Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Chcel by som pripomenúť pánovi Maxonovi, že síce správne postrehol, že táto vláda ako jeden zo zdrojov svojho hľadania východísk používa aj bielizňový kôš, ale myslím si, že bolo treba aj povedať, že by bolo dobré hlbšie nahliadnuť do tohto bielizňového koša. Azda by sa tam práve našli návody, ako hľadať aj mimorozpočtové prostriedky na výstavbu diaľnic. Lebo tým, že sa hľadá len riešenie zastavenia výstavby alebo hlbokého spomalenia, ohrozuje sa nielen stavebná kapacita stavebných podnikov, ale aj zamestnanosť a možnosť urýchľovania ekonomiky. Zároveň chcem pripomenúť, že bude potrebné predovšetkým v tom koši asi hľadať vysvetlenie, aký je rozpor medzi prísľubom zvyšovania životnej úrovne a faktickým znížením životnej úrovne, lebo v dnešnom časopise Sme je práve napísané pánom Kotianom, že úspech vládneho kabinetu bude závisieť od toho, či budú schopní presadiť a zrealizovať nevyhnutnú fázu poklesu životnej úrovne. Priatelia, zvaľovaním na predchádzajúcu vládu to nepôjde. A toto sa sotva nájde aj v tom koši.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Mňa v príspevku pána poslanca Maxona veľmi zaujala pasáž, v ktorej veľmi úprimne a jasne povedal, že školstvo a jeho rozpočet neboli prioritou tak v tomto zákone, ako neboli prioritou najmä pri tvorbe štátneho rozpočtu na tento rok.
Vážení páni, vtedajšia vláda, vtedajšie ministerstvo financií predsa stanovilo rozpočet tak, že školy s ním evidentne mohli vydržať len do konca septembra. Urobili ste politicky motivovaný rozpočet, aby do volieb školy ako-tak vyšli a po voľbách Pán Boh s nimi. Takto ste stanovili rozpočet. Toto nie je môj názor, to sú podklady vtedajších ekonómov a terajších ekonómov krajských a okresných úradov, ktorých sme si pozvali do výboru pre vzdelávanie približne v marci, v apríli minulého roku, a z ich čísiel vyšlo, že takmer pol miliarda chýba krajským úradom na normálne financovanie prevádzky základných a stredných škôl a okolo 300 miliónov chýbalo na prevádzku vysokých škôl. Už vtedy ste to takto priamo kalkulovali.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.
Pán poslanec Kozlík, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Chcel by som pripomenúť, že rozpočtové hospodárenie je priebežné, vážení poslanci, poslankyne, takže v tomto zmysle treba doplniť vystúpenie pána poslanca Maxona.
Vôbec nerozumiete rozpočtovému hospodáreniu, nerozumie mu každý, kto povie, že je možné postaviť rozpočet na tri kvartály. Nie je to možné. Rozpočet sa vyvíja celoročne. To znamená, nemôžete minúť decembrové peniaze, lebo nie sú, a v decembri, v novembri, v októbri sa tvoria zdroje. Bol by som rád, keby pani ministerka tiež pripomenula, že príde miliarda korún, a prišla miliarda korún, z Národnej banky, ktorá nebola rozpočtovaná a je avizovaná Národnou bankou. Takže v priebehu roka prichádzajú aj problémové situácie, aj pozitívne situácie v rámci vývoja rozpočtu. Upozorňoval som na to, že je vždy zložité zabezpečiť rozpočtové hospodárenie a vždy, keď posadíte k sebe záujmovú skupinu ľudí, to je jedno, z ktorého rezortu sú, veľmi úspešne vám preukážu, že im pol miliarda chýba, že nebol rozpočtovaný dostatočný objem prostriedkov. Ale platí to pre všetky rezorty a vždy to tak bude. Takže nerád by som, sme v tom dostatočne skúsení, aby sme argumentovali takou plytkou argumentáciou, že môže byť nejaký rozpočet zostavený na pol roka alebo na trištvrte roka.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Maxona, kde práve hovoril o nedostatku financií pre školstvo. Vieme, že tie financie boli nedostatočné pre školstvo. A na druhej strane by som zas chcela poukázať na to, a to je skutočne pravda, to si každý môže overiť, že školstvo, to bol jeden jediný rezort, ktorý v tomto rozpočtovom roku nedostal menej rozpočtových financií ako v predchádzajúcom roku, dostalo navŕšené. Nebolo to oveľa navŕšené, ale bolo to navŕšené, čiže tá snaha vlády pomôcť tomu rezortu sa ukázala. Tých peňazí je tam však nedostatok, nie za posledné štyri roky, ale za posledných desať, dvadsať rokov, pretože tam chýbajú skutočne vyše 2 miliardy korún, a to sa nedá šmahom ruky urobiť ani za štyri roky. Obávam sa, že sa to nedokáže urobiť ani za tieto nasledujúce štyri roky. Takže navŕšilo sa, aj keď málo. Dúfam, že sa navŕši v tomto roku aspoň toľko, čo sme navŕšovali my.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne.
Pani ministerka,
dámy a páni,
myslím si, že k týmto stanoviskám je potrebné povedať jedno. Pán minister, bývalý minister Maxon nepovedal, že jeho rozhodnutím sa viazali finančné prostriedky rezortu školstva v poslednom štvrťroku o 8 %. Viete, čo to znamená? To znamená, že napríklad pre Univerzitu Komenského sa krátil rozpočet v septembri 1998 o 900 miliónov korún. Tieto rozhodnutia totálne paralyzovali rezort školstva. Ak by nebol zrušený tento výnos ministerstva školstva a nebolo by to krátenie rozpočtu zmenené na 4 %, tak by sa stalo presne to, čo povedal pán docent Harach, museli by sme v októbri zavrieť školy. Prosím vás pekne, toto je skutočná pravda a o týchto veciach, myslím si, že nie je potrebné ďalej diskutovať. Taká to je ekonomická situácia v rezortoch, dámy a páni.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Mušková, vy ste stiahli svoju faktickú poznámku? Nebudete vystupovať? Áno? Zapnite pani poslankyňu Muškovú. Zmenili ste poradie? Dobre.
Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Dovoľte mi, aby som upresnil, keď tu zaznievajú diskusie na vystúpenie bývalého pána ministra Maxona o financovaní školstva, že kapitola školstva vzrástla o 11 %. Ak výdavky štátneho rozpočtu na rok 1998 vzrástli o 2 %, kapitola školstva o 11 %. Ale opäť som ďaleko od toho, aby som povedal, že tých zdrojov bolo dosť, a myslím si, že pani Slavkovská pekne rozviedla, že tu je dlhodobý problém financovania. To sa týka aj internátov, prevádzky škôl atď. A nebolo možné za jedno funkčné obdobie napriek tomu, že sme dávali do školstva percentuálne viac zdrojov, ako boli výdavky štátneho rozpočtu, vyriešiť ťaživý, akútny problém školstva.
Čo sa týka viazania výdavkov, tak tých 8 % nemôžete brať ako koncovku, pán poslanec Švec. To bolo priebežné, prvý kvartál 3 %, druhý 2 %, za polrok to bolo 5 %, a netýkalo sa to len školstva, ale regulácia výdavkov bola plošná. Každoročne - a tak sa to robí vo vyspelých krajinách - ak nie sú v súlade príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, veď sme povedali, že Mečiarova vláda zaviazala 4,3 miliardy, ktoré vlastne našetrila pre novú vládu. Uvoľnenie viazania vykonal práve pán minister Maxon z tých 8 na 4 %, aby pomohol preklenúť situáciu v školstve v závere rozpočtového roka.
Takže, prosím, držme sa faktov a nevytrhujme čiastkové údaje zo záverečnej fázy.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som doplniť pána poslanca Maxona. V tejto ťaživej situácii škôl, o ktorej sa stále hovorí, sa neprijali žiadne nové rozpočtové opatrenia v prospech škôl od novej vlády. Teda platí starý rozpočet, školy bežia podľa tohto starého rozpočtu, síce ťažko, ale predsa. Takže skutočne sa v prospech škôl neurobili žiadne opatrenia a školy idú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dámy a páni,
myslím si, že predsa len sa tu hrá falošným tónom, keď sa hovorí o zvýšení prostriedkov na tento rozpočtový rok v porovnaní s rokom 1997, hoci formálne je to pravda. Lenže rok 1997 ste zostavili tak, že ste síce zachovali isté mzdy, drobný nárast, ale prevádzka škôl, prevádzkové peniaze rapídne klesli. A keď ste oproti roku 1997 rozpočtovali rok 1998, tak vedúci ekonomických odborov krajských úradov nám vo výbore zdokumentovali na podkladoch, dámy a páni, že im chýbalo dohromady 380 miliónov na štandardnú prevádzku, nič navyše, len zabezpečenie škôl. Keď sa to rozráta oproti rozloženiu na všetky tri štvrťroky, tak, pán poslanec Kozlík, z toho bolo vidieť, že je to len na tri štvrťroky.
Tu nikto netvrdí, že ste rozpočet robili na tri štvrťroky, vy ste ho formálne "akože" natiahli na štyri, ale fyzicky im tie peniaze podľa ich podkladov vychádzali len takto. Že sa toto stalo, malo to objektívne príčiny, povedzme nedostatok peňazí, ale aj preferencia iných rezortov, ako bola vtedy tajná služba a podobne. Povedzme to veľmi otvorene. A malo to aj subjektívne príčiny, že v podkladoch, ktoré vypracúvali krajské a okresné úrady, sa napríklad zabudlo na 80 mil. mzdových prostriedkov v Krajskom úrade Nitra. To je predsa fakt, ktorý nám dokladovali pracovníci tohto krajského úradu. Zhruba 20 miliónov sa zabudlo napočítať v Krajskom úrade Prešov. Takže toto boli aj subjektívne problémy, prečo na tento rok bol mimoriadne podhodnotený rozpočet rezortu školstva, čiže de facto bol len do volieb, len na tri štvrťroky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, upozorňujem vás, aby ste reagovali vo svojich faktických poznámkach na ostatného rečníka, ktorým bol pán poslanec Maxon. Ak budete reagovať navzájom na seba, zoberiem vám slovo.
Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Samozrejme, pán predseda Národnej rady, že reagujeme na pána poslanca Maxona, netreba nám to pripomínať, ale reagujeme v kontexte jeho vystúpenia, pretože sa rozoberajú konkrétne jeho výroky.
Takže čo sa týka školstva, treba rozdeliť školstvo na vysoké školstvo, ktoré bežalo cez kapitolu, a na stredné a základné školstvo, ktoré bežalo cez krajské kapitoly. Vysoké školstvo dostalo 11 % navrch. Krajské kapitoly, financovanie všetkých úsekov, ktoré sa viažu na krajské kapitoly, sú nielen v školstve, je tam aj zdravotníctvo, mnoho ďalších úsekov. A bolo veľmi dôležité, ako si krajské úrady a potom okresné úrady nadväzne rozdistribuujú prostriedky. Takže, pán poslanec, opäť najviac opatrení zo strany ministerstva financií smerovalo práve na chod školstva, na chod zdravotníctva. Je jasné, že si museli krajské kapitoly a, samozrejme, aj okresné úrady vnútri vyrovnať finančné problémy tak, aby si povedali, čo sú priority. Ministerstvo financií nikdy nebolo proti tomu, aby riešilo vnútorné presuny v rámci kapitol jednotlivých krajov a okresných úradov.
Takže opakujem, keď si posadíte lobistickú skupinu, ktorá bude dokazovať, že to a to mi chýba, ale neodkryje vám karty v iných položkách, tak samozrejme, že sa vám môže naivne zdať, že je niektorá položka rozpočtovaná na tri štvrťroky. Nie je to pravda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Ešte vo svojom prvom vystúpení a reakcii na pána poslanca Maxona som sa mu možno aj zabudla poďakovať za jeho reálny prístup k práci, k príprave rozpočtu a vedeniu tohto ministerstva počas jeho ministrovania, pretože nás neobchádzali ani vo volebnej kampani slogany, že budú mať zamestnanci raz také platy. Teraz zrazu sa hovorí o tom, v akej situácii sú školy.
Páni poslanci vládnej koalície, to ste v predvolebnom období nemali žiadne informácie? Veď tu počúvame z iných vystúpení, ako hovoril pán predseda výboru Harach, že v apríli chodili do škôl, zisťovali si. Z čoho vychádzali potom vaše predpoklady? Ako ste chceli riešiť kategóriu učiteľov? Teraz som nepočula nič hovoriť o platoch učiteľov. Zabezpečíme teplo. Len mám obavu, aby tie deti tam nesedeli potom samé, alebo s ľuďmi, ktorých tam narýchlo zoberiete, pretože všetci učitelia vám utečú. My v svojich predvolebných sloganoch sme nesľubovali raz také platy. Sľubovali sme však reálnosť s tým, že ak sa tento rok riešili platy iných sfér, takže v ďalšom našom prídu na rad učitelia. Možno ste zabudli v tejto časti, aj pán poslanec Harach, hovoriť aj o platoch učiteľov, ktorí, ak sa držia vášho predvolebného sloganu, sa vás možno za rok opýtajú, kde sú teraz raz také platy. Alebo ich možno budú mať, len za všetko zaplatia raz toľko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
O vysokom školstve tu už hovoril pán poslanec Kozlík. Ja by som ešte spomenula malé školstvo, kde je iná situácia v rôznych krajoch. Proste v rôznych krajoch bola v oblasti školstva rôzna situácia. Bolo to práve v tom, že si tie kraje, ktoré boli na tom zle, naplánovali kapitolu školstvo nie reálne, podhodnotili ju a potom to bolo cítiť v nedostatku financií.
A čo sa týka nášho ministerstva financií, tak v priebehu roka sa práve v školstve a zdravotníctve prijalo množstvo a množstvo rozpočtových opatrení v prospech týchto oblastí.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o rozpočtových pravidlách. Vráťme sa k meritu veci, pretože ideme na to veľmi zoširoka a strácame čas.
Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážená snemovňa,
dovoľte aj mne reagovať faktami nasledujúcich listov. Píše predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pán Kamil Vajnorský pánu ministrovi financií Slovenskej republiky Miroslavovi Maxonovi 17. 4. 1998.
"Vážený pán minister, schválený štátny rozpočet na rok 1998 ukazuje, že objem mzdových prostriedkov by mal byť na vyššej úrovni ako v roku 1997. Pri skúmaní príčin vzniknutého stavu sme boli upozornení na nariadenú reguláciu čerpania mzdových prostriedkov štátneho rozpočtu v rezorte školstva. Táto situácia bola aj v uplynulých rokoch, vždy však nakoniec v našom rezorte došlo k zrušeniu regulácie a doplneniu finančných zdrojov v schválenej výške. Žiadame Vás, aby ste prehodnotili súčasný stav a zrušili reguláciu čerpania financií pre školstvo najneskôr k 1. 5. 1998 a zároveň zistili oprávnenosť nášho tvrdenia o zaostávaní v mzdovej oblasti oproti roku 1997." Podpísaný predseda odborového zväzu.
List číslo 2, píše minister financií pánu predsedovi odborového zväzu.
"Vážený pán predseda, na Vašu požiadavku o zrušenie regulácie čerpania výdavkov na úseku školstva k 1. 5. 1998 uvádzam, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu uplatňuje v roku 1998 reguláciu čerpania rozpočtových výdavkov pri všetkých rozpočtových kapitolách vrátane kapitol krajských úradov." Podpísaný pán minister financií.
List číslo 3, píše predseda odborového zväzu...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, rokujeme o rozpočtových pravidlách. Prosím vás, vráťme sa k tomu.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Len som chcela práve podotknúť, až by som sa bola k tomu dostala.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.
Ešte raz, rokujeme o rozpočtových pravidlách. Prosím vás, vráťme sa k téme. Aj faktické poznámky orientujme na túto problematiku.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec S. Kozlík:
Áno, teším sa, že už pani Angelovičová nemá viac listov, viac korešpondencie a že ste ju prerušili, pán predseda. A dúfam, že sa stane toto isté, keď vystúpi pán minister Černák mimo témy, že mu bude zobraté slovo, pretože rokovací poriadok hovorí o...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kozlík, hovorte k rozpočtovým pravidlám a k vystúpeniu pána poslanca Maxona.
Poslanec S. Kozlík:
Procedurálna poznámka.
Čo sa týka regulácie výdavkov, pretože o tom hovoril pán minister Maxon, regulácia výdavkov sa spúšťa vždy od januára, ak dochádza k istým rizikám v oblasti štátneho vývoja. Odporúčam ktorémukoľvek ctenému poslancovi a poslankyni absolvovať návštevu ktoréhokoľvek parlamentu alebo vyspelého západného štátu, ako fungujú regulačné pravidlá v jednotlivých štátoch. Takže v tomto zmysle sa uplatňovala priebežná regulácia výdavkov. A opakovane zdôrazňujem, že ku koncu roka v niektorých sektoroch počas viacerých rokov. A tak to bolo aj v roku 1998, keď pán minister Maxon pristúpil k uvoľneniu výdavkov v niektorých kapitolách, ktoré boli skutočne veľmi "našponované", že tu bola ústretovosť aj predchádzajúcej vlády v riešení niektorých akútnych rozpočtových problémov.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Maxon bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Schmögnerová?
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi, aby som reagovala na niektoré vyjadrenia. Samozrejme, že nie na všetky, nie je to potrebné.
Myslím si, že závažná otázka je, prečo sme k rozpočtovému provizóriu pristúpili. Musím trošku poopraviť vystúpenia niektorých pánov poslancov asi v takom smere, po prvé, cez tlač, cez noviny som sa dozvedela, že keď prídem na ministerstvo financií, budem tam mať v počítači hotový návrh zákona. On tam nemohol byť. Nemohol tam byť preto, že neprešiel cez rokovanie vlády. A akékoľvek podklady, ak neprejdú cez rokovanie vlády, nie sú odsúhlasené, nie sú návrhom zákona. Na rozdiel od toho v roku 1994 pripomeňme si volebnú kampaň, kde ste veľmi ostro proti nám útočili a potom neskôr ste zneužívali svoje možnosti prístupu do masmédií v takom smere, že vláda nepripravila návrh zákona o štátnom rozpočte. Tam je diametrálny rozdiel. My sme ten návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1995 vo vláde schválili. Bolo iba politické rozhodnutie, že ho nedodáme do Národnej rady, pretože sme vedeli, že budúca vláda s ním nakladať nebude. My sme boli pritom do volieb 6 mesiacov legitímne pri moci a boli sme schopní zostaviť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Vy ste boli 4 roky pri moci a neboli ste schopní vo vláde schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Vy ste zrejme nepredpokladali, že vyhráte voľby.
Prečo sme nesúhlasili so skrátením volebného obdobia? Práve preto, že ste prišli s návrhom, napokon to ani nebol návrh, ktorý by bol odsúhlasený vo vtedajšej koalícii definitívne, ale návrhy zákonov, ktoré sa týkajú volebného obdobia, je zrejme vhodné predkladať nie vo volebnom roku. Či to bude také politické rozhodnutie, aby sa zosúladilo fiškálne plánovanie s politickým cyklom, to neviem v tejto chvíli povedať. Ale vidím aj iné riešenia, ako nevyhnutnú novelizáciu zákona o voľbách. Iným z riešení by bolo, čo sa v civilizovaných štátoch robí, že existuje dlhodobejšie finančné hospodárenie štátu, napríklad v USA 5-ročné, v Británii 3-ročné, a naším zámerom je, ak ste pozorne čítali programové vyhlásenie vlády, tiež prejsť na takéto dlhodobejšie finančné hospodárenie štátu. Tým by sa ten rozpor, ktorý tu je s dĺžkou volebného cyklu a s prípravou fiškálneho roku, asi mohol aj vyriešiť.
Uvádzali ste, vážení poslanci, že vláda mohla predložiť riadny zákon o štátnom rozpočte na rok 1999. Chcem len upozorniť, že zákonom stanovený termín na predloženie návrhu zákona o štátnom rozpočte je 15. november. Keďže vláda bola vymenovaná, myslím, 30. októbra, mali sme na to 2 týždne, takže formálne sme to mohli predložiť. Ale bývalý pán podpredseda vlády už tvrdí, že do skeletu štátneho rozpočtu na ministerstve financií bolo možné vložiť novú hospodársku politiku. Vy veľmi dobre viete, že toto tvrdenie je absurdné, pretože nová hospodárska politika sa predsa bude opierať o novelizované, úplne nové zákony, a dobre viete, že legislatívny proces je procesom zdĺhavým a vonkoncom nie je možné, aby do 15 dní boli prijaté nové zákony, o ktoré by sa opieral nový zákon o štátnom rozpočte. A ani by to nebolo možné v skrátenom legislatívnom konaní urobiť tak, aby to bolo niekedy, možno tak v druhej polovici novembra, všetko poschvaľované. Pretože naším zámerom je skutočne začať diametrálne odlišnú hospodársku politiku, ktorá si vyžiada značné legislatívne zmeny. Takže ani pri najlepšej vôli asi by sa to urobiť nedalo. A aj keď si uvedomujeme určité negatívne stránky rozpočtového provizória, nepochybne áno, na druhej strane má to aj isté pozitívum a to pozitívum je práve to, že sa nám vytvoril priestor, aby v priebehu - a už sme začali s tou legislatívou - najbližších týždňov bola do Národnej rady dodaná legislatíva, návrhy zákonov, na základe ktorých sa bude potom môcť aj zostaviť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.
Rozpráva sa tu aj o personálnych čistkách. Tiež veľmi jednoznačne hovorím, že som proti čistkám na politickej báze. Ale ak sa šíri strach a neistota, myslím si, že predovšetkým u tých, ktorí prestúpili zákon - ale zdá sa, že u mnohých ani toto ešte nemožno konštatovať -, a u tých, ktorí nemajú dostatočné odborné vedomosti. Chcela by som sa opýtať, či bolo čistkami odvolanie členov bankovej rady z Eximbanky, kde kontrolné orgány zistili závažné porušenia zákonov. A budeme vyvodzovať z toho dôsledky. A voliči by mali asi odpovedať na otázku, ako nazvať vymenovanie nového guvernéra Eximbanky deň pred odchodom vlády s tým, že by mu malo patriť odstupné, ktorého výška sa odhaduje niečo nad milión korún. Nazdávam sa, že pán - dnes už odvolaný - guvernér bude mať toľko statočnosti, že sa vzdá tohto odstupného.
Chcela by som sa ešte dotknúť dovoznej prirážky. Zrejme ste nepochopili, čo som hovorila. Ja som sa kriticky vyjadrila k princípu, ako bola prijatá dovozná prirážka, nie k procesu odpúšťania dovoznej prirážky pri technológiách a výrobnej spotrebe. Bola by som odhodlaná urobiť to isté, pretože nie je rozumné, aby sa diskriminovali tí podnikatelia, ktorí dokázali predložiť všetky podklady a možno mali aj nejaké priaznivejšie vzťahy k ministerstvu financií a bolo im odpustené, a tým iným, ktorí možno nestihli včas alebo boli odsúvaní, ktorým sa neodpustilo.
Takže ja tu verejne hovorím, že tieto návrhy do konca roku, ktoré spĺňajú všetky kritériá, tak ako ste vy uviedli, pán poslanec Maxon, v týchto prípadoch aj ja budem akceptovať odpustenie dovoznej prirážky technológie a výrobnej spotreby. Zverejníme aj tento zoznam, pretože sme sa zaviazali transparentnosti. Chcem len povedať, že pri našich rokovaniach s OECD boli veľmi prekvapení, že sa k tomuto pristúpilo. Musela som im vysvetľovať, že od začiatkov spôsob, akým bola prijatá dovozná prirážka, zrejme principiálne nebol vhodný, a to, či sa dohodneme s WTO, v akom rozsahu sa prijme dovozná prirážka, to naozaj už dnes nie je v rukách opozičných poslancov, ale je to v rukách niekoho iného.
Často nás ubezpečujete, že sme neodborní, nekvalifikovaní, že neuvádzame konkrétne údaje. Nechcem sa k tomu vracať. Pán poslanec Maxon, veľakrát ste tu pracovali s polopravdami, s nedostatočnými faktami. Možnože sa k tomu vyjadrím niekedy inokedy, ale nechcem to dnes už predlžovať. Aj v prípade tepla, samozrejme, že máme kvalifikovaný odhad a vy veľmi dobre viete, že skutočná spotreba tepla bude závisieť od toho, aký bude vývoj priemerných denných teplôt, a to, žiaľbohu, ani my dnes nevieme odhadnúť. To som mala na mysli, keď som povedala, že neviem v tejto chvíli presne povedať, aká bude potreba dotácií do konca roka.
Zásadné nedorozumenie tu zrejme bolo a zrejme viacerí opoziční poslanci asi nevedia, akým spôsobom sa uvoľňovalo viazanie nielen v kapitole školstva, ale aj krajských úradoch, ktoré sa týkali práve školstva. Predchádzajúca vláda čiastočne uvoľnila to viazanie, ale jedno z prvých ťažkých rokovaní, skutočne ťažkých, bolo rokovanie medzi ministerstvom financií a ministerstvom školstva, aby sa viazanie v zásade dalo na nulu. A to sa týka aj kapitol krajských úradov vo výdavkoch na školstvo. A môžem naozaj potvrdiť, že keby sme to neboli urobili, tak školy by sa museli zatvoriť. Tá otázka bola aj takto vo vláde postavená, pretože konečné slovo bolo napokon slovo vo vláde. Takže, pani poslankyňa Mušková, táto vláda urobila to, že rozhodla, že sa uvoľňuje viazanie v celom rozsahu a uvoľňuje sa práve v kapitole školstva a v kapitolách krajských úradov pri tých výdavkoch, ktoré sa týkajú školstva. Keby sme to neboli urobili, v školách by sa nekúrilo, neboli by tam dodávky teplej vody, boli by museli byť predĺžené zimné prázdniny.
Na záver by som len chcela povedať jednu vetu: Čo ste neboli schopní urobiť za štyri roky, chcete, aby sme my boli schopní urobiť za štyri týždne. Nie, nedalo sa. Za štyri týždne sa nedalo urobiť to, čo ste neurobili za štyri roky. Naše ciele a zámery nie sú cieľmi na štvrťrok 1999 a nie sú ani cieľmi na jeden rok. Naše ciele a zámery, naše volebné sľuby sa týkajú štvorročného obdobia a my ich splníme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej.
Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
dámy a páni,
rokujeme teraz o novele zákona o rozpočtových pravidlách. Diskusia k tomuto materiálu bola veľmi chudobná, diskutovali najmä kolegovia z opozície o iných veciach a diskutovali v takom duchu, ako keby naša pamäť alebo občanov tejto krajiny siahala iba do včerajšieho obeda. Chcem zopakovať: Nielen preto rokujeme o tomto bode teraz, že doterajšia vláda nepripravila návrh zákona o štátnom rozpočte, ale aj preto, lebo táto vláda dokonca nepripravila dostatočné zdroje ani na naplnenie výdavkov tohto roka. Veď sme pred dvomi hodinami schválili novelu zákona o štátnom rozpočte, kde sme hovorili o tom, že o 1,5 miliardy, to je 1 500 miliónov sa prehĺbil deficit štátneho rozpočtu na tento rok z titulu zvýšených výdavkov na sociálne dávky. Na sociálne dávky preto, lebo je nezamestnanosť nie, ako sľubovala bývalá vláda, pod 10 %, ale dnes je 15 %, ďalej je viacej ľudí sociálne odkázaných, ako to bolo v minulom roku.
Dámy a páni, taká je situácia tento rok a ak ste vy v minulom svojom volebnom období schvaľovali zákony, ktorými ste zaväzovali vašich nástupcov, inými slovami to znamená, že vaše nesplnené sľuby bude plniť táto vláda. Len vám pripomeniem niekoľko zákonov, ktoré sme v tomto roku v tejto Národnej rade schválili, ale ich účinnosť bude až od budúceho roka. To nie je len zákon o platových náležitostiach vojakov, to je aj zákon o sociálnej pomoci, ale nakoniec to je aj ten návrh zákona, ktorý ste schválili vo vláde tesne pred odchodom z vlády, o zvýšení minimálnej mzdy.
Dámy a páni, prišiel som k presvedčeniu a myslím si, že takýto dojem má aj väčšina občanov tejto krajiny, ktorí sledujú rozpravy k návrhom zákonov, o ktorých tu rokujeme, že tí, ktorí boli pri moci, ktorých vystriedala vláda Mikuláša Dzurindu, s týmto štátom a s občanmi tejto krajiny cítili minimálne. Usudzujem tak z toho, čo po nich zostalo - úzka skupina, elita, nezodpovední správcovia majetku, ktorí kupujú luxusné vily v Španielsku a ich zamestnanci strácajú základné sociálne istoty.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánovi poslancovi.
Pýtam sa, pán poslanec, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec J. Brocka:
Áno, pán predseda. V rozprave neodznel ani jeden pozmeňujúci návrh. Môžeme hlasovať o jednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe.
Predseda NR SR J. Migaš:
Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov a potom by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Také však neboli.
Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Brocku, aby hlasovanie uvádzal.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Brocka:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu k článku I, a to bod 3 doplniť o písmeno d), ktoré znie - text máte v spoločnej správe pred sebou. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať. Prezentujme sa.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Brocka:
Pán predseda, keďže rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrhov na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených návrhov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 51. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 27.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Vojtech Tkáč.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
v mene skupiny poslancov pani Oľgy Keltošovej, pani Marty Aibekovej, pána Alojza Engliša aj v mene svojom predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z.
Na základe tohto poslaneckého návrh navrhujeme, aby sa v § 2 ods. 1 písm. a) suma 16,20 Sk nahradila sumou 21,60 Sk. Zákonom stanovenú výšku minimálnej mzdy, ktorá je dnes upravená v platnom znení v § 2 ods. 1 písm. b), navrhujeme, aby sa táto maximálna suma 3 000 Sk nahradila sumou 4 000 Sk. V § 2 ods. 2 odporúčame doplniť novú výmeru týždenného pracovného času ustanoveného pre zamestnancov mladších ako 16 rokov. Štvrtým návrhom je úprava poznámky pod čiarou k odkazu 1) vo väzbe na odkaz na § 83 ods. 2 až 5 Zákonníka práce. Ďalej skupina poslancov navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1999.
Dovoľte mi, aby som ozrejmil príčiny a motiváciu skupiny poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré nás viedli k tomu, aby sme navrhli novú úpravu v oblasti minimálnej mzdy.
Chcem uviesť, že v tomto období nadobudli alebo budú nadobúdať účinnosť nové právne úpravy, ktoré súvisia so sociálnou reformou. Táto sociálna reforma vyplýva z koncepcie transformácie sociálnej sféry, ktorá bola predložená aj Národnej rade Slovenskej republiky. Nadväzujeme na novú úpravu predovšetkým životného minima. Táto nová právna úprava je upravená v zákone číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok. Tento zákon upravuje okrem iného aj novú úpravu životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Na základe navrhovaného zákona odporúčame zvýšiť minimálnu mzdu zhruba o 33,3 %, t. j. z doterajších 3 000 Sk mesačne na 4 000 Sk mesačne. To je tá absolútna výmera minimálnej mzdy. A takisto sa upravuje aj hodinová sadzba zo 16,20 Sk na 21,60 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase. Ďalej sme reagovali aj na zmeny a očakávaný vývoj spotrebiteľských cien od poslednej úpravy výšky minimálnej mzdy do konca roku 1998.
Chcem konštatovať, že tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a vyplýva aj z príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je to predovšetkým Dohovor o zavedení metód určenia minimálnych miezd a Dohovor o metódach určovania minimálnych miezd v poľnohospodárstve, ako aj vo väzbe na Dohovor číslo 111 o diskriminácii v zamestnaní a v povolaní a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že návrh zákona o zmene zákona o minimálnej mzde má, samozrejme, ekonomicko-sociálne aspekty. Treba uviesť aj skutočnosť, že minimálna mzda je kategóriou, ktorá ovplyvňuje pôsobenie zamestnávateľov, pretože je to zákonom stanovená hranica, pod ktorú by akékoľvek dohody o výške mzdy v pracovnej zmluve boli neplatné. Pred voľbami sme boli často svedkami rôznych sociálnych demagógií a sociálnych lží o pomeroch na Slovensku z hľadiska platov a miezd.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že minimálna mzda má dve funkcie. Okrem funkcie ekonomickej aj sociálnej je potrebné si uvedomiť, že minimálna mzda vlastne garantuje spoločenskú cenu práce na najnižšej úrovni stanovenej zákonom a že zároveň je predmetom kolektívneho tarifného vyjednávania. Podľa zákona o mzde je od 16. januára 1992 účinný mechanizmus tarifného kolektívneho vyjednávania, na základe ktorého za výšku miezd zodpovedajú ešte v bývalom Česko-Slovensku a dnes v samostatnej Slovenskej republike odborové organizácie a zamestnávatelia. Predmetom kolektívneho tarifného vyjednávania nie je len celková úroveň miezd, ale je aj dohovor cez zákon o kolektívnom vyjednávaní o výške minimálnej mzdy.
V tejto súvislosti treba uviesť, že v súvislosti s ekonomickou transformáciou aj so sociálnou reformou ešte v pôsobnosti federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí alebo federálnej vlády mala kategória alebo inštitút minimálnej mzdy svoj vývoj. Z hľadiska pôsobenia jednotlivých reformných krokov existovalo vyše 20, presne 24 prípadov, keď na výšku minimálnej mzdy, prepáčte mi za termín, boli "zavesené" určité väzby na výpočet platenia poistného štátom či na niektoré dávky životného minima, na postup v sociálnom zabezpečení v dávkach štátnej sociálnej starostlivosti, či v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. Postupom času tieto prívesky vo väzbe na výšku minimálnej mzdy boli, samozrejme, odstraňované a dnes väzba na minimálnu mzdu je obsiahnutá v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti Sociálnej poisťovne a v oblasti zamestnanosti. Veľmi starostlivo ešte za pôsobenia bývalého vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa pripravovali tieto zmeny. Vzhľadom na to, že došlo už k systémovým zmenám v oblasti životného minima, boli vytvorené ekonomické podmienky na to, aby táto kategória minimálnej mzdy mohla byť upravená.
Ak odhliadnem od politických a emocionálnych prístupov v tejto inštitúcii, chcel by som predovšetkým zvýrazniť, že minimálna mzda v tej dvojfunkčnej polohe má charakter zákonnej právnej úpravy. Teraz nedelím minimálnu mzdu na reálnu či nominálnu, ale to je teda to nominálne vyjadrenie v zákone a potom je faktická výška minimálnej mzdy, ktorá je dnes už k dispozícii príslušným odborovým organizáciám a zamestnávateľom.
V návrhu máte upravené analýzy vo väzbe na kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na rok 1998, na základe ktorých v rámci kolektívneho vyjednávania je možné dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu oproti úrovni ustanovenej v príslušnom zákone, teda v zákone číslo 90/1996 Z. z. Je možné tiež dohodnúť výšku mzdovej tarify najnižšej tarifnej triedy, ktorá v podstate odzrkadľuje výšku minimálnej mzdy. Chcel by som v tejto súvislosti tiež uviesť, že tento postup pri kolektívnom tarifnom vyjednávaní sa upravuje diferencovane. Samozrejme, závisí od ekonomických možností či pozície v oblasti príslušného rezortu. Ak Odborový zväz potravinárov dohodol s jednotlivými zamestnávateľskými zväzmi v potravinárskom priemysle najnižšie mesačné tarify od 3 000 Sk do 3 600, iné odborové zväzy, ako je napríklad Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, dohodol so Zväzom zamestnávateľov obchodu a cestovného ruchu mzdovú tarifu 3 250 Sk, ale Odborový zväz KOVO napríklad so Zväzom elektrotechnického priemyslu dohodol najnižšiu mesačnú mzdovú tarifu 3 760 Sk. Drevospracujúci priemysel, lesné a vodné hospodárstvo, teda odborový zväz so Združením zamestnávateľov vo vodnom hospodárstve dohodol 3 900 Sk. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že existuje zákonom stanovená výška minimálnej mzdy a takisto faktická hodnota stanovená kolektívnymi zmluvami.
Samozrejme, je kvantifikovaná aj ekonomická stránka veci, preto mi dovoľte v tejto úvodnej reči vystúpiť aj s tým, že nemožno súhlasiť so zdôvodnením vlády Slovenskej republiky z 2. decembra 1998, kde vláda vyslovuje nesúhlas s predloženým návrhom zákona, pretože sa tu konštatujú odborné nezmysly. Ak sa tu hovorí, že zákonnú úpravu zvýšenia minimálnej mzdy je potrebné riešiť v nadväznosti na riešenie väzby inštitútov poistných systémov na minimálnu mzdu, treba povedať, že v rámci toho postupného "odvesovania" od reálnej hodnoty a zákonnej úpravy minimálnej mzdy v štátnom rozpočte sa stanovila fikcia platby štátu do jednotlivých poistných fondov. Preto je mi absolútne nepochopiteľné, že Národná rada pri programovom vyhlásení vlády neodsúhlasila stanovisko jednak klubu HZDS, ale aj poslanca Cabaja, aby vláda postupne zvyšovala platby štátu do poistných systémov až do výšky 25 % z platnej úrovne, teda zákonnej úrovne minimálnej mzdy.
Veľmi dobre si tiež treba pamätať, aké slová tu odzneli, či si niekto niečo nepamätá od včera od obeda. Tak o pamäti tiež viem svoje, akým spôsobom v uplynulých štyroch rokoch vláda tlačila na to, aby platby štátu boli viazané na výšku minimálnej mzdy. Preto mi dovoľte, aby som odporučil Národnej rade upraviť právny stav na výšku 4 000 Sk, čo vlastne do zákonnej podoby bude odzrkadľovať dosiahnutú faktickú a reálnu úroveň minimálnych miezd v rámci kolektívneho tarifného vyjednávania s tým, že to prispeje k plneniu aj ďalších funkcií, akými je otázka, či sa na Slovensku oplatí alebo neoplatí pracovať vo väzbe na to, že súčasná úroveň životného minima od 1. júla a následne od 1. januára 1999 pre fyzickú osobu je stanovená hranicou 3 000 Sk.
Aj týmto spôsobom sa domnievame, že zvýšime tú rozdielnosť medzi životným minimom a medzi minimálnou mzdou. Ak odzneli aj v predvolebnom období tézy o 100, 200-percentom zvyšovaní platov a miezd, a to aj v reálnej podobe, v nominálnej hodnote, tak si myslíme, že toto je jeden krok na to, aby sa zreálnila právna úprava ekonomickým, ale aj sociálnym vývojovým skutočnostiam, ktoré evidujeme v poslednom období.
Chcel by som na záver uviesť, že programové vyhlásenie vlády vychádza z koncepcie ceny práce, ktorú sme pripravili aj so sociálnymi partnermi. Žiaľ, nie je chybou bývalej vlády, že nedoštudovaní odborári robili svetovú politiku, ale nerealizovali koncepciu ceny práce, na základe ktorej sa mali robiť permanentné analýzy. Počítali sme s vytvorením určitého subjektu odborov a zamestnávateľov preto, aby sa permanentne hodnotil mzdový vývoj v tejto krajine a aby aj v tejto oblasti boli stanovené exaktné, vedecky podložené analýzy preto, aby sa rozhodovalo o výške miezd a tým aj o výške minimálnej mzdy.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť aj to, že v štátoch, kde kolektívne tarifné vyjednávanie má mnoho desaťročí tradíciu, za každým promile postoja odborov či zamestnávateľov je dnes exaktný výskum ekonomických profesorov, ekonomických či ďalších univerzít a spoločných, ale aj samostatných subjektov, ktoré exaktne pripravujú podklady na realizáciu mzdového vývoja. V tejto oblasti koncepcia ceny práce na svete je. Ale o jej realizačnom aspekte by si mohli spytovať svedomie tí, čo išli do svetovej politiky, a nie do plnenia reálnych, konkrétnych sociálnych potrieb občanov.
Verím, že ak si spomeniem pri pripomenutí volebných programov všetkých politických strán a hnutí v tejto snemovni, že tento zákon nemôže nebyť podporený.
Ďakujem vám za pozornosť.