novinách v Čechách aj také podozrenia, že určitý dôstojník ŠtB pre pána premiéra lustroval na Slovensku 6 000 ľudí. Nemohol som sa akosi zmieriť s tým, že tu v éteri lietajú údaje, ktorých pravdivosť sme si nemohli nijako overiť.

Teraz konkrétne k tomuto problému: Nie je to jedna záležitosť, ide tu o dva okruhy problémov. V prvom rade na základe tohoto poverenia - šetriť činnosť bezpečnostného úseku ministerstva vnútra od novembra 1989 do súčasnosti - ma predsedníctvo na tomto zasadaní, ako aj predtým, žiadalo o priebežnú informáciu, ako vyzerá stav šetrenia. To sa však nevzťahovalo na riešenie využívania materiálov bývalej ŠtB pánom premiérom Mečiarom. To nebolo v tomto bode. Tak to máte aj v tejto správe rozčlenené. Čiže bol by som rád, keby sme sa chápali a nespájali to.

V tom prvom prípade som podal predsedníctvu priebežnú správu, a neviem, čoho som sa dopustil, keď predsedníctvo, ktoré nám túto úlohu určilo, žiada odo mňa, aby som podal správu, ako pokračujeme a aké výsledky máme. Samozrejme, že určité veci, ktoré sú v stave šetrenia a rozpracovania, po jednej skúsenosti som už predsedníctvu nepredložil. Takisto aj niektoré mená, lebo sme mali problémy, došlo k úniku nejakých informácií a bývalý príslušník ŠtB, ktorého sme chceli predvolať, ochorel. Takže informoval som prakticky v rozsahu toho, čo máte v tejto správe. Nič viac, nič menej. O tom, kedy koľkých príslušníkov a ktorých ministrov sa nám zatiaľ podarilo pozvať, poinformovať sa o celom vývoji na tomto ministerstve, dokonca aj federálneho ministra Langoša. Ukázalo sa, tak ako to uvádzame, že niektorí pracovníci alebo niektorí dôstojníci a funkcionári ministerstva vnútra, teraz činní, zásluhou doposiaľ neobjasnenej personálnej politiky v minulých mesiacoch sú ďalej v službách, dokonca v službách polície a sú dôkazy aj o tom, že sa vyhli previerkam, ktoré boli určené pre ŠtB. V tomto prípade sme sa snažili skontaktovať a poinformovať o týchto záležitostiach,

aj o tých príslušníkoch, ktorí sa pohybovali okolo lustračných materiálov, okolo archívu ŠtB, konkrétne tu v Bratislave a v Košiciach, kde sme už mali dôkazy, že tam pracovali.

To bolo to, čo mi tu niekto vytýkal, prečo sme sa dotkli aj Federálneho ministerstva vnútra. Chcem spresniť, že sme sa na činnosť Federálneho ministerstva vnútra vôbec nezameriavali, nás zaujímali len jednotlivé osoby, a to v tých súvislostiach, ako som uviedol. To bolo prakticky všetko, a končil som tým, ako je uvedené v správe, že únik materiálov, účasť jednotlivých ľudí zatiaľ nie sú uzavreté. Konštatoval som aj to, že nie je vôbec dôkaz o tom, že by niektorý konkrétny príslušník odovzdal pánovi premiérovi konkrétne materiály. K tomu sme sa nedopracovali, to nebolo nikde uvedené.

Druhá záležitosť bola otázka využívania dokumentácie ŠtB pánom premiérom Mečiarom. V tomto prípade pri pohovore s pánom Mečiarom na predsedníctve sme sa vôbec nedotýkali neujasneného problému, ako sa k pánovi premiérovi trikrát, v určitom časovom odstupe, dostali doklady o spolupracovníkoch alebo o domnelých spolupracovníkoch ŠtB. Toho sme sa proste nedotýkali, prijali sme jeho verziu a jeho výklad, že nevie, ako sa tam na ten stôl dostali. Mňa zaujímalo to, lebo predtým sme už s pánom premiérom hovorili v branno-bezpečnostnom výbore - a to bola aj moja prvá otázka, či aj napriek tomu, že sa mu v prvom momente dostali kópie troch zväzkov spolupracovníkov alebo domnelých spolupracovníkov ŠtB, je nejaký zákon, nejaká právna norma, ktorá ho oprávňovala tieto materiály využiť, alebo naopak, či je nejaký predpis, že tieto materiály mali byť okamžite vrátené na Federálne ministerstvo vnútra, hoci len kópie, pretože išlo o prísne tajné materiály. Teda tam, kde patrili. Na to som od pána premiéra po dlhšom komentovaní priamu odpoveď nedostal.

Potom sa hovorilo o ďalších materiáloch, ktoré pán premiér na základe svedeckých výpovedí priamo na predsedníctve, mal. Išlo o dva listy zoznamov spolupracovníkov, zasa domnelých spolupracovníkov ŠtB z oblasti novinárov, umelcov atď., a ďalší rukou písaný zoznam, kde mali byť evidovaní spolupracovníci z cirkevných kruhov. Ani v jednom prípade sme netrvali na tom, aby nám pán premiér vysvetľoval, ako sa k nemu tie materiály dostali. V podstate išlo o to, či z hladiska právneho a morálneho mohol tieto materiály používať. Z výpovedi ostatných sa ukázalo, že údaje o týchto domnelých spolupracovníkoch hovoril aj ďalším osobám, a skôr, než hovoril s dotyčnými. Ďalej sa ukázalo, že išlo aj o praktické kroky, že dvaja ľudia z toho titulu, že boli ním označení ako spolupracovníci ŠtB, odišli zo služieb úradu vlády. Čiže to bol okruh problémov, ktorými sme sa zaoberali, keď sme hovorili s pánom priemiérom Mečiarom v Predsedníctve Slovenskej národnej rady.

Ďalej ostalo problematické a neuzatvorené to, že sa jednému domnelému spolupracovníkovi vytýkalo, že ešte teraz, v poslednom období, sa skontaktoval s jedným riadiacim pracovníkom ŠtB. Pritom tento dotyčný sa kontaktoval nie zo svojho podnetu, z podnetu toho príslušníka, telefonicky raz z bytu, raz z pracoviska a bezprostredne po tom bol pozvaný a bol informovaný, že o tomto kontakte pán premiér vie. Proste to boli tie najzávažnejšie a najproblematickejšie záležitosti, o ktorých sa na predsedníctve hovorilo v súvislosti s používaním materiálov bývalej ŠtB pánom premiérom. Výstup je taký, aký ste dostali v správe. Viac nemám k tomu čo dodať, len to, že v žiadnom prípade - bol by som rád, keby ste to tak prijali - som nebol osobný, nebol som zaujatý, keď som tieto veci predostieral pánovi Mečiarovi. Išlo len o to, že sme mali snahu objektívne sa dozvedieť pravdu, ako to vlastne bolo, či je opodstatnené tvrdenie ostatných zúčastnených, či sú opodstatnené tvrdenia a výroky niektorých novinárov alebo členov komisie pri šetrení udalostí 17. no-

vembra, lebo aj tam sme zistili, že títo mládenci trošku nadsadzovali, že nás trochu zavádzali v určitých nepodstatných záležitostiach. Išlo nám len o objektivizáciu celej skutočnosti.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi predsedovi. Súčasne však upozorňujem, že s faktickými pripomienkami sa prihlásili pán Ľupták, pán Balún a pán Táraj a na pána poslanca Javorského chcú reagovať pán Okres, pán Homola, pán Petko a pán Bárány.

Predseda SNR F. Mikloško;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

pokúsim sa veľmi stručne zaujať svoje stanovisko k celej dnešnej problematike. Ako malé východisko by som chcel povedať: na funkčnosť Predsedníctva Slovenskej národnej rady doteraz, pokiaľ sa pamätám, v pléne neboli pripomienky, aspoň nie závažné pripomienky. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady po trojtýždňovom šetrení alebo skúmaní, potom, ako prijalo uznesenie na záver tohoto skúmania, vo chvíli, ktorú uznalo za politicky ďalej neudržateľnú, sa rozhodlo podľa čl. 122 ústavy. Ak by niekto chcel tento postup sproblematizovat, musel by sproblematizovať ústavu, ktorá dnes platí.

Čiže, chcem tým povedať toto: je jasné, že na to vznikla istá reakcia a preto nebolo by dobré, keby sme sa klamali, že v tejto chvíli nejde aj o istý politický zápas istých smerov. Práve na to chcem dať akýsi dôraz. Predtým, ako sa

rozhodnete o hlasovaní, chcem povedať celkom pokojne, že prípadným odvolaním Predsedníctva Slovenskej národnej rady, alebo prípadným zvolením nového Predsedníctva Slovenskej národnej rady sa v tejto chvíli rozhodujete a zároveň beriete aj zodpovednosť za ďalší vývoj na Slovensku. Ten vývoj pre mňa znamená dva smery. To neznamená, že sú tu vytvorené akési koalície, ale to prirodzené zoskupenie a rozostavenie síl poznáme.

Jeden smer predstavuje v zásade hnutie VPN - nemenujem teraz platformu, ale hnutie VPN spolu s KDH. Nebudem príliš zoširoka charakterizovať tento smer, poviem len základné črty, ktoré tieto hnutia chcú obhajovať. To je za každú cenu ústavnosť, za každú cenu legitimita, to je snaha spolupracovať a dohodnúť sa aj s tými, u ktorých sa zdá, že sa dohodnúť nedá. V tejto chvíli mám na mysli Čechy, federál a Maďarsko. A je to akýsi smer ekonomickej reformy, s ktorým tieto dve hnutia prišli nie ani tak od volieb tohto roku, ale už predtým. Čiže takto by som charakterizoval tento jeden smer.

Druhý smer, ktorý v súčasnosti nejako prirodzene vyvstal - opakujem, netvrdím, že sa tu vytvorila nejaká koalícia, predstavuje Strana demokratickej lavice, Slovenská národná strana a platforma Za demokratické Slovensko. K SNS a SDĽ by som povedal len toľko: viem, proti čomu ste, viem čo vám vadí. Neviem, aký máte program, neviem celkom, čo chcete, okrem akýchsi základných princípov. K platforme Za demokratické Slovensko chcem povedať, že či chceme alebo nechceme, otáča a tvorí sa okolo postavy bývalého predsedu vlády pána Mečiara.

Tu by som chcel povedať: problém, ktorý sme teraz prežívali, nie je nový problém. Ten istý problém existoval v novembri 1990, keď došlo k veľmi vážnemu napätiu medzi KDH a medzi premiérom. Vtedy ani nešlo len o Andráša, išlo tam

o ďalšie osoby, všetci to dobre poznáme. Z tej - nazvime to konfrontácie - odišiel minister Andráš, zostal predseda vlády. Ten problém by som nejakým spôsobom pomenoval, môžete so mnou polemizovať. Vo chvíli, kedy sa ktosi akýmsi spôsobom vzoprel voči premiérovi, v tej chvíli došlo k dosť vážnej konfrontácii.

Keď vznikol tento problém, viackrát som osobne hovoril s pánom predsedom vlády. Hovorili sme u neho, hovorili sme u mňa 4 a pol hodiny. Viackrát prišiel za mnou pán Dubček, a tomu som to znovu a znovu pripomínal. Pánovi predsedovi vlády som hovoril, že z tejto konfrontácie nemôže vyjsť ani víťaz, ani porazený, ale treba hľadať akési riešenie na dorozumenie. Pán bývalý predseda to neprijal. Potvrdil to viackrát, že ďalšia funkčnosť vlády je závislá od toho, či odídu z vlády pán Kučerák, pán Ondruš, pán Pišút, pán Snopko - menoval mi to celkom konkrétne, pred predsedníctvom takisto. Čiže znovu vznikla situácia, že tí, ktorí sa nejakým spôsobom postavili, museli odísť, aby funkčnosť vlády bola akoby zaručená. Priznám sa, že som sám v istých rozhovoroch povedal, že ak by sa v tejto chvíli ustúpilo, som presvedčený, že o ďalšie tri mesiace sme znovu v tej istej situácii. Preto tento problém - schopnosť spolupracovať aj s tými, ktorí so mnou nesúhlasia, prípadne ma aj kritizujú - treba vyriešiť v tejto chvíli. Pán bývalý predseda vlády to zahnal do konfrontácie kto z koho.

Druhý problém je istý rozpor, a podľa mojej mienky veľmi vážny rozpor medzi tým, čo bývalý pán predseda vlády proklamoval, totiž zásadný odpor voči lustráciám a medzi tým, že s akýmisi anonymnými materiálmi, ktoré nachádzal ráno na stole, pracoval. On v predsedníctve celkom otvorene priznal, že s nimi pracoval. Na otázku prečo odpovedal: Čo by ste robili na mojom mieste vy, keby ste také materiály dostali? Hovoril s ľuďmi, naznačoval im, že by mali odísť z vlády. Niektorí odišli, niektorí zostali. Vidím tu veľmi

zásadný rozpor a vidím tu veľmi zásadné porušenie - povedal by som - akéhosi základného ľudského práva na obranu proti cti.

A po tretie: isté napätie medzi bývalým predsedom vlády a medzi Slovenskou národnou radou, Predsedníctvom Slovenskej národnej rady nastalo vo chvíli, kedy pán predseda pokračoval vo svojej komunikácii s najvyšším ústavným orgánom cez masmédiá. Keď pán predseda na mítingu v Komárne oznámil, že musí byť rekonštrukcia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, v Čechách mi povedali, že keby toto povedal ich predseda vlády, v tej chvíli ho parlament odvolá. Pán predseda vlády odišiel na cestu do Talianska. Ráno odcestoval a večer z televíznej kazety sme všetci počuli, že cestuje aj do Sovietskeho zväzu, že nikomu to síce neoznámil, ale on sa cíti byť zodpovedným tomuto národu a tomuto ľudu. Povedali sme mu, že v prvom rade sa musí cítiť zodpovedným Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ktorému podlieha, pretože slovo národ a ľud je príliš všeobecné. Už nehovoriac o tom, že pán predseda vlády po rozhovore s ním označil postup Predsedníctva Slovenskej národnej rady za protizákonný, atď., atď. Čiže tu kdesi nastal veľmi zásadný rozpor, zásadné stretnutie, v ktorom sa predsedníctvo rozhodlo tak, ako sa rozhodlo.

A nakoniec chcem povedať len toľko: V týchto chvíľach sme pred zásadným rozhodnutím a ja, tak ako som doteraz obhajoval parlamentnú demokraciu, sa pred rozhodnutím, ktoré urobíte, bez akýchkoľvek poznámok skláňam. A v tom vidím zásadný a možno - dovoľte mi byť trochu aj patetickým - historický posun aj v slovenskom politickom vedomí, že bol tu jeden človek, ktorý mal takú popularitu, ako málokto za posledných 40 rokov, ale v jednej chvíli tento človek prestúpil isté hranice, a v tej chvíli, napriek tejto obrovskej popularite, bol odvolaný. Toto je princíp, ktorý musí byť zakotvený v celej našej ďalšej politike. Tento princíp sa nemôže týkať len predsedu vlády Mečiara, teda bývalého. Ten-

to princíp sa musí týkať aj mňa, aj každého, kto toto urobí. Parlamentná demokracia nie je založená na popularite, ale na istých pravidlách.

Mám tu nejaký záver, ale teraz mi vypadol. Už len toľko: toto je moje posledné slovo k tomu všetkému. Opakujem: bolo by nedobré, keby sme sa raz v budúcnosti vyhovárali - nevedel som, atď., atď. Buďme si vedomí, že v tejto chvíli sa rozhodujeme, nerozhodujeme sa o maličkosti. Prípadné nové predsedníctvo určí novú vládu a tým určí nový smer politického vývoja na Slovensku. To si povedzme otvorene. V tomto duchu vám želám všetko najlepšie.

/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi predsedovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Hubovi.

Poslanec M. Huba: Dámy a páni,

viem, že moje slová budú znieť možno romanticky a utopický, ale neodpustím si apelovať na vás, aby sme zvážili, čo vlastne chceme. Čo vlastne chceme z hľadiska ďalších krokov. Domnievame sa, že vieme, čo chceme v tejto chvíli? Chceme poraziť toho druhého. Pomaly každý z nás je tu presvedčený, alebo riadi sa v intenciách toho parafrázovaného komunistického hesla: "Mier vybojujeme, aj keby nemal zostať kameň na kameni. " Mám veľmi smutný dojem, že v tejto sále pomaly niet človeka, ktorý by nebol presvedčený, že víťazstvo jeho pravdy, ale nielen jeho pravdy, ale priam víťazstvo celého Slovenska bude to, keď porazí toho druhého, keď ho odvolá, keď dosadí na jeho miesto seba alebo tzv. svojho

človeka. Pritom, keby sme trošku dokázali byť chladnokrvní, ako to od nás naši voliči istým právom očakávajú, museli by sme si uvedomiť, že pravdou je presný opak. Nie je nás totiž veľmi veľa takých, ktorí nielen niečo chceme a niečo vieme, ale sme aj schopní sa do značnej miery obetovať tejto nie práve ušľachtilej zábave, ktorá sa volá slovenská politika alebo politika na slovenský spôsob. O tom vás, myslím, nemusím presviedčať, pociťuje to bolestne každý z nás.

Zdá sa mi, že veľmi veľa ľudí v tejto sále verí, že odvolaním napríklad pána Miklošku tam dosadí schopnejšieho, čestnejšieho a objektívnejšieho človeka, ktorý bude vyhovovať väčšiemu počtu poslancov a väčšiemu počtu ľudí. Je to nekonečná fikcia, pretože je úplne jasné, že v tejto rozvadenej chvíli niet, nielen na Slovensku, ale na celom svete človeka, ktorý by dlhodobo, vo všetkom, v každom detaile vyhovoval rýchlo sa meniacim chúťkam každého z nás. Čiže zamyslime sa, prosím vás, nad tým, koľko je v tomto národe tých naozajstných morálnych autorít, ktoré navyše sú ochotní sa zahadzovať s panským huncútstvom zvaným politika, ako nás to učili naše staré matere, ktorí tu nahradia napríklad pána Miklošku, a budú mať väčší kredit a väčšiu morálnu autoritu, aby túto funkciu vykonávali bravúrnejšie a čestnejšie. Neviem, tiež mi asi vypadol záver, podobne ako predrečníkovi, ale myslím si, že jedna z posledných šancí, ktoré sme mali, bol príhovor pána kardinála Tomku, že v nás už bolo toľko zloby, že na chvíľu sme síce podľahli tej ilúzii - nie ilúzii - to bola vlastne pravda, že nás pochválil a vyzdvihol, aj keď si to nezaslúžime, a tlieskali sme, bohužiaľ, viac sami sebe, ako jeho slovám. O tom som na základe doterajších skúseností hlboko presvedčený, ale už sme mali v sebe nagenerovanej toľko nenávisti, tej utopickej predstavy o likvidácii tých druhých, že po nás tie nesmierne cenné slová skĺzli ako po hrošej koži, a že len čo odišiel z tejto sály, zasa sme sa na seba vrhli ako psy. Keď tu už padlo niekoľko pejoratív, použijem jedno ak ja.

Takže len toto memento, neberte to ako moralizovanie. Viem, že sú chvíle, keď istú situáciu treba aj radikálne riešiť, ale treba myslieť aj na ďalšie kroky a treba sa hlboko sebakriticky zamyslieť: Som to ja, ktorý tu prednášam ostré súdy, ktorý by som bol povolanejší, keď budem sedieť v tom predsedníctve? Ja sa kľudne vzdám členstva, môžem vám to otvorene povedať, ale je tu toľko povolanejších medzi nami, alebo v tomto národe, ktorí by to dokázali robiť lepšie? Nie, neobhajujem toto predsedníctvo. Pochopte, ide o princíp nejakej sebekritičnosti.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

V zmysle § 19 udeľujem slovo najskôr pánovi poslancovi Ľuptákovi, potom pánovi Andelovi a potom pánovi ministrovi Kováčovi.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

v Bratislave prebieha zjazd Odborového zväzu pracovníkov štátnych orgánov a organizácii v Slovenskej republike 25-ho, čiže dnes. Pred chvíľou som bol vyvolaný petičným výborom tohto zjazdu a dostal som do rúk dve stanoviská, jedno stanovisko za a jedno proti. Je to jedno, z ktorej strany sa to vezme. Nebudem to čítať, nakoľko stanoviská sú v tom zmysle, ako tu diskutujeme. Požiadali ma, aby som vás s tým oboznámil. Musím vám povedať, že som bol vyvolaný na stretnutie s týmto petičným výborom a oboznámiť vás s tým, že za rekonštrukciu Predsedníctva Slovenskej národnej rady a nesúhlas s postupom predsedníctva na odvolanie Vladimíra Mečiara

je tu 331 podpisov, je to dokladované. Druhý dokument súhlasí s postupom Predsedníctva Slovenskej národnej rady, aj s výsledkami uznesení. Sú tu 4 podpisy.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Andel. Priipraví sa pán minister Kováč.

Poslanec M. Andel;

Nechcel som veľmi vystupovať, ale včera som bol vyzvaný, aby som sa nejakým spôsobom snažil dokumentovať nefunkčnosť Predsedníctva Slovenskej národnej rady a povzbudili ma aj slová pána Miklošku o demokracii, takže by som si dovolil v krátkosti poukázať, kde podľa môjho názoru si Predsedníctvo Slovenskej národnej rady neplní svoju funkčnosť, aby som teda splnil to, na čo som bol vyzvaný.

Po prvé: myslím si, a som presvedčený, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady činnosť Vlády Slovenskej republiky kontrolovalo iba priebežne, čo nakoniec konštatoval i sám pán predseda.

Po druhé: harmonogram práce Slovenskej národnej rady prijalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady až po opakovaných urgenciách. Napriek tomu, že bol prijatý, nebolo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady schopné zabezpečiť: pravidelný rytmus rokovania Slovenskej národnej rady a jej výborov, čoho dôsledkom bolo, že sme pomerne často rokovali pod časovým tlakom a prijali sme právne normy, ktoré bude potrebné novelizovať.

Po tretie: počas rokovania pléna Slovenskej národnej rady riadiaci schôdze často, napriek upozorneniam, opakovane porušovali rokovací poriadok.

Po štvrté: v Predsedníctve Slovenskej národnej rady sa neprerokovávali resp. málo prerokovávali uznesenia jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady.

Po piate: zasadania Predsedníctva Slovenskej národnej rady boli nepravidelné. Bolo obdobie, keď sme päť týždňov nerokovali. Myslím si, že v tomto období je to veľký nedostatok, ak si uvedomujeme, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predstavuje kolektívnu hlavu Slovenskej republiky. Na tento nedostatok pravidelne upozorňovali, možno povedať, zástupcovia všetkých politických strán a hnutí, ktoré sú v predsedníctve, teda nielen Slovenská národná strana.

Po šieste: pri predkladaní variantných návrhov zákonov sa porušovala zásada ich predkladania podľa poradia, ako tieto boli doručené na Slovensku národnú radu.

Po siedme: predsedníctvo postupovalo nekompetentne už pri menovaní vlády premiéra Mečiara, kedy vymenovalo ministrov vtedy ešte neexistujúcich rezortov.

Po ôsme: Predsedníctvo Slovenskej národnej rady prijalo zákonné opatrenia o zriadení Policajného zboru napriek tomu, že v ten deň nebol účinný kompetenčný zákon, ktorý by nám to bol umožňoval.

A ešte uvediem niektoré faktory, ktoré sa týkajú priamo vzniknutej súčasnej politickej krízy a ktoré vlastne takisto, ak sme tu hovorili o demokracii, podlá môjho názoru, porušovali princípy parlamentnej demokracie.

Vnútorné problémy hnutia VPN sa preniesli do vlády, čím sa znižovala jej funkčnosť, čo vyústilo v boj o politickú moc a využitie parlamentu na vyslovenie nedôvery iba niektorým členom vlády Slovenskej republiky. Vychádzajúc z toho funkčnosť vlády sa mala posudzovať na základe plnenia vyhlásenia vlády v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady a podľa toho posudzovať na pléne Slovenskej národnej rady funkčnosť jednotlivých rezortov vlády. Nakoniec, toto nám ukladá aj uznesenie č. 290 Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Myslím si, že vláda bola hodnotená bez ohľadu na to, či mala alebo nemala kompetencie riešiť vzniknuté problémy. Ak by sa to bolo urobilo, ak by sa to bolo analyzovalo, boli by sme prišli k záveru, že bez zvrchovanosti zákonodarstva Slovenskej národnej rady v Slovenskej republike toto v podstate nie je možné.

Ďakujem vám za pozornosť a ďakujem, že ste mi umožnili vysloviť svoj pohľad na demokraciu.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Andelovi. Slovo má pán minister Kováč, za ním podľa § 19 dostane slovo pán poslanec Sládek.

Minister financií SR M. Kováč:

Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,

chcel by som vo svojom vystúpení reagovať najmä na vystúpenie podpredsedu pána Klepáča a vystúpenie predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku.

Nepochybujem o tom, že možno všetci sa usilujeme o to, aby sme poctivo hľadali pravdu. Viem, že hľadanie pravdy nie je jednoduché a som presvedčený, že by sme ju tu dnes, ani za týždeň, keby sme o tej istej veci rokovali, nenašli. Zrejme túto pravdu sa možno dozvieme až po odstupe času. Kritika, ktorá tu bola dnes vznesená na pána Mečiara, bola vznesená na mnohých sedeniach ministerského klubu, bola vznesená na mnohých sedeniach Slovenskej rady VPN. Napriek tomu ma nepresvedčili, že pán Mečiar je taký, akého ho chce vidieť Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, keď vynieslo takýto ortieľ, alebo ako ho snáď vidia aj mnohí z vás. Nevedie ma ani slepá láska, ani nenávisť, ale objektivita a spravodlivosť. Nikto z nás nie je bez viny, nikto z nás nie je taký, o ktorom by sme mohli hovoriť: to je ideál. Ani pán Mečiar nie je taký.

Nie je pravdou, keď pán predseda Slovenskej národnej rady hovorí, keď sa pokúsil charakterizovať, čo je platforma ZDS, že sa točí okolo osoby pána Mečiara. To je skreslené konštatovanie. My sa netočíme okolo osoby pána Mečiara, ale ideme za politikou, ktorú pán Mečiar presadzoval, za politikou, o ktorej sme boli presvedčení, že je v súlade so záujmami slovenského národa a občanov Slovenskej republiky, za politikou, o ktorej sme boli presvedčení, že pomôže preklenúť jedno z najťažších období, do ktorého sa ešte len v najbližších mesiacoch dostaneme.

Teda, aby som k tejto veci na záver povedal: pán Mečiar je pre mňa osobnosť i politik, ktorému dôverujem napriek chybám, ktoré má - chyby majú aj iní, ale je to osobnosť, ktorá je schopná získať podporu nášho obyvateľstva. Bez podpory obyvateľstva nie je možné úspešne uskutočniť ani ekonomickú reformu, ani iné úlohy, ktoré nás v najbližšom období čakajú.

To, čo predniesol pán podpredseda Klepáč o činnosti vlády, by svedčilo o tom, že vlastne treba odvolať celú vládu. Už sa tu viackrát zdôraznilo, že hodnotiť programové vyhlásenie vlády, ktoré je načasované na obdobie do júna budúceho roku - a teraz sa nachádzame v apríli - podľa stavu a výsledkov, ktoré sa dosiahli v apríli, je skutočne neseriózne a neobjektívne.

Pripomeniem jednu vec, ktorú tu rozvádzal. Rozvádzal, že aj sám pán Mečiar konštatoval, že sa nám neporadili veci okolo organizovania štátnej správy. Áno, ale veď v tomto parlamente sme prijímali zákony. Vláda zákony len navrhovala, ale parlament ich schvaľoval. Teda, ak sa nám veci nepodarili, tak sa to nepodarilo nie pánovi Mečiarovi, ale celej vláde a nepodarilo sa, žiaľ, aj celému parlamentu. A skutočne nemôžem považovať za seriózne a pritom tvrdiť, že hľadáme pravdu, objektivitu, že sme za ľudské práva, za občianske slobody, keď tu znovu a znovu prednášame kritiku na osobu pána Mečiara, a zároveň mu nedáme možnosť, aby sa mohol pred týmto plénom obhájiť. /Potlesk. / Považujete to za demokratické a ľudské? Bojíme sa ozaj toho, čo by nám pán Mečiar na svoju obranu povedal? Iste by povedal mnoho a nepochybujem o tom, že mnohých z vás by presvedčil o tom, že to všetko nie je také jednoznačné, ako sa to snaží Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vo svojich rozhodnutiach deklarovať.

Myslím si, že by sme sa nemali uspokojovať s tým, ako hodnotíme sami seba, ale mali by sme si položiť otázku, ako nás budú hodnotiť tí, ktorí majú na to právo, a na to skutočne majú právo iba naši voliči. Prosil by som vás, položte si vo svedomí túto otázku. Nazabúdajme, že nás skutočne čaká jedno z najťažších období povojnových dejín nášho národa. V takomto období potrebujú naši občania vládu, ktorej budú hlboko dôverovať, vládu, ktorá bude skutočne schopná zabezpečiť to, čo v tomto najťažšom období je pre občana najdôležitejšie - dať mu istotu, že cesta, ktorou ideme, je cesta

správna, že obete a bolesti, ktoré musí znášať, sú dočasné a že za nimi sa otvára nová perspektíva. Presvedčiť o tom občanov v tak zložitej situácii bude veľmi ťažká úloha.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

želám vám, aby ste sa skutočne so cťou zhostili zodpovedných rozhodnutí, ktoré prijmete na tomto plenárnom zasadnutí. Nepochybujem o tom, že toto plenárne zasadnutie sa skutočne významne zapíše do novodobej histórie demokratického vývoja slobodného Slovenska. Usilujme sa o to, aby bolo skutočne demokratické, spravodlivé a ľudské.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Sládkovi. Podotýkam, že zatiaľ sú s faktickými poznámkami prihlásení títo poslanci: páni Balún, Táraj, Okres, Homola, Petko, Pirovits, Húska, Kerti, Kmeťo. S normálnymi príspevkami je prihlásených zatiaľ 26 poslancov.

Poslanec V. Sládek: Dámy a páni,

nebudem používať veľké slová, lebo to neviem, a už predo mnou ich tu padlo v dnešný deň dosť.

Teraz bolo uvedených 9 alebo 10 bodov, v čom je chyba v činnosti predsedníctva. Nejdem ju obhajovať, s niektorými tiež súhlasím, ale väčšinu z nich som počul prvý raz. Aj keď