Středa 25. listopadu 1998

Druhý deň rokovaniaDruhý deň rokovaniaDruhý deň rokovania

Druhý deň rokovania

4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

25. novembra 1998

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zistíme prítomnosť na začiatku prerušenej schôdze. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 96 poslancov, teda schôdza Národnej rady je uznášaniaschopná.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram rokovanie prerušenej 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery, ktoré predniesol predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda 19. novembra 1998.

Znenie programového vyhlásenia ste dostali písomne na začiatku 4. schôdze ako tlač 67.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Hóka, pán poslanec Cagala, pán poslanec Kalman, pán poslanec Bartoš, pán poslanec Kresák, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Švec, pán poslanec Jarjabek. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Palko, pán Prokeš a pán Ambróš.

K zneniu programového vyhlásenia vlády rokovali výbory za účasti príslušných členov vlády Slovenskej republiky. Správu o prerokovaní programového vyhlásenia vlády vo výboroch ste dostali ako tlač 67a vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Dávam slovo predsedovi gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Prosím poslancov, aby sa upokojili, rokujeme.

Pán poslanec Zlocha, máte procedurálny návrh?

Poslanec J. Zlocha:

Pán predseda, mám len jednu pripomienku. Neospravedlnil som sa, som prítomný na tejto schôdzi.

Predseda NR SR J. Migaš:

V poriadku.

Nech sa páči, pán poslanec Farkas, máte slovo.

Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

vážená vláda,

dovoľte mi, aby som vám predniesol správu o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery predložila vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 113 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda predniesol programové vyhlásenie vlády na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky dňa 19. novembra 1998. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky bolo doručené v písomnej forme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky na začiatku 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač číslo 67.

Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 44 zo dňa 19. novembra 1998 pridelil podľa § 107 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky programové vyhlásenie vlády všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva na prerokovanie do 24. novembra 1998. Predseda Národnej rady súčasne určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý na základe uznesení výborov predloží na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vo výboroch a návrh z rozpravy ako podklady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky (tlač číslo 67) prerokovali v stanovenom termíne všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory vyslovili súhlas s predloženým Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť vláde dôveru.

Dva výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť formulovali návrhy do uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Prehľad týchto návrhov máte pred sebou, samozrejme, nebudem ich čítať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz vás musím informovať o tom, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 44 zo dňa 19. novembra 1998 prijal dnes uznesenie číslo 11, v ktorom:

a) berie na vedomie správu o výsledku prerokovania programového vyhlásenia vlády a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky,

b) určuje poslanca Pála Farkasa za spoločného spravodajcu výborov,

c) poveruje spoločného spravodajcu

1. predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady,

2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o návrhoch, ktoré vyplynuli zo správy o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch, ako aj o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a zároveň hlasovať o programovom vyhlásení vlády o vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky ihneď po ukončení rozpravy,

d) odporúča Národnej rade podľa článku 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky

1. schváliť programové vyhlásenie vlády,

2. vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky,

e) ukladá predsedovi výboru a spoločnému spravodajcovi predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky na 4. schôdzi Národnej rady.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v našom rokovacom poriadku je stanovený osobitný režim rokovania.

Vychádzajúc z § 107 rokovacieho poriadku, ako aj z toho, že ide o program vypracovaný vládou Slovenskej republiky na nasledujúce štyri roky, v ktorom si vláda stanoví úlohy na riešenie najvážnejších spoločenských, ekonomických, sociálnych či iných problémov u nás, naše prípadné návrhy prednesené v rozprave by mali odznieť ako odporúčania vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky.

Žiadam vás, ak budete mať v rozprave takéto návrhy do uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste ich odovzdali písomne a riadne sformulované v zmysle § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Po rozprave potom budeme hlasovať najprv o návrhoch, ktoré prijali príslušné výbory Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sú zapracované do správy o prerokovaní programového vyhlásenia vlády a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 67a).

O týchto návrhoch budeme hlasovať spoločne. Potom budeme hlasovať o návrhoch, ktoré odznejú v rozprave a budú zapracované do správy o prerokovaní programového vyhlásenia vlády a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery v pléne Národnej rady ako návrhy poslancov (tlač 67b.)

Všetky prijaté návrhy budú, samozrejme, zapracované do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom potom budeme hlasovať ako o celku.

Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery.

Žiadam poslancov, ak budú mať v rozprave návrhy na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, aby ich odovzdali spravodajcovi písomne a riadne sformulované podľa § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

Do rozpravy sa písomne prihlásili poslanci: ako poverení členovia poslaneckého klubu poslanci pán Kováč, pán Kozlík, pán Mesiarik, pán Bárdos. Ďalší písomne prihlásení do rozpravy sú páni poslanci Šimko, Oberhauser, Danko, Hofbauer, Mikloško, Hort, Kačic, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Kadlečíková, páni poslanci Gaľa, Drobný, Bauer, Jasovský, Mikolášik, Benčat, Števček, Gajdoš, pani poslankyňa Rusková, páni poslanci Rusnák, Kandráč, Baco, Rehák, pani poslankyňa Keltošová, páni poslanci Šťastný, Zlocha, pani poslankyňa Aibeková, páni poslanci Andrejčák, Delinga, Tkáč, Husár, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Brhel, páni poslanci Kužma, Osuský, Klemens, Hudec, Švantner, Prokopovič, Halmeš, Andrassy, Malchárek, Faič, Krajči, Šebej, Tuchyňa, Slaný, Zelník, Rakús, Binder, Hraško, Gabriel, Sopko, pani poslankyňa Dubovská, páni poslanci Ištván, Ošváth, pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Palko, pani poslankyňa Záborská, pani poslankyňa Malíková, páni poslanci Maxon, Weiss, Harach, Šepták, Sitek a pán poslanec Húska ako 71. v poradí.

Ako prví vystúpia poverení členovia poslaneckých klubov, ak sa do zoznamu rečníkov prihlásili.

Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja by som veľmi požiadala, aby som sa mohla ešte prihlásiť do rozpravy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Môžete sa prihlásiť ústne, pani poslankyňa.

Poslankyňa K. Tóthová:

Dobre, ďakujem vám veľmi pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Paška, nech sa páči.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo.

Rovnako by som sa chcel ústne prihlásiť do rozpravy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítal som zoznam písomne prihlásených. Najprv budú vystupovať tí, ktorí sú poverení za kluby, potom ostatní písomne prihlásení.

Uzavriem potom tých, ktorí sa prihlásili písomne, a potom sa prihlásite ústne a budeme v rozprave pokračovať. Dobre? Čiže prikročíme k samotnej rozprave.

Ako prví vystúpia poverení členovia poslaneckých klubov, tak ako sa do zoznamu rečníkov prihlásili.

Pán poslanec Števček, nech sa páči.

Poslanec P. Števček:

Ďakujem.

Vážený pán predseda,

vážení členovia slovenskej vlády,

dovoľte mi vysloviť takúto procedurálnu poznámku alebo žiadosť. O chvíľu sa na našich svetelných tabuliach zjaví rad mien slovenských poslancov. Žiaľ, píšu sa vždy tieto vlastné mená maďarským pravopisom. Po slovensky sa uvádza najskôr krstné meno, potom priezvisko. Odvolávam sa pritom na platnosť zákona o štátnom jazyku a žiadam, aby sa veci technicky napravili.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Túto otázku prekonzultujem s technikmi a vašu pripomienku skúsime zohľadniť tak, aby sa aj technicky riešila.

Ďakujem, pán poslanec.

Ako prvý sa prihlásil za poslanecký klub pán poslanec Roman Kováč.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predseda,

vážený pán predseda vlády,

vážení členovia vlády,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vážení hostia,

vláda Mikuláša Dzurindu predstavila parlamentu svoj program a požiadala poslancov, aby tento program schválili a súčasne sa tým uchádza o dôveru parlamentu. Na posúdenie reálnosti každého programu je nevyhnutné poznať východiskové podmienky, takpovediac podmienky pri štarte, a definovať ciele a spôsoby, akým sa tieto ciele dosiahnu. Je sympatické, že vláda venovala minimálny priestor na popis súčasného stavu spoločnosti. Veď vládny program - to je program do budúcna. Napriek tomu si myslím, že je právo občana dozvedieť sa, v akých podmienkach vláda prebrala moc. Teda aké sú podmienky pri štarte jej štvorročného vládneho obdobia, pretože tieto podmienky do značnej miery museli determinovať aj obsah vládneho programu.

Verím, že vláda využije svoje právo, ktoré je dané článkom 105 Ústavy Slovenskej republiky a namiesto prezidenta alebo vo funkcii prezidenta prednesie v Národnej rade čo najskôr správu o stave Slovenskej republiky.

Vláda sa uchádza o dôveru v situácii, ktorú môžeme bez nadsádzky označiť za blížiacu sa kríze. Charakterizuje ju zložitá situácia v ekonomike, a to nielen v makroekonomike a v štátnych financiách, ale aj na úrovni podnikov, zlá situácia v slovenských bankových inštitúciách a z nej vyplývajúci nedostatok úverových zdrojov a vysoká úroková miera, rozbujnený organizovaný zločin, korupcia v štátnej správe, klientelizmus, úplný nedostatok financií v zdravotníctve ohrozujúci už zdravie pacientov, hrozivý stav školstva, nízka úroveň právneho vedomia, ale aj nedodržiavanie zmlúv ohrozujúce podstatu trhového hospodárstva. V našej spoločnosti sa šíri nevraživosť, zastrašovanie a zneužívanie moci. Ide teda nielen o krízu ekonomickú, ale aj politickú a morálnu.

V tejto situácii predstupuje vláda, aby svojím programovým vyhlásením ukázala občanom východisko zo súčasnej situácie. Definovaním základných cieľov, ale aj poukázaním na spôsoby, ako ciele dosahovať v jednotlivých rezortoch, dáva vládny program občanom nádej, veľmi silnú nádej na uskutočnenie zmeny, obratu, ktorý bude znamenať zastavenie hospodárskeho úpadku a vytvorí predpoklad na rast životnej úrovne občanov, pre spoločnosť založenú na slobode a spravodlivosti, na zodpovednosti i solidarite, na vláde zákona, na podpore aktivity a iniciatívy ľudí. Pre tieto ciele je potrebné všestranne rozvíjať občiansku spoločnosť, zabezpečovať pre občanov ochranu zdravia, života, majetku, trvalo udržateľného rozvoja a zdravé životné prostredie. Za mimoriadne významné treba považovať dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v OECD, zaradenie Slovenskej republiky do prvej skupiny štátov na rozšírenie Európskej únie a získanie plnohodnotného členstva v NATO.

Program vlády, ktorým chce vláda dosiahnuť popísané ciele, je logicky členený na štyri časti. Na časť o budovaní demokratického právneho štátu, stať o hospodárskej politike, o politike v sociálnej oblasti, o spravodlivosti, vnútornej i zahraničnej bezpečnosti a zahraničnej politike.

Aké sú všeobecné charakteristiky predloženého programového vyhlásenia? Vidím tri také základné:

1. Spoločný postup takmer vo všetkých kapitolách vládneho programu na základe poznania východiskovej situácie a snahy o dosiahnutie definovaných cieľov možno postaviť na troch bodoch. Opatrenia na zabránenie kolapsu sektorov, alebo, ak chcete, rezortov, stabilizačné opatrenia rezortov a opatrenia na naštartovanie rozvojových programov.

2. Druhou spoločnou a veľmi sympatickou črtou vládneho programu je snaha o pravdovravnosť. Vláda sa netají tým, že bude musieť vykonať aj niektoré nepopulárne opatrenia, napríklad smerujúce k deregulácii niektorých cien, ale poctivo sa snaží o hľadanie východísk, najmä pre sociálne slabšie vrstvy.

3. Za rovnako významnú a sympatickú všeobecnú črtu programu považujem snahu o transparentnosť politiky či ekonomickej, alebo aj v oblasti privatizácie, v oblasti sociálnej politiky, či politiky v oblasti bezpečnosti občanov. Vláda prejavuje v programe výraznú snahu o to, aby praktický výkon jej politiky bol čo najprehľadnejší a pod stálou občianskou kontrolou.

Moji kolegovia z nášho poslaneckého klubu sa podrobnejšie vyjadria k jednotlivým kapitolám vládneho programu, a preto mi dovoľte trochu netradičný pohľad na tento dokument. Rád by som ho hodnotil z hľadiska toho, čo prináša pre občana, ako chce riešiť najvážnejšie problémy, ktoré občan pociťuje, a ako reálne a relevantné je najmä ekonomické a organizačné zabezpečenie zámerov smerujúcich k zabezpečeniu potrieb občanov.

K dlhodobo najvážnejším problémom našich občanov patrí nezamestnanosť a zhoršujúca sa sociálna situácia rodín. Tieto otázky rieši kapitola o sociálnej politike. Vláda rast produktívnej zamestnanosti zaraďuje medzi svoje priority. Ku koncu svojho funkčného obdobia predpokladá zníženie miery nezamestnanosti k hodnotám blízkym 10 %. Na prvý pohľad sa to zdá menej ambiciózny cieľ, avšak iba pre toho, kto nepozná reálny stav v našich podnikoch, v ktorých hrozí hromadné prepúšťanie, exekúcie, konkurzy vzhľadom na doteraz prebiehajúce tunelovanie našej ekonomiky.

Sympatická je snaha preniesť ťažisko do aktívnej politiky zamestnanosti so sústredením sa na rizikové skupiny nezamestnaných a boj s dlhodobou nezamestnanosťou. Životnú úroveň rodín rieši mzdová a rodinná politika vlády. Konkrétne záväzky, ako je prekonanie prepadu v reálnych pracovných príjmoch v porovnaní s rokom 1989, prehodnotenie účelnosti mzdovej regulácie, isté zrovnoprávnenie zamestnancov verejného sektora s ostatnými zamestnancami pri dohadovaní vlády a sociálnych partnerov v mzdovom vývoji, vytvárajú reálnu bázu pre ohlasovaný rast miezd vrátane rastu reálnej hodnoty mzdy. Adresnosť v rôznych formách štátnej sociálnej podpory rodín, plánované predĺženie ďalšej rodičovskej dovolenky, podpora práva rodiča na prácu na skrátený pracovný čas, ale aj sociálna politika podpôr pre študujúcu mládež vytvára doplňujúce predpoklady na zastavenie poklesu životnej úrovne našich rodín. Osobitnú pozornosť venuje vláda novokoncipovanému sociálno-poistnému systému s dôrazom na rozšírenie doplnkového dôchodkového poistenia.

K vážnym sociálnym problémom patrí nepochybne otázka bývania. Vláda sa prihlásila k svojmu projektu vytvoriť ekonomické podmienky na realizáciu 14 tisíc bytov ročne. Rozširuje a predovšetkým pre občana sprístupňuje viaczložkový spôsob financovania bytovej výstavby, pričom nezabúda ani na byty pre slabšie sociálne skupiny. Integrálnou časťou vládneho programu okrem výstavby nových bytov je aj obnova jestvujúceho bytového fondu a vnesenie jasných pravidiel do hospodárenia s bytmi.

Nepochybne najkritickejšia situácia je v rezorte zdravotníctva a je oprávnene zdrojom najväčších obáv našich občanov. Pred týmto rezortom nestojí už zásadná a jediná úloha zabezpečiť poskytovanie potrebnej zdravotnej starostlivosti pre občanov, tak ako to vyplýva z ústavy, lebo aj toto právo občanov vzhľadom na financie, ktoré v zdravotníctve sú, je ohrozené. Zásadná je aj preto, že v súčasnosti nedostatok finančných zdrojov ohrozuje túto elementárnu úlohu zdravotníctva. Sú dve cesty, ktorými sa chce rezort vydať, aby túto situáciu riešil, a to zabezpečiť plnohodnotné financovanie zdravotníctva a vykonať dôslednú ekonomizáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Program vlády obsahuje všetky potrebné metodické postupy, od reprofilizácie lôžkových zariadení cez zdokonalenú liekovú politiku, cez zmenu odmeňovania zdravotníckych pracovníkov až po rozvoj a prísnu kontrolu výberu zdravotného poistenia i dozoru nad hospodárením zdravotných poisťovní. Novo sa objavujú možnosti zdravotného pripoistenia, a čo najmä kvitujem, výrazný dôraz na prevenciu aj s finančným zvýhodnením podnikov, ktoré sa takto starajú o zdravie svojich zamestnancov. Pozornosť program venuje aj rozvoju ľudských zdrojov v zdravotníctve či už sociálnemu prostredníctvom nových foriem odmeňovania, ale aj odbornému rastu zdravotníckych pracovníkov. Spolupráca s profesijnými a stavovskými organizáciami, ktorá nebývala štandardom práce v tomto rezorte, je dnes pre vládu samozrejmosťou.

V oblasti vzdelávania je rozhodujúcim prvkom dôraz na bezplatné vzdelávanie. Konečne sa dočkáme nového školského zákona a zákona o financovaní škôl. Vláda chce zabezpečiť nielen stredoškolské vzdelanie pre každého žiaka, ale aj nárast, výrazný nárast vysokoškolsky vzdelaných. Významný akcent kladie na zvýšenie spoločenského i ekonomického postavenia učiteľov s náznakom stabilizácie prostredníctvom zákona o štátnej službe. Osobitnú pozornosť venuje program vzdelávaniu učňovskej mládeže. Významnou súčasťou programu je aj rozvoj národnostného školstva a rozvoj vysokoškolského vzdelávania.

Rast kriminality, organizovaný zločin a drogy predstavujú ďalšiu oblasť veľmi vážnych obáv našich občanov. V tomto rezorte vládny program kladie dôraz predovšetkým na zlepšenie organizácie boja s kriminalitou. Komplexná starostlivosť o príslušníkov Policajného zboru vrátane ich kariérneho postupu a adekvátneho odmeňovania môže byť tiež súčasťou opatrení na boj s kriminalitou. Vláda sa zaviazala prehodnotiť dôvody uloženia zvlášť závažných prípadov trestnej činnosti. Dáva dôraz na zvýšenie objasnenosti, a to nielen v násilnej trestnej činnosti, ale aj v oblasti ekonomickej kriminality.

Ak teda posudzujem program z hľadiska najvšeobecnejších potrieb občanov, som presvedčený, že odpovedá na všetky základné otázky občanov.

Moji kolegovia sa pokúsia priblížiť aj odpovede na otázky obsahu a komplexnosti jednotlivých častí programu. Dovoľte mi však na záver niekoľko slov o reálnosti ekonomického zabezpečenia týchto potrieb. Je to nepochybne najzložitejšia úloha vzhľadom na situáciu, v ktorej sa naša ekonomika nachádza, a právom jej program venuje najväčší priestor. Diskusiu o dostatočnosti ekonomických opatrení prenechám ekonómom, predsa mi však nedá nespomenúť najdôležitejšie postupy vlády v tejto oblasti. Viac razy akcentovaný cieľ vlády, vstup Slovenskej republiky do Európskej únie musel nájsť odraz aj v ekonomickej časti programu. Navrhované postupy sú preto dostatočne konformné s trhovými princípmi, zamerané na rozvoj podnikov a podnikania bez nadbytočných ochranárskych opatrení. Ich základnými princípmi je zdravé podnikanie, dobré konkurenčné prostredie, transparentná, a najmä stabilná legislatíva vytvárajúca dobrú podnikateľskú klímu, dostupnosť dobrých úverov a znižovanie úverových sadzieb a postupné znižovanie daňového zaťaženia.

Obmedzenie tieňovej ekonomiky spolu s potláčaním ekonomickej kriminality, klientelizmu a úplatkárstva prinesie dlho očakávané ozdravenie podnikateľského prostredia. Opatrenia na ozdravenie bankového sektora, priemyselná politika zameraná na zvýšenie konkurencieschopnosti, tvorby priaznivého podnikateľského prostredia, a najmä na podporu malého a stredného podnikania, sú východiskovými predpokladmi nastúpenej cesty rozvoja. Aj proces privatizácie sa musí vrátiť pod verejnú kontrolu a musí sa stať transparentným, a to nielen privatizácia, ktorú bude ďalej uskutočňovať vláda, ale všetky predchádzajúce privatizačné rozhodnutia. Register sprivatizovaného majetku, zrušenie akcií na doručovateľa a tichého spoločenstva ukáže verejnosti, ukáže našim občanom, kto sú skutoční vlastníci sprivatizovaných podnikov.

Vládny program je programom zmeny. Zmeny k lepšiemu, zmeny v prospech občanov. Zmeny štýlu politiky a vláda je pripravená túto zmenu realizovať. Náš poslanecký klub vyzýva k spolupráci všetkých poslancov, najmä však poslancov opozície. Vytvorme v parlamente také prostredie, aby sme umožnili vláde predložený program realizovať. Tento program sa zrodil ako prienik programov viacerých politických strán. Sme presvedčení, že je vyvážený, reálne prináša nádej, že Slovensko na prahu tretieho tisícročia bude stabilnou a dynamicky sa rozvíjajúcou krajinou, ktorá sa skoro začlení do rodiny slobodných demokratických a prosperujúcich krajín Európy. Vládny program sa môže stať práve tým impulzom, ktorý nás na novú cestu odštartuje. Preto sme presvedčení, že si zaslúži našu podporu a vláda, ktorá ho predkladá, si zaslúži dôveru slovenského parlamentu. Preto poslanci klubu Slovenskej demokratickej koalície budú hlasovať za prijatie tohto vládneho programu.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne, kolegovia,

je pochopiteľné, že pán poslanec Kováč podporuje predložené programové vyhlásenie vlády, nakoniec sa mu to aj patrí, pretože je koaličný poslanec. Nenechal však veľa dobrého na činnosti predchádzajúcej vlády a musím povedať, že práve v sociálnej oblasti sa máme čím pochváliť. Nakoniec minulý mesiac boli dve negociačné skupiny z Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky v Bruseli obhajovať sociálny program, obstáli na výbornú a hovorili tam už vtedy o tých návrhoch, ktoré obhajuje aj pán poslanec Kováč, ktoré mali, priznávam, viaceré strany vo svojom programe, aj HZDS. Napríklad otázka predĺženia materskej dovolenky, dodatočnej materskej dovolenky z 3 na 5 rokov a jej premenovanie, ale aj prereštrukturovanie na rodičovskú dovolenku je už pripravené v normách, ako je Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení. Takže tieto kroky sa už urobili.

Čo sa týka nezamestnanosti, vo svojich programoch tak SDK, ako aj SDĽ jasne sľubovali zníženie nezamestnanosti pod 10 %. Teraz sa hovorí o dosiahnutí úrovne okolo 10 %, čo sú veľké rozdiely. Lebo pod 10 % je hladina pod a okolo môže byť aj 14, 15, ešte stále je to okolo 10 %. Takže tu sa nedodržali sľuby a myslím si, že by sa malo v programovom vyhlásení vlády jasne určiť, aký je cieľ. Lebo okolo to je nič nehovoriace slovo.

Čo sa týka zdravotníctva, toľko finančných prostriedkov, koľko išlo do zdravotníctva za ostatné štyri roky, nešlo nikdy predtým. Áno, súhlasím, že treba urobiť systémové zmeny, aby sa tieto financie efektívne...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

Dovoľte mi, aby som zareagovala tiež na predrečníka. Chápem, že pán poslanec Kováč určité veci hovoril vo veľmi všeobecnej rovine. Celé programové vyhlásenie je vo veľmi všeobecnej rovine. Takže mi dovoľte, aby som jemu, ale najmä aj poslancom, ktorí sú tu po prvýkrát, pripomenula určité údaje, faktografiu o sociálnej situácii obyvateľstva za obdobie rokov 1993 až 1997.

Nie je pravdou, a bola by som rada, keby sa v tomto parlamente hovorilo na základe odborných skúseností, respektíve výsledkov Štatistického úradu, nie je pravdou, že počet rodín s nezaopatrenými deťmi, ktorí sú v krízových situáciách, u nás rastie, pán poslanec. Môžem vám zacitovať zo správy o sociálnej situácii za rok 1997, ktorá bola prerokovaná v tomto parlamente, kde sa hovorí, že v priebehu roka 1997 boli poskytované - hovorím o rodinách s nezaopatrenými deťmi - dávky celkove 116 156 poberateľom, čo predstavuje pokles oproti roku 1996 o 26 %. Ďalej v porovnaní s rokom 1989 došlo ku zvýšeniu, najmä v roku 1993, ale od roku 1993 do roku 1997 poklesol počet poberateľov dávok v rodinách s nezaopatrenými deťmi o 7 tisíc poberateľov. Ďalej príspevok na výživu, ktorý sa poskytuje nezaopatreným deťom, v roku 1997 poklesol oproti roku 1996 o 13 %. Môžem pokračovať ďalej. Počet poberateľov návratného príspevku na výživu v roku 1997 v porovnaní s rokom 1996 sa znížil o 4 %. A takto by som mohla citovať ďalej. Prosím, to sú oficiálne štatistické údaje. Celkovo na dávky sociálnej starostlivosti, ktoré sú podmienené sociálnou odkázanosťou, sa v roku 1997 vyplatilo 34 mld. korún, čo je o 44,5 % menej...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán predseda,

vážená vláda,

milé dámy,

vážení páni,

pán poslanec Kováč vo svojom vystúpení hovoril, že sa blíži čas, keď vláda predstúpi so správou o stave Slovenskej republiky a bude informovať občanov, v akom stave túto republiku prevzala. Chcem mu iba povedať, že také právo na zastupujúcu vládu v prezidentských právomociach neprešlo. Je to článok 102 ústavy písm. o). Takže vláda môže v tomto parlamente hovoriť, o čom chce, ale rozhodne nemôže za prezidenta prednášať v parlamente správu o stave republiky, lebo to je výsostné právo prezidenta.

Chcem iba na záver povedať, pán poslanec Kováč, že táto vláda prevzala Slovenskú republiku v dobrom stave a myslím si, že dokonca vo veľmi dobrom stave, čo sa týka ekonomiky a sociálnych vecí. Kiež by ste vy po skončení vášho mandátu odovzdali Slovenskú republiku v takom dobrom stave. To by sme boli všetci radi, aj občania tohto štátu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec Kováč, zaujali ma tri veci vo vašom vystúpení. Prvé, že ste nazvali sympatické, že v programovom vyhlásení vlády sa vláda snaží o pravdovravnosť. Viete, tú pravdovravnosť ste dokázali tým, že niečo iné ste sľubovali na mítingoch a niečo iné ste dali do programového vyhlásenia vlády. Poviem iba jednu jedinú vec. Na mítingoch ste sľubovali, že za prvých 100 dní vlády príde k zníženiu daní. Teraz už vaša pani ministerka Schmögnerová otvorene hovorí o tom, že o znižovaní daní sa môže hovoriť až v roku 2000.

Druhá vec, chválili ste sa tým, že idete pripraviť pre občanov zákon o verejnej službe. Chcela by som vás upozorniť, že zákon o verejnej službe je už dávno pripravený a veľmi poctivo pripravený. Takže vy ho už môžete len zobrať a predostrieť ho parlamentu.

A tretia vec. Stále tvrdíte, že v akej katastrofálnej situácii našla vláda toto hospodárstvo. Chcela by som vám pripomenúť, že pri hodnotení komisie Európskej únie, ktorá hodnotila, či sa má Slovensko zapojiť do krajín prvej skupiny vstupu, nám vytýkali iba určité nedemokratické veci, ktoré Mečiarova vláda robí, ale absolútne nehodnotili, že by bolo hospodárstvo v zlom, a to už nehovorím o tom, že tak ako to vy hovoríte - v katastrofickom stave. Tak sa vás pýtam: Hodnotí komisia Európskej únie Slovensko správne alebo klame?

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Aibeková - druhá faktická poznámka.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Chcela by som len dokončiť to, že za ostatné štyri roky sa zrealizovalo aj po prvýkrát opakované zvýšenie platov a ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov, čo považujem za veľmi správne, pretože skutočne si to zaslúžili. Napríklad plat lekára vzrástol v priemere z 10 tisíc na 19 tisíc korún. Samozrejme, že si myslím, že v tomto treba naďalej pokračovať, ale, bohužiaľ, toto som už v programovom vyhlásení vlády nenašla. Rovnako sa rozvíjal transplantačný program, kardiológia, kardiochirurgia, a sú skutočne na svetovej, špičkovej úrovni. Takže ak hovoríme o programovom vyhlásení vlády iba samé negatíva na tú predchádzajúcu vládu, myslím si, že keď hovoril, že by sme mali byť objektívni, tak mal byť objektívny aj on a mal povedať to, čo sa podarilo, na čo budú nadväzovať, a to, čo by chceli zmeniť alebo nasmerovať iným spôsobom.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Chcela by som dokončiť to, čo mi už čas nedovolil.

Takže na dávky sociálnej starostlivosti, ktoré sú v podstate ukazovateľom životnej úrovne občanov, ktoré boli podmienené sociálnou odkázanosťou, hovorím o tejto skupine občanov, sa v roku 1997 vyplatilo 34 800 mil. korún, čo je iba 44,5 % oproti roku 1993. Takže treba povedať občanom aj tieto čísla, o ktorých bol parlament informovaný. A pokiaľ ide o vzrast reálnych príjmov, respektíve o ich pokles od roku 1989, môžeme o tom tu rozprávať, môžeme usporiadať dokonca seminár. Ale bola by som nerada, keby sa tu zavádzali občania a voliči všeobecnými frázami. Tieto frázy...

Predseda NR SR J. Migaš:

Zapnite pani poslankyňu, nedokončila vystúpenie.

Poslankyňa O. Keltošová:

Chcela by som len povedať, že vzrast reálnych príjmov, vzrast reálnej mzdy - od roku 1992 do roku 1997 vzrástla o 17,9 %. Čiže reálna mzda, reálne príjmy za päť rokov Mečiarovej vlády vzrástli takmer o 18 %.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zelník - faktická poznámka.

Poslanec Š. Zelník:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

nemôžem súhlasiť, že programové vyhlásenie vlády za oblasť zdravotníctva vystihuje priority, ktoré zdravotníctvo potrebuje. Najmä je to otázka dofinancovania a otázka financovania, ktorá bola deklarovaná opakovane aj v tomto parlamente počas štyroch rokov. Ale keďže som sa prihlásil do rozpravy, podrobne to rozoberiem v rozprave. Takže nevidím to až také ružové, ako sa deklarovalo pred voľbami, pretože všetky politické subjekty deklarovali jednoznačne, že štát si má plniť svoju odvodovú povinnosť - 100 % platby štátu z minimálnej aktuálnej mzdy, a to je vlastne kameň úrazu celého zdravotníctva, pretože robiť transformáciu bez finančného krytia je jednoducho nemožné.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

Poslankyňa K. Tóthová:

Nadväzujem na pána poslanca Kováča. Predpokladala som, že bude vo svojom vystúpení konkrétnejší, doplní vládne vyhlásenie, pretože je také všeobecné, také guľaté pojmy nič neidentifikujúce a nesľubujúce. Keďže sa zmieňoval o zdravotníctve, očakávala som, že uvedie, o koľko zvýši táto vláda finančné príspevky do zdravotníctva, aby zlepšila ten stav, ktorý on nazval katastrofálny. V roku 1994 do zdravotníctva išlo 19 500 mil. korún, v roku 1998 už 40 mld. Znamená to dvojnásobok. Znamená to, že permanentne sa zvyšovali príjmy zdravotníctva. Aká je predstava tejto vlády? Aké vládne sľuby vo svojom vládnom vyhlásení garantuje pre zdravotníctvo? O koľko zvýši príjmy zdravotníctva? Naša vláda z rozpočtu, ktorý bol tiež nie bohatý, permanentne zvyšovala príjmy do zdravotníctva. Bola by som veľmi rada, keby zástupcovia vládnej koalície nevystupovali len s oslavnými ódami na vládne vyhlásenie, ale keby sa pokúsili ho aj konkretizovať, pretože také všeobecné vládne vyhlásenie sme ešte v tomto parlamente nemali.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP