Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dovoľte mi len veľmi stručnú faktickú poznámku na vystúpenie predrečníka. Pán poslanec Zelník, nie som lekárka, so záujmom som si vypočula vaše odborné úvahy. Ale úvodnú časť ste si mohli odpustiť, pretože som bola štyri roky členkou vlády a sedela som vedľa vášho bývalého nadriadeného pána ministra Javorského a ostro protestujem proti tomu, že pán minister podvádzal alebo zavádzal vládu a dezinformoval parlament. Pokiaľ ste boli vo vláde, tiež ste sedeli vedľa mňa a nevšimla som si, že by ste mali iné názory, ako mal váš minister. Takže úvod ste si pokojne mohli odpustiť. Inak v tej druhej časti budem podporovať váš návrh. Myslím si, že ste vystúpili veľmi nekorektne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Galbavý.
Poslanec T. Galbavý:
Ďakujem vám za slovo.
Chcem povedať niečo podobné, ako povedala už moja predrečníčka pani poslankyňa Keltošová, ale aj napriek tomu zareagujem na pána poslanca Zelníka. Pán poslanec Zelník, som prekvapený, že sa vo vás zobrala odvaha pustiť sprchu kritiky na súčasného ministra zdravotníctva a obviňovať ho, že porušuje zákon a núti porušovať zákon aj ostatných v tomto rezorte. Len na objasnenie - ako tu už bolo povedané - občanom, hoci toto vysielanie bude zo záznamu, aby vedeli, že vy ste boli práve štátnym tajomníkom v čase, keď bol ministrom pán Javorský a servilne ste prikyvovali devastácii zdravotníctva v tomto období. Vďaka vám sa nachádzame tam, kde je súčasný stav zdravotníctva, na pokraji priepasti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Taktiež by som mala pripomienky k prvej časti vystúpenia pána poslanca Zelníka, čo sa týka ministra Javorského. Stotožňujem sa s tým, čo povedala pani poslankyňa Keltošová. Ale s vecnými argumentmi, s ktorými vystúpil pán poslanec Zelník, plne súhlasím. Krízový stav tak celoplošne urobený, ako to urobil pán minister zdravotníctva, bol mnohými lekármi charakterizovaný ako nezmyselný a azda aj podfarbený politickým motívom.
Mám viacero známych v zdravotníctve a diskutovala som aj s niektorými chirurgmi z oddelení, ktorí skutočne takto vyhlásený krízový stav považovali za absolútne neúčelný. Prosím vás pekne, všetci lekári nastúpení, všetky sestričky nastúpené, postele pripravené, prevádzka, všetko financované a oni nemohli operovať. Veď tí pacienti z toho nevyzdraveli. Tí sa ale nazlostili a tých bude treba operovať, avšak financie unikli práve v tom období, keď títo lekári nemohli vykonávať zdravotnícke úkony, nemohli operovať a už nevravím o tom, že mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia. Tak na čo bol takýto nezmyselný príkaz? Myslím si len preto, aby niektorí ľudia boli nahnevaní, ako to zle viedla Mečiarova vláda. Ale Mečiarova vláda to až tak zle, pán minister, neviedla. A som zvedavá, či dáte zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo v rozpočte, pretože Mečiarova vláda každý rok, nie síce o veľa, ale zvyšovala.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcem podporiť tento návrh zákona a nebudem mať žiaden pozmeňujúci návrh. Tiež sa nezúčastním nejako zvlášť na konzíliu o tom, v akom stave je zdravotníctvo, lebo to by sme museli zájsť naozaj do obdobia Mečiarových vlád a kritizovať od bývalých ministrov - od Soboňu až po Javorského -, ktorí to naozaj robili zle a dôsledok je naozaj katastrofálny. Urobíme s tým niečo a myslím si, že to nebude ľahké, ale nakoniec sa to podarí.
Ale vrátim sa skôr k meritu veci veľmi stručne. Chcel by som len trošku rozvinúť myšlienky, ktoré predložil navrhovateľ, a to v dvoch rovinách. Jedna je, že naozaj nie je najlepšie, ak sa takýto problém rieši na úrovni zákona a bude podľa mňa veľmi potrebné nájsť spôsob, ako to vrátiť zo zákona do kruhov, ktoré sú pružnejšie, ktoré sú odborné, aby sme nemuseli raz do roka podstúpiť túto procedúru.
Druhá rovina je samotná príprava a samotná lieková politika. Tam tiež nepôjdem do veľkých detailov. Chcem veľmi stručne povedať, že spôsob, najmä jeho izolovanosť, jednoducho, že každý z tých normálnych účastníkov sa vždy dostáva v tomto procese k tvorbe takéhoto predpisu (a znovu vravím, že by bolo dobré, aby to nebol zákon, ale nejaká iná norma k tvorbe takéhoto predpisu) izolovane. Z tohto hľadiska môžeme povedať, že najdôležitejší účastník a relatívne pasívny účastník je pacient alebo skupina pacientov, ale k nim najbližšie stoja všetci zdravotníci.
Druhá skupina je financovanie celého tohto procesu, kde sú ako zdravotné poisťovne, tak aj účasť štátneho rozpočtu, a teda účasť ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva.
Tretia časť tohto procesu je výroba z väčšej časti, ale aj distribúcia liečiv, a jednoducho navrhujem do budúcnosti, keď sa bude meniť - a verím, že sa táto procedúra bude meniť - akúsi liekovú tripartitu. Jednoducho, aby sa tieto tri skupiny ľudí alebo tri skupiny inštitúcií, ktoré v procese figurujú, kontinuálne spoločne zaoberali prípravou takejto normy. Čiže tí, ktorí sú akoby užívatelia, čiže pacienti a zdravotníci, tí, ktorí sú akoby financovatelia, poisťovne a štátny rozpočet, a tí, ktorí lieky vyrábajú, distribuujú, čiže výroba a distribúcia, a aby jednoducho v takomto kontinuálnom procese liekovej tripartity pracovali kontinuálne s otvorenými kartami, aby nedochádzalo k jednotlivým nešvárom, o ktorých by sme mohli naozaj riadok po riadku, celé hodiny a úplne zbytočne rozprávať. Zlá procedúra, teda izolovanosť a nekoncepčnosť potom napríklad spôsobuje to, že cena mnohých liekov je na Slovensku vyššia, ako je napríklad v Poľsku, Česku a Maďarsku. Čiže sme taká vyšehradská anomália. Keby to bol otvorený, normálny zdravotnícko-ekonomický proces, tak sa to jednoducho nemôže stať.
Na záver po týchto odporúčaniach do budúcnosti sa vrátim k tomu hlavnému, čo je naozaj potrebné dnes urobiť, je jednoducho treba prijať tento zákon, treba ho podporiť, aby sme čím skôr mohli pristúpiť aj k vylepšeniam, o ktorých som hovoril.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, chcem doplniť pána poslanca Tatára. Naozaj ma zaujal originálny spôsob uchopenia moci pánom ministrom Šagátom v oblasti zdravotníctva, pretože mal som dojem, že celá vláda chce vyhlásiť výnimočný stav na Slovensku, ale zatiaľ si to skúša iba v oblasti zdravotníctva. Dúfam, pán Tatár, že to nebudete radiť pánu Šagátovi celé štyri roky, lebo zrejme s ospravedlnením, že za krízový stav v zdravotníctve môže pán Mečiar, pacienti asi ťažko pochopia to, že nebudú operovaní, najmä pri diagnózach, ktoré spomínal aj pán Zelník. Pán Šagát by sa mal konečne spamätať ako lekár a začať normálne riadiť ministerstvo a odvolať krízový stav v oblasti zdravotníctva, pretože v strednej Európe vyhlasovať výnimočný stav v nejakom rezorte je jednoducho smiešne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pani Belohorská.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem, pán predseda.
Myslela by som si, že odporučenie, ktoré dal pán poslanec Tatár, asi nemyslel vážne, pretože zapojiť pacienta do liekovej politiky je síce veľmi zaujímavé, ale myslím si, že len do tej miery, do ktorej sa môže on opierať o maximálnu dôveru v lekára, prípadne vo farmaceuta. Tieto zložky jednak na ministerstve zdravotníctva, jednak v odborných lekárskych spoločnostiach pracovali vždy na sto percent a na podporu svojho ministra.
Pozastaviť sa skôr treba nad iným, či spôsob zásahu do zdravotníctva práve na tomto miestne bol v danej chvíli najaktuálnejší. Totiž aj tak všetci vieme, že práve obdobie Vianoc je obdobím zníženého počtu operácií, čiže možno to zdravotníctvo šetrilo aj týmto svojím bežným spôsobom. Zakázať alebo obmedziť operácie a deliť ich na akútne a menej akútne, skutočne závisí od odborných lekárskych kruhov, aby na základe tohto nariadenia posúdili kvalitu svojho ministra.
Možno za pacientov chcem povedať inú vec. Pacienti sú normálni občania ako my. Je to skutočne už potom diagnóza istej zvrhlosti, ak by sa pacient chcel dať operovať len preto, že sa chce dať operovať. Skôr naopak, ako lekárka som sa vždy stretala s tým, že pacienta bolo treba povzbudiť, a nie ho od operácie odrádzať. Škody, ktoré by sa narobili týmto systémom na zdravotnom stave obyvateľstva, sú tie, ktoré sa budú naprávať potom nešťastím, a tam sa dotknem práve onkologických diagnóz. Človek nikdy nevie - a lekár to určite nevie posúdiť - kedy dôjde k tomu, že stav prerastie v metastatický proces.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Je mi veľmi ľúto, že pán poslanec Tatár si vo svojom jednom z prvých, alebo ak nie v prvom vystúpení neodpustil hneď kritiku stavu zdravotníctva za Mečiarovej vlády. Chcem pánu poslancovi pripomenúť, že keď bol vrcholovým predstaviteľom VPN, tak neustále hovoril o 40-ročnej devastácii zdravotníctva pod vedením komunistov. Zabudol na to, čo hovoril v roku 1989 a v roku 1990 a teraz to dáva len na jednu politickú parketu. Povedzme si úprimne, že len od roku 1989 je už siedmy minister na čele rezortu. Každý priniesol svoju predstavu, každý urobil dobré kroky, urobil aj chyby. Nakoniec, práve minister zdravotníctva je vždy pod obrovským tlakom svojich kolegov.
Vieme, že všetky zdravotnícke zákony, ktoré sme prerokúvali v parlamente od roku 1992, mali, hádam, najviac pripomienok. Je to aj teraz. Keby som bola škodoradostná, tak by som hovorila: "Vidíte, páni kolegovia, aj vy ste sa dočkali, že je tu toľko pripomienok." Ale beriem tieto pripomienky vecne, lebo naozaj tá paleta odborníkov, ktorá pôsobí v zdravotníctve, je veľmi široká. V zdravotníctve pôsobí veľmi veľa profesijných organizácií, každá má svoju predstavu či už o odbornej zložke zákonov alebo aj o politicko-filozofickej rovine zákonov. Preto viem, že to tak bolo pred pár rokmi a bude to aj v budúcnosti, že týchto pripomienok bude veľa, a je nešťastím, že naozaj Liečebný poriadok musí mať prílohy, ktoré sa takisto musia novelizovať nešťastným spôsobom. Ale to nie je chyba predchodcov, je to chyba, ako je konštituovaná ústava a jednoducho zatiaľ...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktická poznámka - pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem povedať niekoľko slov k vystúpeniu pána poslanca Tatára. Predovšetkým Mečiarova vláda zvýšila rozpočtovú kapitolu v zdravotníctve zo 17 mld. v roku 1994 na 42,5 mld. v roku 1998. To znamená, medziročne s veľmi výrazným nadproporčným spôsobom sa vkladali prostriedky do zdravotníctva a napriek tomu stále nestačili. Zároveň chcem povedať, že na takzvanom kraji financovateľnosti a vo veľmi vážnej situácii sa nachádzajú zdravotníctva vo všetkých európskych krajinách, dokonca nielen v krajinách, ktoré boli predtým v komunistickom bloku. A teda buď je pravda, že Mečiarova vláda dokázala diverzne nivočiť všetky zdravotníctva v Európe, a dokonca aj za Atlatikom, alebo je pravdou, že trvale prebieha atak medzinárodných skupín farmaceutických firiem a výrobcov techník na rýchle odpumpovanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu v tejto oblasti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcela by som vyjadriť nesúhlas s vystúpením pána poslanca Tatára v tom zmysle, že podporil zavedenie krízového stavu. Podľa môjho názoru krízový stav v zdravotníctve bol riešením, ktoré poškodilo nielen pacientov, čo je evidentné, ale aj samotné zdravotníctvo. Vrátim sa k príkladu, ktorý som uvádzala. Chirurgické oddelenia, kde nastúpili lekári, zdravotníci, prevádzka sa platila - vieme, že platy predstavujú dosť veľkú položku - a neoperovalo sa, nepracovalo sa tak, ako by sa mohlo naplno pracovať. Pán minister, veď predsa keď neboli úkony, neboli ani platby zo zdravotného poistenia. Teda vy ste poškodili aj samotné zdravotníctvo a pomohli ste len poisťovniam, ktoré nemuseli vyplácať financie za úkony. Aký to malo zmysel? Ako ste si predstavovali, že týmto zlepšíte zdravotníctvo?
Nie som odborníčka v tejto oblasti. Viem, že to nie je jednoduché, ale bolo potrebné robiť nejaké systémové opatrenia alebo niektoré racionalizačné čiastkové kroky, ale nie celoplošne vyhlásiť krízový stav. Veď, opakujem, vylepšili ste situáciu poisťovniam, ktoré nemuseli platiť za úkony a všetky úkony sa budú musieť zvládnuť v najbližšom čase. Pretože ľudia, ktorí potrebujú operáciu, ju budú potrebovať a operácie bude potrebné vykonať v najbližších mesiacoch. A možno odloženie operácie zhoršilo ich zdravotný stav.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Zdá sa mi, že pani poslankyne a páni poslanci za HZDS celkom nepochopili, o čo vlastne išlo pánu doktorovi Tatárovi. Skúsil by som to iba zopakovať. Išlo mu vlastne o zlepšenie podmienok pre pacientov a o úsporu finančných zdrojov. Pán doktor Tatár hovoril o tom, že riešenie, ktoré sa dnes prijíma, je potrebné a nevyhnutné a v budúcnosti bude potrebné riešiť túto situáciu systémovo. A systémovo znamená dať dohromady vlastne zdravotníkov, ktorí chránia pacienta, teda zdravotníkov, ktorí chránia pacienta, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií a poisťovne, ktoré robia štátnu politiku a financujú tieto veci a samotných výrobcov. O nič inšie nešlo, o žiadnu ideológiu ani o žiadne napádanie, ale proste o vecné systémové opatrenie v budúcnosti, ktoré má svoju logiku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vo svojom prvom vystúpení som nestačila ešte dopovedať niektoré veci, ktoré sa týkali skutočne pacientov ako poistencov. Pacientovi - poistencovi odviedli z výplaty daň, teda časť poistenia, čiže on si zaplatil operáciu, on si zaplatil právo ísť do nemocnice vtedy, keď to potrebuje. Úroveň vedy 20. storočia a medicíny - a my lekári sme zaviazaní liečiť pacienta na primeranej vedeckej úrovni 20. storočia a daných vedeckých poznatkov - je, že ak pacient má istú diagnózu a nemá byť od lekára odohnaný. To by mi dávalo možno aj paralelu s tým koncesionárskym poplatkom za televíziu, ako terajšia pani ministerka navádzala koncesionárov, aby neplatili poplatky. Teraz by sa mi žiadalo podobné prirovnanie, teda vyzvať poistencov, aby si neplatili poistné, ak minister, ktorý tieto peniaze vlastne spravuje alebo lepšie povedané, má sa starať o ich zdravotný stav, zakazuje, aby pacienti boli operovaní.
Ak majú lekári v nočnej službe napríklad v rámci krízových opatrení znižovať alebo obmedzovať röntgeny, CT vyšetrenia a podobné laboratórne vyšetrenia, čím sa môžu dopátrať k danej diagnóze, môže to viesť k nenapraviteľným následkom na zdraví tohto národa, a potom je už skutočne celkom zanedbateľný aj rozklad celého liekopisu, ktorý bol daný. Myslím si, že úprava tentoraz bola nešťastím a mala začať skôr z inej strany. Možno aj oslovením opozičných politikov, možno práve tých lekárskych spoločností, ktoré by vám určite, pán minister, pomohli.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická pripomienka - pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vyšehradskou anomáliou je nesporne systém krokov súčasnej vlády a súčasného ministra zdravotníctva v oblasti lekární a v oblasti nemocníc. Veď je absurdné, ak v týchto dvoch sférach bezodkladne po nástupe ministra Šagáta bol zavedený nejaký krízový stav, veď je to úplný nezmysel. Sledovalo to výlučne dva kroky. Prvý - diktát výrobcov a distributérov liekov a ich zabezpečenie. A druhý - podriadenie sa Všeobecnej zdravotnej poisťovne pod ministerstvo zdravotníctva.
Tu sa, dámy a páni, nehrá o nič iné len o tieto dva kroky. A keď sa zrealizujú tieto dva kroky, tak pri extrapolácii doterajšieho vývoja zdravotníctva o štyri roky zdravotníctvo zhltne 50 % nášho štátneho rozpočtu a pri ďalšom extrapolovaní o 12 rokov zdravotníctvo pri tomto nesystémovom a bezkoncepčnom vývoji "zožerie" kompletne celý štátny rozpočet. Ak je toto cesta nastúpená súčasnou vládou, tak je to cesta do pekla a mimo rámca zdravého rozumu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážil by som si, pán poslanec Tatár, pána ministra zdravotníctva, keby s prvým opatrením, to znamená zavedením krízového stavu, bol zároveň predložil aj nejakú perspektívu, ako nemôže žiadať od pani podpredsedníčky vlády alebo ministerky financií pani Schmögnerovej viac peňazí do zdravotníctva. Alebo predloží parlamentu nejaké návrhy, ktorými by obmedzil výrobcov liekov, pardon, dovozcov liekov, aby toľko nezdierali zdravotné poisťovne, alebo nejaké ďalšie systémové opatrenia, ktorými by prebudoval slovenské zdravotníctvo, alebo, najmä čo sa týka zariadení, ktoré sú predimenzované, aby pripravil nejaký program, ktorým by riešil prezamestnanosť v slovenskom zdravotníctve.
Ale pán minister, ktorý sa tu často tváril sociálne, jednoducho všetku ťarchu, ktorá by na ňom ako na ministrovi mala spočívať, preniesol na bedrá pacientov, teda občanov. Pán minister, to je hlboko protiľudové opatrenie alebo opatrenie, ktoré je absolútne pravicové a neprijateľné. Presviedčate nás tu ešte o tom, že máme toto opatrenie, ktoré má prispieť k vášmu zotrvaniu na ministerstve, podporiť. Myslím si, že tak ako tu budeme zajtra rozoberať problém ministra vnútra, bolo by potrebné zaoberať sa aj vaším zotrvaním na ministerstve zdravotníctva, pretože jednoducho sa mi nezdá, aby jeden minister nastúpil s tým, že vyhlási výnimočný stav v civilizovanej...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Ošváth - faktická poznámka.
Poslanec P. Ošváth:
Vážené dámy a páni,
k vystúpeniu pána poslanca Tatára by som rád uviedol asi toľko, že si ho ako lekára nesmierne vážim, lebo vie veľmi kvalitne stanovovať diagnózy. Už pred niekoľkými rokmi vôbec ako prvý lekár stanovil úplne presne diagnózu zo stránky psychickej istého politika, a to svedčí o tom, že je naozaj dobrý diagnostik.
Ale chcem hovoriť konkrétnejšie o veciach, ktoré boli spomenuté. Vy, páni a dámy poslankyne z opozície, obviňujete pána ministra Šagáta, že zaviedol krízový režim. Môžem vám uviesť príklad z jednej okresnej nemocnice, ktorej činnosť zo strany lekára, jeho riaditeľa za vlády pána Mečiara sa nedá nazvať inak ako tunelovaním. Pretože keď prevzal funkciu riaditeľa v roku 1995 po kvalifikovanom riaditeľovi, začal uzatvárať také nevýhodné zmluvy, ktoré sa skutočne nedajú nazvať inak ako tunelovaním zdravotníctva. Preto sa dnes nemôžeme čudovať tomu, že zdravotníctvo nemá peniaze na liečenie a musí zavádzať krízový režim. Čiže pozrime sa na prvotné príčiny opatrení, ktoré podniká pán minister Šagát a nekritizujme ho za to, ale konkrétne poukazujme na príčiny týchto opatrení.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, ale naozaj som už nechcel v nijakom prípade vystupovať, ale chcem ešte odporučiť pánu diagnostikovi Tatárovi, aby odporučil pánu predrečníkovi - ale nemyslím na toho, ktorý rečnil posledne, teda toho, ktorý rečnil, ale toho, ktorý hovoril posledný, aby mu predpísal istú diagnózu, že parlament nie je vojenský priestor ani kasárne, a nech si nás nemýli s nejakou jednotkou, ktorej robí politickoorganizačné školenie.
Ďakujem.
Predseda NR SR L. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
ako keby niekto nechcel počuť, že aj novela zákona, ktorou sa mení kategorizácia liekov, nie je urobená v súlade s tým, že zdravotníctvo je nedofinancované. Uvádzal som konkrétne príklady, kde sa budú preplácať podstatne drahšie lieky a lacné sú preskripčne obmedzené. To znamená, že sa hradia drahšie a lacnejšie sa neuhrádzajú alebo majú nejaké obmedzenia, čiže bude znemožňované ich predpisovanie.
Takisto krízový režim, o ktorom sa tak veľmi diskutuje, že nepriniesol žiaden finančný efekt. To, čo už tu bolo opakovane povedané, pacient nepríde do nemocnice, ale čaká doma na liekoch, je na práceneschopnosti, čiže liečba, naopak, sa predražuje. Pritom v nemocniciach sú zamestnanci, ktorí sú zaplatení a nemôžu pacienta vyšetriť. Množí sa počet pacientov, ktorí prichádzajú v akútnom zhoršenom stave, kde sú komplikácie a liečba sa predražuje. Žiadam, aby sa skutočne tento krízový stav v zdravotníctve čo najskôr zrušil.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by som povedať, že treba jednoducho v tomto parlamente raz a navždy povedať, že akékoľvek zdravotníctvo nemôže byť ničím iným ako obrazom fungovania ekonomiky štátu, inými slovami, že nič nie je lepším prímerom a paralelou stavu zdravotníctva ako hrubý národný produkt. Treba povedať, že krajina, ktorá bola spravovaná ostatné roky otcami vlasti, otcom vlasti a jeho družinou, bola ekonomicky dovedená do stavu, že tisíce robotníkov vo fabrikách nemali odvádzané zo svojej mzdy odvody do poisťovní, že sa tu roky za tisíce ľudí neplatilo, že moc, ktorá tu doteraz bola, si ani jeden deň existencie Slovenskej republiky neplnila odvody, ktorými bola povinná voči nezamestnaným, deťom a dôchodcom, tak ako to obsahoval zákon o poistení predložený v roku 1992. Za tie roky sa nahromadili miliardové dlhy a tieto miliardové dlhy teraz na nás tlačia, tak ako tlačia.
To znamená, že je zbytočné hovoriť o tom, že minister vyhlasuje krízový stav. Tu nikto osem rokov nenabral odvahu - alebo šesť rokov - povedať, ako to v skutočnosti je, že pri tomto spľundrovanom zdravotníctve a spľundrovanej ekonomike štát proste nemá na také zdravotníctvo, na aké sa zaviazal Liečebným poriadkom. Čiže Liečebný poriadok bola Potemkinova dedina, za ktorou nestál ekonomický a finančný tok, za ktorou nestálo plnenie záväzkov voči poisťovniam, za ktorou nestálo to, čo za zdravotníctvom stáť musí, teda fungujúca ekonomika a fungujúci dobrý národný produkt. To treba povedať jasne, pretože sú tam korene všetkých stavov, ktoré dnes žneme. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme reagovali na ostatného rečníka, ktorým bol pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Veľmi starostlivo som si vypočul reakcie mnohých kolegov v tejto rokovacej miestnosti a nemôžem si pomôcť, ale musím povedať aspoň dve poznámky.
Prvá poznámka sa týka toho, že zdravie je skutočne taká kategória, ktorú každý občan zrejme preferuje pred všetkými ostatnými hodnotami, a preto nie je veľmi dôstojné, keď sa práve diskutujúc o tomto naozaj veľmi vážnom probléme politikárči a priživuje sa na tom politika.
Druhá poznámka - nezávidím ani tomuto, ani predošlému, ani predchádzajúcemu, ba ani po tomto ministrovi prichádzajúcemu ministrovi, ba ani potom ďalšiemu, pretože problém zdravotníctva sa zrejme nedá vyriešiť jednoduchými politickými alebo aj politicko-hospodárskymi aktmi. Vieme dobre, aká je naša skúsenosť. Ani vyše dvojnásobné zvýšenie finančných prostriedkov do zdravotníctva nemusí priniesť taký efekt, ktorý by uspokojil všetkých, čo sa zúčastňujú na tomto procese. Uvedomme si, že ponuka či už zdravotníckej techniky, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, alebo ponuka nových medicínskych názorov, ktoré iste zvyšujú náklady na zdravotníctvo, vždy vysoko predstihuje možnosti aj veľmi vyspelých ekonomík. Tak nežartujme a nehovorme o tom, či niekto niekde "vyrobil" základný nedostatok, keďže veľmi dobre vieme, že problémy v zdravotníctve majú korene veľmi hlboké a zapustili sa dávno. A dokonca nezabudnime hovoriť pritom aj o tom, ako sa to dá vôbec riešiť a aký je obraz zdravotníctva inde. Skutočne, závisí iba od vôle tejto vlády, či sa rozhodla predložiť dáky návrh parlamentu a každý politický subjekt môže podporiť, alebo odmietnuť takéto riešenie. Prosím, nezneužívajme túto tému.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Zelník - faktická poznámka.
Poslanec Š. Zelník:
Vážené dámy,
vážení páni,
keď hovoríme o rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti a že nebola krytá finančnými prostriedkami, treba si uvedomiť jednu vec. Tieto zákony schvaľujeme a budeme schvaľovať v Národnej rade, preto im treba venovať náležitú pozornosť. To, že rozsah zákona o Liečebnom poriadku bol väčší, ako boli na to finančné zdroje, to bola vec parlamentu, ktorý tento zákon schvaľoval a prijímal. Preto apelujem na to, aby aj táto novela zákona, ktorá je predložená, a nespĺňa a nevystihuje to, že je zlý stav financovania v zdravotníctve, bola radšej prepracovaná, aby sme neschválili niečo, čo je horšie, ako bolo doteraz.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Áno, pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Vidíte, ako sa to zase pekne rozbehlo. Ale nie je tu pán Andrássy, aby si dával čiarky.
Pán predseda, chcem pripomenúť niektorým poslancom to, na čo pán Tatár zabudol, a chcem ho tým pádom aj doplniť. V zákone, ktorý dostal názov na ochranu republiky, boli dve skutkové podstaty, ktoré upravovali alebo zaviedli do Trestného poriadku dva nové trestné činy, to znamená krátenie odvodov do fondov. My sme za to bojovali, aby boli schválené. A teda nie zásluhou pána Mečiara, ale malého muža z veľkého bicykla, ktorý vtedy bojoval práve proti tomuto zákonu, bojovala proti nemu vtedy celá vtedajšia opozícia, dnes vládna koalícia, aby neboli tieto skutkové podstaty zavedené do trestného práva. Sám by som mohol rozprávať o tom, ako najmä tá podnikateľská časť, ktorá dnes stojí za vami, za vládnou koalíciou, bojovala proti týmto dvom skutkovým podstatám. Takže hovoriť o tom, že sme túto katastrofu spôsobili a nič sme proti nej nerobili, pán Osuský, je jednoducho buď nevedomosť, alebo nezodpovednosť. Snažili sme sa tento problém riešiť. Ale vy ste ho dehonestovali a jednoducho odbojkotovali. Takže neváľajte vinu za tento stav len na nás. Nesiete zaň zodpovednosť aj vy.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ešte na doplnenie mojich predchádzajúcich dvoch vystúpení. Chcem uistiť nových politických bojovníkov prítomných v parlamente, že doteraz bolo pravidlom hry, že keď sme hovorili o zdravotníctve a o problematike sociálnych vecí, väčšinou naše hlasovania dopadli tak, že zo 100 prítomných 97 alebo 98 hlasovalo v prospech týchto zákonov. Čiže chcem sa poďakovať terajšej koalícii, ktorá si v minulom období v opozícii uvedomovala dôležitosť týchto zákonov pre naše obyvateľstvo. Takže tam skončia, vážení, tieto naťahovačky. Sami zistíte, že vaše argumenty stoja na veľmi, veľmi plytkých nohách, pretože vtedy by ste si museli uvedomiť, že ak sa niekto dopúšťal povedzme rozkrádania - alebo ako to vy nazývate v duchu módneho trendu výrazom tunelovania nemocnice -, nemá si to odniesť teraz pacient.
Vážení, celkom z iného konca, pacient nemôže za to, či jeho zamestnávateľ za neho odvádzal platby alebo nie. Pacient mal zo svojej mzdy stiahnutú sumu na poistenie. Ak chcete vymáhať poistenie, nech sa páči, robí sa to iným spôsobom. A uisťujem vás aj o tom, že minister Šagát alebo MUDr. Gaľa, alebo MUDr. Kováč, alebo bývalý pán minister Rakús vždy našli v nás lekároch podporu vecí, ktoré potrebovali presadiť.
Takže, ak sa tu bavíme, tak sa bavíme o liekoch, ktoré patria alebo nepatria do liekopisu, alebo o tom, či prvou podmienkou riešenia stavu v zdravotníctve boli personálne záležitosti, či následnou je liekopis, s ktorým lekári budú mať veľké problémy a či reforma, ktorú pán minister sľubuje, by nemala vlastne tomuto všetkému predchádzať. Ako vidíte, nikto z nás sa ani nepostavil proti...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Tatára a povedať, že vystúpenia k legislatívnym návrhom, ktoré majú svoj vecný obsah, keď vystúpi poslanec s takým politicky ladeným vystúpením ako pán poslanec Tatár, potom majú jednoznačne za následok aj faktické poznámky, ktoré sú politicky ladené, a dokonca niektorí poslanci sa politicky v tom až vyžívajú.
Čo je absolútne neprínosné pre legislatívny návrh? Legislatívny návrh skutočne nie je vecne dobrý. Preukázal to pán poslanec Zelník. Navrhované zmeny viac zdražia zdravotníctvo, ako mu prispejú. O tomto nikto nič nehovoril. Prosím vás pekne, myšlienka, že nabudúce liekové veci nebudú riešené zákonom, je ilúziou, pretože Ústavný súd bol ten, kto rozhodol, že z ústavy vyplýva povinnosť tieto veci riešiť zákonmi. Tak nediskutujme o týchto otázkach s vtipom, pretože sú to vážne veci. A keď prijmeme nesprávny krok, opätovne jedine zákonom ho budeme môcť napraviť. Preto by som bola veľmi rada, keď vystúpi pán minister, aby sa vyjadril o tom, či je presvedčený, že navrhované úpravy budú finančným prínosom pre zdravotníctvo. Teda, že zdravotníctvo pri používaní liekov bude finančne menej náročné, pretože poslanec Zelník preukázal...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Myslím si, vážení prítomní, že vystúpenie pána poslanca Tatára jasne dokumentovalo, prečo sa Verejnosť proti násiliu rozpadla a vo voľbách v roku 1992 vlastne zmizla, lebo jeho vystúpenie v parlamente netrvalo viac ako štyri minúty a divoké repliky trvajú už takmer hodinu. Takže nebolo by účelné, keby sme išli touto cestou, lebo to nie je cesta k ničomu rozumnému, ako to bolo aj v roku 1992 s tou VPN.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Kováč? Áno.
Nech sa páči.
(Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prepáčte, pán minister.
Nech sa páči, vystúpite v rámci rozpravy.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som stručne vystúpil. Je 20.00 hodín, veľmi ľutujem, ale na druhej strane ďakujem, že sa opäť venuje taký veľký časový priestor zdravotníctvu. Cením si každý názor, nerobím si nárok na to, aby boli moje názory stopercentne akceptované. Dovoľte mi krátko sa vyjadriť o tom, čo tu odznelo, v určitej nedokonalej forme z mojej strany.
Pán poslanec Zelník hovoril o dvoch problémoch. Jeden problém je moja právna zodpovednosť pri vyhlasovaní krízového stavu. Uviedol to asi tak, že je to vlastne nabádanie podriadených, aby nenapĺňali literu zákona číslo 98 o Liečebnom poriadku. Ale ja tvrdím inú vec, pán poslanec. Tvrdím, že zákon číslo 98 sa nenapĺňal pre mnohé, hlavne ekonomické problémy niekoľko mesiacov dozadu. Takže, ak by som bol dnes obviňovaný, že som na niečo nabádal, tak zákon číslo 98 vzhľadom na to, čo tu už bolo uvedené, vzhľadom na jeho rozsah výkonov, ktoré by mali byť hradené zo zdravotného poistenia, žiaľbohu, nebolo možné finančne pokryť zdrojmi, tak ako ste uviedli na začiatku aj vy sám. Môžem vás pokojne presne odcitovať, že aj opoziční poslanci - a to je pre mňa skutočne prekvapujúca novinka - sme sa podieľali na zákone číslo 98, na tom rozsahu. Hoci sa pamätám na niečo celkom iné, že práve my sme vystríhali, že nemôžeme urobiť Liečebný poriadok na objem prostriedkov 60 miliárd, ako sme odhadovali, a že sa musí zúžiť. Spomínam si veľmi dobre, ako sme vo výbore hovorili: Prepáčte, nemôžeme si objednať mercedes, pretože naň nemáme peniaze, ale musíme ísť na zdravotnícky automobil nižšej kategórie.
A ak sa schválil Liečebný poriadok v tejto podobe a vy dnes ľutujete, že napriek vašim upozorňovaniam sa tak stalo s našou pomocou, chcem vám povedať, že ste mali mať politickú odvahu a dávno ste sa mali vzdať funkcie štátneho tajomníka, a nie dnes, povedal by som, neviem či úplne oprávnene ste ma tu napádali, že zavádzam inštitút nedodržiavania zákona. Ten, kto nedodržal zákon, pán poslanec, ste boli predovšetkým vy už tým, že ste ako predseda správnej rady dvakrát porušili zákon tým, že ste nechali napríklad niektorých členov v správnej rade byť členmi správnej rady napriek tomu, že boli súčasne členmi správnych rád iných poisťovní, čo bolo v rozpore so zákonom číslo 273. A napriek tomu, že ste napríklad volili riaditeľa zdravotnej poisťovne, hoci bol vtedy práve členom správnej rady a bolo to nezlučiteľné. Takže, prosím vás pekne, ak hovoríme, kto tu nedodržiava zákon, začnime vždy od seba. Možno potom bude diskusia vyzerať inak.
V odbornej časti, ktorú ste uviedli, viete, čo všetko tam malo byť zmenené, hoci ste sa do toho pozreli len krátko. Nuž, nechcem diskutovať o detailoch, ale chcel by som zopakovať jednu výzvu, ktorou sme apelovali na všetkých, ktorých sa táto kategorizácia týka. Prosili sme ich, aby každý, kto má pozmeňujúci návrh vzhľadom na rozsah, vzhľadom na dôležitosť, prišiel s ním aj do ostatnej chvíle, že ho jednotlivo prerokujeme, a ak je tam chyba, že sme pripravení ju v poslaneckom návrhu riešiť.
Dovoľte mi veľmi kriticky sa vysloviť o minulosti, ako bola v skutočnosti tvorená kategorizácia liekov, ako boli robené alfy. Pán poslanec, nech sa páči prísť na ministerstvo zdravotníctva. Žiaľbohu, keď sme chceli dokumenty, vážení páni poslanci, o zaraďovaní jednotlivých liekov v minulosti, žiadnu dokumentáciu sme nenašli. A nevieme prečo, ktorý liek bol v minulosti zaradený. Z nášho pohľadu sme teraz otvorili úplne inú tvorbu kategorizácie. Nielenže sme to dali spripomienkovať, máme záznamy od odborníkov, ktorí odporučili, čo kam zaradiť a budeme to takto protokolárne viesť aj naďalej, pretože o tom musia na ministerstve zostať v archíve dokumenty, teda, ako a kde sa čo založilo, aby sa celý proces stal prehľadným, aby bolo kedykoľvek možné vypátrať, prečo a kde je to zaradené.
Treba povedať, že na ministerstve zdravotníctva neexistuje zodpovedný pracovník, ktorý by robil archív dokumentov. Až dnes ho prijímame. Chcem vám povedať - no, nech sa páči prísť sa pozrieť, pani poslankyňa Belohorská -, že nemáme doklady ani o takých veľkých projektoch, akým bol nákup techniky cez Interjet a Siemens. A nie je to zaarchivované, hoci by to podľa mňa malo byť, aby tu opäť neboli žiadne podozrenia. Pán poslanec, ak ste mali skutočne dobrú vôľu vystúpiť, nech sa páči, mohlo to tu odznieť a sme pripravení napraviť chyby. Ak ste na jednej strane kritizovali, mohli ste vystúpiť aj konštruktívne.
Ak niekto chcel vedieť a chcel odo mňa vyhlásenie, či to bude lepšie, ako hovorila pani poslankyňa Belohorská, súhlasím s ňou, že náš občan zo zákona, a máme to v zákone číslo 277 o zdravotnej starostlivosti, má nárok, ktorý je, žiaľbohu, v zákone len želaním, že by mal dostať liečbu na úrovni poznania, teda podľa najnovších poznatkov, to je asi jedno. Žiaľbohu, treba povedať, že ekonomika, tak ako bolo povedané, nám nedovolí - musíme to veľmi otvorene priznať - robiť liečbu na špičke súčasného poznania vedy. Žiaľbohu, táto pasáž je ešte zo zákona číslo 20 z roku 1966. Takže to nemôžeme a súhlasím, samozrejme, že by sme sa mali neustále usilovať o to, aby objem prostriedkov bol taký, aby sme mali čo najviac na modernú liečbu.
A teda, ak sa niekto pýta, či som presvedčený, či je toto lepšie, musím povedať, že v súčasnej podobe určite. Vynechali sme celý rad liekov, pri ktorých sa ukázalo, že nemajú dokázateľné účinky na to, aby sa niečo v zdravotnom stave zlepšilo. Vylúčili sme lieky, ktoré mali návykový charakter, a tým vieme dnes kvantifikovať, aké množstvo peňazí sme ušetrili, aby sme, naopak, právo občana na liečbu na úrovni poznania mu viac priblížili.
Aké skutočné dosahy to bude mať? Šetrenie nie je jediným cieľom kategorizácie, ale efektívnejšie používanie prostriedkov na dosiahnutie lepšej liečby. A aké to bude mať skutočné ekonomické následky, to je v rukách aj iných zložiek, ako je kategorizácia, napríklad preskripcie lekárov samotných.
Ak ste hovorili, pán poslanec, ako je to zle urobené, nuž pripomeňte si, že bola prijatá nejaká národná lieková politika za ministrovania, teda v čase, keď ste boli štátnym tajomníkom na ministerstve. Nuž a ako to bolo v reáli? V reáli to bolo tak, že cenová politika je dnes vyslovene v réžii ministerstva financií. Ministerstvo zdravotníctva nemá ani personálne podmienky na to, aby vstupovalo do cenovej politiky. Takže v tomto nás skutočne čaká práca. Pokúsime sa veľmi rýchlo zaviesť národnú liekovú politiku napríklad aj tým, že ešte v priebehu januára budú stanovené presné kritériá, ktorý liek a ako bude v kategorizácii zavedený. A je škoda, že ste si to trošku nepozreli a neprišli ste do výboru trošku si o tom podiskutovať, pretože v každej skupine, v tej ATT, v každej farmakologickej skupine bol vybraný liek, ktorý má dobrú účinnosť, malé účinky. To znamená, žiaden občan pri žiadnom ochorení sa nemôže dostať do situácie, že by bol horšie liečený. Práve naopak, lepšie. A ak vám išlo na začiatku vášho vystúpenia o to, ako porušujeme zákon číslo 99, že nedávame občanom liečbu a že ju zhoršujeme, tak zlepšenie, ktoré chceme dosiahnuť v kategorizácii, vám zrazu prekáža. Tak nemyslím si, že je to celkom správne.
A nakoniec, ak ste vyslovili obavy, že, naopak, zdraží to liečbu, tak veľmi dobre viete, že máme ekonomické analýzy pre niektoré lieky, ktoré, hoci sú drahšie, ale tým, že skracujú čas liečby, tým, že skôr vracajú pacienta do pracovného pomeru, naopak, drahá liečba nimi môže byť niekedy lacnejšia. Tak ako platí, že si nemôžem kupovať lacné veci, keď som chudobný. Škoda, že ste nevyužili priestor na opravy, ktoré boli možné.
Nuž dalo by sa iste dlho diskutovať, dalo by sa diskutovať aj o tom, či pán Ježík, tak ako ste si dovolili podsunúť v celom vašom vystúpení, nezahynul kvôli tomu, že boli prijaté nejaké opatrenia. Veľmi dobre viete, že bolo len odporučenie ministerstva zdravotníctva - a teda moje, nechcem sa z toho vykrútiť -, ktoré znelo, pán poslanec, vzhľadom na to, že nie sú zdroje, a vzhľadom na to, že nemáme ani infúzne roztoky. To znamená, aj keby nastúpili všetci chirurgovia, ktorí sú tam, boli časy, keď neboli k dispozícii také jednoduché veci, aby sa mohol pacient pripraviť na operáciu parenterálnym príjmom tekutín. Nuž preto sme povedali, prosím vás pekne, obmedzte starostlivosť. Nie preto, aby sme šetrili 6 - 8 %, ale preto, aby sme prostriedky alokovali, nasmerovali len na to, aby sa zabezpečila zdravotná starostlivosť v akútnych situáciách, aby nedošlo skutočne k zbytočnému poškodeniu, k úmrtiu len kvôli tomu, že je nemocnica nepripravená, preto, že nemá zásoby, zrazu nemôže vyriešiť prípad, i keď sú tam zdravotnícki pracovníci. Oni sami sú nešťastní, že nemajú prostriedky.
Buďme úprimní a radšej veci správne pomenúvajme. Náš poslanecký návrh, ktorý sme podporovali a ktorý sme pomáhali pripraviť, je práve jedným zo systémových krokov. Pretože to tu už bolo deklarované v júni 1997, keď aj vláda pána Mečiara prijala balík opatrení na to, aby sa neprehlbovala kríza a nakoniec v marci 1998 minister predniesol správu o tom, ako priznalo vedenie ministerstva zdravotníctva, že je nepriaznivý ekonomický vývoj. Nuž, či je nepriaznivý až krízový, to je, samozrejme, ťažké definovať, ale keď neštátni lekári nemajú platby za 3 až 6 mesiacov a nemajú z čoho zaplatiť nájomné a urobia výstražné štrajky, tak to nie je krízová situácia? Ako by ste to pomenovali vy, pán poslanec? Rád by som to vedel a nechám si poradiť, pretože v tomto prípade nešlo o terminológiu. Išlo o to, aby sme upozornili, že je tu veľmi zlá situácia. Iste, budeme sa snažiť, aby sme dostali do toho systému prostriedky. Lenže, pán poslanec, viete čo? Viete, aký bol dôvod na to, že sme boli v ekonomickej kríze okrem toho, že bol urobený Liečebný poriadok na taký veľký rozsah? Pretože neustále - dobre ma počujete -, neustále prebiehal a prebieha extenzívny nárast zdravotníckych zariadení a zdravotníckych služieb. Poviem a mám k dispozícii ostatné údaje. Údaje, ktoré sme dostali delimitáciou 37 nemocníc, NsP prvého typu z krajov.
Robili sme v provizóriu a teraz robíme rozpis kapitálových výdavkov, rozpis investícií. A naplnilo sa to, čo sme niekedy hovorili spolu s kolegom Romanom Kováčom, že keď sa robí nové územnosprávne členenie, či nevznikne z 38 okresných nemocníc takmer 80. A môžem vám ukázať, ako ideme pristavovať nemocnicu v Bánovciach, ako ideme pristavovať ďalšie nemocnice, už sú urobené projekty. Niekde sú už urobené časti výstavby. Povedzte mi, kto toto bude financovať? To, čo hovoril napríklad aj pán poslanec Cuper, že musíme riešiť predimenzované zariadenie, prezamestnanosť. Ale veď je tu založený ďalší problém, ako sa vyrovnať s investíciami, s rozšírením siete, s rozšírením služieb, so zväčšením kapacít v tejto situácii.
Pán poslanec, pravdepodobne ako štátny tajomník ste o týchto veciach mohli vedieť. Myslím si, že každý súdny človek i občan, s ktorým sa stretnem, povie, že problémy v zdravotníctve sú ťažké. Pokiaľ by azda niekto z vás - ako hovorila pani poslankyňa Belohorská -, mal návrh na iné riešenie, nech sa páči, sme pripravení na diskusiu. Ako iste viete, tak napríklad medzi krajskými koordinátormi - pretože na reštrukturalizáciu ideme cestou regiónov, aby sa najskôr v regiónoch porozprávali, ktoré oddelenie eventuálne možno zlúčiť, zúžiť a tak ďalej - sú ľudia aj z HZDS. Nebudem ich mená opakovať, lebo som o tom opakovane hovoril. Pokiaľ chcete, môžem, nerobí mi to problémy. A čo sa týka kontinuity, o ktorej hovorila pani poslankyňa Aibeková, títo ľudia boli v transformačnej rade, keď som bol ministrom v roku 1994. Napríklad pán Sedláček, o ktorom iste nikto nepochybuje, že je členom HZDS. Ale keď je schopný, prečo by aj dnes nemohol mať na starosti ako koordinátor Trenčiansky kraj?
Takže, pán poslanec, ak máte ideu, nech sa páči, dajte ju na papier, nech sa páči, budeme diskutovať a nakoniec dúfam, že pri rozpracovaní programového vyhlásenia, ktoré budeme predkladať aj do výboru, a nie je problém ho predložiť, ak bude záujem aj do Národnej rady, rozpracujeme naše zámery, ktoré sme uviedli v programovom vyhlásení vlády a ktoré máme v programoch jednotlivých strán tvoriacich koalíciu. Tie programy sú také podobné, že sme nemuseli robiť významné korekcie.
A preto si myslím, že prvé kroky prišli, lebo sme uzatvorili systém, to, čo sa žiadalo v roku 1997, je zatvorený, no nie úplne, pretože v tom ešte nie je špeciálna ambulantná starostlivosť. Samozrejme to, ako ste hovorili, že nútime zdravotnícke zariadenia v rozpore so zmluvami fakturovať niečo iné, než v skutočnosti urobili, nuž my sme len pomenovali, že na mesiac január napríklad z výberu poistného, pán poslanec, na to, aby bol vyrovnaný rozpočet, aby sa už nerobili dlhy, aby nám dodávatelia skutočne neprestali dodávať, pretože mnohí sú na úrovni bankrotov, máme len 1,449 mld. korún, ani o korunu viac. A pri rozhovore o stavbe rozpočtu sa potom môžeme spoločne dohodnúť alebo navrhnite vy, koľko v rozpočte by pre zdravotníctvo malo byť. Naša ambícia naplniť ciele, o ktorých sme hovorili, zostáva nezmenená.
Ďakujem za pripomienky, teším sa na diskusiu, nebránim sa kritike, naopak, urobili ste mnohé pozitívne veci. Každá kritika núti človeka zamyslieť sa nad tým, čo robí. Ale som presvedčený, že všetky kroky, ktoré sme urobili, sú opodstatnené.
A ak by sme aj boli chceli urobiť rozsiahlejšiu zmenu zákona o Liečebnom poriadku, ktorý hovorí, ktoré výkony a ako sa majú platiť, na to sme nemali silu okrem toho, že sme vnikli do kategorizácie, a na to, aby sme zlegalizovali vaše porušovanie zákona, pán poslanec Zelník, keďže niekoľko rokov sa lôžkodeň platil v rozpore so zákonom, pretože nikde nebol uvedený, ako iste viete. To sme tou rýchlou novelou chceli urobiť a, samozrejme, chceme etapovite meniť celý Liečebný poriadok.
Ďalšou vecou by mali byť stomatologické výkony, stomatoprotetika postupne tak, aby sme ten systém dostali do trošku inej polohy, ako je teraz. Teším sa na spoluprácu, teším sa na kritiku a prosím vás pekne, v tomto našom boji nikdy nezabudnime na občana. Mysleli sme na to, pani doktorka Belohorská, na cytostatiká, ako nás upozornili odborníci.
Ešte sa vrátim k revíznym lekárom. Vzniklo veľké pobúrenie, že doteraz revízni lekári, citujem len z "tlačovky", nemám to tak, ako to bolo uverejnené: "Kontrolovali len 15 liekov a teraz to bude 800." Ak kontrolovali len preskripciu 15 liekov, teda ak bola viazaná preskripcia len 15 liekov na revízneho lekára, nuž fungoval tu potom revízny systém?
Samozrejme, že revízny lekár by nemal v niektorých prípadoch byť nástrojom na šikanovanie pacienta. My sme napríklad to podmieňovanie predpisovania niektorých cytostatík urobili len na základe odborníkov z onkológie, ale rešpektovali sme, že dnes to pravdepodobne nie je také vyvážené, aby sme to mohli predsa len uviesť do zákona, do kategorizácie, a tak sme to vypustili. Nevidíme teda problém. Kto chcel, mohol zasiahnuť a pokiaľ neargumentoval inou, než len nejakou neodbornou argumentáciou, všetko bolo akceptované.
Takže toľko na margo vystúpení. Nechcem sa už vyjadrovať k ostatným, pretože by to bolo dlhé a je už o chvíľu pol deviatej.
Ďakujem pekne. Znovu opakujem, teším sa na spoluprácu. (Potlesk.)