Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani poslankyni.
Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči, pán minister. Prepáčte, pán poslanec.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
je mi cťou po prvýkrát vystúpiť na hodine interpelácií. Som rád, že pani poslankyňa vníma problémy zdravotníctva, že tieto otázky tu položila, má možnosť povedať niektoré svoje myšlienky, ktoré budú odpoveďami na správne postavené otázky.
Predovšetkým mi dovoľte, aby som sa s vami podelil o svoje názory v otázke personálnych výmen. Chcem ubezpečiť, že k tejto oblasti budeme postupovať tak ako aj v roku 1994 až po stanovení kritérií a koncepcie. Keďže pani poslankyňa uviedla, že boli odvolané desiatky riaditeľov, dovoľte mi, aby som písomne odpovedal, pretože si nepamätám presne tie počty, a aby som aj predložil koncepciu personálnych zmien v roku 1994 v odpovedi pani poslankyni, a dovolím si rozmnožiť tento materiál pre vás všetkých. Tým sa osvetlí tento pálčivý bod a nerád by som tu handloval s nejakými nepresnými číslami. Ale kategoricky odmietam to tvrdenie, ktoré tu povedala.
Čo je nové v personálnej politike súčasného ministerstva zdravotníctva. Pani poslankyňa, keby ste ma predsa len vypočuli, bol by som rád. Ďakujem pekne. Takže čo nové môžeme očakávať. Personálne zmeny vnímam v troch rovinách.
Prvé sa budú týkať len tých pánov riaditeľov, u ktorých prebehli kontroly počas ministrovania pána ministra Javorského. Pokiaľ sa tieto kontroly uskutočnili a zistilo sa nehospodárne používanie finančných prostriedkov a iné chyby, títo páni riaditelia, samozrejme, budú musieť za toto niesť zodpovednosť. Takým príkladom je napríklad pán riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Trnave.
Druhá rovina, druhá kategória vedúcich pracovníkov v rezorte sú tí vedúci pracovníci, tí riaditelia, ktorí v priebehu rokov 1994 až 1998, to znamená tí, ktorí za pána ministra Javorského sa dostali do funkcie bez výberového konania, to znamená, že bol niekto predtým odvolaný a dostal sa bez výberového konania len priamym vymenovaním, u všetkých týchto pánov riaditeľov budú vypísané výberové konania. Teda nebudú odvolaní, majú možnosť sa prihlásiť a prebehnú výberové konania. Budem presne informovať, pretože nemám to zmapované, koľko ich bude, riešime iné dôležitejšie veci, ale nebudú to určite desiatky.
Posledná tretia kategória možných personálnych zmien sa bude týkať problematických zdravotníckych zariadení, ktoré majú veľké dlhy, v ktorých sa musíme pozrieť, ako hospodária, akú majú ďalšiu koncepciu rozvoja. A ak sa tam nájdu závažné veci, vtedy sa opäť pristúpi k personálnym zmenám. Pokiaľ by ktokoľvek z poslancov vrátane vás, pani poslankyňa, ste mali ešte iný námet, nech sa páči, som otvorený, môžeme ho prerokovať a môžeme ho prijať. To je k personálnym zmenám.
Čo sa týka privatizácie, som veľmi rád, že ste tu túto otázku položili, skutočne je pravdou, že sme spolu mali tú česť diskutovať o nej. Koncepcia privatizácie - z tej knihy ste niekedy, žiaľbohu, urobili kompilát tým, že ste niekedy pospájali vety z jednej strany a z inej strany, a potom zmysel bol, samozrejme, iný. Sú o tom záznamy, samozrejme, a môžeme tú knižku koncepcie privatizácie z roku 1994 sem doniesť a porovnať ju. Chcem povedať, že nemáme čo meniť na koncepcii privatizácie, na koncepcii odštátnenia. Som rád, že vláda pána Mečiara nenadobudla toľko odvahy, aby posledné zvyšky zdravotníckych zariadení boli rozpredané priamym predajom. Tieto otázky posúdime a povieme, vystúpime tu v parlamente a predložíme status quo, urobíme analýzu, ktorú sme požadovali niekoľko rokov v priebehu ostatnej vlády pána ministra Javorského v kresle.
Urobíme analýzu privatizácie, pokúsime sa vyhodnotiť jej efekt pre občana, efekt pre ekonomiku, pre efektívnosť a poučiť sa z týchto záverov v konfrontácii s našimi pôvodnými zámermi. Predložíme ctenému parlamentu ďalšie naše názory, výhľady, koncepcie privatizácie s tým, že opäť skutočne, pani poslankyňa, ponúkneme to na širokú diskusiu. Vytvárame transformačnú radu pri ministerstve zdravotníctva, ktorá sa nebude skladať z úradníkov ministerstva, do ktorej ponúkame spoluprácu všetkým profesijným a stavovským organizáciám, viac-menej vylučujeme, aby sme robili transformáciu bez toho, aby sme nenačúvali tých, ktorých sa to týka. Čo ste, žiaľbohu, nerobili vy napriek tomu, že ste to z tohto miesta tvrdili.
Pokiaľ ide o financovanie zdravotníctva, žiaľbohu, napriek tomu, že sme tu upozorňovali štyri roky, kam sa zdravotníctvo rúti, a vy v minulosti koaliční poslanci ste tu odsúhlasovali peniaze pre zdravotníctvo, situácia je viac ako kritická. Minimálne 12 miliárd je deficit v zdravotníctve. V súčasnosti máme tvrdé rokovania na ministerstve financií, aby sme dokázali obhájiť nevyhnutnú sumu na to, aby sme nemuseli vyhlásiť krízový stav vo financovaní zdravotníctva, možno k tomu dôjde. Ako budeme robiť v roku 1999, to bola pravdepodobne tam namierená otázka, to znamená odvod štátu za jeho poistencov, nevidím žiadny dôvod a pravdepodobne všetci poslanci v tejto snemovni ma podporia, že budeme vyžadovať taký podiel štátu na platení poistného, ako sme deklarovali počas svojich volebných sľubov.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.
Pani poslankyňa, v časti interpelácie nemôžem udeľovať slovo na faktické poznámky. Pani poslankyňa, faktické poznámky môžu byť iba v rozprave, teraz nie je rozprava. Pani poslankyňa, rozprava bude vtedy, keď vám pán minister odpovie písomne. V časti prerokúvania písomných odpovedí bude k týmto odpovediam otvorená rozprava.
Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák. Pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená snemovňa,
pred odchodom na zahraničnú pracovnú cestu pán minister Kanis poskytol pre televíziu rozhovor o prioritách v rezorte. V tejto súvislosti sa okrem iného vyjadril, že mieni zvážiť a zoštíhliť počet v rezorte ministerstva obrany, čo sa týka aj vojakov profesionálnej služby. Vieme, že v armáde je veľmi málo penzistov, väčšinou sú to mladí ľudia alebo ľudia, ktorí majú ďaleko do penzie. Nakoniec dalo by sa povedať, že áno, aj na ministerstve obrany nájdeme ľudí, ktorí sú tam bez potrebnej vojenskej praxe, a teda si iba užívajú svoje postavenia, ktoré im iní vytvorili. Ale nie o tom chcem hovoriť.
Chcem povedať, že cez toto vyhlásenie pána ministra sa začali na pôde ministerstva obrany objavovať ľudia dosť pokročilého veku. To ma viedlo k tomu, že chcem interpelovať pána ministra. Prítomnosť týchto ľudí, a aj keď tam boli ešte len dva či tri dni, už aj v niektorých príkladoch až arogantné vystúpenie voči ostatným pobúrilo ľudí a vyvoláva veľa otázok. Ide o ľudí, ktorí svojím vekom vyše 50 rokov užívajú už niekoľko rokov na dnešné pomery penzijné zabezpečenie najvyššej kategórie. Ak by tieto osoby samy nespustili vyhrážky voči svojmu okoliu, ani by ich nik na ministerstve zrejme nezaznamenal. Žiaľ, údajne títo, svojím vekom už prestarnutí ľudia sa pripravujú na vstup do aktívnej profesionálnej služby.
Dovoľte mi teda, aby som citoval zákon číslo 370/1997 Z. z., kde v jeho § 8 sa hovorí: "Do služobného pomeru môže byť prijatý občan, ktorý písomne požiadal o prijatie do služobného pomeru a
a) ku dňu prijatia dovŕšil vek 18 rokov a vykonal základnú službu alebo náhradnú službu,
b) je bezúhonný,
c) ovláda štátny jazyk,
d) spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,
e) je zdravotne spôsobilý na výkon profesionálnej služby,
f) nie je členom politickej strany, politického hnutia, odborovej organizácie ani združenia, ktoré má politický charakter,
g) ma trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
h) má len štátne občianstvo Slovenskej republiky."
Nepochybujem, že ľudia, o ktorých hovorím, teda plukovníci v zálohe pán Dráb a pán Barták, spĺňajú takmer všetky kritériá, pochybujem však, že spĺňajú kritérium uvedené v písmene b) kvôli tomu, že jednoducho vyrastali v iných podmienkach. Títo dvaja páni plukovníci, pokiaľ je pravda, že sa majú vrátiť do aktívnej služby, celý aktívny vojenský život boli špecialistami len v oblasti ideologickej práce v armáde, či už to bolo v útvaroch, alebo ako príslušníci pedagogického zboru na Vojensko-politickej akadémii, ktorú sme zrušili. Nie sú schopní pracovať v odbornej vojenskej funkcii pre dnešnú armádu, lebo na ňu nemajú vzdelanie ani vojenskú prax. A preškolenie v roku 1993 na použiteľnú vojenskú funkciu odmietli. Nevidím ani možnosť ich ideologického pôsobenia v plnení programu Partnerstva za mier alebo pri vytváraní cesty pre armádu do NATO. A pán minister predsa o tejto ceste veľmi aktívne hovorí.
Zrejme jedinou prednosťou a kvalifikačnou podmienkou, ktorú majú splnenú, je rovnaké pôvodné povolanie spolu s pánom ministrom, a to pedagóg v oblasti komunistickej ideológie. Toto je zrejme len pokus o vyjadrenie vďačnosti svojim kolegom za účasť na osobnej volebnej kampani v roku 1994 a 1998. Osobne to hodnotím ako pokus o získanie práva odísť znovu do penzie podľa nového zákona, s novým mimoriadne vysokým odchodným. Pripomínam však, že ak je pravdou, že osoby, o ktorých hovorím, budú prijaté pánom ministrom znovu do vojenskej služby napriek pokročilému veku, poruší sa aj § 20 ods. 3 zákona číslo 370/1997 Z. z., ktorý hovorí, citujem: "Na výkon funkcie s plánovanou dôstojníckou alebo generálskou hodnosťou musí profesionálny vojak spĺňať vysokoškolské vzdelanie a príslušné kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, ak tento zákon neustanovuje inak." Tento zákon o pracovníkoch politického aparátu v minulosti nehovorí nič. Táto skupina ľudí má iba takú kvalifikáciu, ktorú armáda nekomunistického štátu nemôže využiť. Nie je to ich chyba, oni proste žili v inom režime.
Preto interpelujem pána ministra obrany nasledujúcimi otázkami:
Je pravdou, že budú prijatí do aktívnej služby napriek pokročilému veku plukovníci v zálohe pán Barták a pán Dráb? A ak majú byť naozaj prijatí, potom dávam druhú otázku, na akú odbornú funkciu dnešnej Armády Slovenskej republiky pre cestu do NATO a plnenie programu Partnerstva za mier je využiteľná ich teoretická a praktická príprava ideologických odborníkov z čias, keď u nás vládol komunistický systém.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper - procedurálna poznámka.
Zapnite pána poslanca Cupera.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, pán minister Šagát využil svoje právo odpovedať na interpelovanú otázku. Keďže využil toto právo on, to isté právo patrilo - možnosť faktickou poznámkou reagovať aj interpelujúcej poslankyni Aibekovej. Takéto pravidlo sa vždy v tomto parlamente dodržiavalo. Pán minister si dovolil arogantne so žuvačkou v ústach urážať pani poslankyňu a ona mu nemá šancu odpovedať. Kde sú tieto nové demokratické spôsoby v tomto parlamente? Takéto tu nikdy neboli, takže dajte jej láskavo možnosť, aby faktickou poznámkou reagovala na odpoveď pána ministra, lebo tak hovorí rokovací poriadok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, § 130 zákona o rokovacom poriadku presne upravuje procedúru pri bode programu interpelácie. To, že pán minister odpovedal ústne, neznamená, že môžeme mať faktické poznámky k tejto jeho odpovedi, pretože ústna odpoveď nezbavuje pána ministra písomne odpovedať do 30 dní. A ak si prečítate rokovací poriadok a postupnosť, ku ktorej sa dopracujete, tak až pri prerokúvaní písomnej odpovede možno k tejto odpovedi otvoriť rozpravu, takto presne hovorí rokovací poriadok.
Pán poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo.
Chcel som vlastne povedať to isté, budem citovať bod 4 § 130: "Na najbližšiu schôdzu Národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný a interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú." Teda vo väzbe na to, čo hovoril pán podpredseda Hrušovský, chcem povedať, že až po doručení písomnej odpovede je odpoveď interpelovaného. Po písomnej odpovedi je možné sa interpelujúcemu vyjadriť, či považuje odpoveď za uspokojivú, lebo v bode 1 § 130 sa hovorí, že ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne. To je všetko, čo som chcel povedať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Som rád, že lekári sa stali hlavnými vykladačmi rokovacieho poriadku v tomto parlamente. Okrem pána Kováča už to bude zrejme aj pán poslanec Gaľa. Toto, čo prečítal pán poslanec Gaľa, nezbavuje vás povinnosti dať pani poslankyni Aibekovej právo reagovať na pána ministra, lebo aj on využil právo odpovedať ústne. Samozrejme, že to, že ho nezbavuje rokovací poriadok odpovedať aj písomne, je otázka druhá, aj vtedy bude mať možnosť pani poslankyňa odpovedať faktickou otázkou. A kam by sme to dospeli, aby si tu dovolil minister urážať pána poslanca, a jednoducho pán poslanec sa nemal šancu brániť? To kde by bol taký rokovací poriadok demokratickej spoločnosti? To má byť tá nová demokracia, ktorú tu proklamujete pred spoločnosťou a ktorú bol pán Čarnogurský obhajovať v Štrasburgu? Alebo ako to máme chápať?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte, pani poslankyňa, pán minister Čarnogurský chce odpovedať pánu poslancovi Brňákovi.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, áno, chcem odpovedať pánu poslancovi Brňákovi, ale vzhľadom na to, že teraz vyšiel von, dal by som prednosť, keby bol prítomný vtedy, keď mu budem odpovedať, a preto sa teraz vzdávam tohto práva. Prosím, aby som mal možnosť mu odpovedať, keď tu bude pán poslanec Brňák prítomný v sále.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister Kanis chce odpovedať.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ctené dámy,
vážení páni,
chcem odpovedať pánu poslancovi Andrejčákovi. Chcel by som mu najskôr poďakovať, že pracuje cieľavedome na spevnení súčasnej vládnej koalície. Ďakujem vám veľmi pekne.
K tomu, čo ste tu povedali, pán poslanec, nuž začnime asi tým, že od roku 1994 podnes narástol počet pracovníkov ministerstva obrany takmer o 100 %, takmer o 100 %. Takže, ak ja poviem, že sa budú hľadať efektívnejšie štruktúry, tak asi je na to dôvod. To je prvá vec.
Druhá vec, myslím si, že vy ako bývalý generál, ktorý na záver jesene 1989 bol nachystaný robiť poriadky s revolúciou, máte najmenej práva na to, aby ste vykladali, kto má čo aké prvotné zamestnanie. Najmä vy, keď celá vaša kariéra je spojená s pár mužmi v tomto štáte, ktorí boli. Nechcem vám tu pripomínať, nechcem vám to pripomínať, aké označenie ste dostali, keď sme boli na zahraničnej ceste v Londýne. Nechcem to pripomínať. Pán generál, myslím si, že by bolo už načase, aby ste prestali rozmýšľať ako veliteľ práporu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
dámy poslankyne,
páni poslanci,
vážení hostia,
som dosť prekvapená zo spôsobu vedenia terajších interpelácií, lebo možno okrem rokovacieho poriadku by bolo veľmi dobré, keby tu platil zdravý sedliacky rozum a trochu slušnosti. Možno aj by bolo veľmi dobré, keby sme si siahli do odpovedí bývalej vlády, ktorú ste obviňovali všelijakými inými prívlastkami, aby ste si prečítali, s akou slušnosťou, skutočne vrcholnou slušnosťou a galantnosťou sa odpovedalo členom tohto cteného parlamentného zastúpenia. Prosila by som vás, aby sa tu skončilo nejaké vykrúcanie. Nerozumela som teraz tejto odpovedi, ako poslankyňa by som mala rozumieť odpovedi ministra, ktorú dáva. Myslím si, že tu nebudeme mať odteraz útoky jeden na druhého.
Poviem svoju interpeláciu, ktorú mám na neprítomného ministra zahraničných vecí pána Kukana. Prečítala som si, že dochádza k odvolaniu menej ako 10 veľvyslancov. Niektoré mená už tu boli spomenuté včera, to bol pán veľvyslanec Šesták, niektoré nie, ale hovorila som o tom aj dnes na tlačovej konferencii, že ďalšie meno je meno Belohorská. Nebudem si fúkať vlastnú boľačku. Idem hovoriť o tých ostatných. Veľmi by som rada vedela, podľa akých kritérií sa pri odvolaní veľvyslancov postupuje.
Mečiarova vláda vymenovala niektorých zástupcov práve z tohto cteného zboru. Myslím si, že štvorročná dĺžka pôsobenia v parlamente dáva dosť veľkú možno nie profesionalitu, ale schopnosť vedieť reagovať pri zastupovaní svojej krajiny v zahraničí. Myslím si, že pri mladej slovenskej diplomacii je hriech, ak takýchto ľudí zdehonestujeme tým, že vlastne po ich krátkom nastúpení v zahraničí ich posielame domov. Chcela by som pripomenúť jedného z pánov poslancov, ktorého som už dnes ráno spomenula v krátkom vystúpení, pána poslanca Neuwirtha, ktorý počas svojho pôsobenia ako poslanec v tomto parlamente vzhľadom na svoj úctyhodný vek ďaleko viac ako 70 rokov, keď hovorím ďaleko, myslím si, že sa nemýlim, že to bolo 73 - sa vzdával funkcie predsedu výboru zo zdravotných dôvodov. Tohto človeka sme poslali, aby zastupoval Slovensko vo Vatikáne. Napriek tomu, že boli isté problémy pri nedohode, nemožnosti vlády pána premiéra Mečiara dohodnúť sa s Vatikánom a bol pozvaný na pohovory, bola veľká búrka protestov proti jeho prítomnosti na Slovensku.
Preto sa pýtam, či to je začiatok budovania dobrého mena Slovenska. Na uvoľnené posty veľvyslancov - a dávam do pozornosti pravdivé údaje - všetci veľvyslanci, ktorí sa vrátili domov zo svojich postov v zahraničí, si riadne skončili svoje pôsobenie v zahraničí, nikto neodišiel zo svojho postu predčasne, a tí, ktorí boli vymenovaní, sú s takouto hanbou posielaní späť domov. Ak je to budovanie dobrého mena Slovenskej republiky, tak sa pýtam na iné: Ak sa tam použilo len kritérium členstva alebo to, že zastupoval Hnutie za demokratické Slovensko v tomto parlamente, považujem to za perzekúciu členov istej politickej strany v štáte, kde je pluralita politických strán.
Ďalej chcem využiť svoje právo interpelácie aj otázkou na druhého pána ministra, a to je pán minister Šagát, minister zdravotníctva. Mám na to tiež svoje právo, pretože chvíľu som v tomto rezorte pôsobila ako ministerka, bolo to pred ním. A chcem ho uistiť o jednej veci, že správa, v ktorej obvinil tu prítomnú pani poslankyňu namiesto toho, aby odpovedal na otázky, bola pripravená ešte za pôsobenia pána ministra Soboňu, pokračovalo sa v tejto práci prakticky bez zmien počas môjho ministrovania. Za ministrovania pána ministra Šagáta za krátke obdobie k tejto správe bolo pridaných zopár iných objektov a vlastne v tomto istom pokračovala aj pri ministrovi Javorskom. Chcem ubezpečiť pána ministra Šagáta, že v rezorte pracujú slušní ľudia, pracovníci ministerstva zdravotníctva sú zdatní aj napriek tomu, že včera boli, myslím si, mnohí z nich odvolaní, a tým vlastne dokazujú, že ten rezort sa stará o zdravie obyvateľov, a nie o zdravie alebo dĺžku pôsobenia svojho ministra.
Veľmi by som bola rada, keby zostali alebo keby pán minister bol schopný odpovedať bez nenávisti na otázky, ktoré mu boli položené, pretože neodpovedal na jednu veľmi základnú otázku, ktorá zaujíma nielen zamestnancov zdravotníctva, ale zaujíma aj občanov Slovenskej republiky, a preto ju ešte chcem podčiarknuť, ak si ju v otázke pani poslankyne Aibekovej nevšimol, a to je, čo chce meniť v Ústave Slovenskej republiky o bezplatnom zdravotníctve.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O slovo požiadal pán minister Černák.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
som rád, že môžem po prvýkrát využiť paragraf, ktorý umožňuje členovi vlády vystúpiť kedykoľvek v tomto parlamente, a že sa môžem prihovoriť mojim bývalým kolegom a kolegyniam a čiastočne odpovedať aj za pána ministra Kukana, hoci, samozrejme, on písomnú odpoveď, tak ako mu to ukladá rokovací poriadok, do 30 dní dá.
Vážené dámy a páni,
pri novom rokovacom poriadku zhodou okolností práve ja som mal takú skúsenosť. Súčasní členovia vlády vstanú a na interpelácie odpovedajú. Predchádzajúca vláda si väčšinou interpelácie vypočula a využila ustanovenie ústne neodpovedať a odpovedali len písomne. Raz sa mi stalo, že pán Kozlík na moju interpeláciu odpovedal ústne, a keď som sa domáhal reakcie, tak zhodou okolností práve pán poslanec, ktorý teraz vykladá rokovací poriadok a drží ho v ruke, ma vášnivo poúčal o tom, že nie je otvorená rozprava a že faktické poznámky môžu byť len v rozprave. Osobne si myslím a stotožňujem sa s vedením tejto schôdze, že pri písomnej odpovedi na interpelácie, vtedy je možnosť v rozprave vystúpiť. Pokiaľ by to niekomu robilo problém, za 10 minút nájdem v stenografických záznamoch aj slová vedúceho, vtedy viedol schôdzu pán Gašparovič, aj slová príslušného predsedu výboru vtedy, ako zdôvodnili, že pri interpeláciách po odpovedi nie sú možné faktické poznámky.
Dovolil som si len tento vecný tón a celkovo si myslím, že v tomto parlamente v tomto volebnom období by mal viac prevládať vecný tón ako emócie. Boli tu už dve interpelácie na pána ministra Kukana. Pán minister Kukan je v Bruseli na zahraničnej ceste, je ospravedlnený. Určite písomne odpovie. Ale, prosím vás, ak niekto hovorí o tom, že odvolávanie je nefér, navštívil som pána ministra Maxona so skupinou vtedy novozvolených poslancov. Vedeli sme o tom, že na ministerstvách nie sú peniaze, je známe, že vyslanie jedného veľvyslanca stojí okolo pol milióna korún a prosili sme: Pán minister, povedzte premiérovi, nevysielajte zbytočne ľudí, ktorí nemajú na to kvalifikáciu, ktorých bude nutné stiahnuť, vznikajú zbytočné náklady. Neviem, či je tu pán poslanec Maxon, vtedy mi odpovedal: Povedzte, na základe akého zákona mám konať. Keď vyšlú, nemám právo. Takže pokiaľ by sa hovorilo o fér pravidlách, tak bolo by bývalo fér nevysielať ľudí, ktorých musí každá rozumná vláda stiahnuť, pretože nemajú kvalifikáciu. V tej prvej várke bola jedna pani, ktorá konkrétne nie je ani jazykovo, ani vzdelaním, ani kariérne vybavená, a jednoducho nemohla tam tú funkciu plniť.
Pani Belohorská hovorí o tom, že si nebude fúkať vlastnú boľačku. Nuž, dovoľte mi, pani poslankyňa, povedať, že vy sama ste rozhodli o svojom osude. Novozvolená poslankyňa pani Keltošová, ktorá bola veľvyslankyňou, riešila svoj problém na úrovni. Rozhodla sa pre poslanecký mandát a vzdala sa veľvyslaneckého postu. Aj vy ste sama rozhodli, prijali ste mandát, nastúpili ste do parlamentu, no zjavne nemôžete vykonávať dve funkcie naraz. (Hlas zo sály.)
Takže, dovoľte mi, prosím, vážená poslanecká snemovňa, len takú kratučkú reakciu. Určite odpovie pán minister zahraničných vecí Kukan písomne.
A dovoľte mi ešte na záver, zneužívam trošku rokovací poriadok, ale ako člen vlády môžem hovoriť, kedy chcem a o čom chcem, takže, dovoľte mi na záver povedať ešte dve veci.
Som rád, že zasadnutie Národnej rady ide v priamom prenose Slovenskej televízie. Štyri roky sme o to žiadali, nebolo to možné. Som rád, že sa zaviedol takýto úzus. Občania majú právo sa pozerať a kontrolovať, ako nimi zvolení zástupcovia ich reprezentujú.
A takisto mi dovoľte povedať, že som rád, že budeme na interpelácie reagovať, pretože silne som cítil absenciu v rokovacom poriadku všeobecnej politickej rozpravy. Prakticky sa zrušil bod, kde bola možnosť každý problém vyriešiť, vydiskutovať. Takže tým, že budeme reagovať na interpelácie, vystupovať, budeme čiastočne aj túto slabinu rokovacieho poriadku riešiť, aby bola možnosť o problémoch otvorene hovoriť. A znovu podotýkam, som rád, že v priamom prenose.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
keďže sa v priebehu tejto schôdze vyskytla pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, využívam podľa § 146 procedurálny návrh o tom, že predsedajúci o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona rozhodne až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Dávam tento procedurálny návrh, prosím, aby sme o ňom hlasovali, aby sa okamžite zišiel ústavnoprávny výbor, aby zaujal k tejto pochybnosti stanovisko. Vyhlásim potom 15-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pán poslanec Brňák.
Zapnite pána poslanca Brňáka, prosím.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, možno aj v kontexte vystúpenia pána ministra Černáka by bolo dobré, keby sme si v rámci tohto bodu vyjasnili niektoré pravidlá. Bývalo dobrou zvyklosťou, že v prípade neúčasti či už premiéra, alebo jednotlivých členov vlády zastupujúca osoba z vlády konkrétne určila, ktorá osoba ktorú osobu zastupuje. Pretože nemožno spochybniť vystúpenie pána ministra Černáka, on ako minister skutočne môže vystúpiť kedykoľvek a o čomkoľvek, ale v danom prípade by jeho odpoveď mohla zaväzovať a zaväzovať aj pána ministra Kukana a nedomnievam sa, pretože pán podpredseda vlády Mikloš toto v úvodnom slove neuviedol, že pán minister Černák zastupuje dnes v bode interpelácie ministra zahraničných vecí. Myslím si, že mítingová rétorika je jedna vec a kompetentná odpoveď kompetentného ministra je o niečom inom. A mohla by tu vzniknúť disharmónia v tom, že...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák, poverenie na zastupovanie niektorého z členov vlády sa vyžaduje iba pri bode hodina otázok, nie pri interpeláciách. (Potlesk.)
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Prosím, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dostavte sa do rokovacej sály. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu v bode interpelácie.
Ospravedlňujem sa, že sme oproti pôvodnej pätnásťminútovej prestávke túto prestávku predĺžili takmer na hodinu, ale ten problém sa stal oveľa zložitejším, ako sme predpokladali, a ústavnoprávny výbor prijal uznesenie len v tejto chvíli.
Prosil by som pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby oboznámil plénum Národnej rady s uznesením ústavnoprávneho výboru.
Poslanec L. Orosz:
Vážené dámy,
vážení páni,
uznesenie nemám ešte v písomnej podobe, ale budem ho formulovať v ústnej podobe. Potom bude vyhotovené, takže vzhľadom na to, že nechceme predlžovať túto prestávku, prednesiem ho v ústnej podobe.
Ústavnoprávny výbor sa zaoberal jednak výkladom § 129 a § 130 zákona o rokovacom poriadku, ktorý rieši inštitút interpelácií, a zaoberal sa aj špecifickou situáciou, ktorá vznikla na dnešnej schôdzi.
Najprv k výkladu ustanovení § 129 a § 130 rokovacieho poriadku, to znamená k inštitútu interpelácie. Inštitút interpelácie pozostáva z dvoch štádií - z podania interpelácie v písomnej podobe, resp. jej ústneho prednesu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky - § 129. Druhé štádium je odpoveď na interpeláciu vrátane rozpravy k odpovedi, vyjadrenia interpelujúceho a zaujatia stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k interpelácii - to je § 130. Ústna odpoveď interpelovaného je možná, ale nie je právne relevantná. Právne relevantná je len písomná odpoveď, po ktorej doručení sa interpelujúci vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú a zaradí sa rozprava k tejto odpovedi na príslušnej schôdzi Národnej rady, na ktorú sa aplikujú príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Toľko k výkladu.
A teraz k dnešnej špecifickej situácii. Dnes vznikla špecifická situácia, ktorá vznikla v dôsledku toho, že ide o prvú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky po voľbách, na ktorú sa zaradil bod interpelácie. Z tohto dôvodu nie je možné aplikovať na dnešnú situáciu § 130. Je možné aplikovať len § 129, to znamená prvé štádium inštitútu interpelácie. Rokovací poriadok nerieši situáciu, keď interpelovaný okamžite odpovedá ústne na interpeláciu. Túto situáciu bude treba riešiť pri príprave novelizácie zákona o rokovacom poriadku.
Ústavnoprávny výbor zároveň odporúča ďalší postup na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. V rámci bodu interpelácie každý z poslancov, ktorý chce vystúpiť v tomto bode s interpeláciou, má na to, prirodzene, právo a člen vlády má právo odpovedať ústne na túto interpeláciu, čo ho ale nezbavuje povinnosti odpovedať písomne. Týmto vlastne je v rámci dnešnej schôdze ukončený proces interpelácie, teda odpoveďou člena vlády. Ostatným poslancom, ktorí interpelovali, sa už nedáva právo odpovedať. To je riešenie pre dnešnú konkrétnu situáciu.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
chcem len doplniť, že toto stanovisko je iba stanoviskom opozičných poslancov, pardon, vládnych poslancov, budúcich opozičných, ústavnoprávneho výboru, a že naše stanovisko bolo úplne iné. Teda k dohode nedošlo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Prosila by som, pán predsedajúci, ak by bolo možné doplniť toto stanovisko, ak ho môžem dopĺňať, aby odpovedal príslušný minister, lebo keď hovoríme o dnešnej špecifickej situácii, došlo k odpovedi nepríslušného ministra, ktorá bola jednoducho len istým takým dialógom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokiaľ tomu dobre rozumiem, myslíte buď minister, na ktorého interpelácia smeruje, alebo ním poverený minister, predsedom vlády poverený minister.
Zapnite pani poslankyňu Belohorskú.
Poslankyňa I. Belohorská:
Áno, presne tak, ale aby to bolo oznámené na začiatku schôdze, tak ako zvyklosti tohto parlamentu dávajú. Pretože povedať, že je to prvé zasadanie, treba povedať, ale tohto parlamentu. Tu už bola vytvorená určitá kultúra interpelácií, ktorá bola dodržiavaná. Samozrejme, že sa nebude niektorým ľuďom niečo páčiť, nech sa páči, je tu kaviareň, môžu odísť preč, ale nech tu neznevažujú toto prostredie, ktoré by malo skutočne mať kultúru, ktorá mu prináleží.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Ako ďalší v interpelácii vystúpi pán poslanec Gajdoš. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
interpelujem neprítomného pána ministra Kanisa. Veľmi pozorne sledujem kroky novej vlády a vyhlásenia jednotlivých jej členov. Zvlášť pozorne som v poslednom čase sledoval vyhlásenia pána ministra Kanisa k prioritným opatreniam, ktoré chce prijímať v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Jedno z týchto opatrení sa dotýka i personálnych zmien, ktoré pán minister Kanis hodlá vykonať v rezorte ministerstva obrany s dôrazom na prioritnú zmenu na poste náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.
Chcel by som zdôrazniť, že ak k takejto zmene dôjde, nemá takéto opatrenie obdobu vo vyspelých európskych štátoch a ťažko bude môcť svoj krok pán minister Kanis zdôvodniť, pretože súčasný náčelník Generálneho štábu generálmajor Marián Mikluš je vysokokvalifikovaný vojenský odborník a má všetky morálne a vôľové predpoklady na to, aby zodpovedne napĺňal funkciu náčelníka Generálneho štábu. Chcem zdôrazniť, že napriek mediálnym spochybneniam jeho osoby sa tento človek nikdy politicky neangažoval, nikdy neprejavoval svoju náklonnosť k jednému alebo druhého politickému subjektu. Pretože neboli pánom ministrom Kanisom zverejnené dôvody, pre ktoré tento krok chce urobiť, kladiem mu otázku, aké on udáva dôvody na odvolanie náčelníka Generálneho štábu generálmajora Mariána Mikluša zo súčasnej funkcie.
Druhá otázka, ktorú mu chcem položiť, je otázka, aké urobil opatrenia k pokračujúcemu tunelovaniu Vojenských stavieb, ktoré začal jeho predchodca s účelovým rozhodnutím pred ukončením svojho mandátu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážená pani ministerka,
mám interpeláciu na ministra kultúry, pána ministra Milana Kňažka.
Pán minister, z politických dôvodov ste odvolali niekoľko desiatok vedúcich pracovníkov a riaditeľov. Z politických dôvodov preto, aby sa niekto, nedajbože, neurazil, lebo nebol v odvolávacích dekrétoch uvedený dôvod odvolania a nikto s ľuďmi, ktorí boli odvolaní predtým, ako prebrali odvolávací dekrét, nehovoril. Ale ani toto nie je dôvod, aby som spochybňoval súčasných vami dosadených riaditeľov, lebo v prvom rade ide o slovenskú kultúru a myslím si, že je každému z týchto riaditeľov treba dať čas, lebo len práca týchto riaditeľov opodstatní alebo neopodstatní váš krok. Zatiaľ sú to však iba čistky.
Keďže prišli noví ľudia, a teda zmena, zaujíma ma vaša koncepcia v oblasti hudobno-zábavného žánru na Slovensku v podmienkach slovenského divadelného života. Zaujíma ma v tejto chvíli preto, lebo tento zámer podľa môjho názoru bol na Slovensku nadštandardne fungujúci, čo dokazujú napríklad vlaňajšie úspechy divadla Novej scény v zahraničí alebo uvedenie nového pôvodného slovenského muzikálu Kráľ Dávid.
Ďakujem za pozornosť.