Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krumpolec, po vyčerpávajúcej odpovedi pána ministra máte doplňujúcu otázku?
Áno, nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Krumpolec:
Pochopil som to tak, že zmluva bola pripravená v roku 1995 a praktické kroky sa začali robiť od apríla 1997. Zaujímala by ma aj tak ešte jedna vec, že ako je do tohto procesu alebo prípadne bude do tohto procesu zapojená Národná rada.
Minister obrany SR P. Kanis:
Nepočul som dobre.
Poslanec J. Krumpolec:
Ako je do tohto procesu, prípadne ako bude do tohto procesu, pretože tam zrejme je otázka životného prostredia, otázka branno-bezpečnostného výboru, teda či je, alebo bude do tohto procesu ešte zapojená aj Národná rada.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister obrany SR P. Kanis:
Národná rada v tomto prípade si splnila svoju účasť tým, že schválila tú základnú dohodu PFP NATO, ktorá tu bola, čiže to sú tie zmluvy SOFA, od ktorých sa to odvádza. Čo sa týka životného prostredia a ďalších vecí vzťahu toho výcviku k obyvateľstvu, myslím si, že to je iný problém, ktorý, samozrejme, musí byť riešený nielen vzhľadom na to, že tam cvičia Američania, ale tento problém je veľmi aktuálny aj napríklad pri letisku Sliač, to znamená, je to otázka, ako obyvateľstvo v takomto teritóriu je istým spôsobom odškodnené alebo ako sú zohľadnené zhoršenia životných podmienok pre toto obyvateľstvo. Názory na to sú, že by mali platiť nižšie dane. Myslím si, že sa to dá aj ináč, ak budeme mať dostatok prostriedkov, tak myslím si, že sme schopní aj s obcami a so samosprávou prijať dáke riešenie ohľadne týchto vecí, lebo ja som takisto zástanca, že obce a mestá, ktoré ležia v takomto priestore, nielen Kuchyňa, ale predovšetkým Sliač, by mali byť istým spôsobom zohľadnené, pretože to životné prostredie je tam iste horšie ako hocikde inde.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ďakujem vám za pozornosť, páni.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšou otázkou je otázka pána poslanca Hofbauera a znie: "Uspokojujú vás a celý vládny kabinet vaše samopresvedčenia o vstupe Slovenskej republiky do OECD, EÚ a NATO, keď po neštandardných postupoch tejto vlády vyjadrenia kompetentných o vstupe Slovenska sú čím ďalej, tým opatrnejšie a hmlistejšie?"
Nech sa páči, pán minister Černák.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na druhý pokus je pre mňa cťou, že vám môžem prečítať odpoveď pána ministra Kukana.
Vstup Slovenskej republiky do NATO, Európskej únie a OECD je prioritným cieľom zahraničnej politiky súčasnej vlády. Na rozdiel od vlády predchádzajúcej, ktorá mala tento istý cieľ obsiahnutý vo svojom programovom vyhlásení, prikročila naša vláda hneď od nástupu do funkcie k naplneniu vytýčených cieľov v zahraničnej politike veľmi rázne. Presvedčivým dôkazom je už samotný výpočet cieľov zahraničných ciest najvyšších predstaviteľov súčasnej vlády za prvých sto dní. Dovolím si tvrdiť, že len na diplomatickom poli sa našej vláde za tento krátky čas podarilo dosiahnuť viac ako predchádzajúcej vláde za štyri roky. Naši predstavitelia už boli prijatí v hlavných mestách krajín hrajúcich najdôležitejšiu úlohu v súvislosti s našimi ambíciami začleniť sa do NATO a Európskej únie.
Neviem, aké neštandardné postupy našej vlády má pán poslanec Hofbauer na mysli. Za neštandardné nepokladám ani uvedené aktivity na diplomatickom poli, ani druhú súčasť nášho snaženia o začlenenie sa do európskych a transatlantických integračných zoskupení, ktorou je vnútorná príprava krajiny vo všetkých oblastiach a plnenie podmienok, ktoré sú pred vstupom kladené na kandidátske krajiny.
Podľa pána poslanca Hofbauera sú vyjadrenia kompetentných o vstupe Slovenska čím ďalej, tým opatrnejšie a hmlistejšie. Neviem síce, ktorých kompetentných má pán poslanec na mysli, avšak vyjadrenia západných predstaviteľov o pokroku na Slovensku od septembrových volieb a o šanciach našej krajiny v súvislosti so vstupom do uvedených medzinárodných inštitúcií rozhodne nemožno pokladať za hmlisté. Naopak, zo strany všetkých západných partnerov, ale aj susedných asociovaných krajín nachádzajúcich sa v procese integrácie o krok ďalej, sme doposiaľ počuli slová podpory a je úplne jasné, že všetko závisí len od toho, ako rýchlo a presvedčivo bude naša krajina postupovať v plnení stanovených podmienok na vstup.
Rád by som odporučil tým, ktorí majú podobné pochybnosti ako pán poslanec Hofbauer, aby si prečítali text vystúpenia pána ministra Kukana, ktorým zhodnotil zahraničnú politiku Slovenskej republiky počas prvých sto dní súčasnej vlády. Som presvedčený, že potom tu nebudeme musieť hovoriť o samopresviedčaní nášho vládneho kabinetu, ale o reálnych skutkoch a výsledkoch doterajšieho pôsobenia našej vlády, ktoré sú podľa môjho názoru presvedčivé pre všetkých občanov našej krajiny.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Hofbauer, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Poslanec R. Hofbauer:
Áno. Celý rad kontraproduktívnych krokov tejto vlády je naprosto evidentný. Začína sa to rušením amnestií prezidenta republiky súčasne zastupujúcim prezidentom republiky. Sú to otázky vyhlasovania o rušení zmlúv z predchádzajúcich období, z ich údajnej nevýhodnosti. V oblasti trhového hospodárstva takéto čosi je vôbec možné? Sú to vyhlásenia o trestnom stíhaní, o zbavovaní imunity predtým, než boli podané akékoľvek podnety. To sú signály krajne varovné. Domnievate sa, že takéto signály zvyšujú dôveryhodnosť nášho štátu? Ja som sa s viacerými predstaviteľmi západných štátov mal možnosť stretnúť a vyjadrovali prekvapenia nad týmito krokmi súčasnej koalície vrátane napríklad vyhodenia žurnalistov a ich uzavretia na 28. poschodí pod ochranou strážnej služby. To sú kroky, ktoré nemajú nič spoločné s demokratickým štátom a už vonkoncom nie s integračnými snahami Slovenskej republiky. Takže domnievate sa, že tieto kroky zviditeľňujú pozitívne Slovenskú republiku? A domnievate sa, že tá vaša kolenačková diplomacia je pozitívnym javom? Pretože vymenovať všetky štáty sveta, do ktorých sa dá dostať, na to stačí cestovná kancelária. To nie je diplomacia, pán minister, ale čosi úplne iné. Domnievate sa, že nie je to tak?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán poslanec Hofbauer, neviem, ktorých predstaviteľov a ktorých štátov máte konkrétne na mysli, keď hovoríte o tom, že veľmi negatívne vnímajú signály, o ktorých ich informujete. Ja som zatiaľ nezachytil ani jednu vašu zahraničnú cestu a už vonkoncom nie žiadny negatívny signál.
Dámy a páni, pán Brzezinski, ktorý pred časom prešiel ako turista poľsko-slovenské hranice a strávil pár dní v Tatrách a pár dní na Spiši, bol užasnutý krásou našej krajiny a pri osobnom stretnutí mi povedal, že Slovensko je neobjavená krajina. Nemému dieťaťu ani vlastná mama nerozumie. Rozbehli sme sa po svete a propagujeme Slovensko, ukazujeme ho také, aké v skutočnosti je a máme na tomto poli úspech. Mali sme kolegu poslanca, ktorý veľmi rád prirovnával konkrétne situácie k Ezopovým bájkam. A pamätám si na jednu bájku, ktorú tu rozprával, ako líška, ktorá chcela dočiahnuť krásne hrozno, skákala a skákala, nedočiahla naň, pozrela sa a povedala: Aj tak je kyslé.
Vážený pán poslanec Hofbauer, napĺňame ten istý cieľ, ale darí sa nám. Vaše reči o kolenačkovej diplomacii, o neštandardných postupoch a o samopresviedčaní sú ako reči tej líšky, ktorá povedala: Aj tak je to kyslé. To, čo sa vám nepodarilo, my zabezpečíme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšou otázkou je otázka pána poslanca Bárdosa a bude odpovedať pán minister Harna. Otázka znie: "Akým spôsobom budú uspokojené žiadosti o podporu v Štátnom fonde rozvoja bývania podané v roku 1998?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem.
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán predseda vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
zákon číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania nadobudol účinnosť v máji 1996 a krátko nato boli v januári 1997 jeho novelizáciou zavedené rozsiahle nenávratné príspevky až do výšky 150 tisíc korún a už aj tak nízka úroková miera sa pre vybrané skupiny obyvateľstva znížila z 3 % na 1 %. Súčasne sa začala rozsiahla mediálna kampaň predchádzajúcej vlády o tom, že fond uspokojí každého oprávneného záujemcu, že vláda zabezpečí dostatok zdrojov pre fond a že sa tak zabezpečí výstavba 18 tisíc bytov ročne. V dôsledku tejto kampane a v dôsledku mimoriadne výhodných podmienok, ktoré zákon o fonde ponúkal, prudko vzrástol počet žiadateľov o poskytnutie podpory tak na výstavbu bytov, ako aj na ich vylepšenie.
Pokiaľ v roku 1996 bolo do fondu doručených len 971 žiadostí, v roku 1997 to bolo už 11 303 žiadostí. Tento trend pokračoval aj v roku 1998, keď bolo do fondu doručených 9 789 žiadostí. Vo väzbe na tento vývoj v počte doručených žiadostí a v zdrojových možnostiach fondu sa prvé signály nepriaznivého stavu začali prejavovať už v roku 1997, keď bolo do fondu doručených 11 303 žiadostí, ktoré predstavovali požiadavku na poskytnutie podpory vo výške cca 5,1 miliardy korún. Z prostriedkov rozpočtu fondu na rok 1997 však mohlo byť uspokojených iba 3 330 žiadateľov z roku 1997. Ostatné žiadosti neboli v roku 1997 uspokojené, ale boli uspokojené až z prostriedkov rozpočtovaných na rok 1998. V roku 1998 však bolo do fondu doručených ďalších 9 789 žiadostí, ktoré predstavovali požiadavku na poskytnutie podpory vo výške 5,5 miliardy Sk, pričom fond dostal od štátu zdroje len vo výške cca 3,5 miliardy korún. Znamenalo to, že z prostriedkov určených na rok 1998 mohli byť uspokojení len žiadatelia z roku 1997.
Zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania stanovuje, že na poskytnutie podpory nie je právny nárok a stanovuje tiež, že fond je povinný rozhodnúť o poskytnutí alebo neposkytnutí podpory podľa poradia doručených žiadostí a priorít určených vládou Slovenskej republiky až do vyčerpania sumy vyčlenenej v rozpočte fondu. Z uvedeného vyplýva, že pri dodržaní zákona mal fond po vyčerpaní všetkých finančných prostriedkov neuspokojeným žiadateľom oznámiť, že im podporu neposkytne. Z politických dôvodov však fond v rokoch 1997 a 1998 uvedený postup nedodržal, aby sa nezverejnila skutočnosť, že štát neposkytuje podporu rozvoju bývania v takej miere, ako to predchádzajúca vláda proklamovala nielen vo svojom programovom vyhlásení v roku 1995, ale aj počas celého svojho funkčného obdobia.
Teda, ako som tu už uviedol, v roku 1998 boli žiadosti prichádzajúce do Štátneho fondu rozvoja bývania a ktoré vyhovovali podmienkam na poskytnutie podpory napriek nedostatku zdrojov akceptované a žiadateľom bolo oznámené, že ich žiadosti boli vo fonde zaevidované, že boli posúdené v súlade s platnou legislatívou a že vyhovujú na priznanie podpory vo výške - bola uvedená konkrétna suma nenávratného príspevku. Žiadateľom bolo tiež oznámené, že zmluva im bude zaslaná dodatočne v nadväznosti na disponibilné zdroje fondu vyčlenené na určený program rozvoja bývania a na príslušný účel a druh podpory.
Takýchto žiadostí s prísľubom poskytnutia podpory je v Štátnom fonde rozvoja bývania 7 768 a celkový objem prisľúbenej podpory predstavuje 4 312 miliónov korún. Takto nám minulé vedenie Štátneho fondu rozvoja bývania vytvorilo deficit v spomínanej výške. Návrh zákona štátneho rozpočtu na tento rok určuje 1,2 miliardy Sk na poskytnutie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania a na tento účel je možné použiť ešte približne 300 miliónov Sk, ktoré získame ako splátky a úroky z poskytnutých úverov v minulosti. To znamená dohromady 1,5 miliardy Sk. Do tejto výšky zdrojov môžeme poskytnúť podporu tým žiadateľom, ktorým ju v rozpore so zákonom prisľúbil Štátny fond rozvoja bývania v roku 1998. Náš rezort spolu s ministerstvom financií hľadá ďalšie zdroje, ktoré by umožnili uspokojiť všetkých žiadateľov, ktorých žiadosti sú už v Štátnom fonde rozvoja bývania evidované z minulého roka a umožnili by prijať a uspokojiť aj žiadosti, ktoré prídu do Štátneho fondu rozvoja bývania v tomto roku.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Chce pán poslanec Bárdos dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne za slovo. Nebude to otázka, len niekoľko myšlienok k tomu, že som považoval za potrebné, aby pán minister vysvetlil občanom, ako sa šafárilo v Štátnom fonde rozvoja bývania a aký je súčasný stav.
Ďakujem pekne za odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka pána poslanca Prokopoviča a bude odpovedať pán minister Černák. Otázka znie: "Podľa toho, čo vidíme, počujeme a čítame, sa zdá, pán minister, že sa zaoberáte len minulosťou. Mňa by zaujímalo, čo pripravujete vo vašom rezorte do budúcnosti na ozdravenie slovenského hospodárstva?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec Prokopovič,
som rád, že ste položili otázku, ktorá smeruje do budúcnosti, ale napriek tomu si dovolím povedať, že v živote človek musí vedieť, skadiaľ prichádza, kde sa nachádza a kam kráča. Zhodou okolností pred dvoma rokmi a zhodou okolností z tohto miesta v čase, keď som ešte sedel tam vzadu ako opozičný poslanec, som vravel tým, ktorí si mysleli, že dobyli svet: Páni, kanadskou vládou otriasa škandál, ktorý vznikol pred 20 rokmi. Giulio Andreotti sa zodpovedal za svoje spojenia s mafiou spred niekoľkých rokov. Netvárte sa, že ste tu naveky. Príde čas, keď sa všetko preverí. A preto je našou povinnosťou preveriť, ale musíme dodržiavať zákon. Nesmieme porušiť zákon. Musíme dodržať postupy a aj v minulosti sme to vyhlasovali, máme to vo volebnom programe, preveríme, nikomu neublížime, ale ten, kto porušil zákon, ten musí za to niesť zodpovednosť. A pretože možno toto médiá skôr zoberú, sa vám zdá, že viacej sa zaoberáme minulosťou, ale zaoberali sme sa veľmi intenzívne od samého začiatku aj prítomnosťou, ale predovšetkým budúcnosťou, lebo to je naša povinnosť. Preto nás občania posadili do týchto lavíc, kde sedíme. A ešte skôr, ako poviem o budúcnosti, dovoľte mi povedať pár slov o okamžitom stave.
Dve hodiny potom, ako som nastúpil do ministerskej funkcie, sme začali s kolegyňou Schmögnerovou robiť razantné opatrenia, aby sme vrátili majetok štátu do rúk štátu. Ak niekto vyexekuuje za 40-miliónovú pohľadávku 2,5 miliardy, ako to bolo v kauze Transpetrol, považovali sme za potrebné využiť všetky prostriedky nato, aby sa tento majetok vrátil štátu. Chvalabohu, vrátil sa do rúk štátu. Určite ste sledovali naše aktivity na českom trhu, kde bola snaha predať akcie, ktorých hodnota bola síce len niekoľko 100 miliónov, ale boli by znehodnotili celý 5-miliardový balík. Predovšetkým vďaka politickým aktivitám a vďaka solídnemu postoju spoločnosti Ruhrgas sme zachránili 5 miliárd pre Slovenskú republiku a už SPP Bohemia pracuje. Už nový manažment zrušil kontrakt na miliardu, na základe ktorého sa mali náhradné diely vyrábať na Morave, a nie na Slovensku, a už rozširujú aktivity tak, že budú z toho pozitívne prínosy. Takže veľa, veľa času nám zaberalo aj hasenie a zapchávanie tých najväčších dier na lodi. Ale intenzívne sme pracovali aj na budúcnosti, pretože nemôžeme žiť z minulosti, my musíme ukázať, že to vieme robiť a že to vieme robiť dobre.
Z pohľadu ministerstva hospodárstva veľmi stručne, mohol by som aj štyri strany prečítať, ako mi napísali moji kolegovia, ale veľmi stručne mi dovoľte vymenovať, pán Prokopovič, čo robíme v oblastiach, za ktoré je zodpovedné ministerstvo hospodárstva. Predovšetkým za základnú úlohu, za alfa-omegu považujem oživenie priemyslu. Priemysel je v totálnom kolapse, vo finančných stratách, netečú peniaze, neplatia jeden druhému, klesá odbyt a klesá počet pracovných príležitostí. Predovšetkým ozdravenie finančného sektora, nastolenie platobnej disciplíny, rozumná proexportná politika - to sú zámery, ktoré rýchlo realizujeme a rešpektujeme daný právny stav. Sme nútení rokovať častokrát aj s takými, ktorých sme kritizovali, ale berieme ich ako zamestnávateľov a snažíme sa nájsť spoločnú reč preto, aby sa priemysel oživil. Pri zahraničnom obchode sme mali výhrady voči tomu, ako je riešená podpora exportu. Fond je skôr administratívne opatrenie. Chceli sme zrušiť dodatkové odvody. Mali sme to vo volebnom programe. Ja som dával taký návrh zákona, ale predovšetkým vďaka zamestnávateľom tento návrh zákona neprešiel. Tak keď chcú platiť zamestnávatelia, nech platia, budeme hľadať iné formy, ale dodatkové odvody zrušíme. Budeme vytvárať agentúru, ktorá bude zodpovedná za podporu exportu, za podporu vstupu zahraničných investícií a ktorá rozumne využije to málo prostriedkov, ktoré máme.
Zhodou okolností práve dnes sa usporiadal mimoriadne úspešný seminár pre zahraničných investorov. Robili sme ho v spolupráci s Európskou komisiou. Kapacita miestnosti 250 ľudí, záujem dvojnásobne prevyšoval kapacitu. Veľmi pozitívne boli vnímané vystúpenia premiéra Slovenskej republiky a členov vlády, ktorí informovali o tom, aké podmienky poskytneme zahraničným investorom. Keď hovoríme o investíciách, myslíme investície ako celok. Aj domáci investor je vítaný a ešte s väčšou láskou mu vytvoríme rovnaké podmienky ako všetkým ostatným. Pôjdeme na road show, kde pani ministerka financií, pán podpredseda vlády Mikloš a ja budeme prezentovať krajinu, možnosti investovania na Slovensku. Chceme malé a stredné podnikanie, konečne už začať s ním spolupracovať, pretože je rozbité. Živnostenská komora nefunguje. Politické strany nemajú až také inštrumenty, aby mohli podporovať malé a stredné podnikanie, a preto sa chceme v tejto oblasti naviazať na nosný program Európskej únie, ktorý bude v budúcnosti preferovať predovšetkým rozvoj malých a stredných podnikateľov.
Úplne nóvum, čo sme urobili, sme povedali, že obchod nie je len zahraničný obchod, ale že je to aj vnútorný obchod a predovšetkým ochrana spotrebiteľa. Ale isté riadenie rozvoja vnútorného obchodu musí prísť, pretože reťazce nastupujú. Keď vojdete do veľkého obchodu, ako je Tesco, Delvital alebo tieto veľké reťazce, pomaly už ani horčica nie je domácej výroby, a pritom napríklad pri predaji v K-Markte boli viazaní tým, že budú mať 30 % domácej produkcie. Takže budeme to riadiť, budeme to kontrolovať, budeme podporovať domácich výrobcov.
Mimoriadne veľký priestor dávame cestovnému ruchu. V oblasti cestovného ruchu konkrétne programy, konkrétny rozvoj, konkrétne úverové schémy na podporu predovšetkým malých a stredných podnikateľov.
No a úplne na záver mi dovoľte, pán poslanec Prokopovič, povedať, že aj oblasť vedy, výskumu a vedecko-technického rozvoja považujem za pioritnú. Naši ľudia vedia robiť a chcú robiť a vždy dokážu čosi vymyslieť. Musíme potenciovať to zdravé, čo v našich ľuďoch je, aby sme dokázali stabilizovať súčasný stav a v budúcich rokoch zabezpečiť rozvoj slovenskej ekonomiky. Všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Prokopovič chce dať doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Ja hádam taký apel. Spomínali ste vo svojej odpovedi malých a stredných podnikateľov. Tu by som skutočne vás chcel požiadať, apelovať na vás, aby ste venovali tomuto stavu mimoriadnu pozornosť. Je to stav, ktorý bol v predchádzajúcich rokoch značne diskriminovaný oproti veľkým podnikateľom a v každej trhovej ekonomike tvorí základný pilier tejto ekonomiky. Takže aj tie smelé plány, ktoré ministerstvo hospodárstva má, časť z nich ste prezentovali aj tu, nebude môcť úspešne splniť bez toho, aby sa malému a strednému podnikateľskému stavu vytvorili také podmienky, aké im právom patria.
Ďakujem za odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán minister?
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Nie. Ďakujem pekne. Nebola to otázka.
Máme podobné názory na podporu malého a stredného podnikania.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšou otázkou je otázka pána poslanca Engliša. Bude odpovedať pani ministerka Schmögnerová. Otázka znie: "Je reálny nárast miezd o 100 % za štyri roky?"
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
pán poslanec položil otázku, na ktorú nie je možné odpovedať, pretože neuviedol, či mal na mysli nominálny rast miezd, alebo reálny rast miezd. Takže v tejto chvíli, keďže neviem, je mi ťažko na túto otázku odpovedať, ale je tu príležitosť, aby som sa vyjadrila k mzdovej politike novej vlády Slovenskej republiky.
Prvé východisko mzdovej politiky vlády je, že sme jednoznačne proti politike nízkych miezd. Interpretovať túto tézu takým spôsobom, že v priebehu jedného roka bude možné zvýšiť všetky mzdy o určité percento, je nesprávne. Treba rozlíšiť, o aký druh miezd ide - o mzdy v podnikateľskej sfére, či ide o mzdy v rozpočtovej a príspevkovej sfére.
Mzdy v podnikateľskej sfére závisia predovšetkým od výkonnosti podnikateľskej sféry. Vláda Slovenskej republiky ako jeden z prvých krokov, potom ako prevzala moc, sa pokúsila obnoviť činnosť tripartity. K tomu bolo potrebné dohodnúť sa na zrušení mzdovej regulácie. Tento krok sme urobili najmä preto, že spôsob, akým bola prijatá mzdová regulácia predchádzajúcou vládou naposledy, sa ukázal ako spôsob veľmi nekompetentný a znamenal pre mnohé podniky vlastne dodatočnú záťaž. Postupovať ďalej cestou mzdovej regulácie, a najmä takým spôsobom, ako bola prijatá, nebolo možné. Prirodzene, tým sa vytvoril priestor na kolektívne vyjednávanie, ktoré je jediným nástrojom na zvyšovanie miezd v podnikateľskej sfére. Podnikatelia pri mzdovom vyjednávaní, prirodzene, musia zohľadňovať situáciu, ktorá je v podnikateľskej sfére.
Z národohospodárskeho hľadiska by mal byť zachovaný určitý vzťah medzi rastom produktivity práce a rastom miezd. Časť podnikateľov, ktorí vidia trošku ďalej dopredu, si tiež uvedomujú, že mzdový nárast v ich podnikoch musí byť podmienený výsledkami v podnikoch. Na druhej strane aj dodnes máme značnú časť podnikov, ktoré sú stratové, v ktorých je rast miezd vyšší ako v tých podnikoch, ktoré stratové nie sú. Ak teda chceme hovoriť o možnosti nárastu miezd v podnikateľskej sfére, treba sa pozrieť, ako vyzerá situácia v podnikateľskej sfére.
Vieme, že dedičstvo predchádzajúcich rokov je mimoriadne nepriaznivé. Dokonca aj podnik, z ktorého ste, pán poslanec, vzišli, ktorý donedávna bol veľkou loďou Slovenskej republiky, je dnes podnikom, o ktorom je už jasné, že bude v ňom dochádzať k masovému prepúšťaniu. Nám opozičným poslancom to bolo zrejmé už dávnejšie. Upozorňovali sme vtedajšiu vládu, ale aj manažment a vlastníkov podnikov, aby prijali opatrenia, ktoré by zamedzili takémuto nepriaznivému vývoju. Boli sme vtedy skôr diskreditovaní ako braní vážne na vedomie.
Dôležité je, aby sa postupne vytváralo priaznivé podnikateľské prostredie pre podnikovú sféru, a to by mal byť najdôležitejší vklad vlády Slovenskej republiky k tomu, aby sa postupne mohli zvyšovať mzdy. Jediný priamy nástroj, ktorý vláda na podporu mzdového rastu v podnikateľskej sfére používa, je minimálna mzda. Iste viete, že sa pripravuje novela zákona, v ktorej bude zvýšená minimálna mzda. Dôležité však je, aby znovu podnikatelia boli schopní uniesť aj tento nárast miezd. Sme za to, aby sme vytvárali aj takýmto spôsobom tlak na podnikateľskú sféru, aby sa usilovala nachádzať iné spôsoby zvyšovania výkonnosti podnikovej sféry ako cestou udržania nízkych miezd.
Preto vonkoncom nemôžem súhlasiť napríklad ani s krokmi predchádzajúcej vlády, ktorá pozývala zahraničných investorov na slovenské územie aj v tých prípadoch, keď ponúkali prácu nízkokvalifikovanú a zle platenú. Sama som mala možnosť navštíviť niekoľko takýchto podnikov a musela som vlastníkom týchto podnikov povedať rovno, že si asi pomýlili geografický priestor, že investovali do strednej Európy, a nie do Thajska. Je skutočne dôležité, aby tie kroky, ktoré sme začali uskutočňovať, sa ďalej uskutočnili, aby sa tým vytvorili podmienky na nárast výkonnosti v podnikateľskej sfére. Myslím si, že sme sa do toho vrhli s najväčším odhodlaním.
Chcela by som uviesť, že jeden z vážnych dôvodov, prečo je situácia v podnikateľskej sfére veľmi komplikovaná, je v tom, aká je situácia v bankovej sfére, ale zároveň aj nezodpovedná fiškálna politika predchádzajúcej vlády bola jedným z tých faktorov, ktorý spôsobil výrazný nárast úrokových sadzieb v medzibankovom trhu a na trhu úverov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa spomalila reštrukturalizácia v podnikovej sfére, prečo zaostáva výkonnosť slovenského hospodárstva a prečo sú mzdy v slovenskom hospodárstve najnižšie zo všetkých transformujúcich sa stredoeurópskych štátov.
Ak sa nám podarí uskutočniť, a to podľa možností čo najrýchlejšie, štruktúrne zmeny v slovenskom hospodárstve, v tom prípade bude predpoklad na výrazný nárast reálnych miezd v podnikateľskej sfére. Myslím si, že i dnešný deň, keď sa začala významná konferencia za účasti stoviek, niekoľko stoviek dokonca zahraničných investorov, by mal byť príspevok k tomu, aby sa urýchlene začala meniť situácia v podnikateľskej sfére a vytvorili sa podmienky na rast miezd. Uvedomujeme si, že ešte v lanskom roku reálna mzda zaostávala za reálnou mzdou v roku 1989 a že skutočne trpezlivosť našich zamestnancov, ktorí trvale majú takto nižšiu životnú úroveň, ako mali pred rokom 1989, je už zrejme na hranici.
Iná záležitosť je otázka mzdovej úrovne v rozpočtovej a príspevkovej sfére. Tá je jednoznačne podmienená tým, ako sa hospodári v štáte, to znamená, aké sú príjmy v štátnom rozpočte, aké sú výdavky v štátnom rozpočte. Príležitosť hovoriť o tom budeme mať, čo nevidieť, keď budeme rozoberať na tejto pôde zákon o štátnom rozpočte. Znovu musíme vychádzať z reality, ktorú ste nám vytvorili vy. Dedičstvo, ktoré sme po vás prevzali, je mimoriadne nepriaznivé, takže v tomto roku nie je možné, aby sme umožnili nejaký frontálny nárast miezd. Naopak, vláda bola nútená prijať určite pre nás nie príjemné rozhodnutie o tom, že mzdy v rozpočtovej sfére sa v roku 1999 zmrazia. Presnejšie by som to formulovala, že mzdové prostriedky v roku 1999 v rozpočtovej sfére neporastú. Inými slovami, v prípade, že dôjde k úsporám pracovných síl, o čo sa usilujeme, pretože sme si aj predsavzali znížiť počet zamestnancov v štátnej administratíve, vytvorí sa priestor aj pre určitý nárast miezd. Pritom sme prijali záväzok, aby sme ku koncu roka alebo v druhej polovici roka mohli aspoň časť zamestnancov v štátnom sektore odmeniť takým spôsobom, ako napríklad je trinásty plat a podobne. Predovšetkým by sme chceli podporiť tak zamestnancov v školstve, pedagogických pracovníkov, ktorých priemerná mzda trvale zaostáva za priemernou mzdou v hospodárstve asi okolo 1 700 korún.
Ak sa nám podarí dosiahnuť ciele v stabilizácii slovenského hospodárstva v prvom roku, a ak sa nám podarí naštartovať štruktúrne zmeny, rozvoj slovenského hospodárstva v nasledujúcich rokoch, som presvedčená, že sa tým vytvoria predpoklady aj na rast reálnej mzdy. Povedať v tejto chvíli, aký bude rast v roku 2000, aký bude rast v roku 2001, nepochybne sa môžeme o to pokúsiť, ale myslím si, že nie je dôležité teraz narábať s určitými číslami, ale dôležité je, aby sme vytvorili predpoklady, aby k tomuto reálnemu nárastu mzdy došlo.
Na záver by som chcela ešte povedať jednu veľmi dôležitú vec. Boli ste vo vláde štyri roky. Počas tohto štvorročného obdobia sa mimoriadne vyostrila situácia v mzdovej diferenciácii. Na jednej strane sa prehĺbili rozdiely v odvetvových mzdách. Máme tu peňažníctvo, kde je priemerná mzda vyše 18 tisíc korún, ale máme tu odvetvia, v ktorých pracuje veľký počet zamestnancov, bohužiaľ, veľký počet žien, kde je priemerná mzda pod 7 tisíc korún. Môžem uviesť odvetvia, či už sú to priemyselné odvetvia, textil, odev, koža, ale aj v rozpočtovej sfére sociálna sféra, časť zdravotníctva, najmä zdravotné sestry a tak ďalej. Otázka je, ako sme sa, ako ste sa mohli prizerať, ako ste sa mohli podieľať na tom, že v priebehu niekoľkých rokov došlo k takejto značnej diferenciácii medzi odvetviami.
A ešte závažnejšia otázka je, že v poslednom období, za to posledné štvorročné obdobie, sa mimoriadne zväčšila aj mzdová diferenciácia vnútri podniku. Chcela by som len pripomenúť, že ešte prednedávnom z tohto miesta som vás informovala o tom, aké dodatky k zmluvám podpísal môj predchodca. A nebol to len môj predchodca, takéto zmluvy o odchodnom podpísali viacerí predstavitelia vlády, takéto zmluvy o odchodnom, dokonca o poistnom prijali inštitúcie, v ktorých ste mali vy svojich vlastných vrcholových zástupcov. Takže dnes, keď sa nachádzame na úrovni diferenciácie vnútri podniku niekde asi ako v Latinskej Amerike, je to výsledkom politiky, ktorá sa tu robila.
V západoeurópskych štátoch kontinentálnej Európy je spravidla diferenciácia medzi najnižšou a najvyššou mzdou niekde 1 : 6. To, čo sme však my zdedili, je diferenciácia 1 : 20, ba dokonca poznáme prípady aj 1 : 40. Je to nezdravé a my sme už začali robiť kroky aspoň tam, kde to možné je, kde to v našich rukách je, aby sme takéto nezdravé mzdové rozdiely podľa možností eliminovali.
A posledné, čo je potrebné urobiť, to, čo ste znovu mali možnosť počas štyroch rokoch urobiť, prijať konečne zákon o takzvanom garančnom fonde. Je to dôležité preto, že tie skupiny zamestnancov, ktoré poberajú najnižšie mzdy, častokrát dokonca nedostávajú mzdu počas dvoch, troch mesiacov, pretože je tu platobná nedisciplína, je tu finančná nedisciplinovanosť podnikov a zákon zatiaľ nedostatočne núti zamestnávateľov, aby plnili svoje záväzky voči zamestnancom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka.
Čas určený na otázky, na hodinu otázok je vyčerpaný. Ďakujem predsedovi vlády, členom vlády a končím bod programu - hodinu otázok.
Pán poslanec Cuper, máte nejaké dôležité procedurálne vyhlásenie?
Poslanec J. Cuper:
Áno, pán predseda. Pán predseda, mám procedurálny návrh, aby sa dodržiaval rokovací poriadok, aby sa neposkytoval čas pani ministerke financií mimo vyhradeného času na hodinu otázok a odpovedí, lebo toto nie je jej súkromná televízna stanica, aby dezinformovala znovu o svojich zisteniach, ktoré nemajú nič spoločné s pravdou.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, za upozornenie. Myslím si, že voči pani ministerke treba byť galantný a nech dokončí, keď začala odpovedať na otázku.
Pani Belohorská, máte nejaký procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem vás poprosiť, aby v budúcnosti pri tejto hodine otázok bola dodržaná základná slušnosť, aby ste vedeli upozorniť aj premiéra tohto štátu, aby sa správal ako v poslaneckej snemovni. Dovolím si pripomenúť, že v poslednom volebnom období predseda tohto parlamentu, ktorý bol, terajší pán poslanec Gašparovič, tak vždy učinil, keď sa nenáležite niekto správal voči poslancom. Tí, ktorí sú tu noví a o tom nevedia, nech sa páči, dajte si prehrať posledné zasadania.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Končím hodinu otázok. Budeme pokračovať v rokovaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, keby ste zostali, páni poslanci, na svojich miestach. (Hlasy z pléna.)
Takže ešte raz, páni poslanci, poslankyne, budeme pokračovať v bode, ktorý sme začali, o ktorom sme začali rokovať dnes ráno o 9.00 hodine. V rozprave vystúpil ako prvý pán poslanec Gašparovič. Pýtam sa, či sú ešte nejaké ďalšie faktické poznámky k jeho vystúpeniu. Konštatujem, že nie sú. Pán Gašparovič vystúpil s dvoma procedurálnymi návrhmi, o ktorých budeme teraz hlasovať.
Páni poslanci, prosím vás, keby ste išli na svoje rokovacie miesta.
Prvý návrh, ktorý pán poslanec Gašparovič ako procedurálny návrh vyslovil, bol pozastaviť rokovanie o tlačiach číslo 144 a 145. Druhý návrh, ktorý pán poslanec Gašparovič vyslovil, je, aby predseda Národnej rady požiadal terajšieho generálneho prokurátora, aby bol prítomný na prerokovaní oboch správ - tlače číslo 144 a 145.
(Ruch v sále.)
Prosím členov vlády, aby veci, ktoré potrebujú vyriešiť s poslancami, neriešili v tejto snemovni, pokiaľ zasadá.
Procedurálny návrh - pán poslanec Orosz.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Pán predsedajúci, nebudem mať procedurálny návrh. Chcem len poukázať na to, že návrh pána poslanca Gašparoviča je v rozpore so zákonom. (Hlasy v pléne.) Chcem povedať, že je v rozpore so zákonom. Chcel som o tom hovoriť vo svojom vystúpení. Upozorňujem na to túto snemovňu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, budeme hlasovať o prvom návrhu z vystúpenia pána poslanca Gašparoviča. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh nebol schválený.
Ďalším procedurálnym návrhom, ktorý pán poslanec Gašparovič predložil, bolo...
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.