Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,
vo svojom vystúpení si dovolím vysloviť pár poznámok k súčasnej oficiálnej vládnej politike k budúcemu štátoprávnemu usporiadaniu Slovenskej republiky, ktoré východiská minimálne v tejto dobe určujú rámec aj tomuto parlamentu. Pred časom, keď terajší premiér Slovenskej republiky Ján Čarnogurský bol podpredsedom vlády Slovenskej republiky, najvyšší orgán Kresťansko-demokratického hnutia v Košiciach na svojom snemovaní zakomponoval do svojho programu ako formu štátoprávneho usporiadania Slovenskej republiky konfederáciu. Bolo to, myslím, v mesiaci november 1990. Inými slovami sa Kresťansko-demokratické hnutie po dlhšom čase váhania prihlásilo - viacerí sme verili, že je to úprimné - k takej forme štátoprávneho usporiadania, ktoré by zaručilo Slovenskej republike medzinárodno-právnu subjektivitu.
V súčasnosti má Kresťansko-demokratické hnutie premiéra, je násilnejším hnutím čo do obsadených kresiel v parlamente a vo vláde. Kresťansko-demokratické hnutie je teda hnutím, ktoré má momentálne v porovnaní s inými politickými stranami a hnutiami na Slovensku najväčší predpoklad zrealizovať svoje predsavzatia. V skutočnosti sme však svedkami, ako predseda vlády, ktorý je súčasne aj predsedom Rady KDH, vyvíja enormné úsilie nie na dosiahnutie medzinárodno-právnej subjektivity pre slovenský národ a Slovenskú republiku ako celok, ale vyvíja snahu na rekonštrukciu federácie, ktorá aj v podmienkach Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky znamená presadzovanie sa silnejšieho, počtom väčšieho národa. V súvislosti s touto praxou budeme
mat pred sebou škriepky bez konca alebo rezignáciu a nesvojprávnosť slovenského národa.
Predseda vlády nazýva svoj postoj a odklon od rozhodnutia vlastného grémia z Košíc zmyslom pre súčasnú realitu. Domnievam sa, že takéto myslenie je vzdialené od reality. Môj zmysel pre realitu vychádza z toho, že je potrebné ústavnou, pokojnou demokratickou cestou prejavovať záujem a trvať na naplnení prirodzených práv národa, medzi ktoré na prvom mieste zaradujem právo národa, a teda aj nášho slovenského, na sebaurčenie, a tiež na svoj vlastný štát, čo je samozrejmosťou pre každú národnú - zdôrazňujem - národnú politickú reprezentáciu.
V súčasnosti, keď sa riešia hriechy menších národov bývalej východnej Európy, ktoré žili pod nadvládou väčších národov pod rúškom a zároveň utópii celosvetového komunizmu a internacionalizmu, našu slovenskú realitu na rozdiel od súčasnej českej politickej reprezentácie vidím v tom, že to bol český nacionalizmus, ktorý navyše od ostatných národov tejto časti sveta ubíjal slovenského človeka. Tento nacionalizmus nebol výplodom komunistu Gottwalda, lebo už 27 rokov pred ním ho praktizovali Masaryk a Beneš. Že súčasná politická česká reprezentácia ostala verná svojim predchodcom, dokumentujú aj slová premiéra pána Čarnogurského, keď hovorí - citujem: "Veľmi sa obávam, aby sme sa nedostali do situácie, v akej bolo Slovensko napríklad v apríli a v máji roku 1945, do politickej strategickej porážky a izolácie". Ďalej citujem: "Znepriatelili by sme si všetky okolité národy, najmä Čechov. " Koniec citátu. Pýtam sa prečo? Sú to slová, ktoré dokazujú nedemokratický prístup zo strany Čechov k našim slovenským potrebám. Sú to hrozby, ktoré majú nahnať strach slovenským politikom a národu pred štátnou samostatnosťou, ktorá ako jediná je zárukou trvalej morálnej, mravnej a tiež ekonomickej obrody slovenského národa.
Realitu vidím takto: Ak Česi nedokážu v rámci ešte existujúcej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky odovzdať Slovákom to, čo im objektívne patrí, a to v každej oblasti spoločenského života, vrátane napríklad hnuteľných pamiatok, ktoré sa nachádzajú v českých múzeách, je utópiou a naivitou veriť, že je perspektíva rovnocenného, spravodlivého spolužitia Slovákov a Čechov v jednom federálnom štáte. Federálny štát bude naďalej diskriminovať a neuznávať slovenský národ ako rovnocenný národ k českému národu. V rámci federácie budú Slováci, aj tí federálni, vždy vnútornou vecou a problémom federálnych, teda rozumej českých záujmov. Veriť v niečo iné považujem - odpusťte - za zbabelosť a nechuť pustiť sa do namáhavej práce v prospech národa.
Súčasné diskusie o tom, či to bude zmluva alebo dohoda medzi vládami Českej republiky a Slovenskej republiky, zastúpenými Slovenskou národnou radou a Českou národnou radou, ale pritom uznávať, že takáto dohoda či zmluva nerieši medzinárodno-právnu subjektivitu slovenského národa, ktorá je reálnou zárukou a predpokladom rovnocenného medzinárodného postavenia Slovenskej republiky, je mlátenie slamy naprázdno, je vnášaním chaosu do myslenia slovenského človeka. Je to pomalá, ale istá cesta k tomu, aby sme hodili flintu do žita v presvedčení, že hlavou sa ruina prebiť nedá.
Na záver mi dovoľte, aby som opätovne požiadal v súlade s ustanovením § 30 odsek 2, § 4 písm. k/, § 5 odsek l písmeno d/, §§ 24, 25 a § 27 odsek 3 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady dať na hlasovanie do pléna parlamentu otázku odvolania celého predsedníctva, a to tajným hlasovaním o každom členovi predsedníctva osobitne. Osobitne bude potrebné podlá poslednej vety § 27 odsek 3 rokovacieho poriadku dať plénu hlasovať najskôr o tajnom spôsobe hlasovania. Tento návrh som predniesol na minulom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady a nebolo o ňom hlasované. Pán predseda pri schvaľovaní programu tejto schôdze výslovne uvie-
dol, že tento návrh je možné predniesť v rámci tohto bodu programu, a bude sa o ňom hlasovať na záver tohto bodu.
Ďakujem. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško;
Faktické poznámky majú pán poslanec Klepáč, potom pán poslanec Hamerlík a pán poslanec Brocka.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Dovoľte, aby som ako predstaviteľ KDH zareagoval na vystúpenie pána predrečníka. Košický snem Kresťansko-demokratického hnutia neprijal do svojich záverov konfederatívne štátoprávne usporiadanie ako východisko svojej ďalšej politiky. Pojal do svojich záverov suverenitu Slovenska, a túto Kresťansko-demokratické hnutie v plnej podobe rešpektuje a o túto sa snaží. /Potlesk/.
Vychádzame z toho, že federácia, konfederácia, autonómia, samostatnosť, monarchia, dualizmus - to všetko sú len nástroje, nástroje našej politiky. Cieľom Kresťansko-demokratického hnutia je vybudovať rovnoprávne, suverénne Slovensko, a doviesť ho do rodiny európskych národov. A ktorý nástroj použijeme? Použijeme ten, ktorý bude v daných spoločensko-politických podmienkach optimálny. Chcem upozorniť na to, že Kresťansko-demokratické hnutie chce viesť lodičku Slovenska medzi tými, ktorí chcú rozbiť túto republiku za každú cenu, ale i medzi tými, ktorí ju chcú zachovať za každú cenu, i za cenu neúnosných ústupkov. Preto Kresťanskodemokratické hnutie ako prvé politické hnutie na Slovensku prišlo s návrhom štátnej zmluvy, kedy bolo dlhý čas osamotené. Na rokovaniach na Vikárke jedine predseda tohto hnutia obhajoval túto myšlienku. Dnes, našťastie, sa takmer celá
politická reprezentácia Slovenska, a myslím, že i zastúpenie mimoparlamentných strán, kloní k názoru štátnej zmluvy ako jediného prostriedku ďalšieho postupu.
Kresťansko-demokratické hnutie v časoch, kedy sa rozkolísala ekonomická reforma, prišlo s alternatívnym ekonomickým programom. Kresťansko-demokratické hnutie prevzalo na seba vládnu zodpovednosť v čase, kedy to vôbec nebolo atraktívne. Aj pre nás by bolo pohodlnejšie sedieť v laviciach, ostreľovať vládnu koalíciu a kritizovať prípadné neúspechy. Ale prevzali sme na seba zodpovednosť, a v tejto zodpovednosti mienime pokračovať. Súhlasím s pánom poslancom, a som rád, že to povedal, že i jeho hnutie chce ísť ústavnou cestou rozvoja. Poďme teda touto ústavnou cestou, zjednoťme sa na príprave spoločnej slovenskej ústavy a na tom, aby sme uzavreli rovnoprávnu štátnu zmluvu.
Ďakujem. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško:
Bol som upozornený, že s faktickými poznámkami sa prihlásili v poradí poslanci Dianiška, Hamerlík, Brocka. Pán Dianiška, ak môžete, prepusťte pána Hamerlíka.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážená Slovenská národná rada,
pán Brňák zopakoval svoj návrh, ktorý predniesol na minulej schôdzi. Na minulej schôdzi odznelo viacero návrhov. Podobný návrh predniesol pán Brestenský, aj pán Filipp. Pritom sa vždy alebo väčšinou použilo slovo rekonštrukcia. Pán
Brňák navrhol, aby sa hlasovalo tajne. Potom sme hlasovali, či budeme hlasovať tajne alebo nie. Tajný spôsob hlasovania sme zamietli. Pýtam sa: čo je odvolávanie poslancov - členov predsedníctva? Keď ich odvoláme, potom treba kreovať istým spôsobom nové predsedníctvo. Pýtam sa: je to rekonštrukcia? Veď kde je zaručené, keď budeme odvolávať, že neodvoláme každého? Nikde nie je zaručené, že tam jeden nezostane. Ak tam zostane jeden alebo dvaja, alebo niekoľkí - to je už vlastne rekonštrukcia. Aj o tom sme hlasovali. Aj to sme zamietli. Teda akýkoľvek zásah do zloženia predsedníctva sme na minulej schôdzi zamietli.
Pán Brňák citoval § 26 odsek 2 rokovacieho poriadku: "Ak prijatý pozmeňovací návrh vylučuje ďalšie pozmeňovacie návrhy, o týchto ďalších návrhoch sa už nehlasuje. " Má pravdu. Lenže tie ďalšie, ktoré som tu uviedol, a minule odzneli, jeden nevylučoval druhý. Boli obsahom tie isté, boli totožné. Veď aj dnes pán Húska tu pred chvíľou hovoril, že odďalujeme rekonštrukciu predsedníctva. Čiže je to obsahové to isté. Alebo snáď chce tu niekto povedať, že ak navrhne odvolanie predsedníctva trebárs podlá abecedy - pán Andel atď., a takýto spôsob odvolania zamietneme, vzápätí niekto vstane a navrhne odvolávať podľa iného systému - trebárs od konca abecedy, od pána Zoričáka? Znova o tom budeme hlasovať? Pardon, Žingora. Alebo podlá iného spôsobu. Čiže by sme celú našu schôdzu mohli vlastne vybíjať týmto spôsobom systému odvolania. Viem vyrátať, alebo možno ani neviem, spamäti iste neviem, že je nekonečne alebo strašne veľa spôsobov, ako by sa dal navrhnúť spôsob odvolania, akým systémom, aby sme sa týždeň, mesiac bavili len týmto. Logika hovorí - trošku možno mám právo odvolať sa na logiku, veď som...
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, je to faktická pripomienka, čas ubieha.
Poslanec R. Hamerlík:
Hovoril som asi poldruha minúty, lebo je tu desať riadkov, takže ešte mám poldruha minúty, ak dovolíte.
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím, aby to niekto meral. Poslanec R. Hamerlík:
Áno. Čiže rekonštrukcia je najúplnejší pojem. Je to najväčšia množina - použijem matematický termín. Táto množina obsahuje v sebe všetky podmnožiny, teda aj jednotlivé konkrétne spôsoby a mechanizmy odvolávania. A túto najširšiu množinu - rekonštrukciu sme na minulej schôdzi zamietli. Veď nerobme vtipy, nepovažujme ostatných kolegov za slabochápavých. Alebo snáď niekto, alebo nejaká skupina alebo skupiny poslancov chcú permanentne odvolávať predsedníctvo podlá toho, či sú momentálne v tejto sále v prevahe? Napríklad na minulej schôdzi, keď sme zamietli spôsob tajného hlasovania, pán Filipp vzápätí stiahol svoj návrh, aby sa o ňom hlasovalo. Kto vie prečo? Či nie preto, že je spočitateľné, a viem vám dokázať, teraz nebudem, lebo to uberá čas, že by výsledok bol...
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, musíte skončiť.
Poslanec R. Hamerlík:
Už končím, posledná veta. Teda ak nechceme permanentne odvolávať alebo ak chceme, navrhujem zaradiť na každú schôdzu ako prvý bod permanentné odvolávanie, alebo mám lepší návrh, nech sa hlasuje o tom, či nezavedieme moratórium
na odvolávanie, rekonštrukciu predsedníctva. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán Dianiška, pán Brocka, pán Prokeš, pán Brňák. Poslanec I. Dianiška:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
a je to tu - odvolávanie Predsedníctva Slovenskej národnej rady na pokračovanie. Náš parlament, i keď len ročný, zachvátili pravidelné mesačné kŕče, bolesti. Akoby predčasne dospel. Ale nemyslím si, že si to niekto myslí. Preto ty, občan, ešte trochu počkaj. Veď to všetko sa deje len pre tvoje blaho. Osobne sa skôr obávam, pretože bojovať a zároveň konštruktívne v kľude pracovať - to nejde. Dnešný, včerajší a predvčerajší deň potvrdzujú, že takáto vybičovaná atmosféra z očakávania tohto aktu je vhodnejšia skôr na blúznenie. Vzďaľujeme sa nejak cielene od riešenia naliehavých problémov. Bolo by azda namieste pozrieť sa, kto je v čele tohto spätného pohybu, kto sú tí Živčákovci.
Pán poslanec Brňák, evokuje ma zaradiť i vás do čela tohto sprievodu. Nemôžem, samozrejme, uprieť váš nárok alebo kohokoľvek iného na takýto akt, ale, že to žiadate práve vy, hlavne z toho som nespokojný, berúc do úvahy etický aspekt. Vy, ktorý ste v predvolebnej kampani aplikovali zvyky kukučky, dali ste sa vysedieť v hniezde DS, aby ste sa jej vzápätí mohli poďakovať - mám však veľké pochybnosti, či ste to urobili - a rýchle vzlietnuť a sformovať svoje hnutie, ktoré od začiatku svojho pôsobenia neponúka občanom Slovenskej republiky nič, okrem rozbitia tohto štátu. Pritom - a to je pre mňa to najťaživejšie - rozbíja to, o čo sa ničím nepričini-
lo, a to pod rôznymi známymi zámienkami. Je to vypožičaná myšlienka z jedného zo slovenských denníkov.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, podlá pána poslanca Brňáka politbyro, s výnimkami neslovenské, nenárodné - bol by som rád, keby ste nás oboznámili s národnosťou jeho členov, nereprezentuje väčšinu obyvateľstva Slovenskej republiky, a teda nemá ani mandát jeho dôvery. Takto dezinformoval pán poslanec do 13. schôdze slovenskú verejnosť. Keď už ide o to, tak reprezentatívnosť predsedníctva je 77-percentná. Avšak neupadajme do politickej naivity. Vieme, o čo ide. Je to len nešikovné priklinanie inam smerujúceho snaženia. Akého? To na 13. schôdzi Slovenskej národnej rady predseda vlády pán Čarnogurský dal verejne na známosť. A preto sa vás na záver dovoľujem opýtať: Koho mandát dôvery máte vy, pán poslanec? Koho vy, pán poslanec, pomáhajúc si vašimi ústami, skutočný generál bez armády, zastupujete?
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka;
Moja faktická poznámka nie je len na pána Brňáka, ale na všetkých poslancov. Vážení kolegovia, ja tu v Slovenskej národnej rade zastupujem jedno konkrétne hnutie a voličov tohto hnutia. Preto by som prosil, aby pri našich vystúpeniach každý poslanec povedal: hovorím svoj názor, hovorím názor svojej strany alebo hovorím názor svojich voličov. Ale myslím si, že hovoriť za celý národ, to je demagógia.
/Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Rád by som veľmi stručne povedal pánovi poslancovi Hamerlikovi, že slovo rekonštrukcia v slovenčine znamená návrat do pôvodného stavu, a o to nemáme záujem. Preto sa domnievam, že by sme mali jasne rozlišovať, keď sa hovorí o rekonštrukcii predsedníctva a o odvolávaní jeho členov - z tohto základného dôvodu. A druhá poznámka: keby sme boli hlasovali, už to máme dávno za sebou. Mám taký dojem, že sa tu niekto strašne bojí hlasovania.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalej sa hlási poslanec Brňák, potom poslanec Majer. Pán poslanec Prokeš, len by som poznamenal, že to hlasovanie predlžujete aj vy svojimi faktickými poznámkami, ako každý druhý.
Poslanec P. Brňák:
Ak dovolíte, k tomu čo povedal pán podpredseda Klepáč. Svoje vystúpenie by som nezameral v tom duchu, ako som zameral v tom prípade, ak by KDH jednoznačne rešpektovalo štátnu zmluvu ako takú. Myslím si, že pán podpredseda Klepáč vie, čo je to štátna zmluva, vie, čo je to dohoda a čo je to zmluva bez prívlastku štátna.
Pokiaľ ide o môj návrh, ktorý som podal v súvislosti s odvolaním jednotlivých členov predsedníctva, pridržiavam
sa v podstate definície pána poslanca Hamerlíka v tom, že rekonštrukcia vlastne predstavuje - ak teda je to pravda
- odvolanie poslancov a zároveň voľbu nových. Pridržiavam sa jej, a nakoniec nahráva aj mne, pretože môj návrh jednoznačne smeroval k odvolávaniu jednotlivých členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady, čiže nemôže ísť v žiadnom prípade o pojem rekonštrukcia. Pokiaľ ide o to, či budeme hlasovať vždy, nemôžem za to, aký je rokovací poriadok, pán Hamerlík. Vy ste teraz v podstate vo väčšine, domnievam sa, že nič nebráni - nakoniec ste dávali aj výklad rokovacieho poriadku
- aby ste aj iniciovali zmenu tohto rokovacieho poriadku, ktorý je v podstate ako ementálsky syr. V krátkosti len toľko, na osobné invektívy nebudem reagovať.
Predseda SNR F. Mikloško;
Poslanec Majer. Poslanec J. Majer:
Vážení kolegovia, kolegyne,
tentoraz budem hovoriť za seba a predložím tri návrhy. Nechcem, aby sa o nich hlasovalo, tak ako pán Brňák žiada hlasovať. Nechcem o nich hlasovať. Prvý, vážny, aby sme na každom našom rokovaní predovšetkým prerokovali všetky zákony, a potom sa venovali všetkým možným rozpravám. Teraz jeden veselší - keby sme dali pred každým naším zasadaním hlasovať o tom, či predsedníctvo má alebo nemá dôveru, ušetrili by sme si veľa času. A tretí, konkrétny, reálny návrh - urobme už prestávku.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško: Ešte pán Oberhauser. Poslanec V. Oberhauser;
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne a poslanci,
chcel by som vás poprosiť, a v prvom rade pána poslanca Brňáka, aby každý hovoril buď za seba alebo za svoje hnutie, a nerobil on vykladača Kresťansko-demokratického hnutia. Prosím vás, Kresťansko-demokratické hnutie jasne vyjadrilo, čo zastáva. Ak si chcete pozrieť zápisnicu z poslednej Rady Kresťansko-demokratického hnutia, kde sme sa opäť vyjadrili k týmto otázkam, môžte si preštudovať naše jasné, jednodznačné postoje. Prosím vás, nehovorte za nás. Každý nech hovorí za seba a nech nedezinformuje tým, že ináč interpretuje stanoviská jednotlivých strán a hnutí.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ešte faktickú poznámku má poslanec Strýko. Poslanec M. Strýko;
Vážená Slovenská národná rada,
pán poslanec Brňák použil dva veľmi závažné termíny. Hovoril o zmysle pre realitu a o práve národa. Myslím si, že práve vystúpenie pána poslanca Klepáča ukázalo, čo je zmysel pre realitu a stotožňujem sa s tým. Čo sa týka práva národa,
myslím si, že sa národ má právo sám vyjadriť. Ak by pán Brňák navrhol napríklad v tejto veci, čo sa týka štátoprávneho usporiadania, prípadne zotrvania Slovenska v jednotnom štáte, referendum, prosím. Väčšina národa sa môže vyjadriť. Lenže ide o to, že väčšina národa nemá zatiaľ záujem republiku rozbiť. Väčšina národa má iný názor ako vy, pán Brňák. A to je právo národa, ktoré musíte hájiť, aj keď národ používa toto právo alebo má proste iný názor, ako máte vy.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ešte sa hlási pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcem poďakovať pánovi kolegovi Oberhauserovi a budem rád, keď si jeho slová skutočne zoberú k srdcu i jeho kolegovia z jeho klubu, a nebudú sa vyjadrovať k jednotlivým otázkam v našom myslení. Nech to prenechajú poslancom nášho klubu, aby sme sa mohli vyjadriť slobodne, tak ako sa vyjadrujú oni.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ešte sa hlási poslanec Poliak. Poslanec M. Poliak:
Vážená Slovenská národná rada,
naše sedenie, už trojdňové, tu bolo posudzované rôzne.
Okrem toho, akí sme neplodní, akí sme humorní atď., určíte má toto sedenie aj poučný charakter. O jedno také poučenie by som sa chcel podeliť. Zdá sa, že politická kultúra súvisí oveľa viac s politickou inteligenciou, ako sme to doteraz predpodkladali, a v konečnom dôsledku aj s inteligenciou vôbec.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Máme dve možnosti. Môžeme hneď hlasovať o návrhu poslanca Brňáka alebo môžeme do pol druhej urobiť obedňajšiu prestávku. Je tu návrh, aby sme hneď hlasovali. Prvé hlasovanie bude o tom, či budeme hlasovať tajne alebo verejne, to je podľa rokovacieho poriadku, a potom môžeme pokračovat.
Ešte sa hlási pán poslanec Fogaš. Poslanec C. Fogaš;
Vážený pán predseda, vážení členovia predsedníctva, vážení členovia vlády, kolegyne poslankyne, poslanci.
domnievam sa, že žiadne rozhodnutie netreba robiť unáhlene, bez nejakých porád a bez hľadania možných politických riešení. To po prvé.
Po druhé si myslím, že by sa malo hlasovať po skončení bodu tak, ako to navrhol pán poslanec Brňák. Navrhoval, aby sa hlasovalo po skončení bodu. Je možné, že v rozprave sa k veci vyjadria ešte ďalší poslanci.
A po tretie si myslím, že často hlasujeme o hlasovaní. Ale prečo sa nepokúšame nájsť zase priestor v tom zlom rokovacom poriadku, aby sme hlasovali vecne? Myslím si, že držať sa za každú cenu len jazykového výkladu konkrétnej právnej normy, ktorú spomínam, je nesprávne. Vecí predsa máme výklad logický, ktorý spočíva aj v stanovení a hľadaní istej logickej štruktúry právnej normy, jej súčasti i výstavby konkrétneho ustanovenia, a máme tu tiež výklad systematický. Nakoniec naše právo pri tomto systematickom výklade predpokladá, že sa ujasní zmysel tej normy aj zmysel konkrétneho ustanovenia. Máme tu tiež analógiu legis i analógiu juris. Použitie tejto formy aplikácie práva predpokladá, že právna norma bezprostredne nepostihuje riešenia konkrétneho prípadu, ktorý treba v praxi riešiť, ale zákon upravuje podobné vzťahy, teda najpodobnejšie prípadu, ktorý chceme riešiť. Potom treba brat do úvahy tiež určité všeobecné zásady, ktoré sú v norme vyjadrené. Myslím si, že takouto normou by mal byt demokratizmus postupu Slovenskej národnej rady. Procedúra hlasovania vo vážnych veciach musí tento princíp rešpektovať. Nemožno pestovať atmosféru, v ktorej sa budú ľudia báť. Všimnime si, koľko ľudí sa zdržiava hlasovania vo Federálnom zhromaždení, koľko sa zdržiava tu, koľko ľudí vôbec nehlasuje. To nie je vždy len otázka ich vlastného názoru, ale tiež postoja k tomu, o čom sa tu hlasuje. Prepáčte mi, ale súboj o formu hlasovania, alebo súboje hlasovať o hlasovaní, to mi tak trochu pripomína beznádejný súboj bývalej členskej základne strany o tajné voľby jej funkcionárov.
Podlá mojej mienky, ak chceme hodnotiť Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, musíme hodnotiť osoby. Preto som aj minule, keď vystúpil pán poslanec Brestenský, hovoril, že členovia predsedníctva sú volení jednotlivo, a teda i jednotlivo vykonávajú svoju prácu a mali by sme sa k nim vyjadriť jednotlivo. Ďalej si myslím, že k takémuto hodnoteniu vedie cesta cez politické rokovania medzi jednotlivými stra-
níckymi zoskupeniami, ktoré v parlamente sú. Privítal som ich pred minulým zasadnutím Slovenskej národnej rady, a som sklamaný tým, že nepokračovali ďalej, najmä ak temer všetci, s ktorými sme rokovali, vrátane predsedu Slovenskej národnej rady, isté zmeny v predsedníctve pripúšťali. Aspoň si myslím, že to tak bolo, ak som našim rozhovorom dobre rozumel.
Podlá mojej mienky logicky a systematický výklad s použitím analógie nemôže byt iný, než taký, že akou formou sa určitý orgán kreuje, musí byť i odvolávaný, ak sa teda to odvolanie má prerokúvať. Zákon o rokovacom poriadku stanovuje voľbu členov predsedníctva tajne. Preto, podľa mňa, má byt i prípadné hlasovanie o odvolaní tajné. Iný výklad považujem za účelový. Myslím si, že netreba hlasovať hneď, ale nechajme volný priebeh rozprave a po skončení bodu a po zasadnutí klubov sa k tomu vyjadríme.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Chcem vás upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku, ktorý nám často pripomínate, je presne vymedzené, ktoré procedúry sa konajú tajným hlasovaním. V ďalších prípadoch sa hlasuje tajne, ak sa na tom uznesenie Slovenská národná rada bez rozpravy. A keď už hovoríte o strachu, myslím si, že poslanec, ktorý sa bojí, nemá tu čo robiť. Neviem si dobre predstaviť, prečo by som sa mal báť hlasovať alebo hovoriť o niečom. Nerozumiem.
Hlási sa poslanec Sládek.
Poslanec V. Sládek;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
dámy a páni,
padlo tu už veľmi veľa pripomienok, že strácame čas. Dovolil by som si dať návrh, aby sme to urýchlili. Myslím si, že o návrhu pána poslanca Brňáka jednoznačne treba hlasovať. Bol by som za to, aby odvolávanie bolo cez tlačidlá, verejne, aby to bolo podstatne rýchlejšie. Za odvolaných členov, samozrejme, môžu byt jedine tajné voľby. Keďže tu bol návrh, aby to bolo po skončení tohto bodu, dávam svoj vlastný návrh, aby sme ukončili rozpravu a tým by sme sa mohli hnedí dostať k hlasovaniu.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Áno. Prosím, prezentujme sa. Ideme hlasovať o ukončení rozpravy. Bol tu návrh, treba o ňom hlasovať bez rozpravy.
Poslanec P. Haťapka:
Je nespravodlivé voči tým, ktorí mali pripravené tiež dôležité vystúpenie, nedať im možnosť v rozprave vystúpiť.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, chápem vás, ale bol tu návrh. Môžeme ho zamietnuť, ale hlasovať musíme.
Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Myslím si, že postup, ktorý navrhol pán predseda, je správny, pretože o takomto návrhu sa má hlasovať bez rozpravy, a hlasovaním môžeme vyjadriť svoje stanovisko. Tiež si