Siedmy deň rokovania
10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
23. a 24. februára 1999
23. februára 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás privítal na prerušenej 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú týmto otváram.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a pani poslankyne: pán poslanec Schuster, pán poslanec Švantner, pán poslanec Vavrík a pán poslanec Mikloško. Pardon, tu mi ešte pán podpredseda Andel hovorí, pán poslanec Slota. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady pán Migaš a ďalší páni poslanci: Gaľa, Kolláriková a Kvarda.
Žiadam všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby svoju prítomnosť na rokovaní Národnej rady dokumentovali svojím podpisom na prezenčnej listine.
Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave o bode programu, ktorý sme prerušili v piatok o 14.00 hodine.
Ďalším písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Osuský.
Prosil by som pána poslanca Sopka ako navrhovateľa uznesení mandátového a imunitného výboru, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
A teraz žiadam pána poslanca Osuského, aby sa ujal slova.
(Ruch v sále.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.
Chcem všetkých rečníkov upozorniť na to, že Národná rada odsúhlasila 10-minútové vystúpenie všetkých vystupujúcich v rozprave.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predsedajúci,
vážení poslanci,
na počiatku, ako to tak býva, bolo slovo. Bolo to vlastne niekoľko slov, ja poviem hádam tie, ktoré veľmi výstižne vyjadrili to, čo potom nasledovalo. Tie slová padli dnes už v historickom prejave v Zlatej Idke a tie slová zneli: "A toho sa dopustíme." Od toho sa odvíja celá ďalšia história tejto krajiny. Dopustili sa. Dopustili sa mnohých vecí, o ktorých bolo zrejmé a dnes už je zrejmé, že napĺňajú podozrenie zo spáchania trestných činov. Opakovať ich by bolo zbytočne v detailoch, tak si len stručne môžeme pripomenúť únos, výbuch, rozkrádanie i činy, ktoré nepochybne nie sú zrejme stíhateľné de iure, ale de facto znamenali to najťažšie poškodenie tejto krajiny, a tým bolo z môjho pohľadu vypadnutie z kandidátskych krajín pre prvú líniu vstupu do NATO a do Európskej únie. Všetko so všetkým súviselo, každý z činov, ktoré sa odohrali medzi Zlatou Idkou a dneškom, nás odsúval z pozície jasného kandidáta civilizovanej rodiny európskych krajín.
Keď po noci novembra 1994 moc jasne vykročila na cestu zneužívania, vznikla celkom reálne situácia - a opäť sa dostávame k tomu, že i na konci bolo slovo - na to, čo potom Vladimír Mečiar sformuloval slovami: "Tie voľby musíme vyhrať, inú šancu nemáme." To sú dva uhlové kamene pilierov mosta medzi Zlatou Idkou a týmto prejavom, medzi ktorými sa odohralo to, čo poznamenalo ťažkosťami a neľahkými úlohami budúcnosť tejto krajiny.
Treba povedať, že keď sme zakladali petičný výbor za priamu voľbu prezidenta, ktorého som bol členom za Demokratickú stranu, bolo nám jasné, čo sa stane v prvý deň po tom, ako prezident republiky skončí svoj úrad a jeho úrad prevezme aj s právomocami zastupujúci prezident. Stalo sa to frapantne rýchlo, primerane razantne. Bolo jasné, že Vladimír Mečiar presne vie, prečo využije prvé hodiny v prezidentskom paláci, aby udelil amnestie. To, že ich udelil tak, ako ich udelil, svedčí len o tom, že hoci hustota právnikov za predsedníckym stolom vlády Vladimíra Mečiara bola vysoká: bola tam pani profesorka JUDr. Tóthová, DrSc., a bol tam štvornásobný doktor Vladimír Mečiar - keď, samozrejme, zarátame ich doktoráty Lomonosovej univerzity, Belehradskej univerzity - a potom ten, ktorého stopy sa stratili rýchlym šklbnutím Jaroslava S., chýbala odbornosť.
Treba povedať, že medzitým sa toho odohralo toľko, že bolo čo amnestovať. Treba povedať, že to, že tá amnestia mala zahladiť jasné podozrenia, bolo isté. To, že jej oprava mala zamedziť i pátraniu po tých podozreniach, bolo už len šľahačkou na torte. Treba preto tiež povedať, že to, čo teraz robíme, nie je žiadne súdenie, a to, čo nás možno čaká v najbližších dňoch a týždňoch s ďalšími ľuďmi, nie je žiadne súdenie. Poslanci bývalej vládnej koalície sa pokúšajú o kvadratúru kruhu. Pokúšajú sa nám podsúvať, že chceme súdiť a vyslovujeme súdy. Nie, vyslovujeme len podozrenia. Na to, aby sa vyslovili súdy, sú nezávislé súdy.
Je však, samozrejme, ťažko obviňovať nás a tvrdiť, že uznajú všetko, ale ak to vyriekne nezávislý súd, ale zároveň všetkými prostriedkami, počínajúc amnestiou premiéra Mečiara a končiac filibastrovaním, ktoré sa tu odohrávalo v ostatných dňoch, bránia tomu, aby nezávislé súdy mohli vyriecť svoj názor. Deje sa tu teda pokus na jednej strane hovoriť áno, my sme za to, aby sa vec prerokovala na tej úrovni, kde to má byť, na druhej strane urobíme všetko, aby tam nikdy nedorazila.
Samozrejme, vyskúšalo sa všeličo. Od liečenia, od presunu z deviatej na desiatu, alebo na pätnástu, až potom po úvahy pána doktora Tkáča o tom, že tie dve vyšetrovateľky sú nejaké tety z kuchyne, ktoré sa akýmsi spôsobom dostali k doktorátu. Rád by som pripomenul, že jeden taký boxer a robotník sa tiež dostal Božím riadením k doktorátu popri zamestnaní. Pričom vôbec neviem, ako je to s tými vyšetrovateľkami, ale nehádzal by som kameňom po doktorkách práv, keď som slepo kráčal (alebo prípadne premyslene?) za človekom, ktorý doktorát práv tiež nezískal práve na Sorbone. Treba povedať, že nejde o to, súdiť tituly. Ja si nemyslím, že doktorát práv je horší, či ho získal niekto z pozície robotníka alebo z pozície tiet z kuchyne. Otázka je, ako ctí právo a ako sa zaň stavia.
Musím povedať, že na to divadlo, ktoré sa tu odohrávalo, ktoré predchádzalo adresnými, menovitými osočeniami, dovolím si "in eigener Sache" dotknúť sa jedinej veci. Poslanec Engliš tu stihol za potlesku tohto krídla vyhlásiť, že som v Nočných dialógoch hovoril, že mi je na "bľutie" zo slovenského znaku. Táto sprostá lož, primeraná pre jej autora, sa vyvráti veľmi jednoducho - nikdy v živote som v Nočných dialógoch nevystupoval. To znamená, ten potlesk, ktorý ste venovali tejto sprostej lži odborárskeho bonza, ste si mohli ušetriť. To na margo ďalších útokov, ktoré sa tu odohrávali. Nejde o to, aby sme polemizovali s tým, čo nie je meritom veci. Pre mňa je jasné, že je úlohou tohto parlamentu nechať priechod objektívnej spravodlivosti súdov.
Treba povedať, že sa tu argumentuje tým, či čítali poslanci spisy. Kompletné, nekompletné alebo ešte kompletnejšie. Poslanci nie sú ani súd, ani porota, ani nič ďalšie. Na to skutočne sú súdy.
Poviem vám za seba, že v momente, keď som prišiel na referendový okrsok a videl som, aký lístok je k dispozícii, bolo mi jasné, ako budem o roky potom hlasovať v tomto hlasovaní. Nepotrebujem teda k tomu nič, než zdravý rozum. Nechcem súdiť, nechcem vynášať rozsudok, ale v tej chvíli som "pojal" podozrenie, že niekto zmaril moje občianske právo, že niekto mi zmaril a vzal možnosť, za ktorú mrzli zberači petičných podpisov a za ktorú sa podpísali státisíce občanov Slovenska. Treba povedať, že toto bolo pre mňa jasnou správou o tom, že sa vec musí vrátiť na svoje miesto, že sa vec musí vyšetriť a spravodlivo posúdiť. Je samozrejmé, že sa robia obštrukcie akéhokoľvek druhu, ale musím povedať, že ľudia, občania tejto krajiny, ktorí už sú dnes drvivou väčšinou za priamu voľbu prezidenta a ktorí tak ako ja pocítili pocit oklamania a upretia elementárnych práv v deň referenda, nemajú pochybnosti o tom, či táto vec je vecou spravodlivosti a vecou princípov. Som teda presvedčený, že akokoľvek sa budete pokúšať zachrániť nezachrániteľné, obštruovať a rušiť priechod spravodlivosti, v konečnom dôsledku sa vám to nepodarí.
Som presvedčený, že krok, ktorý na seba "furiantsky" - a aby sa to ctiteľom slovenského jazyka nezdalo čechizmom, tak viťúzsky - prevzal vtedajší minister Krajči vedome. Prebratie zodpovednosti bolo elegantným gestom, aj keď osobne som hlboko presvedčený, že nielen na ňom je vina. Nepochybne za ním stála ako šík odhodlaných "kývalov" vláda, ktorej velil jeden človek. Dnes je témou Gustáv Krajči. Treba však povedať, že nikto z vlády sa nepostavil proti tomuto očividne nehoráznemu a ľudské a občianske práva pošľapávajúcemu rozhodnutiu.
Tvrdím teda s plnou zodpovednosťou, že politickú a morálnu zodpovednosť za porušenie elementárnych občianskych práv nesie celá vláda, ktorú viedol ten, ktorý, ako je všeobecne známe, tej vláde velil.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Vy ste, pán poslanec Osuský, veľký kombinátor, ale dovoľte mi povedať, že vaša pravda je úmerná a má takú silu, aký význam a postavenie má aj vaša konzervatívno-liberálna frakcia v rámci SDK. Chcem povedať, že táto vaša parlamentná legitimita sa odvíja na politickom parazitizme a na nadmieru vyvinutom xenofilnom správaní sa vás piatich, alebo šiestich. Čiže váš základný problém skutočne tkvie v tom, že už bolo vyslovené niekedy veľmi dávno a tá základná myšlienka znie, že "kto odotne korene, darmo hľadá plody". Myslím si, že v tom je problém pána Osuského, pána Zajaca, pána Langoša, pána Šebeja, pána Tatára, že jednoducho odťali korene a márne hľadajú plody. V tom je váš hlavný osobnostný, ale aj politický problém, ktorým nás všetkých tu traumatizujete vy všetci.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Pán poslanec ma menoval, odpovedám. Vôbec sa nestotožňujem s tým, že ľudské práva porušil poslanec Krajči. Ľudské práva boli porušené, Ústavný súd to vyriekol, lebo musel vyriecť, keďže bol dostatočný počet podpisov pod petíciou, čo dávalo nárok na vypísanie referenda, lenže niekto vypísal otázku tak, že bola protizákonná. A ten porušil ľudské práva všetkých tých, ktorí sa aj obrátili na Ústavný súd. Keď by bola tá otázka zákonná, vtedy by sme mohli hovoriť v takej rovine, pán Osuský, ako ste hovorili.
Ďalej ste hovorili, že vy ctíte, aby rozhodol súd. Práve toto my žiadame, prečo písomnosti, ktoré boli rozdané, sú formulované bez akceptovania prezumpcie neviny, prečo sa tam konštatuje v správe (tlač 144), že sa Krajči dopustil a podobne. To vám ako demokratovi neprekáža, že sa tu porušuje základný princíp právneho štátu, neprekáža vám, že parlament mal dostať informácie o skutočnostiach, ktoré sú v prospech aj v neprospech osoby, ktorá má byť pozbavená imunity?
Vážený pán poslanec Osuský, to, čo ste tu predviedli, ja si vyberiem zo stenografických správ a bude to námet pre viacero vystúpení nielen tu na pôde parlamentu, pretože tu ste povedali, že my blokujeme rozhodovanie. Nie je to pravda. My máme argumenty a vy nechcete, aby tieto argumenty zazneli, hlavne nie, keď sú v prenose.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Osuský sa už zase naštylizoval do polohy deda Vševeda. Pán poslanec, vy ste neboli ani v Zlatej Idke, neviem, odkiaľ beriete tieto informácie. Vy ste našťastie neboli zatiaľ v žiadnej vláde. Takisto neviem, odkiaľ beriete informácie o rozhodovaní vlády. A do tretice, myslím si, že tety z kuchyne sme pomenovali jasne, že to boli tety z knižnice, pôvodne zamestnankyne knižnice Policajnej akadémie. Takže neprekrúcajte.
Ale vráťme sa k slovám, ktoré ste tu povedali. Štylizujete sa do polohy určitého šibala, ja vám to vrátim, šibala, ktorý nemá základné informácie ani vedomosti o tom, ako bežia rokovania vlády. Vláda rokuje v zbore, je to, prosím, v ústave, a jej rozhodnutia sú záväzné pre všetkých členov vlády. Teoreticky aj keby pán poslanec Krajči hlasoval proti uzneseniu vlády, uznesenie vlády ho zaväzuje a je platné. To je po prvé.
Po druhé, Mečiar povedal, že tie voľby musíme vyhrať. Pýtam sa vás: Ktorý politik - možno okrem vás - ide do volieb, aby prehral? Vy ste išli do volieb prehrať? Takže čo to tu splietate?
Do tretice chcem povedať, že rýchle šklbnutie Jaroslava S. už bolo viackrát napádané a nebolo dokázané. Takže odpusťte si tieto slohové cvičenia, preštudujte si archívy a nevystupujte tu s takými hlúposťami. A ešte na záver tu splietate ďalej únos, výbuch a ešte neviem čo všetko. Možno aj to, že momentálne nesneží, aj to má na svedomí Mečiar, a keď bude snežiť, tak takisto za to bude môcť Mečiar.
Prosím vás, pán poslanec, pripravte sa na vaše vystúpenia do budúcnosti a hovorte k veci, pretože zatiaľ tu len trepete dve na tri a splietate hrušky s jablkami. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Chcem pánovi kolegovi Osuskému za jeho vystúpenie poďakovať. Poďakovať, pretože ako dosiaľ jediný a prakticky prvý člen koalície povedal veľmi zrozumiteľne vo svojom vystúpení tomuto parlamentu, ale aj verejnosti, že celá táto kauza bola od počiatku pripravovaná a prebehla podľa premysleného scenára. Pán kolega Osuský to totiž povedal doslovne: "Už keď sme zakladali petičný výbor, sme vedeli, čo Mečiar urobí, vedeli sme, že zruší amnestiu", pardon, "že vyhlási amnestiu."
Ja sa vás pýtam, pán kolega, ako ste vy v tom čase mohli predpokladať, že vôbec bude niečo podobné potrebné. Ak ste veľmi dobre nevedeli, že vami postavená otázka je otázka protiústavná, a ak ste veľmi dobre nepredpokladali, aká musí byť na ňu zákonitá reakcia vlády a ministra Krajčiho. Vlastne to, čo tu hovoríme už hodiny a hodiny, ste veľmi zrozumiteľne a jasne potvrdili. Potvrdili ste, že táto otázka bola postavená tak, ako bola postavená - cielene, že ste veľmi dobre predpokladali a správne predpokladali nutnú reakciu na ňu a že bola len súčasťou tej politickej hry, ktorú ste potrebovali na diskreditáciu vlády Mečiara a Hnutia za demokratické Slovensko rozohrať.
Preto vám ešte raz za otvorenosť a úprimnosť za seba i občanov ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
kolegovi Osuskému chcem len povedať, že keď už tu nesedel počas tej diskusie, nech nehodnotí, pretože on tu hovoril všetko možné, ako sa to už skúšalo presunúť, či poslanci čítali spisy, či nečítali spisy, veci podobné, že my tu chceme obštruovať a riešiť problém alebo predlžovať diskusiu, keď on už je rozhodnutý. Samozrejme, viacerí už boli rozhodnutí, len toto je pre historický záznam a pre ten historický záznam aj na to jeho vystúpenie, keď tu vystúpil a všetkých poúčal vo svojom rétorickom cvičení, chcem mu povedať len jednu takú maličkosť, ktorá už svojho času zaznela v tomto parlamente, že išiel slon po moste a na uchu mu sedela mucha a tá mucha hovorí, ale dupeme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Chcem povedať pánu poslancovi, že sme si vypočuli jeho výroky, ktoré naozaj sú často veľmi radikálnymi a doslova krvavými. Rád by som pripomenul, že na adresu politických síl, ktorým oponuje, aj dokonca štátnych inštitúcií povedal doslova vo svojom vyhlásení, že "treba s nimi urobiť tak ako s Kartágom, treba ho zrovnať so zemou a rozorať a posoliť". Priatelia, prosím vás, chvíľu rozmýšľajme nad touto krvavou a absurdnou požiadavkou. Je to proste zbesilosť a myslím si, že je s tým naozaj celkom vážny problém.
Vážený pán poslanec, povedali ste v poslednej časti vášho terajšieho vystúpenia, doslova som si poznačil totiž jednu vašu vetu: "Nepotrebujeme nič, len zdravý rozum." Vážený pán poslanec, toto je pravda, potrebujete, lebo vaše krvavé požiadavky, tie sú už diagnózou.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážená Národná rada,
vážený pán predsedajúci,
pán poslanec Osuský zdôrazňoval, že sme zbabrali jasného favorita, kandidáta do euroatlantických štruktúr, hlavne do NATO. Som presvedčený o tom, že my sme nikdy jasným kandidátom neboli, hlavne nie potom, ako sa Slovensko rozdelilo a oddelilo a vytvorilo samostatné Slovensko. Ak by sme boli zostali, na Slovensku by sa o tom nerozhodovalo, bolo by sa rozhodlo v Prahe. Je samozrejmé, že veľmoci sa nám potrebovali pomstiť za zlý príklad, ktorý sme svetu dali. Myšlienka osamostatnenia sa totiž nie je myšlienkou, ktorou by sa nikto nezaoberal, vo svete je veľmi veľa príkladov. A spomínam si na to, že pri zahraničných cestách sa aj mňa vypytovali, ako sme to dokázali. Určite bolo potrebné nájsť doklady, prečo nás tam nezobrať. Ekonomické výsledky sme mali veľmi dobré. Vy ste to, samozrejme, spochybňovali a vracia sa vám to, súčasnej vláde, a určite budete mať s tým ešte veľa problémov.
Hovoríte, že spĺňate demokratické kritériá, na to sú najlepšie príklady rokovania tu v Národnej rade. A nakoniec aj snaha zmeniť rokovací poriadok tak, aby ste vlastne zalepili ústa opozícii, a pritom nepotrebujete k tomu žiadne valce, možno tu nejaký bratislavský valec nás prevalcuje. Pokiaľ sa hovorí o referende, skutočne niektorí ľudia majú zrejme dlhé vedenie. Vo výklade Ústavného súdu je totiž jednoznačne napísané, že referendová otázka je správna len potiaľ, pokiaľ je postavená za priamu voľbu prezidenta bez prílohy zákona. A v tej otázke, ktorá bola položená, bolo jasne povedané, či súhlasíte, aby prezidenta Slovenskej republiky volili občania podľa priloženého návrhu ústavného zákona. Tak sa mýlite a odporúčal by som vám, pán poslanec...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Chcem doplniť pána poslanca Osuského, že za dvomi svetmi...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár, faktickou poznámkou nemôžete dopĺňať, jedine môžete reagovať na ostatného vystúpeného rečníka v rozprave. (Potlesk.)
Poslanec P. Tatár:
Okrem teda doplnku chcem zdôrazniť, že tú dvojitú morálku a dvojitú pravdu v tejto debate reprezentuje práve napádanie osôb, ako ste aj vy boli napadnutý, pán poslanec Osuský, zo strany HZDS, pretože HZDS nevie obhájiť alebo vyvrátiť to, čo tu tvrdíte a presne ste adresovali zodpovednosť za zmarené referendum bývalej vláde a bývalému ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu. Dúfam, že poslanci z HZDS sa preto správajú tak ako spolupáchatelia alebo spoluvinníci, že sú schopní (alebo nie sú schopní?) nakoniec vyjadriť snáď ľútosť za ten čin, ktorý v roku 1997 spolu spôsobili. A táto pravda je známa, bola vyslovená. A teraz sa chystáme hlasovať o tom, aby mohla byť táto pravda aj úradne vyšetrená, prípadne spravodlivo súdená.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
pán poslanec Osuský vo svojom vystúpení hovorí a skloňuje slovo ako spravodlivosť a podobne. Tak sa ho pýtam, neprekáža mu, že na rokovaní mandátového a imunitného výboru sú vyšetrovateľky, ktoré nemajú "šajnu" o ničom, tak ako to uvádzajú členovia mandátového a imunitného výboru?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, vy sa nemôžete pýtať, môžete reagovať na ostatného predrečníka.
Poslanec I. Lexa:
Ja sa pýtam pýtavou otázkou, pretože ma to zaráža, zaráža ma charakter a morálka tohto človeka, ktorý prehliada napríklad také fakty, ako je neschopnosť vyšetrovateliek v mandátovom a imunitnom výbore obhajovať svoju pravdu. Tak ako to hovoria členovia mandátového a imunitného výboru. Zaráža ma, že mu neprekáža, že v mandátovom a imunitnom výbore sa zúčastňuje ministerský úradník, ktorý nie je procesne zodpovedným vyšetrovateľom, ale ktorý má podstatne väčšie penzum informácií a školí príslušné vyšetrovateľky, hoci na to nemá žiadnu právomoc z oblasti Trestného zákona. Zaráža ma, že mu neprekáža v rámci spravodlivosti, že vedľa neho sedí poslanec, ktorého táto Národná rada v minulom volebnom období oslobodila spod podozrenia zo spáchania trestného činu zmrzačenia dvoch osôb a ťažkého ublíženia na zdraví, kde mal dostať 6 rokov. Zaráža ma, že mu neprekáža v rámci objektivity a spravodlivosti, že výkvet poslaneckého klubu SDK, ako sa ukazuje, Ing. Peter Ďuračka, ktorý predvčerom v opilosti napadol vulgárnym spôsobom príslušníkov Policajného zboru a zmlátil nevinných okoloidúcich ľudí...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, vypnite pána poslanca a zapnite pána poslanca Cupera. To nie je reakcia na ostatného rečníka.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
pán Osuský, alebo pán poslanec Osuský sa tu zaoberal osudovou otázkou, otázkou viny. Nastolil ju zrejme z tej jeho pozície, do ktorej sa vždy v parlamente snaží situovať, to znamená z pozície filozofa. Ale zrejme si neprečítal ani to najzákladnejšie alebo najelementárnejšie dielo, ktoré sa zaoberá otázkami viny, a to je dielo Jaspersovo, ktorý hovorí, že otázka politickej viny v politických konfliktoch je veľmi stará. Prvýkrát sa objavila možno u Rimanov a ešte pred nimi možno u Židov. Jaspers, správne, pán kolega.
Pán Osuský, ale pán Jaspers píše, že kedykoľvek víťazi vyhlásili porazeného na vinného, stalo sa tak vždy prostriedkami politiky a motívom tohto vyhlásenia sa tak stali motívy nečisté. Takže aj vy, vaše motívy, ktorými tu obviňujete Mečiara, mečiarizmus, Mečiarov režim, ktorý vládol v tomto štáte, sú prostriedky politické, vaša argumentácia je politická a nemá nič spoločné s vinou pána Krajčiho. Pán Krajči je len prostriedkom, ktorým chcete, alebo cez ktorý chcete obviniť Mečiara a mečiarizmus. Ale, pán Osuský, a to hovorím aj vášmu kolegovi Šebejovi, ktorý sa konečne tu objavil a ktorý nás obvinil, že sme Hlinkove deti, ale my sme všetci deti Abrahámove.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mne prekáža na vystúpení pána kolegu Osuského to, že nemá dostatočné argumenty a nie je dobre pripravený na svoje vystúpenie. Nehovorí k predmetnej téme, ale snaží sa tvrdými slovami znevažovať svojich politických protivníkov. Jeho vystúpenie skutočne z 90 % sa zaoberalo politikou HZDS a nie témou, o ktorej sme mali hovoriť. Neviem, aký význam malo, že znevažoval akoby nadávkou pána poslanca Engliša, že bol odborársky boss. Predsa to je česť byť odborárskym bossom. A ja by som upriamila pána kolegu Osuského na jeho kolegov, či už na pána poslanca Kováča, alebo ďalších, ktorí v odborovom hnutí predsa pracovali. Chcela by som pánu kolegovi odporučiť, aby sa možno zaoberal kolegom Ďuračkom, pretože tam je problém imunity daného poslanca.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská, ubezpečujem vás, že pokiaľ príde návrh na zbavenie imunity pána poslanca Ďuračku, tento parlament sa ním bude zaoberať. Zatiaľ neprišiel.
Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca Osuského len krátkou poznámkou.
Pán poslanec Osuský, slušní ľudia robia osobnú hygienu doma, a nie v parlamente.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Lexa, ale chcel by som upozorniť - reagovať na pána poslanca Osuského. Ale už ste raz reagovali. Podľa môjho názoru výklad týkajúci sa časti faktickej poznámky je: pán poslanec má iba jednu možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. (Potlesk.)
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Osuský...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová, nemáte slovo.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Prečo nemám slovo?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Môj výklad rokovacieho poriadku je taký, že...
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby som zareagovala veľmi stručne na vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý tu nariekal, že nebolo mu umožnené, aby sa v referende vyjadril k tej časti, ktorá ho zaujímala, to znamená k priamej voľbe prezidenta. Pán Osuský, ale nám sa zasa sťažovali tisíce ľudí, ktorí sa takisto chceli zúčastniť referenda a nemohli, pretože vaši starostovia jednoducho referendum zmarili, a nemohli sa vyjadriť zasa k trom otázkam, ktoré sa týkali vstupu Slovenskej republiky do NATO. Mnoho občanov sa nechcelo vyjadrovať k priamej voľbe prezidenta, chcelo sa vyjadriť k tej časti referenda, ktoré bolo vyhlásené v parlamente. Takže vaše hodnotenie je iba jednostranné. Vy ste sa na to referendum pozerali iba svojimi očami. Ale boli tu tisíce občanov, ktorí išli do referendových komisií, vyjadrili sa, ja som sa takisto zúčastnila referenda, hlasovala som. A takisto sa mi mnohí ľudia ešte dnes sťažujú, že nemohli sa zúčastniť tej časti, v ktorej sa chceli vyjadriť. Takže buďme spravodliví a pozrime sa na to, ako celá táto situácia vznikla.
A čo sa týka priamej voľby prezidenta, prvý sa vyjadril k priamej voľbe prezidenta a podporil ju expremiér Mečiar. Vtedy sa zástupcovia opozície v parlamente, vtedajšej opozície, tomuto smiali a v médiách bol hneď napadnutý, že si chce uzurpovať všetku moc pre seba, pretože sa chce zúčastniť volieb a chce v nich vyhrať. Takže takáto je pravda. Vaša snaha a vaše kroky boli až potom, keď my sme s tou myšlienkou vyšli na politickej scéne ako prví.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Chcem reagovať krátko na to, čo povedal pán Osuský.
Pán Osuský, mňa nemrzí to, že v nejakej relácii možno odznela "blbosť". Mňa však uráža to, že vám je zle od žalúdka pod slovenským znakom v slovenskom parlamente. Vaše reči totiž to nasvedčujú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac.
Zapnite pána poslanca Zajaca.
Poslanec P. Zajac:
Dovoľte mi, aby som povedal iba toto. Podstata toho, čoho sme boli svedkami štyri roky, a toho, čo opísal pán poslanec Osuský, je v tom, že dnešná opozícia len a len pokračuje. V podstate tie výpovede dnešnej opozície, týkajúce sa problémov zbavenia imunity pána poslanca Krajčiho, sú len tri.
Po prvé, že rozhodol Najvyšší súd, pričom je evidentné, že mohol rozhodnúť len Ústavný súd. Po druhé, že ústavou sa nemôže meniť referendum, hoci výklad Ústavného súdu bol jasný, že sa ústavou referendum meniť môže. A po tretie, že akýmsi zvláštnym a čudesným spôsobom sa objavila nejaká nová pečiatka.
Nič iné za celý čas ste nepovedali a nič iné sa ani povedať nedá a všetko ostatné, čo tu hovoríte, je len pokračovaním toho spôsobu, ktorý ste tu robili štyri roky, a to je to najsmutnejšie, že ste sa nenaučili ani dodnes nič.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Pán podpredseda, budem reagovať na pána poslanca Osuského. Pán poslanec Osuský už vystúpil niekoľkokrát s faktickou poznámkou v parlamente. Ešte raz som ho nepočul, aby sa zaoberal odborným stanoviskom, vecným stanoviskom k problému, ktorý riešime. Pán poslanec má zrejme veľmi rád tragikomédie. Lenže tým tragikomikom je nakoniec vždy on, ako aj v tomto vystúpení. Pán poslanec povedal, že nepotrebuje spisy, aby rozhodol, že nepotrebuje vedomosti o tom, aby rozhodol, že rozhodne tak, ako to bude chcieť. To povedal. Odvoláva sa na štúdium na Sorbone. Som rád, že tu máme "poslanca, ktorý študoval na Sorbone".
Protestoval proti tomu, že mu bolo zobraté právo pri referende. Pán poslanec Osuský, ja protestujem proti tomu, že boli porušené moje občianske práva a slobody pri referende, pretože ja som chcel ísť do referenda a chcel som hlasovať rozdielne v jednom a druhom referende. Pán prezident svojím rozhodnutím ma prinútil, aby som išiel a podvihol kvórum v oboch referendách, čo som nechcel. A takto pán prezident porušil prvý ústavu. Okrem toho pán prezident ako prvý porušil ústavu v tom, že zmenil uznesenie Národnej rady o referende. A v uznesení Národnej rady sa nesmie zmeniť ani čiarka.
A keďže mám ešte čas, spomínali ste Zlatú Idku. Pán poslanec, ten valec zo Zlatej Idky bol záhradný valček proti vášmu dnešnému valcu, za ktorým ide aj finišér s horúcim asfaltom. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Lexa, neudelím vám slovo v ďalšej faktickej poznámke.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám procedurálny návrh. Doterajší priebeh schôdze Národnej rady vzbudzuje pochybnosti o využívaní inštitútov faktickej poznámky a procedurálnej poznámky, ako i niektorých súvisiacich ustanovení podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Spôsobom uplatňovania týchto inštitútov sa často obchádza účel zákona. Vo faktickej poznámke sa niekedy nereaguje na ostatného rečníka v rozprave, ako to ustanovuje zákon, ale poslanci v nej neraz reagujú na predchádzajúce faktické poznámky alebo na niečo úplne iné. Nehovorím, že to robia len naši poslanci, ale ktorýkoľvek.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.
Poslanec I. Šimko:
Pokiaľ ide o procedurálne návrhy, často sa stáva, že sa poslanec prihlási, aby dostal slovo, tvrdí, že má procedurálny návrh, ale potom nepredloží žiadny návrh, alebo jeho návrh nemá povahu procedurálneho návrhu. Navrhujem preto, aby podľa § 146 Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor vyjadriť svoje stanovisko k § 33 ods. 1, § 34, § 35 ods. 3 a § 38 ods. 1. Po prijatí stanoviska ústavnoprávneho výboru bude v súlade s § 146 rozhodovať o pochybnostiach pri postupe podľa zákona o rokovacom poriadku v prípade citovaných ustanovení predsedajúci.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať v čase, keď to uznáte za vhodné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák, nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Tiež sa chcem pridať v podstate k procedurálnemu návrhu alebo k procedurálnej otázke, ale skôr teda k návrhu v tom smere, že, samozrejme, si politicky uvedomujeme, myslím všetci, to, čo pán predsedajúci teraz skúsil a ako istú "štichpróbu" chce riešiť zrejme problém vzniknutý faktickými poznámkami iným spôsobom ako novelizáciou zákona, z ktorej dôvodovej správy nám poslanec Šimko doteraz čítal všetkým tu v parlamente.
Chcem povedať, pán predsedajúci, že doteraz vždy bol zachovaný postup a je, myslím, nikým neoddiskutovateľné, že faktické poznámky nie je možné, nie je to taký spor, ktorý je sporom o akýsi momentálny výklad samotného rokovacieho poriadku. A skutočne tu platilo, že faktické poznámky bolo možné aj opakovať zo strany poslancov a bola to bežná prax aj vo vzťahu k vám ako k opozícii. Na druhej strane formálne vzaté, ten postup, ktorý navrhol pán poslanec Šimko, je správny. Samozrejme, že budeme všetci očakávať, aké stanovisko zaujme k tomu ústavnoprávny výbor. Samozrejme, že do istej miery ho vieme aj politicky predvídať, ak bude platiť hlasovanie rukami. V každom prípade chcem povedať, že je to veľmi hrubé vystúpenie proti menšine v parlamente, nielen proti nám, ale proti akejkoľvek menšine, možno aj vašej v budúcnosti na pôde parlamentu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Osuský vyslovil vo svojom príhovore veľa vecí, ktoré, samozrejme, sú už akoby rozhodnuté. Hovoril o únose, hovoril o rozkrádaní, proste opakoval veci, ktoré sú zďaleka nie dokázané, ale už vyslovoval úsudky a hovoril, my neodsudzujeme, my vyslovujeme len podozrenia. To nie je pravda! Práve tým dokázal, že všetko už je rozhodnuté. A hovoril o petičnom výbore a o všetkom možnom. Zabudol však povedať, nepovedal, teda nepriznal, nie že zabudol povedať, nepriznal to, že uznesenie o referende, teda uznesenie Ústavného súdu o referende nemôže byť, ako nemôže byť žena čiastočne tehotná, tak uznesenie o nejakom bode, ktorý prerokúva Ústavný súd, nemôže byť len čiastočne protizákonné. Práve preto bola štvrtá otázka, pripájam sa k tomu, čo sa tu už povedalo, nezákonná.
Pán Osuský je majster na vyslovovanie "odsudkov", hotových "odsudkov", a keďže som nemal možnosť, vyhradzujem si predsa len právo, keďže som nemal možnosť reagovať na útoky poslancov Demokratickej strany SDK, tak by som im rád pripomenul, konkrétne aj pánovi Osuskému, ktorý ma obliekol do hnedých trenírok, čítaj fašistických, že výrok dvoch senátov Najvyššieho súdu na Slovensku znel: "Obvinenia z fašistickej minulosti sú hrubým osočovaním a neoprávneným zásahom do osoby, cti, života navrhovateľa Dušana Slobodníka." Vy sa to len tu opovažujete povedať, za hranicami parlamentu nie, lebo viete, že by ste boli súdený.