Predseda SNR F. Mikloško:

Myslím si, že pre istotu by ho mal každý vyčiarknúť. Poslanec J. Paučo:

Nie. Musíme ho brať, ako by tam nebol, pretože sa právoplatne vzdal svojej kandidatúry. Číže sú tam len dve možnosti. Pán poslanec Asványi a Jozef Pokorný. Teda z týchto dvoch mien necháte meno toho, ktorého chcete voliť, a ktorého nechcete voliť, toho prečiarknete. Teda, aby sa nepodčiarkovalo, ale aby sa meno prečiarklo. Ostatné veci viete, že sa voľba uskutočňuje v upravenom priestore a lístky sa odovzdávajú do volebnej urny. Tak je všetko jasné, ako sa bude voliť?

Predseda SNR P. Mikloško:

Všetko je jasné. Pán poslanec, prosím vás, keby ste skontrolovali urnu.

Poslanec J. Paučo:

Urnu sme už prekontrolovali, keď sne rátali hlasy z prvého kola.

Predseda SNR F. Mikloško:

Prosím, keby ste nám oznámili, koľko bolo vydaných hlasovacích lístkov.

Poslanec J. Paučo:

Prosím jednotlivých skrutátorov, aby nahlásili čísla

najprv hlasovacích lístkov na sudcov ústavného súdu. Prosím, každý dostal hlasovacie lístky?

Bolo odovzdaných 138 hlasovacích lístkov.

Predseda SNR F. Mikloško:

Čiže odovzdaných lístkov bolo 138. Prosím, aby sne voľbu vykonali ako v predchádzajúcom prípade. Začíname posledným radom z tej strany, potom až do konca. Skrutátorov prosím, keby ešte chviľu zostali. Ide o to, že ďalším bodom programu je prerokovanie stanoviska vlády SIovenskej republiky ku kompetenčným sporom a ich ekonomickým a sociálnym dôsledkom. Osobne by som bol za to, aby sme tento bod teraz otvorili a pokračovali riadne v programe. Je ale fakt, že devať ľudí bude pritom chýbať. Viem si preto predstaviť, že pokiaľ skrutátori budú sčítaváť hlasy, mohli by sne prerokovať body Informácia o príprave rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992, Informácia predsedu vlády Slovenskej republiky o rokovaní k sústave vodných diel na Dunaji v Budapešti a Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Tieto tri body by sme prerokovali. Ak môžeme začať bez vás, budeme riadne pokračovať.

/Skrutátori sa vyjadrili, že možno v programe pokračovať bez nich. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Môžeme pokračovať bez vás. Dobre, ďakujeme. Prosím personál, aby skrutátorov občerstvil, lebo už teraz vyzerajú veľmi unavení. /Smiech v sále. /

Vážená Slovenská národná rada, pokračujeme v rokovaní d e v ä t n á s t y m bodom programu, ktorým je

prerokovanie stanoviska vlády Slovenskej republiky ku kompetenčným sporom a ich ekonomickým a sociálnym dôsledkom.

Bolo vám rozdané predmetné stanovisko vlády Slovenskej republiky. Prosím predsedu vlády Slovenskej republiky pána Jána Čarnogurského, aby stanovisko vlády uviedol.

Predseda vlády SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

vyhlásenie Slovenskej vlády a patričné uznesenie slovenskej vlády k tomuto vyhláseniu vláda prijala 14. novembra tohoto roku. Dnes máme 5. decembra, nie je to veľa času, ale aj za tie zhruba dva týždňa na Slovensku aj v celej republike pokračoval politický a ekonomický vývoj, ktorý myslím si, že toto uznesenie kladie do značne odlišného svetla so značne menšou aktuálnosťou, ako tomu bolo 19. novembra a v nasledujúcich dňoch po 19. novembri. Toľko chcem uviesť do úvodu svojho vysvetlenia k tomuto vyhláseniu a uzneseniu slovenskej vlády.

AK môžem stručne zrekapitulovať diskusiu v rámci vlády k tomuto uzneseniu, táto sa týkala najmä dvoch aspektov tohoto vyhlásenia a uznesenia. Prvý a najdôležitejší aspekt bol ten, že vo vyhlásení sa spomínali tri alebo štyri kompetencia s tým, že vo vyhlásení sa navrhovali, aby tieto kompetencie boli v budúcnosti na úrovni spoločného štátu. Konkrétne išlo o protimonopolný úrad, spoje, pošty a dopravu.

ak sa nemýlim. V diskusii, ktorá bola v rámci vlády, odzneli hlasy, že nie je vhodné, aby vláda prejudikovať dohodu, ale najmä rozhodnutia, priamych účastníkov rokovaní o štátoprávnom usporiadaní, čiže prakticky národných rad resp. predsedníctiev národných rád o rozdelení kompetencii v týchto rezortoch, keď to ešte nie je dohodnuté. Druhý aspekt, Ktorý taktiež zaznel v diskusii vo vláde, bol ten, že v deň, keď sa majú uskutočniť rozhovory ministrov financií o zásadách zostavenie budúcich rozpočtov, nie je vhodné vydávať takéto uznesenie s tým, ta by mohli vzniknúť pripadne nesprávne predstavy o tom, 60 sa tým uznesením sledovalo a podobne. Ako som neskôr zistil, najmä na českej strane sa akcentoval iný moment, ktorý bol obsiahnutý v tomto uznesení, a síce zmienka o federácii, prihlásenie sa k federácii aj do budúcnosti a podobne. Musím povedať toľko, že podľa môjho názoru Slovensko sa nemusí opätovne, ani vtedy ani teraz prihlasovať k federácii, pretože tak už urobilo praktickými krokmi, a na to by BOB mi dovolil poukázať.

Podľa návrhu štátnej zmluvy, o obsahu ktorej sa rokovalo už vo viacerých kolách medzi predsedníctvami národných rád - bol zostavený text, ktorý pokiaľ viem, by ste malí mat všetci k dispozícii - v tretej hlave "Pôsobnosť spoločného štátu" v čl. 10 sa uvádza pôsobnosť spoločného štátu, ktorá už minimálne na rokovaní v Papierničke bola medzi účastníkmi nesporná. Z tohoto je nesporné, bolo dohodnuté medzi Predsedníctvom Českej národnej rady a Predsedníctvom Slovenskej národnej rady, že na úrovni spoločného štátu bude najmenej obrana, zahraničia politika - čiže čl. 10 písm. a/ riešiť vzťahy k ďalším štátom a medzinárodným vládnym organizáciám, ochrana ústavnosti spoločného štátu, plnenie povinnosti vyplývajúcich pre spoločný štát z medzinárodných záväzkov, mena a emisia, jednotná menová, úverová, úroková a devízová politika a rozpočet spoločného štátu, správa majetku vo vlastníctve atď., atď. Ďalej prakticky bola dohodnutá sústava najvyšších spoločných orgánov spoločného štátu - prezi-

dent, vláda, parlament, povedzme, že pri parlamente zostáva detail, či tá druhá komora má byť federálna rada alebo senát, ale v tejto súvislosti to naozaj môžeme považovať za detail. Ďalej bolo dohodnuté, že rozpočet spoločného štátu bude financovaný priamo daňami vyberanými od občanov republík.

To znamená, že spoločné kompetencie, ktoré som prečítal, spoločné orgány, ktoré som uviedol, priame financovanie rozpočtu spoločného štátu, a zákonodarstvo spoločného štátu, ktoré som zatiaľ nespomenul, ale ktoré taktiež tu je, a prinajmenšom v tom rozsahu, v ktorom je, je nesporné, to všetko sú federatívne prvky. Čiže z tohoto hľadiska Slovensko nepotrebuje opätovne, znovu sa prihlasovať k federácii, keďže tak urobilo minimálne týmto návrhom zmluvy, ktorý - opakujem - je nesporný. Z toho hľadiska akcent alebo signál, ktorý česká strana videla v tomto uznesení, myslím, že je splnený inými signálmi, ak to tak môžem nazvať.

Na druhej strane, pokiaľ ide o uvedené sporné kompetencie, ktoré som spomenul, medzitým u nás na Slovensku sú prinajmenšom na veľmi pokročilej ceste súhlasného riešenia. 27. novembra 1991 sa uskutočnili koaličné rozhovory - aj keď tu hovorím nie iba ku koaličnému publiku, ale predsa si dovolím vás o tom informovať. Tam sme viedli rozhovory aj o usporiadaní týchto rezortov a bolo dohodnuté - citujem zo zápisu, ktorý bol urobený: "Minister dopravy a spojov pán Pavle, námestník Kremenák, riaditeľ Správy pôst a telekomunikácii pán Martinko podali výklad k existujúcemu a navrhovanému usporiadaniu spojov. Predložili zápis obsahujúci desať bodov, v ktorých je vymedzená navrhovaná právomoc federácie v oblasti spojov s tým, že ostatné právomoci budú patriť republikám. Obsah tohto zápisu bol medzi menovanými nesporný ako vyhovujúce vymedzenie právomoci federácie v oblasti spojov v pripravovanom usporiadaní spojov. Zástupcovia koalície si uvedené vymedzenie právomoci v oblasti spojov

osvojujú. " Tých desať bodov tu síce nemám, ale pán Martinko, ktorý je riaditeľom Správy pôšt a telekomunikácií, a bol istý čas ministrom federálnej vlády, sa v tom vyzná a ubezpečil nás, že to je práve to technicky, organizačne aj ekonomicky optimálne usporiadanie spojov medzi federálnou Úrovňou a republikovou úrovňou. A naviac, tých 10 bodov je vraj vlastne odsúhlasených aj českou stranou. Koalícia bude navrhovať aj pri ďalšom rokovaní takéto rozdelenie právomocí v oblasti spojov. Nech mi je dovolené vysloviť domnienku, že pravdepodobne si tento návrh rozdelenia kompetencii v spojoch môžu osvojiť aj ďalšie strany zastúpené v Slovenskej národnej rade, pretože sa javí skutočne ako optimálny a pre budúcnosť fungujúci.

Pokiaľ ide o poštu, bolo medzi nami jasné, že pošta je teraz republiková a má byť aj naďalej republiková. Pokiaľ ide o dopravu, opäť tu citujem zo zápisu z uvedeného dna: "Minister dopravy a spojov pán Pavle, jeho námestník pán Dzurinda, poradca predsedu federálnej vlády pán Nemeš podali vysvetlenie k existujúcej a navrhovanej organizácii železničnej dopravy. Zhodli sa v tom, že infraštruktúry železničnej dopravy - železničné cesty, budovy a podobne by mali patriť do vlastníctva republík. V republikách by mali byť zriadené organizácie železničnej dopravy s právnou subjektivitou, ktorá by zabezpečovala železničnú dopravy na území republík. Republikové orgány železničnej dopravy by mali vytvoriť spoločný orgán, zabezpečujúci koordináciu železničnej dopravy medzi oboma republikami a styk s medzinárodnými inštitúciami. Opäť zástupcovia koalície si túto schému osvojujú. "

Pokiaľ ide o protimonopolný úrad, musím povedať toľko, že sa nám javí predbežne tak, že by bolo vhodné, aby bol federálny protimonopolný úrad, ale toto sa nám javí čisto z ekonomických a organizačných dôvodov, nie je to Sväté písmo. Politická dimenzia rozdelenia kompetencií v oblasti pro-

timonopolnej politiky je pomerne malá, tam vysoko prevažuje odborný, organizačný a účelový pohľad na vec.

To znamená, že tým prakticky rozdelenie kompetencii, ktoré bolo v tomto uznesení slovenskej vlády, nie je Už aktuálne alebo teda pôvodný návrh obsiahnutý v uznesení slovenskej vlády nie je aktuálny, pretože prinajmenšom koalícia si osvojuje ten, ktorý som vám práve pred chvíľou prečítal.

Keď som včera hovoril na túto tému s predsedom českej vlády Petrom Pithartom, pravdu povediac vôbec neregistroval túto problematiku rozdelenia kompetencií v rezortoch, ktoré som spomenul. Opakujem, v Českej republike evidovali problematiku uznesenia slovenskej vlády výlučne ako signál smerujúci k federácii a k udržaniu spoločného štátu a diskusie, ktoré sa na Slovensku potom okolo tohto uznesenia rozvinuli, opäť, podľa môjho názoru, nesprávne chápali ako signály smerujúce proti spoločnému štátu.

Nech mi je dovolené konštatovať, že diskusia okolo tohto uznesenia sa pohybovala v rôznych rovinách a vlastne nie správnych rovinách, nie správnych v tom zmysle, že nezodpovedala vlastnému obsahu tohoto uznesenia a pripadne aj motivácii jednotlivých členov vlády, pokiaľ hlasovali buď za alebo proti tomuto uzneseniu, a celá problematika tohoto uznesenia je prinajmenšom k dnešnému dňu, keď už teda dnes vedieme túto debatu, prekonaná. Z týchto pohľadov sa mi javí, že isteže, je plným právom Slovenskej národnej rady viesť diskusiu alebo debatovať o tomto uznesení slovenskej vlády, ale myslím si, že jednoducho v tejto chvíli už toto uznesenie patri vlastne politickým dejinám tohto volebného obdobia, a nie je potrebné osobitným spôsobom, a naviac, nejakým dramatickým spôsobom zaujímať k nemu stanovisko. Tým som, samozrejme, tlmočil len svoj pohľad na vec, bude na vás, aký pohľad na toto uznesenie budete mať vy. Toľko na

úvod. Pre nás je to v podstate uzavretá záležitosť, ktorá skončila a život ide ďalej.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem predsedovi vlády. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Hlási sa pán Andel.

Poslanec M. Andel:

Vážené dámy a páni,

pán premiér má svoj názor a ja si tuná dovolím povedať takisto svoj názor. Nepovažujem tieto udalosti za politickú minulosť, ale vlastne za dotváranie súčasnosti a vytváranie budúcnosti. Politické rozpory vo vnútri vlády a jej zásadná koncepčná nejednotnosť sa priam ukážkovo prejavili v spomínanom uznesení vlády číslo 643 zo dňa 17. novembra 1991. Tieto totiž jasne ukázali, prečo slovenská vláda do dnešného dňa nebola schopná predložiť strategickú koncepciu rozvoja Slovenskej republiky. Zrejme ju vôbec netrápi súčasná hospodárska situácia, trojnásobne vyššia nezamestnanosť na Slovensku oproti Čechám, pričom 15 okresov na Slovensku už prekročilo hranicu 20-percentnej nezamestnanosti.

Ďalej je na Slovensku dvojnásobne vyšší počet platobne neschopných podnikov ako v Čechách, pričom v niektorých rezortoch je ich už viac ako 80 %. Proces oddlžovania je stále v polohe úvah. Vládu nezaujíma ani problém finančných prostriedkov odsúhlasených a vyčlenených pre oživenie slovenského hospodárstva, keď napríklad financie na zavedenie náhradných, výrobných programov za konverziu výroby majú už vyše ročné meškanie. Podiel zo zisku tranzitného plynovodu v od-

súhlasenej zálohe cca 2 mld korún polročne nebol uhradený dodnes, s výnimkou 300 miliónovej čiastky.

Nedoriešené sú problémy s tranferom financií za ropovod, plynovod, Česko-slovenské aerolínie a iné ďalšie subjekty, kde je odvod príjmov pre českú vládu. Vhľadom na to otázka objektívnosti národných, alebo ak chcete republikových rozpočtov je dnes úplne zahmlená a nejednoznačná. Veď aj sám pán minister financií tvrdí, že v otázke rozpočtov to nemá jasné, a tým aj kauza solidárnosti a spoliehania sa na dobročinnosť a humánnosť federálu a Českej republiky z ich preplnených prebytkových rozpočtov je falošná. Nakoniec, aj včerajšie výsledky sú toho dôkazom.

Nechcem a nemôžem tu robiť rozbor dnešného stavu, ale pýtam sa, či táto vláda vidí ako jedinú cestu z dnešnej hospodárskej mizérie Slovenska alternatívu vzdávania sa aj tých kompetencii, ktoré ešte Slovensku ostali? To sú predsa paradoxy, ako hovorieva dokonca aj pán Havel.

Slovenskí ministri sa, obrazne povedané, búšia do pŕs, že majú plnú zodpovednosť za rozvoj hospodárstva Slovenskej republiky, ale pritom nemajú právomoci a s tým spojené nástroje riadenia, aby mohli tento žiadúci vývoj zabezpečovať. Kde je tu rovnováha právomoci, zodpovednosti a povinnosti, pýtam sa vás, páni ministri Holčík, Pavle, ale i ďalší? Za tejto situácie by sa mala Slovenská národná rada a predovšetkým premiér slovenskej vlády zamyslieť, nad funkčnosťou tejto vlády. Ja sa zamýšľam tiež a pýtam sa: Quo vadis Slovensko? Alebo čakať na zázrak? /Potlesk. / Myslím si, že viac by sme sa mali držať ľudovej múdrosti, ktorá hovorí "Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže. "

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Do rozpravy sa prihlásili pán Hofbauer, pán Moravčík, pán Ondruš a pán Hrnko nám to na záver historicky zhodnotí. /Smiech v sále. /

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,

vážený pán predseda vlády,

vážená vláda,

dámy a pani,

stanovisko, ktoré uvádzam, je stanoviskom klubu poslancov Slovenskej národnej rady Hnutia za demokratické Slovensko. Problematika, ku ktorej sa ideme vyjadrovať a ktorú prerokúvame, je naprosto ojedinelá, a dovolím si povedať aj absurdná tak, ako je ojedinelá aj doba, v ktorej žijeme, ako aj náš súčasný politický, ekonomicky, sociálny a kultúrny vývoj. Iba 18 mesiacov uplynulo od zmeny politického systému u nás. Vládu jednej strany vystriedala vláda národného porozumenia. Po uskutočnení slobodných a demokratických volieb v júni 1990 bola vymenovaná prvá slobodná demokratická vláda Slovenskej republiky. V apríli 1991 za dramatických okolnosti, s ktorými naše hnutie vyslovilo kategorický nesúhlas, nadpolovičná časť slovenskej vlády bola vymenená, včítane jej predsedu a troch podpredsedov vlády. S neodôvodnenosťou a nedemokratičnosťou tohto kroku sa naše hnutie nikdy nestotožnilo a svoj názor a postoj nikdy nezmeníme.

Ková Slovenska vláda, ktorá z tejto zmeny vzišla, vstúpila do neľahkého obdobia. I keď oficiálnymi dôvodmi na túto zmenu vlády boli viac než problematické výhrady Predsedníctva Slovenskej národnej rady voči odvolaným členom vlády, nie je možné zakryť fakt, že skutočným impulzom pre takýto

krok bolo veľmi zrozumiteľné a jednoznačné artikulovanie emancipačnej cesty národa, ktorý je dospelý a ktorý nechce nič viac a nič menej, než čo je prirodzeným právom každého národa v súlade s Listinou základných ľudských práv a slobôd a tým je svojprávne postavenie Slovenska v rodine národných republík. Toto právo je prirodzené a prináleží každému národu a každej národnej republike rovnako prirodzene, ako každému človeku prináleží právo na život.

Výmenou nadpolovičnej časti slovenskej vlády v apríli 1991 úsilie o emancipačný proces Slovenskej republiky neustalo. No rovnako neustali aj stále otvorenejšie ataky na Slovenska republiku zo strany Českej republiky i federácie. V tomto napätom a zložitom období slovenský slobodne zvolený parlament, Slovenská národná rada pokračovala v práci na Ústave Slovenskej republiky. S postupom a tempom jej vypracovania poslanecký zbor vyjadroval vážne výhrady a pripomienky, ktoré vyplývali z neuspokojivého vecného aj časového postupu prác na príprave ústavy. Tento stav sa premietol aj do uznesenia Slovenskej národnej rady číslo 130 z 19. júna 1991, v ktorom sa Slovenská národná rada uzniesla o postupe a východiskách riešenia ústavnoprávneho postavenia Slovenskej republiky a o príprave ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto uznesenia postupnosť prác spočívala vo vypracovaní návrhu Ústavy SIovenskej republiky a návrhu Zmluvy o štátoprávnom usporiadaní Slovenskej republiky a Českej republiky. Priebeh rokovaní Predsedníctva Slovenskej národnej rady s Predsedníctvom Českej národnej rady a stav prác na návrhu Ústavy Slovenskej republiky na jeseň boli východiskom pre uznesenie Slovenskej národnej rady č. 197 k štátoprávnemu usporiadaniu. Uvedený dokument vychádzal z budovania našej štátnosti zdola, z jednoznačného posilnenia republík vo veciach ich ďalšieho ekonomického, sociálneho i kultúrneho vývoja, pretože toto je optimálna cesta pri odstraňovaní nedorozumení a napätí medzi Slovenskou republikou a Českou republikou na báze postavenia rovného s rovným.

Do tohoto procesu vstúpila časť vlády Slovenskej republiky, ktorej tesná nadpolovičná väčšina dosiahla prijatie uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 643 z 19. novembra 1991. V jeho prílohe, ktorú tvorí stanovisko vlády Slovenskej republiky ku kompetenčným sporom a ich ekonomickým a sociálnym dôsledkom, vláda Slovenskej republiky odmietla nadväznosť na uznesenia Slovenskej národnej rady ä. 130 aj č. 197 a deklarovala možnosť nášho ďalšieho vývoja iba pri využití tých nástrojov, ktorými disponuje federatívny štát. Vláda pritom parlamentu prikázala, že politické reprezentácie republík preto musia jednoznačne vyjadriť vôľu žiť v spoločnom federatívnom štáte - to je citácia. Slovenskému parlamentu, dámy a páni, nemá vláda čo prikazovať vo veci usporiadania svojich vzťahov s Českou republikou, pretože vládu vymenoval parlament ako výkonný orgán štátu. Predstava federatívneho štátu tak, ako ju podáva Český aj federálny partner, je predstava unitarného štátu a je to predstava pre slovenskú stranu prekonaná. Ak vláda Slovenskej republiky nesúhlasí so Slovenskou národnou radou, ktorá vládu kreovala, nemá inú možnosť ako odstúpiť, pretože neprichádza do úvahy variant, aby vláda diktovala postoje a postupy Slovenskej národnej rade. Ústavnoprávne postavenie Slovenskej republiky a príprava návrhu Ústavy Slovenskej republiky je vecou našich občanov a ich slobodne zvolených zástupcov - poslancov, ktorých si občania do Slovenskej národnej rady zvolili. Taký je prirodzený, slobodný a demokratický postup v slobodných a demokratických krajinách. Iné postupy nevedú cestou slobody a demokracie, ale smerom opačným.

Cestu, v ktorej vláda a politické byrá diktovali parlamentu, sme tu mali už takmer polstoročie. Je to cesta neprijateľná a v novembri 1989 sme ju definitívne opustili. Nenaplnený model formálnej federácie, fakticky unitarného štátu sme taktiež mali takmer štvrťstoročie. Nie je to model, ktorý by vytváral predpoklady harmonického spolunažívania ná-

rodných republík. Práve naopak. Bol a je to vzťah iniciujúci nepretržité, akútne i latentné konflikty. Iba ich reálnym riešením je možne dosiahnuť vyvážený vzťah národných republík a nie donucovacou dikciou, ktorú si osvojila slovenská vláda vo svojom uznesení č. 643 z 19. novembra 1991 vo vzťahu k Slovenskej národnej rade.

Žiadame preto, aby Slovenská národná rada v súlade so svojou kontrolnou činnosťou vo vzťahu k slovenskej vláde prijala formou uznesenia nasledovne vyhlásenie:

"Slovenská národná rada na svojej 19. schôdzi sa zaoberala uznesením vlády Slovenskej republiky č. 643 z 19. novembra 1991 k stanovisku vlády Slovenskej republiky ku kompetenčným sporom a ich ekonomickým a sociálnym dôsledkom. Slovenská národná rada konštatuje, že toto uznesenie je v rozpore s uzneseniami Slovenskej národnej rady č. 130 a á. 197, a preto nemôže zaväzovať nielen Slovenskú národnú radu, ale ani vládu Slovenskej republiky. Vec riešenia štátoprávneho usporiadania prislúcha Slovenskej národnej rade a vláda Slovenskej republiky môže do tohoto procesu vstupovať ako odborný poradca Slovenskej národnej rady a jej organov a prípadne s vlastnými iniciatívami. Pokračovanie rozporu vlády Slovenskej republiky so Slovenskou národnou radou by prinútilo Slovenskú národnú radu k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej jednotlivým členom. "

Za klub poslancov Slovenskej národnej rady hnutia Za demokratické Slovensko žiadame, aby sa o tomto návrhu hlasovalo.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Ďalším je pán poslanec Moravčík. Poslanec J. Moravčík:

Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte mi pár slov k ústavnoprávnej problematike toho, čo sa udialo a čo je predmetom terajšieho rokovania. Vlada prijala rozhodnutie, ktoré napriek stanovisku, ktoré predniesol pán premiér, protirečí vôli orgánu, ktorému sa ma táto vláda zodpovedať. Takáto skutočnosť nemusí byť sama osebe signifikantná, pretože sa môže prihodiť náhodilo. Ústavy štátov počítajú s tým, a majú pre takéto prípady inštitúty, ako tento konflikt riešiť. V danom prípade však nejde o náhodilosť, ale o vypočítaný zámer. Povedzme to priamo. Ide o konflikt medzi výkonnou mocou a mocou zákonodarnou, ktorý sa týka najzávažnejšieho zákona, a to zákona o ústavnom zriadení tohoto štátu, ktorý; a pripravuje.

Výkonná moc si, podľa môjho názoru, prisvojila úlohu, ktorá jej v parlamentnej demokracii nepatrí. Ak by sa takáto situácia mala opakovať, konflikt by mohol nadobudnúť nebezpečné rozmery. V poslednom období je to už v rámci federácie druhý závažný pokus presadiť sa neparlamentným spôsobom, vyvíjať na parlament ústave sa priečiaci nátlak. To všetko sa činí v sprievode stupňujúcej sa demagógie, pretože výkonnú moc stavajú proti zákonodarnej moci práve tí, ktorí sa okázalo oháňajú parlamentnou demokraciou. Bolo by asi vážnou chybou, keby sme voči tejto situácii zostali ľahostajní.

Tlmočím mienku klubu HZDS, že túto situáciu treba posúdiť v širších kontextoch a okrem navrhovaného uznesenia, dá-

vame stranám a hnutiam, ktoré sú zastúpené v Slovenskej národnej rade, do úvahy posúdiť skrátenie volebného obdobia tak, aby sa voľby mohli uskutočniť o dva mesiace skôr, t. j. už v apríli budúceho roka. Za týmto účelom poslanci klubu HZDS predložili návrh na zmenu článku 5 ústavného zákona Slovenskej národnej rady č,. 79/1990 Zb., ktorým sa určila dĺžka volebného obdobia Slovenskej národnej rady. Myslím si, že pre tento návrh svedčí viacero dôvodov. Z nich by som chcel zdôrazniť dva.

V Slovenskej národnej rade sa tažko získava konsenzus, to sa napokon prejavuje aj v konaní vlády a domnievam sa, že do značnej miery aj uznesenie, o ktorom práve diskutujeme, je výsledkom tejto skutočnosti. Druhým dôvodom je už tu dosť často diskutovaná otázka referenda. Domnievam sa, že tí, ktorí tvrdia, že referendum práve teraz by bolo najvhodnejším prostriedkom pre to, aby sme vyriešili najzávažnejší problém, ktorý mala táto Slovenská národná rada vyriešiť, a to je otázka štátoprávneho usporiadania, nemajú pravdu, pretože nie sme v stave, nie je táto Slovenská národná rada - doteraz všetko tomu tak nasvedčuje - spôsobilá dať, ponúknuť obyvateľom Slovenskej republiky také riešenie, za ktorým by si stála. To znamená, nie je asi oprávnené poverenie, mandát, ktorý sme dostali od voličov, aby sme štátoprávne riešenie navrhli, aby sme tento mandát vrátili a pýtali sa občanov, aby tento problém za nás vyriešili. Domnievam sa, že nové voľby by mohli vytvoriť takú štruktúru parlamentu, ktorá by bola spôsobilá tento závažný a kardinálny problém riešiť. Preto sa domnievam, že odďaľovanie volieb je pre Slovensko najmenej vhodným riešením a preto sme podali tento návrh.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Prosím poslanca Ondruša. Poslanec V. Ondruš:

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,

prežili sme dva pracovné dni, kde sme schvaľovali zákony, a teraz nás opäť rozveselil pán poslanec Andel so svojimi predstavami o riešení ekonomických problémov. Myslím, že bude mat ešte dosť priestoru v diskusii o správe vlády o ekonomických dôsledkoch rozpadu štátu, že tam predsa len je priestor pre Slovenskú národnú stranu taký bližší. Pán poslanec Hofbauer opäť horlil proti plneniu svojho vlastného volebného programu, s ktorým ho volili občania do tohoto parlamentu. /Potlesk. / Vláda koalície totiž pracuje na príprave štátoprávneho usporiadania a vo volebnom programe Šanca pre Slovensko sa hovorí o demokratickej federácii rovnoprávnych republík. Takže neviem, ktorý program pán poslanec Hofbauer vidí ako neplnený, či ten pôvodný, s ktorým bol vo volebnej kampani a s ktorým ho volili do tohoto parlamentu, alebo ten, ktorý v priebehu tohoto volebného obdobia prevzal. Neviem, prečo by mala Slovenská národná rada prijímať návrh uznesenia, ak uznesenie vlády nie je v rozpore so žiadnym uznesením Slovenskej národnej rady. /Rozruch v sále. /

Som tiež rád, že pán poslanec Moravčík hovoril o konflikte výkonnej a zákonodarnej moci a o tom, že tu prichádza k niektorým neriešiteľným problémom. Skutočne sa zdá, že táto Slovenská národná rada tažko môže prísť k nejakým záverom. Pán poslanec tu hovorí o skrátení volebného obdobia. Myslím si, že najaktuálnejšie je pravé pre HZDS, pretože tí