Piaty deň rokovania
4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
1. a 2. decembra 1998
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k programovému vyhláseniu vlády a vysloveniu dôvery vláde.
Svoju neúčasť na dnešnom rokovaní ospravedlnili títo poslanci: pán poslanec Cagala a pán poslanec Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: pani Belohorská, pán Osuský, pán Palko, pán Mészáros, pán Fico a pani Kadlečíková.
Ako ďalší sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Vojtech Tkáč.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážení občania Slovenskej republiky,
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je zásadným materiálom vlády a vládnej koalície na súčasné volebné obdobie. Je samozrejmosťou, že by malo odrážať volebné programy koaličných subjektov, východiská a stav krajiny, ciele, ktoré chce vláda dosiahnuť, a prostriedky na ich naplnenie.
Treba povedať, že obdobie pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky bolo charakteristické aj zásahmi do sociálnej sféry, čo, povedal by som, z politologického aspektu je asi normálne, aj keď sme často boli svedkami znevažovania sociálnej situácie a hlásania rôznych krízových komentárov. Vznikla nová skupina kolapsoidov v tejto krajine, kde sa postupne ohlasoval kolaps jednotlivých sfér rezortov, ale málokedy sa ohlasoval kolaps tvorcov kolapsov. Sľubovali sa rôzne veci, ako lepší život, stopercentné či dvestopercentné zvýšenie platov a miezd, a to aj nominálnych aj reálnych. Čítali sme heslá o základných potravinách za základné ceny. Čítali sme závery z tlačových konferencií o tom, že sa má zlikvidovať univerzálny jednotný systém dôchodkového poistenia cez vznik súkromných kapitálových investičných fondov. Boli sme svedkami veľkej lásky a mieru v sociálnom partnerstve, a treba povedať, že v predvolebnom guláši sa topila sociálna pravda, dominovala sociálna demagógia, sociálne sľuby a sociálne lži.
Programové vyhlásenie vlády je v tomto smere prvým zásadným dokumentom pravicovo-ľavicovej vlády, ktorej niektorí členovia, ale aj členské subjekty už mali čas a možnosti po roku 1989 riadiť štát, spoločenské, hospodárske i sociálne procesy. Ekonomická šoková terapia má dôsledných presadzovateľov aj v tejto sále, aj v tejto Národnej rade Slovenskej republiky a čiastočne aj v tejto vláde. Jej dôsledky sú, samozrejme, zahmlené, ako keby len ostatná vláda Slovenskej republiky zabezpečila, že v roku 1991, keď sa prejavila cenová liberalizácia, došlo k rastu cien o 150 - 300 %, že oproti roku 1989 došlo k 72,5-bodovému nárastu indexu životných nákladov, čo malo za následok pokles reálnej mzdy v roku 1991 oproti roku 1989 o 30,4 bodu. Akoby len ostatná vláda zabezpečila a zavinila, že v roku 1991 stúpla nezamestnanosť na vyše 300 tisíc nezamestnaných, a to v rozpätí takmer 9 mesiacov.
Chcem v tejto súvislosti uviesť, že najviac ohrozené skupiny občanov vznikli medzi dôchodcami, medzi rodinami s deťmi. Najviac ohrození boli aj sú tí, ktorí stratili prácu. V tejto súvislosti, samozrejme, bolo treba hľadať riešenia, ktoré nie sú riešeniami len straníckymi alebo koaličnými. Aj v tejto súvislosti by som chcel uviesť takú výzvu pre Národnú radu Slovenskej republiky, že by malo byť cieľom aj koalície, aj opozície v sociálnej oblasti to, o čo sme sa usilovali aj v uplynulom období, aby sa našiel konsenzus, aby sa našla zhoda a dohoda pri zásadných sociálnych opatreniach a krokoch. Veľmi pozitívne hodnotím to, že sociálne legislatívne opatrenia v uplynulom roku v tejto Národnej rade prechádzali vyše sto hlasmi, to znamená, že sa hľadal konsenzus medzi opozíciou a koalíciou. A v tejto súvislosti by som chcel pôsobiť aj v tejto Národnej rade práve na takúto zhodu a takéto prístupy, pretože ani z čísel, ani z percent, ale ani z nenávisti sa občan, samozrejme, nedostane na dôstojnú životnú úroveň.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, aké sú určité východiská pre programové vyhlásenie vlády. Vláda v programovom vyhlásení uvádza časť Sociálna oblasť na strane 23 a nasledujúcich až po stranu 26. Ale pre objektívnosť treba uviesť, že v programovom vyhlásení vlády som našiel sociálne prvky, samozrejme, aj v iných inštitútoch, ako je oblasť cien, oblasť ekonomická, ako je oblasť vzdelávania, životného prostredia a ďalších inštitútov.
V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že na Slovensku prebieha a bude ďalej prebiehať sociálna reforma. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že reformné procesy v sociálnej oblasti sú nekonečným príbehom. Ako príklad mi dovoľte uviesť jeden príklad z Nemecka, kde za roky 1977 - 1997 len v oblasti zdravotného poistenia, kde je klasická nemecká inštitúcia aj systém zdravotného poistenia, prijali vyše 100 legislatívnych opatrení, doplnkov či noviel a ktosi spočítal, že týchto vyše 100 doplnkov a noviel zákonov i legislatívnych opatrení obsahovalo takmer 22 tisíc zásahov. To znamená, celá sociálna sféra či zdravotníctvo alebo dôchodkový systém, alebo zamestnanosť, alebo rodinná politika sú vysoko citlivé hudobné nástroje, ktoré reagujú na akúkoľvek malú zmenu a v tomto smere regulatívne zásahy vlády sú nevyhnutné. V tomto zmysle si myslím, že aj programové vyhlásenie vlády vychádza z mnohých dokumentov, ktorú sú už dnes na stole. A platí taká téza, že neviem, čo je horšie alebo ťažšie, náročnejšie, či napísať symfóniu, alebo ju zahrať. Napísať múdry zákon alebo ho uviesť do života. Myslím si, že v tomto smere je progresívne programové vyhlásenie vlády v tom zmysle, že obsahuje nadväznosť na koncepčné materiály v oblasti ceny práce, v oblasti rodinnej štátnej politiky, v oblasti politiky zamestnanosti. Myslím si, že treba dokončiť reformu sociálnych vzťahov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
V tomto zmysle je podivuhodné aj stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ktorá z 20 pripomienok klesla na nekompetentných 7 pripomienok. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že v oblasti dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia sa očakávajú na konci tohto roka prebytky takmer vo výške 12 miliárd Sk. Analogicky treba uviesť, že v Národnom úrade práce sa počíta s rastom zelených čísel. To znamená, že keď doznievajú zmluvy z rokov 1996, 1997, začínajú byť nové zdroje na organizáciu aktívnej politiky trhu práce a že je tiež pripravená novela zákona o zamestnanosti, pretože tento kódex zamestnanosti po dvoch rokoch si vyžaduje, samozrejme, doladenie.
V mzdovej oblasti je rozbehnuté kolektívne tarifné vyjednávanie, je platný právny režim a je škoda, že koncepcia ceny práce aj realizačný projekt ceny práce sa nerealizoval najmä zo strany nekompetentnosti odborových špičiek v Konfederácii odborových zväzov. V oblasti mzdového zabezpečenia nároku je pripravený nový Zákonník práce, zákon o štátnej či verejnej službe a pripravený je zákon o tripartite aj Zákonník práce. Bude potrebné po doladení, samozrejme, podľa vôle vládnej koalície - a predpokladám, že aj za súčinnosti opozície - vytvoriť priestor na uplatnenie týchto právnych predpisov.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že je škoda, že programové vyhlásenie vlády sa v sociálnej oblasti nezaoberá medzinárodnými aspektmi. Tie budú čoraz viac a stále dôležitejšie a aj otázka trpezlivosti či určitého prístupu členských štátov Európskej únie najmä v oblasti pracovného práva, v oblasti mzdového dumpingu bude často dominantná preto, či sa bude, alebo nebude uvažovať o termíne vstupu asociovaných krajín "vďaka nízkej cene práce, vďaka možnému sociálnemu dumpingu i mzdovému dumpingu", ale aj "vďaka tomu, že nezamestnanosť je dnes fenomén, ktorý nie je len slovenskou špecialitou".
Chcel by som v tejto súvislosti na záver ešte uviesť, že rozbehnuté ekonomické a sociálne procesy umožnia aj nastupujúcej vláde dotiahnuť mnohé reformné procesy dopredu, pretože tu existuje systém, ktorý je samonosný, je autonómny od štátneho rozpočtu, ktorý má, samozrejme, mnohé rezervy a novej vláde aj občanom Slovenskej republiky by som chcel zaželať plný úspech v sociálnej oblasti. V sociálnej oblasti nie je víťaz ani porazený, nie je ani koalícia, ani opozícia, ale predovšetkým je záujem normálnych slušných ľudí v tejto krajine.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako ďalší sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Husár.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne a kolegovia,
pôvodne som mal pripravený celkom iný príspevok a celkom iné vystúpenie. Po niekoľkých dňoch a po tom všetkom, čo sa v tomto parlamente odohralo a čo sme si všetci museli vypočuť, som ho z pochopiteľných dôvodov, samozrejme, musel zmeniť.
Ak ste trochu sledovali tlač, aj bývalá protivládna tlač charakterizuje celú rozpravu o programovom vyhlásení ako vzájomné napádanie, vzájomné osočovanie a vzájomné útoky. Tri, hlavne tri faktory poznačili charakter celej rozpravy. V prvom rade to bol obsah a, samozrejme, i forma programového vyhlásenia, v druhom rade skutočnosť, že na jeho prerokovanie bol vypracovaný veľmi dôkladný scenár, ktorý nemožno nazvať po štvrtkovom podvečeri inak ako inscenáciou, a po tretie, že je popretkávané skutočne zlosťou a nenávisťou. Preto chcem upozorniť hodnotiacu komisiu pána Slaného, pani kolegyňu Kadlečíkovú, že moje vystúpenie nebude ani tolerantné, ani ústretové, aby sa nemuseli namáhať.
Hneď na začiatku sa pripájam aj ja k hlasom, ktoré jednoznačne hovoria, že niečo tu nie je v poriadku. Niečo tu nie je v poriadku, keď vlastní nevedia pochopiť vlastných. Keď partajný kolega nevedel pochopiť výzvu pána kolegu Šimka a namiesto osočovania jednotlivca, osoby si zvolil osočovanie celej a veľkej skupiny svojich parlamentných kolegov a celej veľkej skupiny dokonca tohto národa, toho približne 1 milióna voličov, ktorí hnutie volili. Nadávky, lebo ináč nie je možné tieto slová nazvať, typu zlodeji, ktorí kradli dvoma rukami, gauneri, tatárske hordy sú takého charakteru, že v každej normálnej poctivej slovenskej krčme sa za ne dáva po papuli. Tak ako to povedal pán poslanec Tuchyňa, našťastie nie sme v krčme, našťastie sme stále v slovenskom parlamente, preto treba na ne odpovedať slovami.
Áno, páni, pripájam sa aj ja k hlasom, ktoré hovoria, že toto programové vyhlásenie je iba pokračovaním vynúteného účelového politického kompromisu. Politického kompromisu, ku ktorému vás zjednotila veľmi silná motivácia - Mečiar a jeho porážka. Áno, naozaj sa to dá nazvať, ako to nazval jeden známy politológ, násilným mičurinským krížením, tak ako sme ho poznali z desiatok anekdôt z čias totality a presne takého, akého sme ho z tohto času poznali. Problémom Slovenska a občanov Slovenska, ale aj politológov však ostáva fakt, že zatiaľ čo krížením hada a ježa docielil Mičurin konkrétny produkt, ostnatý drôt, ani Slovensko ani politológovia nevedia odpovedať na otázku, čo je možné docieliť krížením ľavicovej sociálnej politiky s krajným pravičiarstvom a liberalizmom. Odpoveď na toto dáte vy o niekoľko mesiacov a rokov. Zatiaľ však treba veľmi otvorene povedať, že sa nad týmto zhovievavo, ba dokonca i nezhovievavo usmieva celá rada politikov a politológov nielen na Slovensku, ale aj v Európe a na svete. A to je, vážení, problém, ktorý vás najviac zožiera, pretože ste si tohto problému veľmi dobre vedomí predovšetkým vy samotní, a preto tak ostro i nenávistne reagujete na každú pripomienku na túto tému.
Vytýkam to, čo už predo mnou viacerí tomuto programu vytýkali, predovšetkým nevyrovnanosť. Ak musím s uznaním kvitovať, že sú v ňom časti - sociálny program, pôdohospodárstvo, niektoré ďalšie, ktoré je možné označiť i za vecné a konštruktívne, na druhej strane, tak ako to tu už bolo konštatované, je tento program obalený množstvom balastu a tým, čo mediálne otvorila už v rozprave aj pani kolegyňa Slavkovská, objavovaním Ameriky. Pre krátkosť času mi dovoľte poukázať len na niektoré takéto drobnosti.
Predovšetkým je nesmierne interesantné, že podstatnú časť tohto programu tvorí návrat k minulosti. Podstatná časť je programovo zameraná na obnažovanie, odhaľovanie a konštatovanie, vecné konštatovanie toho, čo tu už bolo. Teda, prosím, povedzme si, čo tu už bolo. Povedzme si to zrozumiteľne a predovšetkým preto, že tejto spoločnosti a tejto politike hrozí akási totálna strata pamäti o tom, čo tu bolo. Ak niekto dnes vytvára z privatizácie prapríčinu všetkého zla, ktoré na Slovensku existuje, je to nielen smutné, ale aj nebezpečné. Nebezpečné preto, lebo sa to robí v spojitosti s tými, ktorí ju realizovali, a teda účelovo a nebezpečne preto, lebo sa oživujú mnohé myšlienky, ktorým odzvonilo pred desiatimi rokmi na našich námestiach a námestíčkach.
Ak sa niekto dnes pýta, vážení priatelia, ako mohla od večera do rána vzniknúť neodôvodnene vrstva bohatých, ako mohli vzniknúť takéto priepastné rozdiely, tak treba veľmi zrozumiteľne a otvorene povedať, že to je tak preto, lebo pred štyridsiatimi rokmi komunisti podstatnú časť tohto národa a národov východnej a strednej Európy o všetko okradli a následných štyridsať rokov nemilosrdne a tvrdo vykorisťovali. Preto je to tak. Táto otázka je otázka internacionálna, pretože takúto otázku možno klásť ľuďom v Čechách, Maďarsku, Poľsku, Rusku, Rumunsku i vo všetkých postkomunistických krajinách, a všade je to tak preto, lebo pred štyridsiatimi rokmi komunisti začali ten nešťastný experiment, ktorému sa hovorilo výstavba rozvinutej socialistickej spoločnosti.
Vážení priatelia, bubliny, o ktorých som hovoril. V oblasti privatizácie sa konštatuje napríklad fakt, že vláda zabezpečí, aby mohol Najvyšší kontrolný úrad kontrolovať privatizačný proces. Podľa článku 60 ústavy Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý orgán môže kontrolovať nakladanie s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom. Majetok vstupujúci do privatizácie bol a je majetkom štátu až do jeho prechodu do Fondu národného majetku, to znamená až do dňa určeného rozhodnutím o zrušení štátneho podniku, t. j. likvidácie. Najvyšší kontrolný úrad mohol teda po celý čas privatizačného procesu kontrolovať všetky podstatné časti privatizačného procesu a jeho postupov, obdobne vo veľmi konkrétnej časti programového vyhlásenia o účasti prokuratúry, obdobne v časti o vymedzení kompetencií medzi jednotlivými inštitucionálnymi prvkami privatizačného procesu. Všetky tieto skutočnosti pre každého, kto si zoberie zákon a vie si logicky a právne vysvetliť jeho aplikáciu, boli predchádzajúcim zákonom zabezpečené a v rámci jeho rozsahu boli i aplikované. Samozrejmá vec, veľmi neradi počúvate o roku 1994 a novele 60, ktorou prešlo vlastníctvo...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Ďakujem pekne a veľmi ľutujem, že došlo k obmedzeniu rečníckeho vystúpenia na 10 minút. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako ďalší sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Benčat.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa v tomto skrátenom čase ešte aj ja vrátil k problematike výstavby diaľnic a vôbec rozvoja dopravných systémov na Slovensku, tak ako to bolo uvedené v programovom vyhlásení vlády.
V tejto časti programového vyhlásenia vlády sa uvádza, že vláda vytvorí podmienky na efektívne financovanie infraštruktúrnych projektov z mimorozpočtových a súkromných zdrojov. Ďalej vláda považuje za nevyhnutné zladiť tempo výstavby diaľnic a modernizáciu železničných koridorov v záujme proporcionálneho rozvoja dopravných odvetví a efektívneho využívania reálne dostupných finančných zdrojov. Pritom základnú prioritu má tvoriť výstavba a modernizácia infraštruktúry v trasách multimodálnych koridorov IV, V a VI, pričom vláda bude podporovať modernizáciu železníc ako ekonomicky, ekologicky a energeticky prijateľnejšiu alternatívu. To je všetko, čo som sa dozvedel z programového vyhlásenia vlády k rozvoju infraštruktúry na území Slovenskej republiky.
Chýba mi viac konkrétnych údajov týkajúcich sa časových horizontov realizácie, ako aj objemových ukazovateľov pre tieto časové horizonty. Chýba mi zmienka, čo sa vykoná v prvých štyroch rokoch a čo v ďalšom období, nakoľko výstavba a modernizácia infraštruktúry sa nedá zrealizovať za najbližšie štvorročné obdobie. V programovom vyhlásení sa síce konštatuje nevyhnutnosť zladiť tempo výstavby diaľnic a modernizáciu železničných koridorov, ale neuvádza sa, akým spôsobom a do akej miery sa toto zladenie dotkne výstavby diaľnic na Slovensku.
Dovoľte mi na tomto mieste uviesť niekoľko údajov, ktoré podmieňujú dodržať dosiahnuté tempo budovania diaľnic na území Slovenskej republiky. Rozvoj diaľničnej siete je ovplyvnený jednak domácimi a jednak zahraničnými faktormi. Vláda Vladimíra Mečiara vynaložila nemalé úsilie, aby spomínané multimodálne koridory prechádzali Slovenskom čo najviac a čo nakoniec vyústilo do kodifikácie tohto stavu na 2. Paneurópskej konferencii na Kréte v roku 1994 a na 3. Paneurópskej konferencii v Helsinkách roku 1997. Ale tým vznikli pre vládu Slovenskej republiky záväzky, aby v relatívne krátkom časovom horizonte bola vybudovaná v Slovenskej republike diaľničná sieť, jej prepojenie s diaľničnou sieťou Európy, a tým aj zaradenie našich diaľnic do hlavných európskych multimodálnych koridorov. Akékoľvek spomalenie tempa výstavby diaľnic v Slovenskej republike ohrozuje plnenie tohto významného cieľa a v procese začleňovania sa Slovenska do Európskej únie.
Musíme si uvedomiť, že úroveň poskytovania služieb v oblasti dopravy musí byť zosúladená s úrovňou dosahovanou v krajinách Európskej únie. To je súčasť integračných tendencií v Európe. Novovybudovaná sieť 120 km diaľnic na Slovensku už teraz spĺňa všetky náročné kritériá krajín Európskej únie. Vyhlásenia niektorých predstaviteľov koalície a vlády o budovaní diaľnic do budúceho obdobia môžu vyvolať nežiaduce reakcie k tejto problematike v zahraničí, ktoré by nám mohli naše úsilie skomplikovať. Vrátim sa k niektorým vyhláseniam médií v Českej republike, kde sa objavila správa, že sa pripravuje alebo sa vybavuje pôžička od Európskej únie na budovanie paralelného rovnobežného koridoru cez Moravu, to znamená, je to rovnobežný koridor cez územie Českej republiky s koridorom IV a V, ktoré prebieha na Slovensku.
Čo sa týka domácich faktorov tempa výstavby diaľnic na Slovensku, spomeniem najzávažnejšie. Treba si uvedomiť, že doprava ako celok je servis obyvateľstvu a výrobnej sfére. Keďže sa nachádzame v trhovom prostredí, trh rozhoduje o priorite toho-ktorého druhu dopravy, nie je možné administratívne rozhodovať o týchto prioritách z úrovne ministerstiev. Žiada si to podrobnú analýzu súčasného stavu dopravy, akceptáciu dopravnej objednávky, často rozhoduje aj rozloha štátu. Kapacita cestnej siete je v súčasnosti vyčerpaná. Zoberme si úsek Ladce-Žilina, priepustnosť tejto cesty je asi 14 tisíc vozidiel denne. V súčasnosti tam chodí okolo 19 tisíc až 20 tisíc vozidiel, čo je katastrofálny stav a tu či chceme, alebo nechceme, musíme akceptovať tento stav a túto objednávku.
Kapacita železničnej siete je ešte teraz ako-tak vyhovujúca, nakoľko poklesli dopravné prepravné výkony Železníc Slovenskej republiky. Samozrejme, je potrebné modernizovať aj železničnú sieť, ale to je ďalší komplexný problém, ktorý sa musí z hľadiska potrieb Slovenskej republiky systémovo riešiť. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť modernizáciu súčasnej železničnej siete, jej automatizáciu a rozvoj technológií. Tu však nejde o tvorbu infraštruktúry siete.
Ak hovoríme o systémových opatreniach, bude potrebné pripraviť slovenské strojárske podniky na výrobu vozidlového parku a ďalších technologických zariadení potrebných na modernizáciu Železníc Slovenskej republiky tak, aby nebolo potrebné tieto komponenty kupovať v zahraničí. Určite to napomôže znižovanie stavu nezamestnanosti na Slovensku a znižovanie devízovej náročnosti. V tomto smere a v tomto čase nie sme bezprostredne pripravení, alebo ešte nie sú vytvorené podmienky na okamžité investovanie do týchto odvetví. Avšak sú tu objektívne podmienky na okamžité investovanie do výstavby diaľnic, čo sme schopní zabezpečiť slovenskými firmami na báze domácich materiálov používaných pri výstavbe diaľnic. Predpokladá sa až 90-percentné využívanie týchto materiálov. Teda devízová náročnosť týchto investícií je teraz minimálna.
V prospech investovania do výstavby diaľnic hovorí aj ďalšie nevyužitie drahého strojového parku, ktorý bol zakúpený na tieto účely, prípadne je lízingovaný. Ak nebudú tieto drahé stroje využívané v plnej miere, buď budú presunuté do zahraničia, kde si naše stavebné firmy pravdepodobne budú hľadať náplň práce, alebo budú odpredané do tohto zahraničia. Treba si uvedomiť, že pri výstavbe diaľnic v roku 1998 bolo zamestnaných približne 12 tisíc pracovníkov a ďalších 24 tisíc pracovníkov v kooperujúcej sfére. Vo všeobecnosti ide o vysoko kvalifikovanú pracovnú silu v dopravnom staviteľstve. Ak by sa tento počet zamestnancov výrazne zredukoval, ťažko by sme ich v budúcnosti dávali dohromady. Môžete namietať, že časť z nich sa môže rekvalifikovať a uplatniť vo vládou proklamovanej ambicióznej bytovej výstavbe. Nie je to však také jednoduché a okamžite možné, lebo tomu bránia objektívne príčiny. Ak vláda má záujem investovať do bytovej výstavby zvýšené finančné objemy, treba si uvedomiť, že samotná realizácia bytovej výstavby má svoje zákonité etapy, ktoré sa nemôžu obísť. Spomeniem len niektoré.
V súčasnosti nie je zabezpečená investičná výstavba bytov, je koniec novembra, nie sú vypracované územné rozhodnutia a stavebné povolenia nemôžu byť vydané, kým nie sú vybudované inžinierske siete vrátane vybudovania čističiek odpadových vôd. Treba si uvedomiť, že doteraz sa rozvíjala bytová výstavba tam, kde sa využívali existujúce inžinierske siete a čističky odpadových vôd. Išlo predovšetkým o nadstavby alebo o zahusťovanie súčasnej bytovej výstavby. Teda štart bytovej výstavby v plánovanom rozsahu nemôže byť okamžitý.
Investovanie do výstavby diaľnic, naopak, je možné ihneď a bez zvýšených devízových nárokov s využitím vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorú v opačnom prípade čaká stav nezamestnanosti. Ak sa má pokračovať vo výstavbe diaľnic, vláda musí konať. Nie je pripravený program výstavby diaľnic na prvý štvrťrok budúceho roka a nie je pripravený ani náhradný program. Nie je teda zabezpečená práca pre spomínaných 36 tisíc ľudí.
Na rôznych úrovniach sa kritizujú pôžičky zabezpečené vládou pána Mečiara, nebudem sa k tomu vracať. Boli tu už spomínané aj výčitky na moju adresu od pána premiéra. V každom prípade tieto pôžičky boli vysokoefektívne. Môžem tvrdiť, že tých 19 mld. korún bolo investovaných nanajvýš efektívne, peniaze sa neprejedli, sú tu, sú využívané plody tejto investície. A myslím si, že hádať sa o nejakých percentách, nie je podstatné. V každom prípade 90 až 95 % pôžičiek bolo dlhodobých a vysokoefektívnych. Ak tu boli nejaké krátkodobé a náročnejšie pôžičky, boli to pôžičky preklenovacieho typu.
Vidím, že sa mi končí čas. Škoda, že som nemohol dokončiť svoje úvahy.
Ďakujem za pozornosť.
(Ozval sa zvuk časomiery a potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako ďalší sa písomne prihlásil so rozpravy pán poslanec Brhel.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Brhel:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
musím konštatovať, že programové vyhlásenie vlády je urobené tak všeobecne a z deklarovaných všeobecných politických téz, že analyticky k tomu pristupovať je prakticky nemožné. Za jednotlivé abstraktné formulácie v úvodnej časti, v politickej časti, resp. v závere možno dosadiť ľubovoľný konkrétny obsah, ľubovolné nástroje na jeho realzáciu, a tým sa stáva programové vyhlásenie vlády konkrétne a vecne takmer nekritizovateľné. Je napísené rétorikou straníckych predvolebných sľubov a budí zdanie reálnosti tým, že tie najdemagogickejšie a najpopulistickejšie vypúšťa. Ak to naďalej nasýtime výrazmi ako "chceme, prehodnotíme, vláda mieni, vláda zváži, vláda vynaloží maximálne úsilie, vláda prispeje, dôkladne posúdi" a tak ďalej, posúdenie takto formulovaných vládnych úloh poskytuje obrovský priestor na subjektívne vyhodnotenie, keďže za objektívne zhodnotenie úsilia, zohľadnenie a podobne ťažko nájsť adekvátne kritériá.
Programové vyhlásenie vlády v časti demokratický právny štát hovorí o aktívnej účasti a súčinnosti všetkých občanov Slovenskej republiky, o tom, že nedopustí diskrimáciu a vylučovanie väčšej skupiny občanov zo spoločnosti. Treba sa opýtať, nakoľko sa to týka 1,2 milióna občanov, ktorí dali hlas súčasnej opozícii, keďže terajšia vládna koalícia zreteľne presadzuje politickú, občiansku a profesionálnu marginalizáciu až likvidáciu sympatizantov a členov týchto subjektov. Príkladov personálnych čistiek v médiách, štátnej správe - od okresnej cez krajskú až po centrálnu úroveň v hospodárskej sfére - je veľmi veľa. Toto tvrdenie teda nezodpovedá realite, je hrubo pošliapavané dennodennou praxou.
Vláda zároveň v závere svojho programového vyhlásenia hovorí, že pozýva opozíciu na nový trvalý dialóg, v ktorom bude vláda nielen rozprávať, ale ukáže aj ochotu načúvať. Príležitosťou dokázať, ako vážne to vláda s tou novou kvalitou vzťahov medzi opozíciou a koalíciou myslí, je aj diskusia o tomto programovom vyhlásení vlády a schopnosť vládnej koalície prijať pripomienky a námety zo strany nás opozičných poslancov do konečného znenia programového vyhlásenia vlády.
V časti, ktorá hovorí o priemyselnej politike, programové vyhlásenie vlády nereaguje na podstatnú zmenu, ktorá sa udiala v slovenskom priemysle, a to je tá skutočnosť, že dnes privátny sektor sa podieľa 82 % na hrubom domácom produkte, a nie je teda možné hovoriť o slovenskom priemysle v kontexte začiatku deväťdesiatych rokov. Mám na mysli predovšetkým neodborné tvrdenie programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého sa, citujem: "Reštrukturalizácia slovenského priemyslu, stabilizácia riešenia odvetvových kríz, zvyšovanie exportu", a tak ďalej a tak ďalej "zabezpečia", to chcem zvýrazniť, opäť citujem, "najmä formou štátnych podporných programov." Je to hlboký a zásadný hospodársky i politický omyl, pretože to nezodpovedá reálnym možnostiam a je v priamej kontradikcii s ďalšími tézami programového vyhlásenia, ktoré hovoria o tom, že sa ide znižovať tempo rastu HDP, že sa ide znižovať hrubá zahraničná zadlženosť, že sa idú znižovať verejné výdavky na jednej strane a na druhej strane sa idú zvyšovať výdavky v takzvanej neproduktívnej sfére, v zdravotníctve, školstve, a to na úroveň relatívne sa približujúcu k HDP parametrom krajín Európskej únie.
Možno je to dobrá snaha, ale určite nerealizovateľná. Pripomína mi to nereálnu koncepciu pána ministra Černáka z rokov 1992 - 1993, keď ešte ako minister hospodárstva za SNS hovoril o tom, že potrebuje 500 mld. do fondu reštrukturalizácie a vyrieši všetky problémy slovenského priemyslu. Ale nikdy nepovedal, odkiaľ tie peniaze vziať a nepredložil jediný zmysluplný program ich alokácie. Navrhujem teda túto stať prepracovať, orientovať sa predovšetkým na mimorozpočtové zdroje, na zmenu legislatívy a trhovo konformné nástroje.
Malé a stredné podnikanie je v programovom vyhlásení vlády spomínané vo viacerých častiach. Počíta sa s prijatím bližšie nešpecifikovaných opatrení, ktorých výsledkom má byť výrazné oživenie fungovania malého a stredného podnikania. Hovorí sa o prehodnotení efektívnosti fungovania Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, štátneho peňažného ústavu, ako aj o nových rozvojových programoch.
Dovolím si tvrdiť, že ušetríme čas aj energiu, pokiaľ sa sústredíme na programy, ktoré boli vyhlásené vládou premiéra Mečiara a bežia. Sú na ne alokované prostriedky v štátnom rozpočte, prostriedky programu PHARE, ako aj prostriedky zahraničných úverov z Európskej investičnej banky, z japonskej eximbanky, ako aj z Nemeckej banky pre znovuobnovu. Mám obavu, aby prehodnotenie neznamenalo opäť výmenu riadiacich pracovníkov týchto inštitúcií. Na margo ich činnosti poznamenávam, že len za roky 1995 - 1998 boli realizované finančné podporné programy v objeme niekoľkých miliárd. Napríklad z Podporného úverového programu k 30. 9. 1998 bolo poskytnutých 625 úverov v objeme takmer 2 mld. pri úrokovej miere 11,3 %.
Nezávislá ratingová agentúra angažovaná Komisiou Európskej únie v záverečnej hodnotiacej správe z novembra 1998 hodnotí činnosť národnej agentúry v oblasti inštitucionálnej podpory stupňom veľmi uspokojivé, rovnako v oblasti informačného poradenstva, ako aj v oblasti finančných podporných programov. Celkové hodnotenie Programu podpory malého a stredného podnikania na Slovensku je hodnotené stupňom veľmi uspokojivé, čo je najvyššie možné hodnotenie. Samozrejme, problémy v malom a strednom podnikania sú, vždy boli, treba tieto veci riešiť a netreba zabúdať ani na to dobré, čo bolo vykonané v priebehu posledných štyroch rokov.
Čo sa týka liberalizácie zahraničného obchodu, tvrdím, že problém zahraničného obchodu na Slovensku je celkom opačný. Každá ekonomika, ktorá sa nachádza v tej etape transformácie, ako sa nachádza Slovensko, si vyžaduje veľmi citlivý a uvážlivý prístup v oblasti liberalizácie a zároveň ochrany vnútorného trhu pred dumpingom, subvencovanými dovozmi a nadmernými dovozmi. Slovensko je v zahraničnom obchode veľmi otvorené v colnej incidencii na úrovni 1,7 %, a touto incidenciou patrí k hospodárstvam s najnižšou colnou ochranou v Európe vôbec. Navyše, náš zahraničný obchodný obrat predstavuje 1,3-násobok HDP, čo je veľmi vysoký stupeň otvorenosti. Vo svete, naopak, prebiehajú obchodné vojny, pozri napríklad automobilová vojna v USA a Japonsku, a nebuďme naivní, ak si myslíme, že tieto vojny prebiehajú len v liberálnom prostredí bez využívania akýchkoľvek legálnych či menej legálnych prostriedkov, podporovaných, a to, podotýkam, skryte alebo otvorene štátom s cieľom presadiť sa v medzinárodnom obchode, získať nové trhy, ochrániť svojich výrobcov, svoju zamestnanosť. Tu tieto skutočnosti programové vyhlásenie vlády takmer celkom vypúšťa.
Vláda chce prehodnotiť prevádzkovanie Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach V1. Je známe uznesenie Moravčíkovej vlády, ktorá sa zaviazala odstaviť Jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice V1 v roku 2000. Táto diskusia bola opäť otvorená v známom spore pána profesora Krompa ohľadne Mochoviec, kde vláda Slovenskej republiky, Slovenské elektrárne, ako aj Úrad jadrového dozoru jednoznačne obhájili správnosť nášho postupu a prvý blok Mochoviec bol spustený. Ani vláda, ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ani žiadna ďalšia inštitúcia nemôže prehodnotiť prevádzku jadrovej elektrárne V1 a V2. Môže to robiť v súlade s našimi právnymi predpismi jedine Úrad jadrového dozoru ako nezávislá inštitúcia, ktorej profesionalita, odbornosť je vysoko hodnotená všade vo svete.
Úrad jadrového dozoru spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a konzorciom Riskaudit, čo je združenie nemeckej spoločnosti pre reaktorovú bezpečnosť a francúzskeho inštitútu pre jadrovú bezpečnosť. Podstatné zvýšenie bezpečnosti bohunickej elektrárne V1 podľa západoeurópskych bezpečnostných štandardov v spolupráci s firmou Siemens bude ukončené v roku 1999. Toto zvýšenie bezpečnosti je realizované plne s požiadavkami Úradu jadrového dozoru a odporúčaním Medzinárodnej energetickej agentúry. Dokončenie umožní prevádzkovanie V1 až do roku 2005. Navrhujem teda vypustiť túto časť z programového vyhlásenia vlády a presunúť otázku odstavenia bohunickej elektrárne V1 na expertnú úroveň a na rozhodnutie Úradu jadrového dozoru v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a Medzinárodnou energetickou agentúrou pri OECD.
Vláda chce integrovať prenosovú sústavu Slovenskej republiky do sústavy UCPTE. Netreba, už sa tak stalo. Je to jedna zo zbytočných téz programového vyhlásenia, ktorých je viac a ktoré môžu navodzovať pochybnosti o vecnej znalosti ich autorov o situácii v energetike. Integrácia prenosovej sústavy Slovenskej republiky do európskej prenosovej sústavy UCPTE predstavovala šesťročný proces, ktorý sa začal v roku 1992, a súčasne sa Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko rozhodli postupovať spoločne. Od októbra 1996 do novembra 1997 bola realizovaná skúšobná prevádzka v rámci organizácie Centrel.
V zúčtovacom a riadiacom centre vo Varšave bola vyhodnocovaná spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky podľa požiadaviek kladených na prevádzkovateľov elektrizačných sústav v krajinách Európskej únie. Slovenské elektrárne obstáli najlepšie, čo bolo ocenené aj Svetovou asociáciou prevádzkovateľov jadrových elektrární. Úspešná integrácia prenosovej sústavy Slovenskej republiky do európskej prenosovej sústavy UCPTE bola zavŕšená 29. októbra 1998, keď sa Slovensko stalo pridruženým členom UCPTE, čo už mohol minister hospodárstva pán Černák zaevidovať. Navrhujem túto časť prepracovať a rešpektovať reálny stav.
Nebudem otvárať ďalšie problémové oblasti programového vyhlásenia vlády, nakoľko mi už neostáva čas, a vrátim sa k nim, pokiaľ mi bude umožnené vystúpiť v rámci ústnej prihlášky do rozpravy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako ďalší sa písomne prihlásil pán poslanec Kužma.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
chcel by som sa vo svojom príhovore vyjadriť k programovému vyhláseniu vlády k bodu H - Regionálny rozvoj a bývanie.
Po prijatí zákona v roku 1996 o územnom a správnom členení sa dôsledky tohto zákona začali prejavovať v rokoch 1997 - 1998. Vytvorili sa tu odlišnosti v sociálno-priestorovej organizácii Slovenska a prehĺbili sa rozdiely medzi regiónmi. Do dnešného dňa však nebola skončená reforma verejnej správy na Slovensku. Predchádzajúca vláda nevytvorila podmienky na ekonomickú stabilizáciu v krajine a nieto ešte na vyrovnanie rozdielov v jednotlivých regiónoch.
Tu by som chcel poukázať na problémy hlavne v severovýchodných okresoch Prešovského kraja. Za obdobie rokov 1997 a 1998 vláda nezrealizovala dôslednú analýzu doterajšieho priebehu reformy verejnej správy a jej dosah na kvalitu životnej úrovne občanov. V tomto období bolo potrebné spracovať komplexnú stratégiu reformy verejnej správy rozloženej do časových horizontov s neustálou možnosťou korekcie čiastkových krokov v rámci predloženej stratégie, novelizáciu zákonov o územnom a správnom usporiadaní Slovenska číslo 221/1996, o organizácii miestnej štátnej správy číslo 222/1996 vrátane novelizácie zákona o obecnom zriadení číslo 369/1990.
Som osobne rád, že nová vláda pripravuje na schválenie zákony o samospráve vyšších územných celkov, o majetku samosprávy vyšších územných celkov, o voľbách do samosprávy vyšších územných celkov, o kompetenciách miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov, ktoré vyvrcholia v zmene Ústavy Slovenskej republiky, s hlavným cieľom priblížiť túto správu čo najbližšie k slobodnému občanovi.
Je potrebné kvitovať to, že nová vláda chce nadväzne na spomenuté zmeny systém financovania verejnej správy, ako aj samosprávy s cieľom zníženia výdavkov na výkon verejnej správy znížiť mieru prerozdeľovania verejných financií, zvýšiť daňovú suverenitu samospráv, zvýšiť prehľadnosť a kontrolu hospodárenia s verejnými financiami a majetkom, nahradiť súčasne nevhodný dotačný systém efektívnym a prehľadným systémom finančného vyrovnávania rozdielnych štartovacích, ale aj ekonomických síl regiónov, miest a obcí.
Je potrebné nadväzne na tieto veci zmeniť súčasne výber daní a ich distribúciu, čo sa však dá realizovať len úpravou celej jestvujúcej daňovej sústavy, odpolitizovaním verejnej správy, jej vyššou dôveryhodnosťou. Tiež som presvedčený, že nová vláda má odvahu a chuť verejnú správu na Slovensku prispôsobiť európskym štandardom a prijať alebo ratifikovať tieto dokumenty: Európsku chartu miestnej samosprávy, Európsku chartu regionálnej samosprávy, Európsku chartu priestorového plánovania, Európsku chartu horských oblastí, Chartu európskych miest a obcí o trvalej udržateľnosti.
Na záver tejto časti by som chcel požiadať vládu, aby svojím konaním pomohla prihraničným oblastiam východného Slovenska a pomohla tento región plnohodnotne zapojiť do Eurokarpatského regiónu ako plnoprávneho člena, a nielen pridruženého člena. Veď zemepisná poloha východného Slovenska je taká, že o necelú hodinu autom sme v štyroch štátoch, ktorých historické, ekonomické, ba dokonca i rodinné väzby dlhodobo prirodzene fungujú.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi s ohľadom na moju profesiu ako architekta urbanistu vyjadriť sa aj k otázke bytovej politiky, na ktorú, ako všetci vieme, neexistuje všemocný liek. Dôkazom toho je, že problémy spojené s výstavbou a bývaním sa riešili počas 40 rokov budovania socializmu v rámci takzvanej komplexnej bytovej výstavby a nevyriešili sa. Po roku 1989 sa tieto problémy ešte prehĺbili. Pre mladé rodiny, ktorých príjem sa často pohybuje na úrovni životného minima, je v súčasnosti v zásade nemožné dostať sa k bytu normálnym spôsobom. Je však možné tento problém zmierniť a postupom času ho aktívne riešiť. Ak prijmeme teóriu, že zabezpečenie primeraného bývania je vecou každého občana a štát by mal byť zodpovedný za pravidlá a predovšetkým za celkové ekonomické prostredie, ktoré napomáha získanie bytu, tieto problémy je možné riešiť len v spolupráci troch zainteresovaných strán, a to štátu, obce a občanov v dvoch horizontoch, jednak v krátkodobom, ale aj v dlhodobom. Z dvoch základných rovín pohľadu lomených časom je štát zodpovedný za vytvorenie právneho prostredia a štát, obec i občan sú zodpovední za finančné zabezpečenie riešeného problému.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi zadefinovať krátkodobý a dlhodobý horizont s ohľadom na právne a finančné prostredie, a to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. O krátkodobom horizonte uvažujem ako o horizonte do roka, resp. do dvoch, o dlhodobom od dvoch do päť rokov. V krátkodobom horizonte v právnom prostredí treba presne definovať vlastnícke vzťahy. Treba zaviesť právnu ochranu majiteľa, ale aj nájomníka bytu, pripravenosť pozemkov a ich vyňatie z PPF, úpravu vlastníctva inžinierskych sietí a zmenu monopolného postavenia dodávateľov energií. Z finančného zabezpečenia treba rozvíjať stavebné sporenie, dotáciu bytovej výstavby, podporu výstavby nájomného bývania hlavne v mestách, prípravu infraštruktúry pre potreby novej výstavby v obciach.
V dlhodobom horizonte je potrebné zabezpečiť tieto veci: v právnom prostredí pripraviť hypotekárny a s ním spojené zákony o dražbe a mimosúdnej exekúcii, umožniť prístup domácim a zahraničným investorom k trhu s bytmi, zákon o stavebných sporiteľniach, zmenu úprav o regulácii nájomného, jasné pravidlá územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom. Z finančného hľadiska je potrebné zaviesť hypotekárne úvery, vznik neziskových družstiev, financovanie neziskových organizácií hlavne pri štandarde takzvaných sociálnych bytov.
Vážené dámy a páni, na záver chcem konštatovať, že vyriešiť bytový problém na Slovensku nie je vec jednoduchá a dá sa vyriešiť len v spolupráci občana, mesta, obce a štátu. V tomto programovom vyhlásení je táto cesta načrtnutá a treba ňou ísť. Z tohto dôvodu navrhujem prijať programové vyhlásenie vlády, tak ako je predložené.
Ďakujem pekne.