Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, neberiem vám právo vystúpiť v rozprave a vysloviť svoj názor, len som vás chcel procedurálne upozorniť, že nemôžete faktickou poznámkou reagovať na seba, pretože faktickou poznámkou môžete reagovať na ostatného rečníka, ktorý vystúpil v rozprave, a tým ste boli vy. Pán poslanec Šipoš vystúpil s faktickou poznámkou.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Tuchyňa. Pripraví sa pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Tuchyňa:

Pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

snažil som sa svoj návrh uplatniť prostredníctvom výboru pre verejnú správu a samosprávu, ale podľa tlače, ktorú sme dostali, tento návrh akceptovaný a prijatý jednoducho nebol. Zaoberáme sa tu v rozprave mnohou obhajobou národných, etnických, národnostných problémov a záujmov. Ja vystúpim na obhajobu profesijnej skupiny ľudí.

Volebné právo je jednou zo základných občianskych práv občanov Slovenskej republiky, tak ako stanovuje ústava v článku 30. Našou povinnosťou je prijať takú zákonnú normu, ktorá toto právo zabezpečí všetkým občanom. Navrhovaná norma obmedzuje približne 10 tisíc vojakov v ich volebnom práve. Prečo? Jednoducho musíme si uvedomiť, že majú svoje povinnosti k stráženiu objektov, výkonu celodennej zmeny, ale i armáda má svoju povinnosť zabezpečiť a byť pripravená v prípade potreby na určité opatrenia. Jednoducho, zhruba takýto počet, ktorý som povedal, sa z týchto dôvodov nedostane k volebným urnám. Je nemysliteľné, aby niektorý vojak zvládol cesty hore-dole a uplatnil svoje právo v mieste trvalého bydliska.

Chcem ešte pripomenúť: Ako budú postupovať orgány činné v trestnom konaní, keď niektorí z týchto ľudí dá prednosť splneniu a naplneniu si svojej ústavnej povinnosti, občianskej povinnosti a uplatní svoje volebné právo a svojvoľne sa vzdiali zo strážneho stanovišťa? Som zvedavý, kto bude uprednostňovať ktorý fakt a bude ho takýmto spôsobom riešiť.

Navrhol som, a znova opakujem, doplniť § 5 o písmeno c) s týmto textom: "c) na základe zoznamu vojakov, ktorí nemôžu z dôvodu prekážky vo výkone služby (strážna, dozorná služba, ako i zabezpečenie pohotovosti útvarov na plnenie úloh) vykonať voľby v mieste bydliska. Zoznamy predkladať veliteľmi útvarov do 25 dní pred termínom konania volieb." Som si vedomý, že to bude určité vytrhnutie z kontextu, ale bude takto zabezpečené právo občana Slovenskej republiky v uniforme, jeho volebné právo. Chcem aj upozorniť, že zároveň sa vyhneme mnohým sťažnostiam vrátane sťažnosti do Rady Európy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi poslancovi Tuchyňovi.

Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

Poslanec P. Brňák:

Chcel by som, pán predsedajúci, reagovať na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu.

Sme si vedomí viacerých problémov, ktoré vyplývajú z budúcich komunálnych volieb, aj tohto. Rokovali sme o tom aj na pôde ústavnoprávneho výboru. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý sme navrhli pomerne iné riešenie, a týka sa to ústavného zákona, kde sme navrhli, aby sa komunálne voľby uskutočnili dva dni. Aj keď si nebudú môcť zrejme ani počas týchto dvoch dní naplniť svoje volebné právo všetci vojaci, o ktorých hovoril pán poslanec Tuchyňa, predsa len to dáva väčšie predpoklady, ako keď sa voľby budú konať jeden deň.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem.

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Pán kolega už mi zobral väčšinu dôvodov, pre ktoré som sa prihlásil, chcem len pripomenúť, že návrh pána poslanca Tuchyňu by nerovnal vojakov a občanov na jedno miesto, ale robil by inú kategóriu, ktorá inde volí. Takže náš návrh, aby voľby boli dva dni, je čistejší.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Takisto mám pripomienku k pánovi poslancovi Tuchyňovi. Vo výbore pre verejnú správu som osobne dávala pripomienku, aby neboli porušené ústavné práva niektorých skupín občanov, ktorým nebude stačiť jeden deň, aby mohli uskutočniť voľbu. Dala som návrh na rozšírenie počtu dní potrebných na voľbu, a to na 18. decembra a na 19. decembra. Pretože vaši kolegovia ma nepodporili, podporilo ma len päť poslancov, táto pripomienka neprešla. Neviem si predstaviť, ako sa bude v skutočnosti realizovať ten návrh, ktorý ste tu spomínali. Podľa mňa je nerealizovateľný. Najlepšie by bolo prijať moju pripomienku. Žiaľbohu, nestalo sa to a teraz sa pokojne môže stať, že niektorí dotknutí občania dajú sťažnosť na Ústavný súd a tento problém sa bude musieť riešiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, chcem len upozorniť, že tento problém budeme riešiť v rámci prijímania ústavného zákona.

Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kalman. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

prv než sa zmienim k návrhu zákona, a to len preto, že som nemal možnosť vo výbore, dovoľte mi jednu osobnú pripomienku, alebo poznámku.

Patril som medzi tých členov bývalej vlády, ktorý do parlamentu chodil najmenej z dvoch dôvodov. Myslím si, že som bol enormne zaťažený pracovne, nakoniec to nový premiér uznal, a to, čo som robil ja, dal na troch podpredsedov vlády. Ale predovšetkým preto, že som v parlamente sústavne stretával ľudí, ktorí majú červené, alebo ak chcete, čierne pred očami. Myslel som si, že to v novom parlamente nebude. Žiaľ, vystúpenia pána Langoša, pána Šebeja potvrdzujú, že takýchto ľudí budeme mať v parlamente naďalej a že s takýmito názormi sa budeme tu stretávať naďalej. Mrzí ma to.

A teraz k pripomienke, resp. k môjmu návrhu vo vzťahu k navrhovanému zákonu.

Kritizovali ste nás a kritizujete, že sme prijali zákon, ktorý je protiústavný a ktorý v mnohých prípadoch je nelogický. V poriadku, preberáme nový zákon. Chcem vás a chcem celú Národnú radu upozorniť, vážené dámy a vážení páni, že aj tento zákon v niektorých momentoch, o ktorých sa tu už hovorilo, a ja si dovolím povedať ďalší, nemá určitú logiku, resp. je nepresný. Dovolím si upozorniť na piatu časť navrhovaného zákona - § 16, kde sa v odseku 2 hovorí, že kandidačné listiny sa doručia do 55 dní pred voľbami. Zároveň ten istý paragraf v odseku 8 hovorí, že na poslanca obecného alebo mestského zastupiteľstva môže kandidovať osoba, ktorá má najmenej jeden rok trvalý pobyt v tejto obci alebo v meste. Nový návrh to ruší, nový návrh umožňuje každému kandidovať, ale nový návrh nemení 55 dní. To znamená, že z hľadiska praktického meníme teóriu, meníme papier, ale v praxi neumožníme ľuďom, ktorí podľa rečí tých, ktorí hovorili, že boli diskriminovaní podľa pôvodného zákona, neumožňuje, aby sa táto diskriminácia premietla aj do praxe. Podobne je to, vážené dámy, vážení páni, v § 21 vo vzťahu k navrhovaniu a registrácii kandidátov na funkciu starostu obce, resp. primátora. Takisto je tam termín 55 dní, takisto sa ruší termín jedného roka trvalého pobytu. Navrhuje sa bez trvalého pobytu, ale opäť sa nenavrhuje možnosť zapojiť týchto ľudí aktívne na kandidátstvo alebo na kandidátku na funkciu starostu či primátora mesta.

Z tohto pohľadu je nutné tento zákon doplniť a umožniť ľuďom, ktorí majú menej ako rok trvalý pobyt v obciach alebo v mestách, aby sa mohli dodatočne zúčastniť volieb alebo kandidovať do jednotlivých funkcií. Respektíve tu potom pripadá do úvahy druhá alternatíva, to znamená posunúť termín volieb z navrhovaného 19. decembra tak, aby sa 55 dní, minimálne 55 dní od nadobudnutia účinnosti zákona mohli prihlásiť ďalší kandidáti do funkcií v našich mestách a obciach.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi poslancovi Kalmanovi.

Pán poslanec Kalman, myslím si však, že ste nie dôsledne čítali návrh zákona, pretože návrh zákona vypúšťa práve tie ustanovenia, ktoré hovoria o možnosti kandidovať iba tým, ktorí majú trvalý pobyt najmenej jeden rok. Zákon upravuje toto ustanovenie tak, že viaže možnosť kandidatúry iba na trvalý pobyt, a čo sa týka samotných lehôt, tie sú potom premietnuté do návrhu ústavného zákona, ktorý budeme prerokúvať ako ďalší bod tohto bodu dnešného nášho rokovania.

Pani poslankyňa Malíková - faktická poznámka.

Poslankyňa A. Malíková:

Chcela by som len stručne podporiť to, čo hovoril pán poslanec Tuchyňa. Upozorňovala som na to už na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, že skutočne treba rozmýšľať nad tými vojakmi a inými. A potom by som ešte chcela upozorniť, lebo často sa tu v diskusii nesie, či to bude ústavné, či protiústavné, Ústavný súd vyriekol - dobre, zákon o komunálnych voľbách, ktorý bol schválený, podľa rozhodnutia Ústavného súdu nebol možno v súlade s ústavou v troch alebo v koľkých veciach. Ale nerobme zákon, ktorý bude možno v desiatich alebo v dvadsiatich bodoch v rozpore s ústavou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Ako posledný sa pripraví pán poslanec Oberhauser.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie nečítal, ale v súlade s § 27 ods. 7 rokovacieho poriadku za pomoci poznámok ho voľne interpretoval.

Som rád, že intelektuálne duše v tomto parlamente odštartovali všeobecnú očistu ducha. Včera to tu bolo trochu mĺkve a tak to vyzeralo podľa dnešných novín, že iba my traja sme kazili celkový dojem, to znamená pán Cabaj, Brňák a Cuper. Ale nebolo to tak, boli ste jednoducho zakríknutí, zaskočení svojou nemohúcnosťou a svojou nepripravenosťou na prevzatie moci. A toto všetko ste chceli na dnešných tlačovkách ospravedlniť, pán Andrassy, všeličím iným, však? Pravda bola ale taká, že celú tú komédiu a celé to zdržanie nespôsobil klub Hnutia za demokratické Slovensko, ale vy svojou nemohúcnosťou, keď ste zneschopnili parlament. Kde sú tie duchovné ozdoby SDĽ, keď dnes pán Šipoš upozorňuje pani podpredsedníčku vlády Tóthovú, že mala svoje... (Hlasy z pléna.) Pani poslankyňu, samozrejme, už bývalú, vyhoviem vám, ak sa vám to páči. Kde je ten intelektuálny potenciál SDĽ, keď si niekto neprečíta ani § 73 ods. 2 a snaží sa vstupovať do diskusie?

Naše pripomienky boli včera vecné a racionálne. Keďže sme sa teda rozhodli duchovne očisťovať, som rád, že toľkí dnes už začali s tou duchovnou očistou, tak poďme k podstate veci, lebo spravidla v politike sa zásadne veci zahmlievajú a na Slovensku zvlášť. A stalo sa to dokonca veľkou cnosťou jedného z vodcov opozičnej politickej strany, ktorá zdanlivo nie je v parlamente, ale v parlamente je, a ktorej vodca sedí dnes v Štrasburgu, a moc sa včera znovu skoro povaľovala na chodníku. Takže predpokladám, že pán Čarnogurský sa čoskoro vráti do parlamentu, aby to zobral a kormidloval tým správnym smerom.

Vyčíta sa nám, že sme akosi ledabolo pristupovali k tejto novele a že sme div nevytvorili nejaké zákonodarné dielo, ktoré je scestné. Môžem vám zodpovedne povedať, že sme sa dlho a nie raz nad tým zamýšľali aj s pánom Brňákom a zvažovali sme všetky pre a proti - toto rozdelenie kandidačných listín alebo zabezpečenie každého etnika, aby malo zastúpenie na etnicky zmiešaných územiach. Nebolo nám to ľahostajné. A ako dokazujú historické pramene, aj pán Čarnogurský ako jeden z opozičných stratégov a myslím si, jediný sa nad tým kedysi inokedy zamýšľal. To, že sme sa nakoniec rozhodli tak, ako sme sa rozhodli, že novela uzrela svetlo sveta, bol ten dôvod, že naozaj bola spoločenská objednávka, lebo na južnom Slovensku majú Slováci pocit, že jednoducho je tento štát, ktorý je predovšetkým štátom všetkých občanov Slovenskej republiky, ale najmä štátom slovenského národa - lebo príslušníci etnických menšín majú svoje národné štáty, poniektorí -, ale Slováci ho majú len tu, že teda treba im dať možnosť, aby sa necítili ani v Komárne, ani v niektorom inom meste ako cudzinci. Takže vznikla táto novela.

Teraz poznámka k tomu, prečo vlastne Ústavný súd zrušil 15. októbra 1998 túto novelu. Pod podaním je podpísaný pán Šimko a ďalší poslanci, teda nespokojné bolo najmä Kresťanskodemokratické hnutie. Možno ostatní sa k tomu pridali neskôr, pod tlakom už teda istých dohôd v budúcnosti. Ale podanie bolo podané 7. augusta, zákon bol schválený 1. júla a rozhodnutie Ústavného súdu bolo vynesené 15. októbra. Ak ma pamäť neklame, tak veľké voľby boli 25. a 26. septembra, to znamená, pýtam sa, prečo sudcovia Ústavného súdu tak veľmi dlho študovali túto novelu, ktorá nie je svojím spôsobom až taká rozsiahla. A pána Šimka upozorňujem, že nie v dvadsiatich návrhoch vyhovel Ústavný súd, ale iba v piatich, pán Šimko.

A ten podstatný dôvod, pre ktorý ste tu dehonestovali pani poslankyňu Malíkovú ako príslušníčku Slovenskej národnej strany a obhajovali ste tu všetkých príslušníkov maďarských etnických politických strán, chcem pripomenúť, že toto rozhodnutie Ústavného súdu bolo, samozrejme, jednoducho politickou kalkuláciou, keď sa páni sudcovia Ústavného súdu dozvedeli, že víťaz volieb je síce Hnutie za demokratické Slovensko, ale vládu a parlament budú kreovať opozičné politické strany, voľby sudcov Ústavného súdu sú v roku 2000, takže majú väčšiu nádej na zvolenie, ak nepočítam ešte ďalší faktor, že niektorí sú militantne naladení proti hnutiu a pánu Mečiarovi. Takže obyčajná kalkulácia, a nie racionálne a múdre argumenty. A to hneď uvediem, že niet nijakých racionálnych argumentov, aby novela bola zrušená. Počítalo sa s tým, že keď ste tak zdarne oklamali občanov tohto štátu a urobili ste zo Slovenska provinciu Budapešti, že ich prevalcujete a oklamete aj v komunálnych voľbách. Tak čoho sa bojíte? Môžete ich vyhrať. Mohli ste ich vyhrať aj podľa starej právnej úpravy alebo novelizovanej právnej úpravy, pretože ste mali na to všetky predpoklady. Dokonca ste nás mohli oveľa väčšmi prevalcovať ako podľa toho, čo predkladáte vy. Taká je pravda.

Toto bolo účelové rozhodnutie Ústavného súdu. Zaráža ma, keď pán Šebej obhajuje to, aká je Maďarská občianska strana svetoobčianska a aká neetnická. Len ma zaujíma, prečo pán Nagy nevstúpil do niektorej slovenskej občianskej strany alebo strany založenej na občianskom princípe, trebárs do Demokratickej únie, a prečo založil stranu, do ktorej nezabudol napísať slovo maďarská. Lebo to je pre nich magické. Poznám dedinu, kde bola jedna vydatá príslušníčka maďarského etnika a tá zásadne volí vždy maďarské politické strany. Je to syndróm, to nie je záležitosť Slovákov, to je záležitosť Maďarov.

Pýtam sa, prečo pán Bugár nevstúpil do Kresťanskodemokratického hnutia. Azda my kresťania máme dvoch bohov alebo len jedného? Zažil som pred Františkánmi, keď sme mali polnočnú omšu vždy až po maďarskej menšine, že sa nám vysmievali, či sa aj druhýkrát narodil Pán Boh alebo či je aj slovenský? Možno áno. (Šum v sále.) Hovorím k veci, pán Sopko. Vy ste odštartovali včera túto diskusiu, my sme boli presvedčení, že sa na nej nebudeme zúčastňovať, ale ak vy ste zneužili televízne kamery na to, aby ste osočovali Hnutie za demokratické Slovensko zo schválenia nedemokratickej novely, tak buďte demokrati a vydržte, aby sme sa mohli obhajovať aj my. My sme vám toto právo nikdy neupierali.

Takže také sú na Slovensku pravdy. To, že Ústavný súd rozhodoval politicky účelovo, treba povedať všetkým, najmä tým, ktorí tu sedia prvýkrát, nech si pozrú novelu, pardon, nález Ústavného súdu, že sa to tam nikde nekonštatuje. Práve naopak, na strane 12 sa konštatuje, že novela nie je v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. Teda etnický princíp možno práve preto, aby sme neuvažovali o tom, čo povedal pán Brňák, aby sme žiadali zrušenie politických strán na etnickom princípe, povedal, že nie je novela v rozpore s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, ale ako už tradične si našiel nejaké východisko, a to, samozrejme, kontroverzné, keď sa odvolal na svoje skoršie rozhodnutie, že novela bráni občanom slovenskej národnosti rovnakým prístupom k funkciám.

Pýtam sa, ako táto novela bránila príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, aby kandidovali trebárs za Kresťanskodemokratické hnutie. A naopak, pýtam sa, akým spôsobom, aké poistky mala táto novela proti tomu, aby príslušníci Slovenskej národnej strany kandidovali za Maďarskú koalíciu. Azda žiadala od niekoho miestoprísažné vyhlásenie, že je Maďar alebo Slovák? Nič také som v novele nenachádzal. Novela takéto zábezpeky a poistky nemala, teda, samozrejme, ani Ústavný súd ich tam nemohol v nijakom prípade nájsť. Novela nebráni a nebránila ani Slovákovi voliť maďarské strany, ani Maďarovi slovenské politické strany. Novela iba zabezpečovala to, aby v zákonodarnom zbore, alebo teda v zastupiteľskom zbore v obci alebo v meste mal každý práve rovnaký prístup k tomu, že ho bude niekto v tomto zbore zastupovať. Teda ja v tom nijakú diskrimináciu nevidím. Práve naopak, myslím si, že toto je plne v súlade s medzinárodnými dokumentmi o ľudských právach. Ale tak rozhodol Ústavný súd, treba sa mu podriadiť, budeme to rešpektovať. Máte na to dosť hlasov, aby ste to prevalcovali, aby ste schválili novelu a aby ste voľby na komunálnej úrovni vyhrali. Želám vám, aby ste dopadli tak, ako si to želáte.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán poslanec Cuper.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser.

Predtým má faktickú poznámku pán poslanec Šipoš.

Poslanec R. Šipoš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán kolega Cuper, dovoľte mi, aby som na vaše vystúpenie reagoval slovami, že vás chcem ubezpečiť, že moje faktické poznámky, ktoré smerovali k bývalej podpredsedníčke vlády, neboli poučovaním pani Tóthovej. Chcem vás ubezpečiť, že to bola iba taká praktická časť teoretickej výučby štúdia rokovacieho poriadku. Vy ste na túto teoretickú výučbu a praktickú časť mali osem rokov, my zatiaľ iba niekoľko hodín. Nechajte nás aj v tomto smere sa trochu realizovať.

A na záver sa chcem ospravedlniť tej časti tohto publika, ktorú som urazil tým, že som si vyzliekol sako a porušil bontón spoločenského správania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Peter Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Chcel by som pánu docentovi Cuperovi pripomenúť jednu vec. V Ústavnom súde pôsobia ľudia, ktorých v roku 1993 navrhlo a schválilo HZDS ako vtedy najsilnejší parlamentný klub so 74 poslancami. To znamená, kritizujete prácu vlastných ľudí, ktorých ste tam navrhli. (Hluk v sále.) Áno, áno, ale práve preto, že aj my sme za týchto ľudí hlasovali, ale aj preto, že sa usilujeme držať určité princípy, vždy sa SDĽ riadila zásadou, že rozhodnutia Ústavného súdu sa nekritizujú, ale rešpektujú. Myslím si, že hovoriť znovu a znovu o tom, že Ústavný súd rozhoduje politicky účelovo, znamená znovu a znovu podkopávať isté piliere právneho štátu a ústavnosti v tejto krajine. (Potlesk.)

Očakával by som po tom, čo sa stalo - akokoľvek by som vedel pochopiť motívy, ktoré viedli predkladateľov k tomuto návrhu zákona, ktorý spôsobil túto šlamastiku -, že by sme sa mali skôr sústrediť na vecnú diskusiu o tom, ako by sme v tom zúfalo krátkom čase, ktorý máme na schválenie nového zákona o komunálnych voľbách, zlepšili to, čo sa zlepšiť dá. Myslím si, že toto by bol korektný postup od HZDS, ktoré presadilo v parlamente zákon, ktorý Ústavný súd označil ako protiústavný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Pán Cuper ma aj svojím vystúpením utvrdil v tom, že je najväčším zlodejom času v týchto priestoroch, v tejto Národnej rade. A som tiež veľmi rád, že sa opäť v tejto Národnej rade potvrdilo staré známe slovenské príslovie, že trafená hus vždy zagága.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hraško.

Poslanec J. Hraško:

Je mi ľúto, ale veľkú časť toho, čo som chcel povedať, povedal už pán poslanec Weiss. Pán docent Cuper, pán poslanec Cuper, ja som ekológ, nie som právnik, ale viem od mladých rokov, že súdne rozhodnutia sa nekritizujú - to je jediný orgán, ktorý je nespochybniteľný vo výroku, takto som sa to naučil -, ale sa vykonávajú. Vždy som veril v spravodlivosť a nezávislosť súdov, ale vy ste ma tu išli presvedčiť, že súdy sú podplatiteľné a sú kúpiteľné. Ako sa má občan tohto štátu, prosím vás, pozerať na súdnu moc? Jednoducho si to neviem vysvetliť.

Je mi ľúto tých, ktorí tu zavádzajú diskusie o nejakých iných problémoch, ako o tých, kde hľadať východisko zosúladenia nálezu Ústavného súdu a vo veľmi krátkom čase - a v tom súhlasím s kolegom Weissom - nájsť za pár hodín východisko a riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetky zúčastnené strany. Nazdávam sa, že v tomto opozícia aj koalícia musia ťahať za jeden povraz, veľmi rýchlo nájsť východisko z nálezu Ústavného súdu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Vážení kolegovia,

chcel by som čosi povedať k dvom skutočnostiam. Predovšetkým štruktúra voľby členov Ústavného súdu bola pri jeho vzniku výsledkom politickej dohody, a to dohody nie práve ľudí, ktorí boli z kruhov blízkych Hnutiu za demokratické Slovensko. Takže by som bol rád, keby sa o objektívnosti členov Ústavného súdu nedohadovalo a nehovorilo takýmto spôsobom.

Druhá záležitosť, ktorú, myslím si, že musíme všetci brať veľmi vážne na vedomie, je skutočnosť, že nemáme čo tu obhajovať nejakú fámu o neomylnosti Ústavného súdu, a dokonca som počul aj výrok o jeho nekritizovateľnosti. Priatelia, to nie je pravda. Aj štatistika, ktorú ste mali možnosť si prečítať a ktorú zhodou okolností vtedajšia podpredsedníčka vlády pre legislatívne otázky uverejnila, ukazuje, že napríklad oveľa viac sporných parlamentných dokumentov je v protiklade ústavného riešenia v iných ústavných štátoch Európy.

Prosím, rátajme s tým, že všade na svete sa kritizuje zároveň aj existujúca prax súdov, a teda aj Ústavného súdu. Žiadna nekritizovateľná svätá úroveň tohto Ústavného súdu nie je u nás, nie je ani inde vo svete. Prosím vás, nevyrábajte takéto mýty.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem.

Chcel by som, vážené dámy, vážení páni, upozorniť na fakt, že sudcov Ústavného súdu vymenoval pán Vladimír Mečiar, hoci to vtedy nemusel vykonať. Alergický postoj pána poslanca Cupera k sudcom Ústavného súdu je všeobecne známy a je zbytočné o tom diskutovať.

Ale chcel by som ešte zdôrazniť jednu myšlienku. Snahu zabezpečiť primerané zastúpenie menšín na zmiešanom území v zložení volených orgánov považujem za veľmi korektnú a žiaducu. Z tohto hľadiska dávam námet celému plénu Národnej rady Slovenskej republiky, ak chceme túto snahu realizovať legislatívne v takej podobe, ktorá by bola v súlade s ústavou, môžeme už v priebehu tohto mesiaca vytvoriť ústavnú komisiu zloženú zo všetkých zástupcov všetkých poslaneckých klubov a pokúsiť sa v priebehu dvoch rokov pripraviť kvalitné volebné zákony, ktoré budú môcť realizovať aj tie princípy, o ktorých ste hovorili. Veľmi rád privítam na pôde ústavnoprávneho výboru takúto iniciatívu zo strany poslaneckých klubov súčasnej opozície.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Počúval som veľmi pozorne vystúpenie pána poslanca Cupera, ale v tom vystúpení ani jediný jeden raz neodznelo to, čo mu podsúvate, páni kolegovia, a to je spochybňovanie výnosu Ústavného súdu. Tam neodznelo spochybňovanie výnosu Ústavného súdu. Tam odznela kritika na stanovisko Ústavného súdu, a to je diametrálny rozdiel. Zbytočne sa uškŕňate, pani poslankyňa, za predsedníckym stolom. Je to tak. Veď na kritiku, a oprávnenú kritiku Ústavného súdu, aj akéhokoľvek súdu na svete existujú celé tisíce strán dokumentov a literatúry. Kto o tom pochybuje, nech sa láskavo pozrie do príslušných katalógov a príslušných knižníc a nebude sa tu na toto poškľabovať.

Čo sa týka vážnosti a úcty Ústavného súdu, domnievam sa, že vážnosť a úctu Ústavného súdu si predovšetkým píšu samotní predstavitelia tohto Ústavného súdu. Nepostrehol som znevažovanie úcty k takej osobnosti, ako je napríklad Milan Čič. Ale ak boli veľmi oprávnené výhrady zo strany mnohých odborníkov aj laickej verejnosti k takému príslušníkovi Ústavného súdu, akým je pán sudca Drgonec, tak to je predovšetkým jeho vec a predovšetkým jeho úroveň, jeho štandard, ktorý si on sám sebe a o sebe píše. Takže nespochybňujme a nezamieňajme spochybňovanie stanoviska Ústavného súdu za kritiku a obrátene. Zo strany poslanca Cupera také čosi neodznelo. A kategoricky sa ohradzujem, pán poslanec Orosz, ktorý práve odišiel, voči urážkam a invektívam voči pánu poslancovi Cuperovi. A to sa týka aj všetkých ostatných poslancov. Vy sa naučíte parlamentnej slušnosti a kultúry. To je základná a elementárna slušnosť. Ak to neviete, tak tu nemáte čo hľadať. (Hlasy v pléne.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Chcel by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Cupera, ktorý hovoril o určitej zahmlenosti tohto zákona, ktorý prerokúvame.

Pán podpredseda Hrušovský, aj mne išlo len o to, aby sme vyčistili jeden aj druhý zákon, to znamená 26, 27, aby boli rovnaké termíny. Myslím si, že je nám všetkým jasné, že obidva tieto zákony sú kvôli týmto voľbám, a teda nevidím dôvod, prečo by malo byť v jednom zákone 55 a v druhom zákone napríklad 28. Išlo mi len o to, aby sme nemýlili spoločnosť, to je po prvé. Nehovoriac už o tom, že sme mali najprv prerokovať ústavný zákon a potom zákon, ktorý prerokúvame teraz. Vyložene len toto bol cieľ môjho vystúpenia, kde som poukázal na rozpornosť týchto zákonov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser vystúpi ako posledný ústne prihlásený do rozpravy.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážené predsedníctvo,

vážené dámy a páni,

Slovenská národná strana má záujem skutočne konštruktívne riešiť problémy v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky, a takto chápte, prosím vás, všetky naše vystúpenia. Aj keď sme možno v hektickom čase, videli ste aj včera z našej strany ústretové gesto, lebo sme videli, že naozaj treba veci pohnúť dopredu, ale na druhej strane očakávame, že takéto ústretové kroky budú aj od terajšej vládnej koalície.

Ak dovolíte, hneď v úvode treba povedať, že síce som bol v parlamente, v Slovenskej národnej rade, ale, žiaľ, som smutný z toho a určite aj mnohí z vás, že miesto vecnej diskusie a pohádania sa aj o probléme, veď to je normálne, podchvíľou skĺzavajú viacerí do osobných urážok. S týmto by sme naozaj mali skončiť a myslím si, že aj rokovací poriadok o to dbá, že takéto veci by sa robiť nemali. Takže prosím vás, skúsme rokovať naozaj vecne.

Ak sa vecne pozrieme na celý problém, tak vidíme, že tu zaznelo viacero tónov aj z radov vládnej koalície. Pán Orosz, pán poslanec Orosz povedal, že je ochotný rokovať o riešení tohto problému, ktorý tu je, a to je naozaj zastúpenie minorít v obecných a mestských zastupiteľstvách. Takisto tu zaznelo aj od pána poslanca Bajana, ktorý je skúsený ako starosta mestskej časti Petržalka a iste veľmi dobre pozná tieto problémy, že vidí, že ten starý zákon o komunálnych voľbách bol zlý.

Smutný som však z toho, že na druhej sa ženú termíny, ženie sa čas. Pán Hraško sa ešte vyjadril veľmi pozitívne, ale pán Šimko chce, aby sme dnes všetko uzavreli. Lenže, priatelia, my sme dali návrhy. Pani poslankyňa Malíková predniesla prostredníctvom výboru návrhy na úpravu zákona, neboli akceptované. Čiže darmo sa hovorí o ochotách, keď potom návrhy na doplnky, na zmeny nikto neakceptuje. Myslím si, že treba jasne povedať aj obyvateľom Slovenska, že nejde o zlepšenie zlého návrhu zákona, ktorý sa tu práve teraz navrhuje, ale ide o návrat k zákonu, ktorý sa ukázal od začiatku ako zlý, a to už 9 rokov. A to je chyba tohto celého procesu, ktorý ste naštartovali, a to je aj chyba návrhu, ktorý predkladala skupina poslancov.

Čiže jednoducho rovno povedzme: Úprimne chceme zlepšiť stav, alebo sa chceme vrátiť k tomu, čo sa už dávno jasne ukázalo ako zlé? Keďže neboli zastúpené minority v obecných a mestských zastupiteľstvách, je to v rozpore s Listinou ľudských práv a slobôd. Ide nielen o národnostné minority, o Slovákov žijúcich na juhu Slovenska v národnostne zmiešaných oblastiach, ale ide aj o politické minority, náboženské minority a akékoľvek iné minority.

Len čo pri väčšinovom zákone je 51-percentné zastúpenie istej skupiny, tí druhí si "neškrtnú", sú jednoducho vygumovaní. A to je obsahom terajšieho zákona do obecných a mestských samospráv, a ak to chceme úprimne riešiť, Slovenská národná strana je pripravená, aby sme to naozaj aj vyriešili. A myslíme si, že to nie je neriešiteľné. Bolo možné principiálne zmeniť zákon tak, aby sa prešlo na pomerný systém z väčšinového. Toto, samozrejme, je zložitý proces, ktorým bolo treba prekopať celý predkladaný návrh zákona. V takomto krátkom čase je ťažko realizovateľný, ale myslíme si, že aj úpravou toho znenia, ktoré je predložené - a sme pripravení o tom diskutovať, - úpravou § 9 ods. 1, § 9 ods. 3 a § 31 ods. 4 by sa dalo dosiahnuť, aby mali minority nádej, šancu, že keď spoja sily, dostanú sa do obecných a mestských zastupiteľstiev. Čiže v tomto smere naozaj treba rokovať, a nie veci zabiť a zhodiť zo stola.

Je to naozaj paradoxné, že terajšia vládnuca skupina celý čas na parlamentnej úrovni kritizovala väčšinový systém, a teraz ho chce ďalej znovu nanútiť obecným a mestským samosprávam, aby pracovali vo väčšinovom systéme. Veď ak to chceme naozaj riešiť ináč, tak prikročme teda ku skutočným zmenám.

V návrhu, ktorý je predložený, je tiež na hlavu postavený harmonogram tvorby volebných komisií. Volebné komisie v parlamentných voľbách sa tvorili zhora dolu, čiže najprv ústredná, potom okresná a nakoniec miestne a okrskové. Tu je návrh zdola nahor, myslím termínovo, najprv sa vytvoria miestne, potom okresné a nakoniec ústredná komisia. Ale dali ste návrh na zmenu, že ústredná komisia bude riadiť celé voľby. Ako ich bude riadiť, keď nebude existovať? Komu budú predkladať návrhy, ak dôjde k nejakým sporom na miestnych úrovniach, keď neexistujú nadriadené volebné komisie, ktoré ešte v tom čase nebudú podľa vášho návrhu na svete?

Takýchto chýb je viac a myslím si, že tá zásadná je v tom, že nie je zabezpečená možnosť zastúpenia minorít. Preto stále trváme na tom, keď nie je možnosť cez výbory, aby zasadlo poslanecké grémium, aby sme spoločne hľadali riešenie a prišli k takému, ktoré by naozaj bolo v prospech Slovenska, lebo voľby, ktoré budú, zakonzervujú stav na štyri roky. A hádam nechceme vyviesť našim starostom, poslancom obecných a mestských zastupiteľstiev veci, ktoré si sami neprajeme.

Vážené dámy a páni, preto vás naozaj prosím o ústretovosť a v tomto smere Slovenská národná strana je pripravená rokovať.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo.

Vážené dámy,

vážení páni,

chcem upozorniť na myšlienku pána poslanca Oberhausera, ktorý povedal a konštatoval, že starý zákon o komunálnych voľbách bol zlý, lebo neboli zastúpené minority, a návrh, ktorý je predložený, sa k tomuto textu zákona vracia. Vážení, ten zákon bol prijatý v roku 1990, keď sme nemali Ústavu Slovenskej republiky a ďalej nemali sme v Ústave Slovenskej republiky článok 11, na ktorý som si vás dovolila vo svojom vystúpení upozorniť. V zmysle článku 11 sme povinní, pokiaľ medzinárodný dohovor, ku ktorému pristupujeme, má nejaké otázky riešiť nadštandardne v ľudských právach, tieto medzinárodné dohody majú prednosť. Navyše, Ústavný súd konštatoval, že návrh, ktorý je predmetom tejto kritiky a bol predmetom rokovania Ústavného súdu, nie je v rozpore s etnickým princípom.

Preto vás opätovne vyzývam, aby sme spravili návrh, kde budú slovenské minority zastúpené tak, ako aj iné, vrátane príslušníkov rómskej minority a ďalších. Návrh, ktorý je predložený, opätovne opakujem, nie je v súlade s článkom 11 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

som naozaj rád, že pán Oberhauser zdôraznil tú myšlienku, že ak nám naozaj ide o to, aby naše obecné a mestské samosprávy fungovali na naozaj demokratických princípoch, o zákone treba začať širokú diskusiu.

Pýtam sa, prečo tak naponáhlo. Prečo sa tak všetko ponáhľa? Môžeme diskutovať. Základom - ako ste nás poúčali celé 4 roky - každého demokratického systému je dialóg. Ja sa pýtam, pán Migaš, a tiež predsedu vášho poslaneckého klubu, prečo váš člen hodnotí našu snahu o dialóg ako zlodejstvo alebo kradnutie času. My nikomu čas nekradneme. Ak by si preštudoval niečo o dejinách parlamentu, vedel by, že parlament vznikol na to, aby sa v ňom rozprávalo, nie na to, aby sa v ňom len hlasovalo. Tak vedieme dialóg. Máme svoje názory, máme svoje výhrady. Aj náš bol vtedy patent na rozum a vyplýval len z toho, že sme mali väčšinu. Váš bude vyplývať z toho, že budete mať tiež väčšinu. Názor ústavného sudcu alebo sudcov vyplýva, alebo ich neomylnosť a pravda vyplývajú len z toho, že sú poslednou inštanciou. Prečítal som milióny strán o tom, koľko sa kritizujú rozhodnutia ústavného súdu, a v každom štáte. Áno, vy ste si neprečítali možno ani jednu. Stačí si kúpiť knihu Amerika v pokušení od...

(Ozval sa zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bajan.