Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán minister, pokúste sa odpovedať.

Minister životného prostredia SR L. Miklós:

Myslím si, že v tejto problematike nebude hrať rolu stranícka príslušnosť. Verím, že má na to pán minister Koncoš ten istý názor, že nám pôjde o vecné riešenie a myslím si, že hneď po uplynutí sto dní vlády, keď máme tie úlohy rozdelené iným spôsobom, sa pustíme do tejto veci spoločne. Chcem povedať, že už nejaké predbežné rozhovory na nižšej úrovni, neoficiálne, sme začali. Vieme, že na ministerstve pôdohospodárstva došlo k niektorým personálnym zmenám, takže aj na to sme čakali, ale verím, že vo veľmi krátkom čase po uplynutí, teda hneď po odpočte, po tých sto dní vlády sa pustíme do práce.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.

Štvrtá v poradí položených a vyžrebovaných otázok na člena vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Hofbauer pánu ministrovi Šagátovi, a otázka je tohto znenia. "Vami vyhlasovaný krízový stav v zdravotníctve ste potrebovali iba ako zámienku na podriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne ministerstvu zdravotníctva? Veď Všeobecná zdravotná poisťovňa svoje záväzky zdravotníctvu plní a neplnia ich práve poisťovne, ktoré vznikli na základe vami iniciovaného zákona z roku 1994."

Prosím, pán minister, aby ste na položenú otázku odpovedali.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi za záujem o zdravotníctvo. Dovoľte mi teda, pán poslanec, aby som sa pokúsil zrozumiteľne vysvetliť situáciu a možno sa mi podarí vás presvedčiť, že nešlo o úmysel opatreniami riešiť krízový stav podriadiť si Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Krízový stav bol vyhlásený po rokovaní na úrovni vlády. A ak by ste ma chceli upodozrievať z nejakej zámienky a vytvorenia predpolia na to, aby sme si podriadili Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, myslíte si, že nebolo dostatok dôvodov na to, aby sme vyhlásili krízový stav, keď napríklad jedna z najväčších nemocníc mala takmer miliardové záväzky, mala zmrazený účet a nebolo reálne ju financovať? A takéto signály a takéto zlé financovanie nemocníc je prakticky vo všetkých len na rôznom stupni záväzkov týchto nemocníc voči poisťovniam, ale na druhej strane aj pohľadávok.

Pokiaľ vy ste vnímali a pravdepodobne vaša otázka vznikla kvôli tomu, že robíme skráteným legislatívnym konaním novelu zákona číslo 273 o zdravotnom poistení, aby sme sfunkčnili poisťovňu, ktorej správne orgány, tak ako sme tu diskutovali včera - škoda, že ste tu neboli prítomný -, sa znefunkčnili a dnes skutočne najväčšia poisťovňa, kde má najväčšiu ingerenciu štát, v správnych orgánoch je nefunkčná, nevie sa zvolať správna rada. A je to najvyšší orgán poisťovne, a preto ju považujeme v tejto situácii za nedostatočne funkčnú. Pokiaľ ma obviňujete, že je to nerovnaké opatrenie voči ostatným poisťovniam, a pokiaľ hovoríte, že Všeobecná zdravotná poisťovňa si plní záväzky, chcem skutočne objektívne čiastočne s vami súhlasiť s tým, že Všeobecná zdravotná poisťovňa skutočne ako platič za výkony sa správa v ostatných mesiacoch najlepšie zo všetkých poisťovní.

Napriek tomu takisto má záväzky voči zdravotníckym zariadeniam, ktoré sa pohybujú na úrovni 1,5 až 2 miliardy korún. Neviem presne to číslo, ale aj táto poisťovňa má záväzky voči zdravotníckym zariadeniam. Že nefungovali celkom dobre ostatné poisťovne, ste vystihli veľmi správne, pán poslanec. Len chcem vám dať do pozornosti jednu maličkosť. V zákone o zdravotnom poistení, ktorý tu včera vaši poslanci práve hodnotili na základe tých referencií, ktoré dostali v zahraničí, ako jeden moderný progresívny zákon, tento zákon pripravila vláda pána Moravčíka a tento zákon mal a má inštitút štátneho dozoru, ktorý bol vytvorený na to, aby sa fungovanie poisťovní, tých ostatných, ktoré vznikli podľa zákona, dalo kontrolovať, aby tieto poisťovne si plnili záväzky, tak ako im to ukladá zákon.

Žiaľbohu, štátny dozor zlyhal v priebehu štyroch rokov práve v období, keď ste to mohli ovplyvňovať. Dnes máme výsledky kontrol všetkých zdravotných poisťovní. Na všetkých úrovniach a vo všetkých poisťovniach sa našli nedostatky, budeme o tom referovať, zverejníme ich. A vynaložíme všetko úsilie na to, aby tie poisťovne, ktoré nedodržujú zákon, tie poisťovne, ktoré ohrozujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na regulovanom trhu zdravotníckych služieb neboli.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi Šagátovi.

Pýtam sa, či chce položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Hofbauer. Áno.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán minister, vo svojom predchádzajúcom období už tohto funkčného pôsobenia ste nešetrili bombastickými označeniami v oblasti zdravotníctva, ako krízový stav, vojnový stav, kolapsový stav, ba dokonca núdzový stav a súvisiaci s ohrozením základných ľudských práv občanov. Značná časť verejnosti je presvedčená, že tento krízový vojnový a kolapsový stav nie je v zdravotníctve, ale predovšetkým na ministerstve zdravotníctva po vašom nástupe, pretože vy sa usilujete riešiť dôsledky, a nie odstraňovať príčiny. Veď predsa, ak nemocnice zle hospodária, ak najväčšia nemocnica je "prepadnutá" dlžobou vyše jednej miliardy korún, to predsa nie je vec poisťovní, ale to je vec predovšetkým rezortu, ktorý zle spravuje tieto nemocnice a zdravotnícke zariadenia.

Takže opäť opakujem to isté, čo som uviedol, že tento stav bol umelo vyvolaný ministerstvom, aby ste ho mohli využiť ako zámienku na zmocnenie sa a podriadenie najväčšej zdravotnej poisťovne - Všeobecnej zdravotnej poisťovne pod správu ministerstva zdravotníctva, a teda verejnoprávnu inštitúciu, ktorá nespadá do rozpočtu štátu a vlády, podriadiť počínaniu a vyčínaniu ministerstva zdravotníctva. Ďalšie poisťovne predsa spravujú takmer 45 % pacientov alebo teda majú v starostlivosti 45 % pacientov, a o tie sa voľajako nezaujímate, nestaráte, a navyše na krízový stav a núdzový stav v nemocniciach, ktorý bol zavedený, vo väčšine nemocníc upozorňoval práve personál, že bol vyvolaný zbytočne, neúčelne a nebolo ho treba zavádzať. Bola to umelo vyvolaná hystéria, aby boli povzbudení občania na to, že treba čosi robiť, a tým čosi je podriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni ministerstvu zdravotníctva.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán minister.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Ako znie otázka, pán poslanec?

(Odpoveď poslanca z pléna.)

Ďakujem vám za priestor, dovoľte mi, aby som ho využil na vysvetlenie tých poznámok, ktoré tu pán poslanec uviedol. Opäť sa vraciam k niektorým jeho názorom, rešpektujem jeho názor, pokúša sa vysvetliť svoj názor. Pýtam sa občana, pýtam sa ostatných poslancov, či možno hovoriť o kríze, keď príde pacient do lekárne a povedia mu, že nie je liek, ide do druhej lekárne, nemá liek. Pýtam sa, či je to kríza, keď v ústavnej lekárni magister denne dostane 5 tisíc korún na to, aby z tejto sumy zabezpečil životne dôležité lieky v nemocnici, tak ako sa to dialo na Kramároch. Deje sa. Nie je hádam krízovou situáciou, keď v Lučenci verejne oznámili, že odkladajú plánované operácie, pretože nemajú infúzne roztoky? Neviem, koľko príkladov ešte treba uviesť, aby sa plasticky ukázal skutočný stav v rezorte. Ak nemáte dostatok takého základného materiálu, ako je infúzny roztok, ako sme pripravení vyriešiť hromadnú haváriu a hromadné poskytnutie pomoci, keď musíme odkladať plánovanú operáciu? To nie je krízový stav? To je niečo normálne? Mali sme čakať, až skutočne niekde to skolabuje a skutočne niečo sa prihodí a zrazu sa zistí, že nebol nejaký dôležitý materiál? Kto si môže takúto vec zobrať na seba, na zodpovednosť? V mojom prípade určite nie. Hovoríte, že neriešime príčiny, ale len hasíme následky a že príčina je na ministerstve zdravotníctva.

Nuž dovoľte mi, aby som vám tak krátko priblížil aj históriu. Vy si veľmi pamätáte z histórie našej mladej Slovenskej republiky. Od nežnej revolúcie prvé vážne ohrozenie fungovania ministerstva zdravotníctva ako rezortu urobil pán minister Soboňa, ktorý prišiel s originálnou tézou, že je tam veľa ľudí a znížil bez nejakého odborného odôvodnenia počet pracovníkov, ktorý vtedy bol vyše 200, na 110, išiel systémom takzvanej výstavby nového systému na zelenej lúke a všetky spisy, ktoré tam boli, aj odborné materiály, sa vyhadzovali. Takto sa to začínalo niekedy na úrovni pána ministra Soboňu. Treba povedať, že ministerstvo zdravotníctva sa dodnes z toho nezotavilo, pretože za štyri roky štátny dozor fungoval na úrovni troch úradníkov na ministerstve zdravotníctva, na ministerstve financií ešte v roku 1997 v auguste len zriadili inštitút dozoru nad zdravotnými poisťovňami a v októbri 1997, môžem to vydokladovať, mám o tom písomné materiály z ministerstva financií, tam boli zamestnaní traja pracovníci na to, aby kontrolovali štátom peniaze, ktoré idú cez zdravotné poisťovne, čo je 40 miliárd. Tak dohromady cca v októbri 1997 to bolo sedem ľudí.

Samozrejme, že ako poslanci - iste sa budete pamätať - sme sa veľmi usilovne snažili získať údaje, čo zistil štátny dozor v priebehu volebného obdobia 1995 - 1998. Do svojho ukončenia poslaneckého mandátu som nezískal žiadnu relevantnú informáciu, čo štátny dozor v poisťovniach našiel. My dnes už vieme. A treba povedať, že tieto poisťovne, pán poslanec Hofbauer, vznikali podobne ako celá vaša privatizácia na úrovni politických kontaktov. A dnes máme problémy, čo s týmito poisťovňami robiť, pán poslanec, pretože, ak má dnes niektorá poisťovňa záväzky voči zdravotníckym zariadeniam na úrovni 1,5 miliardy korún, povedzte mi, kto preberie tieto záväzky, keď jej odoberieme licenciu, pretože zo zákona tento zákon porušuje. Pán poslanec, kto preberie záväzky tejto poisťovne voči tým, ktorí poskytli zdravotnú starostlivosť? Kto zabezpečí, aby to nezruinovalo neštátneho lekára, aby to nezruinovalo lekárnika, ktorý na základe toho, že tento človek bol poistený v istej poisťovni, vydával lieky, vykonával svoju lekársku prax a dnes má existenčné problémy? V tomto systéme takto je 6 miliárd nekrytých pohľadávok. Kto dnes jedným šmahom môže urobiť poriadok v poisťovníctve, keď to tu hnisalo ako vred štyri roky? My urobíme, ale musíme napríklad vyriešiť jednotlivo, kto preberie tieto záväzky za poistených.

My máme návrh a budete to prerokúvať v parlamente, aby štát zvážil, že by prevzal tieto záväzky na seba. Má na to dnes táto ekonomika, aby to mohla vyrovnať? A preto tvrdíme, že, samozrejme, tieto problémy, napríklad dofinancovanie rezortu, môžeme riešiť za niekoľko rokov. My to nebudeme vedieť vyriešiť v priebehu niekoľkých mesiacov. Ale tie problémy, pán poslanec, vznikali tu niekoľko rokov. A mali ste ich riešiť. Žiaľbohu, je to výborný zákon, pán poslanec, toto darmo tu budete hovoriť. Len, žiaľbohu, ten zákon bol umiestnený v čase a pre ľudí, ktorí nevedeli, čo je verejnoprávna inštitúcia. A preto zlyhala aj správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A dáme vám k dispozícii tie údaje, ktoré máme z kontroly fungovania správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ja som to už tu včera hovoril, ako táto správna rada rokovala, ako viedla zápisy, dvojaké zápisy o odmenách, o investíciách. Takže, pán poslanec, ak máte nejaké nejasnosti, ja by som vám rád ukázal výsledky kontroly, aby ste videli, že táto situácia nevznikala preto, že by bol zlý zákon, ale jeho nedodržiavaním. Nie je zlý zákon, len jeho nedodržiavanie. A váš štátny dozor za vašej koalície, za vašej vlády, mal dostatok legislatívnych prostriedkov, aby urobil nápravu. Len sa nedala urobiť náprava, pretože sa nechcelo.

Bol som poslancom, správne, pani Belohorská, a ako poslanec som vo výbore - sú tu niektorí členovia zdravotného a sociálneho výboru - sme dávali neustále návrhy uznesení, aby nám predložili výsledky kontrol, aby sa to zlepšilo. Žiaľbohu, nestalo sa to. Ale dnes máme tieto možnosti, a keď budete trpezliví, nielenže to dáme do poriadku, ale aj postupne budeme oboznamovať, kto bol vinníkom, pani poslankyňa. Žiaľbohu, je to nepopulárne, nikdy som si nemyslel, že ako lekár budem musieť niekedy iniciovať, aby právnici robili tu trestnoprávne postihy, ale aj v poisťovniach, tam, kde sa to zistí, budú trestnoprávne postihy. A súd potom nech kvalifikuje mieru zavinenia a mieru toho postihu.

Áno, ďakujem veľmi pekne, očakávam a som veľmi rád, pokiaľ sa budete pýtať na rezort zdravotnícva, pretože mi to dáva vynikajúci priestor na to, aby som sa mohol vyžalovať, aby som mohol svoje názory povedať občanovi cez kameru, a očakávam, že občan svojimi listami a inými pripomienkami mi uľahčí mapovanie situácie v zdravotníctve a pomôže mi nájsť správne riešenia. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď na položené otázky.

Piatou v poradí položených otázok, ktorá bola vyžrebovaná na člena vlády, je otázka, ktorú znovu položil pán poslanec Hofbauer pánu ministrovi Kukanovi tohto znenia: "Vo všetkých štátoch sveta vízová povinnosť či bezvízový styk sú na základe reciprocity. Iba Slovenská republika zaujíma servilný bezvízovo-vízový nerovnoprávny vzťah k Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii. Domnievate sa, že tým Slovensko zvyšuje svoju medzištátnu prestíž?"

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážený pán predseda vlády,

vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

ctené panie poslankyne, páni poslanci,

milí hostia,

vážený pán poslanec Hofbauer, krajín, s ktorými má Slovenská republika jednostranný bezvízový styk, nie je mnoho. Patria k nim len USA, Kanada, Veľká Británia a Írsko. Chcem však zdôrazniť, že nejde o ojedinelú a zriedkavú prax v medzinárodných vzťahoch, ale o postup, ktorý uplatňujú mnohé krajiny sveta. Vo vzťahu k USA a Kanade postupujú rovnako prakticky všetky krajiny strednej a východnej Európy. Príkladom toho, že vo vízových vzťahoch sa nie vždy uplatňuje reciprocita, je aj Austrália, ktorá požaduje víza od občanov všetkých krajín sveta s výnimkou Nového Zélandu. No na druhej strane voči Austrálii jednostranne zrušilo vízovú povinnosť 56 krajín vrátane Spojených štátov amerických, Kanady a Veľkej Británie. Preto vás, pán poslanec, prosím, zistiť si pred unáhleným položením otázky, aká je bežná medzinárodná prax.

Postup Slovenskej republiky v tejto otázke, pán poslanec, určite nevychádza zo servility, ale z reality. Záujmom Slovenska je udržiavať korektné a priateľské vzťahy so všetkými krajinami medzinárodného spoločenstva. Spojené štáty a Veľká Británia sú vzhľadom na strategické ciele vlády Slovenskej republiky našimi dôležitými partnermi. Preto je jednostranné zrušenie vízovej povinnosti pre občanov USA, Kanady a Veľkej Británie nielen prejavom dobrej vôle Slovenska v snahe rozvíjať všestrannú spoluprácu s nimi, ale aj odstránenie jednej z bariér, ktoré stoja na ceste ďalšieho rozvoja našich vzťahov. Zároveň toto rozhodnutie zlepšuje rokovaciu pozíciu Slovenska pri rozhovoroch o úplnom zrušení vízovej povinnosti pre slovenských občanov a motivuje tiež činnosť krajanskej loby v týchto krajinách. Jednostranné zrušenie vízovej povinnosti taktiež zlepšuje obraz Slovenska v týchto významných krajinách, napomáha rozvíjať ekonomicko-obchodnú a kultúrnu spoluprácu, otvára možnosti užších kontaktov a zvyšuje záujem občanov týchto krajín o turistické cesty do našej krajiny. To má pre Slovensko nielen ekonomický význam, ale aj jednoznačne dokazuje náš záujem o rozvoj všestranných, obojstranne výhodných vzťahov.

Na záver, pán poslanec, predsa len dve slová o medzinárodnej prestíži krajiny. Kredibilitu, teda dôveryhodnosť a medzinárodnú prestíž krajiny zvyšuje jej korektné správanie voči partnerom, plnenie dohôd, transparentnosť rešpektovania princípov demokracie a stabilita. Túto medzinárodnú prestíž rozhodne nezvyšuje a škodí jej arogantné a povýšenecko-urazenecké vystupovanie politikov.

Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán minister.

Pýtam sa, či chce položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Hofbauer.

Ak áno, nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Možno existujú štáty sveta, ktoré uplatňujú arogantné postoje, ale domnievam sa, že Slovenská republika to nebola a nie je a naopak, v medzinárodných vzťahoch partnermi sú vzpriamení, rovnocenní a rovnocenne sa cítiaci partneri, a nie servilne sa správajúca jedna strana voči druhej. Ja si vyprosujem, aby ste hodnotili moje otázky, či sú položené unáhlene alebo neunáhlene. Kladiem ich tu ako rovnocenný poslanec voči všetkým ostatným poslancom i voči členom vlády, pretože tu sedím z vôle voličov.

Čo sa týka mnohých krajín sveta, že existuje tam jednostranný vzťah vízovo-bezvízový, to nie je predsa argumentácia, aby sme si čosi zaviedli alebo čosi zrušili. Argumentáciou je to, čo je pre štát žiaduce z hľadiska jeho rovnoprávnosti a rovnocennosti pozície. Veď predsa v mnohých krajinách sveta sú normálnymi javmi také javy, ktoré ja dúfam, že Slovenská republika a súčasná vláda zavádzať nebude. Ďalej, ak zlepšenie motivácie konania nášho štátu je nevyvážený vzťah, že my víza nežiadame a iné štáty to žiadajú, tak potom najlepším stavom zlepšenia motivácie konania Slovenska by bolo, aby všetky štáty voči Slovensku zaviedli víza a my voči nim víza nebudeme mať. To bude skutočne podľa vašej interpretácie ten optimálny stav zlepšenia motivácie konania, vážený pán minister. Takže toto vaše vysvetlenie nie je uspokojivé, a to tým skôr, že naši občania cestujúci do týchto štátov, ktoré som uviedol, sú v poníženej nedôstojnej pozícii, keď stoja v dlhých radoch v zlom počasí a musia vypĺňať siahodlhé dotazníky, ktoré častokrát presahujú normálny rozsah alebo dokonca abnormálny rozsah spravodajských informačných služieb príslušných štátov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán minister.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Ja som nezaregistroval otázku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Áno, ďakujem pekne, ani ja.

Ďakujem, pán minister, sadnite si. (Potlesk.)

Ďalšia v poradí vyžrebovaných položených otázok členovi vlády bola znovu otázka pána poslanca Hofbauera pánu ministrovi Palackovi a je tohto znenia: "Máte už reálnu predstavu o investičnej náročnosti mosta cez Dunaj v Ostrihome a o spoluúčasti financovania jeho výstavby z fondu Európskej únie PHARE alebo zotrvávate na klamstvách, že Európska únia uhradí 40 % investičných nákladov a investičná náročnosť mosta neprekročí 450 miliónov Sk?"

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať. Upozorňujem vás, že máte na odpoveď maximálne 5 minút, pretože sme začali hodinu otázok 14.10 hodine.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:

Ďakujem za slovo.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

príprava obnovy mosta cez Dunaj medzi mestami Štúrovo a Ostrihom je koordinovaná na základe medzinárodných rokovaní expertov obidvoch strán. V decembri 1998 bol spoločne stanovený celkový investičný náklad vo výške 19 404 tisíc ECU, respektíve dnes EURO, čo v prepočte na slovenské koruny predstavuje k dnešnému kurzu sumu 830 miliónov Sk. Suma zahŕňa náklady na most cez Dunaj, na malý most, na colnicu na slovenskom území, na pripojenie v Štúrove a v Ostrihome, na ochranu životného prostredia, na prípravné a projektové práce a na rezervu.

O príspevku z programu PHARE sa museli začať nové rokovania s príslušnými orgánmi Európskej únie, nakoľko predchádzajúca vláda neprijala ponúknutú pomoc v roku 1997 vo výške 5,1 milióna ECU a táto suma prepadla tým, že nebola využitá. Investičná náročnosť vo výške 450 miliónov korún bola klamstvom zrejme predchádzajúcej vlády, pretože tá pripravovala celý projekt s touto sumou a s tým, že z toho polovicu by bola uhradila Európska komisia. Na zabezpečenie celej akcie sa pripravuje uzatvorenie príslušnej medzivládnej dohody. Je reálny predpoklad, že Európska komisia 50 % investičných nákladov uhradí a o týchto veciach sa rokuje so zástupcami Európskej komisie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán minister, predchádzajúca Mečiarova vláda nepripravovala rekonštrukciu tohto mosta, preto odvolávať sa na 5 miliónov ECU a 450 miliónov slovenských korún z tohto obdobia nezodpovedá skutočnosti. Žiadam o odpoveď, odkiaľ ste nabrali tieto údaje.

A druhú informáciu žiadam, keby ste vysvetlili, či je pravdou, že ste podpísali v Budapešti v Maďarsku dohodu s maďarskou stranou o príprave výstavby tohto mosta a za akých podmienok sa tak udialo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán minister.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:

Ďakujem. Odpoviem na otázku.

Tieto informácie o investičných nákladoch som získal na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií a takisto je, myslím si, všeobecne známe, že tento most, respektíve obnova mosta sa spomína v medzištátnej zmluve, ktorú uzavrela predchádzajúca vláda, respektíve jej premiér a ktorú tak veľmi vehementne propagoval po celej Európe ako výsledok proeurópskej politiky bývalej vlády. A na tú otázku, či som podpísal nejakú zmluvu v Budapešti, odpovedám, že som od nástupu do funkcie a možno aj niekoľko rokov predtým v Budapešti nebol.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď na položenú otázku.

Vážené panie poslankyni, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok.

Ďakujem pánu premiérovi a všetkým členom vlády za odpovede na vyžrebované a položené otázky.

Otváram ďalší bod programu dnešnej schôdze, ktorým sú

interpelácie poslancov.

Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

Písomne sa do otvorenia tohto bodu programu prihlásili títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Krajči, pán poslanec Lexa a pani poslankyňa Podhradská. Ďalšími prihlásenými do interpelácie na svetelnej tabuli sú pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Benkovský, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Zlocha a pán poslanec Hudec. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do bodu interpelácie.

Nech sa páči, pán poslanec Krajči, máte slovo.

Poslanec G. Krajči:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dámy a páni,

podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku interpelujem člena vlády Slovenskej republiky ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Gabriela Palacku.

Vážený pán minister, chcem sa opýtať, či je účelné z odborného aj ekonomického hľadiska udržiavať v prevádzke takzvanú účelovú telefónnu sieť - ÚTZ - známu pod názvom zetka a aká je perspektíva nových a bezpečných možností spojenia predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy. Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť, majú vysoké náklady s udržiavaním tejto siete, ktorá je technologicky prekonaná, zaostáva už za prebudovanou súčasnou verejnou telekomunikačnou sieťou. Predstavitelia vlády Slovenskej republiky sú zavádzaní nesprávnou informáciou, že ÚTZ je utajené spojenie.

Vážený pán minister, mohli by ste ma informovať o výsledkoch vašej zahraničnej návštevy v Holandskom kráľovstve, kde vo vašom sprievode bol aj Ivan Čarnogurský? Zaujíma ma hlavne rokovanie o transformácii Slovenských telekomunikácií, pretože po návrate z tejto cesty sa ihneď vytvorila akciová spoločnosť Slovenské telekomunikácie so stopercentnou účasťou štátu. Tento model mi pripomína korupčnú kauzu, ktorá v súčasnosti beží v Českej republike okolo Českých telekomunikácií. Rokovali ste aj so zástupcami firmy KNP?

Pán minister, pracovníci vášho ministerstva vám v správe Rozpracovanie telekomunikačnej politiky Slovenskej republiky na rok 1999 uvádzajú okrem iného - citujem: Veľkým odborným a politickým nešťastím je dosadenie vrchného manažéra súkromnej firmy do funkcie predsedu dozornej rady Slovenských telekomunikácií, pričom doterajšie jeho obchodné kontakty so Slovenskými telekomunikáciami sú považované za mimoriadne nevýhodné. Pracovníci Slovenských telekomunikácií sú presvedčení, že na základe doterajších vašich odborných rozhodnutí nebude možný vstup seriózneho strategického partnera do Slovenských telekomunikácií. Aký je na to váš názor?

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi Krajčimu.

Ďalším prihláseným do interpelácií je pán poslanec Lexa. Nech sa páči, pán poslanec Lexa, môžete vystúpiť.

Predtým ešte, prepáčte, pán poslanec, chce reagovať a odpovedať na položenú otázku v interpelácii pán minister Palacka.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som odpovedal takto bezprostredne na otázky, ktoré tu zazneli, alebo interpelácie, ktoré predniesol pán poslanec ohľadne rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Prvá otázka sa týkala účelnosti takzvanej zetky, teda účelovej telefónnej siete. Chcem povedať, že niekedy tiež pochybujem o účelnosti tejto siete, pretože, keď podľa zoznamu, ktorý účastníci majú na stoloch, zavolám napríklad pána ministra pôdohospodárstva, tak sa ozve pán Baco, keď zavolám ministra vnútra, ozve sa možno pán Krajči. A zrejme to nefunguje tak, ako by to malo fungovať a aby to bolo prepojenie predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy. Čiže beriem to ako zaujímavý podnet, preveríme účelnosť tejto telefónnej siete a vyvodíme z toho opatrenia, aby slúžila na ten účel, na ktorý slúžiť má.

Druhá otázka sa týkala mojej návštevy v Holandskom kráľovstve a rokovaní o transformácii Slovenských telekomunikácií, respektíve, či bol v delegácii, alebo bola vznesená domnienka, že v delegácii bol pán Ivan Čarnogurský. Musím povedať, pán poslanec, že máte veľmi zlé informácie, pretože tak, ako som pred chvíľou hovoril, že som nebol v Budapešti ani v Maďarsku za pôsobenia vo funkcii ministra, tak rovnako som nebol ani v Holandskom kráľovstve. Neviem, ako ste si tú cestu vymysleli. Pokiaľ viem, žiadna delegácia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v Holandskom kráľovstve nebola, čiže logicky ani pán Čarnogurský nemohol byť v delegácii, keď tá delegácia neexistovala a, samozrejme, som sa nemohol stretnúť s predstaviteľmi firmy KNP.

Pokiaľ ide o obsadenie dozornej rady Slovenských telekomunikácií, môžem vás ubezpečiť, že všetci členovia dozornej rady sú odborníci, ktorí boli vybraní na základe svojich odborných skúseností a v čase vymenovania dozornej rady nikto z nich podľa mojich informácií nebol manažérom žiadnej súkromnej firmy. Zrejme tie informácie buď sú staršieho dáta a nezodpovedajú skutočnosti, alebo sú možno z pochybných zdrojov.

Samozrejme, odpoviem písomne na interpelácie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán minister.

Nech sa páči, pán poslanec Lexa.

Poslanec I. Lexa:

Pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

v novembri 1992 bola založená súkromná spoločnosť, ktorá je dnes známa pod názvom Consalt, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave. Píše sa Consalt, spol. s r. o. Spoločnosť zmenila pôvodné obchodné meno na tento dnešný názov z pôvodného názvu MESA 10. Predmetom činnosti tejto spoločnosti je organizačné a ekonomické poradenstvo, sprostredkovanie organizačných a ekonomických služieb, sprostredkovanie, kúpa a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti. Základné imanie spoločnosti je 200 tisíc Sk. Podľa mojich informácií táto spoločnosť mala v priebehu rokov od svojho vzniku vážne problémy s platením zákonom stanovených odvodových povinností do štátneho rozpočtu. Opakovane bola upozorňovaná daňovými úradmi i inými štátnymi orgánmi na chyby, ktoré odporovali platným normám Slovenskej republiky. Dokonca vraj došlo k pokutám a sankciám za neplatenie a neplnenie svojich povinností. Veľmi zaujímavá na týchto informáciách je skutočnosť, že zakladateľmi, spolupodnikateľmi a spoluspoločníkmi dodnes tejto súkromnej firmy sú: Mikuláš Dzurinda, súčasný predseda vlády, Ivan Mikloš, súčasný podpredseda vlády Slovenskej republiky, Gabriel Palacka, dnešný minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, František Šebej, predseda výboru Národnej rady, Ján Langoš, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale tiež napríklad Pavol Kinčeš, ktorý je novovymenovaný šéf Slovenského plynárenského priemyslu, Jozef Dančo, bývalý minister financií, dnešný ekonomický poradca Kresťanskodemokratického hnutia, ďalej Jozef Kučerák, Anton Vavro, bývalí ministri za VPN, a český občan Pavel Hoffmann. Konateľmi tejto spoločnosti boli v nedávnom období Gabriel Palacka, Ivan Mikloš i Pavol Kinčeš, dnešný šéf plynu.

Vážená pani ministerka Schmögnerová, iste súhlasíte s názorom, že spoločníci či konatelia malej súkromnej spoločnosti, ktorí zastávajú najvýznamnejšie ústavné či ekonomické funkcie v štáte, by mali byť vzorom pri plnení zákonom stanovených pravidiel a je viac ako nedôveryhodné, keď ľudia, ktorí neboli schopní roky bezo zvyšku plniť zákony Slovenskej republiky a nemali v poriadku účtovníctvo v malej súkromnej spoločnosti, dnes rozhodujú o ekonomike celého štátu. A preto vás, pani ministerka, žiadam a pýtam sa, žiadam o informáciu a preverenie, tiež o hĺbkovú kontrolu predmetnej spoločnosti o nedoplatkoch, ktoré táto spoločnosť má voči Slovenskej republike, o pokutách a sankciách, ktoré príslušné orgány Slovenskej republiky uložili tejto spoločnosti, a taktiež o možných pokusoch spoločníkov či konateľov tejto spoločnosti pri znižovaní základu dane nezákonnými účtovnými operáciami.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšou v poradí prihlásenou do bodu interpelácie je pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.

Nech sa páči pani poslankyňa Podhradská, máte slovo.

Poslankyňa M. Podhradská:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

vo svojom dnešnom vystúpení si dovolím interpelovať dvoch členov vlády. K tej prvej interpelácii ma istým spôsobom donútil premiér koaličnej vlády pán Dzurinda a vyprovokoval ju reakciou na otázku, ktorú mu položila v rámci hodiny otázok poslankyňa Slovenskej národnej strany a súvisela s pamätníkom Cyrila a Metoda v Komárne. Svojou odpoveďou pán premiér jednoznačne prezentoval, do akej miery ho vlastne zaujímajú problémy našich spoluobčanov na juhu Slovenska, lebo keby naozaj vnímal citlivo to, čo sa na Slovensku odohráva, tak by o tejto kauze už dávno bol informovaný. Tá kauza totižto netrvá týždeň alebo dva, je to kauza, ktorá trvá už niekoľko rokov. A je to kauza, na ktorej sa veľmi hrubým spôsobom podpísal práve primátor Komárna pán Pásztor so svojím mestským zastupiteľstvom, keď hovorím svojím, hovorím to v úvodzovkách, samozrejme, preto, lebo tie úvodzovky predstavujú prístup pána primátora k riešeniu problémov a k riešeniu požiadaviek obyvateľov mesta, ktorého je primátorom.

V čom je problém. Jednoducho problém je v tom, že občania slovenskej národnosti, obyvatelia Komárna a členovia Matice slovenskej v Komárne iniciovali projekt výstavby pamätníka Cyrila a Metoda v Komárne. Na tento projekt sa mu podarilo získať peniaze. Nie je to teda otázka financií, majú zabezpečenú finančnú sumu, ktorá skutočne pokryje všetky finančné náklady na výstavbu tohto pamätníka. Problém je v mieste, kde by sa tento pamätník mal umiestniť, a znovu opakujem, je to problém, ktorý trvá niekoľko rokov. Ja sa z tohto miesta ospravedlňujem obyvateľom Komárna za to, že som sa možno nemiestne trošku zasmiala, keď som počula odpoveď pána premiéra. Možno sa aj vám zdalo, že môj smiech bol nemiestny. Naozaj, verte mi, že nie. Bol prejavom práve tej absurdity, ktorú pán premiér prezentoval, lebo sa zdalo, že on rozhodnutie z posledného zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Komárne, ktoré mu oznámil pán primátor, považuje za víťazstvo.

Naopak, rozhodnutie o tom, že by sa mal tento pamätník umiestniť v kostole svätého Ladislava, bolo prvé rozhodnutie, ktoré vlastne prijalo mestské zastupiteľstvo pred pár rokmi a stretlo sa s úplným odmietnutím obyvateľov mesta. Takže problém bol naozaj niekde inde, pán premiér to zrejme nepochopil, možno, že bol zle informovaný, ale chcela by som ho poprosiť, keby naozaj bral tieto veci trošku vážnejšie a nerobil, nekategorizoval problémy podľa toho, čo je pod jeho úroveň a čo je jeho úroveň, akými problémami sa bude zaoberať a akými sa zaoberať nebude. Je to jednoducho problém, ktorý trápi obyvateľov mesta Komárna. Sú to občania tejto republiky a myslím si, že pokiaľ sa oni takýmto spôsobom obracajú či už na poslancov, alebo na členov vlády, aby im pomohli presvedčiť jedného arogantného primátora, že aj občania slovenskej národnosti žijúci v tejto republike majú svoje práva a že ich nemôže niekto svojvoľne porušovať, že ich nemôže niekto urážať tým, keď tvrdí, že nemôže pamätník dovoliť postaviť na verejnom priestranstve, takýto pamätník, takéhoto druhu, lebo by vlastne poburoval obyvateľov Komárna, ktorí sú maďarskej národnosti, tak k tomu už naozaj niet čo dodať.

Takže by som sa rada spýtala pána premiéra, či aj v tomto prípade chce zaujať také isté stanovisko, ako prezentoval vo svojej odpovedi na otázku pani poslankyni Tóthovej, že teda je ďaleko nad vecou a dnes má iné problémy a takýmito, prepáčte, zrejme "prkotinami" sa zaoberať nemieni.

Dovoľte mi, aby som z tohto miesta na žiadosť istého občana, ktorého nebudem menovať preto, lebo si to sám tak želá, interpelovala ministra školstva pána Ftáčnika. Obsah mojej interpelácie bude tak trošku nezvyklý, ale nevymyslela som si ho. Znovu opakujem, túto interpeláciu prednášam na žiadosť občana, predpokladám, na žiadosť voliča. Bude to interpelácia veľmi stručná.

Pán minister, tento občan sa pýta, či by ste vedeli zodpovedať tomuto parlamentu, čo viete o firme alebo o eseročke INTER JUVEL, ako táto firma súvisí s činnosťou ministerstva školstva. A aby som naozaj nehovorila v hádankách, tak si dovoľujem zacitovať, že k tejto otázke alebo zrejme k tomuto záujmu občana viedla jedna skutočnosť, že ste v tejto eseročke strávili takmer pol dňa počas pracovného času, keď na ministerstve školstva tvrdili, že ste pracovne zaneprázdnený, teda nemali ste dovolenku, trávili ste tam skoro pol dňa a sedeli ste s pracovníkmi tejto eseročky nad rôznymi účtami. Chcela by som sa spýtať, či to vyplýva z vašich povinností ministra školstva a ako by ste vedeli zdôvodniť svoju prítomnosť v tejto firme 11. januára tohto roku.

Ďakujem.