Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán minister, chcete sa vyjadriť. ? Minister spravodlivosti SR M. Posluch:
Pán predsedajúci, nechcem komentovať, ani nijako vstupovať do debaty, len chcem upozorniť, že skutočne čl. 61 ods. l písm. ch/ ústavného zákona č. 143/1968 Zb., ktorý vypočítava právomoci prezidenta ČSFR, hovorí, že mu patrí vymenúvať a povyšovať, generálov. Tento návrh by bol akceptovateľný jedine v tom prípade, ak by Slovenská národná rada predložila návrh na zmenu ústavného zákona č. 143/1968 Zb., na čo, samozrejme, má právo podľa ústavného zákona, s tým, že by mu vyňala príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky z tejto právomoci.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh neodporučil.
Poslanec A. Andráš;
Inak by sme mali dve skupiny generálov - jednu, ktorú menuje prezident a druhú, ktorú menuje Slovenské národná rada.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prezentujeme sa.
/Prezentovalo sa 101 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Januša?
/Za návrh hlasovalo 23 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Januša sme neprijali.
Poslanec A. Andráš:
Ďalej tu bola požiadavka pána poslanca Hübela na pána ministra, aby vysvetlil otázku, že zvýšenie nároku na dovolenku prinesie aj zvýšenie nároku na počet policajtov alebo na rozpočet.
Podpredseda SNR M. Zemko:
To nie je vlastne žiaden návrh, to odznelo v ranči rozpravy.
Poslanec A. Andráš:
V poriadku. Ďalej tu bol návrh pána poslanca Haťapku, ktorý navrhuje za § 155 na konci prvej hlavy vložiť ďalší § 156 tohoto znenia: "Na policajtov sa vzťahujú ustanovenia o trestných činoch vojenských a o právomoci vojenských súdov. " Tento návrh neodporúčam prijať. /Šum v sále. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Je to návrh na doplnenie tohoto zákona. Musím o tom hlasovať.
Prezentujeme sa.
/Prezentovalo sa 102 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Haťapku?
/Za návrh hlasovalo 33 poslancov. /
Kto ja proti?
/Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Haťapku sme neprijali.
Poslanec A. Andráš:
Snáď nech vi je dovolené k tomu niečo povedať, lebo som videl, že je tu dosť veľký šum. Neobstojí argument, že keď policajt nesplní rozkaz alebo dezertuje, alebo neviem čo, že ho nemôže súdiť, civilný sudca, pretože Trestný zákonník hlava 12 o vojenských presných činoch platí pre civilného i vojenského sudcu. Preto som sa takto rozhodol a odporučil návrh neprijať. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Zostal ešte nejaký návrh? Poslanec A. Andráš:
Dúfam, že som nezabudol na nič a že som vyčerpal všetky návrhy.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pani poslankyňa Rozinajová. Poslankyňa H. Rozinajová:
Nehlasovalo sa o mojom návrhu k § 3 odsek l a k § 6 odsek 2.
Poslanec A. Andráš:
i 6 ods. 2 bol bod 6 spoločnej správy. Ten sme prijali. Buďte taká dobrá, spresnite to, lebo si myslím, že som všetko vyčerpal. Neviem, kde som urobil chybu.
Poslankyňa H. Rozinajová:
Vyjadrili sne sa k bodom spoločnej správy, ale o mojom pozmeňovacom návrhu sa nehlasovalo. Je síce podobný, ale nie totožný a tým, čo bolo v spoločnej správe. Odporúčala som, aby v § 3 ods. l, v bode a/, kde je uvedené "je bezúhonný" bolo uvedené "je mravne bezúhonný v osobnom, rodinnom a občianskom živote". Bolo mi vysvetlené, že keď dáme pred "bezúhonný" slovo "mravne", zúži sa tým právnický pojem "bezúhonný", ktorý reprezentuje, že občan nebol trestaný. Potom môžeme uviesť tak, že je bezúhonný, aby sme zachovali ten právnický pojem, a "mravný v osobnom a občianskom živote". Môžeme dať o tom hlasovať, nie?
Poslanec A. Andráš:
Áno, ale v podstate tento návrh je opäť problematika, o ktorej sme tu hovorili. Dám hlasovať bez môjho komentára.
Poslankyňa H. Rozinajová:
Domnievam sa, že keď nemáme v našom práve, ako ste to aj vy konštatovali, nejaký výklad, kto je mravný a kto je nemravný, neznamená to, že to budeme teraz donemoty opakovať, že tento pojem nemáme. Počula som pána profesora Plánka, ktorý hovoril, že právo a týmto pojmom "mravný" ráta, a dal istý všeobecný výklad, keď sme o tomto zákone rokovali vo výbore.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pani poslankyňa, budeme o vašom návrhu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 109 poslancov. /
Kto je za návrh pani poslankyne Rozinajovej?
/Za návrh hlasovalo 48 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pani poslankyne Rozinajovej bol odmietnutý.
Poslanec A. Andráš:
Druhý návrh je k § 6 ods. 2 - služobná prísaha? Poslankyňa H. Rozinajová:
Áno. Keď už tak nezáleží našim pánom poslancom, aby sme od pánov policajtov vyžadovali pri prijatí ako podmienku, aby bolí mravní, prosím vás, aby to bolo zakomponované aspoň v ich prísahe: "Slávnostne vyhlasujem, že budem žiť mravným a bezúhonným životom... " atď. Teda ten policajt sa musí nejak zaviazať. Prečo sa tak bojíme toho slova "mravný"?
Podpredseda SNR M. Zemko;
Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne. Poslanec A. Andráš:
Môžeme hlasovať. Odporúčam prijať. V prísahe to môže byť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 109 poslancov. /
Kto je druhý návrh pani poslankyne Rozinajovej?
/Za návrh hlasovalo 54 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. /
Konštatujem, že sme neprijali ani druhý návrh pani poslankyne Rozinajovej.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
v súlade s ustanovením § 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 112 poslancov. /
Kto je za návrh zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 109 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
/Potlesk/.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Poslanec A. Andráš:
Ďakujem aj ja za spoluprácu. Policajný zbor dostáva dnešným dňom posledný zákon o sociálnych podmienkach, pracovno-právnych. Slovensko očakáva, že budú správni chlapi na správnom mieste.
Podpredseda SNR H. Zemko:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Majer.
Poslanec J. Majer:
Vážení kolegovia a kolegyne,
som strašne smutný z úrovne slovenčiny v tomto parlamente. Preto žiadam, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady bezpodmienečne zariadilo jazykovú úpravu nielen tohto, ale všetkých zákonov, ktoré vydávame.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Majerovi.
Siedmym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov.
Návrh ste dostali ako tlač 162 a spoločnú správu výborov ako tlač 162a. Návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Marián Posluch.
Minister spravodlivosti SR M. Posluch:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
predkladaný návrh zákona o platových pomeroch sudcov a právnych čakateľov súvisí so zákonmi o súdoch a sudcoch, ktorý prijalo Federálne zhromaždenie, ako aj so zákonom o disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Doteraz najúčinnejším mechanizmom ochrany práva boli a sú nezávislé, nestranné a spravodlivo rozhodujúce súdne orgány. Preto demokratické politické systémy sú založené na vyváženej a priamej, vzájomná rešpektovanej deľbe kompetencií medzi zložkami štátnej moci jednak zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Jedným z hlavných predpokladov obnovy a rozvoja demokracie a konštituovania demokratického právneho štátu u nás je obnova a upevnenie moci, jej postavenia a funkcii.
Pred súdmi Slovenskej republiky v súčasnom období sú veľmi závažné úlohy. Popri urýchlenej náprave minulých krívd, obnova a upevňovaní súdnej moci, jej postavenia a funkcií, súdy budú plniť, úlohy, ktoré sú spojené najmä
s návratom demokratických zásad, zvrchovanosti zákona, práva a spravodlivosti do života občianskej spoločnosti, ďalej
s rozsiahlymi procesmi transformácie našej ekonomiky na ekonomiku trhovú a predovšetkým s uplatňovania Listiny základných práv a slobôd, ako aj s integráciou nášho právneho poriadku do európskych právnych štruktúr. Ako dobra viete, a sami ste o tom rozhodli, súdy dostali právomoc rozhodovať nielen o niektorých politických právach a slobodách, ale aj
zákon o pôde, zrušenie hospodárskej arbitráže a prechod rozhodovania obchodných veci na všeobecné súdy, včlenenie právneho súdnictva do všeobecného súdnictva vytvárajú predpoklady pre značne zvýšený počet veci, ktoré budú musieť prejednávať súdy. Pritom súdy a sudcovia konajú svoju náročnú a zodpovednú prácu v nevyhovujúcich podmienkach a prostredí, pri nedostatočnom hmotnom zabezpečení a pod tlakom existenčnej neistoty. To na za následok, že neustále pokračuje odchod sudcov do iných, lukratívnejších povolaní.
O tomto stave som informoval aj vládu Slovenskej republiky, Ktorá konštatovala, že stav súdnictva v Slovenskej republike a jej narastajúce úlohy vyžadujú urýchlene realizovať celý rad opatrení, a jedným z nich je aj prijatie preloženého návrhu zákona. Tento návrh zákona sleduje zakotviť taký systém odmeňovania sudcov, ktorý by adekvátnym spôsobom vyjadroval a ohodnocoval postavenie súdov a sudcov v demokratickej spoločnosti, náročnosť a dôležitosť ich práce a prípravy na ňu, mieru zodpovednosti a verejnej kontroly spojenej s výkonom funkcie sudcu. Ako som spomínal, tento návrh zákona vlastne pokračuje vo vytváraní všetkých predpokladov pre stabilizáciu súdnej moci.
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch a sudcoch aj ministerstvo spravodlivosti urobilo určité opatrenia, a 1. septembru 1991 boli odvolaní zo svojich funkcii všetci predsedovia krajských súdov a predsedovia okresných súdov. Čiže v zmysle a v súlade so zákonom o súdoch a sudcoch pokračuje alebo dokončuje sa proces určitej očisty a stabilizácie sudcov jednotlivých súdov.
Pevne verím, vážené poslankyne, vážení poslanci, že pochopíte dôležitosť a vážnosť situácie slovenskej justície, čoho dôkazom boli aj reakcie v jednotlivých výboroch, v ktorých som sa zúčastnil pri prerokúvaní návrhu tohto zákona.
Prosím vás o podporu pri prijímaní tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi Posluchovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána poslanca Petra Brňáka, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec P. Brňák:
Vážená Slovenská národná rada,
vážený pán minister,
vážený pán predseda Najvyššieho súdu,
hlavné pohnútky nového zhodnotenia platov sudcov a justičných čakateľov sú obsiahnuté v dôvodovej správe predloženého vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, ktorý nám bol doručený ako tlač Slovenskej národnej rady 6. 162. Čas ukáže, či aj zvýšenie platov prinesie potrebnú stabilizáciu súdnictva a či sa súdna moc ocitne skutočne tam, kde je zatiaľ len proklamatívne zaraďovaná v systéme deľby Statnej moci. Nezávislé postavenie súdov od zákonodarnej a výkonnej moci je jedným z najdôležitejších garantov právneho štátu, pretože v takomto štáte pôsobí nadradenosť práva nad štátom a konkrétne porušenie práva preskúmavajú súdy. Primát práva nad štátom, nadradenosť zákona nad všetkým ostatným a podriadenosť samého štátu a jeho orgánov voči zákonu, to sú základné princípy právneho štátu.
Pri vytváraní podmienok na zabezpečenie skutočnej nezávislosti sudcov je potrebné vychádzať z reality a nie zo
zbožných želaní. V tomto kontexte, myslím si, morálne a právne apely na bezúhonnosť, odbornosť, neuplatnosť a čistotu sudcov nie sú jedine správnym stimulom k tomu, aby sudcovia skutočne takými boli. Verím, že raz, v ďalekej budúcnosti bude funkcia sudcu predovšetkým honorom a prestížou, ktorá nezávisí od materiálnych kritérií, pretože tieto budú mat kandidáti na sudcovskú funkciu vyriešené. Zatiaľ však ostaňme na zemi a zabráňme "vymieraniu sudcov" a postavme ich na primeranú úroveň k činovníkom zákonodarnej a výkonnej moci.
Počul som a počujem hlasy medzi nami, ktoré hovoria, že na súdoch sa nachádza veľa spriaznencov s bývalým režimom, a teda, že si zvýšenie platov nezaslúžia. Takáto argumentácia je scestná, zvlášť pokiaľ poznáme napríklad stanovisko verejnosti k našim platom. Predložený návrh zákona totiž nemožno čítať izolovane bez zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, bez teraz platného zákona o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a bez zatiaľ len návrhu zákona o disciplinárnej zodpovenosti sudcov. V týchto dokumentoch sa nachádza kľúč na riešenie problémov minulosti, súčasnosti aj budúcnosti sudov a sudcov. Zodpovední justiční pracovníci budú mat dostatok splnomocnení, aby sa niekto na sudcovskej funkcii nepriživoval a aby nebola pre neho definitívou. Mám na mysli napríklad disciplinárny postih takéhoto sudcu resp. jeho suspendovanie z funkcie. Na dokreslenie veci je potrebné uviesť, že takýto zákon o platoch bol už v Českej republike prijatý a zodpovedá duchu tohto návrhu.
Teraz sa vyjadrím k procesu rokovania o predloženom návrhu zákona na pôde parlamentu a vysvetlím navrhované zmeny jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady so svojím stanoviskom.
Predseda Slovenskej národnej rady rozhodnutím č. 112 z augusta 1991 pridelil vládny návrh zákona Slovenskej ná-
rodnej rady o platových pomeroch sudcov /tlač SNR 162/ všetkým výborom Slovenskej národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady na prerokovanie do 6. 9. 1991. Výbory Slovenskej národnej rady predložený vládny návrh zákona prerokovali na svojich schôdzach v termíne určenom v rozhodnutí predsedu Slovenskej národnej rady. Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady neprijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, pretože tento nezískal pri hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov výboru tak, ako to predpokladá § 48 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku. Ostatné výbory Slovenskej národnej rady vyslovili súhlas s uvedeným vládnym zákona a zároveň odporučili Slovenskej národnej rade návrh schváliť s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi.
Pozmeňujúcich návrhov je celkom 29 a zaradil som ich do štyroch blokov - tie, ktoré podporuješ, tie, ktoré nepodporujem, tie, ktoré závisia od iných a tie, ktoré ponechávam na úvahu poslancov pléna. Kým prejdem ku konkrétam, prosím, aby ste si opravili technické chyby, ktoré vznikli pri vyhotovovaní spoločnej správy. Tieto technické chyby sa dotýkajú bodov 7, 11 a 19 spoločnej správy. V rámci bodu 7 je potrebné slovo "predsedovi" nahradiť slovom "podpredsedovi". Pri bode 11 je potrebné opraviť slovo "sudcoch" na slovo "súdoch". Pri bode 19 je potrebné opraviť poznámky 3 a 4, ktoré sa označujú ako poznámky 4 a 5 na tento text: "poznámky 2 a 3 sa označujú ako poznámky 3 a 4". Ide o chyby, ku ktorým došlo zrejme pri opisovaní jednotlivých uznesení výborov Slovenskej národnej rady.
Z predložených pozmeňujúcich návrhov ako spoločný spravodajca podporujem tieto body spoločnej správy, ktorú sme dostali pod číslom 162a: l, 3, 10, 11, 12, 13, 15, 19, 21, 23, 25, 27 a 28. Navrhujem, aby sa o týchto bodoch hlasovalo an blok.
Z predložených pozmeňujúcich návrhov nepodporujem tieto body: 6, 7, 8, 9, 18, 2O, 22 a 26. Navrhujem, aby sa o týchto bodoch hlasovalo taktiež an blok.
Body závislé od prijatia alebo neprijatia vyššie uvedených bodov v rámci blokov sú tieto: bod. 4 - ak bude prijatý bod 3, čo podporujem, bude vylúčený tento bod, bod 5 - ak bude prijatý bod 3, bude vylúčený tento bod, ďalší sporný
bod 14 - ak sa prijme bod 13, bude tento bod vylúčený, ďalší
sporný bod 16 - ak sa prijme bod 15, vylučuje sa tento bod
a bod 29 - ak sa prijme bod 28 vylučuje sa bod 29.
Na úvahu poslancov pléna ponechávam hlasovanie o bodoch 2, 17 a 24 spoločnej správy. Všetky tieto tri body sa dotýkajú výslovne tej istej veci, a preto navrhujem hlasovať o nich taktiež an blok. Keď sa dotýkajú toho istého bodu, bolo by zbytočné osobitné hlasovanie.
K bodu l - dotýka sa ustanovenia § 2 ods. 2. Pôvodný text v návrhu znie: "Predsedom a podpredsedom okresných a krajských súdov, predsedom senátov a sudcom krajských súdov, ktorí rozhodujú ako samosudcovia, predsedom kolégií a senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patri tiež funkčný príplatok. " V tomto odseku sa vymedzuje okruh justičných funkcii, ktorým sa priznáva popri plate tiež funkčný príplatok. Vzhľadom k tonu, že pkruh týchto funkcii je opätovne vymedzený v § 5 ods. l, nie je ich potrebné osobitne menovať v § 2 ods. 2. Túto zmenu preto odporúčam.
K bodu 2 - dotýka sa ustanovenia § 2 ods. 3. Pôvodný text znie: "Predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patri pevný plat vo výške 18 000 Kčs mesačne, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo výške 15 000 Kčs mesačne. " Pozmeňujúci návrh podlá spoločnej správy je, aby sa vypustilo slovo "pevný". K tomuto pozmeňujúcemu návrhu
nemám jednoznačné stanovisko. Aj keď slovo "pevný" nie je legislatívne čisté, vyjadruje myšlienku, že predseda a podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky iný ako stanovený plat nedostanú. Tak to prešlo aj v zákone o platoch sudcov a ostatných v Českej republike a toto zdôvodnenie nakoniec vyplýva aj v rámci všeobecnej dôvodovej správy. Preto ponechávam na úvahu poslancov, ako sa pri tomto bode rozhodnete.
Pokiaľ ide o bod 3, tento sa dotýka § 3. Pôvodné znenie podlá vládneho návrhu v S 3 je takéto - ods. 1: "Sudcovia okresných súdov sa zaradujú do platovej skupiny I, sudcovia krajských súdov do platovej skupiny II a sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do platovej skupiny III. 'Odsek 2: "Sudcovia sa zaradujú do dvanástich platových stupňov podľa dĺžky započítateľnej praxe. " Podľa navrhovanej zmeny v zmysle bodu 3 spoločnej správy sa navrhuje upraviť § 3 v tomto znení - ods. 1: "Sudcovia sa zaradujú do troch platových skupín a do dvanástich platových stupňov podľa dĺžky započítateľnej praxe. " Ods. 2: "Sudcovia okresných súdov sa zaradujú do platovej skupiny I, sudcovia krajských súdov do platovej skupiny II a sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do platovej skupiny III. " Zmenený text nevyjadruje vecnú zmenu, je len zlogičnením a spriehľadnením pôvodného textu S 3. Zmenu preto odporúčam.
Pokiaľ ide o bod 4, podlá tohto bodu taktiež dochádza k navrhovanej zmene § 3. Táto zmena je úplne identická so znením bodu 3, ktoré som teraz prečítal, je len rozšírená o jednu vetu v ods. 1. Konkrétne: "Platy sudcov sa odvodzujú od platov poslancov Slovenskej národnej rady. " Domnievam sa, že táto veta je právne nepodstatná a zbytočná. Nevyplývajú z nej žiadne konkrétne dôsledky. V prípade, ak bude prijatý bod 3, ktorý podporujem, bod 4 bude automaticky vylúčený. V prípade, ak znenia bodu 3 neprejde, neodporúčam zmenu podlá bodu 4 spoločnej správy.
Bod 5 sa dotýka S 3 a v § 4 navrhuje použiť iba jednu platovú stupnicu. Odporúča sa stupnica II. Navrhovanú zmenu podľa bodu 5 spoločnej správy neodporúčam. Je v bloku bodov, ktoré neodporúčam. V prípade schválenia zmeny pod bodom 3 sa automaticky vylučuje navrhovaná zmena podlá bodu 5. Zmenu navrhuje jediný výbor Slovenskej národnej rady a úplne mení základnú filozofiu predloženého návrhu zákona. Vychádza z predpokladu, že sudcovia na okresných, krajských a najvyšších súdoch budú mať rovnaký plat bez akéholvek zvýhodnenia. Tento názor je nesprávny. Dôvodov pre toto tvrdenie je viacero. Uvediem napríklad jeden, ktorý sa dotýka zodpovednosti sudcov na okresných, krajských alebo na najvyššom súde. V prípade, ak bol vynesený rozsudok trest odňatia slobody na doživotie, iná je zodpovednosť sudcu, keď vie, že proti jeho rozhodnutiu sa možno odvolať, ako toho, kto v konečnej inštancii má tento trest potvrdiť. Je to len vytiahnuté z kontextu, ale vlastne aj na tomto príklade som chcel poukázať, že nie je možná takáto platová nivelizácia, resp. nivelizácia ako taká medzi sudcami okresných, krajských a najvyššieho súdu.
Body 6, 7, 8 a 9 sa dotýkajú zmien v ustanovení § 5. Tieto zmeny v bloku neodporúčaných na schválenie neodporúčam. Navrhované zmeny vychádzajú taktiež z uvedenej zmenenej filozofie platovej nivelizácie sudcov aj v oblasti funkčného príplatku, keď príplatok predsedu a podpredsedu krajského súdu sa stavia na roveň príplatku predsedu okresného súdu, a navyše, ruší funkčný príplatok predsedovi senátu krajského súdu, ale z nepochopiteľných dôvodov navrhuje zvýšenie príplatku sudcovi krajského súdu z 500 na 1000 Kčs, čiže predseda na krajskom súde nemá príplatok a v hierarchii "nižší sudca" ho má zvýšený. Navrhované zmeny z Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady v bodoch 6, 7, 8, ale najmä bodu 9 svedčia o nepochopení súdnictva ako takého. Tieto body preto neodporúča.
Pokiaľ ide o bod 10, tento sa dotýka ustanovenia § 5 ods. 2, kde za slovo "súbehu" sa vkladá slovo "funkcií". Uvedený návrh zmeny má spresňujúci význam, nie je vecnou zmenou, preto ho odporúčam.
K bodu 11 - dotýka sa § 6, kde za slovo "príplatok" sa vkladajú slová "za výkon funkcie na určených súdoch". Navrhovaná zmena mi opätovne spresňujúci význam, nie je vecnou zmenou, preto ju odporúčam.
K bodu 12 - dotýka sa ustanovenia § 7, kde za slovo "príplatok" sa vkladajú slová "za výchovu čakateľov". Obdobne navrhovaní zmena na spresňujúci význam, nie je vecnou zmenou, preto ju odporúčam.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 13 a zároveň § 14, pretože úzko spolu súvisia, v navrhovaných bodoch ide len o legislatívno-technické zosúladenie a zlúčenie dvoch odsekov do jedného. Preto navrhovanú zmenu odporúčam. Prijatím bodu 13 sa automaticky prijme bod 14, hoci bod 14 mohol byt priamo zakomponovaný v rámci bodu 13.
Bod 15 sa dotýka ustanovenia § 8 ods. 5. Navrhovaná zmena je takáto: "Sudca môže byť preradený z prvého do druhého platového stupňa len ak skutočne vykonával funkciu podľa odseku l písm. b/ najmenej počas dvoch rokov, do ktorých sa nezapočítavajú doby uvedené v ods. 2 písm. a/ až d/. " Navrhovaná zmena je zmenou vecnou, rozširuje pre prípad postupu sudcov z nižšieho stupňa na vyšší podmienku odpracovania minimálne dvoch rokov aj vtedy, ak sudca nemohol vykonávať sudcovskú funkciu z dôvodov uvedených v osobitnom zákone. Podľa pôvodného textu návrhu sa uvedená podmienka odpracovania dvoch rokov na tento prípad nevzťahovala. Tento bod systematicky súvisí s bodom 13, avšak obsahuje aj vecnú zmenu. Odporúčam jeho prijatie.
V bode 16 sa navrhuje v § 8 vypustiť ods. 5. V prípade, ak bude prijatý bod 15, automaticky sa vylučuje bod 16. Navrhovaná zmena podlá bodu 16 je opätovne z Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady a súvisí s navrhovanou zmenenou koncepciou nivelizácie platov sudcov. Z dôvodov už uvedených v prípade, ak nebude prijatý bod 15, neodporúčam prijatie bodu 16.
Bod 17 priamo súvisí s bodom 2, a je tam ešte ďalší, myslím bod 24, ku ktorému sa ešte dostaneme. V príprade, ak bude prijatý bod 2, bude prijatý aj tento bod 17, ak nebude prijatý bod 2, nebude prijatý ani bod 17. Je to spojitá nádoba.
Pokiaľ ide o bod 18, tu sa navrhuje § 9 vypustiť. Podľa § 9 pôvodného textu návrhu zákona sa v ods. l hovorí: "Sudcovia majú v kalendárnom roku, v ktorom pracovali v týchto funkciách najmenej deväť mesiacov, nárok na jeden plat naviac, a to vo výške platu patriaceho za mesiac november, určeného podľa §§ 3 až 7, pripadne vo výške pevného platu podlá S 2 ods. 3. " Ods. 2: "Plat podlá odseku l je splatný vo výplatnom termíne určenom pre výplatu platu za mesiac november. " Ods. 3: "Ak vznikne nárok podlá odseku l až v decembri, je plat podlá odseku l splatný vo výplatnom termíne určenom pre výplatu platu za mesiac december. " Navrhovaná zmena odmieta tzv. trinásty plat sudcom. Ale vychádzame z predpokladu, že sudcovia nemajú žiadnu pohyblivú zložku k platu v zmysle návrhu tohto zákona, teda žiadne odmeny, prémie ani osobné ohodnotenie, trinásty plat vlastne nahrádza túto pohyblivú zložku. Preto neodporúčam prijatie tohto bodu.
V bode 19 nejde o žiadnu vecnú zmenu, len legislatívnotechnické spresnenie. Navrhovanú zmenu podľa bodu 19 odporú-