SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
9., 10., 11., 12. a 16. júla 1991
STENOGRAFICKÁ SPRAVA
O 16. SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
I. časť
IX. volebné obdobie
Stenografická správa o 16. schôdzi Slovenskej národnej rady konanej 9., 10., 11., 12. a 16. júla 1991
Program schôdze:
1. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1990
2. Informácia ministra poľnohospodárstva a výživy SR o súčasnom stave poľnohospodárstva a opatreniach, ktoré boli prijaté na celoslovenskom aktíve poľnohospodárov 8. júla 1991
3. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o Štátnom vodohospodárskom fonde Slovenskej republiky
4. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore
5. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o zmiernení niektorých ďalších majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii
6. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o vykonávaní pozemkových úprav a o niektorých ďalších opatreniach na obnovenie výkonu a usporiadanie pozemkového vlastníctva /zákon o pozemkových úpravách/
7. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o zmenách v organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
8. Správa o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1990
9. Návrh na uvolnenie a voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky
10. Návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a ďalších orgánov Fondu národného majetku Slovenskej republiky
11. Informácia predsedu Slovenskej národnej rady o súčasnom stave prípravy Ústavy Slovenskej republiky
12. Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 21. júna do 9. júla 1991
13. Návrh na súhlas s vystúpením Otta Habsburga, poslanca Európskeho parlamentu a prezidenta Paneurópskej únie na schôdzi Slovenskej národnej rady počas jeho návštevy Slovenskej národnej rady v rámci jesenného zasadania
14. Interpelácie a otázky poslancov
15. Odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky poslancov z predchádzajúcich schôdzi Slovenskej národnej rady a zo 16. schôdze Slovenskej národnej rady
16. Rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam
Stenografická správa o 16. schôdzi Slovenskej národnej rady konanej 9., 10., 11., 12. a 16. júla 1991
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,
otváram rokovanie 16. schôdze Slovenskej národnej rady, na ktorej vás všetkých srdečne vítam. Vítam členov vlády Slovenskej republiky.
Prosím prítomných, aby sa prezentovali.
Zisťujem, že na dnešnej schôdzi je prítomných 95 poslancov, ďalší ešte prichádzajú, takže Slovenská národná rada je schopná uznášať sa.
Chcem informovať, že neúčasť na dnešnom rokovaní ospravedlnili títo poslanci: Ivan Jaroš, Augustín Marián Húska, Vincent Blažko, Pál Csáky, Eugen Mikó, Jozef Dobrovolný, Marián Januš, Ivan Čarnogurský a Eduard Bárány. Z členov vlády sa ospravedlnil podpredseda vlády Martin Porubjak.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča návrh programu tak, ako ho máte rozdaný. Program 16. schôdze obsahuje 15 bodov. Pýtam sa vás, či má niekto návrh na zmenu alebo na doplnenie programu.
Hlási sa pán poslanec Plesník.
l
Poslanec J. Plesník:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
iste ste všetci zaregistrovali, že včera sa uskutočnil celoslovenský aktív predsedov roľníckych družstiev a riaditeľov štátnych podnikov v poľnohospodárstve, ako odraz vzrastajúceho napätia krízového stavu nášho poľnohospodárstva. Odporúčam preto, aby sme pre vysokú závažnosť tejto problematiky zaradili ako prvý bod nášho rokovania informáciu ministra poľnohospodárstva a výživy Jozefa Kršeka o súčasnom stave nášho poľnohospodárstva a o opatreniach, ktoré na tomto aktíve boli prijaté.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Momentálne pán minister Kršek nie je prítomný. Je na tlačovej konferencie, príde neskôr. Nestačí, keď vystúpi ako prvý v rámci rozpravy k tomuto problému?
Poslanec J. Plesník:
Nie, pán podpredseda. Potom upravujem svoj návrh tak, aby bol zaradený v momente, keď minister poľnohospodárstva príde na rokovanie, vzhľadom na odôvodnenie, ktoré som dal, aby to bol prvý bod.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Takýto termín rokovací poriadok nepripúšta. Možno ho zaradiť napríklad ako bod dva programu?
Poslanec J. Plesník;
Ako bod dva resp. najbližší bod.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Ďalší pozmeňovací návrh má pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Navrhujem, aby Slovenská národná rada v samostatnom bode rokovania zaujala stanovisko k vyhláseniu suverenity a zvrchovanosti Slovinska a Chorvátska, v ktorom by aj odporučila stanovisko federálnej vláde, ako sa má k tomu postaviť.
Ďakujem. /Potlesk/.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Kde navrhujete zaradiť osobitný bod rokovania?
Poslanec J. Prokeš:
Ponechávam na uváženie predsedníctva, kam tento bod zaradí s tým, že súčasne navrhujem, aby zástupcovia jednotlivých klubov sa v prestávke zišli a sformulovali toto stanovisko, aby to nebolo stanovisko jednej strany, ale stanovisko Slovenskej národnej rady.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďalší pozmeňovací návrh má pán poslanec Brndiar.
Poslanec I. Brndiar:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
kolegyne a kolegovia poslanci,
navrhujem, aby medzi bod 6 a 7 bol zaradený návrh zákona o štátnom sviatku, a aby boli prerokované všetky tri návrhy, ktoré boli predložené. Ako tlač 134 bol predložený návrh na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok, ako tlač 135 bol predložený návrh na Deň ústavy alebo 1. november a ako tlač 147 bol predložený návrh na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 19. septembra za štátny sviatok. Navrhujem, aby boli zaradené do programu v tom poradí, ako boli predložené, medzi bod 6 a 7, pred programové vyhlásenie vlády. Všetky tieto návrhy prerokovali výbory, nezískali nejakú výraznú väčšinu, preto ich predsedníctvo nezaradilo do programu dnešného plenárneho zasadnutia. Navrhujem, aby tieto návrhy zákonov boli prerokované.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďalší pozmeňovací návrh má pán poslanec Diovčoš. Poslanec R. Diovčoš:
Nejde o samotnú zmenu programu, ale dovoľujem si podať jeden návrh. Vzhľadom na rozsah práce, ktorý nás čaká, odporúčam, alebo dávam návrh, aby sme si hneď po schválení programu odsúhlasili, že v prípade, ak sa nepodarí prebrať celý program do konca týždňa, teda do piatku, budeme pokračovať v rokovaní aj v sobotu a v nedeľu. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďalší pozmeňovací návrh má pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Nemám pozmeňovací návrh, iba faktickú poznámku k návrhu pána poslanca Brndiara. Chcem ho podporiť tým, že vláda Slovenskej republiky už o týchto štátnych sviatkoch rokovala a odporučila dva štátne sviatky, a to 29. august, aj 19. september.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Sú ešte nejaké pozmeňovacie návrhy k programu 16. schôdze Slovenskej národnej rady?
Konštatujem, že nie sú. Budeme hlasovať o návrhoch v poradí, ako boli predložené. Prvý návrh predložil pán poslanec Plesník. Navrhuje ako bod 2 nášho programu zaradiť vystúpenie ministra poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky pána Kršeka s informáciou o poslednom stave a vývoji situácie v poľnohospodárstve.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 125 poslancov. /
Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom pána poslanca Plesníka na zaradenie nového bodu do nášho programu? /Za návrh hlasovalo 65 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. /
Konštatujem, že druhým bodom nášho programu bude vystúpenie ministra Kršeka o poslednom vývoji v poľnohospodárstve.
Ďalším pozmeňovacím návrhom bol návrh pána poslanca Prokeša, ktorý navrhuje, aby osobitným bodom nášho programu bola príprava uznesenia alebo stanoviska pléna Slovenskej národnej rady k situácii v Juhoslávii s tým, že zástupcovia klubov by pripravili podkladový materiál.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 126 poslancov. /
Kto súhlasí s návrhom poslanca Prokeša?
/Za návrh hlasovalo 55 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Prokeša nebol schválený.
Ďalším bol návrh pána poslanca Brndiara, aby medzi bod 6 a 7 sme vsunuli návrh zákona o štátnom sviatku. Keďže som členom predsedníctva, chcem dodať ešte jednu vetu k tomu, čo vysvetlil pán poslanec Brndiar. Nakoľko sú štyri návrhy, štyri termíny štátnych sviatkov, a existuje veľký antagonizmus medzi jednotlivými poslaneckými klubmi, predsedníctvo usúdilo v rámci 16. schôdze neprerokovávať návrh zákona o štátnom sviatku, a skôr pôsobiť v kluboch na to, aby sa dosiahla istá jednota, zjednotenie pre niektorý z nich. To boli motívy predsedníctva. Samozrejme, o pozmeňovacom návrhu budeme hlasovať.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 128 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Brndiara? /Za návrh hlasovalo 51 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Brndiara neprešiel.
Tým sme v podstate vyriešili aj návrh pána poslanca Hudeca, ktorý bol podporným pozmeňovacím návrhom. Teraz budeme hlasovať o návrhu programu 16. schôdze Slovenskej národnej rady ako celku a potom sa budeme zaoberať pripomienkou pána Diovčoša k rozsahu a termínu jej konania. Takže dávam hlasovať o návrhu programu 16. schôdze Slovenskej národnej rady.
Prosím, aby sa prezentovali. /Prezentovalo sa 127 poslancov. /
Kto je za navrhovaný program v znení schváleného dodatku?
/Za návrh hlasovalo 95 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /
Konštatujem že sme program 16. schôdze Slovenskej národnej rady schválili.
Teraz sa budeme zaoberať návrhom pána poslanca Diovčoša, aby sme, pokiaľ neprerokujeme celý program 16. schôdze Slovenskej národnej rady do piatku, pokračovali v rokovaní v sobotu a v nedeľu, a nie až v pondelok.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 124 poslancov. /
Kto súhlasí s návrhom pána poslanca Diovčoša?
/Za návrh hlasovalo 69 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. /
Zisťujem, že nás čaká veľmi perný týždeň. Návrh pána poslanca Diovčoša bol schválený. /Potlesk. /
Prvým bodom 16. schôdze Slovenskej národnej rady je
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1990.
Návrh ste dostali ako tlač 102 a spoločnú správu výborov ako tlač 102a.
Návrh štátneho záverečného účtu za vládu Slovenskej republiky odôvodní minister financií pán Jozef Dančo. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister financií SR J. Dančo:
Vážený pán predseda,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
poslankyne a poslanci,
vážená vláda,
hostia,
mnohoročná história prerokúvania stavu pokladníc, či už panovníkov alebo štátov, nám zanechala jeden zaujímavý príklad, ktorý vošiel do histórie finančníctva, a ktorým by som začal prerokúvanie štátneho záverečného účtu za rok 1990. Keď jeden významný panovník zistil, že v jeho pokladnici
skoro nič nie je, zavolal si svojho ministra financií a opýtal sa ho: "Pán minister, prečo nemáme v pokladnici peniaze?" Minister pohotovo odvetil: "Veličenstvo, znížte dane. " Tento príklad sa stal skoro učebnicovým. Neuvádzam ho preto, aby som poslancov Slovenskej národnej rady teraz pobádal, aby hlasovali alebo znížili dane, ale uvádzam ho ako svetlý príklad histórie, ktorá ukazuje, že netradičné riešenia sú mimoriadne efektívne.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala 4. júna štátny záverečný účet za rok 1990 a schválila ho. Z jej poverenia predstupujem pred vás a predkladám výsledky rozpočtového hospodárenia za uplynulý rok.
Dovoľte mi, aby som úvodom stručne charakterizoval podmienky, v akých proces rozpočtového hospodárenia prebiehal. Rok 1990 bol rokom prípravy stratégie transformácie hospodárstva založenej na postupnom, ale súčasne relatívne rýchlom a organizovanom prechode nášho hospodárstva na trhové. Táto skutočnosť podstatne zmenila úlohu a obsah hospodárskej politiky našej vlády, v ktorej nezastupiteľné miesto má aj rozpočtová a finančná politika.
V súlade s rozhodnutím zákonodarných orgánov finančná politika, a rozhodujúci nástroj pre jej uplatnenie - štátny rozpočet, mali pre toto obdobie protiinflačný, úsporný a transformačný charakter, ktorý spočíval predovšetkým vo výraznom obmedzení dotácií do hospodárskej sféry. Popri uplatnení niektorých všeobecne platných, celoštátne jednotných ekonomických nástrojov schválených a prijatých s cieľom uvolniť priestor pre tvorivú aktivitu hospodárskych článkov, sa zrušila možnosť používania subjektívneho znovurozdeľovania zdrojov a prostriedkov medzi podnikmi. Vo väčšej miere sa umožnilo podnikom volne disponovať - po splnení odvodových povinností - s vytvorenými zdrojmi.
V súlade s celoštátne jednotnou rozpočtovou politikou bol pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 1990 uplatnený princíp jeho vyrovnanosti. Bol vytýčený ciel výrazne zvýšiť sebestačnosť republikových rozpočtov pri zachovaní znovurozdeľovania zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu federácie. Pre úplnosť uvediem, že vlastné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa posilnili o výnos dane z objemu miezd za organizácie v pôsobnosti federácie, ktoré majú svoje sídlo na území Slovenskej republiky a o stanovený podiel na celoštátnom výnose dane z obratu, a to s cieľom minimalizovať globálnu dotáciu zo štátneho rozpočtu federácie do rozpočtov republík.
Už v úvode treba povedať, že pôsobenie zámerov ekonomickej reformy sa vo výsledkoch rozpočtového hospodárenia neprejavilo v predpokladanom rozsahu. V tejto súvislosti nemožno prehliadať skutočnosť, že v I. štvrťroku 1990 sa hospodárilo podlá rozpočtového provizória, pretože pôvodný rozpočet schválený v závere roku 1989 nezodpovedal zámerom finančnej politiky pre rok 1990. Prvé kroky a prípravné prvky transformácie našli svoj odraz v novozostavenom štátnom rozpočte, ktorý zákonodarné orgány schválili v marci 1990.
Náročnosť ekonomického prostredia znásobená nepriaznivými vonkajšími vplyvmi, ako bol rozpad trhu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, zjednotenie Nemecka a vojna v Perskom zálive, výrazne prehĺbili napätie i vo vnútorných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Nerovnovážny hospodársky vývoj pokračoval takmer vo všetkých oblastiach. Prípravné kroky scenára transformácie vytvárali predpoklady, a odstraňovali zjavné deformácie znemožňujúce začať proces premeny hospodárstva na trhové.
Uvedené skutočnosti výrazne poznačili i výsledky rozpočtového hospodárenia. Už v priebehu roku vznikla potreba aktualizácie príjmovej a výdavkovej stránky štátneho rozpoč-
tu. Zvýšil sa objem rozpočtu na strane príjmov i výdavkov bez ovplyvnenia výšky prebytku. Úpravy štátneho rozpočtu súviseli so zbavením sa zápornej dane z obratu, s realizáciou zmeny cien cestovného, s riešením dopadu zvýšenia cien ropných výrobkov a na to nadväzujúcimi kompenzačnými úpravami v oblasti dotácií poľnohospodárskym podnikom a zavedením štátneho vyrovnávacieho príspevku pre obyvateľstvo.
Výrazný dopad na rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky mali nerovnovážne tendencie v oblasti príjmov a výdavkov, založené už v rozpočte. Bolo to v oblasti príjmov, kde sa nadhodnotil odvod z objemu miezd od federálne riadených organizácií a daň z obratu. Nesplnenie rozpočtového objemu dane z obratu malo za následok nižšie príjmy štátneho rozpočtu o 381 miliónov korún. Odvod z objemu miezd sa nesplnil takmer o l mld korún. Neplnenie odvodov z objemu miezd vyjadruje dôsledky konverzie a reštrukturalizácie, a z toho vyplývajúci nižší objem mzdových prostriedkov, najmä v organizáciách riadených federálnymi orgánmi.
Plnenie príjmov štátneho rozpočtu bolo priaznivo ovplyvnené vyššími odvodmi z hospodárskeho výsledku štátnych hospodárskych organizácií ústredne riadených vládou Slovenskej republiky ako dôsledok priaznivej tvorby zisku. Napriek priaznivému plneniu odvodu zo zisku výsledky finančného hospodárenia v podnikateľskej sfére ukazujú, že jednotlivé podniky nereagovali adekvátne na zmenené podmienky. Strategická úloha zvyšovať efektívnosť sa nedodržala. Prírastok zisku sa nevytváral zhospodárňovaním výroby, ale bol ovplyvnený rastom mimoriadnych výnosov a dosiahnutého zisku zo zahraničného obchodu, na ktorom sa čiastočne podieľali aj prostriedky štátneho rozpočtu.
Okrem toho, že sa podniková sféra po rokoch direktívneho riadenia dostala po devalváciách česko-slovenskej koruny voči volne vymeniteľným menám a liberalizácii cien do napä-
tej situácie, výsledky finančného hospodárenia nepriaznivo ovplyvnila i konverzia zbrojnej výroby, útlm ťažobného priemyslu, stavebných činností, výpadky produkcie v poľnohospodárstve a ďalšie vnútorné faktory negatívne vplývajúce na hospodárenie podnikovej sféry. Medzi najvýraznejšie patria problémy v odbyte produkcie, ktoré spôsobuje nízka technicko-ekonomická úroveň výrobkov, neúmerne vysoká energetická a materiálová náročnosť slovenskej ekonomiky a nízky podiel finalizujúcich odborov. Rozvoj podnikania, najmä v oblasti služieb, bol iba v počiatočnom štádiu, a preto výsledky rozpočtového hospodárenia neovplyvnil.
Pretrvávajúca nedostatočná tvorba vlastných zdrojov a ešte netrhové správanie sa podnikateľskej sféry, ako i úverová reštrikcia, vyústili do rastu platobnej neschopnosti podnikov, najmä ku koncu roku 1990, ktorá na sklonku roku dosiahla 14, 2 mld korún.
Z hľadiska štruktúry rozpočtových výdavkov v porovnaní s rokom 1989 sa znížili dotácie do výrobnej sféry, v čom sa prejavili zámery reštriktívnej politiky, avšak nie v rozsahu stanovenom v rozpočte. V porovnaní s rozpočtom sa prekročili výdavky vo výrobnej sfére v súvislosti s vyšším vecným plnením úloh oproti plánu na vodohospodárskych stavbách, a z dôvodu čerpania dotácií cenového charakteru zlepšujúcich hospodársky výsledok v agrokomplexe.
V súlade so zámermi rozpočtovej politiky sa znížil podiel dotácií zo štátneho rozpočtu a zvýšil sa podiel úveru na financovaní investičných potrieb. Podiel vlastných zdrojov podnikov bol na úrovni roku 1989 a tvoril 75 % celkových finančných zdrojov na financovanie investičnej výstavby.
Výdavky zo štátneho rozpočtu na rozvoj vedy a techniky boli vyššie ako stanovil rozpočet. Naďalej však pretrváva nedostatočná efektívnosť vynaložených finančných prostried-
kov na vedeckotechnický rozvoj. Technicko-ekonomická úroveň našich výrobkov nevytvára predpoklady pre rast konkurencieschopnosti na svetových trhoch.
Výdavky na spoločenskú spotrebu obyvateľstva boli vyššie v porovnaní s rozpočtom i v porovnaní s výdavkami v roku 1989. Prekročenie týchto výdavkov súviselo s novými podmienkami sociálneho rozvoja a s rozšírením pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy. Neinvestičné výdavky v ťažiskových odvetviach spoločenskej spotreby - na sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo, školstvo a kultúru predstavovali 84, 7 % celkových neinvestičných výdavkov na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo. Zvýšili sa výdavky na dôchodky, ktoré dosiahli sumu 19 mld korún. V oblasti zdravotníctva predstavuje medziročný rast výdavkov 1, 2 mld korún. Zväčšili sa náklady na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál.
Úroveň čerpania výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v priebehu roka výrazne ovplyvnili i dopady vecných rozhodnutí federálnej vlády. Išlo o vplyv devalvácie česko-slovenskej koruny voči volne vymeniteľným menám, úpravy cien ropných výrobkov, valorizáciu dôchodkov, dosah zákona č. 171/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb., tzv. školský zákon, a podobne. Tieto rozpočtové dopady sa riešili i v rámci finančného zúčtovania vzťahov medzi štátnym rozpočtom Slovenskej republiky a rozpočtom federácie formou zvýšenia globálnej dotácie v celkovej výške 1, 8 mld korún.
Rozpočty vtedajších národných výborov sa dotovali zo štátneho rozpočtu vo výške 19 mld korún, čo je v porovnaní s rokom 1989 viac o 657 miliónov korún. Dotácie rozpočtom národných výborov smerovali najmä do invetičnej činnosti.
Vážená Slovenská národná rada,
napriek tomu, že viaceré negatívne dopady na plnenie rozpočtu sa riešili v rámci finančného zúčtovania so štátnym rozpočtom federácie, uzatvárame výsledky plnenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky so schodkom vo výške 468 miliónov korún, ktorý sa bude kryt zo štátnych finančných aktív federácie.
V rozpočtovom hospodárení národných výborov za rok 1990 boli príjmy o 582, 3 mil. korún vyššie ako výdavky. Podlá uznesenia vlády Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu v súvislosti s ukončením činnosti národných výborov, z výsledku finančného usporiadania národných výborov vyplýva odvod finančných prostriedkov vo výške 168, 2 mil. korún na osobitný účet štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, ktoré sa použijú ako základný kapitál Slovenskej záručnej banky, štátneho peňažného ústavu v Bratislava na realizáciu priorít v rozvoji miest a obcí.
Podlá výsledkov rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky možno konštatovať, že zámery rozpočtovej politiky vychádzajúce zo stratégie hospodárskej transformácie sa zabezpečili. Preukázateľné sú najmä zámery v reštrikcii výdavkov štátneho rozpočtu. Pozitívnym prvkom rozpočtového hospodárenia v roku 1990 bolo aj zvýšenie finančnej dostatočnosti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, i rozpočtov národných výborov, posilnením ich príjmovej základne a znížením rozsahu znovurozdeľovania prostriedkov v rámci rozpočtovej sústavy.
Splnenie základných úloh rozpočtu vyplýva i z komplexného posúdenia výsledkov celej rozpočtovej sústavy v celoštátnom meradle. Konkrétne sa tieto zámery odrazili v znížení dynamiky výdavkov štátnych rozpočtov a znížení podielu
výdavkov verejných rozpočtov na užití hrubého národného dôchodku v porovnaní s rokom 1989 o 3, 3 boda.
V roku 1990 sa podarilo zabezpečiť prebytok rozpočtového hospodárenia. Jeho celkový objem 7, 14 mld korún je viac, ako sa predpokladalo - predpoklad bol 5, 3 mld korún -, čo ovplyvnil predovšetkým prebytok rozpočtov národných výborov vo výške 3, 37 mld Kčs, dosiahnutý tak ako v predchádzajúcich rokoch vplyvom doplnkových zdrojov. Štátne rozpočty bez rozpočtov národných výborov skončili prebytkom 3, 77 mld korún, z toho bol prebytok federácie 4, 01 mld korún, prebytok štátneho rozpočtu Českej republiky 0, 23 mld korún a slovenský rozpočet mal schodok 0, 47 mld korún. Tento výsledok je lepší v porovnaní s rokom 1989, kedy hospodárenie všetkých troch rozpočtov skončilo schodkom v objeme 3, 5 mld korún.
Osobitný význam pre slovenskú ekonomiku predstavuje vývoj rozpočtového hospodárenia v tomto roku. Potvrdzuje to i skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky jeho plneniu venuje mimoriadnu pozornosť. Je to dané predovšetkým tým, že príprava štátneho rozpočtu bola poznačená vysokým stupňom neurčitosti pôsobenia rozhodujúcich faktorov, ktoré založili do jeho hodnotových proporcií značné riziká. Išlo predovšetkým o mieru odhadu dôsledkov prijatej protiinflačnej finančnej a menovej reštrikcie, liberalizácie cien, devalvácie meny, zavedenia vnútornej vymeniteľnosti koruny, privatizácie a ďalších krokov ekonomickej reformy, ktoré bolo nevyhnutné pri tvorbe štátneho rozpočtu rešpektovať.
Výsledky rozpočtového hospodárenia od začiatku roka 1991 uvedené riziká plne potvrdili. Predpokladané reštriktívne zámery sa vcelku dodržali, no v štruktúre rozpočtu sa zaznamenal značne protirečivý vývoj i vplyvom ďalších faktorov, s ktorými sa v rozpočte neuvažovalo. Boli to nové zákonné normy, ktoré zakladajú nároky na štátny rozpočet.
Vzhľadom na celkovo priaznivý vývoj v plnení štátneho rozpočtu vláda Slovenskej republiky pristúpila k rozdeleniu časti týchto zdrojov orientovaných predovšetkým na oživenie hospodárskeho rozvoja. Ďalšie možnosti budú posúdené pri zhodnotení rozpočtového vývoja za I. polrok 1991.
Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, milá vláda,
záverečné účty jednotlivých kapitol, i celého štátneho záverečného účtu, sa hodnotili v príslušných výboroch Slovenskej národnej rady. Zásadné pripomienky neodzneli. Námety poslancov využijeme v rozpočtovom procese v ďalšom období.
Na návrh vlády Slovenskej republiky odporúčam, aby Slovenská národná rada schválila predložený návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1990 s tým, že výsledok rozpočtového hospodárenia je schodok vo výške 468 miliónov korún, ktorý sa bude kryt zo štátnych finančných aktív federácie, a aby schválila návrh na použitie štátnych finančných aktív z výsledkov rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky z minulých rokov vo výške 158 miliónov korún na zvýšenie základného kapitálu Slovenskej záručnej banky, štátneho peňažného ústavu v Bratislave.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Dančovi za uvedenie návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1990. Prosím poslanca pána Štefana