Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Záborskej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci a poslankyne. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce ešte vyjadriť pán minister.
Áno. Nech sa páči, pán minister Magvaši.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Pán predsedajúci, chcel by som k pozmeňujúcemu návrhu vyjadriť súhlasné stanovisko.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov? Nie.
Pýtam sa teda, pani spravodajkyňa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Ak áno, tak podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.
Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Záborskú, aby hlasovanie uvádzala postupne, tak ako je v správe.
Poslankyňa A. Záborská:
Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, keďže v spoločnej správe bol uvedený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý mení bod 13, a tento priamo súvisí s vládnym návrhom zákona, aby ste dali o ňom hlasovať, tak ako je uvedené v písomnej spoločnej správe.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Takže budeme hlasovať. Pripravte sa na hlasovanie, páni poslanci a poslankyne. Prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme predložený návrh prijali.
Pani spravodajkyňa, nech sa páči.
Poslankyňa A. Záborská:
Ďalšie návrhy z rozpravy neboli, a preto, pán predsedajúci, v zmysle § 89 ods. 3 vás žiadam o tretie čítanie predkladaného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 90 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 90a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky László Miklós.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa zákona číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, ako aj nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 92/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší, sú prevádzkovatelia jestvujúcich veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia povinní v termínoch podľa rozhodnutí bývalých úradov životného prostredia, najneskôr však do 31. 12. 1998, dosiahnuť na týchto zdrojoch prísnejšie emisné limity určené citovaným nariadením. Avšak podľa zistení je reálna situácia taká, že okolo 30 % veľkých a stredných zdrojov znečisťovania nebude ustanovenú požiadavku do tohto termínu spĺňať a v takýchto prípadoch je v § 12 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší ustanovená povinnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia zdroje zastaviť alebo obmedziť ich prevádzku.
Chcel by som povedať, že tieto zdroje sú predovšetkým teplárne, ktorých zastavenie by asi malo veľmi vážne dôsledky. Keďže viaceré takéto zdroje z objektívnych dôvodov teda nemôžu byť odstavené z prevádzky, bolo potrebné pristúpiť k úprave dotknutých právnych predpisov. Navrhované úpravy právnych predpisov rozlišujú a znevýhodňujú prevádzkovateľov tých zdrojov, ktorí emisné limity do 31. 12. 1998 nedosiahnu. Toto je realizované tak, že vypúšťané znečisťujúce látky sú rozdelené na kvalitatívne triedy, a to triedu A, to sú znečisťujúce látky, ktoré spĺňajú limity, a triedu B, to sú látky, ktoré nespĺňajú emisné limity. Na prevádzkovateľov zdrojov v triede B, teda tých, ktorí nespĺňajú limity, sa navrhuje uplatňovať ekonomický nástroj prejavujúci sa v náraste výšky poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, ktorý jednak znevýhodňuje tých prevádzkovateľov zdrojov, ktorí emisné limity nedosiahli, a jednak každoročným zvyšovaním poplatku stimuluje prevádzkovateľov ku skoršej realizácii opatrení. Možnosť zaradenia znečisťujúcich látok do triedy B sa týka výhradne jestvujúcich zdrojov znečisťovania ovzdušia, nových zdrojov sa to netýka, tam nie je možná žiadna výnimka.
Vážené panie a páni poslanci, z tohto, čo som uviedol, vyplýva, že novela zákona o ochrane ovzdušia a zákona o štátnej správe ochrany ovzdušia a nový zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia veľmi úzko súvisia a na sebe nadväzujú. Preto navrhujeme, aby sme predovšetkým rozmýšľali o týchto dvoch úpravách spoločne a je potrebné, aby uvedené právne predpisy boli prerokované a prijaté súčasne.
Vážené panie a vážení páni poslanci, verím, že predkladané návrhy zákonov odporučíte na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi Miklósovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Petrovi Muránskemu a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Muránsky:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov (tlač 90), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, ktorý máte pred sebou ako tlač 90a.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredia a ochranu prírody číslo 11 zo dňa 16. decembra 1998.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 93 z 8. decembra 1998 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor dostal dňa 9. decembra 1998 stanovisko poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Mesiarika, člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý nie je členom tohto gestorského výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tento pozmeňujúci návrh potom odôvodním a prečítam, ako sa k nemu postavil gestorský výbor, pri uvádzaní hlasovania.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Muránskemu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci ani poslankyne. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, pán poslanec Ambróš, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Mesiarik. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
V rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážení kolegovia poslanci,
nedá mi, aby som sa nevyjadril k predloženej novele návrhu zákona. Táto novela bola vyvolaná vlastne tým, že 30 % podnikov na Slovensku, ktoré znečisťujú ovzdušie Slovenskej republiky a priľahlých krajín, nesplnilo za sedem rokov predošlý zákon, ktorý platil alebo platí teraz. Čiže povedzme tak, že tento zákon o ovzduší vlastne rieši tých, ktorí zákony ignorovali, respektíve finančné prostriedky, ktoré mali ísť do životného prostredia, venovali inde.
Veľmi ma mrzí, toto je zo zákonov z oblasti životného prostredia vlastne prvý zákon, ktorý bol predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, ale chcem za seba a za výbor povedať, že budeme zásadne proti tomu, aby sa to stalo pravidlom a aby sa také dôležité zákony, ako je zákon o ochrane ovzdušia a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, predkladali v skrátenom konaní.
Bola veľmi živá diskusia okolo tohto zákona, pretože nepriamo sa dotýka každého občana, jeho zdravia, ale aj finančných možností. Pretože viete, že v podstate sme prijali balíček opatrení, kde budú zvýšené ceny energií, a preto vlastne aj z tohto miesta by som sa chcel poďakovať tým 70 % podnikov, ktoré dali svoje podnikanie do súladu so zákonom o ochrane ovzdušia, a prisľúbiť tým 30 %, ktoré toto nevykonali, že budeme veľmi prísne dohliadať na to, aby tie limity, ktoré sú dané týmto zákonom, touto novelou, boli do roku 2006 aj dodržané.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.
Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pán poslanec Mesiarik.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som predniesol aj ja svoje stanovisko k prerokúvanému návrhu zákona. V každom prípade treba povedať, že tento návrh zákona je veľmi dôležitý na ochranu a tvorbu životného prostredia, najmä jej jednej zložky - ovzdušia. Samozrejme, nepriamo aj na ochranu prírody, ochranu vody a pôdy. V konečnom dôsledku sa stav ovzdušia a vypúšťanie škodlivín do ovzdušia odrazí aj v kvalite nášho potravinového reťazca a, samozrejme, aj v zdravotnom stave občanov.
Ochrana životného prostredia v uplynulých rokoch, ba desaťročiach sa na Slovensku zanedbávala. Produkovalo sa obrovské množstvo tuhých, kvapalných a plynných látok, ktoré Slovensko zaraďovali medzi krajiny s najviac poškodenými zložkami životného prostredia v Európe. Odrážalo sa to, samozrejme, aj v zdravotnom stave našich obyvateľov a priemernom veku dožitia sa. Keď poviem, že zdravotný stav obyvateľov Slovenska nie je dobrý, bude to len mierna formulácia, ktorá nedostatočne charakterizuje súčasný stav. Príliš veľký počet obyvateľov u nás ešte aj dnes zomiera na srdcovo-cievne ochorenia a na novotvary, teda na takzvané moderné choroby, ktoré sú však vo vyspelých krajinách na ústupe. U nás naopak - na vzostupe! Vo väčšine okresov viac ako 50 % zomretých na 100 tisíc obyvateľov zomiera na srdcovo-cievne ochorenia a okolo 20 % na novotvary.
Pri tvorbe pôvodného návrhu zákona číslo 309 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami sa vychádzalo z legislatívy uplatňovanej v krajinách Európskej únie, najmä z dvoch zásad. Znečisťovanie treba odstraňovať pri zdroji a znečisťovateľ platí. Bol to na svoju dobu moderný zákon, dá sa dokonca povedať, že vo viacerých svojich ustanoveniach predstihol možnosti Slovenskej republiky. Vďaka nemu sa výrazne znížila produkcia plynných škodlivín. V pomere k roku 1989 do roku 1997 sa vypúšťanie tuhých znečisťujúcich látok znížilo o 260 701 ton. Je to skutočne nepredstaviteľné množstvo, čo je v percentách zníženie o 81,22 %. Oxidov síry sa do ovzdušia vypúšťa menej o 369 794 ton, teda o 64,99 % menej. Oxidov dusíka sa do ovzdušia dostáva o 103 499 ton, teda menej o 45,67 %. Oxidu uhoľnatého sa produkuje menej o 145 053 ton, čo je menej o 29,54 %. Ukázalo sa však, že časť prevádzkovateľov technológii, a tak ako to tu už bolo spomínané, je ich približne 30 %, sa doteraz nevedelo vyrovnať s prísnymi emisnými limitmi určenými pre nové zdroje. To je rozhodujúci dôvod na vypracovanie novely tohto zákona. Pretože mnohé závody nestihli, chcel by som sa sám presvedčiť o tom, že z finančných dôvodov, prebudovať technologické a energetické celky a vybudovať zariadenia na zachytávanie plynných škodlivín a zabezpečiť tak súlad s právnymi predpismi.
Ak som hovoril, že rád by som sa presvedčil o tom, že nestihli to z finančných dôvodov, tak bolo by možné uviesť niekoľko argumentov. Len napríklad Slovenské energetické závody investovali za uplynulé štyri roky viac ako 8 miliárd korún na modernizáciu výrob, novej technológie a napríklad na zabezpečovanie odsírenia či už v Novákoch - v Zemianskych Kostoľanoch, ale napríklad aj vo Vojanoch. Sú to obrovské finančné prostriedky a určite pri súčasnej transformácii, pri transformačných procesoch, nie každý podnik si mohol dovoliť brať obrovské úvery, prípadne vyfinancovať tieto objekty z vlastných prostriedkov.
Ďalším, a nie zanedbateľným dôvodom je využívanie hnedého uhlia a lignitu z baní na hornej Nitre a z Modrokamenských uhoľných baní. Je známe, že je to menej kvalitné uhlie, že obsahuje viac škodlivín, najmä síry a arzénu, a v technologických procesoch v tepelných elektrárňach, teplárňach a spaľovniach nie je možné zabezpečiť splnenie prísnych emisných limitov. Keďže musíme myslieť na to, že v našich hnedouhoľných baniach pracuje v súčasnosti viac ako 9 tisíc pracovníkov, je to aj ochrana pracovných príležitostí v regiónoch, kde je už teraz pomerne vysoká nezamestnanosť. Spomínal som, že si neviem predstaviť ukončenie prevádzky Modrokamenských uhoľných baní v súčasnej situácii, kde pracuje okolo 1 400 ľudí. Už teraz je tam nezamestnanosť okolo 25 % a pri zastavení tejto ťažby pre nedostatok odbytu by to, samozrejme, spôsobilo v tomto regióne katastrofu. A myslím si, že to nie je zanedbateľný dôvod.
Úprava právnych predpisov umožní takto prevádzkovať aj tie zdroje, ktoré sa nevyrovnali s určenými emisnými limitmi do 31. 12. 1998, ale predĺžením termínu do roku 2008. Aby to však nemali také jednoduché a aby sa necítili dotknutí tí, ktorí sa s problémom, teda s emisnými limitmi vyrovnali, budú musieť platiť výrazne vyššie poplatky za znečisťovanie ovzdušia. Každoročné zvyšovanie poplatku by malo byť dostatočným motívom, aby sa so situáciou vyrovnali čím skôr.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že prijatie tejto novely zákona podporím aj pri hlasovaní.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
Ďalej bude v rozprave vystupovať pán poslanec Mesiarik.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené poslankyne, poslanci,
keďže predchádzajúci kolega poslanec pán Zlocha povedal v podstate 90 % toho, čo som chcel aj ja povedať, budem veľmi stručný. V plnom rozsahu súhlasím s jeho vystúpením a chcem len zdôrazniť, vážené poslankyne, poslanci, že je pravda, ako tu bolo povedané zo strany predsedu výboru, že v tejto oblasti musíme byť tvrdí a nekompromisní. Ale apelujem na to, aby sme si zachovávali v tejto oblasti, tak ako aj v oblasti práce zelených a ochrany zvierat, určitú striedmosť, určitý rozum. Pretože, ak niekto hlása, že nechce chodiť v kožuchoch, a pritom chodí v tých kožuchoch, tak aj v tejto oblasti treba mať skutočne na pamäti aj naše možnosti, naše dosahy alebo dosahy našich opatrení na sociálnu oblasť a vôbec na život ako taký.
Ubezpečujem vás, že tento návrh alebo tento návrh zmeny zákona je výsledkom celoročnej práce. Možno, že dokonca ešte viac ako rok sa na tom pracovalo a môžem, pretože v tej oblasti som pracoval, vás ubezpečiť, že nepoškodzuje slovenského občana. Slovenský občan sa nemusí báť, že tým by dýchal viacej síry, ako je vôbec únosné, alebo žeby sa životné prostredie tak znehodnocovalo, že by musel mať nejaké obavy z postihnutia. Zdôrazňujem ešte raz, ako viackrát tu bolo zdôraznené a povedané, naše normy, skutočné normy Slovenskej republiky v tejto oblasti sú na vysokej úrovni a sú dobré. Poviem príklad. Keby sme z hľadiska európskeho splnili všetky závery z celoeurópskeho fóra, ktoré bolo v Japonsku, myslím si, že v Kioto to bolo, kde pán Zlocha ako bývalý minister životného prostredia bol, znamenalo by to okolo 20 miliónov nezamestnaných.
Takže v tejto oblasti treba brať veci komplexne a som rád, že aj výbor, aj v diskusii sa ukazuje, že poslanci skutočne rozmýšľajú komplexne. Osobitne sa to týka energetickej oblasti, pretože Slovenská republika schválila energetickú koncepciu, kde stanovila určitú strategickú hranicu, podľa ktorej máme vyrábať elektrickú energiu v tom strategickom čísle, nebudem teraz o ňom hovoriť, z domácich zdrojov. Je to veľmi dôležité, pretože, ak by došlo k ohrozeniu tohto štátu a zablokovaniu hraníc, my vieme podľa tejto koncepcie prežiť na minimálny chod v ekonomike, vojenskom priemysle i v domácnostiach. A to si chráňme, to si chráňme, pretože v každom ohrození vieme našu energetickú situáciu vyriešiť.
Chcel by som ešte požiadať, aby sa zdôvodnila príčina, prečo výbor nesúhlasí s mojím návrhom. Pre vás len toľko, išlo o to, aby sme takýmito "ústupkami" alebo kompromisnými prístupmi neumožňovali dovážať aj dovozcom zo zahraničia uhlie, ktoré nemá dôvod, aby malo výnimky, a iné energetické zdroje, tam nie je dôvod. My si chráňme svoje ovzdušie a dovážajme len to, a je dosť na svete dobrého, kvalitnejšieho, ako máme my. O to mi išlo. Ak sa to nachádza v iných normách, čo je možné, budem spokojný, pokiaľ nie, pokiaľ by sa to malo zavrhnúť len z hľadiska nepochopenia, žiadam, aby sme o tom potom aj hlasovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Pán poslanec Juriš, nech sa páči.
Poslanec A. Juriš:
Ja by som k pánu Mesiarikovi povedal len toľko, že nikto tu nie je za to, aby sme rušili ťažbu v našich baniach či v Novákoch, alebo v Modrom Kameni. Tu len hovoríme o tom, že niekto zanedbal zmenu technológií, najmä odsírenie a odprášenie v niektorých našich tepelných elektrárňach, ktoré využívajú naše hnedé uhlie.
Bolo na to sedem rokov, teraz dávame na to ďalších osem rokov. Pritom nemôžeme súhlasiť s tým, že neodsírenie a neodprášenie, ktoré tu existuje, nevplýva na zdravie nás, našich detí. Veď predsa máme veľmi chorú mladú populáciu, najmä na dýchacie cesty, ale to vidieť aj na našich lesoch, kde 70 % lesných porastov je poškodených. Takže je tu niečo zanedbané, tento zákon síce musíme prijať, pretože, keby sme ho neprijali od 1. 1. mnoho a mnoho podnikov by nešlo v rámci zákona a museli by byť stíhané alebo odstavované niektoré podniky, čo je dosť nereálne. Ale povedzme si, kto za to bol doteraz zodpovedný, že sa to nestalo.
Najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia čo do množstva vypúšťaných látok sú Slovenské energetické podniky. Prečo? No preto, že dávali síce nejaké finančné prostriedky na odsírenie a odprášenie, ale nie toľko, koľko mali, lebo ich dávali niekam inam, najmä Elektráreň Mochovce zobrala veľmi mnoho miliárd, ktoré by vyriešili túto situáciu v tepelných elektrárňach.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám, pán poslanec.
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Myslím si, že názory, ktoré tu boli prednesené, sú veľmi zjednodušené, ba až vulgarizované. Obviňovať, že Slovenské elektrárne alebo energetické podniky nevenovali dostatok finančných prostriedkov do modernizácie zariadení, je prinajmenšom naivné. Nech sa pán poslanec ide pozrieť do Zemianskych Kostolian, tam je odsírenie a zmodernizovanie dvoch blokov, ale investovať za štyri roky viac ako 8 miliárd korún nie je, zrejme, maličkosť ani pre takéto podniky.
Atómová elektráreň v Mochovciach, tú by sme sem nemali pliesť, to je niečo úplne iné. Veď my tam riešime energetickú situáciu celého Slovenska. Veď Slovensko v štyroch blokoch, ktoré sú v Jaslovských Bohuniciach, vyrába 48 % elektrickej energie. Ak by sme, keď budeme musieť odstaviť V-1, nemali postavenú náhradu, tak potom neviem, či by sme vyrábali elektrinu trením nejakých ebonitových tyčí alebo šliapaním na bicykle. Síce vláda má v tomto smere nejaké skúsenosti, možnože by to pomohlo! Ale sú to skutočne veľmi zvulgarizované nápady.
Ak niekto tvrdí, že sme niečo zanedbali, ja by som chcel uviesť niekoľko príkladov, aká je situácia v Európe. V produkcii oxidov síry je Slovensko druhé najnižšie v porovnaní aj s krajinami Európskej únie. Len Rakúsko produkuje menej ako Slovenská republika. Česká republika, Maďarsko, Poľsko, krajiny OECD produkujú oveľa viac. To isté sa dá povedať aj o produkcii oxidov dusíka. Menej ako Slovensko produkujú len v Maďarsku. To je jednoznačne výsledok dobrej legislatívy, a dovolím si tvrdiť, dobrého prístupu ministerstva, vlády, ale aj nových sprivatizovaných štátnych podnikov k riešeniu podobných problémov.
Nemôžeme si dovoliť, my nemôžeme zabudnúť ani na sociálnu situáciu. Chcel by som vidieť, ako by to páni poslanci išli odôvodňovať na hornú Nitru alebo do Modrého Kameňa.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Rusnák.
Poslanec J. Rusnák:
Ďakujem pekne.
Iste nebudem reagovať na pána poslanca Zlochu, pretože to nedovoľuje rokovací poriadok. Chcem len zdôrazniť jedno. Treba si uvedomiť v štatistikách jedno číslo, a to, že sme v zdravotnom stave obyvateľstva a dožití na najhoršom mieste. Čiže nemôžem v žiadnom prípade podporovať zákony, ktoré svojím spôsobom sú benevolentné k tomuto stavu, ale v žiadnom prípade za toto nebudeme predsa viniť súčasnú vládu a súčasné ministerstvo životného prostredia. Čiže chcem zdôrazniť, chyby sa urobili, k nim sa treba čestne priznať. Dnes iste sociálny dosah je veľmi dôležitý, ale v budúcnosti v žiadnom prípade sa nesmú prijímať takéto zákony, ktoré tých, ktorí sa snažili, dostanú do polohy, že zvažujú, či robili dobre. Čiže toto by mal byť posledný precedens. Ďalej by sme mali skutočne zvažovať tieto kroky, ale chápem, súčasný stav je taký, že asi inak to nie je možné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ambróš.
Poslanec L. Ambróš:
Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Mesiarika. Spomínal ťažbu v Modrom Kameni. Treba povedať, že v Modrom Kameni je zabezpečená ťažba do roku 2002, čiže Baňa Dolina vo Veľkom Krtíši končí. Neviem presnejšie údaje, ale myslím si, že aj na hornej Nitre máme zásoby asi do roku 2020. To znamená, že tieto zásoby sú časovo aj množstvom obmedzené. Ale k tej pripomienke, ktorú ste mali, čo sa týka tých výnimiek - slovenské uhlie má vo vyhláške ministerstva životného prostredia výnimku. Je to citované a myslím si, že spravodajca výboru pri vysvetlení aj to bude dôvodiť, preto by som navrhoval, aby sme o tom vašom návrhu, alebo ponúkal by som, aby ste ten váš pozmeňujúci návrh stiahli, pretože je to riešené vo vyhláške ministerstva životného prostredia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Hraško.
Nech sa páči.
Poslanec J. Hraško:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Mesiarik upozornil, a chcel by som to zdôrazniť, na veľmi dôležitý aspekt zákonov upravujúcich životné prostredie v Slovenskej republike, ktorým je veľmi úzky vzťah stavu ekonomiky, životného prostredia a sociálnej situácie.
Veľmi temperamentne sme diskutovali vo výbore pre životné prostredie o týchto otázkach a ukazuje sa, že bude treba zrejme veľmi systémovo pristupovať k týmto otázkam, a to v spolupráci s podnikmi či už súkromnými, alebo štátnymi, s ministerstvom hospodárstva a poľnohospodárstva. Nie je možné prijímať zákony, ktoré sú kompatibilné so zákonmi Európskej únie, a potom prijímať takéto novely, ktoré v podstate znamenajú určitú výnimku zo zákona, ktorý sme prijali.
Prihováram sa za prípravu zákonov s takýmto komplexným riešením. Teraz, samozrejme, podporíme túto novelu, pretože je to jediné východisko. Nebol by som však rád, keby sme v budúcnosti v tomto parlamente považovali výbor pre životné prostredie a otázky životného prostredia len za nejaký prívesok, ktorý máme na ozdobu, lebo to majú aj iné štáty. Tieto tri veci, na ktoré pán poslanec Mesiarik upozornil, totiž, veľmi úzko súvisia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej má faktickú poznámku pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Hovorilo sa tu o tom, že ak by sa tieto prísne opatrenia neuvádzali, žeby sa to mohlo nepriaznivo prejavovať na zdravotnom stave obyvateľstva. Samozrejme, že sa to prejavuje, ale ani zďaleka životné prostredie nemá až taký rozhodujúci vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. To je jednoznačne životný štýl, ktorý u nás je. Keď porovnávame štatistiky, Slovenská republika je s priemerným vekom dožitia sa na tom lepšie ako napríklad v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, samozrejme, krajiny bývalého Sovietskeho zväzu ani nespomínam, a je na rovnakej úrovni ako Poľsko a Česká republika.
Znova si dovolím tvrdiť, bol to moderný zákon, a nemyslím si, že ak sa pristupuje k novelizácii zákonov, je to doklad slabosti alebo chýb. Múdri ľudia sa vedia poučiť a urobiť nápravu. V tomto prípade ministerstvo životného prostredia urobilo veľmi dobrý krok, že sa k tomu vrátilo.
Určite je veľmi dôležité v každom štáte, aby sa využívali domáce zdroje. Prírodných uhľovodíkov nemáme nadbytok, ale história nám vytvorila také podmienky, že máme pomerne veľkú ťažbu nerastných surovín, a teda aj menej kvalitnejšieho uhlia, a keďže nie je možné v súčasnosti zabezpečiť náhradné pracoviská, tak napríklad pre modrokamenskú oblasť si naozaj neviem predstaviť zastavenie týchto baní. Samozrejme, pre budúcnosť treba počítať s novými opatreniami, s modernizáciou technológií, ale skutočne to všetko súvisí s obrovskými finančnými nákladmi. Veď len zvážme, modernizácia technológií a odsírovacie zariadenie, ktoré sa teraz robí vo Vojanoch, bude stáť viac ako 6 miliárd korún. Spočítajte si to všetko, kto na to má. Štát alebo energetika?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Konštatujem, že všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, vystúpili. Zároveň konštatujem, že nie sú ďalšie faktické poznámky, preto, vážená snemovňa, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Miklós.
Áno. Nech sa vám páči.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
som veľmi rád, že väčšina z vás chápe, že toto je krok, východisko z núdze a že podporíte tento návrh zákona.
Druhá vec, tou by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Mesiarika. Súhlasím, samozrejme, s meritom tej veci, ktorú povedal. Ešte to presnejšie povie pán spravodajca, ale táto vec je ošetrená v inom právnom predpise. Takže je to už v súčasnosti spravené tak ako treba, ale ešte zrejme to pán spravodajca spresní.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám, pán minister.
Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov? Nie.
Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu? Ak áno, tak podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.
Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec P. Muránsky:
Zo spoločnej správy bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, a to pozmeňujúci návrh poslanca Mariána Mesiarika, ktorý žiada za bod 2 návrhu zákona zaradiť nový bod 3, ktorý znie: Bod 3 § 6 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "Na územie Slovenskej republiky sa môžu dovážať len také primárne energetické zdroje, čierne a hnedé uhlie, vykurovacie oleje, ktoré spĺňajú limity škodlivín ustanovené ministerstvom životného prostredia po dohode s ministerstvom hospodárstva." Nasledujúce body žiadal prečíslovať. Keďže túto otázku už rieši vyhláška číslo 268 v § 6 ods. 3, kde sa píše, že výrobcovia, dovozcovia a predajcovia palív sú povinní vyrábať, dovážať a predávať palivá v zhode s požiadavkami na ich kvalitu, viesť prevádzkovú evidenciu a poskytovať orgánom ochrany ovzdušia potrebné údaje. Požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie, rozsah, druh a spôsob poskytovania ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Gestorský výbor tento pozmeňujúci návrh neodporúča schváliť.