Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu do 17.00 hodiny. O 17.00 hodine budeme pokračovať bodom interpelácie. Ešte je pani poslankyňa Podhradská ako posledná prihlásená do bodu interpelácie.
Prerušujem schôdzu do 17.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi bodom interpelácie. Prosím všetkých členov vlády, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Pani poslankyňa Podhradská bola prihlásená ako posledná do interpelácie. Pozývam pani poslankyňu Podhradskú. Áno, čakám, pani poslankyňa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská vystúpi ako posledná v interpeláciách.
Poslankyňa M. Podhradská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážení prítomní členovia vlády,
zdá sa, že tá prestávka veľmi nepomohla, ale dovoľte mi, aby som teda interpelovala, žiaľ, tu neprítomného pána ministra kultúry Slovenskej republiky a rada by som sa ho spýtala na niekoľko vecí, ktorých som sa už istým spôsobom dotkla v rámci hodiny otázok.
Pán minister kultúry ma síce dnes ubezpečoval zhruba pred dvoma hodinami, že sa bude usilovať o to, aby sa v rezorte kultúry naozaj veľmi dôsledne dodržiaval zákon a aby sa všetky kauzy, ktoré súvisia s rezortom, naozaj vyšetrili a došetrili takým spôsobom, aby sa zákonu učinilo zadosť. Veľmi rada by som verila jeho slovám, žiaľ, isté pochybnosti vo mne tento jeho sľub vzbudzuje aj pre jeho svojvoľné, dovolím si povedať, a veľmi podivné interpretácie zákona, respektíve zákonov. Napokon nám to predviedol nedávno, keď, naozaj to musím povedať, na základe svojho výkladu zákona zrušil pokutu, ktorá bola uložená denníku Pravda za to, že denník Pravda v čase volebného moratória porušil volebný zákon. Bola to pokuta vo výške jedného milióna. Pán minister usúdil, že tá pokuta bola denníku uložená neprávom a bez toho, aby sa pýtal súdu, kde je pravda a či naozaj zákon bol porušený, tak sa rozhodol, že Pravda žiaden zákon neporušila a pokutu zrušil. Nuž, ak bude pán minister takto pristupovať k výkladu zákona, ako pristupoval v tomto prípade, tak sa obávam, že sa naozaj dočkáme v oblasti kultúry a v rezorte kultúry ešte mnohých podivuhodných rozhodnutí.
Dovoľte mi teda, aby som sa spýtala pána ministra kultúry: Pán minister, ako si budete vykladať zákon napríklad v prípade kauzy novostavby Slovenského národného divadla, kde nielen teda ministerská kontrola, ale aj Najvyšší kontrolný úrad konštatoval "sekeru" - dovoľte mi to takto povedať - vo výške takmer 200 miliónov korún? Táto "sekera" sa týka obdobia, keď ešte, aby to bolo presné, aby som niekoho neurazila alebo aby sa, nedajbože, niekto neurazil a nevzťahoval to na svoju osobu, táto "sekera" je teda z obdobia pred odvolaním generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla pána Dušana Jamricha. Ja toto spomínam práve preto, že nechcem tým súčasne povedať, že on je vinný, že on tie peniaze spreneveril. Jednoducho je len za toto obdobie, keďže bol na čele inštitúcie a mal na starosti aj výstavbu Slovenského národného divadla, teda novostavbu Slovenského národného divadla, tak je, žiaľ, za to zodpovedný. Som zvedavá, ako si pán minister kultúry bude v tomto prípade vykladať zákon. Bola by som veľmi rada, keby nám to pán minister vysvetlil.
Rovnako by som veľmi rada počula z úst pána ministra, ako si bude vykladať zákon v ďalšej kauze, možno "kauze", ale myslím si, že rovnako je to vec, ktorou by sa mal pán minister zaoberať. Napokon je to vec, ktorú už šetrí súd, je už predmetom súdneho sporu. Je to súdny spor, ktorý vedie ministerstvo kultúry s prevádzkovateľmi predajne Víno, ktorá sa nachádza v priestoroch budovy ministerstva kultúry na Námestí Slovenského národného povstania, a ministerstvo už niekoľko rokov - v podstate sa to dá už tak povedať - sa naťahuje s touto predajňou preto, lebo, samozrejme, žiada, keďže zmluva, ktorá umožňovala prevádzkovať túto predajňu, už dávno vypršala a nemohli sme sa normálnym spôsobom domôcť toho, aby sa táto predajňa uvoľnila na účely, ktoré potrebuje ministerstvo kultúry. Podotýkam, že sú to priestory, ktoré patria štátu, teda ministerstvu kultúry. Boli sme nútení riešiť túto vec súdnou cestou a som zvedavá, ako si pán minister bude vykladať zákon v tomto prípade najmä kvôli tomu, že - a to už mi dovoľte ako poznámku na okraj - prevádzkovateľom tejto predajne je človek, ktorý je rodinne príbuzensky spriaznený s jedným z poslancov Národnej rady zo súčasnej vládne koalície.
Skutočne veľmi rada by som sa spýtala pána ministra, ako si bude vykladať zákon napríklad v takých prípadoch, keď treba doriešiť otázku okolo nezákonného štrajku divadelníkov, a najmä teda v takom prípade, keď vieme, že on sám ešte ako poslanec Národnej rady patril medzi tých, ktorí sa svojimi aktivitami pričinili o to, že tento nezákonný štrajk vôbec vznikol. Inak podotýkam, to, že tento štrajk bol nezákonný, to nie je len môj osobný názor a môj osobný výklad zákona, je to, prosím, rozhodnutie, ktoré vydal súd, aby bolo jasné.
Rovnako by ma zaujímalo, ako si bude pán minister kultúry vykladať zákon v prípadoch a kauzách, ktorých hlavnými protagonistami sú ľudia, ktorí stáli na čele hnutia Zachráňme kultúru alebo patrili medzi tú špičku. Poviem iba pár mien. Je to predstaviteľ už tu dnes spomínanej firmy Alex pán Bierman alebo pán Šmatlák, rovnako by sme mohli spomenúť ďalších, riaditeľa istého bábkového divadla, ktorý vyplatil štvrťmiliónovú faktúru firme za opravu strechy, ktorá sa nikdy nekonala. Pre istotu, tú firmu rýchlo zrušili, firma zanikla, takže je ťažko teraz hľadať firmu a domáhať sa toho, aby peniaze vrátila. Alebo riaditeľka istej galérie v istom meste na severnom Slovensku, ktorá bez toho, aby mala súhlas ministerstva financií, previedla budovu galérie na mesto. Dnes hrozí, že o túto budovu galérie, ktorá bola štátna, teda znovu patrila ministerstvu kultúry, mesto príde preto, lebo si na ňu zobralo celkom slušný úver z jednej zahraničnej banky, a keďže nemalo na splácanie tohto úveru, samozrejme, že banka sa domáha, aby dostala budovu galérie.
Rovnako som zvedavá, ako bude pán minister kultúry postupovať v prípade ďalšej pani riaditeľky, tentoraz múzea na východnom Slovensku, ktorá patrila tiež medzi tých horlivých záchranárov kultúry a zrejme zachraňovala tak horlivo a tak nadčas, že akosi jej nezostal čas a takmer dva roky neviedla evidenciu o finančných tokoch v múzeu. Takže tých prípadov by sa dalo spomenúť naozaj veľa, nechcem vás tým unúvať. Chcem veriť, tak ako napokon pán minister tu dnes prejavil, že skutočne bude veľmi dôsledne napĺňať ten sľub, ktorý tu dnes dal. A ak ho bude skutočne dôsledne napĺňať, tak verím, že o tom, ako sa všetky tieto veci, ktoré som tu spomenula, doriešia, bude informovať tento parlament, a bola by som veľmi rada, keby informoval tento parlament aj o tých ďalších kauzách. Mám teraz na mysli tie skutočné kauzy, nie tie vymyslené, ktoré pán minister objednáva v rôznych expertných aj neexpertných skupinách na bývalé vedenie ministerstva kultúry.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská bola poslednou prihlásenou do bodu interpelácie.
Pán minister Kňažko chce odpovedať ústne. Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne, poslanci,
samozrejme, že budem odpovedať písomne na všetky otázky a uisťujem vás, že ani jedna otázka nezostane nezodpovedaná. Objavili sa tu už niektoré otázky, na ktoré už som odpovedal na hodine otázok, ako napríklad tá pokuta denníku Pravda. Myslím si, že som to nadovšetku pochybnosť zdôvodnil, že v tom článku Pravdy nebolo ani zmienky o žiadnej politickej strane, ani zmienky o žiadnom politikovi, a preto nenapĺňala paragraf, na ktorý sa odvolávalo ministerstvo kultúry, nebol žiadny dôvod udeliť pokutu tomuto denníku. Boli tam iba spomínané praktiky, praktiky negatívne a na záver jedna veta, že pán šéfredaktor bude voliť tých, ktorí sa takýchto praktík nedopúšťali. Je smutné, ale aj príznačné, že pán minister sa stotožnil s tými negatívnymi praktikami. Napokon on asi sám najlepšie vie prečo. A keď už ste hovorili, že členovia vlády by mali byť na interpeláciách, tiež si myslím, že poslanci by mohli byť v snemovni, najmä pokiaľ ide o rezort kultúry, ak ide interpelácia na ministra kultúry.
Pokiaľ ide o súdny spor, pani poslankyňa, súdne spory riešia súdy. Čiže hádam neočakávate odo mňa, že by som akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval činnosť nezávislých súdov. Je to na súde a tam platí zákon, tak ako by mal platiť, samozrejme, všade. To, že štrajk bol nezákonný, o tom neexistuje žiadne rozhodnutie súdu. Naopak, tí, ktorí sa na tom štrajku zúčastnili, tak všetci boli, ktorí sa o to čo len trošku snažili, oslobodení od takzvaných pokút a tento rozsudok bol jednoducho anulovaný. Nikto sa nedopustil žiadnej protizákonnej činnosti okrem ministra kultúry pána Hudeca, ktorý zo zákona je povinný poskytovať informácie poslancom, umožniť nahliadnuť do dokladov. Ako isto viete, napísal som niekoľko listov pánu ministrovi kultúry, ani na jeden som nedostal odpoveď v zmysle požadovaných otázok. Pán minister nereagoval na jediný návrh stretnutia na ministerstve, aj keď bolo v niektorých prípadoch, návrh na toto stretnutie vzišiel z rozhodnutia parlamentného výboru, a dodnes vlastne protizákonne nerešpektoval, nereagoval pán minister odpoveďou na žiadnu z otázok, čo zo zákona je povinný. Rovnako pán minister sa nestretol s tými, ktorí majú problémy a mali problémy v oblasti kultúry, až napokon asi po poldruha roku či po dvoch rokoch prišiel ten deň, keď sme sa ho prišli opýtať na ministerstvo, on na nás pozval políciu. Najprv sme sa s ním dohodli, že podpíšeme dohodu, že bude rokovať s umelcami, kultúrnymi pracovníkmi, ktorí majú problémy, a že sa nadviaže dialóg. Najprv sľúbil, že takúto dohodu podpíše, keď sa tá dohoda podpísala, celkom typicky si dal vlastný kabát na hlavu a opustil ministerstvo vlastnej budovy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská, prosím, aby ste nevstupovali do vystúpenia.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Čiže toľko na nezákonný či zákonný štrajk divadelníkov alebo umelcov. Okrem toho existovalo predsa množstvo reakcií v mnohých inštitúciách, i v národných inštitúciách existovali tri pokusy na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Hudecovi. Desiatky strán veľmi pádnych, zrozumiteľných argumentov, kde už vtedy sa hovorilo o tom, že tento úrad nevykonáva ako ministerstvo kultúry.
A keď už o tom hovoríme, vážená pani poslankyňa, to ministerstvo, ako čím ďalej, tým viac zisťujem, vôbec nebolo budované na to, aby spravovalo veci kultúrne. To ministerstvo bolo budované na rôzne machinácie a nehospodárne narábanie so štátnym majetkom, to ministerstvo bolo budované ako ideologické centrum vrátane pracoviska Slovenskej informačnej služby, čo, samozrejme, dokážem, môžete sa spoľahnúť, a to ministerstvo bolo budované na všetko ostatné, len nie na spravovanie vecí v kultúre.
Rád by som ešte reagoval na tie takzvané kauzy, ako vy ich voláte. Ja to predsa dokladám zmluvami, ktoré pán minister podpísal, ktoré podpísal tak, že vlastne prízemie budovy štátnej správy prenajal na reštauračné účely za 500 Sk mesačne. Tá zmluva existuje, je tam aj list pána ministra ministrovi financií, odpoveď. Chvalabohu, pán minister z financií Maxon s tým nesúhlasil, pretože dnes by sme mali súdny problém, vyslovene súdny problém na krku. A je tam aj list tomu prenajímateľovi, čo má zmeniť v tej zmluve, aby mohol znovu osloviť ministra financií. A ak by to nestačilo, to nie je vymyslená kauza, môžem vám napríklad povedať, ako vyzerá Ústredie ľudovej umeleckej výroby, kde sú prenajaté priestory v rozlohe zhruba 700 m2. Treba povedať, že do tohto majetku ministerstva vnútra, pardon, rezortu kultúry, prepáčte, rezortu kultúry, bolo investovaných viac ako 16 miliónov korún na jeho rekonštrukciu. Samozrejme, že priestory ÚĽUV-u na Obchodnej ulici sú dlhodobo prenajaté v rozpätí za 200 až 900 korún mesačne a skutočne by ma zaujímalo, aký motív viedol najvyššieho úradníka k tomu, aby za predpokladu, že ministerstvo odstúpi od zmluvy, respektíve Ústredie ľudovej umeleckej výroby zaplatí odstupné tým prenajímateľom za túto smiešnu cenu v úhrnnej hodnote 14 miliónov korún. A takýchto zmlúv vrátane už spomínanej je viac.
Mimochodom, už keď hovoríme o údajných kauzách, preto som nebol v parlamente, vážená pani poslankyňa, že práve riešim ďalšiu kauzu, po ktorej zostali na ministerstve kultúry iba žalostné zvyšky. Ide o pôžičku fondu Pro Slovakia. Na priame poverenie ministrom Hudecom pána Dinku a pána Krasňanského, ktorí podpísali zmluvu o zmluve a neskôr zmluvu na pôžičku na 70 miliónov dolárov. Musím povedať, že fond Pro Slovakia si nemá právo zobrať pôžičku, už vôbec nie bez súhlasu ministerstva financií, že ako garancie do akciovej spoločnosti tu vstupoval majetok štátu a v krátkom čase po hlbšej právnej analýze, pretože dnes je to na Medzinárodnom súde, ak náhodou o tom neviete, budem veľmi podrobne informovať nielen túto snemovňu, ale celú verejnosť a, samozrejme, aj orgány, ktoré budú vyšetrovať túto záležitosť. Takže nie sú to vymyslené kauzy, odmietam toto tvrdenie. Naopak, zodpovedne tvrdím, že pán minister, o čom vy určite musíte vedieť, nehospodárne narábal s majetkom štátu, že vytvoril nevýhodné zmluvy o prenájme a že celkové sumy sa pohybujú, vážená pani poslankyňa, v miliardách korún slovenských. 70 miliónov dolárov je, prosím, 2,3 miliardy, ešte o čosi viac, podľa floridského práva, čo je výhodné pre partnera z Floridy, zo Švajčiarska, z Londýna. Potom sa k tejto zmluve ešte nepochybne vrátime a dokážem vám, že to nie sú vymyslené kauzy a myslím si, že možno vám ten bezstarostný úsmev trošku aj tak prejde. A vôbec sa čudujem, že po tom všetkom rozvrate, čo ste urobili v oblasti rezortu kultúry, vôbec máte v sebe tú odvahu pristúpiť k mikrofónu, hovoriť to, čo hovoríte a že tak tíško nesklopíte hlavu a nepoviete, vážení občania Slovenskej republiky, prepáčte.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím bod rokovania interpelácie.
Na záver chcem upozorniť všetkých poslancov, ktorí vystúpili, aby doručili písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady, pretože ústne prednesená interpelácia nie je kvalifikovanou interpeláciou.
Na záver chcem poprosiť tiež členov vlády, ktorí odpovedali ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej 30-dňovej lehote.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ďalším bodom programu rokovania 7. schôdze je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 (tlač 57), a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (tlač číslo 27).
Národná rada ich pridelila na prerokovanie príslušným výborom s termínom prerokovania ihneď. Tak ako ste boli včera na záver skončenia rokovania schôdze informovaní, druhé a tretie čítanie týchto návrhov zákonov uskutočníme dnes na tejto schôdzi. V určenom termíne výbory prerokovali oba vládne návrhy zákonov a spoločné správy výborov vám boli dnes rozdané ako tlač číslo 57a a číslo 72a. Ešte pred rokovaním o týchto bodoch programu požiadali tri poslanecké kluby - klub Strany maďarskej koalície, Slovenskej demokratickej koalície a Strany občianskeho porozumenia o 15-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 17.45 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo priestorov rokovacej sály, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 (tlač číslo 57), a vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (tlač číslo 72), ktoré Národná rada pridelila na prerokovanie príslušným výborom s termínom prerokovania ihneď.
Tak ako ste boli informovaní včera na záver schôdze, druhé a tretie čítanie uvedených návrhov zákonov sme si stanovili na dnešný rokovací deň. V určenom termíne výbory prerokovali oba vládne návrhy zákonov a spoločné správy výborov vám boli rozdané ako tlač číslo 57a a číslo 72a.
Keďže podľa rokovacieho poriadku je nutné, aby všetky materiály, o ktorých sa má rokovať, boli poslancom rozdané minimálne 24 hodín pred prerokúvaním, dávam podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas so skrátením určenej 24-hodinovej lehoty na rozdanie písomného materiálu. Prosím, aby ste zaujali miesto a o tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.
Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tento procedurálny návrh sme schválili.
Pristúpime, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 57 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte pridelenú ako tlač 57a.
Vládny návrh odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.
Prosím vás, pani ministerka, aby ste odôvodnili návrh predloženého vládneho návrhu zákona.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som opakovane zdôvodnila predloženie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998. Vysvetľovala som už včera situáciu, ktorá sa vytvorila v rozpočtovom hospodárení štátu. Na jednej strane je to nevyhnutnosť pokryť niektoré výdavky v určitých rezortoch, kde sa v priebehu tohto roka naakumulovala krízová situácia. Medzi tieto rezorty patrí rezort školstva, zdravotníctva, tepelné hospodárstvo, čiastočne pôdohospodárstvo, a sociálne dávky treba tiež vyplatiť vzhľadom na to, že v priebehu roka 1998 sa prijali niektoré legislatívne normy, ktoré zvýšili nároky na výdavkovú časť práve z tohto titulu.
Vláda Slovenskej republiky pristúpila k riešeniu týchto otázok veľmi zodpovedne. Na jednej strane sme sa rozhodli zvýšiť viazanie alebo zaviesť viazanie v jednotlivých kapitolách tak, aby sa usporené prostriedky potom prerozdelili na riešenie práve týchto sfér, ktoré som pred chvíľočkou vymenovala. Používame teda iba rozsah viazania prostriedkov na pokrytie nevyhnutných potrieb v školstve, v zdravotníctve, vo sfére sociálnych dávok, v pôdohospodárstve a podobne. Veľmi dobre si uvedomujeme, že napríklad v zdravotníctve nie smie schopní z tohto dôvodu riešiť situáciu, ktorá je výsledkom dlhoročného nahromadenia ťažkostí v tomto rezorte v dôsledku toho, že sa v ňom vlastne nepristúpilo k reformným krokom. Je to preto naozaj len kvapka v mori, ale, žiaľbohu, viacej sme neboli schopní v danej situácii urobiť.
Na rok 1998 boli nadhodnotené príjmy na príjmovej časti rozpočtu. Podľa odhadu našich odborníkov a, bohužiaľ, ukazuje sa to ako oprávnené, do konca tohto roku výpadky na strane príjmov budú predstavovať 11,2 miliardy korún. Máte k dispozícii aj správu o hospodárení štátneho rozpočtu za III. štvrťrok. Myslím si, že tie čísla, ktoré sú v nej uvedené, jednoznačne potvrdzujú takýto nepriaznivý vývoj na príjmovej časti rozpočtu. Je to výsledok zrejme nielen komplikovanej situácie, ktorá je v podnikateľskom sektore, je to aj výsledkom veľmi nízkej a klesajúcej finančnej disciplíny, ale aj výsledkom toho, že sa tak, ako sme poukazovali už dávnejšie, príjmy na rok 1998 do štátneho rozpočtu nadhodnotili.
Preto v návrhu novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 navrhujeme zvýšiť schodok iba o sumu 11,2 miliardy, ktorá zodpovedá predpokladanému poklesu príjmov do štátneho rozpočtu do konca roka. Nezvyšujeme tento schodok z titulu zvyšovania výdavkov, ako som už vysvetlila, viazanie výdavkov v niektorých kapitolách sme použili nato, aby sme mohli riešiť tie najpálčivejšie otázky v niektorých iných rezortoch.
Keďže som včera podrobnejšie uvádzala aj niektoré čísla, ktoré demonštrovali vývoj na príjmovej časti štátneho rozpočtu, nechcem zbytočne toto auditórium zdržiavať a chcela by som vás len požiadať o podporu tohto zákona tak, aby sme mohli uskutočniť všetky úkony, ktoré sú potrebné, a do konca tohto roku súvisiace s uvoľňovaním prostriedkov, súvisiace aj s krytím schodku štátneho rozpočtu štátnymi pokladničnými poukážkami. Je to jednoducho veľmi dôležité z hľadiska akého-takého zabezpečenia chodu štátu do konca roku 1998. Preto vás opakovane prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej za odôvodnenie návrhu a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľa.
Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Vladimírovi Bajanovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, dávam vám slovo.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte (tlač 57), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 76 z 2. decembra 1998 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky - prosím, opravte si - číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte (tlač 57) v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Uznesením číslo 16 zo dňa 3. decembra Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúčal návrh schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením číslo 7 zo dňa 3. decembra 1998 tiež schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, pretože z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 6 poslancov, za návrh hlasovali 3 poslanci a 3 sa zdržali hlasovania.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998, schváliť.
Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Bajanovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci - pán poslanec Baco a pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, pán poslanec Baco ako prvý písomne prihlásený do rozpravy.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená vláda,
vážené dámy a páni,
mám pozmeňujúci návrh tohto charakteru. Rozpočtová kapitola ministerstva pôdohospodárstva sa v roku 1998 zvyšuje o 1,3 miliardy Sk. Tieto finančné prostriedky sa použijú v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve na prefinancovanie prác spojených s tragickou letnou povodňou v Prešovskom a Košickom kraji, na čiastočné vyrovnanie škôd poľnohospodárom počas jesenných povodní na východnom Slovensku, ako aj na čiastočnú úhradu škôd spôsobených poľnohospodárom katastrofálnym suchom trvajúcim od jesene 1997 do leta 1998 a mimoriadne nepriaznivým počasím na jeseň 1998. Finančné prostriedky použité na tieto účely doteraz sa vrátia poľnohospodárom na použitie na dotačné tituly podľa pôvodného zámeru na rok 1998.
Vo väzbe na tento môj pozmeňujúci návrh potom článok I bude znieť:
"Zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 sa mení a dopĺňa takto:
(1) V § 1 ods. 1 sa suma 179 800 miliónov nahrádza sumou 168 600 miliónov a suma 184 800 miliónov sa nahrádza sumou 186 100 miliónov.
(2) V § 1 ods. 2 sa suma 5 mld. nahrádza sumou 17 500 500 mil. korún."
Na základe uvedeného sa potom príslušne upraví aj príloha číslo 1 zákona číslo 375/1997 Z. z.
Zdôvodnenie môjho návrhu. (Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás, nediskutujte s pánmi poslancami, máte slovo v rozprave.
Poslanec P. Baco:
Pán podpredseda, poslúchnem vás.
Zdôvodnenie. Katastrofálne prírodné udalosti, dámy a páni, spôsobili v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, vo vodnom hospodárstve mimoriadne nepredvídané škody, ktorých následky sa doteraz financovali z prostriedkov plánovaných na dotácie pre poľnohospodárstvo. Na neúnosnosť tohto stavu som v septembri a októbri upozornil vládu Slovenskej republiky a navrhol som ako minister pôdohospodárstva vláde Slovenskej republiky riešiť tento problém zvýšením rozpočtovej kapitoly. Tento môj návrh sa stretol vo vláde s podporou. Samozrejme, tento návrh som predkladal v rámci zmeny zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Keďže od konca októbra 1998 je tu iná vláda a legislatívny proces sa obnovil až v novembri 1998, nebolo možné tento zámer realizovať a je ho možné a potrebné realizovať ako riešenie objektívneho problému v teraz prerokúvanej novele zákona.
Chcel by som, dámy a páni, poukázať na to, že od septembra minulého roka do augusta tohto roka napršalo 48 % zrážok z dlhoročného priemeru, teda ani polovica. Z tohto titulu nastali mimoriadne škody na množstve a kvalite úrody. Z toho dôvodu napríklad len tržby za repku olejnú, ktoré bývajú inak promptné, v auguste chýbali oproti iným rokom v objeme takmer jednej miliardy korún. Takisto by som chcel poukázať na to, že vzhľadom na to, že príroda si vždy problém, ktorý spôsobila, vyrovná, po týchto extrémnych suchách, katastrofálnych suchách prišla veľmi mokrá jeseň a stalo sa to, že do mrazov zostala na poli úroda za ďalšiu jednu miliardu korún. Takže máme dnes pomaly Mikuláša a, bohužiaľ, máme na poli zamrznutú cukrovú repu, máme na poli zamrznuté zemiaky, máme na poli zamrznutú slnečnicu, kukuricu, takisto v hodnote asi jednej miliardy korún.
Nežiadam, dámy a páni, aby sa škody, ktoré spôsobila príroda poľnohospodárom, uhradili. Sumu, o ktorej hovorím, treba vidieť tak, že ide asi o štvrtinu úhrady z týchto spôsobených škôd. Takisto chcem pripomenúť, že náklady na povodne, ktoré boli doteraz financované, teda na riešenie škôd a odstraňovanie následkov z povodní, ktoré boli financované z prostriedkov, ktoré boli určené pôvodne v rozpočtovom pláne na dotácie, táto suma reprezentuje sumu približne 430 miliónov korún. A poukazujem takisto na to, že k dnešnému dňu nie sú úplne vyčíslené škody z povodní mimoriadneho charakteru, ktoré vznikli v mesiacoch september a október na východnom Slovensku.
Dámy a páni, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste zobrali tieto objektívne fakty do úvahy, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
štátny rozpočet na rok 1998 sa schvaľoval ako značne napätý. To je úvodná veta k správe, k novele zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.
Vážené dámy, vážení páni, každý štátny rozpočet sa schvaľoval, schvaľuje a bude schvaľovať ako značne napätý, čo je nakoniec podľa môjho názoru aj správne, pretože je to vždy najrozhodujúcejší dokument budúceho ekonomického a predovšetkým rozpočtového hospodárenia našej krajiny.
Prirodzene, že predovšetkým v oblasti príjmovej časti sa vychádza z istých predpokladov, z istých kvalifikovaných odhadov a myslím si, že nebolo tomu inak ani pri návrhu rozpočtu na rok 1998. Na druhej strane reálny vývoj ukazuje, že v oblasti príjmovej existuje stav, ktorý sa môže nazvať možno radikálnejší ako značne napätý a súhlasím s tým, že predovšetkým v príjmovej položke dane z pridanej hodnoty kvalifikovaný odhad sa dosť odchyľoval - a dnes to už súčasnosť potvrdzuje - od reálnych možností, schopností a výkonnosti našej ekonomiky. Na druhej strane veľmi jednoznačne treba zdôrazniť, že až na túto problémovú príjmovú položku je zaznamenaná oproti roku 1997 - a predpokladám, že to bude aj k 31. 12. 1998 v porovnaní s 31. 12. 1997 - značná dynamika ostatných príjmových položiek tak pri priamych, ako aj pri nepriamych daniach. Takže myslím si, že dnes naozaj už nie je opodstatnené alebo je opodstatnené, ale kvalifikovaný odhad je jedna vec, reálna skutočnosť je vec druhá, je potrebné na túto oblasť aktuálne reagovať.
Chcel by som teda povedať, že vzhľadom na tento vývoj, a nakoniec to tu bolo aj niekoľkokrát povedané, a ja pozitívne kvitujem, že aj od pani ministerky financií, že ministerstvo financií na tento vývoj bolo pripravené a bolo pripravené aj okamžite predložiť návrh na rokovanie vlády, pokiaľ by to po voľbách bolo v mojej kompetencii a mohol som tieto veci riešiť. Ale, vážené dámy a páni, čo považujem za kľúčové, je nie celkom objektívne hodnotenie, ja nebudem hovoriť teraz o ekonomike ako celku, ale o rozpočtovom hospodárení. Niekoľkokrát sme boli obvinení, že naše rozpočtové hospodárenie aj k tomu termínu, keď som ja odovzdával úrad, sme odovzdali s jednou veľkou nulou. Vážené dámy, vážení páni, pýtam sa, odkiaľ súčasná vláda zobrala tých viac ako 5 miliárd Sk, ktoré som do poslednej chvíle svojím rozhodnutím v rámci rozpočtového hospodárenia viazal.
Vážené dámy, vážení páni, ukážte mi jednu vládu, ktorá pred voľbami pamätá aj na to, že treba ekonomicky zabezpečiť život ostatných rezortov. Ja nepovažujem celkom za seriózne, že sa na pôde Národnej rady naozaj nepovedala ešte táto skutočnosť, pretože dnes uvoľňujete 4,3 miliardy Sk, ktoré v rámci mojich kompetencií a kompetencií ministra financií boli viazané a považoval som to za potrebné a argumentoval som tým, že ekonomický život na Slovensku pokračuje aj po voľbách, nech sa skončia akokoľvek. V rámci tohto riešenia ste mohli ako jedno z prvých opatrení spraviť uvoľnenie prostriedkov pre školstvo, či už to bolo základné školstvo, či už to bolo stredné školstvo, či už to bolo vysoké školstvo, a tento skutok, ktorý ste mohli v rámci uvoľnenia viazania rozpočtových prostriedkov, nemal žiadnu inú hodnotu ako 700 miliónov Sk.
Ak dnes spoločne konštatujeme, že prioritne treba riešiť niektoré vážne problémy v oblasti rozpočtového hospodárenia a spoločne sa k tomu priznávame, tak objektívne treba priznať, že sme na to nechali 4,3 miliardy Sk, vláda Slovenskej republiky, ktorá zodpovedala za rozpočtové hospodárenie na Slovensku pred voľbami. Takže ak, vážené dámy a páni, 5 miliárd Sk je jedna veľká nula, potom by som bol rád, keby sme tých núl, ktoré majú takúto hodnotu, mali čo najviac.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa môjho názoru upozornil ešte na ďalší, viac-menej procedurálny problém. Upozorňujem na to jednoducho preto, že by sa nemal takýto problém opakovať a materiály, ktoré idú na rokovanie Národnej rady, by mali byť v prísnej harmónii a nemali by byť navzájom antagonistické a protirečivé.
Vážená pani ministerka, tlač 55 je správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok 1998. V časti C návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky sa píše: Národná rada Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok 1998 súhlasí so zámerom vlády Slovenskej republiky, aby sa v štvrtom štvrťroku tohto roku viazali prostriedky štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových kapitolách tak, aby nedošlo k prekročeniu schodku štátneho rozpočtu v roku 1998, ktorý je stanovený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 375 o štátnom rozpočte na rok 1998.
Vážené dámy, vážení páni, 26. 11. dostaneme dokument s takýmto návrhom s prezentačnou pečiatkou a 27. 11. dostaneme dokument, kde sa zásadne rozpočtový schodok mení. Takže, pani ministerka, darmo hovoríte, že presne tak, tieto dokumenty sú v jasnom rozpore. Upozorňujem, prirodzene, že nie je to vecný problém, je to procedurálny problém a prosím, aby sa takéto závažné nepresnosti jednoducho v dokumentoch, ktoré dostáva Národná rada Slovenskej republiky, nevyskytovali. Ja som už teda na to upozornil a myslím si, že bude objektívne, keď to budeme hodnotiť k 31. 12., že predsa len teda dynamika rastu daňových príjmov či už v oblasti priamych alebo nepriamych daní oproti roku 1997 bola zabezpečená.
Je nepochybne jasné, že táto novela z formálnej stránky smeruje k tomu, aby ministerstvo financií malo možnosť emitovať v navrhovanom rozsahu štátne pokladničné poukážky a prostredníctvom týchto štátnych pokladničných poukážok kryla priebežný schodok štátneho rozpočtu. Takýmto spôsobom sa navrhuje uvoľniť 4,3 miliardy Sk, pričom je uvedené, ako ste ma upozornili včera, pani ministerka, na strane 6, aké priority pri uvoľňovaní týchto 4,3 miliardy Sk vláda Slovenskej republiky a ministerstvo financií má na mysli. Ja, prirodzene, nemám výhrady voči týmto prioritám, ktoré sú tu uvedené, ale, vážené dámy a páni, ak rokujeme o viac ako 4 miliardách, myslím si, že závažným nedostatkom tohto materiálu je to, že nenavrhuje konkrétne, aké objemy, na ktorú prioritu budú použité. Bude na teplo použitých 50 % z tohto navrhovaného objemu alebo 30 %, alebo 10 %? Bude na zdravotníctvo použitá jedna miliarda alebo jeden a pol miliardy? Myslím si že nič by sa nestalo, keby explicitne v tomto návrhu novely zákona o štátnom rozpočte boli jasne uvedené, samozrejme, aj príslušné objemy, ktoré sa na tie priority, ktoré uvádzate, s ktorými sa uvažuje. Ja mám informáciu alebo spoločne teda všetci členovia výboru pre financie, rozpočet a menu máme informáciu, že približne 1,7 miliardy by malo ísť na teplo, približne 1,5 až 1,6 miliardy na sociálne dávky, 500 miliónov by malo ísť na prechodnú návratnú finančnú výpomoc zdravotným poisťovniam a približne 250 miliónov Sk pre rezort pôdohospodárstva. Sú tam potom aj niektoré menšie položky v súvislosti so zabezpečením volieb do samosprávy, to sú rádovo 30 alebo 35-miliónové položky, a súčasne teda disponujeme informáciou, že v rámci predchádzajúceho viazania už bolo v prospech základného, stredného a vysokého školstva uvoľnených 700 miliónov. Som naozaj presvedčený, že tieto objemy mali byť explicitne uvedené v tomto návrhu a mali sa potom premietnuť aj do prílohy číslo 1 k zákonu číslo 375/1997 Z. z.
Vážené dámy, vážení páni, naozaj to nepovažujte za nezdvorilosť, ale ja naozaj ešte raz v závere chcem zdôrazniť, že predchádzajúca vláda v oblasti rozpočtového hospodárenia tu nenechala veľkú nulu. Ak by tu bola nechala veľkú nulu, tak sa nemôžeme dnes rádovo baviť o viac ako 5 miliardách Sk. A ešte jedna teda formálna poznámka, čo mi naozaj v tomto dokumente chýba. Ak to aj nemalo byť celkom jasne uvedené podľa jednotlivých rozpočtových kapitol, mohla byť aspoň zmienka, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou v rámci kompetencií vlády, prípadne v rámci kompetencií, ktoré považujem za správne, v rámci kompetencií ministerky financií dôjde aj k presunom medzi jednotlivými rozpočtovými kapitolami v rámci uvoľnenia viazania, myslím si, že v tomto materiáli sme mali mať aspoň načrtnuté, aj keď nie úplne presne vyčíslené, ktorých kapitol sa tieto presuny a predovšetkým ktorých kapitol sa krátenie bude týkať.
Vážené dámy, vážení páni, už včera som povedal, že v každom prípade podporím tento návrh novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. S tým niekoľkomesačným konštatovaním, že v oblasti rozpočtového hospodárenia sme tu zanechali jednu veľkú nulu, zásadne nemôžem súhlasiť. A tento materiál, ktorý predkladáte, je toho jasným dôkazom.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)