50 % dotácií. Ďalej by sme sa pokúsili rokovať ešte s federálnym ministerstvom chladom 600 miliónov korún na nákup 200 tisíc ton potravinárskeho obilia, konkrétne pšenice.
Dnes sme o tom vo vláde hovorili v tom zmysle, že za koordinácie podpredsedu vlády by sa minister poľnohospodárstva, minister financií, riaditeľ banky a minister hospodárstva dohodli, keďže tu ide o naftu, ktorú poľnohospodárom nechcú dodávať, a je tu otázka žatvy, a naftu vykvantifikovali na jednotlivé podniky, aby sa mohla dať záloha. To je otázka, ktorá by sa mala doriešiť medzi nami, a v pondelok by sa celá záležitosť mala doriešiť v Prahe. Teda aspoň predbežne, lebo akési uznesenie zo Židlochovíc hovorí, že do 14 dní majú byť výsledky všetkých komisií a predloží sa návrh do federálnej vlády, ako riešiť problémy, ktoré sú v poľnohospodárstve.
čo sa týka včerajšieho stretnutia poľnohospodárov, niektorí z vás tam boli prítomní. Osobne som bol veľmi nemilo prekvapený, že niektorí ľudia tam prišli s jediným cieľom, že idú do štrajku, a nič iné absolútne nevnímali, mohlo sa hovoriť hocičo. Vôbec nebrali do úvahy žiadne diskusné príspevky, a ak už niekto neprijíma informácie, je to akási hranica. To bolo v tom čosi zlé. Inak z požiadaviek, ktoré boli z tohoto celoštátneho stretnutia, prakticky jeden bod, bod štyri bol splnený dnešným dňom tým, že Slovenská vláda schválila výnimku z blokačného § 33 tak, ako bola požiadavka poľnohospodárskej prvovýroby, čiže táto záležitosť je splnená.
Ďalšia požiadavka nakúpiť 80 % všetkého obilia za garantované ceny je prakticky neriešiteľná z jedného dôvodu. Garantovaná cena je 3 400 korún za tonu pšenice. Česká republika ponúka pšenicu za 2 800 korún, t. j. o 600 korún lacnejšie ako je garantovaná cena, a ponúka ju i pre slovenské mlyny. Samozrejme, ak by sme išli o 600 korún vyššie, táto
pšenica by sa stala nepredajnou. Mlynári by brali, samozrejme, pšenicu z Českej republiky, oveľa lacnejšiu, a tým by aj výrobky boli lacnejšie.
Pokúsil som sa dohodnúť s ministrom poľnohospodárstva, že urobíme akýsi záznam, aby sme si nepodliezali s cenami jeden pod druhého, aby sme si vzájomne nekonkurovali na trhu doma, a zároveň, aby sme si nekonkurovali ani na zahraničnom trhu. Ani naša veľká republika nie je tak veľká, aby sme mohli konkurovať iným štátom, a ak by sme si mali konkurovať ešte navzájom, a podliezať cenami jeden pod druhého, narobíme si zbytočné problémy. K tejto dohode medzi nami došlo len ústne, český kolega minister Kubát nechcel túto písomnú dohodu podpísať.
Zvolali sme porady všetkých našich nákupcov, aby sme s nimi predbežne dohodli ceny, i keď sa to prieči trhovému mechanizmu. Ak sa poľnohospodári nemôžu akosi spojiť a povedať si, že je tu trh a platí tu cena, ak by išli takým spôsobom, že by vytvorili medzi sebou akýsi monopol, mohla by vyskočiť cena múčnych výrobkov aj na dvojnásobok dnešnej ceny. Ak by sme išli v cene 3 400 korún, cena chleba, ktorý stojí dnes 11 korún, by sa zvýšila na 18 až 19 korún, čo je neriešiteľné. Preto sme zvolali všetkých spracovateľov a dohodli s nimi akési ceny, do ktorých sa reálne môžu vmestiť, aby sme ostali s cenami zhruba na tej úrovni, na ktorej sme dnes. To znamená, že sme u pšenice dohodli cenu 3 000 korún namiesto 3 300, u raže 2 800 korún.
Repku spolu so slnečnicou sme schopní spracovať doma v rozsahu 130 tisíc ton za rok, taká je kapacita našej Palmy. Očakávame, že budeme mat 180 tisíc ton, čiže 50 tisíc ton je prebytok. Palma spolu s nákupom napriek tomu dali prísľub, akési chlapské slovo, že vykúpia všetko množstvo repky a slnečnice, a že ho nakúpia za pomerne slušnú cenu,
teda 5 4OO korún. Česi znovu chodia s ponukami do Palmy za
4 80O korún, teda znovu je tu 6OO-korunový rozdiel. Tým, že sa znížila daň z obratu, u repky aj u repkového oleja by sme mali ostať prakticky na tej úrovni, ako sme boli vlani. Ďalej sa s Palmou dohodlo, že ak by boli problémy, že by sme olej nemohli predať, je možné po dohode s výskumnými ústavmi
5 % oleja doplniť do nafty, a takýmto spôsobom by sme sa zbavili prebytku oleja, ak by sme ho neboli schopní vyviezť. Poľnohospodárstvo je jedným z najväčších odberateľov nafty, takže by sme to riešili viac-menej vo svojom rezorte.
To je k problémom okolo poľnohospodárstva hádam všetko. Začiatok žatvy sa očakáva zhruba o týždeň, ak budú takého prudké teploty. Na hmotnosť obilia by už tieto teploty nemali mat nejaký mimoriadny vplyv, čiže očakávaný prebytok obilia, ak nepríde k nejakej katastrofe, budeme mat. To však nie je absolútne žiadny problém, lebo nakoniec aj Moskva ponúka za potravinárske obilie 96 dolárov za tonu, čo je cena, ktorá sa približuje k 3 OOO korunám u nás, čiže by to neišlo s nejakou veľkou stratou, a prebytky by poľnohospodári bez problémov predali.
Takže sú tu dva najväčšie problémy - insolventnosť a druhá vec je zbaviť sa prebytku hovädzieho mäsa. Zbavenie sa prebytku hovädzieho mäsa je skutočne problém, ktorý je, myslím, väčší ako konverzia zbrojárskej výroby, lebo technicky nie je riešiteľné, aby sme sa mohli tohoto dobytka zbaviť. Tieto záležitosti by sme mali prakticky doriešiť tento týždeň. Na budúci týždeň by sme mali mat jasné najmä vo finančných prostriedkoch, ktoré sú skutočne potrebné, aby sme sa vyrovnali s tým, že máme o 8 % horšie prírodné podmienky ako Česká republika. Teda nič viac nechceme, to som viackrát opakoval aj v Židlochoviciach, len tých 8 % rozdielu, čo je medzi Slovenskou a Českou republikou, aby sme sa udržali v maloobchodných spotrebiteľských cenách na úrovni, ktorú majú Česi, aby Česká republika nevozila svoje výrobky
k nám. Čo sa týka kvality a ostatného, s tým sa dokážeme vyrovnať sami.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem za informáciu ministrovi poľnohospodárstva a výživy pánovi Kršekovi. Škoda, že pán poslanec Plesník väčšiu časť jeho prejavu nepočul, aspoň nebol tu prítomný. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Varjú.
Poslanec J. Varjú:
Vážené dámy a páni,
vážená Slovenská národná rada,
pán poslanec Plesník odkazuje, že vystúpenie pána ministra veľmi dobre počul vonku na chodbe, ale mal nejaké rozhovory.
Nechcem vás zdržiavať problémami a detailami z poľnohospodárskej oblasti. Keď som doteraz vystupoval, moje vystúpenia boli zamerané väčšinou na túto problematiku. Chcel by som upútať vašu pozornosť, alebo pripomenúť interpeláciu, ktorú som predniesol na 14. schôdzi v mene národohospodárskeho a rozpočtového výboru. K tomu sa ešte na terajšej schôdzi vyjadrím, ak to bude aktuálne.
K tomu čo tu hovoril pán minister: Aj z jeho slov vyplýva, že v skutočnosti sú tu nejaké základné problémy. Nedal nejaký ucelený výklad problematiky, len naznačil niektoré čiastkové problémy. Celkove možno s týmto vystúpením sú-
hlásiť, ale upozornil by som na to, že problém odbytu obilnín nie je taký malý, ako to naznačil. Nakoniec, otázka nie je riešená. Že možnosti sú, to ma veľmi teší, a súhlasím aj s tým, že treba vykúpiť do federálnej hmotnej rezervy. Skutočne, túto politiku by som podporil. Samozrejme, treba zhodnotiť, koľko toho bude - na prípadnú neúrodu budúceho roku, to treba napočítať.. Ale zatiaľ to nie je realizované. To sú len úvahy. Potrebujeme mat v tomto smere aj určitú istotu. A pokiaľ ide o odbyt, to sú zatiaľ len predbežné rokovania. Vieme, že odbyt ponúkajú aj iné štáty, a úroda sa ukazuje veľmi dobrá. Na tomto trhu sa javí aj určitá konkurencia. Pokiaľ to nebude realizované v skutočnosti, pokiaľ je to len v štádiu vzájomných rokovaní, zmluvy nie sú podpísané, je to neisté. No nechcem to nejak rozvádzať, ale chcel by som podotknúť, že problémy v poľnohospodárstve sú výrazne väčšie, ako to vyplývalo aj z predchádzajúceho vystúpenia pána ministra. Zo situácie, ktorá je, vyplýva, aby pán minister do najbližšej schôdze Slovenskej národnej rady predložil správu o stave v poľnohospodárstve a návrh na riešenie. Dajme tú možnosť, považujem to za potrebné. Sformulujem presne návrh na uznesenie v tomto smere, ktorý prednesiem. Teraz to neberte záväzne. To sú len predbežné návrhy.
Ďalej vyzývam poslanecké kluby, aby ešte raz posúdili potrebu vytvorenia výboru pre poľnohospodárstvo a výživu alebo pre pôdohospodárstvo, aby sa vyjadrili písomne, aby predložili k tomu písomné stanovisko do najbližšej schôdze. Tieto dva body by som sformuloval do návrhu na uznesenie pléna a potom to prednesiem v súvislosti s ďalším bodom, prípadne nájdem na to priestor.
To, že včera poľnohospodári, najmä družstevní roľníci sa rozhodli, že sa púšťajú aj do štrajkov alebo do nejakej demonštrácie, nie je náhoda. Prosím vás, treba si to všimnúť a treba to analyzovať. Treba ich aspoň vypočuť. Chcel by som
vás upozorniť, neviem presne, na ktorej schôdzi, ale približne na 11. schôdzi som písomne predložil dopis poľnohospodárov poslancom. Požiadal som predsedníctvo, aby to bolo rozmnožené, aby ste to rozdali poslancom. Nestalo sa tak. Veľakrát sme na tieto problémy upozorňovali. Prosím vás, pani poslankyne a páni poslanci, všímajte si viac poľnohospodárov. Myslím, že k tomu napomôže, keď pán minister predloží tú správu.
Ešte v závere by som chcel kvitovať iniciatívu ministerstva poľnohospodárstva a výživy k náprave niektorých chýb, ktoré sa robili v poľnohospodárskej politike za posledný rok, ale nie s každým krokom sa plne stotožňujem. Preto to musíme rozobrať podrobnejšie.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Varjúovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Košťál.
Poslanec P. Košťál:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážení prítomní,
nesúhlasím s mojím predrečníkom. Osobne si myslím, že problém nadprodukcie potravín štrajk nevyrieši. Dovolím si povedať prečo, dovolím si povedať iný pohľad. Otázka nadprodukcie potravín je nielen problémom Slovenskej republiky, to je problém všetkých okolitých krajín. V týchto krajinách sa to rieši tak, že je tam dotované, ak nepestujú eventuálne nechovajú dobytok. Je to v podstate problém severnej pologu-
le voči južnej pologuli, kde ľudia hladujú. Títo by nadprodukciu zobrali, ale nie sú schopní zaplatiť. Tí, ktorí sú schopní zaplatiť, zase nemajú záujem.
A ešte jednu poznámku, čo sa týka spotreby mäsa na Slovensku. Som rád, že je spotreba o tých 30 %, ako hovoril pán minister, nižšia, pretože v rakovine hrubého čreva sme na prvom mieste v Európe, a to súvisí so spotrebou mäsa.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do diskusie? Pán poslanec Plesník má faktickú poznámku.
Poslanec J. Plesník:
Prepáčte, vážené zhromaždenie, len malú poznámku. Pán podpredseda, verím, že takú istú pozornosť, akú som venoval pánovi ministrovi a jeho vystúpeniu, venujú teraz pán predseda a podpredseda vlády vystúpeniu poslancov k jeho informácii.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Nerozumel som tejto vašej poznámke, ale nakoniec, je to váš problém. Hlási sa ešte niekto, ale myslím konštruktívne do rozpravy? Pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené kolegyne, kolegovia,
v tejto súvislosti dnes bola uverejnená správa v Národnej obrode, kde sa hovorilo o tom, že prebytky by mali byt vyvezené do Sovietskeho zväzu, a že tam boli úspešne uzavreté už nejaké dohody okolo tohto vývozu. Vyzerá to tak, že budeme poľnohospodárom garantovať, teda platiť garantované ceny, a predávať budeme do Sovietskeho zväzu za svetové ceny - ak som dobre rozumel - ceny, za aké sa tieto výrobky predávajú na svetových trhoch. Nie sme, samozrejme, svetoví výrobcovia týchto potravín, a nevieme vyrábať za svetové ceny, takže tu bude určitý rozdiel, ktorý bude potrebné hradiť, a predpokladám, že sa bude hradiť zo štátneho rozpočtu.
Pred chvíľou sme prerokovali štátny záverečný účet za rok 1990, kde sme sa mimo iného dozvedeli, že štát na neefektívne vývozy doplatil 3, 9 miliardy korún. Nie je to malá čiastka. Chcem na to upozorniť preto, aby v roku 1991 a v ďalších rokoch, keď nastáva určitá autonómia aj v zahraničnom obchode, sa podniky orientovali skutočne na efektívne vývozy a nie na vývozy neefektívne, i keď toto, pochopiteľne, je momentálne výnimka, pretože nám tu vzniklo niečo, čo je - predpokladám - ešte pozostatok minulosti a pozostatok toho, akým nesprávnym spôsobom sa orientovala celá naša ekonomika. Skutočne si myslím, že po týchto skúsenostiach poľnohospodári sami prídu na to, čo pestovať, akým spôsobom usmerniť svoju produkciu, aby takéto prebytky nevznikali.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Ako ďalší sa hlási pán poslanec Zselenák.
Poslanec J. Zselenák:
Dámy a páni,
vážené predsedníctvo,
vážení členovia vlády,
chcel by som zaujať stanovisko k niektorým názorom, ktoré odzneli jednak vo výklade pána ministra, a jednak k situácii, ktorá vládne v poľnohospodárskej výrobe v súčasnej dobe. Osobne si myslím, že situácia a tažkosti, ktoré má dnes poľnohospodárska výroba na Slovensku, majú predsa len svoje hlbšie korene, a nemožno k nim pristupovať len z pohľadu, ako keby išlo o jednoduchú štruktúrnu prestavbu - povedzme - vo výrobe obuvi. Celé poľnohospodárstvo je veľmi citlivý systém a zásah do tohto citlivého systému musí byt skutočne dôsledne premyslený. Napríklad reprodukcia hovädzieho dobytka, ktorá si vyžaduje predsa len dlhodobejší prístup a pohľad, nedá sa riešiť podobným spôsobom, ako spomínaná výroba topánok. Prepáčte mi, možno to nie je celkom vydarené prirovnanie, ale je to skutočne tak.
Niektoré veci ma však do istej miery znepokojujú. Ak dochádza k prebytku potravín, zrejme treba vychádzať z toho, že poľnohospodárstvo nie je schopné transformovať sa na nižšiu mieru výroby, ako bolo stavané v predchádzajúcom období, tak rýchlo a bezbolestne ako iné odvetvia. A z tohto pohľadu najmä absenciou komplexnej poľnohospodárskej politiky sa dostávame do situácie, keď negatívny dopad ekonomickej reformy a celej transformácie v poľnohospodárstve dopadá predovšetkým na poľnohospodárskych výrobcov a na spotrebiteľa.
V tomto zmysle si myslím, treba hľadať aj korene skutočných problémov. Určite by ani pán minister nebol prekvapený z toho, že v máji neklesajú zásoby mlieka na trhu, ak by dotačná politika a najmä cenová politika bola stavaná tak, že by predajná spotrebná cena mlieka bola nižšia, a teda občania by si mlieko kúpili omnoho jednoduchšie, a zrejme by ho spotrebovávali aj vo väčšom množstve. V tomto zmysle treba hľadať komplexné riešenia, aby sa negatívne dopady reformy nepremietali predovšetkým na poľnohospodárskych výrobcov. Skutočne treba zvážiť, či oni sami, bez absencie koncepcie poľnohospodárskej politiky, budú schopní v dohľadnej dobe nájsť východisko bez toho, aby sa nám poľnohospodárske organizácie pred očami nezosypali a nerozpadli.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Sládek. Pripraví sa pán poslanec Brocka.
Poslanec V. Sládek:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
vystúpenie pána ministra ma veľmi zaujalo, a mal by som tri také drobné otázky. Spomenul cenu - asi je len približná - 96 amerických dolárov za pšenicu. Keď som si to vypočítal podlá dnešného kurzového lístka, je to 2 934 korún za tonu. Je to cena porto, alebo je to nákupná cena v Slovenskej republike? Je to dosť podstatný rozdiel. A potom, aké sú záruky za finančné vyrovnanie, alebo či by to táto republika predávala na úver a za akých podmienok? Aspoň čo mám informácie, možno skreslené, sovietsky trh je dosť insolventný.
Druhá otázka: Tu sa dosť často zopakovalo 8 % rozdielu medzi ponukou poľnohospodárskych výrobkov v Slovenskej republike a Českej republike. Som prekvapený, myslel som, že máme výhodnejšie podmienky na poľnohospodársku výrobu. Vidíte, aký som laik, takže som o tom nevedel. Ale ako je to možné? Buď sú české podniky schopnejšie, a dokážu lacnejšie vyrábať, potom by sme sa mali od nich učiť, alebo potom vláda musí ten rozdiel dotovať. Je to tak, že česká vláda ten rozdiel dotuje?
A potom tretia otázka k deblokácii § 33: Neviem, ako to mám chápať, v akom rozsahu vláda urobila takéto rozhodnutie, ale ide aj o to, že by sa vlastne deblokovalo povolenie predaja poľnohospodárskej techniky aj fyzickým osobám, ktoré sa nezaoberajú poľnohospodárskou výrobou? To by dosť zaváňalo špekuláciou.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka;
Pred pol rokom poslanci zo Strany demokratickej lavice vystupovali s tým, že nie je zabezpečená výživa obyvateľstva, alebo je ohrozené zásobovanie obyvateľstva základnými potravinami. Dnes máme prebytok základných potravín, aj poľnohospodárskych produktov, a znovu tí istí poslanci apelujú, že je zle. Tak ja tomu nerozumiem.
/Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi. Pán poslanec Varjú.
Poslanec J. Varjú:
Nechcem sa púšťať do polemík, s pánom poslancom Brockom si to ešte vydiskutujeme osobne /smiech v sále/, ale nepamätám sa, že by sa bol niekto takto vyjadroval. Upozorňovali sme prípadne na biologický charakter reprodukcie, môže tu vzniknúť nedostatok potravín za dva, za tri roky, a budeme musieť dovážať. Keď likvidujeme napríklad základné stáda kráv, nikto to nesleduje. Neviem, či viete, že sa teraz pripúšťa menej o 35 %, a o dva roky sa nám to vráti. Z tohoto hladiska, že perspektívne môže byt relatívny nedostatok z domácej výroby, sme upozorňovali. Teraz je otázka, či budeme dovážať, samozrejme, nie za l marku za kilo živej hmotnosti, ale minimálne za 4 marky alebo za 5 mariek. Na to sme onoho času upozorňovali. Potravín je dosť, lebo na hraniciach čakajú kamióny, aby mohli doviesť potraviny do našej republiky. Ale s pánom poslancom Brockom by sme si to mali vydiskutovať, lebo takýmto spôsobom sme sa nevyjadrovali.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Balážik. Poslanec V. Balážik;
Dámy a páni,
hľadáme často zdroje tam, kde nie sú, alebo ktoré sú vzdialené. Myslím si, že máme určité možnosti aj doma, v republike, len treba niečo pre to robiť. Pokiaľ totiž prejdete
po obchodoch, myslíte si, že sortiment chleba je dostatočný? Myslíte si, že sortiment mliečnych výrobkov je dostatočný? Mnohé výrobne Milexu boli zrušené, najmä na Slovensku je nedostatok mliečnych výrobkov. Preto si myslím, že pokiaľ sa vláda pričiní o urýchlenie privatizácie malých výrobných jednotiek mliekární, pekárni, nehovorím, že bude umiestnená všetka nadvýroba potravín, ale dosť značná časť môže byť umiestnená na vlastnom vnútornom trhu.
Ďalej by som chcel vyzvať k urýchlenej privatizácii hotelníctva, pretože sa snažíme rozbiehať cestovný ruch, ktorý by bol naozaj výhodným odvetvím, vysoko ziskovým, a najmä pre Slovensko, ovšem hotely, či už malé, ale najmä veľké, sa zatiaľ neprivatizujú. Privatizáciou sa dosiahne aj širšia ponuka v týchto reštauráciách a hoteloch, pretože dokiaľ sa pozriete na jedálne lístky, okrem stereotypných troch jedál málokde nájdete niečo nápaditejšie, niečo lepšie. Takže touto privatizáciou jednak obchodu, jednak výroby, myslím, že zabezpečíme určitú časť poľnohospodárskej produkcie na našom trhu.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Prosil by som však pánov poslancov, aby sa neodchylovali od prerokúvanej problematiky. Hovoríme k poľnohospodárstvu, privatizácia hotelov snáď bude na programe inokedy. Hlási sa pán poslanec Miroslav Ondruš.
Poslanec M. Ondruš:
Uvediem len suché čísla. Vo svete pracuje v poľnohospodárstve v priemere 3 - 5 % populácie obyvateľstva. U nás je to 10 - 12 %. To znamená, že je zle zorganizované, že si ho nevedia zorganizovať lepšie. A skutočne, choďte do hociktorej dedinskej krčmy cez pracovnú dobu, koľko tam sedí
družstevníkov. Som z dediny, viem o tom. Samozrejme, keď tam robí trikrát viac ľudí, potraviny sú trikrát drahšie, ľudia ich nekupujú a sú prebytky. Keby predsedovia družstiev namiesto blokácie ciest a štrajku, ako som sa dočítal v Národnej obrode, rozmýšľali o tom, ako prácu zorganizovať tak, aby boli schopní vyrobiť potraviny s toľkými ľuďmi, ako vo svete, asi by urobili oveľa lepšie.
/Potlesk. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Ondrušovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov? Pán poslanec Krajčovič a potom pán poslanec Ivan.
Poslanec M. Krajčovič;
To, čo hovoril pán Balážik, nebolo celkom od veci, pretože napríklad máme vo svojom programe privatizáciu. Malá privatizácia aj v poľnohospodárstve veľa vecí vyrieši. Takže v tomto ohľade pána Balážika musím podporiť. Treba urýchliť privatizáciu aj v poľnohospodárstve. A čo sa týka celého problému, ktorý tu dnes vyvstal, položil by som otázku: Kto je vlastne zodpovedný? Strana, ktorá tu 40 rokov humpľovala veľmi dobré hospodárstvo, sa dnes zrazu zbavila svojej zodpovednosti, ktorú za to mala, a teraz táto zodpovednosť padá na novú vládu. Takže ja to nechápem.
/Potlesk. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Cyril Ivan.
Poslanec C. Ivan:
Vážené predsedníctvo, vážení poslanci,
so záujmom sme si vypočuli príhovor pána ministra, ale po jeho vypočutí som si dal otázku. Stav poľnohospodárstva sa vážne signalizoval už vlani v októbri. Vtedy sa tento vážny stav ústami vládnych činiteľov, ako bol pán Kučerák a pán Dlouhý, bagatelizoval v duchu tzv. stratégie tvorivej deštrukcie. Trh potravín sa potom "úspešne rozvracal" v dôsledku cenovej liberalizácie, čím tieto prebytky, ako sme to počuli, vystúpili z 35 tisíc na 120 tisíc, u masla z 10 na 20 tisíc. Už v mesiacoch december a január sme boli svedkami, ako kamióny z Českej republiky úspešne dovážali tieto tovary za lacnejšie ceny do našich miest, ktoré si náš záujemca zákonite kupoval za lacnejšie ceny. Vystupovala tu aj úžernícka banková politika. Záujem, ako som tu už spomínal, je o určité tovary. Napríklad nie je dosial urobený ani len prieskum záujemcov o chlieb. Prevažne je veľký záujem o čierny alebo tzv. zemiakový chlieb, a z predajní sa autami odvážajú tony chleba, o ktorý naše obyvateľstvo nemá záujem. Prosím aj k tejto oblasti určité komentáre.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz prehovorí poslanec Dziak-Košický, po ňom pán poslanec Zselenák.
Poslanec M. Dziak-Košický:
Vážená Slovenská národná rada,
momentálne máme potravinové poľnohospodárske prebytky. Ono je veľmi jednoduché riešenie, ako sa ich zbaviť. Všetci musíme viac jest. /Smiech v sále. / Len stojí pred nami otáz-
ka: A prečo? A načo? Keď sa postaví dlhodobá politika, že v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike potrebujeme 15 miliónov ton obilia pre 15 miliónov obyvateľov, z toho vychádza tona na hlavu. Existuje jedno dokonalé riešenie: proste to zozobať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Teraz som si to prepočítal, pán poslanec Dziak-Košický, 15 miliónov ton je kilogram na hlavu. /Smiech v sále. /
No dobre, myslím že kultúrnej vložky bolo dosť. Slovo má pán poslanec Zselenák.
Poslanec J. Zselenák;
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
skutočne ma prekvapuje, s akou ľahkovážnosťou mnohí z nás dokážu bagatelizovať tak vážny problém, v akom sa dnešné poľnohospodárstvo nachádza. /Potlesk. / Hovorím to aj s vedomím toho, že tieto problémy majú skutočne hlbšie korene, a možno sa pritom obzerať aj viac dozadu, ako je rovina jedného roka. Ale práve preto by sme celú túto záležitosť nemali podceňovať. No zrejme poniektorí poslanci berú vážne scenár prípravy na dnešné rokovanie, kde sa v dokumente, ktorý sa pripisuje VPN-ke, píše - pokúsiť sa očakávať kroky opozície, vopred pripraviť protiargumenty, urobiť z opozície blbca. /Potlesk. /
Nechcem tu nikomu oponovať, ale ako človeka, ktorý robí v poľnohospodárstve, ma prekvapuje a zaráža hodnotenie mno-