- 50 - Predseda SNR F. Mikloško:
Dávam hlasovať. Prosím, aby sme sa najprv prezentovali.
/Prezentovalo sa 139 poslancov. /
Kto je za pozmeňovací návrh poslanca Ivana, aby boli pripustení poslanci Federálneho zhromaždenia ako hostia na balkón?
/Za návrh hlasovalo 42 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /
Ďakujem. Konštatujem, že pozmeňovací návrh poslanca Ivana neprešiel.
Ďalej oznamujem, že z rozpravy sa odhlásil poslanec Janics. V rozprave pokračujeme vystúpením poslanca Prokeša.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené dámy a páni,
odznelo tu už mnoho názorov, ale dovoľte, aby som sa pokúsil byť veľmi konkrétny.
K predloženému koaličnému návrhu mám niekoľko vy-
hrad. § 5 odsek 1: "Český jazyk sa na účely podľa tohto
zákona používa rovnoprávne s úradným jazykom. " Moje meno
jasne dokazuje, že mám v sebe aj českú krv a nikdy to nezapriem, ale domnievam sa, že by sme nemali ísť do takých absurdnosti, ako sú geografické názvy obci v češtine u nás. Preto si myslím, že by to malo byt "v primeranom rozsahu".
Veľa tu odznelo na tému, aspoň v narážkach, že predkladaný zákon je jediný demokratický zákon o slovenčine a tým sa svojím spôsobom vyvoláva dojem, že tie ostatné sú nedemokratické alebo diskriminačné. Ako som už povedal vo faktickej poznámke, ani jeden paragraf matičného návrhu nezakazuje alebo nejakým spôsobom neupiera právo príslušníka národnostnej menšiny vystúpiť pred úradom v svojom jazyku. Jasne hovorí o tom, čo musí úrad a nie čo musí alebo nemôže občan. Pozrime sa však, ako to vyzerá v koaličnom návrhu. § 5 odsek 2 tým, že sa tam uvedú percentá, je jasným dôkazom diskriminácie. Je to prvýkrát v našom zákonodarstve, že sa niekto alebo niečo vyčleňuje. Tak ako to už bolo povedané, časti národnostnej menšiny vlastne niečo priznáme, ale druhej časti to už nepriznáme, hoci je to príslušník tej istej národnosti.
Druhá veta tohto odseku, ktorá hovorí: "ak v takýchto mestách alebo obciach vystupuje v úradnom styku občan, ktorý nie je príslušníkom národnostnej menšiny, vedie sa konanie v úradnom jazyku", vyzerá na pohľad veľmi demokraticky a chrániaca Slovákov. Ale pozrime sa, čo tá veta hovorí naozaj. Ak je úradníkom Slovák, z moci zákona sa mu zakazuje hovoriť s Maďarom po maďarsky. Výsledkom toho je, že úradníkom musí byť Maďar, aby mohol s tým Maďarom rozprávať po maďarsky, aby nedošlo k diskriminácií. Preto navrhujem, aby celý tento odsek bol z navrhovaného zákona vypustený.
Ďalej pani podpredsedníčka Keltošová privítala alebo sama uviedla, že je nesprávne stavať tieto návrhy zákona proti sebe. pretože sú veľmi blízke. Ak je to naozaj tak, potom existuje len jediné vysvetlenie, prečo sa trvá na koaličnom návrhu, prečo sa predkladá najprv koaličný návrh, hoci má vyššie poradové číslo ako matičný návrh, a to je, že tu niekto hrá skutočne politickú hru, že bude prijatý ten zákon, ktorý predložila koalícia a nie ten, ktorý predložila opozícia.
Mám na to jednu veľmi závažnú indíciu. Skupina poslancov už v máji, to znamená pred voľbami, predložila návrh zákona, ktorý rieši otázku postavenia slovenského jazyka ako úradného jazyka. Dokonca tam boli veľmi vystihnuté aj práva národnostných menšín, dokonca tak, že boli citované v televízii. Tento návrh akosi celkom zmizol zo scény a nebol nám vôbec predložený. Takže to naozaj vyzerá, že niekto má závažný dôvod, aby vyhrotil situáciu do tej miery, v ktorej dnes je.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Prokešovi. Nasleduje poslanec Žingor. Faktickú poznámku má poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp:
Chcem predniesť poznámku k predošlému hlasovaniu. V auguste sa v týchto priestoroch konal seminár k voľbám.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, prepáčte, faktická poznámka sa môže týkať len predchádzajúceho príspevku.
Hlási sa poslanec Brňák. Prosím, ale len k príspevku poslanca Prokeša.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, pýtam sa vás, podľa čoho usudzujete, že faktická pripomienka sa má dotýkať len predchádzajúceho príspevku.
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktická poznámka sa musí týkať len predchádzajúceho príspevku, aby bola zachovaná plynulosť rokovania. Vystúpi poslanec Žingor.
Poslanec R. Žingor:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,
dovoľte, aby som v krátkom vystúpení vyjadril svoj názor, ako aj názor občanov, našich voličov v Stredoslovenskom kraji, menovite v okrese Martin, ktorí sa vyjadrujú za uzákonenie slovenského jazyka ako jediného štátneho jazyka používaného na celom území Slovenskej republiky bez výnimky, čo navrhuje aj spracovaný návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady - tlač 45. Tento v § 5 vysvetľuje, že týmto ústavným zákonom nie sú dotknuté práva príslušníkov národnostných menšín na slobodné používanie materinskej reči v oblasti kultúry, umenia, informácii, náboženských obradov, ako aj právo na jej pestovanie a kultivovanie. Ako dôkaz hodnovernosti k svojmu vystúpeniu prikladám zoznam voličov - občanov, ktorí túto petíciu podpísali.
Ďakujem za pozornosť.
- 54 - Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Faktickú poznámku má poslanec Jozef Ivan. Poslanec J. Ivan:
Chcem upozorniť Slovenskú národnú radu, že pán predseda Mikloško dvakrát porušil rokovací poriadok Slo venskej národnej rady, naposledy teraz. O faktickej poznámke pojednáva S 17. V tomto paragrafe v ods. l, 2 a 3 nie je spomenuté, že sa má týkať len príslušného diskusného príspevku. Faktická poznámka sa obmedzuje na päť minút a poslancovi sa ma udeliť slovo bez meškania. Žiadam, aby bolo udelené slovo poslancovi Filippovi.
Predseda SNR F. Mikloško:
Podľa S 19 sa do diskusie hlási podpredseda vlády Ondruš.
Podpredseda vlády SR V. Ondruš:
Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,
pred necelým rokom vyšli občania tejto krajiny do ulíc a na námestia, aby odmietli násilie. Padal sneh a priam vianočné cingotali kľúče, aby odzvonili moci jednej strany, ktorá tu desiatky rokov panovala sama, bez výnimky. Takmer pol storočia na Slovensku vládla jediná ideológia bez výnimky, kruto boli prenasledovaní ľudia, ktorí neuznávali jedinú vieru či nevieru bez výnimky, vládcovia bezohľadne nútili detí i dospelých uznávať jedinú pravdu bez výnimky. Deptali roľníkov odmietajúcich spoločne hospodariť podľa jedinej predstavy, nemilosrdne trestali každý pokus odísť z "krajiny šťastia" pre všetkých bez výnimky, podozrievali každého, kto bol iný. Vymáhali si jednoliatosť myslenia i činov, vynucovali si súhlas od všetkých a bez výnimky.
Pred necelým rokom sa začal rúcať tento násilnícky jednoliaty svet bez výnimky, podľahol solidarite, znášanlivosti, úcte k ľudom a ľudským právam. Prirodzenou súčasťou demokracie nášho spoločenského systému sa stali aj prejavy patriotizmu a nacionalizmu. Plné sebaurčenie slovenského národa je oprávnenou požiadavkou i túžbou občanov Slovenska. Patri k nemu aj legislatívna úprava postavenia slovenského jazyka. Ako rýchlo sa však opäť objavili predstavitelia násilných a násilníckych riešení sociálnych otázok. Jedni nenachádzajú nič dobré na spolužití so slovenským národom, druhí si chcú vynútil používanie slovenského jazyka všetkými bez výnimky. Opäť chcú upierať právo menšine, dnes národnostnej, tak ako sa upierali práva iným menšinám, raz židom, raz kulakom, raz rehoľníkom, raz grecko-katolíckym kňazom, raz veriacim, ktorých považovali za menšinu bez práv. Opäť by chceli prikazovať a zakazovať všetkým bez výnimky.
Ale demokraticky zmýšľajúci ľudia nemôžu zaručiť svoje práva, ani národné, na základe potlačenia práva iných ľudí. Práva menšín sú podmienkou práva celku, všetkých obyvateľov Slovenska. Postavenie slovenského národa, používanie slovenského jazyka treba vyjadriť v právnej točme, ale pri rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd. Len tie sú základom spravodlivosti a pokojného spolunažívania ľudí. Preto podporujem prijatie koaličného zákona o slovenskom jazyku.
- $6 -
Druhý predkladaný zákon nerád nazývam matičným, lebo posvätná tradícia Matice slovenskej sa dnes zneužíva na podnecovanie národnej neznášanlivosti, nie na prospech rozvoja slovenského národa. Tento návrh zákona je neprijateľný potlačením menšinových práv a mal by byt neprijateľný pre všetkých občanov Slovenska, ktorým po desaťročia upierali základné práva, lebo tvorili bezprávnu menšinu v stalinskom tábore reálneho socializmu.
V čom je základný rozdiel medzi týmito návrhmi zákona o slovenskom jazyku? Oba návrhy hovoria, že slovenský jazyk je jediný úradný jazyk na Slovensku, že v úradnom konaní sa používa slovenský jazyk a úradníci nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. Koaličný návrh umožňuje používať jazyk národnostnej menšiny na vymedzenom území v úradnom styku, matičný to zakazuje, lebo slovenský jazyk sa musí použivat v úradnom styku bez výnimky.
Čo to znamená v praxi? Podľa oboch návrhov zákonov keď policajt zastaví vodiča auta v Dunajskej Strede, oslovi ho po slovensky. Keď je vodič Slovák, hovoria po slovensky a policajt mu vystaví potvrdenie o pokute alebo o zadržaní vodičského preukazu v slovenskom jazyku. Keď je vodič Maďar a vie po slovensky, úradné konanie prebieha rovnako ako v predošlom prípade. Kedže podľa prieskumov verejnej mienky 97 % Maďarov v zmiešaných oblastiach ovláda slovenský jazyk, nemôže takto zákonom upravené úradné konanie spôsobil žiadne ťažkosti. Keď je vodič Maďar a nevie po slovensky, policajt ho môže odviesť na Miestne oddelenie bezpečnosti a pohľadať tlmočníka, úradné konanie môže trvať podstatne dlhšie a preto je v záujme vodiča, aby sa dohovoril po slovensky.
Rozdiel medzi návrhmi zákona nastáva v prípade, že policajt vie aj po maďarsky. Podľa koaličného zákona vodič
aj policajt môžu rozprávať po maďarsky, potvrdenie o pokute sa vystaví v slovenčine. Podľa matičného zákona je rozprávanie v jazyku národnostnej menšiny v úradnom styku neprípustné, lebo slovenský jazyk sa musí používať bez výnimky, vodič i policajt musia hovoriť po slovensky, aj keby boli obaja Maďari. Inak porušia zákon. Rovnako by sa postupovalo pri návšteve lekára, v obchodoch, na stavebných úradoch, v autoservisoch. Pacient a sestrička by sa nemohli rozprávať po maďarsky.
Som presvedčený, že keby obyvatelia Slovanská poznali praktické dôsledky návrhov jazykového zákona, podporili by koaličný návrh. Podľa tohoto zákona sú plne zaručené práva Slovákov na celom území Slovenska, každý musí s nimi v úradnom styku hovoriť po slovensky. Návrh matičného zákona je nielen nedemokratický, ale v praxi by viedol k ustavičnému porušovaniu zákona, ba až ku komickým situáciám. Od smrteľnej vážnosti je však blízko k smiešnosti. Nepotvrdzuje to iba tento návrh zákona, ale aj jeho obhajovatelia, najmä keď vystupuje v televízii vedúci predstaviteľ politickej strany, ktorá žiada používanie slovenského jazyka bez výnimky a zaklína sa láskou k slovenčine. Sám má pritom takú nízku jazykovú kultúru, že vzniká oprávnená domnienka, že neovláda spisovný slovenský jazyk, ale nanajvýš niektoré zo slovenských nárečí.
Vážené poslankyne a poslanci Slovenskej národnej rady, skutočne demokratický zákon o jazyku je ten, ktorý dá prirodzené práva slovenskému národu, ale nevezme ich menšinám. Buďme verní demokratickému presvedčeniu a schváľme koaličný návrh zákona.
Chcel by som ešte pripomenúť, vážení poslanci, že čiara, ktorá rozlišuje dobro od zla, pretína srdce každého človeka, neoddeľuje národ. Chcem tiež vyjadriť presvedčenie, že slovenský národ na konci dvadsiateho storočia nie je opustený, ale patrí do veľkej rodiny demokratických národov Európy a sveta.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp:
Mal by som faktickú pripomienku k prejavu pána podpredsedu vlády. Nie je pravda, a dokonca by som povedal, že je to zámerné skresľovanie alebo demagógia, keď sa hovorí o používaní jazyka bez výnimky. To nemá nikomu nič ubrať. Na celom území Slovenska bez výnimky znamená, že v Malom Horeši, vyšnom Hoteši predseda mestského národného výboru musí ovládať úradný jazyk. Keď prídete dnes na národný výbor, nedohovoríte sa po slovensky. V § 5 návrhu matičného zákona je zakotvené slobodné používanie materinskej reči príslušníkmi národnostných menšín. Teda akú demagógiu tu šírime? /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa pán poslanec Petko. Poslanec J. Petko:
Odpovedal by som v právnickej rovine. Ide o styk úradníka s občanom. Dajme tomu, že v prípade prijatia matičného návrhu sa v obci s maďarskou väčšinou na úrad dostaví Maďar a stretne sa s úradníkom Maďarom, žiaden zákon
nemôže zabrániť, aby hovorili po maďarsky. Je tiež účelné a demokratické, aby to tak bolo. Tento prípad nepredstavuje žiadne problémy a netreba sa nim tu zaoberať. Matičný zákon navrhuje iba doplniť klauzulu, že rokovanie v inom ako úradnom jazyku, ak je to vo výnimočnom prípade v záujme obidvoch strán, sa nepovažuje za nezákonné. Tým sme vlastne tento prípad vybavili.
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa poslanec Prokeš s faktickou poznámkou. Poslanec J. Prokeš:
Dostávame sa dnes do roviny, že vytvárame vykonávacie predpisy priamo k zákonu. V skutočnosti to, čo nám predviedol pán podpredseda vlády, je čistá demagógia. Pretože ak policajt v Dunajskej Strede zastaví vodiča, ktorý nevie po slovensky a ten príslušník po maďarsky vie, tak na seba berie bremeno tlmočníka a tým okamihom, ako s nim komunikuje bez tlmočníka, hovorí v štátnom alebo v úradnom jazyku. Zákon hovorí jedine o tom, že potvrdenka musí byť v slovenčine. Takže to, čo nám tu predviedol pán podpredseda Ondruš, je demagogický a tendenčný výklad tohto zákona.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
5 faktickou poznámkou sa hlási poslanec Ondruš.
Poslanec M. Ondruš:
Pán podpredseda Ondruš tu hovoril o demagógii. Dovolím si odcitovať z § 2 matičného návrhu zákona. "Všetky štátne a samosprávne orgány, spoločenské, politické a hospodárske orgány a organizácie, inštitúcie, korporácie a ich zložky vedú rokovania a celú agendu v štátnom jazyku. Štátny jazyk používajú vo vzájomnom styku i v styku s občanmi. " Tu sa nepripúšta možnosť, o ktorej hovoril pán podpredseda. Tá poznámka bola správna. Oni sú podľa zákona povinní hovoriť po slovensky.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Hlási sa podpredseda vlády pán Ondruš. Podpredseda vlády SR V. Ondruš:
Odporúčam pánovi poslancovi Prokešovi, aby sa oboznámil s návrhom matičného zákona. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Podľa S 19 sa do rozpravy prihlásil poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Ak dovolíte, vrátim sa k návrhu pána poslanca Prokeša na zmenu S 5 odseku l koaličného návrhu, že čeština by sa mala používať v nejakom primeranom meradle. Keby som to mal akceptovať, žiadal by som od pána poslanca Prokeša presný rozsah tej primeranosti, aby som vedel, kde konči a kde začína. Z toho dôvodu, lebo si neviem predstaviť 6OO tisíc Slovákov v Čechách, neviem si predstaviť tých našich mladých ľudí, ktorí študujú v Čechách, že by ako na obratku prijali v Čechách nejaký podobný zákon, B primeraným použitím a že by sa naše deti nemohli zúčastňovať skúšok. Hoci nie som v Slovenskej národnej strane, cítim sa byť dobrým Slovákom a synovi napríklad vždy prízvukujem, aby sa neopičil po Husákovi, aby si zachoval svoju identitu, aby hovoril peknou slovenčinou. A on to dodržiava. Strašne nerád by som bol, aby mi syna buď vyhodili zo školy alebo aby sa dostával do nejakých konfliktov iného razenia, čiže žiadal by som vás, pán poslanec, určiť presný rozsah primeranosti.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil poslanec Košický a potom poslanec Hrnko.
Poslanec M. Dziak-Kožický:
Ak trváme na tom, že faktická poznámka sa môže týkať len predchádzajúceho rečníka, nemala šancu, lebo ste mi nedali slovo, keď som sa hlásil.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, nevidel som vás.
S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Čo sa chápe pod primeraným rozsahom. Keby sa prijalo znenie takého charakteru, ako ho obsahuje koaličný návrh, na Slovensku by sa vlastne absolútne zrovnoprávnila Česká reč až do takého stupňa, že by Slovenská národná rada bola povinná vydávať svoje zákony dvojjazyčne, že by
bolo možné, aby dajme tomu v Žiline bol človek, ktorý neovláda slovenský jazyk, bol by zamestnaný na úrade a tento úrad by vydával napríklad rozhodnutia a verejné listiny v českom jazyku. To je neprimeraný rozsah používania češtiny na Slovensku. Primeraný rozsah je taký, že sa zrovnoprávňuje občan používajúci český jazyk pred všetkými slovenskými úradmi, že na tento úrad sa môže obrátiť vo svojom jazyku, ale tento úrad mu v zmysle zákona nie je povinný odpovedať v češtine, môže mu láskavo odpovedať v slovenčine. To je primeraný rozsah.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Do rozpravy sa podľa § 19 prihlásil minister Košťa.
Minister spravodlivosti SR L. Košťa:
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, milé kolegyne,
nie je tomu tak dávno - bolo to, samozrejme, pred 17. novembrom - kedy sme okolo tejto budovy chodili v tichom smútku a vedeli sme, že v tejto miestnosti bola každá stolička obsadená tiež poslancami. Ani nás nenapadlo, lebo asi sme mali strach, aby sme sa pred touto budovou zišli a spontánne vyjadrili náš protest proti nedostatku humanizmu akejkoľvek myšlienky, ktorá cez dlhé desiatky rokov totalitného režimu skutočne ohrozovala záujmy slovenského národa, potierala národnú identitu a pod falošnou zámienkou proletárskeho internacionalizmu viedla dôsledný zápas aj v tejto miestnosti na odnárodnenie a netolerantnosť. Dnes som vstupoval do tejto budovy ako poslanec s mimoriadne zvlášnymi pocitmi a spomenul som si na nedávne
stretnutie s mojimi voličmi, ktorí s takou dôverou odovzdávali svoj hlas. Dnes som obzvlášť pocítil svoju nesmiernu zodpovednosť, či dokážem vycítiť ich skutočné prianie a želanie, ich pocity strachu o prípadné prechodné sociálne a iné neistoty a či ich budem môcť presvedčiť, či istá prázdna fráza, demagógia, ktorá chce 2 tohto národného vnútorného cítenia vytĺcť politický kapitál, ich nepomýli. Veď ich musí mýliť už aj to, že nepoznajú v plnom rozsahu znenie jednotlivých paragrafov všetkých predložených, v Slovenskej národnej rade a vo výboroch prediskutovaných návrhov o uzákonení slovenského jazyka.
Jedno je isté, že slovenský jazyk bude uzákonený. Bolo by ideálne, keby sme v priebehu dnešného dňa dokázali jednou ad hoc zostavenou komisiou a výborom zobrať z obidvoch návrhov to najlepšie, to najdemokratickejšie a predložiť to ešte dnes alebo zajtra ráno tomuto parlamentu s tým, že parlament ako skutočný symbol našej novej demokracie chce tento náš národ povzniesť na úroveň vyspelých európskych národov. Na toto miesto v Európe už máme dostatok schopnosti aj vedomosti.
Pred týmito dňami odzneli pred Slovenskou národnou radou rôzne hlasy, či je nám Európa bližšia ako naša domovina. Keby sme tu licitovali, kto je väčším Slovákom, asi by sme sa nikdy nedohodli. Asi len krása slova by bola tá, ktorá by nás identifikovala. Naše vnútorné cítenie je najdôležitejšie. Historické okolnosti vývoja nášho národa prirodzeným spôsobom v nás vypestovali obranný komplex. Dokážeme sa kedykoľvek zjednotiť proti niekomu, proti niečomu. Ale nadišla chvíľa, keď sa musíme zjednotiť za niečo nesmierne vzácne, čo dnes už je vizitkou vyspelého národa. A to je práve zmysel pre znášanlivosť a toleranciu.
Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z medzinárodnej konferencie Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva. Vyžiadal som si jeden návrh európskej konvencie o ochrane menšín. Je to jeden z dokumentov, ktorý na budúci mesiac na parížskej konferencii Helsinky II na najvyššej úrovni všetkých signatárov Helsiniek, bude určite jednomyseľne prijatý všetkými účastníkmi. Nechcem vás zaťažovať citovaním tejto konvencie, ale jedna myšlienka je vyjadrená hneď v prvom článku. "Medzinárodná ochrana práv etnických, jazykových a náboženských menšín je hlavnou zložkou medzinárodnej ochrany ľudských práv. 'Ako taká je aj oblasťou medzištátnej spolupráce. Vytvára základný prvok mieru a stability v Európe. "
I keď som právnik, a rád sa niekedy oháňam paragrafmi, chcem uviesť na správnu mieru aj moju výhradu voči menšinám. Ľudské a občianske práva totiž musia byť vyvážené aj občianskymi povinnosťami. Táto konvencia, ktorá bude o necelý mesiac dokumentom celoeurópskym, samozrejme, uvádza aj isté povinnosti pre menšiny, citujem: "Osoby, ktoré prislúchajú k menšinám, prijímajú lojálne záväzky vyplývajúce x ich štatútu občanov štátu. Pri výkone práv im priznaných touto konvenciou osoby príslušné k menšinám rešpektujú národnú legislatívu, práva ostatných, a to špeciálne právo majority aj ostatných menšín. " To je dôkaz toho, že svet dospel do oveľa vyššieho štádia úvah, rozmýšľania a keď sa Európa integruje, nechce potlačiť národnosť a národné identity toho-ktorého člena tohto veľkého európskeho spoločenstva. Naopak, chce v plnom rozsahu spoľahlivou sústavou medzinárodných právnych noriem vytvoriť plný priestor pre plný rozvoj práv národov a, samozrejme, v súlade tým, čo som uviedol, pokiaľ ide o povinnosti menšín, aj k harmónii a porozumeniu"národov a na tom území žijúcich menšín.
Sme Slovenskou národnou radou pre Slovensko, teda sne poslancami pre všetkých občanov a obyvateľov, ktorí bývajú na slovenskú. Preto si myslím, že ak bývam v činžiaku, nesmierne mi záleží na tom, aby na mojom poschodí, o poschodie nižšie, bolo čo najmenej konfliktov, aby bol kľud. A tam, kde ten kľud je, nesnažme sa vniesť neznášanlivosť. Nech náš zákon, aj keď nebude dokonalý - nepoznám dokonalé zákony - je predovšetkým demokratický, nech vytvára priestor pre ďalší rozvoj našej demokracie, kde otázka tolerancie a vzájomnej znášanlivosti je tou obranou, ktorá nám neumožni, aby sme sa za naše minulé krivdy komukoľvek pomstili. Osobne si myslím, a citujem tu Goetheho, ktorý hovoril: "Beda je ovečkám, ktoré do košiara dovedie baran. " Buďme múdri, doveďme naše ovečky, náš národ, nech prejde týmto očistcom problémov, lebo z totalitného pekla chceme ísť do demokratického neba. To, čo prežívame, je očistec. Nech nás skutočne očisti vnútorne ako Slovákov, ale predovšetkým ako ľudí.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp:
Myslím, že návrh pána ministra je prijateľný. Dovolil by som si navrhnúť za predsedu komisie, ktorú ste navrhli, pána predsedu vlády Mečiara.
Predseda SNR F. Mikloško:
Na začiatku rokovania plénum odhlasovalo, že budeme pokračovať v rokovaní o zákone.
V rozprave ďalej vystúpi poslanec Košťál. Poslanec P. Košťál:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážení hostia,
Viliam Penn v roku 1682 povedal: "Viem, že sÚ ľudia, ktorí hovoria, dajte nám dobré zákony, na ľuďoch, ktorí sa budú nimi riadiť, nezáleží. Ale nech si títo uvedomia, že aj keď sú dobré zákony prospešné, dobrí ľudia sú prospešnejší. " Jazyk národa je jeho bohatstvom, ktoré treba chrániť a zveľaďovať a nie o ňom polemizovať. Myslím si, že väčšina občanov Slovenska je za prijatie slovenčiny ako jediného úradného jazyka na území Slovenskej republiky. Jazyk národa by sa však nemal zneužívať na politické ciele, na dokazovanie toho, kto má tento národ radšej. Myslím, že nám všetkým záleží na tom, aby sme sa dohovorili. Na to je potrebné, aby sme hovorili jednou rečou, jedným jazykom. Všetci žijeme na Slovensku, preto je logické, aby to bola slovenčina.
Pre žiadneho nášho občana, obyvateľa Slovenska, by slovenčina nemala byť cudzia. Dnes, keď má Slovensko ozajstnú historickú šancu zviditeľniť sa svetu, dokázať svoju identitu, sú tu snahy dokazovať to tým, že chceme druhých utláčal. Predsa nikto nemá pravo obmedzovať práva iných. Tento podstatný problém by sme mali vidieť v širších historických súvislostiach. To isté, čo Slovák pociťuje voči Maďarovi, pociťuje Bulhar voči Turkovi, Maďar voči Rumunovi, Rumun voči Maďarovi, Ukrajinec voči Rusovi atď. Nacionalizmus sa všeobecne ponúka pri prechode k demokracii ako jeden z kanálov, ktorým sa ventilujú agresie po uvoľnení totalitného režimu. Z toho rezultuje netolerantnosť a tam
sme dnes aj my. Princíp demokracie však absolútne vylučuje netolerantnosť, lebo demokracia môže vzniesť iba z tolerantnosti.
Naši ľudia nevedia a nechcú uznať, že sú v širších historických súvislostiach manipulovaní v týchto nacionalistických citoch. Prečo nie sme schopní a prečo nevieme svetu dokázať, že sa vieme vzdať obrazu nepriateľa, obrazu, ktorý nám vimpregnoval predchádzajúci režim? Prečo si musíme ihneď hľadať nového nepriateľa, keď sme sa jedného zbavili? Prečo len cez nepriateľa sa vieme uvoľniť, uvoľniť svoju agresiu a duchovne existovať? Pokiaľ sa nezbavíme nepriateľstva, ktoré nosíme každý sám v sebe, pokiaľ sa nezbavíme potreby mať nepriateľa, tažko budeme chcieť a mocť budovať niečo lepšie.
Spoločnosť sa postupne polarizuje, a to je svojim spôsobom dobré. Odmietli sme jednotnú ideológiu, chceli sme pluralitu názorov. Máme ju. Nie je to jednoduché, ale myslím si, že správne, úloha nás, poslancov, je však komplikovanejšia. Ľudia nám telefonujú, dostávame petície, aby sme podporovali tie či oné návrhy zákonov. A je na nás, ako a či sa správne rozhodneme.
Slovenčina ako jediný úradný jazyk, ako jazyk bez výnimky, zákon s prihliadnutím na medzinárodne uznávané ľudské práva, práva menšín a podobne. Sú na to rôzne názory, pohľady z rôznych rovín. Zákon o úradnom jazyku je nevyhnutný, je potrebný a treba ho schváliť čím skôr. Natíska sa však otázka, komu a prečo vyhovuje, aby sme sa práve teraz na Slovensku hádali a rozdeľovali na tábory. Komu na tom záleží, kto na tom zarobí a kto za to zaplatí? Celý konflikt je nešťastný práve v tejto chvíli, keď musíme riešiť otázky začínajúcej hospodárskej reformy, otázky kompetencie republík, otázky rozpočtov a množstvo ďalších závažných problémov.