Druhý deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. decembra 1998
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý deň rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi ma písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Cagala, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Smerek, pán poslanec Zelník, pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Palko, pán poslanec Mészáros, pán poslanec Fico a pani poslankyňa Kadlečíková.
Otváram bod programu
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby zo svojho miesta oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z členov vlády by dnes mali byť neprítomní podpredseda vlády pán Ivan Mikloš, ktorého zastúpi podpredseda vlády pán Fogaš, minister zahraničných vecí pán Kukan, ktorého zastúpi podpredseda vlády pán Hamžík, minister spravodlivosti pán Čarnogurský, ktorého zastúpi minister vnútra pán Pittner, minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Magvaši, ktorého zastúpi minister školstva pán Ftáčnik a napokon minister dopravy pán Palacka, ktorého zastúpi minister hospodárstva pán Černák.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Pristúpime teda k odpovediam na otázky, ktoré boli vyžrebované a položené pánmi poslancami.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Delingu a znie: "Pán premiér, zverejnite, ktorí členovia vlády Slovenskej republiky a funkcionári koaličných strán sú na všetkých stupňoch štátnej správy poverení robiť takzvané výmeny persón alebo čistky."
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec, budem veľmi stručný, lebo mám snahu zodpovedať všetky otázky, ale pokúsim sa byť aj jasný. Nemôžem to zverejniť, pretože, po prvé, žiadny člen vlády Slovenskej republiky nie je poverený uskutočňovať výmeny alebo čistky. Po druhé, otázka na funkcionárov koaličných strán nepatrí predsedovi vlády Slovenskej republiky. A po tretie, chcem vás ubezpečiť, že éra takzvaných akčných pätiek sa skončila parlamentnými voľbami v septembri 1998.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán premiér.
Pýtam sa pána poslanca Delingu, či chce položiť doplňujúcu otázku.
Áno. Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda,
pýtal som sa na skutočnosť, nie na nejaké domnienky. Ale skutočnosť je taká, že výmeny sa robia na všetkých stupňoch štátnej správy. A ja vám dávam doplňujúcu otázku, aby ste skutočne zverejnili akčnú štvorku, ktorá to uskutočňuje, a ich mená. A zároveň vás žiadam, aby ste povedali aj termín, dokedy to bude trvať a, samozrejme, aj ako bude o tých ľudí, ktorí musia z týchto postov z dôvodu politických výmen odísť, postarané.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, ubezpečujem vás, že nejde o žiadny proces. Vy to dobre viete. Pochopiteľne, dochádza k výmenám tam, kde je potrebné, aby k výmenám došlo. Vy ste pchali povinne štátnym úradníkom legitimácie, povinne museli vstupovať do vašich strán. Tento proces sa skončil, nikdy nič také sa už na Slovensku nemá opakovať. Namiesto takýchto pokusov by som vás chcel trošku vážnejšie oboznámiť s tým, že vláda, ktorej mám česť byť predsedom, schválila pred dvoma týždňami uznesenie vlády, v rámci ktorého sme schválili materiál ministra vnútra napríklad na posudzovanie kandidátov za prednostov okresných a krajských úradov.
Tento dokument má kritériá výberu týchto kandidátov. Sú to základné kritériá výberu, sú to kritériá podporné, kde celkom konkrétne sa môžete oboznámiť, na základe akých skutočných kritérií k týmto výberom dochádza. Uvediem len základné kritériá bez toho, že by som ich dlhšie rozvádzal. Medzi tie základné patria predpoklady vzdelania podľa príslušného zákona alebo zákonov, po druhé zameranie vzdelania, po tretie odborná prax, po štvrté znalosť problematiky verejnej správy. To všetko sa dá presne, pomerne exaktne ohodnotiť. A ešte nám chýba vymenovanie asi 12 prednostov okresných úradov, pretože sa naozaj tými kritériami seriózne zaoberáme. Uvediem ešte podporné: prax v riadiacich funkciách - odporúča sa minimálne prax 3 rokov, vek minimálne 30 rokov a znalosť úradného jazyka, ako aj znalosť jedného neslovanského jazyka. Pomocou týchto základných a doplnkových kritérií vyberáme ľudí, ktorí budú odborne zdatní a morálne bezúhonní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Slavkovskej a otázka znie: "Pán premiér, vymenujte krajiny, ktoré majú a používajú zákon o menšinovom jazyku."
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
vnútroštátnu zákonnú úpravu na používanie jazykov národnostných menšín v rámci úpravy používania jazykov všeobecne majú viaceré štáty - Fínsko, Španielsko, Rakúsko, Nemecko, a ako som už odpovedal aj minulý týždeň, novú legislatívu pripravuje Švédsko.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pýtam sa, či chce pani poslankyňa Slavkovská položiť doplňujúcu otázku.
Áno. Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán premiér,
táto správa je pre mňa veľmi prekvapujúca, pretože ešte za predchádzajúcej vlády Vladimíra Mečiara sa vláda obrátila do Štrasburgu na Radu Európy, keď sme chceli vypracovať takýto zákon, aby nám proste poslali nejaký vzor, nejakú predlohu niektorého zo štátov, ktoré toto má, podľa ktorých by sme sa mohli riadiť. Nič také nám neposlali. Chcela by som vás teda poprosiť, to je moja otázka, či by ste mi mohli aspoň jeden takýto zákon dať k dispozícii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán premiér, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku pani poslankyne.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa, urobím všetko, aby som vám mohol vyhovieť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Slobodníka a znie: "Je neprijateľné vaše zovšeobecňovanie. Predtým ste všetkých z HZDS označili za gaunerov, teraz ste vyhlásili - kradli ste obidvoma rukami. Neviem, že by som ja osobne a iste nielen ja z HZDS kradol, obohacoval sa. Globálne odsudzovanie je jednoducho neprijateľné. Nepokladáte za správne, aby ste sa za globalizáciu ospravedlnili?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
vaša interpretácia mojich výrokov je jednoducho nepravdivá. Ak ste niektoré moje výroky stiahli na seba, je to len a len vaša vec. Naozaj nieto najmenšieho dôvodu nato, aby som sa vám ospravedlňoval.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa pána poslanca Slobodníka, či chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec D. Slobodník:
Nie, ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
V poradí štvrtá vyžrebovaná otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Brňáka a znie: "Strana maďarskej koalície podmienila hlasovanie o programovom vyhlásení vlády výmenou riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. V čom je tento riaditeľ taký významný pre politiku SMK? Má to nejaký súvis s takzvanými Benešovými dekrétmi?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
nie som si istý, či to je otázka pre mňa. Skôr mám taký pocit, že je to otázka na predstaviteľov alebo predsedu SMK. Ja môžem za seba povedať len jedno, že takáto požiadavka, ako ste ju formulovali vo svojej otázke, nikdy na rokovaniach, na ktorých som bol prítomný, nastolená nebola.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pán poslanec Brňák chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda vlády,
pripúšťam, že v túto chvíľu ide do istej miery o indície, podotýkam, podľa môjho názoru silné indície, ktoré vyplývajú z viacerých faktov. Jedným z tých faktov je povedzme to, že traja-štyria politici Strany maďarskej koalície ako zásadný problém nastolili a aj takto medializovali problém riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. A nepýtal by som sa, keby programové vyhlásenie vlády v pôvodných verziách oveľa razantnejšie a v tej poslednej, povedzme, trocha menej razantne nehovorilo o tom, že veľká časť pôdy vlastnícky nedefinovanej v súčasnosti sa prevedie z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí. Nepýtal by som sa vtedy, keby práve tieto obce z hľadiska dispozícií s týmto vlastníctvom mali nejaké zábrany alebo nejaké zákonné prieky k tomu, aby mohli voľne nakladať s týmto vlastníctvom. A nepýtal by som sa ani vtedy, pokiaľ by, povedzme, predstavitelia Strany maďarskej koalície neovládali do istej miery poviem strategické rezorty týkajúce sa pôdy či už z hľadiska ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia, ministerstva výstavby a stavebníctva. Myslím si, že za istých okolností aj bez novej zákonnej úpravy už pri vhodnej konštelácii v tom smere, že bude obsadený vhodný riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, je možné dosiahnuť taký stav, aby aj bez zákona došlo napríklad formou nájmu k istej zmene obsahu tohto vlastníckeho užívania pôdy.
Čiže chcem sa vás opýtať, pán predseda vlády, či môžete aspoň v túto chvíľu dať Národnej rade Slovenskej republiky čestné slovo v tom smere, že tieto - priznávam, že indície, nevyplynú do akéhosi faktického naplnenia, povedzme, aj myšlienok, ktoré sú obsiahnuté v Benešových dekrétoch.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Prosil by som technikov, ktorí obsluhujú časomieru, je dvojminútový limit na položenie doplňujúcej otázky.
Nech sa páči, pán premiér, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
pozorne som počúval, ako ste sám uviedli indície a som si ich jednoducho všimol, ale chcem vás ubezpečiť, že nemôže dôjsť k obnove otázok Benešových dekrétov aj preto, že túto otázku máme jasne zakotvenú v našich dohodách. Chcem vyhlásiť, že Strana maďarskej koalície hlasovala za programové vyhlásenie vlády navzdory tomu, že otázka pozemkového fondu je taká, aká je stále.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
V poradí piatou vyžrebovanou otázkou na predsedu vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Zlocha v tomto znení: "V záverečnej časti programového vyhlásenia vlády ste uviedli, že v novej klíme spoločnosti bude dominovať znášanlivosť, vzájomná úcta a rešpektovanie základných občianskych a ľudských práv. Považujete za začiatok novej klímy vystúpenia vaše a ďalších členov vlády v piatok 27. novembra 1998 v podvečer, keď ste poslancom znemožnili reagovať?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
mne zostáva jediné konštatovať, že ten priebeh bol v súlade s § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky plne v súlade. My sme na to mali nárok, počúvali sme dlhšie šnúry, ako bola dvojhodinová šnúra členov vlády Slovenskej republiky, počúvali sme ich trpezlivo, a ubezpečujem vás, že máme úprimný záujem o kvalitu nášho vzájomného dialógu. Nevidím v tom nič dramatické, urobili sme to raz, a to v okamihu, keď sa nám žiadalo jednoducho prezentovať politiku vlády Slovenskej republiky, lebo sa nám zdalo, že je to potrebné najmä pre opozíciu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Zlocha chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Mám obavy, pán premiér, že to nebolo ani trpezlivé a že to nebolo ani v súlade s rokovacím poriadkom. Vaša odpoveď ma, samozrejme, neuspokojila, ale nakoniec, čo som mohol ako opozičný poslanec od vás čakať. To, čo ste urobili v piatok, to bolo podľa môjho názoru pokračovanie mítingových vystúpení, a nie vystúpenie predsedu vlády pred najvyšším zákonodarným zborom! Určite to pokladáme - aspoň časť opozičná - za urážku poslancov! Moja doplňujúca otázka: Ak budete pokračovať v politike revanšu a nenávisti, nebudú po štyroch rokoch na tých rozvalinách, o ktorých ste hovorili, že vám Slovensko odovzdávame v rozvalinách, nebudú na nich rásť a prekvitať len bodliaky nenávisti?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás o odpoveď.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem, pán poslanec, za doplňujúcu otázku. Prečítam § 28 ods. 1, aj keď nie som si istý, či po mojej doplňujúcej odpovedi vás uspokojím, ale ten odsek znie doslova: Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. To je jasná dikcia zákona, z ktorej vyplýva, že sme postupovali absolútne v súlade s rokovacím poriadkom. Ja vám nebudem vracať tú loptičku, aby som poukazoval na niektoré vaše výrazy alebo spôsoby. Jednoducho je to na vás a je to na občanoch. Chcem len povedať, že neprichádza do úvahy politika revanšu a nenávisti z našej strany. Neprichádza do úvahy - uvádzal som mnoho prípadov, keď som poukazoval na to, že nám ide o jediné - o vládu práva, vládu zákona, pred ktorým si budeme všetci rovní, a ide o to, aby na Slovensku naozaj bol právny štát. Poviem len jeden príklad, aby som nenaťahoval čas. Nikdy nijakého štátneho úradníka, nikdy žiadneho uchádzača v tendri, v súťaži, v konkurze sa nikto z nás neopýta, či bol v nejakej politickej strane, s kým sympatizuje, koho volil, jednoducho len odbornosť a morálna bezúhonnosť budú kritériá, ktoré budeme presadzovať v našej spoločnosti. (Potlesk.)
Ďakujem vám veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
V poradí šiestou vyžrebovanou otázkou na predsedu vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Brňák, a je tohto znenia: "Ako chcete prispieť k tomu, aby ste boli predsedom vlády aj tých občanov, ktorí vás nevolili?"
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Opäť veľmi stručne. Budeme sa usilovať presvedčiť občanov konkrétnou prácou, že nám ide o jedno jediné - o vecné prístupy k riešeniu vecných problémov. Môžete pozorovať od prvých dní konkrétne kroky súčasnej slovenskej vlády. Môžete ich pozorovať v tom, že sme sa vrhli na prípravu organizačného zabezpečenia rozpočtového hospodárenia, pretože nič nebolo na stole, môžete si všimnúť, že sme sa vrhli na to, aby sme boli schopní začať splácať naše záväzky, ktoré Slovenská republika musí začať splácať, vrhli sme sa na to, aby sme vykopávali konkurzy voči strategickým podnikom Slovenskej republiky, a vrhli sme sa aj na to, aby sme využili veľmi vhodnú klímu na presadzovanie našich naozaj existenčných štátnych záujmov Slovenska v zahraničí. Svedčí o tom naša medzinárodná aktivita, svedčia o tom aj všetky kroky na domácej politickej pôde.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán premiér, ďakujem vám.
Čas vyhradený na otázky poslancov smerujúcich na premiéra vlády uplynul. Ďakujem pánu predsedovi vlády.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Podhradská pánu ministrovi Kňažkovi a znie: "Ako bude postupovať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v kauze ALEF v súvislosti s protizákonným využívaním priestoru Charlies centra touto firmou?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené panie poslankyne, poslanci,
odpoveď je veľmi stručná, veľmi jednoduchá. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Bratislave je správcom priestorov Charlies centra Národné centrum pre audiovizuálne umenie, ktoré podalo proti firme Charlies dňa 20. 7. 1998 žalobu na vypratanie užívaných priestorov. O vyprataní užívaných priestorov musí právoplatne rozhodnúť Okresný súd Bratislava I.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, želáte si doplňujúcu otázku?
Áno. Nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister,
myslím si, že vaša odpoveď naozaj nebola úplná alebo vás potom vaši podriadení neinformovali dostatočne, lebo súd už tento výrok o tom, že ALEF musí vyprázdniť priestory do 30 dní, dávno vyriekol, ale ALEF jednoducho rozhodnutie súdu nerešpektuje. Tento stav trvá už niekoľko mesiacov a celá táto "kauza" okolo ALEF-u trvá už niekoľko rokov. Okrem toho, že ALEF protizákonne využíva priestory Charlies centra, doteraz nevyrovnal finančné pohľadávky, ktoré voči nemu má Národné centrum pre audiovizuálne umenie.
Takže myslím si, že naozaj by bolo dobré zistiť si skutočnú pravdu o celej tejto kauze a namiesto umelo vyrábaných káuz, ktoré sú vyrábané na politickú objednávku, predpokladám, že vašu, pán minister, by ste sa mali venovať skutočným kauzám a riešiť ich tak, aby bolo učinené zadosť zákonu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, pán minister, o odpoveď na doplňujúcu otázku pani poslankyne Podhradskej.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážená pani poslankyňa,
ubezpečujem vás, že sa budem venovať dôsledne, naozaj dôsledne všetkým kauzám a že všetky kauzy sa skončia, tak ako hovorí zákon. Môžete sa na mňa v tomto prípade všetci naozaj spoľahnúť. To po prvé.
Po druhé, ak už chceme úplnú odpoveď, tak skôr vy by ste si mali odpovedať na otázku, prečo ste za štyri roky na ministerstve neurobili niečo s protizákonným prenajímaním Charlies centra. Áno, ja vám to zopakujem. Dali ste to na súd a môžem vám tu povedať celú genézu. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podalo v roku 1996 žalobu na vypratanie priestorov bývalého Filmového klubu na Špitálskej 4 v Bratislave proti firme Charlies, spoločnosť s ručením obmedzeným. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 21. 1. 1998 rozhodol, že odporca je povinný predmetné priestory vypratať. Stále ste boli vo funkcii. Krajský súd v Bratislave však rozsudok zmenil tak, že žalobu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Podľa jeho stanoviska správcom majetku je Národné centrum pre audiovizuálne umenie. Táto organizácia v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave podala proti firme Charlies centrum, spol. s r. o., dňa 29. 7. 1998 - stále počas vášho ministrovania - žalobu na vypratanie užívaných priestorov. O vyprataní musí právoplatne rozhodnúť Okresný súd Bratislava I.
Ako vidíte, je to v rukách súdov, naozaj si neviem predstaviť, akým spôsobom by sme mohli zasiahnuť do riešenia a do právomoci nezávislých súdov. Čiže je to v rukách súdov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Ako druhú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská a smeruje na pána ministra Černáka. Otázka znie: "Na 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste sa vyjadrili, že vláda odvolá veľvyslancov vymenovaných predchádzajúcou vládou, pretože sú to neprofesionáli. Koho ste mali tým na mysli, pán minister?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pani poslankyňa Slavkovská,
minule, keď som začal odpovedať na tému veľvyslancov, tak táto časť pléna hovorila, že to nie je v mojej kompetencii, ale v poriadku, položili ste otázku a na priamu otázku priama odpoveď.
Podľa môjho názoru na výkon diplomatickej funkcie by mal uchádzač alebo adept spĺňať minimálne dve z troch nasledujúcich kritérií: príslušné vzdelanie, príslušná prax a jazykové znalosti. Mohol by som ten zoznam hovoriť oveľa dlhší, ale pretože nerád by som medializoval svoje názory na výkon niektorých funkcionárov, dovoľte mi na priamu otázku vám odpovedať. Mal som na mysli pani Ing. Ľubicu Ďurčovú, ktorá z týchto troch kritérií nespĺňa ani jedno. Nemá ani príslušné vzdelanie, nemá ani príslušnú prax a neovláda žiadny jazyk.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosil by som pánov poslancov, aby nereagovali poznámkami pri odpovediach pánov ministrov. Odpovede sa týkajú tých poslancov, ktorí boli vyžrebovaní pri položení otázky, takže prosím o pokoj v rokovacej sále.
Pani poslankyňa Slavkovská chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister,
ďakujem za odpoveď. Mne išlo o to, že vy ste sa konkrétne vyjadrili, že vaša vláda odvolala veľvyslancov preto, že ide o neodborníkov. A ja vám teraz dám doplňujúcu otázku. Nejde teda o politický akt. Považujete za neodborníka aj kariérneho diplomata Jozefa Šestáka?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, prosím o odpoveď.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážená pani poslankyňa,
keď sedím v tejto sále, tak to až tak nevnímam, ale dvakrát sa mi podarilo prísť domov tak, že som zapol televízor a ešte bežala rozprava, a pozeral som sa na parlament očami občana, a myslel som si, že sa mi sníva. Štyri roky nás tu tvrdo valcovali, nepustili k slovu, mohli sme búchať, trieskať, transparenty nosiť...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci. Prosím, nevykrikujte, páni poslanci.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
... štyri roky išli také politické čistky, že doteraz ťažko a ťažko sa zotavujú okresy, a pani ministerka, bývalá pani ministerka, ktorá faxom odvolala 28 veľvyslancov...
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska, pokoj prosím.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
... teraz sedí v rezidencii v Ottawe a pýta sa, ako sa odvoláva, pretože už jej deti si na školu zvykli, odvoláva sa na ženské práva a odvoláva sa na to, že nebola odvolaná listom, tak ako sa patrí.
(Stály ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, páni poslanci.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Takže, dovoľte mi, vážená pani poslankyňa, aby som nešiel hlbšie, ale aby som vám povedal, že v prípade pána Jozefa Šestáka uznávam, že je profesionál, schopný profesionál, ale keďže aj ja som bol adresátom tých listov, ktoré písal v roku 1994, dovoľte mi, aby som k tomu pridal ešte, že je schopný všetkého.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
V poradí tretia vyžrebovaná otázka je otázka, ktorú položil pán poslanec Andrejčák pánu ministrovi Kanisovi, tohto znenia: "Na ministerstve vznikli po vašich vyhláseniach o znížení počtov obavy o sociálne podmienky vojakov. Teraz otázka: Zamýšľate ľudí pri znížení prepustiť alebo umiestniť v Bratislave? Pre koľko vysokých dôstojníkov máte funkčné miesta mimo Bratislavy a pripravené byty?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážená Národná rada,
vážený pán poslanec Andrejčák,
keby sa hocktorého experta za jednotlivé politické strany niekto opýtal, aká má byť naša armáda, tak by asi odpovedal jednu vetu, ktorá sa často používa, že chceme mať armádu malú, dobre vycvičenú a vyzbrojenú. Myslím si, že vy ste v minulých rokoch, teda vládna koalícia, pripravovala integrovaný program, ktorý takisto bol istým riešením, ako sa dostať k takej charakteristike armády, ako som povedal. Čiže my chceme nadväzovať na tento integrovaný program, no a, prirodzene, vo svetle nových podmienok a nových cieľov vládnej koalície chceme uskutočniť zmenu štruktúr a v rámci toho aj zníženie počtov. Vidím také tri základné dôvody, prečo to treba urobiť.
Prvý dôvod spočíva v tom, že ekonomické zdroje, ktoré dnes armáda k dispozícii má a ktoré rezort obrany dostáva cez štátny rozpočet, nie sú dostatočné na to, aby existujúce štruktúry a počty boli tak kvalitne pripravené alebo fungovali tak, ako by si to želali aj samotní predstavitelia rezortu.
Druhý dôvod je v tom, že došlo, podľa môjho názoru, k zvýšeniu počtov na ministerstve obrany a v Generálnom štábe, čo je v rozpore s tým, aby bola nejaká únosná miera pomeru počtu zamestnancov týchto inštitúcií k počtu v celej armáde. Čiže musí tu dôjsť k určitej redukcii. V okolitých štátoch prebieha tento proces takisto a tie, ktoré majú už sformované štruktúry dlhodobejšie, tam ten počet pracovníkov na ministerstve obrany a v Generálnom štábe robí asi 1 až 2 % z celkového počtu vojakov v armáde. Ja nehovorím, že som tieto čísla uviedol preto, že to aj u nás tak bude, ale chcem len naznačiť, že jednoducho je tu nevyhnutné dosiahnuť istý racionálny vzájomný pomer počtov v týchto inštitúciách a v armáde.
A tretí dôvod na reorganizáciu, ako aj reformu spočíva v tom, že táto vláda má isté medzinárodné ciele a v rámci nich aj získanie členstva v Severoatlantickej aliancii a toto približovanie takisto vyžaduje urobiť isté korektúry v štruktúre rezortu a armády.
Iste dobre viete, že každá zmena štruktúr, pochopiteľne, vyvoláva aj isté obavy, vždy to tak bolo a vždy to tak aj bude, a armáda v tomto nie je výnimka. Ak máte teda isté obavy o to, že môže vzniknúť z toho takpovediac isté pnutie alebo obavy v armáde, nuž chcel by som pripomenúť aj to, že keď sa prijímali zákony o peňažných náležitostiach vojakov, o sociálnom zabezpečení, tak vaše vystúpenia takisto vnášali isté obavy. Myslím si, že naším spoločným záujmom je, aby táto reorganizácia a reforma priniesla čo najefektívnejšie výsledky a ja nemám problémy v tom, aby sa do jej projekcie zapojili všetky autority v rezorte bez ohľadu na to, v akých tričkách sú alebo aké hodnosti majú na svojich pleciach. Chcel by som zdôrazniť, že celá táto vec, reorganizácia a reforma je v štádiu prípravy a budeme sa usilovať o všetkom presne a objektívne informovať vojenskú verejnosť a získavať, prirodzene, podporu pre tieto potrebné zmeny.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď.
Želá si položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Andrejčák?
Áno. Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Pán minister, som rád, že ste takto odpovedali. Myslím si, že ak zoberiete vojenských teoretikov na ministerstve, v Generálnom štábe a v akadémii a bude sa konkretizovať integrovaný program, bude to všetko v poriadku, lebo je tam vyjadrená tá objektívna potreba a nutnosť. Armáda musí prejsť istou reorganizáciou. Chcem len pripomenúť, že pokiaľ vám niekto povedal, že existuje nejaká teória, ktorá by hovorila o počtoch ministerstva alebo Generálneho štábu v závislosti od počtu vojakov, tak sa mýli a vymyslel si to. Inak si myslím, že naozaj počet ministerstva teraz stúpol tak, že je veľmi vysoký, a myslím si, že pokiaľ stihnete dopredu informovať ľudí, urobiť s nimi pohovory, aby ľudia mali istotu, čo s nimi bude, nemôžu tam vzniknúť také problémy, ktoré by sme museli tu potom v Národnej rade riešiť. Len prosím, aby ste dodržali, a nechcem to formulovať ako otázku, preto sa teraz ospravedlňujem, prosím, aby ste dodržali, že sú v zákonoch stanovené normy, kedy je čo možné robiť s vojakom z povolania, čo s občianskym zamestnancom, a potom podporím vaše stanovisko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, nech sa páči.
Minister obrany SR P. Kanis:
Pán poslanec, to, čo ste povedali, prirodzene, je súčasťou tých zámerov alebo spôsobu a postupu, ako chceme veci dosiahnuť. Chcel by som len podotknúť, že iste dobre viete, že za posledné štyri roky počet na ministerstve obrany narástol takmer o 100 %, čo je zrejme aj dôsledkom istých reorganizačných zmien, ktoré sa stali a ktoré neboli efektívne a ktoré boli účelové. To znamená, že tie zmeny musia mať istú logiku a ja sa nebránim tomu, aby predstava o týchto zmenách bola, prirodzene, posúdená. Dostal som inú otázku cez interpelácie, čiže budem aj na to odpovedať potom príslušne listom.
Chcel by som však ešte povedať, že chceme ísť na nižšie tabuľkové počty, to, myslím si, je úplne jasné a prirodzené, ale samotná reforma nemusí viesť k zníženiu počtov profesionálnych vojakov. To by som chcel zdôrazniť. To znamená, že ak aj vzniká isté napätie, čo ako bude, tak si myslím, že naopak, chceme tou reformou dosiahnuť práve stabilnejšie profesijné, služobné aj sociálne podmienky pre profesionálnych vojakov Armády Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Delinga pánu ministrovi Koncošovi. Otázka znie: "Prečo ste sa vzdali kompetencií rozhodovať o vymenovaní vedúcich persón v rezorte ministerstva poľnohospodárstva v prospech Strany maďarskej koalície, konkrétne generálneho riaditeľa pozemkového fondu. Takto budete len polovičatý minister."
Nech sa páči, pán minister, o odpoveď.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán podpredseda,
pán predseda vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
nevzdal som sa svojich kompetencií a pre informovanosť tých, ktorí sa menej stretávajú so Slovenským pozemkovým fondom, kompetencie pri vymenovaní generálneho riaditeľa tohto fondu sú zákonom rozdelené medzi ministra a správnu radu tohto fondu. Ako minister pôdohospodárstva som dal návrh na vymenovanie Dr. Puškáča za generálneho riaditeľa fondu, správna rada môj návrh posúdila a pán doktor Puškáč sa stal generálnym riaditeľom Slovenského pozemkového fondu. Správna rada zrejme vychádzala z toho čo ja. Navrhol som kandidáta na funkciu generálneho riaditeľa, ktorý spĺňa odborné predpoklady, a tak, ako ho poznám už niekoľko rokov, aj morálne a charakterové predpoklady. Nemienim sa vzdávať svojich kompetencií ani v iných prípadoch, tam, kde mi zákon ukladá, budem ich rešpektovať, plniť a využívať, nechcem byť polovičatým ministrom, nepristalo by mi to ani k náture, ani k postave.