s ktorou som interpeloval. Po prvej interpelácii bola neuspokojivá odpoveď a pokračovanie pre niekoho nepríjemných otázok a návrhov. Pokračovanie bolo emotívnejšie a razantnejšie, ale aj komplexnejšie. Zdanie, že sa veci pohli. Minister zvolal začiatkom leta veľkú poradu odborníkov z podniku, okresnú koalíciu, ministerských a odborových úradníkov a pár poslancov. Iniciátor, poslanec Slovenskej národnej rady Krajčovič bol pozvaný na poslednú chvíľu asi takýmto spôsobom: Prepáčte, pán poslanec, že sme na vás zabudli, ale pán minister na základe vašej interpelácie zvolal na zajtra dopoludnia do Martina poradu... atď. Tejto porady som sa zúčastnil. Tak ako všetci účastníci tejto porady, aj ja som si uvedomoval vážnosť chvíle a tohto problému. Vypočuli sme si na úvod perfektne pripravenú správu o hospodárení, stave a perspektívach podniku. Bolo to z úst riaditeľa podniku. Keby som nevedel, že som v ZŤS Martin, musel by som si myslieť, že sa nachádzam v niektorom strojárskom superpodniku niekde zo sveta. Úspechy a ružová budúcnosť. Iba veľmi zlý riaditeľ nebýva optimistom.
Z diskusie, potom však najmä zo slov oponentov, boli viaceré tvrdenia z tejto správy spochybnené. Ministerskí úradníci aj s pánom ministrom boli veľmi prekvapení, keď pán riaditeľ priznal, že oponenti majú pravdu. Z toho vyplynuli pre neho dve úlohy: vypracovať analýzu skutočného stavu a perspektív podniku a analýzu personálneho obsadenia v riadiacich funkciách, s ktorými nebol spokojný ani sám pán riaditeľ. Spochybňovali sme neefektívny a neúmerne drahý projekt Lombardini. Keď sme argumentovali zlikvidovaným projektom s firmou Chrysler, ktorá by bola zamestnala okolo 8 000 zamestnancov, pričom Lombardini napriek veľmi vysokým a prehnaným investíciám vytvára pracovné príležitosti pre necelú tisícku, pán riaditeľ nás poučil v tom zmysle, že skončili časy, keď výrobné podniky suplujú dobročinné spolky a budú zamestnávať len toľko robotníkov, koľko je treba. Takto poučil mňa, o ktorom súhlasiaci martinskí odboroví
predáci tvrdia, že nemám sociálne cítenie. Súhlasím s tým, že výrobné podniky nemôžu byť dobročinnými organizáciami, ale aká škoda, že sa vždy nájde nejaké to ale. Ak ZŤS nechcú byť dobročinnou organizáciou, prečo potom vyplácajú valorizácie a prémia? Podľa zásad o valorizácii môžu ich vyplácať iba tie podniky, ktoré plnia hospodársky výsledok. A je mi ľúto, ale v martinských strojárňach to tak nie je. Pán minister o tom mlčky vie. Vie aj o tom, že v teplárni sa napríklad prepúšťa, pretože v ZŤS sa vyplatili valorizácie, ale nezaplatili sa faktúry teplárni a tá nemá na mzdy svojich zamestnancov. Nakoniec, podľa letných projektov ZŤS sa nevyhli prepúšťaniu ani tu, a to zrovna v závode O2, ktorý mal byt ešte v lete elitným závodom chrliacim kvalitný výrobok za výrobkom.
Prečo to všetko hovorím tak zoširoka? Preto, lebo dúfam, že sa konečne nájde aspoň jeden novinár na balkóne, ktorý do svojich novín napíše pre martinských robotníkov, ako sa veci majú v skutočnosti. Napríklad aj takú zdanlivú maličkosť, že obe analýzy, ktoré som spomínal, som mal ako ostatní účastníci spomínanej porady dostať začiatkom septembra, no dodnes ich nemám, že v analýze personálneho stavu, ku ktorej som sa dostal veľmi pokútnym spôsobom, v ZŤS sa o ľuďoch, ktorí boli napríklad ako členovia ľudových milícii cvičení na zásah proti študentom, sa v tomto materiáli hovorí ako o ľuďoch politicky nezaangažovaných, že sa tu nespomína ich bývalé členstvo v KSČ. Skutočne, nebolo mojim cieľom zbavovať martinské strojárne šikovných ľudí na základe ich politického presvedčenia. Nepredpokladal som však, že hodnovernosť vedúcich bude musieť byť doložená zamlčovaním. Ako potom verím. v čistotu úmyslov? Kto to všetko podporuje? Predsa ministerskí byrokrati, ktorí zámerne predlžujú agóniu podnikov podporovaním spiknutia neschopných. Chcem veriť tejto téze, pretože ak by som jej neveril, zákonite by ma museli napadnúť, ako každého súdneho človeka ďalšie slová, ako sú zámerné záškodnictvo a sabotáž. Takto vedene hospo-
dárstvo smeruje k rýchlemu krachu. Žiadosti o dotácie, ale na druhej strane plytvanie finančnými zdrojmi.
Interpelujem preto ministra financií, aký prínos znamenajú podniky rezortu ministerstva hospodárstva do štátneho rozpočtu, koľko tieto podniky priniesli, na druhej strane koľko žiadali mimoriadnych dotácií, koľko finančných prostriedkov dostali a ako plnili kapitolu štátneho rozpočtu? Zároveň žiadam porovnať, s inými rezortami, napríklad obchod a cestovný ruch, ministerstvo lesného a vodného hospodárstva, priemysel a iné. O celej problematike je informovaný aj predseda vlády. Interpelujem teda aj jeho, prečo a kto pripustil, že napriek všetkým dohodám sa neriešila otázka odvolania riaditeľa ZŤS. Situácia skutočne začína prerastať hranice únosnosti a schyľuje sa k politickému a sociálnemu škandálu. Mám si toto predlžovanie riešenia problému vysvetľovať ako zámerné snahy o brzdenie procesu ekonomickej reformy, alebo bolo potrebné dlhé mesiace čakať, kým sa pracovník ministerstva hospodárstva poverený riadením úseku pán Duria rozhodne odmietnuť dlhé mesiace jediného kandidáta na riaditeľa a zostaví novú listinu občanov ako možných kandidátov? Koalíciou navrhovaný kandidát sa medzi týmito občanmi nevyskytuje, ale úradník z ministerstva zrazu potrebuje súhlas tejto okresnej koalície na to, aby si potvrdil svoje rozhodnutie, alebo chce posunúť čierneho Petra ľuďom, ktorí už niekoľko mesiacov bojujú s veternými mlynmi a odrážajú vlny nenávistnej kampane proti nim.
Bolo by veľmi naivné domnievať sa, pán premiér, že z akejkoľvek ješitnosti chcem presadzovať pôvodného kandidáta, ale nemôžem inak, ak úradníci podliehajúci vám a vami riadeným ministerstvám podávajú návrhy ľudí, ktorí v prípade vymenovania budú výsmechom novembra 1989. Jeden z nich, ktorý sa dá brať ako-tak pozitívne, nemôže zachrániť spochybneniahodný návrh. Byrokrati z centra tak preťahujú čas, chránia teplé miesta a vysoké platy tým, ktorí sklamali
dôveru, a nezaujíma ich, že niekoľko stovák robotníkov zo spomínaného závodu 02 bude oslavovať, príchod Nového roka v roli nezamestnaných. Bolo by naivné sa domnievať, že presadzujem jedného človeka. Presadzujem celý tvorivý team, o ktorom som presvedčený, že dokáže zlú situáciu vyriešiť. Alebo je v istých kruhoch strach, že by to mohlo začať, v ZŤS Martin fungovať, že robotníci budú mať čo robiť, a budú spokojní? Nehrá sa tu nečistá predvolebná hra? Viem, že tieto slová sa nepočúvajú dobre, že sú pritvrdé, ale sú aj pravdivé. Bolo ich treba povedať. Bolo ich treba povedať už aj preto, že pán minister sľúbil v okrese Martin, ale aj mne osobne, že do 31. 11. 1991 bude táto otázka vedenia podniku ZŤS vyriešená, že riaditeľ bude odvolaný. Do tohto dátumu mal však iba jedného jediného kandidáta, a predpokladám, že už aj alergiu.
Vážený pán predseda,
apelujem preto na vás ako na najvyššieho muža slovenskej vlády, aby ste urýchlene zjednali nápravu, keď nie je spoľahnutie na ministrove slová. Zastavte jeden obrovský podvod, ktorý tu s nami hrajú ministerskí úradníci. Nedajte sa zavádzať konšpirujúcimi byrokratmi a pomôžte martinským robotníkom dokázať, že vedia robiť. Nie je predsa mysliteľné, aby sne my, poslanci, dostávali z tohto ministerstva odpovede, že riaditeľ síce nie je dobrý, ale nemajú náhradu, ako sa mi stalo v inom prípade, ktorý som tu tiež interpeloval. Zastavme teda stav, keď nás kancelárske krysy presviedčajú, že sme neschopní, že tento národ potrebuje meč a bič. Nie je to pravda. Naši ľudia sú šikovní, premýšľaví a vynaliezaví, len ich stále niekto straší, že nie sú schopní. Zároveň vás žiadam, aby ste podali tomuto plénu informáciu o aplikovaní zákona 451/1991 v rezortoch a podnikoch, ktorých sú rezorty zakladateľmi. Možno aj tu je časť odpovede.
K tomuto problému by som chcel ešte povedať, že asi pred hodinou som rokoval s pánom ministrom Belcákom za prítomnosti premiéra a za prítomnosti podpredsedu vlády, kde som bol požiadaný, aby sme na riešenie tohto problému znovu počkali o celý jeden mesiac, kde som upozornil pána ministra aj na to, že vystúpim s touto interpeláciou, pretože si myslím, že skutočne tento stav treba vyriešiť, a treba ho vyriešiť rázne a jednoznačne.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Prosím pánov poslancov, aby nevyrušovali interpelujúceho poslanca a svojich kolegov. Pokiaľ majú niečo, tak hádam mimo rokovacej sály.
Poslanec M. Krajčovič:
Ešte by som mal dve ďalšie otázky, ktoré sú z iného súdka. Chcel by som sa spýtať vlády ohľadom prípravy štátneho rozpočtu. Keďže sme v minulom roku schválili 375 miliónov korún na cirkvi, chcel by som sa spýtať, ako bolo a je s týmito finančnými prostriedkami nakladané a ako sa využívajú.
A na záver by som sa chcel ešte spýtať predsedu komisie na dohliadanie nad jazykovým zákonom - dostala sa mi totiž jedna informácia, že pri jednej z previerok niekde na juhu Slovenska jeden z členov tejto komisie postupoval pri previerke takými metódami, že spôsobil osemročnej žiačke psychický šok. Pýtam sa to preto, lebo takéto chovanie členov komisie, ak by táto informácia bola založená na pravde, považujem za aplikáciu fašizmu v praxi. Pýtam sa pána predsedu tejto komisie, či je to pravda, pretože musím odpovedať svojim voličom.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Krajčovičovi. Prosím pána poslanca Galandu, aby sa ujal slova.
Poslanec M. Galanda:
Interpeláciu odovzdám písomne. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Gašpar zo Slovenskej národnej strany. Pripraví sa pani poslankyňa Kmeťova.
Poslanec J. Gašpar:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
mám interpeláciu na ministerku prace a sociálnych vecí pani Wolekovú. Zaujímalo by ma, koľko občanov Slovenskej republiky pracuje v Maďarskej republike a naopak, koľko občanov Maďarskej republiky pracuje na Slovensku a v akých odvetviach. A ešte mám otázku, v priemere ako ďaleko dochádzajú do práce občania zo Slovenska do Maďarska a zhruba o aké platové relácie ide na jednej i druhej strane.
Otázka na ministra financií pána Danču: Kedy sa predpokladá, že začne pracovať burza cenných papierov v Bratislave a aké hlavné problémy treba ešte v tejto súvislosti vyriešiť? Kedy sa predpokladá prijatie návrhov zákonov o burzách a cenných papieroch?
Otázka na ministra kultúry pána Snopku: Chcel by som sa opýtať, ako vyzerá situácia s ochranou kultúrnych pamiatok
na Slovensku. Podľa štatistik má ich vykrádanie alarmujúco vzostupnú tendenciu. Podlá odhadov na ich ochranu treba vyčleniť asi 100 miliónov korún. Ide o značnú sumu. Chcel by som teda apelovať na vládu Slovenskej republiky a predovšetkým na poslancov Slovenskej národnej rady, aby odsúhlasili zvýšenie rozpočtu pre ministerstvo kultúry aspoň o tato čiastku, pretože takýmto spôsobom zachránime mnohonásobne vyššie hodnoty, ktoré sú nenahraditeľné.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovi. Prosím pani poslankyňu Kmeťovu zo Slovenskej národnej strany. Pripraví sa pán poslanec Filipp, nezávislý poslanec. Predtým sa hlási podlá § 18 pán minister kultúry Snopko.
Minister kultúry SR L. Snopko:
Chcem poďakovať pánovi poslancovi za jeho návrh. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pani poslankyňa Kmeťová. Poslankyňa D. Kmeťová:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
obrátili sa na mňa so žiadosťou o pomoc pracovnici Okresného výboru Česko-slovenského Červeného kríža v Prievidzi, ktorí pred niekoľkými dnami požiadali riaditeľa ČSAD v Prievidzi o vydanie voľných lístkov na Miestnu hromadnú dopravu pre držiteľov zlatých Jánskeho plakiet. Vzhľadom
k vyhláške ministerstva dopravy to nie je možne urobiť, aj keď nielen riaditeľ prievidzského ČSAD, ale aj v iných okresoch by boli ochotní tejto žiadosti vyhovieť.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem len upozorniť na to, že zlaté Jánskeho plakety dostávajú bezplatní darcovia krvi po štyridsiatich odberoch, to znamená, že každý z nich zachránil niekoľko ľudských životov. V poslednom období vzhľadom k finančnej situácii klesá počet bezplatných darcov krvi a pritom počet úrazov, teda aj potreba krvi stúpa. Interpelujem preto ministra dopravy Slovenskej republiky, aby iniciatívne vyšiel s návrhom novelizácie vyhlášky, a tak aj jeho ministerstvo prejavilo svoj humánny postoj k darcovstvu krvi na Slovensku a podporilo tak požiadavku Česko-slovenského Červeného kríža.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslankyni Kmeťovej. Mal by som jednu prosbu k pracovníkom televízie. Na minulej schôdzi sa vynoril problém, ako keby televízia snímala interpelácie výberovo. Dnes schválne robím čiarky, kde pracuje televízia, pri ktorých poslancoch. Zatiaľ je to tak, že bol snímaný pán poslanec Porubec, pani poslankyňa Homolová, nebol snímaný pán poslanec Chmelo, pán Krajčovič, pán Gašpar, a teraz bola snímaná pani Kmeťova. Chcel by som sa opýtať pracovníkov televízie, či je to náhoda alebo je to zámer?
Ďakujem pánovi poslancovi Filippovi, ktorý svoju interpeláciu odovzdá písomne. Prosím pána poslanca Hudeca zo Strany demokratickej ľavice. Pripraví sa pán poslanec Dubovan z KDH. Faktickú pripomienku má pán poslanec Kliman.
Poslanec L. Kliman:
Pán podpredseda, protestujem proti vašej otázke. Na základe akých právnych východísk ju dávate organizácii, ktorá tu predstavuje určitý právny subjekt?
Podpredseda SNR L. Nagy:
Dávam ju režisérovi tohto vysielania, nie celej televízii. Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
mám dve interpelácie. Prvá smeruje na vládu a najmä na pána ministra vnútra, druhú smeruje takisto na vládu a najmä na pána ministra medzinárodných vzťahov.
Napriek proklamovanej zásade znížiť prebujnelú administratívu bývalých národných výborov v skutočnosti prišlo k jej nárastu, čo zaťažuje vrecká občanov a zároveň sa stráca jej funkčnosť. Súčasný stav štátnej správy a samosprávy len v málo oblastiach dosahuje uspokojivý pokrok. Nie je zvládnuté budovanie orgánov, najmä špecializovanej štátnej správy, a dochádza k nekoordinovanému vzniku množstva nových inštitúcií štátnej správy na okresnej i obvodnej úrovni bez žiadúcej vzájomnej previazanosti. Podmienky pre občana sa zhoršili. Zbytočne centralizované a nedostatočné je ekonomické zabezpečenie fungovania obci. Len malá časť zdrojov prichádza priamo od poplatníkov. Vo veľkej miere sú zdroje obci závislé na subjektivite štátnej byrokracie. Nie je za-
bezpečená účinná regionálna samospráva a riadenie sociálno-ekonomického rozvoja regiónu je v rukách štátnej byrokracie. Orgány štátnej správy sa vymkli kontrole a presadil sa nedemokratický model, kedy sú štátni úradníci fakticky nadriadení nad demokraticky zvolenými samosprávnymi orgánmi obci.
V skutočnosti teda prišlo nie k posilneniu právomoci miestnych samospráv, ale k ich okliešteniu. Preto sa dá predpokladať, že miestne zastupiteľstvá, ale i občania začnú pociťovať oklieštenosť svojich právomoci, najmä v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, ale aj územného plánovania a stavebného poriadku, vo väčších mestách i v oblasti kultúry, a budú presadzovať zakotvenie svojho práva vstupovať do týchto oblasti, kde sa vyžaduje rozhodovacia právomoc a kde bude prichádzať ku stretu záujmov miestnej samosprávy a riadiacich ministerstiev. Ministerstvá poverené výkonom odbornej štátne] správy tažko zvládnu svoju úlohu vzhľadom k rozľahlosti Slovenska a k nutnosti zasahovať do miestnych problémov. Príde tým k zvýšeniu významu nechcenej autonómii okresných expertíz, ktoré vzhľadom k nepripravenosti centra na riešenie vecných problémov sa stanú relatívne na centre nezávislými. Posilnenie ich právomocí môže byť zdrojom konfliktov medzi odbornými kruhmi a predstaviteľmi miestnych samospráv. Je predpoklad, že z okresných úradov sa budil vytvárať skryté riadiace centrá pre zastupiteľstvá, i keď je proklamovaná nezávislosť obecných zastupiteľstiev a svoj vplyv budú uplatňovať najmä prípravou vecných podkladov pre dotačnú politiku ministerstva financií, ktoré zákonite detailne do problému každej obce nebude môcť prenikať. Nie je možne vylúčiť, že už v blízkej budúcnosti bude okresný úrad vybavený i právomocami bezprostredne zasahovať do týchto otázok. Takto by sa dovŕšil proces posilnenia vplyvu štátne] moci na okresné zastupiteľstvá, ktorá na jednej strane proklamuje nezavislosť, na druhej strane prostredníctvom vládou menovaných
prednostov okresných úradov, samozrejme, členov koaličných strán a hnutí, si môže zabezpečiť hospodársky vplyv, ale i možnosť, ovplyvniť výsledky budúcich komunálnych volieb cez podporu tej-ktorej obce.
Interpelácia druhá: Ako podpredseda Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva a ako poslanec Slovenskej národnej rady, ktorá, či si to uvedomujeme alebo nie, o pár mesiacov ukonči svoju činnosť, som sa zaoberal aj otázkami, ktoré nesúvisia len s občanmi Slovenskej republiky, ale ako to vyplýva zo štatútu tohto výboru, aj otázkami, ktoré sa týkajú krajanov, príslušníkov slovenskej národnosti žijúcich v zahraničí. Situácia našich krajanov nie je síce rovnaká, ale v každom prípade je ťažká a nie jednoduchá. Zdá sa, že nám chýba systémové riešenie tohto problému, nejaký generálny projekt, možno krajanský program Slovenska, ktorý by sústavne a plánovane riešil pomoc Slovenskej republiky občanom iných štátov, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti, najmä v pestovaní celého kultúrneho komplexu národnostnej príslušnosti. Je to prinajmenej rovnako dôležité, ako starosť našej republiky o národnostné menšiny žijúce u nás. Totiž obidve tieto skupiny občanov patria k slovenskej kultúre resp. ku kultúre Slovenska.
Po prieskume situácie, ktorý som vykonal ako poslanec Slovenskej národnej rady osobne v Rumunsku a v Poľsku, po získaní informácií z Ukrajiny, Maďarska a z iných štátov konštatujem, že vzniklo už niekoľko zaujímavých pokusov nejakým spôsobom riešiť pomoc našim krajanom v zahraničí. Ako pozitívny príklad chcem poukázať na situáciu v Rumunsku, kde sa po dohovore a pochopení našich štátnych orgánov podarilo dosiahnúť, že prostredníctvom veľvyslanca pána Milana Resutika a predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku pána Ondreja Štefanku získali Slováci žijúci v Rumunsku akýsi preukaz k pasu na základe potvrdenia Demokratické-
ho zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, na základe ktorého boli oslobodení od povinnosti predkladať pozvanie do našej republiky. Chcem povedať, že napriek tomu, že ide o zdanlivú maličkosť, je to veľmi dôležitý medzinárodno-právny úkon, avšak úspešne sa podaril. Preto si myslím, že by bolo vhodné nadviazať na tento pokus. Po konzultácii s našou pani veľvyslankyňou v Poľsku vo svojej správe z poslaneckého prieskumu, ktorú som predložil aj členom našej vlády, dovolil som si navrhnúť pasovú doložku Slovenskej republiky krajanovi, na základe, ktorej by každý krajan-Slovák i ako cudzí štátny príslušník používal výhody zrovnoprávňujúce ho s občanom Slovenskej republiky v taxatívne určených oblastiach, napríklad oslobodenie od vízovej povinnosti, povinnej výmeny valút, povinnosti predkladať iné formality spojené s prechodom hranie na Slovensko, možnosť liečby v našich zariadeniach, oslobodenie od platieb ako cudzinec na Slovensku, najmä v kultúrnych zariadeniach, v hoteloch, zľahčenie získania pracovného pomeru a dĺžky pobytu na Slovensku, zvýhodnenie pri colných poplatkoch atď. Viem, že by išlo o komplexnú legislatívnu úpravu, napriek tomu si myslím, že touto časťou systémového riešenia by sme mohli veľmi účinne nadviazať prepotrebný kultúrny kontakt s našimi krajanmi, ktorí žijú v zahraničí.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Nasleduje pán poslanec Paučo z ODÚ. Pripraví sa pán poslanec Cyril Ivan. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Nižňanský.
Poslanec Š. Nižňanský:
Pán predsedajúci, nehnevajte sa, rád by som sa ešte vrátil k tomu drobnému incidentu, ktorý tu vznikol voči pra-
covníkom televízie. Reagoval síce na to pán Kliman, ale myslím si, že by sme sa mali alebo vy by ste sa mali aj za nás ostatných - prosil by som o to - týmto dvora pracovníkom ospravedlniť, pretože oni nie sú zamestnancami Slovenskej národnej rady. V prípade podozrenia z iných veci, ktoré ste naznačili, je potrebné obrátiť sa na riaditeľa alebo na Radu televízie, ktorá je kompetentná takéto veci prešetriť alebo urobiť v tom opatrenie.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Porozprávam sa po tejto schôdzi s režisérom a nechám si poradiť v tejto veci. Pán poslanec Doboš.
Poslanec L. Doboš:
Veľmi podporujem zámer a úsilie poslanca Ivana Hudeca. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Paučo. Poslanec J. Paučo:
Vážená Slovenská národná rada,
interpelujem Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Uzavieranie manželstva je u nás konštruované ako štátoprávny akt a je zavedený obligatórny civilný sobáš. Podlá ustanovenia § 3 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení zmien a doplnení, manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom štátu. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona prehlásenie o uzavretí manželstva činia muž a žena pred národným výborom povereným viesť matriku. Podľa príslušného
bodu e/ zákona č. 472/1990 Zb. o miestnej štátnej správe pôsobnosť podľa § 4 ods. l zákona o rodine prešla na obvodný úrad. Vyhláška č. 22/1977 Zb., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o matrikách, v § 47 ods. 2 ustanovuje, že manželstvo sa uzaviera pred predsedom národného výboru. Novela tejto vyhlášky č. 4/1991 Zb. v článku 2 uvádza, že pokiaľ je vo vyhláške č. 22/1977 uvedený názov národný výbor, rozumejú sa tým orgány, ktoré vo veciach štátnej správy preberajú pôsobnosť národných výborov podľa osobitných predpisov.
Interným pokynom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 843/199O zo 7. 12. 1990 bolo okresným národným výborom oznámené, že pri uzatváraní manželstva sú sobášiacimi osobami starosta alebo primátor alebo členovia obecnej, mestskej rady alebo obecného či mestského zastupiteľstva. Položme si teda otázku, či starostovia alebo primátori sú podlá právneho platného stavu legálnymi sobášiacimi. Sobáš je bezosporu štátoprávny akt, ktorý sa uzaviera pred orgánom štátu, teda obvodným úradom. Starostovia, prípadne poslanci obecných zastupiteľstiev, nie sú zástupcami orgánu štátu. Oprávnenie starostov uzavierať menom obvodných úradov manželstvá nie je pozitívne založené žiadnym právnym predpisom. V tomto prípade, podľa môjho názoru, nie je možný ani extenzívny výklad za pomoci ustanovenia S 28 zákona číslo 369/199O Zb. o obecnom zriadení, nakoľko pôsobnosť prijímať vyhlásenia o uzavretí manželstva prechádza výslovne zo zákona na obvodné úrady. Mám tiež za to, že nie je možné ani nepriamo dedukovať, že starosta je právnym nástupcom bývalého predsedu národného výboru, a preto preberá jeho pôsobnosť sui generis podľa ustanovenia § 37 ods. 2. vyhlášky č. 22/1977 Zb. Je tu tiež ustanovenie S 5 ods. l zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého možno niektoré úlohy štátnej správy preniesť aj na obce, ale len na základe zákona.
Z tohto prehľadu právneho stavu vyplýva, že chýba akékoľvek pozitívne poverenie starostom na uzavieranie manželstva. Mám za to, že ako obciam, tak aj starostom možno ukladá t právne povinnosti a oprávnenia a prenášať na ne úlohy štátnej správy len na základe zákona. Z hľadiska právnej istoty je nemysliteľné, aby štátoprávny akt uzatvárania manželstva nebol právnymi predpismi jednoznačne upravený tak, aby nepripúšťal akékoľvek pochybnosti o právomoci a pôsobnosti orgánu štátu. Návrhom na riešenie je okamžite prijať pozitívnu zákonnú úpravu o tom, ktorý funkcionár je oprávnený uzatvárať manželstvo. Prosím ministerstvo vnútra o vypracovanie takejto novely.
Ďalej žiadam opätovne pána ministra lesného a vodného hospodárstva, aby čo najskôr uskutočnil príslušné opatrenia na vydanie exportných licencii pre akciovú spoločnosť s ručením obmedzeným Xénia Zvolen, prevádzková jednotka Šášovské Podhradie pri Žiari nad Hronom. Doterajší postup tohto ministerstva považujem za postup, ktorý je v rozpore so súčasnou ekonomickou reformou a brzdí rozvoj zamestnanosti v tejto organizácii i v lokalite, keď predtým v štátnom podniku pracovalo 87, a po vydražení toho času pracuje 130 pracovníkov. Podotýkam, že doterajší postup ministerstva vychádza z nepravdivých tvrdení, preto nevidím dôvod vo veci postupovať, tak ako doteraz. Žiaľ, na predchádzajúcu interpeláciu pán minister vôbec nereagoval.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Paučovi. Prosím pána poslanca Cyrila Ivana. Pripraví sa pán poslanec Ďurišin. Faktickú pripomienku má pán poslanec Andráš.
Poslanec A. Andráš:
Vážené kolegyne, kolegovia,
cítim hlboký nedostatok nášho rokovacieho poriadku, ktorý nepredpisuje, že pri interpeláciách tu musí sedieť vláda a predsedníctvo. Ako vidíte, sedia tu dvaja ministri a "až" piati členovia predsedníctva. Nás je tu asi toľko, že nie sme ani uznášaniaschopní. Nepamätám si interpelácie s takouto Účasťou, neviem teda, či vôbec môžem predložiť nejaký návrh, lebo asi nie sme to schopní hlasovaním vyjadriť, ale ak môžem navrhnúť, keďže náš rokovací poriadok má veľké nedostatky, dohodnime sa na tom, že dnes to ukončíme a budeme pokračovať zajtra, pretože ak sa tu čítajú interpelácie a nie sú prítomní členovia vlády, neviem, či to má účinok. Bolo by snáď potom múdrejšie dať len písomnú interpeláciu a nečítať ju tu. Je tu hlboký nezáujem a sú tu dvaja členovia vlády. To je môj návrh. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Asványi - faktická pripomienka. Poslanec L. Ásványi:
Pridám ešte pár slov k predchádzajúcemu rečníkovi, ale ako konkrétny návrh. Faktom je, že pre dvoch členov vlády, pre pár poslancov je to zbytočné. Navrhujem, aby sme hlasovali o tom, a verím, že nadpolovičná väčšina bude tak hlasovať, ukončiť interpelácie a odovzdať ich písomne, nepokračovať v nich zajtra.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Faktom je, že každý poslanec ma pravo svoju interpeláciu či otázku predniesť. Je tiež faktom, že asi tažko budeme
môcť hlasovať, o prerušení, teda dnešnú schôdzu na základe hlasovania asi tažko prerušíme, jedine tak, že schôdzu preruší predsedajúci. /Potlesk. /
Pán poslanec Cyril Ivan, trváte na tom, že vystúpite teraz alebo zajtra?
Poslanec Cyril Ivan:
Chcem vystúpiť teraz, mám krátke vystúpenie. Podpredseda SNR L. Nagy:
Musím sa spýtať aj ďalších poslancov, ktorí majú podané písomné prihlášky na vystúpenie, kto nesúhlasí s tým, aby sme pokračovali v rokovaní zajtra?
/Nikto nevyjadril nesúhlas s návrhom. /
Po odznení interpelácie pána poslanca Cyrila Ivana vyhlásim prerušenie schôdze a budeme pokračovať zajtra interpeláciami, resp. ak príde podpredseda vlády pán Vavro, diskusiou k bodu číslo 20.
Poslanec Cyril Ivan:
Vážení poslanci, vážená vláda,
osobnosť nášho národného velikána Ľudovíta Štúra, národného buditeľa, kodifikátora spisovnej slovenčiny, odhodlaného bojovníka za práva slovenského národa spod jarná Uhorska, vám je iste veľmi dobre známa. Jeho život je úzko spätý aj s mestom Modra. Živou a trvalou spomienkou na túto veľkú osobnosť Slovákov je aj Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, ktorého expozície sú verným obrazom jeho života, meruôsmych