vať. Ani v jednom z tých vyhlásení alebo uznesení nie je nie k štátoprávnemu usporiadaniu. Súhlasím s tým, že vypracujeme k tomu samostatne nejaký materiál, ktorý sa tu kolektívne posúdi, schváli a môže byť nejakým základom, ale toto sú stanoviská k uzneseniu vlády. Ak si plénum mysli, že ich netreba, odmietne ich, ale myslím si, že zbytočne o tom polemizujeme a taktizujeme. Treba dať o tom hlasovať. To je v súlade a rokovacím poriadkom.
Predseda SNR F. Mikloško: Pán poslanec Košťál. Poslanec P. Košťál:
Skúsim hovoriť trošku tichšie. Chápem to tak, že prvé hlasovanie by malo byť, či chceme uznesenie alebo nechceme uznesenie. Ak by sme odhlasovali, že uznesenie chceme, potom ktoré z tých navrhnutých.
Predseda SNR F. Mikloško:
Nie. Sú tu tri návrhy. Prvý je návrh poslanca Hofbauera na uznesenie, druhý návrh je vyhlásenie SDĽ, tretí návrh je môj, v ktorom navrhujem neprijať žiadny návrh a riešiť celú túto problematiku v bode o súčasnom stave prác na zmluve.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 123 poslancov. /
Hlási sa pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:
Vážení kolegovia, kolegyne, včera som predniesol pozmeňujúce návrhy k zákonu o komorách vysokoškolských pracovní-
kov. Bolo to zamietnuté, lebo to nikto nemal na stole. Ale tu o to nejde. Ide tu o to, že sú tu tri návrhy a § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku hovorí jednoznačne - a pán docent Fogaš, je docent práv - "Ak boli k návrhu predložené pozmeňovacie návrhy, hlasuje sa najprv o nich, a to v poradí, v akom boli podané. Ak prijatý pozmeňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňovacie návrhy, o týchto ďalších návrhoch sa už nehlasuje. " Pán predseda Slovenskej národnej rady predložil pozmeňovacie návrhy k obidvom návrhom, čiže máme hlasovať najprv o nich.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Fogaš ešte chce niečo povedať. Navrhujem, aby sme hlasovali o jednotlivých návrhoch jeden za druhým, od začiatku.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán poslanec Chmelo, myslím si, že by ste si mali uvedomiť, čo je to pozmeňujúci návrh. Pán predseda predsa nenavrhol zmeniť ani jedno slovo, ani čiarku v tých návrhoch, ktoré boli predložené. Odporučil, ako sa má hlasovať. To sa môže rešpektovať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Odporučil som riesiť túto problematiku v bode, ktorý nás čaká, v ktorom hovoríme o prácach na zmluve. Dávam hlasovať, ale predsa si myslím, že by sa mal návrh prečítať. Pán poslanec Ľupták, máte ten návrh?
Poslanec I. Ľupták:
Práve pred minútou som ho požičal.
/Redaktor Slovenskej televízie S. Košický vrátil poslancovi Ľuptákovi požičaný návrh. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Všetko je v poriadku, pán Košický. Ak nás dáte večer do televízie, všetko máte odpustené.
Poslanec I. Ľupták:
Ak dovolíte, prečítam vám návrh na uznesenie.
"Slovenská národná rada sa na svojej 19. schôdzi zaoberala uznesením vlády Slovenskej republiky č. 643 z 19. novembra 1991 k stanovisku vlády Slovenskej republiky ku kompetenčným sporom a ich ekonomickým a sociálnym dôsledkom. Slovenská národná rada konštatuje, že toto uznesenie je v rozpore s uzneseniami Slovenskej národnej rady č. 130 a č. 197, a preto nemôže zaväzovať, nielen Slovensku národnú radu, ale ani vládu Slovenskej republiky. Vec riedenia štátoprávneho usporiadania prislúcha Slovenskej národnej rade a vláda Slovenskej republiky môže do tohoto procesu vstupovať ako odborný poradca Slovenskej národnej rady a jej orgánov, prípadne vlastnými iniciatívami. Pokračovanie rozporu vlády Slovenskej republiky so Slovenskou národnou radou by prinútilo Slovenskú národnú radu k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej jednotlivým členom. "
To je znenie návrhu na uznesenie. Predseda SNR F. Mikloško:
O návrhu budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 123 poslancov. / Kto je za návrh uznesenia HZDS?
/Za návrh hlasovalo 43 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. /
Konštatujem, že uznesenie HZDS neprešlo. Prosím SDĽ, aby prečítala svoje vyhlásenie.
Poslanec I. Hudec:
Prosím, pán predseda, nech sa to teda volá vyhlásenie.
"Slovenská národná rada uznesením č. 643 z 19. 11. 1991 k stanovisku vlády Slovenskej republiky ku kompetenčným sporom a ich ekonomickým a sociálnym dôsledkom konštatuje, že vláde Slovenskej republiky neprislúcha hodnotiť, činnosť, parlamentov, pretože je zodpovedná Slovenskej národnej rade a len ona je oprávnená v konečnom dôsledku riešiť otázky štátoprávneho usporiadania. Slovenská národná rada nepovažuje za vhodné spájať otázky budúcnosti spoločného štátu s prípravou rozpočtov na rok 1992. V príprave rozpočtov je potrebné pragmaticky vychádzať z existencie spoločného štátu v zmysle platného ústavného stavu. Pri príprave nového štátoprávneho usporiadania nepomôžu kategorické vyhlásenia, ani keď ich prijíma vláda. Je to otázka hľadania širšej politickej zhody. Slovenská národná rada nespochybňuje existenciu spoločného štátu a je odhodlaná riešiť jeho usporiadanie a budúcu potrebu rokovaním. Svoje stanoviská vyjadrila vo svojich uzneseniach, z ktorých bude ďalej vychádzať. Slovenská národná rada očakáva, že vláda Slovenskej republiky ako orgán výkonnej moci sa zapojí do tohto procesu nie politickými vyhláseniami, ale vecnými argumentami, vychádzajúcimi z jej programového vyhlásenia, čo doteraz neurobila. "
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 124 poslancov. /
Kto je za toto vyhlásenie?
/Za návrh hlasovalo 43 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. /
Konštatujem, že ani toto vyhlásenie neprešlo.
Môj návrh znel nezaujať stanovisko k tomuto a pokračovat kontinuálne v tom, čo bolo. /Šum v sále. /
Dávam svoj návrh takto: Nezaujať stanovisko k uzneseniu vlády, pokračovať kontinuálne tak, ako Slovenská národná rada pokračovala, to znamená zaoberať sa stavom prác na príprave zmluvy. Nemusíte to vôbec prijať.
Prezentujeme sa.
/Prezentovalo sa 113 poslancov. /
Kto je za tento návrh?
/Za návrh hlasovalo 55 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. /
Konštatujem, že tento bod programu sme skončili.
Dávam na zváženie, či by sme ešte neprebrali dnes dva body, a to informáciu predsedu vlády o rokovaniach v Budapešti a informáciu...
/Hlasy z pléna, aby sa pokračovalo zajtra. /
Potom končíme dnešné rokovanie a pokračujeme zajtra o 9. 00 hodine.
Faktickú poznámku má pán Weiss. Poslanec P. Weiss:
Prosil by som kolegov o trochu ticha. Prosím pána predsedu vlády, kedže ostatní poslanci nemali o to záujem, aby prijal pozvanie klubu Strany demokratickej lavice a odpovedal na otázky poslanca Jakuša.
Piaty deň rokovania 19. schôdze Slovenskej národnej rady 6. decembra 1991
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní. Chcem vás informovať, že dnes o 18. 00 hodine je pripravené lietadlo, preto navrhujem, aby o 17. 00 hodine schôdza skončila. O 16. 00 hodine by v každom prípade začal bod k lustráciám, aby sme mali aspoň hodinu na to, čo sme prijali hlasovaním, že na tomto zasadnutí - neverejnom - celú túto záležitosť ukončíme. To znamená, že dnes začneme bodom 20 programu a budeme pokračovat bodom 21 - až pokiaľ prídeme, s tým, že navrhujem, aby budúci štvrtok • piatok bolo pokračovanie schôdze najmä prerokúvaním interpelácii a odpovedi na ne, ako aj rozpravy. Tento postup navrhujem aj z toho dôvodu, že 20. schôdza by začala v utorok 17. decembra o 13. 00 alebo o 14. 00 hodine a v predsedníctve sme sa dohodli, aj za politické strany a hnutia, že 20. schôdza by sa mala venovať v prvom rade rozpočtu, rozpočtovým pravidlám a už len niektorým zákonom. To znamená, že táto schôdza by v sebe neniesla žiadne politické diskusie, ani rozpravu, ostala by čisté v medziach zákona. /Smiech v sále. /
Môžem váš nesúhlas, ktorý sta nevyjadrili, považovať za súhlas?
/Vyjadrenie súhlasu v pléne. /
Pokračujeme teda dvadsiatym bodom programu, ktorým je
Správa vlády Slovenskej republiky o stave a perspektívach vývoja slovenskej ekonomiky z hľadiska postupu ekonomickej reformy a osobitným zreteľom na transformáciu majetku.
Teraz je tu jedna otázka. Niektorí poslanci navrhli, aby sme dnes túto správu, ktorú prednesie pán podpredseda Vavro, vypočuli, ale aby sme diskusiu odložili, pretože kluby dostali túto správu písomne len v stredu. Takže diskusia by sa odložila na štvrtok-piatok, alebo na 20. schôdzu. Teda je súhlas s tým, že dnes diskusia k tomuto bodu nebude?
/Poslanci vyjadrili súhlas. /
AK chcete, môžeme o tom hlasovať. Mám prihlásených zatiaľ 5 diskusných príspevkov. Jediný problém je v tom, že vo štvrtok pán podpredseda má byť. s pánom prezidentom, takže diskusia k tomuto bodu by musela byt v piatok.
Ak dovolíte, dám hlasovať o tom, že diskusia k tomuto bodu nebude dnes, a dohodneme sa, či bude na budúci týždeň v piatok alebo až na 20. schôdzí.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 95 poslancov. /
/Potlesk. /
Vážení prítomní, dovoľte, aby som medzi nami privítal pána Hubu, ktorý tu vystupuje ako Mikuláš, pána Andela, ktorý tu vystupuje zhodou okolností ako andel a môžete trikrát hádať, kto je čertom /smiech v sále/. Dal som slovo pánovi Brňákovi, že ako čert vystupuje iba dnes, že ho považujeme za čerta iba dnes. Napriek tomu pán Andel ostáva andelom až
do smrti. Prosím poslov z neba a z pekla, keby zaujali svoje miesta, aby nás nerušili pri ďalšom rokovaní.
Poslanec M. Andel /v preoblečení za andela/:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
darček, ktorý ste dostali, ste si sami vytvárali. Prosím vás pekne, zamyslite sa nad tým, čo ste vytvorili. /Potlesk a smiech v sále. /
Poslanec M. Huba /v preoblečení za Mikuláša/: Vážení obdarovaní,
musím konštatovať, že nás stvoril sám veľký pán Ferko Mikloško. /Smiech v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Tieto kostýmy som musel osobne, svojou politickou autoritou vypožičať, z národného divadla.
Poslanec P. Brňák /v preoblečení za čerta/:
Ak koalícia nepôjde s nami, všetkých vás zoberiem. /Smiech a potlesk v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Myslím si, že teraz krajším bodom môže byt len správa o našej ekonomickej situácii. /Potlesk a smiech v sále. /
Hlasovanie o odložení rozpravy ukončíme po referáte pána podpredsedu. Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR A. Vavro:
Vážená Slovenská národná rada,
správu o stave a perspektívach slovenskej ekonomiky ste dostali písomne, dostali ju písomne jednotlivá kluby, preto by som sa obmedzil len na niekoľko poznámok k tejto správe a v širšom znení by som vám predniesol priority hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky, priority, ktoré by mala vláda uplatňovať vo svojej činnosti v roku 1992, ktoré reagujú na reálny vývoj ekonomiky a na problémy, ktoré sa v ekonomike vyskytujú. Najskôr, ak dovolíte, niekoľko poznámok k správe.
Cieľom tejto správy bolo dať stručný, ale vyčerpávajúci a najmä objektívny pohľad na priebeh transformácie ekonomiky a na stav reálnej ekonomiky, ukázať na všetky problémy, ktoré v ekonomike sú, a dať stručnú správu o tom, čo možno očakávať v roku 1992. Vplyvy, ktoré sú) rozhodujúce a ktoré ekonomiku formovali, vo veľkej miere súvisia s východiskovým stavom ekonomiky a a problémami, ktorými sme do procesu transformácie vstúpili. Myslím si, že tieto východiskové problémy sú všeobecne známe, preto sa o nich netreba zmieňovať a rozširovať. Treba snáď len poukázať na jedno, že tieto východiskové problémy sa dostatočne neberú do úvahy a pri posudzovaní výsledkov, ktoré sa v transformácii ekonomiky zatiaľ dosiahli a takisto pri hodnotení problémov, ktoré transformáciu ekonomiky sprevádzajú, sa tieto východiskové problémy a stav ekonomiky nedoceňujú. O hĺbke týchto východiskových problémov a o následkoch, ktoré pre ekonomiku znamenali uplynulé roky, si možno urobiť obraz z hĺbky problémov, ktoré sú spojené s transformáciou ekonomiky Nemeckej demokratickej republiky, kde nárast a stret netrhovej, centrálne riadenej ekonomiky s trhovou ekonomikou bol veľmi rýchly a bezprostredný. Tam tie dôsledky boli veľmi tažké
a veľmi zložité. A o tom, kde je až schopná plánovaná ekonomika dôjsť, si možno urobiť obraz z vývoja v bývalom Sovietskom zväze a v jednotlivých republikách Sovietskeho zväzu. Proste ekonomika prestala mať schopnosť existovať. Čiže východiskový stav bol veľmi zlý.
Čo sprevádza slovenskú ekonomiku a čo predstavuje rozhodujúci vplyv, s ktorým sa stretávame? Je to nízka adaptačná schopnosť ekonomiky, je to nízka adaptačná schopnosť podnikového managementu. Táto nízka adaptačná schopnosť ekonomiky a podnikového managementu vysvetľuje mnohé z problémov, ktoré máme a vysvetľuje väčšiu hĺbku problémov, ktoré sa vyskytujú v slovenskej ekonomike oproti ekonomike českej.
Významným vplyvom, ktorý nebol bezprostredným systémovým vplyvom reformy, sú problémy odbytové. To sú problémy exogénne, ktoré nie sú priamo spôsobené reformou, ale ktoré na priebeh transformačného procesu veľmi, veľmi tažko doľahli. Rad nepriaznivých vývojových charakteristík ekonomiky je práve spôsobený týmito odbytovými problémami, orientáciou nášho zahraničného obchodu na východné trhy, predovšetkým na Sovietsky zväz, a relatívne malou pružnosťou a malou schopnosťou preorientovať odbyt na iné náročnejšie trhy, aj keď treba povedať, že výsledky, ktorá sa dosiahli v uplynulom roku, možno rátať medzi pozitívne vývinové črty reformy, pretože preorientácia zahraničného obchodu sa darí relatívne uspokojivo.
Ďalej ku kľúčovým a veľmi diskutovaným problémom transformačného procesu patrí otázka reštriktívnej politiky. Reštriktívna rozpočtová, úverová, dôchodková politika sa vo všeobecnosti označuje za jeden z najväčších nedostatkov reformy a za jeden z najväčších omylov uskutočňovanej hospodárskej politiky. Dovolil by som si niekoľko poznámok k tomuto problému, o ktorom sa veľa diskutuje a ktorý sa z hľadiska priebehu transformačného procesu pokladá za kľučový.
Možno azda opodstatnene tvrdiť, že politika, ktorá sa uskutočňuje a ktorá má v zásade reštriktívny charakter, je nevyhnutná a priniesla svoje výsledky v uspokojivej stabilizácii cenovej hladiny najmä v druhom polroku a v tom, že po cenovom náraze na začiatku roku, ktorý mal svoje príčiny, sa inflačný proces zastavil, pribrzdil a v niektorých mesiacoch osciloval okolo nuly. Na druhej strane možno oprávnene konštatovať aj to, že reštriktívna úverová politika nemala brzdiace vplyvy na ekonomický rozvoj, pretože úverová politika, ktorú uskutočňujú naše banky, sa ukazuje byt nie rozhodujúcou prekážkou pre príliv peňazí do ekonomiky. Úverové rámce, ktoré vyplývajú z uskutočňovanej úverovej politiky, sa v plnej miere nevyčerpávajú, čiže hlavnou príčinou sa ukazuje byť nie problém prístupu k peniazom, ale hlavnou príčinou sa ukazuje byt problém kvality rozvojových projektov, ktoré jednotlivé podniky majú, a na ktoré sú jednotlivé podniky schopné dostať úvery od komerčných bánk. Čiže možno konštatovať a možno dokázať, že uskutočňovaná úverová politika banky, napriek jej nesporne reštriktívnemu charakteru, nie je určujúcim problémom, ktorý by zabraňoval rozvoju ekonomiky a ktorý by bránil prílivu peňazí na všetky projekty, ktoré spĺňajú kritériá komerčných bánk.
Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, podľa pôvodných zámerov, ktoré boli obsiahnuté v štátnych rozpočtoch na rok 1992, úverová politika mala mať reštriktívny charakter, vyjadrený v tom, že suma príjmov štátnych rozpočtov mala byť vyššia ako suma výdavkov. V sústave troch rozpočtov mal byť dosiahnutý rozpočtový prebytok 8 miliárd korún. Týchto 8 miliárd korún malo predstatovať sumu peňazí, ktorá mala byť stiahnutá z obehu s cieľom dosiahnuť ekonomickú rovnováhu v ekonomike. Pretože v ekonomike prebehli iné procesy, prebehli inak ako sa predpokladalo, najmä bol vyšší cenový nárast, v prítomnosti možno hovoriť o všeobecnej globálnej rovnováhe medzi agregátnou ponukou a agregátnym dopytom. To znamená, že rozpočtová politika nemusí mať tento výrazne
reštriktívny charakter. Preto sa upustilo - samozrejme, aj vývoj k tomu prispel - od snahy dosiahnuť prebytok štátneho rozpočtu vo výške 8 miliárd korún. Čiže, pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, nemožno jednoznačne hovoriť, že by mala reštriktívny charakter. Z hľadiska vplyvu na sumu dopytu, ktorú rozpočet predstavuje, je neutrálna, čiže nemá reštriktívny charakter.
Čo sa týka dôchodkovej politiky, predovšetkým mzdovej politiky, to je otázka, ktorá je predmetom mnohých úvah a diskusií. Vo všeobecnosti azda možno vysloviť prijateľnú tézu, že charakter mzdovej politiky, alebo mzdová politika, ktorá sa uplatňuje, nemá reštriktívny charakter vo všeobecnosti, pretože smerný rast miezd, ktorý je stanovovaný pre jednotlivé štvrťroky, sa nenapĺňa.
Dovolil by som si zhrnúť túto časť jedným konštatovaním, že výhrady, ktoré sa uplatňujú voči reštriktívnej úverovej politike, rozpočtovej politike, dôchodkovej politike, vo všeobecnosti nie sú opodstatnené. Pravda, inak môžu vystupovať vo vzťahu k jednotlivým subjektom v jednotlivých prípadoch, a snáď boli opodstatnené tam, kde vstupu alebo prístupu k úverom bránili pôžičky, ktoré podniky mali a ktoré pochádzali z minulosti a spôsobovali ich nadmernú úverovú zaťaženosť.
Ako viete, po dlhom hľadaní ciest k riešeniu tohto vážneho problému, teda nadmernej úverovej zaťaženosti podnikov, sa napokon podarilo nájsť riešenie, ktoré vlastne je umožnené tým, že v ekonomike prebieha proces privatizácie a že sa budú vytvárať fondy národného majetku, v ktorých sa budú sústreďovať prostriedky plynúce z privatizácie. Čiže bez vážnych menových dôsledkov bolo možné tento proces oddĺženia vykonať a v prítomnosti sa už proces oddlžovania podnikov chýli ku koncu, už príde k samotnému reálnemu oddĺženia slovenských podnikov. Oddĺženie predstavuje sumu 15 miliárd ko-
rún a bude sa týkať približne 200 podnikov vo všetkých odvetviach ekonomiky. Týchto 200 podnikov bolo vybraných podlá kritérií, ktoré stanovili jednotlivé komerčné banky po dohode so zakladateľmi. Rozhodujúcu úlohu mali komerčné banky, čím sa malo zabrániť tomu, aby do procesu oddĺženia, vstúpili iné ako ekonomické kritériá. Jednou z poistiek, pretože ten systém bude ekonomicky úspešný, je to, že všetkým podnikom, ktoré budú oddĺžované, sú banky povinné poskytnúť nové úvery na ich rozvojové projekty, čln sa vlastne vytvára spätná väzba, aby úvery dostali iba tie podniky, ktoré sú schopné realizovať úspešné rozvojové projekty. Čiže, aj táto prekážka v tej miere, v akej to bolo možné, aj táto prekážka prístupu peňazí do ekonomiky, sa odstránila alebo odstraňuje.
Ďalej kritizovanou častou vládnej politiky alebo reálneho stavu ekonomiky je cenový nárast, ku ktorému došlo v roku 1991. Aké sú príčiny tohoto cenového nárastu a v akej miera bolo možné tomuto rastu cien čeliť alebo nebolo možné čeliť? Príčiny by bolo možné bez nároku na vyčerpávajúce hodnotenie zhrnúť, asi takto:
Jednou z určujúcich príčin bol východiskový stav, bola to relácia medzi ponukou a dopytom, ktorá v ekonomike bola. Vzhľadom na cenovú politiku, ktorá sa uskutočňovala na systém pevných nemenných cien, sa rozdiel medzi ponukou a dopytom prejavoval v nerovnováhe, ktorá tu jestvovala a ktorá sa nevypĺňala rastom cien s ohľadom na to, že ceny bolí pevne určené a boli pevne regulované. Po cenovej liberalizácii sa táto disproporcia medzi ponukou a dopytom vyrovnala jediným nožným spôsobom, akým ju možno vyrovnať, to znamená zvýšením cien. Čiže to bol prvý impulz. Je veľmi ťažko oceniť, akú váhu mal tento impulz a akú úlohu mal v celkovej štruktúre vplyvov, ktoré sa zaslúžili o rast cien.
Ďalším výrazným vplyvom, ktorý spôsobil rast cenovej hladiny, bola devalvácia meny. Viete, že v roku 1990 prialo
postupne k trom devalváciám, ktoré spôsobili vo svojom súhrne devalváciu česko-slovenskej koruny o vyše 50 %. Tieto vplyvy mali samozrejme, svoje dôsledky na rast cenovej hladiny a výrazne ju ovplyvnili. Otázka je, do akej miery bola devalvácia opodstatnená, do akej miery bola nevyhnutná. Toto náleží k volmi diskutovaným otázkam ekonomickej reformy. Možno konštatovať, že kurz česko-slovenskej koruny, ktorý sa celý tento rok udržal, naznačuje, že miera bola určená správne. Ďalej treba vidieť, že devalvácia koruny a pevný kurz koruny voči volne vymeniteľným menám je významným prostriedkom pre to, aby sa v česko-slovenskej alebo slovenskej ekonomike začali uplatňovať hodnotové kritériá zo svetovej ekonomiky. Takže, to sú prínosy devalvácie, ktoré sú nesporné a za ktoré sa zaplatila nevyhnutná daň zvýšením cien a inými dôsledkami, ktoré devalvácia meny priniesla.
K cenovému rastu ďalej prispela monopolná štruktúra ekonomiky, pretože táto neumožnila využívať a zatiaľ neumožňuje využívať trhové mechanizmy, ktoré v trhovej ekonomike bránia rastu cien, pretože na rast cien vždy v potrebnej miere reaguje ponuka. Tu práve pre monopolnú štruktúru ekonomiky a pre rad ich príčin, ale prevažne pre túto monopolnú štruktúru ekonomiky, reakcia na strane ponuky nebola a zatiaľ stále nie je uspokojivá. Toľko poznámok k problému cenového nárastu a penového vývoja, ktorý patrí ku kritizovaným alebo diskutovaným stránkam hospodárskej politiky.
K takým stránkam, o ktorých sa veľa diskutuje a ktoré sa rôzne hodnotia, patri aj úloha vlády v ekonomike a miera zasahovania vlády do ekonomiky. Vo všeobecnosti skôr prevláda názor, že úloha vlády v ekonomika je nepostačujúca, že vláda nevyužíva mechanizmy, ktoré má k dispozícii a neplní úlohu, ktorú má v ekonomike, najmä v prechodnom období. Prirodzene, možno to hodnotiť z mnohých hľadísk. Napriek tomu, že azda možno prijať tézu, že v trhovej ekonomike alebo v ekonomike, ktorá postupne prechádza k trhu, je úlohou vlá-
dy, aby určovala pravidlá, v rámci ktorých sa jednotlivé hospodáriace subjekty majú pohybovať, a podľa ktorých sa majú správať, je nevyhnutné konštatovať, že vplyvy vlády do ekonomiky sú v roku 1991 skôr väčšie ako malé, a možno konštatovať, že mnohé z týchto vplyvov ešte nútia ku konštatovaniu, že ekonomika, ktorá tu je, je ešte stále vo veľkej miere ekonomikou štátnou, že miera zasahovania skôr prekročila optimálnu hranicu. Domnievam sa, že poslanci Slovenskej národnej rady dostali prehľad, v ktorom sú zhrnuté všetky formy vplyvu štátu a zasahovania štátu. Tento prehľad je ako-tak vyčerpávajúci a vidno z neho, že nespornou súčasťou vládnej politiky bola snaha riešiť, všetky problémy, ktoré prekračovali možnosti riešenia zo strany samotnej podnikovej sféry. Výrazným dôkazom toho je prehľad všetkých foriem zasahovania štátu do ekonomiky, ktorý ste dostali.
Ak by som mal stručne zhrnúť vývinové črty, ktoré charakterizujú ekonomiku a jej vývoj v prítomnosti, uviedol by som ako významnú a profilujúcu črtu najmä obrat v zahraničnom obchode, ktorý nastáva. Aj v správe o stave ekonomiky sa upozorňuje na tento moment. To je nesporne pozitívny rys. Ďalej by som sa zmienil o problémoch, ktoré sprevádzajú proces privatizácie. Možno predpokladať, že problémy, ktoré privatizáciu sprevádzajú a ktoré ju do istej miery oproti pôvodným predpokladom brzdia, spôsobujú rad problémov, ktoré sú spojené s procesom transformácie ekonomiky. Ďalej medzi problémy, ktoré ekonomickú reformu komplikujú, sťažujú a znižujú jej tempo oproti očakávaniam, patri nedostatočný rozvoj drobného a stredného súkromného podnikania. Je tu rad objektívnych a subjektívnych prekážok, ale bezpochyby tento rozvojový faktor sa nevyužíva v tej miere, v akej by ho bolo treba využiť a nie v tej miere pomáha ekonomiku transformovať.
Ďalej medzi neuspokojivé črty ekonomiky alebo hospodárskej politiky možno zahrnúť nie dostatočnú aktívnu politiku
zamestnanosti, nie dostatočne rýchle prebiehajúci proces rekvalifikácie. Rovnako nie uspokojivo možno hodnotiť vstup zahraničného kapitálu. Toho je oproti našim očakávaniam, oproti potrebe menej, takisto je ho relatívne menej oproti Českej republike. Otázka je, aké to má príčiny. Bez toho, že by som bol schopný tieto príčiny vyčerpávajúco a komplexne zhodnotiť, podľa názoru mnohých zahraničných podnikateľov, ktorí prichádzajú k nám a ktorí sa vyjadrujú k týmto otázkam, ako hlavnú prekážku uvádzajú nie dostatočne rozvinutú spojovú, dopravnú, bankovú a finančnú infraštruktúru. Tu vidia hlavný problém. Na druhom mieste uvádzajú ešte nie uspokojivú legislatívu a nie uspokojivo riešené niektoré legislatívne problémy. Napokon na tretom mieste alebo až na tretom mieste sa uvádza problém politickej stability Slovenska a slovenskej ekonomiky. Čiže to je ďalší nie uspokojivý vývinový rys slovenskej ekonomiky.
Napokon je tu vážny problém, o ktorom sa treba zmieniť. Je to vážny problém nezamestnanosti, ktorá oproti pôvodným predpokladom sa takisto vyvíja oveľa horšie. Na Slovensku je dvojnásobná oproti stavu v Českej republike, a možno očakávať, že v roku 1992 sa tento nie priaznivý vývoj bude ešte ďalej zhoršovať. Otázka je, aké má tento vývoj príčiny. Samozrejme, na prvom mieste treba konštatovať, že tu ide o vážny sociálny problém, ktorý je o to vážnejší, že tu nemá žiadny precedens, že to je nový fenoméni, ktorý je pre spoločnosť, šokujúci a najmä pri svojom nástupe pôsobil traumatizujúco. Otázka je, do akej miery má takýto traumatizujúci vplyv ešte aj v prítomnosti, pretože jestvujú mnohé informácie o tom, že už sa na Slovensku formuje skupina ľudí, ktorí nemajú záujem nájsť si prácu. To je jeden moment.
Druhý moment je, že systém podpôr v nezamestnanosti je veľmi veľkorysý. Jestvujú tu ešte mnohé ďalšie doplňujúce vplyvy, trebárs možnosť súbehu odstupného a podpory v nezamestnanosti, čo spôsobuje, že oproti českej republike je na