Tretí deň rokovania
10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
16. februára 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram tretí rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali tieto pani poslankyne a páni poslanci.
Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, pani poslankyne, páni poslanci.
Písomne o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Delinga, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Krajči a pán poslanec Jozef Prokeš.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem pripomenúť, že overovatelia hodinu po začatí rokovacieho dňa uzavrú prezenčnú listinu. Preto žiadam poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom na prezenčnej listine.
Podľa schváleného programu nasleduje
návrh na zmenu Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 140.
Prosím teraz predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu pána Šebeja, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na našom rokovaní s návrhom na zmenu Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v článku 11 bod 2, ktorý ste dostali ako tlač 140, ako spravodajca určený Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 10. schôdzi dňa 10. februára 1999 zaoberal problematikou zmeny Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Rokovanie vyplynulo zo vzťahu k rozhodnutiu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120 z 3. februára 1999 o zmene Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady a zamestnancov Kancelárie Národnej rady v článku 11 bod 2, kde predseda Národnej rady Slovenskej republiky, podotýkam, v súvislosti s rozpočtovým provizóriom v 1. štvťroku 1999 rozhodol o zmene v tom zmysle, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou predsedu a podpredsedov a zamestnanci Kancelárie Národnej rady budú používať pri zahraničných pracovných cestách lietadlom ekonomickú cenovú triedu s výnimkou zaoceánskych letov. Samozrejme, že nielen zaoceánskych, ale aj letov, ktoré sú na veľkú vzdialenosť, to znamená, povedzme keď niekto poletí do Moskvy alebo do Mongolska.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a navrhuje, aby článku 11 bod 2 znel:
"Pri zahraničnej pracovnej ceste lietadlom môžu cestovať
a) predseda a podpredsedovia Národnej rady v 1. cenovej triede,
b) ostatní poslanci a zamestnanci najmä v cenovej triede ekonomická."
Keďže Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky boli schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 10. marca 1995 a z 11. februára 1998 číslo 970, je potrebné, aby táto navrhovaná zmena smerníc bola rovnako schválená uznesením pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som návrh uznesenia prečítal.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 1999 k návrhu na zmenu Smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v článku 11 bod 2.
Národná rada Slovenskej republiky súhlasí so zmenou Smerníc o uskutočnení zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v článku 11 bod 2, ktorý znie:
"2. Pri zahraničnej pracovnej ceste lietadlom môžu cestovať
a) predseda a podpredsedovia Národnej rady v 1. cenovej triede,
b) ostatní poslanci a zamestnanci najmä v cenovej triede ekonomická."
Predkladaciu správu máte pred sebou v laviciach a je k tomu aj príslušné uznesenie Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Šebejovi za uvedenie návrhu a otváram, vážené pani poslankyne, páni poslanci, k tomuto bodu programu rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Hlási sa do rozpravy niekto ústne? Áno, pán poslanec Maňka, pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť ďalšieho prihlasovania sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Maňka, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh som dostal na stôl pred pár minútami a mám k nemu jednu pripomienku. V dôvodovej správe hovoríme o uskutočňovaní letov v ekonomickej triede s výnimkou zaoceánskych letov.
Môj návrh znie, aby sme to dali do znenia zákona, to znamená do znenia zmeny smerníc. Preto navrhujem, aby v smerniciach v bode 2b bol text: "Ostatní poslanci a zamestnanci" - najmä vypustiť, lebo to veľa nehovorí - "v cenovej triede ekonomická s výnimkou zaoceánskych letov", a ešte tam môžeme dať trebárs čiarku, "a dlhých letov nad niekoľko kilometrov", aby to bolo naozaj jasné. Myslím si, že je lepšie, keď budeme mať aj zákony, aj smernice celkom jasné, to "najmä" všeličo hovorí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To je všetko, pán poslanec?
Poslanec V. Maňka:
Všetko, ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, aby ste svoj návrh vyhotovili aj písomne a odovzdali ho pánu predkladateľovi.
Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
klub HZDS podporuje tento návrh. Dovoľte mi, aby som povedala pár vetami genézu. Pri poslednom viacdennom rokovaní v Štrasburgu minulý alebo predminulý týždeň sme sa pozastavovali nad tým, čo stojí jedna letenka v ekonomickej triede. A keďže je všeobecná snaha šetriť, tak si myslím, že hodinu a dvadsať minút letu z Viedne do Štrasburgu sa dá prejsť aj v triede ekonomická, nehovoriac o tom, že ako ministerka som tiež lietala ekonomickou triedou a ako veľvyslankyňa dokonca aj cez oceán. Ale o to tu teraz nejde.
Podporujeme tento návrh a chcem len povedať pánu poslancovi Maňkovi, že slovo "najmä" znamená zaoceánske lety. Teda myslím si, že právnicky je jasné, keď sa tam dá slovo najmä a môžeme schváliť tento návrh v tomto znení. Klub poslancov HZDS, tak ako sme to v Štrasburgu navrhli, bude podporovať tento návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Keltošová bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy.
Pán poslanec Šebej, chcete sa vyjadriť k predloženým návrhom z rozpravy? Áno.
Poslanec F. Šebej:
Chápem návrh pána poslanca Maňku. Dovoľte mi však ako spravodajcovi povedať k tomu krátky komentár. Zastával by som stanovisko, aby sme slovo "najmä" ponechali, lebo je možné, že všetci poslanci budú musieť cestovať za okolností, keď bude nevyhnutné mať možnosť zmeniť letenku, a to je možné len v business class. V takých prípadoch považujem za zdôvodnené, keď je potrebné voľne narábať s časom príletu a odletu, aby výnimočne boli povolené po zvážení aj lety tou vyššou triedou. Letenky sú naozaj omnoho drahšie prvou triedou, teda business triedou, ale majú tú výhodu, že je až do poslednej chvíle letu možné meniť čas letu, možné je disponovať časom, čo trieda ekonomická nepripúšťa.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šebej, zostaňte, prosím vás, za rečníckym pultom. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maňku, tak ako ho uviedol v rozprave. Prosím, aby ste ho uviedli.
Poslanec F. Šebej:
Pán poslanec Maňka navrhol upraviť text článku 11.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Už je koniec rozpravy, pán poslanec Baco. Teraz už nemôžete reagovať.
Nech sa páči, pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Pán poslanec Maňka navrhol upraviť text článku 11 bod 2 odsek b) na toto znenie: "ostatní poslanci a zamestnanci v cenovej triede ekonomická s výnimkou zaoceánskych letov". Čiže vypustil slovo "najmä".
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Aké je vaše stanovisko?
Poslanec F. Šebej:
Moje stanovisko je, aby sme túto zmenu neschválili a slovo "najmä" ponechali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maňku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh sme neschválili.
Poslanec F. Šebej:
Navrhujem, aby sme hlasovali o pôvodnom návrhu uznesenia, tak ako som ho prečítal.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ako ho máte uvedené v tlači 140.
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ďalším bodom programu nášho dnešného rokovania je
návrh na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na revíziu Ústavy Slovenskej republiky.
Návrh, ktorý predkladá ústavnoprávny výbor, ste dostali ako tlač číslo 139.
Ústavnoprávny výbor poveril odôvodnením tohto návrhu člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Petra Kresáka. Prosím ho, aby tento návrh uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky podáva návrh na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na revíziu ústavy. Návrh ste dostali ako tlač číslo 139. Pán predsedajúci, je potrebné prečítať text návrhu?
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, pán poslanec. Prečítajte text.
Prosil by som o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Kováč, nech sa páči, sadnite si na svoje miesto, nerušte. Pán poslanec Kresák prednáša návrh ústavnoprávneho výboru a návrh na uznesenie Národnej rady.
Poslanec P. Kresák:
Návrh znie:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na revíziu Ústavy Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
a) zriaďuje Komisiu Národnej rady Slovenskej republiky na revíziu Ústavy Slovenskej republiky,
b) vymenúva
1. za predsedu komisie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského,
2. za členov komisie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kresáka, Ivana Šimka, Ladislava Orosza, Lajosa Mészárosa, Petra Brňáka a Mariána Andela,
c) zaväzuje komisiu, aby do septembra 1999 predložila Národnej rade Slovenskej republiky písomnú správu o nedostatkoch a problémoch obsiahnutých v Ústave Slovenskej republiky, o otázkach, ktoré by bolo v budúcnosti potrebné v tomto dokumente upraviť, a návrh ďalšieho postupu pri skvalitňovaní ústavného systému Slovenskej republiky."
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
návrh, ktorý sa uchádza o podporu ústavodarného a zákonodarného zboru Slovenskej republiky, predstavuje návrh na významné rozhodnutie. Jeho prijatie bude významným krokom k posilneniu demokratického mechanizmu Slovenskej republiky. Navrhované uznesenie totiž utvára predpoklady na čo najkomplexnejšie prehodnotenie súčasného ústavného systému a zároveň i jeho podstatné skvalitnenie v budúcnosti.
Ako jeden z predkladateľov chcem vyjadriť presvedčenie, že nevyhnutným predpokladom stability ústavného systému je nielen poznanie úloh, ktoré plnia jednotlivé ústavné orgány, ale aj poznanie a čo najpresnejšie definovanie ich postavenia a vzájomných väzieb v celom ústavnom systéme. Je to nevyhnutné nielen preto, aby každý ústavný orgán mohol čo najlepšie plniť svoje úlohy, ale najmä preto, aby ústavné postavenie žiadneho z ústavných orgánov nebolo zdrojom zbytočných kompetenčných či iných ústavných konfliktov, ktoré sú brzdou úspešného fungovania celého ústavného systému.
Zo všetkých uvedených dôvodov je ústava každého štátu nielen základným zákonom a právnou normou najvyššej právnej sily, ale je zároveň aj právnym vyjadrením oprávnení a povinností najvyšších orgánov štátu a definuje konštrukciu ich vzájomných vzťahov. Práve od obsahu ústavy závisí, ako budú fungovať jednotlivé štátne orgány, a teda ako bude každý zložitý spoločenský mechanizmus, akým štát nesporne je, úspešne alebo menej úspešne existovať.
Ústava je však aj najvyšším garantom suverenity občana a jeho slobodného postavenia v štáte a spoločnosti. Aj preto musí byť tento dokument občanovi nielen logicky zrozumiteľný, ale musí mu vytvárať aj potrebný priestor na slobodné, občiansky zodpovedné rozhodovanie sa, no najmä musí občanovi garantovať možnosť účinne rozhodovať o čo najširšom okruhu verejných otázok. Ústava však musí občanovi poskytovať aj účinnú ochranu proti svojvôli všetkých orgánov verejnej moci. Nie poloprázdne ústavné deklarácie, ale konkrétne aplikovateľné a vynutiteľné ustanovenia robia pritom z každej ústavy dokument, ktorý občania dokážu vnímať a rešpektovať ako skutočne svoj základný zákon.
S vedomím uvedeného predkladá Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zriadenie Komisie Národnej rady na revíziu ústavy. Členovia tejto komisie ako v rozsahu svojich vlastných odborných vedomostí a poznatkov, tak aj vedomostí a poznatkov sprostredkovaných z vlastných poslaneckých klubov a poznatkov sprostredkovaných zo širokého okruhu odborníkov, ktorí sa budú na práci tejto komisie spolupodieľať, by mali podrobiť obsah platnej ústavy potrebnej analýze z pohľadu správnosti nielen jej celkovej koncepcie, ale aj koncepcie a formulácií obsiahnutých v jej jednotlivých inštitútoch. Komisia by tak mala urobiť z pohľadu moderných ústavných trendov na konci 20. storočia a z pohľadu doterajších skúseností z praktického uplatňovania samotnej ústavy.
Už dnes pritom vieme, že Ústava Slovenskej republiky ostala pri svojom vzniku veľa dlžná nielen základným atribútom parlamentnej formy vlády, na ktorej by mali byť postavené práve základné vzťahy najvyšších ústavných orgánov, ale aj niektorým demokratickým princípom, a teda ostala veľa dlžná samotným občanom Slovenskej republiky. Je totiž známou pravdou, že demokratický štát a jeho orgány existujú z vôle občanov, a nie naopak. Aj z týchto dôvodov je možné už teraz povedať, že sa ukazuje ako potrebné významnejšie posilniť nielen účasť občanov na správe vecí verejných, ale napríklad aj ochranu občanov v konaní alebo samotným konaním Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Cieľom práce navrhovanej komisie na revíziu ústavy by však v prvom kroku nemalo byť predloženie konkrétneho legislatívneho textu či návrhov ústavných zmien alebo dokonca nového ústavného textu. Cieľom práce tejto komisie by mala byť potrebná analýza a inventarizácia súčasného ústavného stavu z hľadiska podstatných systémových zmien do budúcnosti. Výsledky práce komisie podložené potrebnými argumentmi by mali utvoriť dobrý podklad na rozvážne a najmä vyargumentované rozhodovanie sa ústavného orgánu Slovenskej republiky v oveľa zásadnejšej otázke, a to v otázke, aké podstatné kroky bude potrebné v budúcnosti podniknúť pre demokratickejší a stabilnejší ústavný systém, a rovnako aj v otázke, kam tieto kroky vlastne povedú.
Vážené kolegyne a kolegovia, po konzultácii s podpredsedom vlády Slovenskej republiky pre legislatívu si vám zároveň dovolím navrhnúť rozšírenie textu, ktorý máte pred sebou predložený ako tlač 139, o písmeno d) tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
d) odporúča vláde Slovenskej republiky, aby určila osobu, ktorá bude s komisiou spolupracovať a zabezpečovať jej potrebnú pomoc svojich odborných útvarov."
Ako vychádza z tohto textu, o ktorý navrhujem doplniť predložené uznesenie, z textu uvedeného pod písmenom d), ide o potrebnú spoluprácu medzi komisiou a vládou, ktorá by sa mala vlastne realizovať prostredníctvom povereného člena. Dá sa predpokladať, že by to bol práve podpredseda vlády pre legislatívu.
Vážené kolegyne a kolegovia, z uvedených dôvodov si vás dovoľujem požiadať o podporu navrhovaného uznesenia o zriadení Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na revíziu ústavy, ako je to navrhované v parlamentnej tlači číslo 139 a ako to bolo doplnené o rozširujúci návrh.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Kresákovi, členovi ústavnoprávneho výboru, za uvedenie návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mészárosa, aby sa ujal funkcie spravodajcu v prípade tohto predloženého návrhu, ak by vznikli počas rozpravy nejaké iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby ich mohol uviesť.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Cuper, pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa Malíková, hlásite sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Lebo ste na svetelnej tabuli. Nie.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
vážení hostia,
myšlienka iniciovať v parlamente komisiu, ktorá by sa zaoberala medzerami platnej Ústavy Slovenskej republiky, nie je nová a nepriniesol ju ani tento parlament. Nové je na nej iba to, že v zmysle toho, že sa na Slovensku po voľbách udialo, nazvime to kontrarevolučným zvratom, ktorým sa dostali k moci naspäť sily, ktoré boli vo VPN, ktoré tento štát nechceli, a teraz, neviem si veľmi dobre predstaviť, ako chcú robiť ústavu štátu tí, ktorí tento štát nechceli.
My sme boli za komisiu, ktorá by preskúmala problémy s fungovaním politického systému aj širšími problémami fungovania ústavnosti. Nemyslime si, že taká komisia v nejakom prípade môže urobiť ústavu, ktorá by bola mimo politických tlakov a mimo politických vplyvov. Takáto ústava bude poplatná politike súčasnej vládnej koalície, ktorá nie je priaznivo naklonená záležitostiam samostatnej Slovenskej republiky, a podľa toho zrejme asi aj návrh, ktorý by táto komisia zložená poväčšine z ľudí, ktorí tento štát nechceli, vypracovala, asi ťažko bude zodpovedať záujmom slovenského národa, slovenskej občianskej spoločnosti.
Bol som od roku 1989 v rôznych ústavných komisiách, podieľal som sa na príprave rôznych ústavných dokumentov, na ich analýze a aj na tom, ako by mali vyzerať. Poznám politické tlaky, ktoré boli v predchádzajúcej komisii, ktorej kontinuitu bude zastupovať terajší pán podpredseda Fogaš, a viem, že to bude znovu ústava, ktorá sa aj napriek ubezpečeniu budúceho predsedu tejto komisie pána Kresáka nevyhne politickým formuláciám a nedokončeným proklamáciám, ktoré aj súčasná ústava obsahuje.
Aj v predchádzajúcom funkčnom období sme boli proti tomu, aby Ústavný súd v mnohom smere deformoval Ústavu Slovenskej republiky nekompetentným výkladom, ako to bolo v prípade právomocí prezidenta, ale aj iných právomocí a prekvapuje ma, že v tej komisii budú sedieť ľudia, ktorí vtedy politiku vtedajšieho prezidenta Kováča presadzovali, ako napríklad pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz.
Preto si myslím, že takáto komisia založená na neparitnom princípe, kde Hnutie za demokratické Slovensko má iba jedného zástupcu, nebude funkčná, nebude presadzovať záujmy slovenského národa, a preto ani ja nebudem za túto komisiu hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Lexa má faktickú poznámku.
Zapnite pána poslanca Lexu.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste nehovorili "zapnite pána poslanca Lexu". Hovorte o mikrofóne pána poslanca Lexu. Zapínať môžete elektrospotrebiče, Zajaca, Langoša alebo kohokoľvek iného, ale mňa nie.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Cupera. Neodpovedá podľa návrhu, ktorý sa schvaľuje: Pavol Hrušovský predseda, Kresák, Šimko, Orosz a Mészáros majú byť členovia tejto komisie.
Chcem zdôrazniť, že napríklad v prípade pána poslanca Šimka sú známe jeho verejné vystúpenia z rokov 1992, keď bol poslancom Federálneho zhromaždenia a veľmi zápalisto bojoval za zachovanie federácie. To znamená, neviem si predstaviť, čím chce tento človek prispieť k tomu, aby sa reformovala Ústava Slovenskej republiky.
Čo sa týka zastúpenia tejto komisie, Hnutie za demokratické Slovensko má 43 poslancov zo 150, napriek tomu má v nej jedného zo siedmich podľa návrhu, ktorý predkladáte. To znamená, považujem to za nedemokratické, považujem to za štýl politiky, ktorý presadzujete, a na ktorom odmietam participovať. Samozrejme, že budem hlasovať proti vzniku takej komisie, ktorá má revidovať ústavu ľuďmi, ktorí boli proti vzniku štátu, ktorí zápalisto bojovali proti Ústave Slovenskej republiky a proti tomu, aké je zastúpenie, teda povedal by som, legitímne zvolených síl slovenského parlamentu od posledných parlamentných volieb. Nie je možné takýmto spôsobom dosiahnuť stav, ktorý by zodpovedal záujmom, štátnym záujmom Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Chcel by som upozorniť na to, že sme už v roku 1992 veľmi rýchlo po prijatí Ústavy Slovenskej republiky upozorňovali na všetky nedostatky, ktoré ústava má. A od začiatku nešlo o to, či má existovať Ústava Slovenskej republiky, alebo nemá existovať Ústava Slovenskej republiky, ale o to, aká má byť táto ústava.
Všetky výhrady, ktoré sme formulovali už v roku 1992, sa ukázali ako absolútne oprávnené a, bohužiaľ, musím povedať, prax za šesť rokov vlastne všetky naše konštatovania potvrdila a potvrdila ich v omnoho väčšej a rozsiahlejšej miere, akoby ktokoľvek z nás mohol predpokladať. Prišlo to dokonca tak ďaleko, že práve elementárne a základné nedostatky v Ústave Slovenskej republiky viedli takmer k tomu, že sa zastavil chod štátu, viedli k tomu, že dodnes nemáme zvoleného prezidenta republiky, viedli k tomu, že sa takmer nemali konať voľby a tak ďalej a tak ďalej.
Dnes hovoriť o tom, že je akýmkoľvek spôsobom neprimerané, aby komisia na revíziu ústavy bola v tom zložení, v akom sa navrhuje, je jednoducho výsmechom tých ľudí, ktorí pôvodnú Ústavu Slovenskej republiky pripravovali, ktorí vedeli o tom, aké má základné, elementárne nedostatky, ktorí Ústavu Slovenskej republiky absolútne zneužívali a zneužívali ju vo všetkom, v čom bola zneužiteľná. Bola by hanba, keby práve títo ľudia sa mali vlastne podieľať na prvom kroku pri revízii ústavy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
tlač číslo 139 - návrh na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na revíziu Ústavy Slovenskej republiky predkladá materiál veľmi stručný, ale krajne kuriózny. V bode b) vymenúva sedemčlennú komisiu, ktorá má spracovať návrh na revíziu Ústavy Slovenskej republiky. Z týchto siedmich členov sú iba dvaja príslušníci, ktorí boli za vznik tohto štátu a hlasovali za zvrchovanosť Slovenskej republiky a za Ústavu Slovenskej republiky.
Som veľmi rád, že tu pred mojím vystúpením vystúpil aj pán Zajac a poukázal na to, že Verejnosť proti násiliu v tom čase, teda v rokoch 1991 - 1992, poukazovala na nedostatky Ústavy Slovenskej republiky. Hlboko s tým súhlasím, pretože hlavným nedostatkom podľa Verejnosti proti násiliu v tom čase bolo to, že sa vôbec Ústava Slovenskej republiky pripravovala, a to, že sa Slovenská republika vôbec pripravovala na konštituovanie svojej vlastnej štátnosti. Máme historickú pamäť aj celkom normálnu ľudskú pamäť, pán Zajac, takže presne sa pamätáme na sedenia a rokovania i stretnutia na Jiráskovej ulici, kto za čo bol a kto akým nenávistným spôsobom proti slovenskej zvrchovanosti vystupoval. Tak teraz sa tu netvárte ako záchranca tohto štátu a obnoviteľ ústavnosti Slovenskej republiky, pretože vy ste od začiatku až do súčasnosti zaťatým odporcom tohto štátu. To, že tu sedíte, nie je dôkaz záujmu o tento štát, ale práve dôkaz proti tomu.
Vo federálnom parlamente, vo Federálnom národnom zhromaždení som sedel spolu s mnohými poslancami. Viacerí z nich sa nachádzajú aj tu, či už v Národnej rade, alebo vo vláde. Veľmi dobre sa pamätám na vystúpenie Ivana Šimka vo federálnom parlamente, keď sa odhlasovalo ústavnou väčšinou a ústavnou formou ústavné rozdelenie česko-slovenskej federácie. Jeho vystúpenie označilo zánik spoločného štátu a zánik federácie za rozbitie Rímskej ríše barbarmi. Takže opäť aj tí, ktorí sú zapísaní v tomto zozname pod vienkom KDH, nech sa netvária, že idú zachraňovať tento štát a že bojujú za záujmy tohto národa, pretože od samého začiatku boli principiálne proti. Zdokumentovali to koniec koncov hlasovaním v Slovenskej národnej rade v júli 1992, keď boli proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, a v septembri, keď boli proti prijatiu Ústavy Slovenskej republiky. Tak čo, vážení páni a dámy z týchto zoskupení, ktorí sa chvastáte tým, že vaše hlavné mesto je do súčasnosti Praha, čo chcete zlepšovať na ústave tohto štátu?
Považujem za absurdné, aby spravodajcom k tomuto materiálu bol príslušník maďarského národa, maďarskej menšiny a príslušník maďarskej koalície, pretože som presvedčený o tom, že ústavu štátu má vytvárať predovšetkým štátotvorný národ v spolupráci so všetkými zúčastnenými menšinami, samozrejme, ale nie ako gestor. Ak by platil takýto princíp, tak, nech sa páči, nech ruskú ústavu robia Čečenci, nech juhoslovanskú ústavu robia Kosovci, nech sa pokračuje takýmto spôsobom a nemeckú ústavu nech robia Turci.
Dámy a páni, bod c) zaväzuje komisiu. Ten, kto formuloval tento návrh a uznesenie, si pravdepodobne textáciu pomýlil s obdobím brigád socialistickej práce, keď sa zaväzovalo a robili sa záväzky. A navyše do septembra 1999. Čo je v septembri? Vtedy sa končí repná kampaň alebo zemiaková kampaň. Tak to ste si opäť pomýlili epochu a pomýlili ste si pozíciu. Pripravovať ústavu s termínovaním do septembra 1999? To azda nemyslíte vážne! Ale možno to aj myslíte vážne, veď vás poznáme.
(Hlasy z pléna.)
Čo sa týka ďalších materiálov a ďalších vyjadrení, ktoré odzneli a ktoré sú aj v materiáli, to, čo uviedol pán poslanec Kresák, že takáto komisia môže robiť revíziu alebo by mala teda vytvoriť podklady na revíziu Ústavy Slovenskej republiky, tak vyjadrujem presvedčenie, že takáto komisia môže zostaviť podklady výlučne pre revidované Slovensko. Nazvite ho Felvidék alebo nazvite ho hocijako, pretože v konečnom dôsledku tí piati koaliční predstavitelia v komisii budú hlasovať presne tak, ako ich zaviažu koaličné záväzky, koaličné dohody a v týchto koaličných záväzkoch má dominantné postavenie maďarská koalícia. Nenahovárajte si, že ste zvrchovaní poslanci zvrchovaného parlamentu. Nie ste a ani nimi nebudete.
Takže zhrnuté a podčiarknuté, nie je možné tento návrh podporiť, ani ho nepodporím a odporúčam ho nepodporiť aj všetkým súdnym občanom a súdnym poslancom, ktorí to myslia s týmto štátom úprimne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Nie?
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážený pán Hofbauer,
vaše vystúpenie mi pripomenulo jednu klasickú anekdotu Rádia Jerevan. (Hlasy z pléna.) V tejto klasickej anekdote sa kladie otázka Rádiu Jerevan, či je pravda, že na Červenom námestí dávajú zadarmo autá. Odpoveď bola, áno, je to pravda až na to, že to nie je na Červenom námestí, ale na Sennom námestí, že to nie je v Moskve, ale v Novgorode, a že to nie sú autá, ale bicykle, a že ich nedávajú, ale kradnú. (Smiech v sále.)
Takže váš príspevok išiel asi týmto smerom. Jednoducho nevidíte, pretože nechcete vidieť, nepočujete, pretože nechcete počuť, ale to je váš problém. To, o čo tu ide, sa týka rokov 1993 - 1998 a nedá sa zopakovať nič iné, iba to, že každý súdny ústavný právnik, a aj skupiny, ktoré sa pohybovali okolo Demokratickej strany, jednoducho v rokoch 1993 až 1998 veľmi často a veľmi dôrazne upozorňovali na to, aké veľké a základné medzery má Ústava Slovenskej republiky. Znova opakujem, čas potvrdil všetky výhrady, čas potvrdil, že všetky zlé momenty, ktoré boli do Ústavy Slovenskej republiky zakomponované, ste vy a poslanci HZDS zneužili a zneužili mierou vrchovatou. Nehanbím sa a nebojím sa povedať, že ste ústavu zneužili. Čiže nešlo len o to, že Ústava Slovenskej republiky nebola dobre pripravená, ale išlo v omnoho väčšej miere ešte aj o to, že ste vlastne Ústavu Slovenskej republiky zneužili až po kostnú dreň. A mohla by byť tá ústava akákoľvek, aj tak by ste ju zneužili, aj tak by ste išli až do krajností, tak ako ste išli do krajností a tak ako do krajností chcete ísť aj teraz.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šebej - faktická poznámka.
Poslanec F. Šebej:
Dámy a páni,
chcem povedať, že už mám plné zuby toho, aby nejaká hŕstka ľudí sama seba splnomocňovala na jediného majiteľa štátnosti a jediného zástancu záujmov ľudu tejto krajiny. Jednoducho to nie je pravda. Všetci, ktorí túto krajinu obývajú a majú občianske práva, majú právo aj rozprávať o forme, ktorú tento štát nadobudne a ktorú bude mať. Jednoducho to neprijímam, považujem to za nehoráznosť a drzosť.
Druhá vec, ktorú som chcel povedať, pán Hofbauer, vy si naozaj myslíte, že niektorí z nás sa rodia s menšími právami len kvôli tomu, že ich rodičia majú inú národnosť? Sú občania tohto štátu, majú právo byť volení do parlamentu, a preto majú právo vykonať všetky funkcie, ktoré sú s tým spojené. Keby som to nepočul na vlastné uši, tak ani neverím, že sedím v demokratickom štáte. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcem pripomenúť predrečníkovi, že ani nesedí v demokratickom štáte. Demokratický štát vyzerá trochu inak ako dnešné Slovensko. Vy ste z toho urobili jeden paškvil nedemokratického štátu, kde práve takáto menšina nafúkancov - a to zabudol pán Hofbauer povedať - chce terorizovať celý slovenský národ za pomoci ďalšej menšiny, maďarskej národnostnej menšiny.
V každom prípade pán Zajac v Demokratickej strane v roku 1992 nebol, bol vo VPN, ale to hovorí iba o tom, že tento človek je schopný hovoriť každú chvíľu niečo iné. Aj to zabudol povedať pán Hofbauer. Pretože všetky tieto nedemokratické postupy, ktoré Ústavný súd odhlasoval, pán Zajac cez svoje hlasné trúby, ako je pán Hríb a ďalší, odobroval a dnes znovu rozpráva inak. Chcel by som mať takéto chameleónske kože, aby som ich prezliekal každú chvíľu podľa počasia.
Pán Zajac, netvárte sa, že ste sa sem dostali vôľou občanov. Doviezol vás sem pán Čarnogurský na krídlach SDK. Inak by ste tu s pánom Šebejom asi ťažko sedeli.
Ďakujem.