časti k takým záverom, že riziká tu skutočne hrozia, že tu vôbec nejde o žiadny politický, ale výsostne odborný, ekologický, hospodársky a iný problém.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Varjú. Pripraví sa poslankyňa Kaliská.
Poslanec J. Varjú:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v uplynulých dvoch týždňoch som sa mal možnosť zúčastniť viacerých poslaneckých prieskumov v rôznych oblastiach nášho národného hospodárstva: návšteva Východoslovenských železiarní, podniku Vagónka Poprad, stretnutie so starostami obci v našom nížinnom regióne, návšteva niektorých poľnohospodárskych podnikov pri zúčtovaní minuloročných uzávierok, ako aj účasť na rokovaní Slovenského výboru roľníckeho družstevného zväzu, kde boli prítomní aj predstavitelia okresných roľníckych družstevných zväzov a zástupca Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku, a v neposlednom rade aj podpredseda vlády pán Kučerák, ako aj minister poľnohospodárstva a výživy pán Džatko. Tieto stretnutia ma opakovane presviedčali, že naše národné hospodárstvo smeruje k prehlbujúcej sa kríze. Vývoj súkromného hospodárenia je zatiaľ zanedbateľný. Pritom štátne podniky sa ocitli bez gazdu. Chýbajú tu spomenuté zásahy ekonomického centra, ktoré v prechodnom období sú nevyhnutné alebo by boli nevyhnutné.
Mám názor, že za vývin našej spoločnosti má niesť každý jeden poslanec, každé politické hnutie, či politická strana svoj podiel zodpovednosti. Pri vytváraní rozhodujúcich zákonov, ako veľká privatizácia, reštitučné zákony, zákon o pôde, ústavný zákon a ďalšie prestávajú byť platné výhovorky na predchádzajúci režim. Myslím si, že to platí aj v prípade vypracovania scenára ekonomickej reformy a pri jeho uplatňovaní.
Keď hovorím o podiele zodpovednosti jednotlivých politických strán a hnutí, nedá mi, aby som neupriamil pozornosť Kresťansko-demokratického hnutia na osobitne nepriaznivý vývoj nášho poľnohospodárstva, keďže špičkové funkcie nášho rezortu sú obsadené najmä z príslušníkov KDH. Nie je mi jasná poľnohospodárska politika KDH, keď jeho zástupcovia na špičke ministerstva poľnohospodárstva podporujú tzv. vládny návrh zákona o pôde, osobne aj pán minister, a poslanci z KDH vo výboroch Slovenskej národnej rady hlasujú za tzv. Tylov návrh zákona. Je pravdou, že podobné tendencie sa prejavili aj vo Verejnosti proti násiliu. Treba si uvedomiť, že medzi týmito dvomi návrhmi je diametrálny rozdiel ich filozofie a koncepcie týchto zákonov. Ide o rozhodujúcu právnu úpravu z hľadiska budúcnosti nášho poľnohospodárstva. Ak v tejto otázke nie je jednota vo vládnej koalícii, potvrdzuje to bezkoncepčnosť v celej poľnohospodárskej politike.
Teda potvrdzuje to aj opodstatnenosť mojej požiadavky, ktorú som si dovolil dať na pána ministra Džatku na minulej schôdzi Slovenskej národnej rady, a síce o vypracovanie koncepcie vývoja poľnohospodárstva. Dal som mu to písomne ako interpeláciu. Nezávisle odo mňa túto požiadavku uplatňujú aj družstevní roľníci, ktorí ma požiadali o doručenie listu všetkým poslancom Slovenskej národnej rady, v ktorom nás upozorňujú na hrozivý vývoj nášho poľnohospodárstva, žiadam Predsedníctvo Slovenskej národnej rady o skoré doručenie tohoto listu všetkým poslancom nášho snemu. Dávam vám za pravdu, ak mi kladiete otázku na podiel zodpovednosti Strany demokratickej ľavice. Práve z pocitu zodpovednosti za našu budúcnosť predkladáme alternatívne návrhy k rozhodujúcim zákonom, vyjadrujeme sa k hospodárskej politike vlády z pozície konštruktívnej opozície. Pritom cítime svoj podiel zodpovednosti aj za našu minulosť. Keď by sme tento pocit nemali, neboli by sme členmi tejto strany. Vychádzajúc práve z pocitu zodpovednosti za našu budúcnosť podporujeme tých, ktorí odmietajú tzv. Tylov návrh zákona o pôde. Sme toho názoru, že prípadné uplatnenie tohto zákona v podmienkach Slovenskej republiky, kde sa nachádza až vyše 10 miliónov parciel bývalých majiteľov, by znamenalo katastrofálny dopad na budúcnosť nášho poľnohospodárstva. Tento návrh uprednostňuje kupcov pôdy pred roľníkmi. Je jednoznačne zameraný na rozbitie roľníckych družstiev, ba umožňuje odpredaj pôdy aj devízovým cudzozemcom. Vôbec nerešpektuje aj na vyspelom západe zdôraznený poznatok, že pôda zďaleka nie je iba kapitálom a že je nerozmnožiteľná.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci vážená vláda,
v závere môjho vystúpenia si dovoľujem požiadať vás o pozorné preštudovanie listu Slovenského roľníckeho družstevného zväzu, resp. stanoviska a návrhu opatrení odporúčaných vláde Slovenskej republiky na riešenie súčasnej situácie v poľnohospodárstve v ďalšom postupe ekonomickej reformy, v poľnohospodárskom a potravinárskom komplexe Slovenskej republiky. Sú to nielen varovné signály, ale aj konštruktívne návrhy na riešenie.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
- 157 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán minister Džatko. Minister poľnohospodárstva a výživy SR M. Džatko:
Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán poslanec Varjú,
som skutočne pripravený odpovedať na všetky vaše otázky, pripravil som si ich. Odpovedať na ne budem v poslednom bode programu v piatok. Potvrdzujem vašu interpeláciu, budem o tom rozprávať. Vaša interpelácia bude realizovaná na budúci týždeň v hospodárskej rade. Tento materiál dávame do hospodárskej rady a potom ho postúpim oficiálne Slovenskej národnej rade už aj s uznesením alebo výsledkami prerokovania materiálu, ktorého sa dožadujete. To išlo po viacerých linkách. Včera, ako viete, som sa zúčastnil prijatia zástupcov poľnohospodárov u pána prezidenta. Tam som jednoznačne povedal, že všetky koaličné strany sú za spravodlivé rozdelenie nielen pôdy, ale aj práce a kapitálu, čiže pri hlasovaní mohlo dôjsť k nejakému nedorozumeniu, ale jednoznačné stanovisko koaličných strán je skutočne spravodlivé rozdelenie pôdy, práce a kapitálu.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi poslanec Brocka.
- 158 - Poslanec J. Brocka:
Vážení kolegovia poslanci,
chcel by som faktickou poznámkou zareagovať na informáciu, že poslanci KDH hlasujú za iný návrh zákona o pôde, ako ich minister. Myslím si, že ak niektorí poslanci z KDH hlasujú za iný návrh zákona, je to len výrazom toho, že so straníckou disciplínou v KDH to nie je tak, ako v Strane demokratickej ľavice.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslankyňa Kaliská. Pripraví sa poslanec Horváth.
Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,
dovoľte, aby som sa vyjadrila za svoju osobu, ale aj za celý poslanecký klub Strany zelených k situácii dnešných dni. Z rôznych príspevkov v tlači alebo masmédiách zaznieva, že je vážna obava z možnosti strhnutia moci na seba premiérom slovenskej vlády. Nemáme však o tom zatiaľ žiadne seriózne dôkazy. Ďalej je tu obava z toho, že kumulovanie funkcie premiéra slovenskej vlády a predsedu hnutia VPN je nevhodné. Naozaj, po štyridsaťročných skúsenostiach sa v tomto čase aj my prikláňame k tomu, aby k tejto možnosti neprišlo, ale dúfame, že sa vytvoria v našej krajine dostatočné kontrolné mechanizmy, ako vo vyspelých demokratických krajinách a časom tento jav nebude u nás vzbudzovať obavy. No treba sa dnes opäť zamyslieť, či obstojí kumulovanie funkcie ministra a poslanca.
Pozastavila by som sa však pri svojej prvej myšlienke, a to je obava z moci premiéra. Sme slovenský parlament a neraz z mojich úst na tejto pôde zaznelo, že jednou z prvoradých úloh parlamentu je kontrolná funkcia vlády, teda aj premiéra. Natíska sa mi otázka, či poslanci predovšetkým koaličných strán, teda VPN a KDH si túto funkciu splnili. Dovolím si povedať, že nie. A je to predsa jedna z našich najväčších možnosti, je to možnosť zákonná, ale aj morálna a etická, často sme tu poukazovali na kabinentnosť politiky, neprehľadnosť, zahmlievanie, používanie nedemokratických metód. Nakoniec sa tieto veci javia aj v strane, ktorá je na čele. Nebudeme dnes robiť arbitra, ani nám to vlastne neprislúcha, ktorá strana má pravdu, ale z principiálneho hľadiska neobstojí, aby premiér bol kontrolovaný len zo strany jedného politického hnutia takým spôsobom, o akom sme sa zatiaľ dozvedeli. Nestačila nám takáto skúsenosť za posledných 40 rokov?
V revolučných dňoch roku 1989 sa proklamovalo, že všetko sa priblíži k ľuďom a myslím si, že hlavne sa to hovorilo o štátnej správe. Sľubovalo sa redukovanie ministerstiev. Dnes sme svedkami toho, že bujnejú aparáty, predovšetkým na ministerstvách a trpia tým hlavne regióny a špecializované štátne správy. Práve redukciou zbytočných administratívnych článkov sa môžu získať chýbajúce prostriedky na takúto činnosť a tým sa uľahči život našich občanov v tejto oblasti.
Dnes sa tu už hovorilo aj o príprave ústavy Slovenskej republiky. Ak ju naozaj chceme pripraviť slobodne, začnime hovoriť aj o zvrchovanosti Slovenska. Ti, ktorí toto slovo okamžite spájajú so samostatnou štátnosťou Slovenska, rozbíjaním republiky, asi dobre nevedia, čo to je. Ak predvolebné heslá zneli, že Slovensko má byt silné či v oblasti kultúry, hospodárstva i ekológie a sociálnych istôt, potom prečo sa bojíme tohto slova? Neznamená nič iné. len rozhodovať sami o sebe, o svojich krokoch. Ak toto právo priznávame ktorémukoľvek národu na svete, nebojme sa ho priznať ani sami sebe. Nie je v tom nič nehumánne, nič separatistické, nacionalistické, či populistické. Je to prirodzené právo, ktoré je uznávané všeobecne na svete. Dbajme však o to, aj v tomto parlamente, aby sme naozaj vedeli rozlíšiť, ktorým ľudom ide len o ich politickú popularitu, moc, o politikárčenie a komu ide naozaj o Slovensko.
Dovolím si ešte jednu krátku poznámku k Dunaju. Dnes je spor nie o to, či dielo rozobrať alebo zakonzervovať, ale o to, ktorý variant je najvýhodnejší z ekologického hľadiska.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Slovo má poslanec Horváth. Pripraví sa poslanec Hirjak.
Poslanec V. Horváth:
Vážená Slovenská národná rada,
dovolím si nadviazať na prejav poslanca Weissa. Prepáčte, ale pripadá mi tak trošku, povedzme jednostranný. Totiž strana, ktorá mala možnosť 42 rokov absolútne vládnuť, vždy sľubovala sociálny raj, a to pri minimálnej cene vstupných zdrojov do výroby, ktoré mala k dispozícii. Túto možnosť, napriek výhodám, ktoré teda mala, premrhala. Ale opäť, keď nie je stranou vládnucou, podobne ako za éry
prvej republiky, nám predkladá, čo všetko zlé robí naša vláda a znovu naznačuje svojský smer svojho raja, ako sme toho boli svedkami v minulých rokoch. Myslím si, že opäť chce získať popularitu, ako nakoniec každý, brnkaním na sociálnu nôtu. Uvedomme si však realitu. Áno, naša životná úroveň klesá, ale tá začala klesať ešte za starej éry, pri všetkých výhodách, a tie teraz padli. Veď ceny vstupov sa zvýšili niekoľkonásobne, odbytové možnosti sa v mnohých prípadoch stratili bez možnosti nášho zásahu. Preto sa zvyšuje zadĺženosť podnikov a v neposlednom rade zrejme sa zvýši aj zadĺženosť republík. Ak nám teda ide o Slovensko, spojme sa spoločne a vypracujme nejaký spoločný návrh verejne, s reálnymi cenami, ktoré existujú na trhu.
Myslím si, že si treba uvedomiť aj chod ekonomik v iných demokratických štátoch. Mám dojem, že vo vláde sa striedajú zväčša dva typy strán - konzervatívne, ktoré znižujú deficit štátneho rozpočtu, obmedzujú výdavky, na nešťastie aj sociálne, znižujú infláciu. Tento stav je však so súhlasom verejnosti, ktorá tento fakt vyjadrila vo voľbách, štát v tomto období zvyčajne prosperuje, bohatne. Ak majú voliči dosť uťahovania opaskov, volia strany ľavicové, ktoré našetrené rady venujú na rozvoj aj sociálnej sféry. Myslím, že oprávnene. Voliči tak kladne pocítia to, čo si museli odriecť v predchádzajúcom období. Ale rozumejte, najprv bolo obdobie "šetriace", aby bolo z čoho rozdával. Momentálne sme začali obdobie prvotné, čiže šetriace. Iste, úlohou terajšej vlády je pomerne presne, a tým bez výrazných sociálnych otrasov odhadnúť túto silu šetrenia, čo si môže a čo si nemôže dovoliť, čo všetko ešte obyvateľstvo znesie.
Skúsme sa pozrieť aj domov, k nám. Začala sa ekonomická reforma. Pýtam sa každého z nás, čo sa zmenilo v národnom hospodárstve? Začali sme pracovať už efektívnejšie,
šetriaco? Alebo sme opäť zamestnaní pre zamestnanie? Nevyrábame náhodou v mnohých prípadoch na sklad? Skúsme sa preniesť aj mimo priamej výrobnej sféry. Je nám jedno, či v panelákoch máme v zime otvorené okná, pretože je tam teplo. Namiesto uzavretia radiátora otvoríme okno. Na druhej strane reptáme, že sa má zvýšiť cena práve za toto teplo. Búrime sa, že budeme platiť viac za vodu. Kľudne ju však necháme vytekať nielen z našich kohútikov, ale aj na ulici. Bohužiaľ, niekto to musí zaplatiť. Štát odmietol, nuž čo, musia ľudia. A myslím si, že je to smutné. Príkladov je veľa. Takže čo robiť? Bolo by jediné riešenie. Každý nech si zaplatí neanonymne to, čo spotrebuje. Každý nech je svojim gazdom. Kúrenie? Treba namontovať merače do bytov. Rozdiel spotrebovanej energie nech si zaplatí bytový podnik. To jediné ho snáď prinúti odstrániť únik tepla, ktoré vzniká aj mimo bytov. Inak si tento zaráta svoje výdavky globálne a rozdelí to rovnakým dielom pre všetkých. Rovnako je tomu pri vode, telefónoch, v podstate, myslím si, že všade.
Táto situácia je rovnaká vlastne aj v našich podnikoch. Nehľadáme rezervy, ale po starom hľadáme páky a tlaky na vládu, aby dala ďalšie a ďalšie dotácie. Preto si myslím, že ekonomickú reformu, povedzme z môjho hľadiska, by som mohol vtesnať do vety: podnik dostane za výrobok zaplatené až vtedy, keď tento výrobok predá.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Hirjak.
Poslanec M. Hirjak:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
žiadny duchovný vývoj národa či národnosti nie je možný bez vývoja jeho duchovného potenciálu. Duchovný potenciál našej rusínsko-ukrajinskej národnosti tvoria aj spisovatelia a výsledkom ich umeleckého snaženia je literatúra, ktorá už vyše 30 rokov vychádza v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve, oddelení ukrajinskej literatúry v Prešove. Je to jediná inštitúcia takéhoto druhu v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Oddelenie ukrajinskej literatúry v Prešove vydáva učebnice pre potreby našich ukrajinských škôl, ale aj umeleckú literatúru a vedeckopopulárne práce. Tvrdé zákony ekonomickej reformy zasiahli aj toto jedinečné vydavateľstvo, a tým ohrozili aj existenciu ukrajinskej literatúry v Česko-Slovensku. Všetko speje k tomu, že ukrajinský spisovateľ sa vytratí z duchovnej a sociálnej mapy spoločnosti v českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Ekonomický úder stihol u nás každú literatúru, ale našej, ukrajinskej sa zaiste ujde úder najsilnejší. Je totiž pravdou, že prvými obetami komercionalizácie sa stávajú národnostné literatúry.
Niekomu sa môže zdať, že maľujem veľmi smutný obraz, ale skutočnosť vo vzťahu k ukrajinskej literatúre a k našej ukrajinskej kultúre vôbec je ešte horšia. Dnes ukrajinská literatúra, ukrajinská kultúra v Česko-Slovensku nevyhnutne potrebuje záchranu od štátu. Najtvrdšie ekonomické zákony udrú po tých spisovateľoch, ktorí tvoria naozaj hodnotné umelecké diela a nevedia, ba ani sa nemôžu prispôsobiť komerčnosti, ale ani nechcú svoju tvorbu znížiť na úroveň momentálne čitateľského vkusu. Za spomínané
30-ročné obdobie svojho jestvovania Oddelenie ukrajinskej literatúry Slovenského pedagogického nakladateľstva v Prešove vydalo diela, ktoré obohatili nielen ukrajinskú literatúru vôbec, ale stali sa súčasťou česko-slovenského literárneho kontextu. Nemôžem pri tejto príležitosti nespo-
menúť vedecké zborníky Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, ktorým sa dostalo svetového uznania. V prešovskom oddelení ukrajinskej literatúry sa zjavili vydania, ktoré významnou mierou prispeli k prehĺbeniu slovensko-ukrajinských a ukrajinsko-slovenských literárnych vzťahov. V edičných plánoch oddelenia sa každoročne zjavoval titul slovenského alebo českého literáta. Prostredníctvom týchto prešovských vydaní sa so slovenskou literatúrou, slovenskou kultúrou zoznamoval aj čitateľ na Ukrajine, ale aj v ukrajinskej diaspóre v iných krajinách.
Myslím si, že všetky tieto momenty treba mat na zreteli a urobiť také kroky, ktoré by viedli k záchrane Oddelenia ukrajinskej literatúry Slovenského pedagogického nakladateľstva. Keď jeden ukrajinský spisovateľ v Československu v predchádzajúcich 20 rokoch nemohol publikovať pre svoje politické postoje, teraz ten istý ukrajinský spisovateľ nebude môcť vydávať svoje literárne dielo nie z politických príčin, ale z príčin ekonomických. Aby tituly tohoročného edičného plánu uzreli svetlo sveta, potrebuje oddelenie 4 550 tisíc korún. Pri nízkych nákladoch, v akých vychádzajú vydania oddelenia ukrajinskej literatúry v Prešove sa oddelenie nezaobíde bez pomoci štátu, bez štátnych dotácii. Spomenul som tento rok, ale v oddelení sa rozbehli práce nad titulmi edičného plánu na rok 1992.
Ukrajinská literatúra, kultúra v Česko-Slovensku sa v prvom rade spolieha na rozumnú politiku štátu voči snahám národnosti o ich kultúrne vyžitie aj v tých ťažších časoch. Sme totiž občanmi tejto republiky, tohto štátu.
Obraciam sa na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, na Ministerstvo financií Slovenskej republiky, aby zachránili ukrajinskú knihu ako prameň duchovného života, ako prameň poznania života národa. Obraciam sa na zástupcov slovenskej kultúry, spisovateľov, umelcov, aby podporili a pochopili potrebu existencie Oddelenia ukrajinskej literatúry Slovenského pedagogického nakladateľstva v Prešove, ktoré sa chce v budúcnosti stať ešte výraznejším spojivom medzi slovenskou kultúrou a kultúrou na Ukrajine.
Vážená slovenská kultúrna pospolitosť, prosím vás, nedovoľte, aby došlo k zániku ukrajinskej literatúry a kultúry v Česko-Slovensku. Podporte tých ukrajinských literátov, ktorí ešte stále veria, že na začiatku bolo slovo.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Oberhauser. Pripraví sa poslanec Jozef Ivan.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi vystúpiť ako poslancovi Slovenskej národnej rady a vyjadriť sa k niektorým veľmi aktuálnym otázkam dnešných dni. Vidím, že každý má pred sebou deklaráciu zvrchovanosti a pozerá sa do nej. Náš poslanec pán Ivan Čarnogurský pred chvíľou povedal, že Kresťansko-demokratické hnutie chce v čo najkratšom čase pripraviť resp.
už má pripravený návrh ústavy Slovenskej republiky a dúfam, že ju budeme môcť takto rozdať a pozrieť si ju s oveľa väčším záujmom a ústavnou cestou nájsť riešenie pre vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Ovšem nestačí len otázka ústavy. Kresťansko-demokratické hnutie naozaj vážne rozmýšľa, že aj ústava potrebuje mat svoju ekonomickú dimenziu. Preto vo svojich úvahách a vo svojej práci v poslednom období veľmi zintenzívnilo prácu práve na takejto časti, na tej ekonomickej časti reformy. Nestretlo sa, žiaľ, s takým veľkým záujmom, ako sme zo strany tlače očakávali, zverejnenie alternatív ďalšieho postupu ekonomickej reformy, ktoré Kresťansko-demokratické hnutie vypracovalo a predložilo na verejnú diskusiu. Myslíme si, že nič nie je stratené a že v tomto smere aj dnešný deň bude impulzom pre vznik takejto diskusie, pre vznik dialógu, skutočného, odborného, kvalifikovaného dialógu a nie vzájomného osočovania.
Prečo sme uvažovali tak, že je potrebné k tomuto pristúpiť? Viete, že scenár ekonomickej reformy bol vypracovaný a schválený v máji minulého roku, v septembri bol schválený vo Federálnom zhromaždení. Sami ste hovorili, že v tomto parlamente, v Slovenskej národnej rade nebol prerokovaný materiál, ktorý by tieto otázky podrobnejšie rozoberal. Kresťansko-demokratické hnutie vstupovalo do koalície v oblasti ekonomického programu s dvoma akcentami - s akcentom na národný aspekt, ktorý sme interpretovali ako suverénnu slovenskú ekonomiku a s akcentom na sociálny aspekt, v ktorom sme vychádzali z toho, že občan je na prvom mieste aj v ekonomickej reforme, že táto nie je cieľom, ale prostriedkom, ktorý má zásadnými zmenami v spoločnosti priviesť situáciu do takého štádia, aby starostlivosť o občana, jeho blaho bolo na prvom mieste. V minulosti sa to mnohokrát zvýrazňovalo, mnohokrát sa o tom hovorilo, ale vieme veľmi dobre, že skutočnosť bola zásadne iná.
Odvtedy, ako som už naznačil, kedy bol schválený scenár radikálnej ekonomickej reformy, odkedy bol vypracovaný, prešlo veľa času z hľadiska dynamiky, ktorá prebieha v našom ekonomickom systéme. Preto už v súčasnosti môžeme bilancovať. Keď Krensko-demokratické hnutie vypracovávalo návrh alternatív ďalšieho postupu, urobilo určité zhodnotenie doterajšieho vývoja a určité závery pre ďalší postup. Ukazuje sa, že práve tie dva aspekty, ktoré som spomínal, sa v doterajšom procese riešili určitým provizórnym spôsobom. Kompetenčný zákon, ktorý bol prijatý, je postavený tak, že má veľa možnosti vysvetľovania. Určitým spôsobom si ho vysvetľuje federálna vláda, iným spôsobom si ho vysvetľujú národné vlády. Preto pri každom opatrení v súčasnej dobe vo vláde diskutujeme. Raz diskutujem o tom, či sa zvýši cena energie - napríklad tri mesiace presadzujeme zrušenie regulácie ceny surového dreva a nie je jasné, kto má v kompetencii to jednoznačne uzavrieť.
To je jeden aspekt, ktorý nás viedol k názoru, že naozaj suverénna slovenská ekonomika musí mať k dispozícii svoje nástroje, že parlament - Slovenská národná rada a vláda Slovenskej republiky ako výkonný orgán musí ako štátna správa nielen mat na krku všetky fabriky, všetky podniky, ale musí mať aj nástroje, ktorými usmerňuje vývoj v týchto fabrikách.
Na druhej strane sa ukázalo, že sociálna záchranná sieť je síce nutná a správna, tak ako sa rozpracováva, ale že aj v každom kroku, v každom opatrení musí byť určitá sociálna dimenzia. Jednotlivé reformné kroky a jednotlivé reformné opatrenia sa nedajú prijímať bez ohľadu na sociálny aspekt. Predložený program pod názvom "Alternatívy ďalšieho postupu ekonomickej reformy" vyvodil z toho určité závery a prišiel k názoru, že rozhodovanie o takých ekonomických nástrojoch, ako sú napríklad ceny, dane, clá,
otázky finančného trhu, nemôže byt riešené ináč ako v kompetencii Slovenskej republiky. Prečo? Lebo jednotne riadené rozhodnutia podľa priemerných federálnych čísiel, pri rovnakých kvantifikáciách ináč pôsobia v Českej republike a ináč pôsobia v Slovenskej republike. Naopak, v priebehu ekonomickej reformy potrebujeme dosiahnuť rovnaké účinky v Českej republike ako v Slovenskej republike, čiže kvantifikácia jednotlivých čísiel, regulátorov musí byť prispôsobená podmienkam a na Slovensku sú podmienky inakšie ako v českej republike.
Pre ilustráciu napríklad problém 22 % v prípade tlače: v Českej republike vychádzajú noviny v mnohonásobne vyššom náklade ako na Slovensku. U nich problém 22 %-nej dane z obratu vyzerá ináč ako na Slovensku. Cenu surového dreva som už spomínal. V českej republike sa vyváža milión kubíkov reziva, na Slovensku sa vyváža 1OO tisíc kubíkov reziva. U nich cena surového dreva, z ktorého sa toto rezivo vyrába, hrá inú úlohu ako v slovenskej ekonomike. Pri takýchto rozhodovaniach problémy narastajú. Ovšem ešte viac sa to prejavuje v sociálnej sfére. Pri priemernom plate, keď na Slovensku sú priemerné platy o 3OO až 4OO korún nižšie ako v Čechách, je pri rozhodnutí z federálneho údaju iný čas valorizácie zmien ako na Slovensku.
Otázka sociálnych dimenzii, ktorú sme vyjadrili ako ďalšiu alternatívu, vlastne ten zásadný rozdiel oproti terajšiemu scenáru, vyplýva zo základnej filozofie, že chceme presadzovať politiku zamestnanosti. Nie zamestnanosti, ktorá bola v minulosti odvodená ako politika nanútenej zamestnanosti, ale politiky ekonomického presadzovania zamestnanosti. Na to sme tiež navrhli určitý rad možnosti, ako možno k tomu pristupoval. Ide najmä o podporu perspektívnych hospodárskych subjektov, ktoré v rešktrikčnej politike, ktorá sa presadzuje, sú takisto vo svojej výkonnosti znižované a tým ubúdajú pracovné miesta, ale ide aj o rad ďalších problémov. Z hľadiska sociálnych aspektov sme upozornili na skutočnosť, že pri liberalizácii cien sa regulujú ceny ako tovarov na výrobnú spotrebu, tak aj životných potrieb. A práve tu v sociálnom aspekte by sa malo prejaviť, že tovary pre základné životné potreby by mali byť v tomto období regulované a práve v záujme trhového hospodárstva, v záujme urýchľovania reformy treba urýchlene odstrániť reguláciu surovín a polotovarov, ako to bolo napríklad aj v prípade surového dreva.
Takisto sa zabudlo na sociálny aspekt pri privatizácii, a to v tom, že obyvatelia Slovenska okrem zbohatlíkov žili na pokraji - povedal by som - sociálnej závislosti. Totalitný režim držal v zajatí pracujúcich ľudí žijúcich na Slovensku aj tým, že ich držal v napätí od výplaty k výplate. Nikto nemal nejaké množstvo úspor. Preto sme navrhovali, že treba presadiť formu hypotečných pôžičiek, formu prenájmu formou lízingov, pripadne ďalších opatrení, ktoré by urýchlili privatizáciu, urobili by privatizáciu reálnou, lebo takto bude prebiehať veľmi dlho, a na druhej strane by umožnili prístup k privatizácii aj tým ľudom, ktorí majú chuť podnikať, ale nemajú na to dostatočné prostriedky.
Tretí zásadný rozdiel oproti doterajšiemu scenáru ekonomickej reformy je rozvojová dimenzia, ktorú navrhujeme. V záujme rozvoja, ktorý by mal prebiehať popri reštrikčnej politike, je urýchlene vypracovať zákon o podnikaní na Slovensku, ktorý by vytvoril zásadné a jasné pravidlá ako domácemu, tak aj zahraničnému kapitálu, aby mal pravidlá hry, ktoré ho presvedčia o tom, že podnikať u nás je zaujímavé. Samozrejme, v tejto súvislosti je aj otázka vytvorenia skutočného, živého finančného trhu na Slovensku, počnúc od emisnej banky cez rozvoj ostatnej bankovej