Tretí deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
4. decembra 1998
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram tretí deň rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi ma písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pán poslanec Zelník, pán poslanec Engliš, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Krajči, pán poslanec Pavel Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Robert Fico a Mária Kadlečíková.
V rokovaní pokračujeme prerušenou rozpravou v rámci druhého čítania.
Ústne je do rozpravy prihlásený pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka financií,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi využiť ustanovenie § 27 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré mi umožňuje vystúpiť k prerokúvanému bodu programu v rozprave ešte jedenkrát na základe ústneho prihlásenia sa.
Úvodom by som chcel presnejšie informovať váženú snemovňu, že dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu za tri štvrťroky tohto roku boli vyššie oproti tomu istému obdobiu minulého roka o 10,5 mld. korún. To je tá dynamika rastu príjmov, ktorú som mal na mysli, pričom som objektívne priznal, že dynamika rastu príjmov nedosahuje rozpočtované parametre a neplnenie predstavuje k 30. 9. tohto roku 3,7 mld. korún.
Vážené dámy, vážení páni, nepatrím a dúfam, že ani nebudem patriť medzi politikov, ktorí sa odovzdaním funkcie zbavujú a zriekajú zodpovednosti za minulosť, ale hlásim sa k ich spoluzodpovednosti za budúcnosť. Toto som sa snažil prezentovať pred touto snemovňou verejným vyhlásením, že predložený návrh zákona mojím hlasom podporím. Je však mojou povinnosťou, aby som vás informoval, že ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky sa v oblasti rozpočtového hospodárenia aktom viazania rozpočtových prostriedkov zrozumiteľne, jasne a zodpovedne prihlásila k zodpovednému prístupu v tejto oblasti i po voľbách bez ohľadu na ich výsledok. Akú zákonnú normu, aké ustanovenie zákona by som porušil uvoľnením viazania ešte pred voľbami? Napriek napätej situácii v jednotlivých kapitolách, i keď táto napätosť v nich bude i v budúcnosti, nepristúpili sme k tomuto riešeniu, čo jasne a zrozumiteľne dokazuje náš zodpovedný prístup.
Vážené dámy, vážení páni, ako politika, pretože je to prirodzené, ma môžete kritizovať vo všetkom. V mnohom môžete mať pravdu, v mnohom môžete mať svoju pravdu. Nikdy sa však neobávam, že kritika by mohla byť úspešná v tom, aby som bol ohodnotený ako demagóg. Jasne a zrozumiteľne sa snažím používať fakty a čísla a usilujem sa byť i vecný. Neobhajujem demagogicky neobhájiteľné a prirodzene prijímam kritické. V tejto chvíli mi dovoľte citovať z vystúpenia ministerského predsedu Mikuláša Dzurindu na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. "Vláda Slovenskej republiky pozýva opozíciu k novému trvalému dialógu, v ktorom bude vláda nielen rozprávať, ale ukáže aj ochotu načúvať. Sme pripravení na kontrolu, politiku aj tvrdú kritiku opozície. Želáme si iba, aby náš dialóg spĺňal parametre, ktoré chceme vidieť vo vzťahoch medzi občanmi. Nech nášmu vzájomnému dialógu dominuje úsilie ponúkať lepšie riešenia. Vláda Slovenskej republiky pozýva opozíciu k takémuto novému dialógu." Koniec citátu.
Vážené dámy, vážení páni, ja som toto pozvanie včera, a mimochodom nielen včera, a z opozície nielen ja, prijal. Ako mám však chápať takéto pozvanie po včerajšom vystúpení Ľudovíta Černáka? V čase, keď očakávame spomínaný dialóg s predkladateľkou novely zákona o štátnom rozpočte, a verím, že takým i mohol byť, objaví sa vystúpeniachtivý minister Černák, aby sa opäť raz objavil na televíznych obrazovkách v najsledovanejšom čase. V snemovni cítiť úprimný záujem, podotýkam i mojich kolegov, tento problém čím skôr vyriešiť, aby ministerstvo financií mohlo urýchlene vykonať kroky, na ktoré ich splnomocní predmetná novela. Bohužiaľ, vecné riešenie problému musí pokorne počkať, lebo konkrétne a vecne musí vystúpiť pán minister Černák. Ak si náhodou nepamätáte, čo povedal, odporúčam vám do pozornosti stenografický záznam jeho vystúpenia. Už teraz vám však môžem prezradiť, že nič konkrétne a vecne príslušné k prerokúvanému problému v jeho vystúpení nebolo okrem konkrétneho snímania televíznych kamier v dobrom vysielacom čase.
Vážený pán neprítomný minister Černák, nikdy som necharakterizoval stav na Slovensku ako dobrý a perfektný. Snažím sa len o objektívnejšie posudzovanie v konkrétnom bode rokovania o rozpočtovom hospodárení a poukázať na tento vývoj v našej krajine. Ak budeme spolupracovať v duchu pozvania predsedu vlády, je reálne, aby sme takto posudzovali našu situáciu možno o päť, možno o osem rokov. Ak však budeme pokračovať vašou cestou, vážený pán minister Černák, pridajme k tejto päťke nulu. Kritizujem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nielen spôsob, ale dovoľte mi i obsah.
V deň odchodu z ministerstva financií som nepodpísal ani jeden dokument, ani jedno rozhodnutie, teda ani rozhodnutie uvoľnenia a viazania rozpočtových prostriedkov pre základné, stredné a vysoké školstvo. V deň môjho odchodu som sa sústredil na jediné - dôstojne odovzdať úrad. Za nehoráznosť považujem obvinenie, že som nechal exekvovať akcie Transpetrolu. Ak zlyhá sudca, ak pravdepodobne v rozpore so zákonom koná súdny exekútor - "pravdepodobne" uvádzam len preto, že rešpektujem prezumpciu neviny, i keď som presvedčený o opaku, vy ma verejne obviníte. Na ministerstve financií existuje dostatok dôkazného materiálu, ktorý dokumentuje moje kroky i kroky ministerstva, aby v tejto kauze zvíťazilo právo podľa nášho právneho poriadku a podľa predstáv každého slušného a poctivého občana. Preverte si to, prosím, i keď vopred vyhlasujem, že netrvám na ospravedlnení, lebo od toho, kto takto pochopil pozvanie od svojho šéfa, takýto akt pre mňa nemá cenu.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, napriek uvedenému opäť verejne osvedčujem, že podporím návrh novely rozpočtu na rok 1998, i keď trvám na tom, že k prioritám, ktoré je potrebné touto novelou riešiť, mali byť priradené presné finančné sumy v rozsahu 4,3 mld. Sk, ako sa uvádza v návrhu. Súčasne podporím i pozmeňujúci návrh pána poslanca Petra Baca, pričom naďalej upozorňujem, že tlač 57 nie je v súlade s návrhom uznesenia v tlači 55.
Vážená pani ministerka, dovoľte mi upozorniť vás ešte na istú rozpočtovú rezervu vo výdavkovej časti rozpočtu. Paragrafom 7 zákona číslo 375 o štátnom rozpočte na rok 1998 sa určuje štátna prémia poskytovaná stavebnému sporiteľovi sumou 6 000 Sk, čo predstavuje nemalú sumu 3,2 mld. Sk. Podľa predbežných predpokladov, vzhľadom na počet sporivcov, nárok na poskytnutie prémie bude asi o 800 mil. Sk nižší, ako sa uvažovalo. Korektne však upozorňujem, že vychádzam z odhadu spred troch mesiacov, ktorý nemusí zodpovedať aktuálnemu stavu.
Ďalším možným a podľa môjho názoru skoro istým rozpočtovým príjmom bude odvod voľného zostatku zisku Národnej banky Slovenska, ktorý by mohol byť vo väzbe na hospodársky výsledok Národnej banky Slovenska skoro 1 mld. Okrem toho by mohli byť ďalším zdrojom prerozdelenia finančné prostriedky z rozpočtovej rezervy z položky finančné krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrové škody spôsobené prípadnou jadrovou udalosťou, riešením odvozu jadrového odpadu do Ruskej federácie a rezerva na štátne záruky za bankové úvery, i keď tu osobitne zdôrazňujem, že nemám k dispozícii aktuálny stav. Berte to, prosím, teda len ako námet.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto moje vystúpenie berte ako prijatie pozvania predsedu vlády, ktoré som citoval. Žiaľ, zatiaľ sa väčšina na druhej strane počtom hlasov silnejšia správa, ako keby nič také nepočuli, ba dokonca pán minister Černák ako keby počul opak. Konštruktívna opozícia je totiž všade vo svete predovšetkým odrazom konštruktívnej koalície.
Vážené dámy a páni, pravidlá určujete vy. Vy, dámy a páni, z koalície. Určujte ich, prosím, tak, aby sme mohli byť konštruktívnou opozíciou.
Pán predsedajúci, skončil som.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Kozlík. Uzatváram možnosť prihlásenia sa ďalších poslancov do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadril k niektorým aspektom predloženého materiálu. V prvom rade je asi škodou, že sme schválili program rokovania Národnej rady v tom poradí bodov, ako rokovanie tejto schôdze prebieha, že správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. kvartál 1998 (tlač 55) je až za bodmi, ktoré sa viažu k štátnemu rozpočtu na rok 1998 a k rozpočtovým pravidlám. Tá logika veci by bola lepšia, pokiaľ by tomuto bodu predchádzala správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 2. kvartál.
Prečo toto konštatovanie? V prvom rade by som rád pripomenul uznesenie Národnej rady, ktoré predložila ako návrh vláda Slovenskej republiky, vláda pána Dzurindu, na rokovanie tejto rady. Takto to uznesenie bude predložené aj na rokovanie tohto cteného pléna a v rámci uznesenia k plneniu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. kvartál 1998 sa hovorí, že Národná rada súhlasí so zámerom vlády Slovenskej republiky, aby sa v 4. štvrťroku t. r. viazali prostriedky štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových kapitolách tak, aby nedošlo k prekročeniu schodku štátneho rozpočtu v roku 1998, ktorý je stanovený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 375 o štátnom rozpočte na rok 1998. Takže vláda na svojom rokovaní vlastne vyjadrila záväzok zabezpečiť vývoj štátneho rozpočtu v súlade so schválenými proporciami vyjadrenými v štátnom rozpočte schválenom na rok 1998. A bolo to chvályhodné a ctilo by to každú vládu, pretože boj o dodržanie zámerov štátneho rozpočtu je bojom každoročným, viaže sa na každú vládu, pred fungovaním súčasnej vlády a bude to tak roky-rokúce, pretože rozpočty sú vždy stavané na doraz a ich naplnenie si vyžaduje mnoho opatrení tak na príjmovej, ako výdavkovej stránke, a to počas rozpočtového roka. Takže paradoxne budeme toto chvályhodné uznesenie mať na programe až potom, čo sa vyjadríme hlasovaním k návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375 v predloženom znení.
Druhá poznámka. Keď nastupovala pani ministerka do funkcie, neľahkej funkcie, tak konštatovala v prvom takom vyjadrení, v tom prvom vyjadrení, že je to v tej rozpočtovej oblasti veľmi zlé. Niekoľko dní nato som zachytil vyjadrenie, že to nie je až také zlé, a teraz prichádza návrh, ktorý dosť zásadným spôsobom mení rozpočtové proporcie a požaduje zvýšenie rozpočtového schodku z pôvodných 5 mld., pripusťme plus 3 mld. dlhopisov, to znamená z 8 mld., to je ešte otázka, rád by som na to počul jasnú odpoveď, či 3 mld. sú z tých dlhopisov, ktoré sú smerované na zabezpečenie infraštruktúry, obsiahnuté v 16 mld.
Včera som nemal pocit uspokojivej odpovede vo výbore, alebo nie sú tie 3 mld. dlhopisov, ktoré splnomocňoval zákon o štátnom rozpočte na rok 1998, či sú zahrnuté v tom novom schodku, alebo nie. To by som, pani ministerka, potom poprosil v záverečnom slove upresniť.
Takže v tom kontexte, že rozpočtové hospodárenie je samo osebe vždy zložité, pripomenul by som roky 1996, 1997, keď vláda, tretia vláda Vladimíra Mečiara konala razantné opatrenia v oblasti viazania výdavkov, výdavkových škrtov a tak v roku 1996, ako aj v roku 1997 sa v zásade rozpočtové rámce, vyjadrené deficitom štátneho rozpočtu, podarilo dodržať, samozrejme, s odretými ušami, a nie vždy za cenu populárnych opatrení. A podobne sme mali predstavu ako predchádzajúca vláda, pán minister, bývalý minister Maxon to tu jasne vyjadril, viazaním rozpočtových prostriedkov, ale podotýkam, skutočným viazaním, to znamená, nie viazanie, ktoré sa de facto rovná prerozdeleniu prostriedkov medzi kapitolami, ale skutočným viazaním 4,3 mld. korún a ďalej opatreniami, ktoré sme predpokladali po voľbách realizovať, na posilnenie aj príjmovej stránky štátneho rozpočtu, pretože po voľbách sa zmierňuje alebo vytvára predpoklad na isté spoločenské dohody, mali sme jednoznačnú predstavu predpokladaný schodok, to znamená 5 mld. plus 3 mld., udržať. Naznačoval to aj vývoj v druhom polroku, keď deficit štátneho rozpočtu sa pohyboval v rozmedzí 8,4 až 9 mld. korún.
Nesporne je potrebné priznať, že na kartotékach boli určité objemy splácania výdavkov alebo záväzkov štátneho rozpočtu, ale tieto problémy sa každoročne, a mali sme za sebou štyri štátne rozpočty, riešili predovšetkým v mesiaci decembri, ktorý bol vždy príjmovo najsilnejším mesiacom v roku. Takže bola tu konkrétna predstava, ako udržať rozpočtové hospodárenie štátu.
Takže v tomto zmysle by som sa pridal k slovám exministra Maxona, že v roku 1998 Mečiarova vláda vytvorila istý predpoklad na udržanie vývoja štátneho rozpočtu viazaním výdavkov a reguláciou výdavkov v objeme 4,3 mld. korún, ktoré de facto ušetrila pre nastupujúcu vládnu garnitúru, ktorá ju bez mihnutia oka, bez začervenania rozpustila prerozdelením výdavkov nie viazaním, podotýkam, ako nesprávne bolo uvádzané v tlači, ale v podstate prerozdelením tých viazaných 4,3 mld. korún, ktoré mali napomôcť tomu, aby sa udržali rozpočtové proporcie štátneho rozpočtu.
Takže v tomto zmysle dochádza zároveň k rozporu medzi stanoviskom vlády, ktoré vychádzalo z analýzy trojkvartálneho rozpočtového hospodárenia štátu, kde sa vláda tejto Národnej rade zaväzuje prijať také opatrenia, aby sa nezmenil rozpočtový schodok daný štátnym rozpočtom na rok 1998, a tými istými ústami a tá istá vláda predkladá tento materiál, v ktorom sa robí zo štátneho rozpočtu samoobsluha a ide sa na zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu na úroveň z 5 na 16 mld.
Chcem pripomenúť, ja som v tejto Národnej rade pripomínal niektoré chybné kroky novej vláde, vážené poslankyne, poslanci, najmä z vládnej koalície, povedal som, že vám pripomeniem niektoré tie chybné kroky, keď príde ku korekciám rozpočtového hospodárenia. Rád by som pripomenul, že táto ctená snemovňa schvaľovala zníženie spotrebnej dane z tabakových výrobkov s termínom od 1. 12., upozornil som vás, že sa siaha na príjmovú stránku štátneho rozpočtu a že sa vlastne odblokúvajú zdroje, ktoré mohli napomôcť rozpočtovému hospodáreniu. Ešte výraznejšie sa tento problém objaví v roku 1999, keď to bude stáť už slušný balík peňazí. A čuduj sa, svete, začína sa spomínať balíček opatrení a v rámci neho aj spotrebnej dane.
Takže môže to vzbudiť maximálne láskavý úsmev zo strany opozície, keď sa v tom balíčku objavia aj spotrebné dane z tabakových výrobkov. Netreba ísť po príklad ďaleko, stačí si zájsť do Českej republiky. Podobne bolo treba akútnejšie, promptnejšie riešiť problematiku dovoznej prirážky, ako aj nástroja na ochranu obchodnej platobnej bilancie, ale podobne nástroja, ktorý ako druhotný efekt znamená príjmy do štátneho rozpočtu. Podobne unáhleným, neuváženým krokom bolo zrušenie výkonnej časti revitalizačného zákona. 36 podnikov už mohlo realizovať platby do štátneho rozpočtu a do rôznych verejnoprávnych fondov, ak by bol naplnený duch tohto zákona. Vláda bez toho, že by mala nástroje na ozdravenie podnikateľskej sféry, sa vzdala tohto selektívneho nástroja, ktorý takisto mohol napomôcť na príjmovej stránke štátneho rozpočtu, pretože revitalizácia sa neviazala na zdroje štátneho rozpočtu, ale mohla ako efekt priniesť zvýšenú tvorbu zdrojov štátneho rozpočtu.
Podobne včera, predvčerom, v stredu, myslím, na svojom rokovaní vláda zrušila mzdovú reguláciu bez toho, že by mala dohodu so sociálnymi partnermi, to znamená, aby mala krytý chrbát a zabezpečoval sa v národohospodárskych proporciách vývoj reálnych miezd a produktivite práce, aby boli v súlade, a vzdala sa jedného nástroja, ktorý opäť už možno do konca roka a určite väčšou mierou v roku 1999 bude pôsobiť aj na príjmy štátneho rozpočtu.
Keď pripomínam, keď sa pozerám trošku späť do toho roka 1997, takisto sme boli v situácii, keď predovšetkým v oblasti daní z príjmov právnických osôb v dôsledku vysokej miery investícií došlo k výpadku dane, v tomto druhu daní, asi 17 mld. korún. Chcem povedať, pripodobniť, že situácia v roku 1997 nebola o nič ľahšia ako v roku 1998 a že opatreniami v druhom polroku 1997 sme nabudili iné príjmové zložky štátneho rozpočtu, že sme viazali výdavky štátneho rozpočtu v rozsahu 5 mld. korún, ktorých časť sme uvoľňovali až v mesiaci decembri, nadväzne na vývoj príjmov, a nepopieram, že došlo k presunu, prebehnutiu 1,2 mld. záväzkov štátneho rozpočtu do roku 1998. To sa stalo. Pri 200 mld. výdavkov je ťažko sa trafiť do koruny výdavkov, ale v každom prípade je možné konštatovať, že napriek tomu ťažkému problému na príjmovej stránke tretia vláda Vladimíra Mečiara udržala kontúry schválených rozpočtových zákonov.
Takže v tomto kontexte musím kriticky povedať, napriek tomu, vážená Národná rada, že sme si vedomí, že sú tu viaceré sektory, ktoré sú problémové, ale problémové boli dlhodobejšie, a trebárs zdravotníctvo ani nie tak z dôvodu dostatku alebo nedostatku zdrojov, ako skôr z dôvodu, že nedošlo k spoločenskej dohode v tých uplynulých mesiacoch. Želám novej vláde, aby dospela k spoločenskej dohode, trebárs v rezorte zdravotníctva, pretože nová vláda sa vzdala ambície a záväzného prísľubu, o koľko zvýši zdroje do zdravotníctva. Podotýkam, za nášho účinkovania zdroje v zdravotníctve vzrástli o tých 100 %, ktoré sľuboval predseda vlády Dzurinda, čo sa týka miezd, o 100 % vzrástli zdroje v zdravotníctve. A vidíte, vzhľadom na neefektívne fungujúci finančný model ani ten dvojnásobný objem zdrojov nestačil na doriešenie problémov v tomto rezorte. Ale chcem tým naznačiť, že nie celkom objemy prostriedkov sú problémami aj v niektorých ďalších sektoroch, ako skôr ďalšia práca na zdokonalení finančných mechanizmov. A to mi, vážená Národná rada, v tomto materiáli chýba. Tento materiál nás pasívne stavia do polohy schváliť zvýšenie schodku, kde nie je vyjadrené ani exaktne, na čo sa majú tie peniaze viazať. To sme si včera museli vyžiadať vo výbore, podotýkam, a pekne sčítať položku za položkou, je to tam naznačené, ale nie je to tam detailne vyjadrené. A všetci, čo sedeli vo výbore pre financie, rozpočet a menu, si možno značili spolu so mnou, v ktorých položkách presne sa uvoľňujú prostriedky, akým mechanizmom sa uvoľňovali prostriedky na zvýšenie zdrojov v školstve a tak ďalej. To sme si včera vo výbore pre financie, rozpočet a menu vyjasnili. Ale je to pasívny materiál, je to materiál, ktorý je v rozpore, podotýkam, s ďalším materiálom, ktorý je predkladaný v ďalšom bode na rokovanie Národnej rady, kde sa vláda zaväzuje vykonať opatrenia na oboch stránkach štátneho rozpočtu, zabezpečiť rámec štátneho rozpočtu na rok 1998.
Takže, vážené dámy, páni, pri takejto kvalite predloženého materiálu - na rozdiel od pána ministra Maxona - nebudem hlasovať za tento materiál. Pretože - opäť zdôrazňujem - každý štátny rozpočet má dve stránky, aj príjmovú, aj výdavkovú. Tento materiál sa dotýka len zníženia príjmovej stránky štátneho rozpočtu, bez ambície riešiť aj otázku výdavkovej stránky, otázku náročnosti na výdavkovej stránke.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
my sme do dnešného dňa napĺňali štátnu pokladnicu na úkor subjektov, ktoré boli na hranici skončenia svojej činnosti z dôvodu neúnosného zaťaženia.
Jedna poznámka. Pán predrečník povedal, že vláda zrušila reguláciu miezd. Neviem, či všetci poznáte tento zákon, ale tento zákon umožňoval napríklad to, že keď súkromná spoločnosť neprosperovala aj nie z vlastnej viny, z titulu neúmerného zaťaženia zo strany štátu a nevytvorila dostatočný zisk, ale stratu a chcela svojich zamestnancov odmeniť za dobrú prácu, tak ich odmenila aj na úkor vlastného imania, to znamená na úkor nerozdeleného zisku akcionárov a ešte za to zaplatila pokutu štátu. A keby tých zamestnancov neodmenila, tak tí zamestnanci by nedávali také výkony a malo by to spätný dosah na našu ekonomiku. To znamená, že tento zákon nebol dobrý a bolo ho potrebné zrušiť.
Druhá poznámka. Pán poslanec Kozlík hovoril, z jeho vystúpenia som mal dojem, ako keby zákon o revitalizácii, keby sme ho zachovali, tak by dopomohol k naplneniu štátnej pokladnice. Myslím si, že to považuje skôr za žart.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som doplnila pána Kozlíka. Bolo to nariadenie vlády o mzdovej regulácii, ktoré sa dalo opraviť normálne legislatívnym procesom, ak by táto vláda mala na tom záujem, to znamená v tej časti, v ktorej by to nevyhovovalo, mohlo sa to zmeniť. A pokiaľ ide o obsah mzdovej regulácie, bola som predkladateľkou tohto návrhu, chcela by som upozorniť najmä tých mladších kolegov, aby si doštudovali najmä obsah a dosah tohto nariadenia vlády, kde jednoznačne toto nariadenie bolo nasmerované voči manažmentom stratových podnikov. Čiže v tomto smere by som skutočne odporúčala znova knižnicu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
tiež by som chcel doplniť pána poslanca Kozlíka v tom zmysle, že naozaj toto vládne nariadenie sa dotýkalo iba manažmentu, a nie zamestnancov. To by musel byť veľmi široký výklad, v podstate aj manažéri sú zamestnancami podniku, ale výslovne sa to dotýkalo manažérov. To si zase zrejme asi súdruh Maňka postrehnúť nedokázal, lebo zrejme mu niekto ráno vymenil papieriky, ktoré si nosí do parlamentu a predčítava nám ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka.
Áno, nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážená poslanecká snemovňa,
vážený pán predsedajúci,
najprv by som, ak dovolíte, odpovedala na konkrétne otázky, ktoré vzišli z diskusie, aj keď nie všetci, ale sú tu azda tí, ktorí sa pýtali, naozaj nie všetci.
Vrátim sa k návrhu a k zdôvodneniu návrhu pána poslanca Baca, ktorý navrhuje zvýšiť schodok o 1,3 mld. korún. Zdôvodnil to prevažne tým, že vznikli tu katastrofálne prírodné škody, ktoré boli spôsobené záplavami, hlavne na východnom Slovensku. Podľa jeho názoru zvýšenie tohto schodku vlastne má prispieť na úhradu týchto škôd. Vláda Slovenskej republiky sa na svojom stredajšom zasadnutí zaoberala materiálom, ktorý presne vyčísľoval škody, ktoré vznikli v dôsledku živelných pohrôm, ktoré boli na východnom Slovensku. Dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámila s vyčíslením týchto škôd. Nebudem to čítať, samozrejme, detailne, pretože materiál bol veľmi rozsiahly, len z komuniké uvediem, že škody pri povodniach v uvedenom kraji dosiahli výšku 150 452 tisíc korún. Celkové náklady na záchranné práce, bolo to ešte ďalej detailizované, boli vyčíslené na 2 871 tisíc korún, náklad na zabezpečovacie práce na 19 160 tisíc korún. Štátny rozpočet sa bude podieľať na krytí nákladov na záchranné a zabezpečovacie práce, ako i na odstraňovaní škôd na majetku štátu, obcí, občanov a podnikateľských subjektov v celkovej sume 96 mil. korún. Znamená to, že jeho zdôvodnenie je jednoducho na piesku, nie je možné s niečím takýmto súhlasiť.
Ale chcela by som položiť otázku trošku inak. Skutočne, vzhľadom na to, že sa nedostatočne počítalo v predchádzajúcich rokoch vo Všeobecnej pokladničnej správe s rezervou na náhradu škôd spôsobených živelnými pohromami, značná časť náhrad týchto škôd išla cez kapitolu ministerstva pôdohospodárstva, aj keď treba dodať, že časť náhrady škôd ide aj cez kapitoly krajských výborov. Ale skutočne ma prekvapuje, že pán minister, ktorý bol štyri roky ministrom, nedokázal zabezpečiť, aby sa vo Všeobecnej pokladničnej správe vytvorila dostatočná rezerva, aby sa práve s týmito náhradami škôd na živelné pohromy počítalo, a že súhlasil s tým, že sa veľká časť týchto náhrad uplatňovala prostredníctvom kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. My sme sa veľmi jednoznačne dohodli, keď sme diskutovali spôsob náhrady týchto škôd vo vláde takým spôsobom, že v budúcom roku v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 v kapitole Všeobecná pokladničná správa bude osobitná, dostatočne veľká položka, teraz ju presne neuvediem, bude rezerva na čerpanie škôd spôsobených živelnými pohromami. Skutočne možno súhlasiť s tým, že nie je predsa vhodné, aby poľnohospodári zo svojej kapitoly, ktorá je nepochybne dosť napätá, uhrádzali tieto živelné škody v celom rozsahu, alebo teda čiastočne, pretože hovorím, že to išlo cez krajské výbory.
Ale chcela by som ešte dodať, že veľmi sa čudujem, že pán poslanec Baco, ktorý bol nielen štyri roky, ale dlhšie, pretože i predtým bol ministrom pôdohospodárstva, napríklad neinicioval založenie inštitúcie poistného fondu, ktorý by pomáhal poľnohospodárom prekonávať, bohužiaľ, v dôsledku klimatických zmien tieto narastajúce škody, ktoré v poľnohospodárstve zrejme naozaj budú pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Takže mali ste túto možnosť prijať určité zásadnejšie opatrenia, neurobili ste to. Dúfam, že my napravíme to, čo ste vy neurobili.
Pokiaľ by ste zdôvodňovali túto potrebu aj zvýšením ďalších dotácií, my sme skutočne z tých 250 miliónov, ktoré sa uvoľňujú z viazania pre pôdohospodárstvo, vyčlenili časť, ako som uviedla, na náhradu škôd a zvyšok sa použije ako dotácia na založenie úrod, pretože naozaj tam došlo v dôsledku rôznych klimatických dôvodov k určitým škodám na úrode, ktorá sa už zakladala predtým, je to pravda, dokonca vznikli škody aj so zberom, takže počítali sme s tým a vyšli sme maximálne poľnohospodárom v ústrety.
Ale ak by sme sa zaoberali celou dotačnou politikou, znovu treba povedať, ako je to možné, že za 4 roky sa tu neurobili zásadnejšie zmeny v dotačnej politike, že dotačná politika v poľnohospodárstve pokračovala tak, ako bola naštartovaná, mimoriadne neefektívne, že gros tých dotácií išlo na systémové dotácie, a nechcem už potom hovoriť aj konkrétnejšie, pre koho vlastne tie dotácie išli. Myslím si, že poľnohospodári tým, že mali teraz iné starosti, ako pozerať televízny prenos, ale veľmi dobre asi vedia povedať, že kde sa dostala väčšina dotácií.
Chcela by som reagovať na ďalšie poznámky, ktoré tu zazneli. Pán poslanec Maxon vystupoval dvakrát, pani poslankyňa Tóthová, obidvaja zhodne skonštatovali, že predsa predchádzajúca vláda tu nenechala veľkú dieru. Máte pravdu, nenechala len veľkú nulu, nechala tu veľkú dieru. Lebo veľká nula by bola, ak by sme mali nulový schodok v čase, keď sme prevzali vládu. Ale chcela by som povedať, ako to teda vlastne vyzeralo. Isteže, denné hlásenia rozpočtov kolíšu z jedného dňa na druhý, ale predsa len k 30. 10., v zásade v čase, keď sme preberali úrad, schodok štátneho rozpočtu predstavoval 9 067 miliónov korún. On sa môže o pár miliónov korún hore-dole posúvať, ale kartotéka čakajúca na splatnosť do 4 dní bola 1,88 mld. a kartotéka číslo 2 - položky čakajúce na dostatok finančných prostriedkov bola 3,7 mld., takže dohromady, keď to spočítate, myslím, že máme jasnú predstavu, ako vyzeral schodok k 30. 10., a neveľmi sa líšil týždeň predtým alebo týždeň potom.
Chcela by som ešte dodať, že boli vyčerpané rezervy vlády. Nielenže do nuly boli prečerpané, pretože ste prijali uznesenie vlády, ktorým ste navŕšili položku rezervy vlády. Takže takto to vyzeralo asi v dňoch, keď sme preberali vládnutie. Pritom je toto zároveň aj odpoveďou na otázku a na podnet pána poslanca Maxona. Položka, v ktorej odporúčate, aby sme ešte niečo využili na sanáciu v príjmovej časti štátneho rozpočtu - jadrové škody, rezerva na bankové úvery, do 31. 10. z tejto položky bolo vyčerpaných 1,6 mld. na čerpanie rezerv. A musím povedať, že okrem toho nás čaká do konca roka úhrada štátnych záruk vo výške 1,2 mld. korún. Môžem len uviesť, týka sa to záruk, ktoré vláda prebrala napríklad za spoločnosti Chirana Stará Turá, ZŤS Martin, Calex, ZŤS, PT Žilina, železnice, Vodohospodárska výstavba, Solivary, OTF Ružomberok.
Takže takáto je situácia k dnešnému dňu. A neuhradené, celkové neuhradené záruky štátu predstavujú 3,9 mld. korún. Takže chcem len upozorniť, že situácia je skutočne oveľa komplikovanejšia, ako ju podaktorí opoziční poslanci vykresľujú. Zľahčujete to, vážení, a nedržíte sa celkom faktov. Ja sa snažím držať faktov, aj keď sa môže stať, že sa človek niekedy pomýli, ale myslím si, že sa jednoznačne opieram o čísla.
Aby som prípadne reagovala na ďalšie otázky.
(Hlas z pléna.)
Áno, môžem preskočiť k druhému vášmu vystúpeniu.
Národná banka Slovenska už do dnešného dňa odviedla voľný zostatok zisku. Bohužiaľ, už do konca roka tu ďalší nebude. Bola to jedna miliarda. Tento prevod sa uskutočnil asi pred dvoma týždňami. Nie je mi známe, že by vznikol nejaký prebytok pri uhrádzaní štátnej prémie. Viete, že sa uhrádza štvrťročne. Podľa informácií, ktoré som dostala, neindikovalo sa, že by došlo k prebytku. Samozrejme, ak by došlo, tak bude to len na zníženie schodku štátneho rozpočtu.
Vrátila by som sa k oprávnenej otázke, ako sa tieto prostriedky použijú. Myslím, napokon ste uviedli, že bolo to vo výbore aj vysvetlené, ja môžem len zopakovať, že z viazanej sumy 4,266 mld. získané viazaním sa riešia nepokryté potreby na dotácie v cene tepelnej energie dodávanej domácnostiam vo výške zhruba 1,7 mld. Musím povedať, že zhruba, pretože to, samozrejme, bude závisieť od nárokov, ktoré tu vzniknú. Presnejšie vieme vyčísliť dávky sociálnej pomoci vo výške 1,6 miliardy korún. Návratná finančná výpomoc pre zdravotné poisťovne je stanovená 600 miliónov korún. Voľby orgánov samosprávy 35 miliónov korún a uvoľnené viazania na zmiernenie škôd spôsobených živelnými pohromami a na dotácie na založenie novej úrody 250 miliónov korún. Tak ako som uviedla, trebárs položka v cene tepelnej energie, viete, že nemôže byť v tejto chvíli definitívna, bude závisieť od konkrétneho vývoja, ktorý tu nastane.
Možno by som k tomu ešte dodala - pán poslanec Kozlík uviedol, že by bol predpokladal, že prostriedky, ktoré sa ušetria viazaním, sa nerozdelia, neprerozdelia do iných kapitol. Ale musím položiť otázku: Boli by ste zrejme dali asi prednosť tomu, aby sa teda prestalo vyučovať v školách, aby sme školy zatvorili, aby sa prestalo kúriť v domácnostiach a aby sa neboli uhradili sociálne dávky? Sociálne dávky boli...
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, páni poslanci, pokoj. Pán poslanec Cuper!
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Sociálne dávky boli predsa vypočítané na základe novelizácie zákonov, ktoré prebehli v tomto kalendárnom roku, takže...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, nevykrikujte na pani ministerku, páni poslanci.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Takže zo zákona iná možnosť nie je, ako poskytnúť tieto sociálne dávky. Pokiaľ by tu sedel bývalý pán minister Tkáč, tak asi by musel uviesť...
(Hlas z pléna.)
Pardon, tak to "by" beriem späť. Dobre? Prepáčte, nemala som okuliare, tak som vás hneď nezazrela.
Vrátim sa k tomu. Inými slovami, ak sme nechceli ohroziť chod tohto štátu do konca roka, iná možnosť, ako prostriedky ušetrené viazaním použiť tam, kde sú najakútnejšie potrebné, nebola. Ale chcem sa vyjadriť k výške schodku. Odpoviem aj na tú technickú otázku, najskôr na hodnotenie. Vráťme sa trošku do histórie, keď sa prerokúval návrh zákona o štátnom rozpočte ešte v decembri 1997, keď sme upozorňovali na niektoré nedostatky zákona o štátnom rozpočte. Bola som informovaná, že dokonca pán minister, nový pán minister, ktorý prišiel na ministerstvo financií, vyvodil aj určité personálne dôsledky z toho, že sa pripustilo nadhodnotenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Či je to tak, alebo nie je, ja som si to neoverovala, ale evidentne došlo k nadhodnoteniu príjmovej časti štátneho rozpočtu. My nerobíme nič inšie, len sa pokúšame dať reálny vývoj do súladu so zákonom o štátnom rozpočte.
Takže hovoriť nám o tom, že je to pasívny materiál, keď sme sa ujali moci 30. 10., azda ste mali dostatok času urobiť korekcie v predchádzajúcich mesiacoch, pretože tie riziká rozpočtového hospodárenia na rok 1998 boli identifikované. Myslím si, že aspoň na tomto jednom sme sa zhodli. Napokon v tých rizikách bolo aj uvedené, že nárast schodku v roku 1998 bol spôsobený aj tým, že došlo k prevodu časti toho, čo malo byť uhradené ešte v roku 1997, do roku 1998, boli to nezaplatené faktúry, boli to vratky DPH a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že netreba o tom detailnejšie hovoriť.
Otázka dovoznej prirážky. Viete, včera som prišla do roboty a našla som v tej miestnosti, ktorá je inak v porovnaní s miestnosťou pána ministra dopravy - len chcem pripomenúť, kto tú miestnosť renovoval - veľmi skromná, ale som rada, ministerstvo financií by vždy malo byť asi príkladom skromnosti, našla som tam jeden taký veľký kôš ako na bielizeň a v tom koši boli návrhy na odpustenie dovoznej prirážky. Vy ste totiž prijali dovoznú prirážku v takom rozsahu, že zahrnovala aj dovozy technológie a výrobnej spotreby. A ja súhlasím s tým, že ak chceme vytvoriť podmienky na reštrukturalizáciu podnikovej sféry, tak treba skôr motivovať, aby sa dovážala technológia, a nekritizujem, že sa potom pristupovalo k tomu, že sa z tohto titulu dovozná prirážka odpúšťala. A čo to bolo, prosím vás, za opatrenie, ktoré ste vzápätí negovali tým, že v tejto chvíli asi zhruba do 2 mld. sa odpustilo z dovoznej prirážky na týchto dovozoch. Čiže to opatrenie bolo samo osebe hneď od začiatku nesprávne. Ak meritórne diskutujeme o dovoznej prirážke, môžem povedať, že diskutujeme o tom aj my, môže to byť však len súčasťou určitého komplexu opatrení. Viete dobre, že aj vďaka vášmu pričineniu imidž Slovenskej republiky v zahraničí je skutočne mimoriadne zlý a bude to zrejme ťažké presadiť, ale v tomto smere uvažujeme aj my a je možné, že pristúpime, ak to bude odsúhlasené, k dovoznej prirážke, ktorá sa bude dotýkať iba konečnej spotreby.
Nechcem sa už vyjadrovať k tým jednotlivostiam.
(Hlas z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík, prosím vás, nevstupujte teraz s rôznymi výkrikmi do...
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
O tom, či sa bude dať zaviesť aj inak, rozhodne niekto iný, nie vy, pán poslanec, ani vy, pani poslankyňa. Nie je to jednoducho vo vašich rukách.
Vaša otázka znela, aby som vysvetlila, ako to vlastne s tým schodkom vyzerá. Dovoľte mi, aby som vám odcitovala zákon. Zákonom číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1998 bol v § 1 ods. 2 určený schodok štátneho rozpočtu sumou 5 mld. Sk. Na takto určený schodok štátneho rozpočtu nadväzujú ustanovenia § 13 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Prečítam to: "Vláda je oprávnená v roku 1998 rozhodnúť o vydaní štátnych dlhopisov podľa osobitného zákona § 18 zákona číslo 530/1990 o dlhopisoch v znení neskorších predpisov do výšky 3 mld. korún na krytie výdavkov spojených s bytovou výstavbou a s náhradou za vyvlastnenie pozemkov pri výstavbe diaľnic, z toho na krytie výdavkov spojených s bytovou výstavbou najmenej 2 mld. korún. Schodok štátneho rozpočtu podľa § 1 ods. 2 možno v roku 1998 zvýšiť len o sumu výťažku z predaja štátnych dlhopisov vydaných podľa odseku 1." Postupujeme presne tak, ako je to v zákone o štátnom rozpočte. Dúfam, že ako odpoveď to stačí.
Myslím si, že všetky otázky, ktoré mali vecný charakter, som vysvetlila. Možno tu ešte odznela diskusia, ktorá išla trošku inými smerom. Pán poslanec Kalman sa vyjadril k Európskej únii. Chcela by som povedať len to, že on nepochybne veľmi dobre vie, že nie všetky kritériá je potrebné splniť v čase, keď je štát preradený do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii, ale takou nevyhnutnou podmienkou je splnenie politických kritérií. A určite mi dáte za pravdu, že mnohé členské štátny Európskej únie dodnes nespĺňajú napríklad maastrichtské kritériá. Takže skúsme sa držať skutočne vecnej argumentácie a nechcime trošku zavádzať verejnosť a dezinformovať ju. Myslím si, že od pána bývalého podpredsedu vlády, ktorý bol zodpovedný za začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie, to nie je celkom v poriadku.
Dovoľte mi na záver vyjadriť sa ešte k dvom podstatným otázkam. Ako vyzerá vývoj v štátnom rozpočte k dnešnému dňu? Musím povedať, že sa uskutočnil odvod zostatku zisku Národnej banky, konečne sa uskutočnil aj odvod zo SPP za veľmi zložitých okolností. A musím poďakovať pánovi ministrovi hospodárstva, že pochopil dôležitosť, aby sa také podmienky, aby došlo k tomuto odvodu, vytvorili. Ale musím povedať, že to bolo veľmi zložité. V súčasnosti to ešte doriešené nie je. Súvisí to práve s tým, ako vyzerá situácia v SPP. Myslím si, že o tom budeme ešte často hovoriť a že to bude mať - a som o tom presvedčená - aj trestnoprávne dôsledky. Vývoj v rozpočte je práve preto, že tam došlo k uvoľneniu týchto 2 miliárd, v tejto chvíli priaznivejší. Novelou tohto zákona prijímame iba toľko, že časť viazaných prostriedkov sa uvoľní podľa toho, ako sme uvádzali, na tie presne určené tituly a konečný výsledok schodku štátneho rozpočtu bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať príjmová stránka štátneho rozpočtu. Vláda Slovenskej republiky je viazaná tak, ako je viazaná týmto zákonom, to znamená, neprekročí výdavkovú stránku ani o jednu korunu, ba ani o 10 halierov. Takže priaznivejší vývoj na príjmovej stránke štátneho rozpočtu bude fakticky znamenať, že by bol ten schodok nižší. Kiež by to tak bolo. Myslím si, že všetci tí, ktorým záleží na ďalšom vývoji slovenského hospodárstva, si to želajú.
Na záver. Táto diskusia bola čiastočne spolitizovaná, ale nemôžete chcieť, aby som sa aj k tomuto nevyjadrila. Jednoducho, nemôžem sa nevyjadriť.
Neustále z vašich radov znejú vyjadrenia, prečo sa vraciame do predchádzajúceho štvorročného obdobia. Myslím si, že sa to dá vysvetliť a musíme to vysvetliť, pretože počas štyroch rokov tým, že ste mali v rukách kľúčové elektronické médiá, sa vám podarilo šíriť propagáciu úspechu.
(Hluk v sále.)
Na základe toho ste získali 900 000 voličov. Títo voliči nechápu, aká je reálna situácia v slovenskom hospodárstve, a my sa snažíme získať pre kroky tejto vlády aj týchto voličov. Práve preto im musíme vysvetliť, kde sa dnes nachádzame. Vy ste hovorili o tom, že na Slovensku máme makroekonomický zázrak. Potom ste použili a často sa argumentovalo tým, že Slovenská republika je na špičke medzi transformujúcimi sa štátmi. Dokonca ste hovorili o tom, že Slovensko do roku 2010 bude druhým Švajčiarskom. Môžem tie citáty dokonca doložiť, z čích úst a kedy boli uvedené. A realita je taká, že ste odovzdali štát, v ktorom je už tretí rok jeden z najväčších schodkov rovnako bežného účtu platobnej bilancie, ako aj fiškálnej. A vy dobre viete, že obvykle takýto schodok je udržateľný rok-dva a dochádza k finančnej kríze. Je to v tomto prípade takým malým zázrakom, že k tejto finančnej kríze zatiaľ na Slovensku ešte nedošlo. A chcela by som na záver použiť vyjadrenie pána premiéra, ktoré bolo, myslím, veľmi priliehavé a mali by sme ho používať častejšie. Vláda Slovenskej republiky...
(Hluk v sále.)