skej lekárnickej komore pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením z 27. septembra 1991 č. 555 všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie do 15. novembra 1991. Výbory Slovanskej národnej rady návrh zákona prerokovali do 19. novembra 1991. Všetky výbory vyslovili k návrhu súhlasné stanovisko s pripomienkami.
Vláda Slovanskej republiky svojím uznesením z 1. novembra 1991 č. 615 odporučila uvedený návrh zákona prijať. Okrem iného mala k nemu tieto odporúčania:
1. V rámci úloh každej z komôr, zakotvených v § 4 návrhu by bolo vhodné niektoré z nich upraviť resp. spresniť, a to v písmene a/ upraviť takto: "Vyžadovať, aby jej členovia vykonávali svoje povolanie odborne v súlade s jeho etikou a spôsobom ustanoveným zákonmi. " V písmene d/ vypustiť tú časť, ktorá sa týka kódexu.
2. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 9 vláda odporučila rozdeliť na dve skupiny, a to: a/ za porušenie povinností v oblasti výkonu profesionálnej praxe; b/ za porušenie, spolkových povinností v rámci činnosti komory. Za porušenie povinnosti uvedených v písmene a/ zakotviť väčšie sankcie, než bude možné uložiť v oblasti uvedenej pod písmenom b/. Do sankcii, ktoré by sa mohli použiť v rámci písmena a/, zaradiť aj podmienečné vylúčenie člena.
3. § 18 ods. 4 vláda odporučila prepracovať s využitím zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.
Z uznesení výborov Slovenskej národnej rady vyplýva, že sa na stanovisko a odporúčanie vlády Slovenskej republiky v návrhu zákona prihliadalo. Výbory Slovenskej národnej rady uplatnili vo svojich uzneseniach k návrhu zákona pripomienky resp. návrhy. Máte pred sebou tlač číslo 184a, kde ste sa
mohli zoznámiť so všetkými štyridsiatimi pripomienkami z výborov Slovenskej národnej rady, nebudem ich preto opakovať. Po preštudovaní všetkých týchto pripomienok som si dovolil rozdeliť ich na skupinu pripomienok, s ktorými by mohla Slovenská národná rada vysloviť súhlas a an blok ich odsúhlasiť a skupinu pripomienok, ktoré odporúčam eliminovať, teda s nimi nesúhlasiť, a na pripomienky, ktoré by som predložil osobitne na hlasovanie. Ak by ste dovolili, nadiktoval by som vám čísla pripomienok, ktoré by som odporúčal hlasovaním an blok schváliť. Sú to pripomienky číslo l, 8, 9, 14, 17, 22, 24, ktorá by prijatím vylúčila pripomienky 25 a 26, 28, 30, 32, 34, 35, 37, 38 a 39. To boli pripomienky, ktoré navrhujem schváliť.
V druhej skupine sú pripomienky, o ktorých sa domnievam, že by nemali byt prijaté. Sú to pripomienky číslo 2, 3, 4, 5, 6, 7 - podotýkam, že k pripomienkam 5, 6 a 7 si po otvorení diskusie dovolím predložiť vlastný pozmeňujúci návrh, nahradiť ich jednou pripomienkou. Potom sú to pripomienky číslo 10, 11, 12, 13, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 23, 27, 29, 33, 36 a 4O. Osobitne odporúčam hlasovať o pripomienke č. 31.
Podľa môjho názoru v tejto podobe, ako navrhujem zákon upraviť, by zákon o lekárskej komora spĺňal svoje funkčné poslanie a lekárska komora by bola plne funkčná a schopná plniť poslanie, ktoré od nej zdravotníci aj spoločnosť očakávajú. Myslím si, že po nadiktovaní a rozdelení pripomienok do skupín by sme mohli prikročiť k otvoreniu diskusie k návrhom, ktoré som predniesol, resp. si vypočuť prípadné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pléna.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu o dvanástom bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili zatiaľ 2 poslanci, predtým sa ústne u mňa hlásil poslanec Gašpar, ale ho tu nevidím. Ako prvá sa písomne prihlásila poslankyňa Vilčeková. Pripraví sa poslanec Granec.
Poslanec J. Kmeťo:
Ak by ste dovolili, pán predsedajúci.... Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pani poslankyňa, prepáčte, pán spravodajca ohlásil ešte v priebehu uvádzania návrhu zákona, že má vlastné pozmeňujúce návrhy.
Poslanec J. Kmeťo:
Ide o pozmeňujúci návrh v § 4, kde na rozdiel od spoločnej správy odporúčam zmeniť znenie § 4 nasledovne - je to úvodná časť § 4, ktorá bude podľa môjho návrhu znieť: "Základnými úlohami komory sú najmä:
a/ vyžadovať, aby lekári, lekárnici a zubní lekári vykonávali svoje povolanie v súlade so zásadami lekárskej a lekárnickej etiky a štatútom komory,
b/ vyjadrovať sa k etickej a odbornej spôsobilostí lekárov, lekárnikov a zubných lekárov pre výkon liečebno-preventívnej starostlivosti. "
V ostatných bodoch navrhujem prečíslovanie resp. posunutie označenia o jedno písmeno. To by bol môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím pani poslankyňu Vilčekovú. Poslankyňa A. Vilčeková:
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán Minister zdravotníctva,
lekárska koňom je nevyhnutnou súčasťou zdravotníctva. Jej existencia je uznaním stavovského slobodného postavenia lekárov spoločnosťou. Sloboda lekárskeho povolania musí byt právne zaručená a nesmie byť viazaná ani stavovskou organizáciou. Lekárska komora by nemala vystupovať, ako centrálne riadiaci orgán s povinným členstvom. Tým zvažuje slobodu, ktorej sa vlastne dovoláva. Členstvo by malo byť dobrovoľné. Každému lekárovi by malo záležať na tom, aby bol pod ochranou svojej stavovskej organizácia. Ak členstvo v tejto komore bude povinné, dostávame sa do krytej formy centralizmu a môže byt nežiadúcim precedensom v iných oblastiach. Povinné členstvo môže postaviť lekára do viazanej závislosti na predsedníctve komory. Lekár je a má byť slobodným povolaním a jeho práca spočíva na vzájomnej dôvere s pacientami.
Lekárska komora by tiež mala vystupovať ako dobrovoľné združenie lekárov, ktorá má právo zastupovať lekárov pred štátom. Mala by byť poradným, odborným, vzdelávacím a koordinačným útvarom. Každý lekár, každá ambulancia, každá nemocnica, by sa mali vedieť riadiť samy v náväznosti na koordinačnú činnosť lekárskej komory. Súkromné ambulancie by malo povoľovať ministerstvo zdravotníctva každému lekárovi aspoň s päťročnou lekárskou praxou. Ak dnes niekto vraví, že prostredníctvom, lekárskej komory chce meniť našich lekárov, asi zabudol, že aj sám je produktom bývalého režimu, a preto nie je zárukou tejto zmeny. Našich lekárov netreba prevycho-
vávať, ale dať im prostriedky. Prevychovávať treba hlavne náš organizačný štátny systém. Orientácia na ekonomickí) stimuláciu lekárov môže zo zdravia urobiť vlastne tovar.
Lekárska komora môže byť pre zdravotníctvo a pre spoločnosť pozitívnym, podnecujúcim prvkom. Ako silný stavovsky odbor nože byť poradnou zložkou ministerstva zdravotníctva, ale zároveň aj jeho oponentom. V súčasnej dobe nielen lekárska komora, ale aj celé zdravotníctvo potrebuje neodkladnú pozornosť. Ak dnes niekto hovorí, že systém nášho zdravotníctva bol úplne zlý, tak sa mýlil. Výsledky nie sú horšie ako výsledky tzv. vyspelejších krajín, a to aj napriek tomu, že technická vybavenie bolo, aj je biedne. Zásady zdravotníckeho systému minulých rokov museli byt dobré. Inak všetci lekári, keďže majú na zodpovednosti ľudské životy, zaiste by sa proti nim ohradili. Na závadu bola práve povinná, direktívna, vnucujúca politika, ktorej sa naša spoločnosť navonok zbavila. Náhle, neuvážené zmeny v organizačnej štruktúre nášho zdravotníctva môžu priniesť so sebou chaos a postihnutí budú najviac ti, ktorým chce zdravotníctvo pomáhať.
Zo spoločnej správy výborov Slovanskej národnej rady mám pripomienku k § 5 ods. l a ods. 2. Z navrhovaného znenia § 5 vyplýva povinné členstvo v komorách pre pracovníkov štátnych i neštátnych zdravotníckych zariadení, a to v bodoch 15, 17 a 18, ktoré odporúčam neprijať, a môj pozmeňujúci návrh k § 5 na nový odsek 2 znie: "Členstvo v Komore je dobrovoľné. "
Dovolím si dať ešte druhý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka tiež spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady v bode 19, ktorý navrhujem, pokiaľ bude prijatý, rozšíriť o ďalšiu vetu. V bode 19 sa v § 5 vkladá nový odsek 2, takže by som odporúčala ako odsek 3, alebo posunúť prečíslovanie § 5. V bode 19 navrhovaná veta znie: "Každý cudzí štátny príslušník vykonávajúci liečebno-preventívnu starostlivosť
na území Slovenskej republiky musí byť členom komory tejto republiky. " Doplňovaná veta znie: "K výkonu povolania je potrebný súhlas ministerstva zdravotníctva a lekárskej komory.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ďalej sa prihlásil poslanec Granec, po ňom pán poslanec Chmelo.
Poslanec E. Granec;
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážený pán minister, vážene poslankyne a poslanci,
dovolím si jednu krátku poznámku k mojej predrečníčke. Myslím si, že treba vychovávať nielen náš systém zdravotníctva, treba vychovávať i mnohých lekárov a zdravotníkov a treba vychovávať predovšetkým veľké množstvo občanov. O tom svedčí i záujem 70 až 80 poslancov o zákon o komorách, letory teraz prerokúvame - myslím tých chýbajúcich.
Zákon o lekárskych komorách je jedným zo základných pilierov transformácie nášho zdravotníctva. Nechcem rozširovať a zdôvodňovať, predkladateľ krátko, stručne, ale obsažné vystihol všetko, čo navrhovaný zákon obsahuje. Z tohoto miesta chcem úvodom povedať, že sa plne staviam za neodkladné prijatie navrhovaného zákona. Z prerokovávania vo výboroch, ako í z diskusie vo verejnosti vyplýva, že gordickým uzlom navrhovaného zákona sú otázky § 5 týkajúce sa členstva. Vidím to troška v širších súvislostiach, ako hovorila predomnou pani poslankyňa Vilčeková. Podľa bodu 17 návrhovej
správy v § 7 sa uvádza: "členstvo v komore je povinné pre uchádzačov a pracovníkov v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. " Tým sa vytvára závažný problém zabezpečenia odbornosti a etiky celého zdravotníctva. Komory sa vyjadrujú a vlastne strážia odbornosť a morálku rozhodujúcej časti zdravotníckych pracovníkov. Dnes vieme, že otázka odštátnenia zdravotníctva je otázkou nasledujúcich rokov - možno dvoch-troch, možno viacerých. Preto pri nepovinnom členstve lekárov, lekárnikov a zubných lekárov v štátnom zdravotníctve, na rozdiel od tých, ktorí budú pacovať v neštátnom, by možnosti komory zabezpečiť odbornosť a etiku boli obmedzené len na jej členov, to znamená na značne obmedzený počet pracovníkov. Vznikla by napríklad taká situácia, že trebárs štátny chirurg na rozdiel od neštátneho by sa nemusel ako nečlen komory podrobovať zásadám odbornosti a etiky, ktoré komora požaduje. Vytvorila by sa tak paradoxná situácia, že lekár neštátnej zdravotníckej starostlivosti ako povinný člen by platil členské príspevky, a podlá návrhu zákona by mohol byt aj disciplinárne postihovaný.
Vidím tu dve možnosti, dva varianty riešenia. Prvý je, buď stanoviť zo zákona povinné členstvo pre všetkých lekárov, ktorí pracujú v liečebno-preventívnej starostlivosti - je to, mimochodom, i v Českej republike z mája tohto roku - a potom v § 5 ods. l doplniť vetu: "členstvo v komore je povinné pre lekárov, zubných lekárov a lekárnikov pracujúcich v liečebno-preventívnej starostlivosti". Osobne sa mi tento variant zdá byť menej praktický a menej vhodný. Je tu viacero rozporov, a síce v tom, že v prvom rade otázka niečoho povinného je po predchádzajúcich rokoch, ktoré sme prežili, sama osebe provokujúcou a iritujúcou.
Sú tu určité námietky aj zo strany ľudských práv. To si treba uvedomiť. Preto osobne by som sa prihováral a navrhujem zároveň na prijatie druhy variant, a síce ten, ktorý by spĺňal princíp dosažiteľnosti, aby komory mali zo zákona do-
sah na všetkých lekárov, tak, že by sa v navrhovanom texte spoločnej správy vo všetkých paragrafoch a odsekoch, ktoré používajú formulácie "jej členov, svojich členov, členov" - sú to § 4 ods. l písm. a/, b/, e/, f/, g/, ďalej je to § 8, § 9, § 10, tieto zmenili na "lekárov, zubných lekárov, lekárnikov". To by vytvorilo predpoklad, že komory by sa zo zákona vyjadrovali k odbornosti a etike nielen členov komory, ale všetkých, ktorí sú za dobrú úroveň zdravotníckej starostlivosti predovšetkým zodpovední. Tým by sa potom aj bez povinného členstva časti lekárov a lekárnikov uplatnila kontrolná a disciplinárna právomoc komôr v zaujme najmä obyvateľov našej Slovenskej republiky.
Ešte raz sa prihováram, aby navrhovaný zákon s určitými úpravami, ktoré boli navrhnuté spravodajcom, bol prijatý.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Ako ďalší sa prihlásil poslanec Tatár, potom poslanec Chmelo.
Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi krátko stráviť niekoľko minút komentárom prípravy tohto zákona, pretože vieme, že od začiatku tohto roka sa aj vo verejnosti vyskytlo veľa názorov, prečo je až dnes tesne pred prijatím - a verím, že bude prijatý, plne podporujem jeho prijatie, prečo teda až dnes, dúfam, bude prijatý, a nie skôr.
Genéza každého zákona je istým spôsobom zložitá. Od začiatku spoločenských premien u nás bolo jasné, že v reforme
zdravotníctva lekárska komora má svoje nevyhnutné miesto. Bola u nás do roku 1948, krátko bola v roku 1968, od roku 1969 prestala fungovať, a bolo samozrejmé, že bude obnovená. Dostávame sa do normálnej, civilizovanej Európy aj týmto krokom.
Z okruhov, o ktorých sa dlhšie diskutovalo, spomeniem tie hlavné. Najprv bolo treba rozriešiť kompetencie - ako sa dnes skoro všade riešia kompetencie - medzi komorou a medzi štátnou správou, čiže ministerstvom zdravotníctva. Poviem jeden príklad. Napríklad personálna práca. Bola otázka, či komora bude mať právo vyberať - povedzme - primárov v štátnom zdravotníctve. Zdá sa, že ak je štátne zdravotníctvo, ktoré platíme z našich daní, potom je ministerstvo a jeho štruktúra zodpovedne aj za personálnu prácu. Táto otázka a mnohé podobné sa musela vyriešiť. Nároky prvých navrhovateľov zákona o komore, ktorí boli predstaviteľmi novovzniknutej lekárskej komory, sa museli vyrovnať aj s realitou rozdelenia kompetencií. Toto delenie kompetencií trvalo istý čas, pretože zdá sa, že sme si ešte v našej demokracii nezvykli na dostatočne otvorený dialóg a zdržali sme sa tým najmenej o dva mesiace.
Druhý okruh problémov bol, aké komory vzniknú. Vieme, že dnes máme tri zákony a spolu šesť organizácií - lekári, zubní lekári, lekárnici, vysokoškoláci nelekári, sestry a zubní technici. Toto si museli vyriešiť medzi sebou jednotlivé organizácie, dnes už jednotlivé komory. Najprv sestry mali úniu atď. Toto zase trvalo istý čas. Malo to svoju logiku. Myslím, že to, ako sa vykryštalizovalo týchto šesť stavovských a profesných organizácií, ma svoje opodstatnenie, a mali by sme ich podporiť v tej pestrosti, v akej sú. Nejdem vysvetlovať ďalšie podrobnosti, prečo tomu tak bolo, ale znova bolo potrebné preskákať, prejsť tento vývoj. Tu by som už vopred chcel podporiť aj druhý zákon o vysokoškolákoch nelekároch, pretože v medicíne dnes pri technizácii,
pri zložitosti liečebno-preventívneho procesu majú svoje miesto aj títo pracovníci, a berú svoj diel zodpovednosti za celý tento proces.
Potom tu bol ďalší okruh problémov. To bol problém legislatívny. Vieme dobre, že už vo februári prvýkrát bol podaný zákon o stavovských a profesných organizáciách v zdravotníctve. Nakoľko ani vláda k nemu nevyjadrila súhlasné stanovisko, stiahli sme ho. Tento pokus sme opakovali v apríli, v máji bol na tomto pléne neúspešný, a to pre legislatívnu prekážku, preto, že chýbala novelizácia zákona č. 20 o zdraví ľudu z roku 1966. Možno by bolo možné povedať, že snáď vláda alebo ministerstvo zdravotníctva nie dosť rýchlo pripravilo túto novelu, ale keď sa pozrieme hlbšie, čo sa za tým skrývalo, že pri celej reforme zdravotníctva a reštrukturalizácii vlastne bolo potrebné dosiahnuť ešte dohodu medzi ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom vnútra a vo vnútri zdravotníctva o novej forme štátnej správy, a to zase trvalo nejaký čas, tieto zákony o komorách mohli byť prijaté až následne.
Ešte by som sa zmienil o poslednom okruhu. To už nie sú tie štyri vecné problémy - kompetencie, štátna správa, komora, kompetencie medzi šiestimi organizáciami a tieto legislatívne problémy, ale to sú problémy, ktoré vznikli. Nazvem ich - ako ste si všimli a ako si to všimla aj verejnosť - istým nátlakom zdravotníckej obce, aby tieto komory boli čo najskôr prijaté, boli to hrozby zdravotníckych štrajkov. Na jednej strane je veľmi správne, že zdravotníci pri takom tlaku na reformu a potrebe zlepšiť všetko, čo sa týka zdravotníctva a zdravia, pristúpili aj k tomu kroku. Na druhej strane by som rád trochu popísal skratovú reakciu, ktorá vždy pri takýchto spoločenských prejavoch nastáva. Keby sme tieto prirodzené komplikácie, ktoré sa postupne riešili a ktoré som popisoval skôr, dosť jasne dali najavo aj zdravotníckej obci aj verejnosti, možno by lekári a ďalší pri-
stupili skôr k riešeniu vecných problémov a nemali by sne zdanlivé hrozby v prevádzke zdravotníctva cez všetky tieto štrajky.
Ešte by som sa rád zmienil o tom, že skutočne v tejto prechodnej dobe, nakoľko komora má svoje právomoci a nakoľko bude mať istý jednoznačný a potrebný vplyv, vznikajú aj obavy z ražného zneužitia tohto vplyvu. Na zasadaní v máji celkom otvorene o tom hovoril pán poslanec Komár. Musím potvrdiť, že na mnohých okresoch v regionálnych lekárskych komorách bojujú proti sebe rôzne skupiny lekárov, a samozrejme, sledujú aj právomoci, ktoré im komora dáva, pripadne podlá toho posudzujú svoje vyhliadky. Mali by sme sa na to pozerať tak, že musíme urobiť zákon, ktorý nie je výhodný ani pre skupinu starých štruktúr, ani pre skupinu nových štruktúr, iných, takých, onakých, ale musíme urobiť spravodlivý zákon. Ide o zákon samosprávny, je to organizácia samosprávna, demokratická, tak, aby všetci vo vnútri zdravotníckej obce si mohli urobiť organizáciu pre nich najvýhodnejšiu, aby mohla plniť naplno aj tú druhú a veľmi významnú funkciu smerom na verejnosť, nielen dovnútra zdravotníkov, a to je ochrana pacienta.
Považoval som za veľmi potrebné spomenúť všetky tieto peripetie, ktoré predchádzali dnešnému - verím, že prijatiu zákona, a osvetliť aj niektoré nedorozumenia, ktoré vznikli vo verejnosti. Takže plne podporujem prijatie tohto zákona, ktorý konečne už máme v dobrej forme na stoloch, a želám, aby sme rýchle ukončili rozpravu a pristúpili k schvaľovaniu.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ďalej sa prihlásil poslanec Chmelo.
Poslanec J. Chmelo:
Pán predsedajúci,
vážená Slovenska národná rada,
dámy a páni,
keďže tu bolo mnohé povedané najmä mojim predrečníkom pánom poslancom Tatárom o histórii tohto zákona, dovolil by som si s ním troška polemizovať. Domnievam sa, že v máji, keď sme prerokovávali tento zákon, nebola legislatívna prekážka, že chýbala novelizácia zákona č. 20, už len preto, že napríklad Česká národná rada prijala zákon 220 z roku 1991 niekedy začiatkom mája a tie komory existujú už odvtedy.
I keď vtedy som bol presvedčený o tom, že má byť povinne členstvo, vývojom a zmapovaním situácie aj v iných krajinách sa prikláňam k tomu, aby sme prijali návrh zákona tak, ako je koncipovaný v tlači, ktorú sme dostali.
Takisto si dovolím povedať, že tak, ako tu bolo povedané, že komory si vytvárajú isté mafie, môžem povedať proti, že takisto môžu existovať alebo možno aj existujú rôzne byrokratické štátne mafie, ktoré takisto môžu byť proti tomuto, čiže proti komore, a komora sa nemôže vyvíjať celkom tak ako je koncipovaná, ako je povedané, že je to organizácia samosprávy pre lekárov a lekárnikov. Preto nemôžem súhlasiť ani s pani poslankyňou Vilčekovou, ktorá dala do § 5 ods.
2 v bode 19 spoločnej správy doplnok pre tých, ktorí prídu zo zahraničia a budú mať všetko pre to, aby mohli vstúpiť do komory, a aby im dalo ešte súhlas aj ministerstvo zdravotníctva. Však to je, podľa môjho názoru, úplný zásah štátu pravé do samosprávy tejto organizácie. Preto sa domnievam a navrhujem doplniť v § 4 ods. l nové písmeno v znení: "vydávať osvedčenie o splnení podmienok pre súkromnú prax svojich členov". Keď tento môj návrh príjmeme, je nutne doplniť § 4 o nove odseky 3 a 4. Odsek 3 by znel: "Proti rozhodnutiu komory vo veciach podlá ods. l písm. h/ možno podať opravný
prostriedok. " Odsek 4 by znel: "o opravnom prostriedku rozhoduje súd" - tu by bol odkaz pod čiarou "§ 224 a nasledujúce Občianskeho súdneho poriadku".
Domnievam sa, a presadzoval som to aj na minulom májovom zasadnutí nášho parlamentu, keď sme v konečnom dôsledku neprijali návrh zákona o lekárskych a lekárnických komorách, že práve tu má komora svoje právo vydávať ten certifikát alebo licenciu pre lekárov, svojich členov, kde aj navrhujeme pravé pre súkromnú prax, aby bolo povinne členstvo. Pódia môjho názoru len komora by mala mat oprávnenie vydávať tieto oprávnenia, a nie aby do toho zasahoval štát. Teda tak, ako je to prijaté v advokátskej komore, ako je to prijaté v komore komerčných právnikov a nakoniec a] v zákone o lekárskej komore, ktorý prijala Česká národná rada.
Potom sa domnievam, že by sme mohli vypustiť v § 4 odsek l písmeno g/. Keby sme to prijali, automaticky sa musí vypustiť v § 7 písmeno c/. Myslím si totiž, že úlohou komory môže byť poskytovať svojim členom pôžičku, je len otázka, že zo zákona dáme povinnosť komore poskytovať pôžičku a komora nebude mat toľko finančných prostriedkov, aby mohla pôžičku poskytnuť. Domnievam sa, že by túto svoju povinnosť alebo nepovinnosť si mala komora stanoviť, samostatne v stanovách - keď to odsúhlasí snem. Takisto, keby ste s týmto mojím návrhom súhlasili, v § 7 - práva člena - by bolo treba z toho istého dôvodu vypustiť, že člen má právo žiadať poskytnutie bezúročnej pôžičky.
Nakoniec si ešte dovolím oproti spoločnému spravodajcovi podporiť bod 7 v spoločnej správe, aby bol vyňatý z hlasovania an blok o neprijatí, a plne podporujem dikciu tohto paragrafu alebo tohto znenia. Keď si pozriete spoločnú správu, 6 výborov nášho parlamentu túto dikciu schválilo, takže sa domnievam, že sami proti sebe by sme nemali byt. Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. Vystúpi pani poslankyňa Marhulíková. Pripraví sa pán poslanec Diovčoš.
Poslankyňa O. Marhulíková:
Všetkým trom návrhom zákonov sme venovali patričnú pozornosť v odborných konzultáciách, Odporúčam preto vyňať zo spoločného hlasovania tieto body: číslo 5, 7, 10, 11, 12, 13, 15, 16 i 20 a hlasovať o nich jednotlivo.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Pán poslanec Žingor, potom pán poslanec Diovčoš. Poslanec R. Žingor:
Vážená Slovenska národná rada, vážená vláda,
pripájam sa tiež k mojim dvom predrečníkom a navrhujem, aby bod číslo 3 zo spoločnej správy bol vyňatý zo spoločného hlasovania, aby sa o tomto bode takisto hlasovalo samostatne. Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Diovčoš. Poslanec R. Diovčoš:
Dovoľte mi, aby som vyjadril svoju podporu pozmeňovaciemu návrhu spoločného spravodajcu, ale dovolil by som si navrhnúť doplniť - je to, tuším, písmeno b/ - na konci textu ešte jednu vetu: "Toto vyjadrenie je pre povoľovacie konanie
závažné. " V prípade, že by si spoločný spravodajca osvojil doplnok tejto vety, mohlo by sa hlasovať spoločne, v prípade, že nie, žiadam hlasovať samostatne. Ak by náhodou neboli prijaté tieto pozmeňovacie návrhy, takisto sa prikláňam k tomu, aby sme potom v § 4 ods. l za písmeno b/ vložili nove písmeno c/, ktoré by bolo v tom zmysle, ako je uvedené pod bodom 7 spoločnej správy, s doplnením vety, ktorú som už spomínal: "Toto vyjadrenie je pre povoľovacie konanie závažné. " V prípade, že by neprešli návrhy spravodajcu, potom v S 4 ods. l písmeno e/ navrhujem vypustiť slová "pre členov komory".
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni,
nebudem hovoriť vzletné slová, tých tu už bolo dosť. Chcem len stručne povedať, že zásadne podporujem prijatie tohto zákona. Avšak z pozmeňujúcich návrhov, ktoré navrhol spoločný spravodajca an blok neschváliť, musím tiež navrhnuť, aby sa o niektorých hlasovalo osobitne. Ide totiž o to, že ak chceme prijať demokratické inštitúty v tomto zákone, ak chceme prijať princíp samosprávnosti, o niektorých veciach musíme rozhodnút. Nemyslím si, že zo zákona vyplývajúca povinnosť je tým, čo vtlačí pečať vážnosti tejto komore. Jej právomoci, ktoré bude určovať zákon, to jednoducho urobí za to. Upozorňujem na to, že zákon, ktorý prijala Česká národná rada, je v niektorých bodoch v rozpore s Listinou základných ľudských práv a slobôd. Neurobme takúto chybu. Preto navrhujem, aby sme o bodoch 2, 3 a 6 hlasovali osobitne. Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Hudecovi. Pani poslankyňa Vilčeková má faktickú poznámku.
Poslankyňa A. Vilčeková:
Chcem povedať pár slov na vysvetlenie k vystúpeniu môjho predrečníka, pána poslanca Chmelu K bodu 19, § 5 ohľadne cudzích štátnych príslušníkov. Zdá sa mi, že to správne nepochopil. Samozrejme, že každý by mal byť členom lekárskej komory, ale povolenie k výkonu povolania, myslím, že by bolo treba získať objektívne stanovisko práve z ministerstva zdravotníctva a súčasne aj komory. A potom ešte by som zopakovala, aby sa o bodoch 17 a 18 hlasovalo osobitne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán minister Rakús.
Minister zdravotníctva SR A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci,
vážené predsedníctvo,
vážení poslanci, poslankyne Slovenskej národnej rady,
návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorý predložila na schválenie skupina poslancov Slovenskej národnej rady, bol prerokovaný vo vláda Slovenskej republiky. Chcem povedať, že vláda odporučila prijať tento zákon s úpravami a tieto úpravy sú uvedené v spoločnej správe výborov slovenskej národnej rady - tlač 184a. Vzhľadom na to, že otázka povinného a nepovinného členstva v tomto predloženom návrhu zákona sa nepertraktovala, chcel by som na doplnenie uviesť,