Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, hovorte k pánovi poslancovi Hofbauerovi.
Poslanec V. Tkáč:
Áno, samozrejme, hovorím k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera, pretože tzv. základné politické zákony v tom dobrom zmysle slova o petičnom práve, o referende sú nanič. Boli prijaté začiatkom nežnej revolúcie v marci, v máji 1990 a že tam je potrebné sa k týmto predpisom vrátiť a dať právny režim - politický zákon o petičnom práve, o referende, o zhromažďovacom práve či o združovacom práve - do poriadku. Chcel by som naozaj apelovať na vládnu koalíciu, aby si zvážila právne dôsledky, pretože to, čo sa dnes robí, sa môže stať aj vám. A nie je to absolútne v poriadku a nie je to s Ústavou Slovenskej republiky. Porušovanie ústavy zrušením amnestie je nebývalým krokom, ktorý sa vám raz veľmi zle vypomstí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper. Po ňom pán poslanec Cabaj.
(Hlas poslanca Hudeca z pléna.)
Pán poslanec Hudec, vyhovel som bez hlasovania pánovi poslancovi Andrejčákovi. O 20.30 hodine bude 10-minútová prestávka.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ale jeho návrh znel inak. Ale pustite mi odznovu čas.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pustite pánu poslancovi Cuperovi ešte dve minúty.
Poslanec J. Cuper:
Chcem doplniť predrečníka pána Hofbauera a reagovať na jeho vystúpenie. Chcem pánovi poslancovi Krumpolcovi, ktorý ma tu obvinil z nečestných postupov...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper...
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, nezastavili ste pána Krumpolca, tak nechajte aj mňa.
Chcem odcitovať z rozsudku pána Lehoťáka pánovi poslancovi Hofbauerovi, ktorý na to zabudol, kde sa hovorí: "Ani ten najodvážnejší výklad ústavy a zákona neumožňuje vykladať ústavu a v nej uvedené oprávnenia a povinnosti prezidenta...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.
Poslanec J. Cuper:
... k referendu tak, že prezident môže dve referendá spojiť a vyhlásiť ako jedno referendum." Takže znenie zákona a ústavy vyslovene nedávajú prezidentovi kompetencie dve referendá spojiť do jedného. Nemožno teda prezidentov krok hodnotiť inak ako rozporný s článkom 2 ods. 2 ústavy. Na to pri tejto diskusii 11. 2. 1998 pán Čarnogurský, aby znížil vážnosť rozsudku Najvyššieho súdu, sa vyznamenal, ako sa vyznamenávate vy teraz, lebo pravda je len vždy to, čo vy hovoríte. Ak chcete, môžem vám prečítať naozaj dlhšie citáty z tohto rozsudku pána JUDr. Lehoťáka a sami uvidíte, aké je to slabé právnické myslenie a proste aký je pán Lehoťák slabý právnik.
Pán predsedajúci, vážený pán Hofbauer, ide tu o to, že pán Čarnogurský dlhšie pripravoval túto kauzu. A, pán Krumpolec, vy ste za ňu dostali toto poslanecké kreslo a vy ako absolútne zaujatá osoba by ste tu nemali vôbec otvárať ústa. Ja vás žalovať nemienim, pretože so starými ľuďmi mám súcit.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj. Po ňom pán poslanec Delinga.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
chcem reagovať na kolegu Hofbauera, ktorý tu hovoril o situácii, ktorá bola pred budovou Národnej rady. Môžem vám povedať, že zažil som situáciu aj v roku 1994, ešte na Župnom námestí, viem, ako to tam fungovalo. Len ma prekvapujú dve súvislosti. Ministrom vnútra vtedy aj teraz je ten istý, náš bývalý kolega, aj keď vytláčali ľudí, ktorí boli pred Národnou radou na Župnom námestí, bol ten istý minister. Takže neviem, či je to náhoda, alebo je to zvyklosť alebo praktiky, ktoré má tento pán minister vžité, a zrejme aj ľudia, ktorých si ťahá so sebou potom ďalej do funkcií.
A padla tu jedna poznámka, trochu aj ja tak odbočím, pretože, pán predsedajúci, nechávate tomu taký voľný priebeh, chcem povedať skutočne len jednu poznámku svojmu ctenému kolegovi, ktorý tu hovoril o poslancoch a že prečo takýmto spôsobom poslanci reagujú, podráždene a niečo podobné. No samozrejme, jeden náš kolega, ktorý sa cez predsedu výboru ospravedlňoval a žiadal, aby sme ho zbavili imunity, ak k tomu dôjde, náhodou len tak nenápadne si zabudol v taške nejaký ten milión a pomaly aj 200 tisíc mariek. Tak to sa nejako bežnému poslancovi ťažko stáva, takže zrejme bude mať výnimočné postavenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Chcem reagovať na pána poslanca Hofbauera, pretože je nutné na to reagovať, pokiaľ tí, ktorí sa stavajú proti argumentom pána poslanca Hofbauera, hovoria, že ide o demagógiu a o demagogické argumenty. V žiadnom prípade nejde o demagógiu a o demagogické argumenty, ide o pravdu, ktorou dokazujeme, že sa tu prerokúva zbytočná vec, že vôbec sa nemalo o tom tu rokovať. Predsa našou úlohou nie je, aby sme tu predkladali dôkazy, ako nás tu niekto vyzýva, ale tie dôkazy predsa majú predkladať tí, ktorí žiadajú svojím spisom alebo žiadosťou o zbavenie imunity poslanca tohto parlamentu. Takže chcem zdôrazniť vo svojej faktickej poznámke, že skutočne nejde o žiadne zmarené referendum, ale ide o presne cielenú a zásahovú inštrukciu, ktorou treba dokumentovať občanom, že niekto tu naniesol určitý druh pravdy a tento druh pravdy by mal trvať naveky. Nie, vážení páni, my musíme obhájiť pána poslanca Krajčiho. A myslím si, že tí ľudia, ktorí týmto spôsobom idú prejaviť svoju slobodnú vôľu, prejavujú túto vôľu aj v mene tých občanov, ktorí sa sem nemohli dostať, a keď to uvidia títo občania, myslím, že sem prídu ešte vo väčšom počte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Delinga bol predposledný prihlásený s faktickou poznámkou. Ešte je pán poslanec Lexa, ktorý nie je v rokovacej miestnosti.
Ďalším do rozpravy prihláseným je pán poslanec Kandráč.
Prosím, pán poslanec Hudec, nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že je 20.01 hodín a polovica poslancov, v okruhu ktorých sedím, je presvedčená, že by mala byť 30-minútová prestávka, polovica nie, vy ste povinný dať hlasovať o procedurálnom návrhu, aby bola prestávka do 20.30 hodín. Buďte taký láskavý, splňte si svoju povinnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec, v prípade, že by bol býval podaný tento procedurálny návrh v súlade s rokovacím poriadkom, tak ako ste ho podali vy teraz, bol by som dal o ňom hlasovať, ale bol podaný v rámci faktickej poznámky, keď nie je možné podávať procedurálne návrhy.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh o prerušení schôdze na polhodinu do 20.30 hodiny.
Prezentujme sa a o tomto procedurálnom návrhu budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 31 poslancov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže vidím, že v rokovacej sále je viac prítomných, ako je prezentovaných na svetelnej tabuli, prosím skrutátorov, aby spočítali počet prítomných poslancov, budeme hlasovať zdvihnutím ruky.
Prosím skrutátorov, aby sa ujali svojej funkcie.
(Ruch v sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, nediskutujte medzi sebou.
Pán poslanec Cuper, robíte teraz skrutátora? Nech sa páči, spočítajte prítomných vrátane seba v rokovacej miestnosti.
(Ruch v sále a potlesk.)
Prosím pána poslanca Hudeca, aby spresnil svoj procedurálny návrh.
Pán poslanec Hudec, spresnite svoj procedurálny návrh, prosím.
(Ruch v sále.)
Nech sa páči, pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Navrhujem, aby bola prestávka do 20.30 hodiny s tým, že časť poslancov bola proti tomu, čiže musí sa o tom hlasovať, lebo je to riadny procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, ste za to, aby sme hlasovali o tomto procedurálnom návrhu?
(Odpoveď z pléna nie a zároveň ruch v sále.)
Prosím, budeme pokračovať.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kandráč.
Nech sa páči, pán poslanec Kandráč, máte slovo.
(Ruch v sále.)
Pokoj, panie poslankyne.
Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.
Chcel by som poprosiť panie poslankyne, pánov poslancov o dôstojné rokovanie, rokujeme o veľmi vážnej veci.
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Hudec, nič sme neporušili.
Nech sa páči, pán poslanec Kandráč, máte slovo.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
k vydaniu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Gustáva Krajčiho na trestné stíhanie tu v tejto váženej snemovni už bolo veľmi veľa povedané. Veľa sa prerokúvanej veci týkalo, no mnoho s ňou nič spoločné nemalo, resp. malo len málo. Problém, o ktorom rokujeme, treba brať vážne, treba okolnosti skutkov, ktorých spáchanie sa pripisuje poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, náležite overiť a následne citlivo, zodpovedne a starostlivo posúdiť. Problém poslaneckej imunity či vydania poslanca Národnej rady na trestné stíhanie je potrebné podľa môjho názoru posudzovať v troch rovinách, v rovine politickej, ústavnoprávnej a trestnoprávnej, teda v právnej rovine. Samozrejme, že všetky tri spoločne súvisia. Ja sa budem pohybovať v rovine právnej, pretože si myslím, že práve v tejto rovine môžeme nájsť určité riešenie pre daný prípad.
Vážené panie poslankyne, poslanci, jednoznačne si treba uvedomiť, že inštitút imunity je predmetom ústavného práva, i keď z vecného pohľadu veľmi súvisí so správnym právom i trestným právom. To spomínam preto, že tento fakt by sme mali mať na pamäti, keď budeme ďalej o tomto probléme rokovať, či už pri čiastkovom hodnotení imunity, resp. posudzovaní žiadosti o vydanie poslanca na trestné stíhanie. Poslanecká imunita je u nás všeobecne privilégium parlamentu, nie poslanca, nie je to subjektívne právo poslanca, teda takéto hlasy, že keď je niekto chlap, nech sa vzdá poslaneckej imunity, neprichádzajú do úvahy. Nemôže sa vzdať.
Ďalej si dovolím pripomenúť, že poslanca Národnej rady nie je možné pozbaviť poslaneckej imunity, nie je možné pozbaviť, možno ho len vydať na trestné stíhanie. Teda vo všeobecnosti poslanca nie je možné pozbaviť imunity.
Dovolím si poznamenať, že poslanec pán Krajči je žiadaný na trestné stíhanie pre dva skutky, resp. pre podozrenie z dvoch trestných činov. Po prvé, skutok, ktorý je uvedený v parlamentnej tlači číslo 144, a skutok, ktorý je uvedený v parlamentnej tlači číslo 145. V oboch prípadoch ide o rovnakú kvalifikáciu. V prvom prípade ide o § 158 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. c) a v druhom prípade ide o kvalifikáciu podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Ale v súvislosti s komplexným posudzovaním skutku podľa tlače 144 si treba veľmi dobre uvedomiť fakt, že jeho trestnosť bola zaniknutá, zdôrazňujem, jeho trestnosť bola zaniknutá, a to na základe amnestie z júla 1998. Bolo udelené právo nestíhateľnosti.
Po piatich mesiacoch 8. decembra 1998 dochádza k zmene právneho stavu v prípade skutkov trestných činov súvisiacich s prípravou a vykonaním referenda z 23. a z 24. mája 1997. Rozhodnutím súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky číslo 375/1998 Z. z. o amnestii je zrušené už raz dané právo zániku trestnosti, právo nestíhateľnosti. Čiže súčasný predseda zrušuje niečo, čo vlastne už zrušené bolo, po piatich mesiacoch. Predmetné rozhodnutie predsedu vlády privodilo paradoxný stav. V oblasti práva je neuveriteľný. Zrušenie predchádzajúcej amnestie, zrušenie niečoho, o čom už bolo právoplatné rozhodnutie natrvalo. Také konanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s Trestným poriadkom i s obsahom práva na amnestiu. Súčasný predseda vlády prekročil rámec svoje právomoci, tak ako mu to stanovuje článok 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky. Z toho dôvodu...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Roman Kováč, choďte s tou zmrzlinou von z rokovačky.
Poslanec P. Kandráč:
V dôsledku toho vznikol spor o amnestiu, o jej obsah, právoplatnosť, účinnosť. Neboli dodržané základné podmienky inštitútu amnestie, a to podľa právnej teórie i aplikačnej praxe amnestia, resp. jej udeľovanie je výsostné ústavné právo individuálne určitej osoby, ktorej obsah a dôsledky sú dané natrvalo, a nie je možné následne ich zrušiť, meniť inou osobou, i keď funkčne rovnakého postavenia. Je to verdikt, ktorý je konečný, momentálne vykonateľný, právoplatne účinný, a preto nie je ho možné ani preskúmavať. Čiže je nepreskúmateľný. Možno ju opraviť, ale iba opätovným rozhodnutím tej istej osoby, ktorá amnestiu pôvodne vyhlásila. Teda možno postupovať len v zmysle opravy, ale nemožno ju odvolať, nemožno ju zrušiť, pretože amnestia znamená hromadné udeľovanie milosti, to jest konanie dobra, právo na nestíhateľnosť, právo na zánik trestnosti.
Ďalej v tejto súvislosti poukazujem na § 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ktorý hovorí o neprípustnosti trestného stíhania navždy, o neprípustnosti vtedy, keď prezident vyhlásil amnestiu. Žiaľ, toto bolo porušené. Takisto nemožno v prípade skutku podľa tlače číslo 144 neakceptovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým v predmetnej veci referendum rozhodol:
a) Žalobu proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zamietol.
b) Voči vtedajšiemu ministrovi vnútra konanie zastavil.
Takisto upozorňujem na § 9 ods. 1 Trestného poriadku, že je jasne povedané, že keď sa vo veci už raz rozhodlo, nie je možné, aby orgán, ktorý následne by ešte chcel rozhodovať, nerešpektoval toto pôvodné rozhodnutie. A preto uvádzam jednu zásadu - významná zásada trestného práva -, ktorá bola porušená postupom súčasného predsedu vlády, takzvanú zásadu ne bis in idem, nie dvakrát o tej istej veci. Veľmi významná zásada, ktorá tu bola porušená. Nepripúšťa táto zásada konať, keď už raz bolo vo veci rozhodnuté.
Vážení páni poslanci, poslankyne, skutok, ktorý je uvedený v parlamentnej tlači 145, nie je preukázaný jednoznačne, nepochybne, teda si myslím, že by nemal byť predmetom ďalšieho nášho rokovania. Neboli preukázané tak skutkové, tak právne náležitosti.
K samotnej správe: Je nedostatočná. Boli prevzaté skutkové tvrdenia zo správy vyšetrovateliek. Žiaľ, tieto správy vzbudzujú veľmi vážne pochybnosti.
A preto na záver dávam procedurálny návrh, aby sme vrátili túto správu mandátovému a imunitnému výboru na doplnenie na základe svojich zistení a aby sme znovu rozhodovali o nej až potom, keď Ústavný súd rozhodne vo veci amnestie. (Potlesk.) Ja si myslím, že toto je podľa mňa najrozumnejšie a zadosťučiníme právu a nie naopak, z nepráva chceme realizovať právo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kandráča: pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Andrejčák, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Krajči, pán poslanec Baco, pán poslanec Orosz, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Husár. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
to, čo sme si teraz vypočuli z úst pána doktora, profesora Pavla Kandráča, to bol jeden vysoko kvalifikovaný výklad naslovovzatého, renomovaného odborníka z oblasti trestného práva. Ako prebiehalo rokovanie počas jeho vystúpenia? Poslanci koalície sa tu bavili ako v krčme, rehúňali sa. Pán Kováč sa prechádzal po sále, žviakal zmrzlinu. To sú čo za spôsoby? Však toto je ignorácia elementárnej ľudskej slušnosti...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer, keby ste reagovali na pána poslanca Kandráča, nie na lízanie zmrzliny.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán Kandráč tu vystúpil s vysoko kvalifikovaným prejavom a s vysoko kvalitnými stanoviskami vo veci trestnoprávneho vzťahu amnestie, ktorú poskytol súčasne úradujúci, zastupujúci prezident, predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Celý tento Dzurindov krok je celkom nieže protiprávny, on je bezprávny. On je bezprávny, pretože je mimoústavný, takéto čosi sa nenachádza v žiadnom článku žiadneho odvolania Ústavy Slovenskej republiky, takže celý tento krok sa nachádza mimo ústavného práva. A celá táto kauza takisto je mimo ústavného práva, ktorú tu prerokúvame a ktorú tu poslanci vládnej koalície doteraz sledovali s veľkým smiechom, povzbudením, chechtaním sa, jedením zmrzliny a klamstvami a lžami na moju osobu, ktorú tu na moju osobu vykydol poslanec Tomáš Galbavý. Ja si kategoricky vyprosím tieto lži, pán Galbavý, ktoré ste na mňa vyslovili, pretože ste si to vymysleli.
Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste sa vy ujímali vedenia tejto schôdze a nenechali to na voľný priebeh tak, ako to bolo teraz, pretože je to nedôstojný priebeh. Ak my tu máme sedieť nato, aby sme sa mohli pozerať, ako sa tu poslanci vládnej koalície rehocú, zabávajú, diškurujú medzi sebou a jedia zmrzliny...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer, myslím, že vy práve nemáte čo kritizovať správanie sa iných poslancov.
Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec, vy dnes najviac kričíte a každému skáčete do reči. Tak, prosím vás, prestaňte. Dovoľte mi, aby som o 15 sekúnd, o ktoré ste ma okradli...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím, nereagujte na pána poslanca.
Poslanec I. Andrejčák:
Ale vy mi neskáčte do reči.
Najradšej by som predrečníkovi pánovi poslancovi Kandráčovi poďakoval za veľmi fundovanú prednášku. A bolo mi ľúto, že nemáme viacej takých ako on a že predseda výboru nie je taký múdry človek. Pán poslanec Šebej, ale napriek tomu musím polemizovať s pánom poslancom Kandráčom.
Pokiaľ som ho dobre pochopil, ukazoval na tri roviny tohto problému a dáva ich na roveň. Myslím si, že najdôležitejšou je tá politická.
Ono kedysi ešte v minulom období dávno pred voľbami bol vytvorený politický zámer, potom vytýčený politický cieľ a politický postup. Boli vymyslené určité kroky a bola realizovaná prvá etapa v predvolebnej kampani. Teraz beží tá druhá etapa, povolebná, keď sa snažíte kriminalizovať činnosť jedného z našich kolegov, vtedajších vašich politických protivníkov vo funkcii ministra. Ale keď vidím tú vehemenciu a nenávisť vo vystúpeniach, tak mi tak napadá, či sme predsa nemali šťastie, že HZDS nevyhralo voľby. Nie v tom chápaní, ako to naši dnešní koaliční poslanci chápu, ale či by už nebola taká hrozba, alebo už realizovaná hrozba, že sme sa aj strieľali. Aspoň nenávisť, akou sú tu odsudzované argumenty, a vyslovované nenávistné slová voči nám ma vedie k tomu, že musím mať strach z toho, že keby sme my boli vládu urobili, tak už dnes ste začali boje.
Preboha, varujme sa takéhoto vzťahu!
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
To, čo sme chceli pri tom predchádzajúcom hlasovaní, na čo sme chceli poukázať, bolo, že napriek tomu, že koalícia získala dominantné postavenie v tejto snemovni, pozrite sa na svoje rady, lavice sú vykradnuté.
Skutočne vystúpenie pána poslanca Kandráča, myslím si, že bolo zlatým klincom celého dnešného rokovania, pretože mohlo aj niektorým právnikom z terajšej koalície ukázať ich odbornú slabinu. Teraz nebudem hovoriť o politickej slabine, ale budem hovoriť o odbornej slabine. Skutočne si myslím, že správanie sa počas jeho vystúpenia je najlepšia odpoveď pre tých, ktorí nám niečo vyčítali za občanov, ktorí boli vonku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V nadväznosti na vystúpenie pána Kandráča by som sa chcel tiež pripojiť k tomu, čo hovoril, že existuje tu predovšetkým tá rovina politická, ktorá jednoznačne hovorí o tom, že celá akcia referendum bola dôsledne naplánovaná a pripravená. Ale tu si treba povedať, že nesúďme dôsledok. Hľadajme príčinu, kde to vzniklo, a tu nám jednoznačne vychádza, že to boli v podstate tri rozhodnutia, ktoré viedli k tomu, čo sa stalo.
Prvé rozhodnutie bolo rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v rozpore so zákonom spojiť dve referendá do referenda tretieho.
Druhým rozhodnutím bolo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré vo svojom náleze jasne konštatovalo, že otázka číslo 4 je v rozpore so zákonom, a teda ministerstvo vnútra a minister vnútra ako orgán štátnej správy nemohol konať ináč ako v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Takže tu si jednoznačne treba povedať, že moje konanie smerovalo k zabráneniu protiprávnosti, ktoré spustil niekto iný, a takéto konanie sa jednoznačne nedá posudzovať ako protiprávne. Z toho dôvodu si myslím, že ten pravý vinník, ktorý to spustil, bol kdesi na začiatku a bol to prezident Slovenskej republiky.
Po druhé by som chcel upozorniť na tú skutočnosť, páni, prečo sa tak ponáhľate. Vy veľmi dobre viete, že som na kúpeľnej liečbe na x-ku ako pooperačný stav. Vy ste mi rozbili celý liečebný pobyt len preto, aby ste egoisticky presadili svoj politický cieľ. Myslím si, že je to nehumánne a nesprávne a táto rýchlosť svedčí o tom, že vám tečie to topánok. A prečo vám tečie do topánok, to vám poviem v ďalšom vystúpení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážené kolegyne panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že po vystúpení pána poslanca profesora Kandráča si uvedomujete, že ste spravili chybu, keď ste obmedzili diskusiu k tomuto problému, pretože si myslím, že každým jedným vystúpením a vystúpením pána Kandráča postupujeme krok po kroku dopredu v našom rokovaní. Myslím si, že si veci naozaj vyjasňujeme a že sa začíname vo veciach správne orientovať. Vo svojom vystúpení som už uviedol, že podľa nezávislých právnych analytikov neexistuje na svete nieže demokratický, nieže nedemokratický, ale ani diktátorský štát, kde by bol prezident zrušil amnestiu predchádzajúceho prezidenta.
Pán profesor Kandráč túto myšlienku tu profesionálne rozvinul a uviedol, že je absolútnym právnym nezmyslom a je hanbou tohto fóra, že sa tu zaoberáme odobratím imunity človekovi, ktorému bola právoplatne udelená amnestia, amnestia, ktorú - vy všetci dobre viete - Ústavný súd musí potvrdiť, že mu platí. Prosím vás pekne, zoberte do úvahy túto stránku veci, uvedomte si, akú frašku to tu vlastne inscenujete, uvedomte si, že na podklade totálnej právnej frašky a blufu - s prepáčením, že musím takto hovoriť - začínate rozohrávať nejakú politickú hru, nejaký politický proces. Prosím vás pekne, všimnite si tento odborný výklad, tento odborný záver naslovovzatého odborníka profesora Kandráča.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
som veľmi rád, že konečne z radov opozície zaznelo korektné a odborne fundované vystúpenie. A ak by bolo celé rokovanie o tomto bode programu vedené v tomto duchu, tak by sme sa asi boli vyvarovali zbytočných slovných prestreliek a osobného znevažovania. Toto som považoval za potrebné povedať na úvod môjho vystúpenia aj napriek tomu, že je možné s názormi pána poslanca Kandráča polemizovať.
Vo vzťahu k námietke "res iudicata", vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu, vy, pán poslanec, veľmi dobre viete, že toto rozhodnutie bolo vydané v občianskoprávnom konaní a podľa môjho názoru aj v konaní orgánu, ktorý nebol vecne príslušný o tom rozhodovať. Z tohto hľadiska uplatniť túto námietku je ťažko prijateľné. Vo vzťahu k amnestii už som vyjadril svoj názor vo svojom vystúpení. Domnievam sa, že dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodne v tejto veci, jednoducho nemôžeme zastaviť konanie, pretože zákon o rokovacom poriadku nám veľmi jasne prikazuje, že musíme rozhodnúť na tejto schôdzi. Ak by sme ju prerušili, formálnoprávne by sme iste naplnili zákon o rokovacom poriadku, ale nekonali by sme v duchu tohto zákona. A keď už použijeme analógiu, tak vlastne by sa vaša námietka dotýkala všetkých konaní, ktoré sú napadnuté na Ústavnom súde. Teda vo všetkých veciach by bolo potrebné prerušiť konanie, resp. úkony, ktoré súvisia s napadnutým rozhodnutím.
V tejto súvislosti sa pýtam, prečo v máji 1997, keď ste podali, keď podala bývalá vládna koalícia návrh na Ústavný súd, prečo pán Gustáv Krajči dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodol, neprestal konať? Vieme, že v tomto období, práve v tomto období dal príkaz na vyhotovenie listiny s troma hlasovacími...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci, že ste si ma pomýlili s pánom poslancom Tkáčom.
Chcem doplniť pána poslanca Kandráča v tom zmysle, že naozaj celé toto premyslené divadlo má svoju réžiu, má svoj prológ. Tento prológ začal, páni, 19. 6. 1997, keď vtedajší pán poslanec a predseda KDH Čarnogurský pri odvolávaní ministra vnútra Gustáva Krajčiho povedal: "Minister vnútra sa s najväčšou pravdepodobnosťou alebo je dôvodné podozrenie, že sa dopustil trestného činu marenia referenda, falšovania verejnej listiny a zneužívania právomoci verejného činiteľa." "Takýto človek nemá miesto vo vláde Slovenskej republiky." To ďalšie povedal pán poslanec Šimko, ktorý uvádzal toto divadlo.
Muži, ktorí stáli po 2. svetovej vojne pred norimberským tribunálom, to nebola zábava pre norimberský tribunál, títo muži sa poväčšine bránili, že iba plnili príkazy, a presne vzaté to bolo naozaj tak. Problém však znel inak, títo muži totiž niesli skutočnú osobnú zodpovednosť za činy, ktoré vykonali v rámci svojich právomocí, a žiaden príkaz, ktorý ich nútil páchať zločiny, ich nemohol tejto právnej alebo hlavne ľudskej zodpovednosti zbaviť. Preto tieto politické figúrky dostali ťažké, no spravodlivé tresty. Možno namietať, že tí pred norimberským tribunálom sa dopustili väčších zločinov, než je to, čo vyčítame ministrovi Krajčimu. Iste je to však tak. Veď napokon nikomu ani nenavrhuje tresty, aké dostali oni. A to, čo pán minister minulý mesiac verejne pred zrakmi celého národa urobil, je dosť na to, aby sme mohli povedať, že do kresla, v ktorom sedí, nepatrí. Vtedy pán Šimko povedal, že nepatrí do kresla. Dnes chcete povedať, že patrí pred tribunál? Pán Šimko, to je začiatok...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Pán docent Kandráč uviedol tu rad argumentov fundovaného odborníka na oblasť trestného práva. Samozrejme, celá otázka vydania na trestné stíhanie pána poslanca Gustáva Krajčiho je rovina ústavnoprávna, ale zároveň aj rovina trestnoprávna. Zároveň sme svedkami aj spochybňovania rokovacieho poriadku zo strany predsedu ústavnoprávneho výboru. Ja žasnem, aký výklad používa a pod akým tlakom vraj ste, že to musí ísť na dnešnej, na súčasnej schôdzi, keď ste zneužili § 142 druhú vetu, podľa ktorej sa hovorí, že "Národná rada rozhodne o žiadosti na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru odo dňa, keď túto žiadosť predseda dostal". Čiže tam je váš tlak. Iný tlak je, samozrejme, v tom, a to pán Kandráč jasne uviedol, že sa bojíte rozhodnutia Ústavného súdu, pretože ak rozhodne Ústavný súd, že nie je možné zrušiť amnestiu, predseda vlády sa vystaví verejnej kritike, že úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky.
Chcel by som povedať aj o iných princípoch trestného práva, ktoré sa zneužívajú v súčasnosti bez ohľadu na rokovací poriadok, ako je otázka individualizácie zavinenia, ako je kolektívna vina a zavinenie, ktoré presadzujete, ako je kriminalizácia, diabolizácia, ako je porušovanie princípov prezumpcie neviny. To sú všetko princípy trestného práva, ktoré sa jednoznačne v tejto kauze porušujú. A v podstate osočujete všetkých tých, ktorí tu sedia. Pán predseda vlády z tejto tribúny kričal na nás, že máme "paprče" vo vražde Remiáša. Ja nemám ani paprče, ani nie som vo vražde Remiáša zamočený. Toto sú všetko princípy, ktoré už od hlavy štátu dnes zastupujúceho prezidenta plynú a tečú ako láva a síra. A mrazí ma, keď podpredseda Národnej rady pán Bugár v televízii povie, že SIS je zločinecká organizácia, lebo dvoch dôstojníkov zatkli. Pán Bugár, v päťdesiatych rokoch, keď niekoho zatkli, iní tlieskali, dnes robíte to isté.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem.
V súvislosti s vystúpením pána poslanca Kandráča by som chcela naozaj oceniť jeho veľmi racionálny prístup k celej prerokúvanej problematike a rada by som sa ešte jednou poznámkou dotkla práve právneho aspektu celého tohto problému. Keď sa tu mnohí poslanci vyjadrili v tom zmysle, že bolo povinnosťou bývalého ministra vnútra dať vytlačiť referendové hlasovacie lístky so štyrmi otázkami, tak ako to vypísal prezident, chcem sa spýtať týchto pánov poslancov, ako by mi vysvetlili, mne neprávničke, v prípade, že by pán minister vnútra dal vytlačiť tie štyri otázky na jeden lístok, ako by sa potom posudzovalo kvórum, ako by sa hodnotilo kvórum účasti v oboch referendách. Lebo aj najbežnejšia logika hovorí o tom, že išlo v podstate o dve referendá, jedno bolo o NATO a druhé bolo o priamej voľbe prezidenta. Ako by sa posudzovalo kvórum? Práve spojenie týchto dvoch referend, tak ako to urobil prezident, je porušovaním práva občanov, lebo občan má právo na referende sa aj nezúčastniť, aj svojou neúčasťou vyjadruje svoj postoj k otázke, ktorá je riešená referendom. A toto právo mu prezident tým, ako vypísal referendum, poprel. Takže aj tam porušil zákon. Ako by sa hodnotil hlasovací lístok, keby bola vyplnená len časť o NATO a časť o priamej voľbe prezidenta nie? V zákone o spôsobe vykonania referenda sa napríklad nehovorí, že ak je hlasovací lístok vyplnený tak alebo onak, časť hlasovacieho lístka je neplatná. Hovorí sa len o hlasovacom lístku ako o neplatnom. Takže nezavádzajte, páni, a konečne povedzte o celej veci pravdu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne.
To, čo povedal pán kolega Kandráč k problematike zrušenej amnestie, je, myslím, že pre všetkých tu sediacich právnikov aj trochu orientovaných presne v súlade s teóriou práva k tejto otázke. A pokiaľ nepohne už naším vedomím táto argumentácia, neviem čo iné.
Vážení priatelia, v tomto prípade totižto ide o niečo zložitejšie, ako keby ste rozhodovali dnes o mne. Ja som len poslanec Národnej rady, ale Gustáv Krajči je poslanec Národnej rady, ktorému bola súčasne udelená amnestia. A toto je tá kľúčová predbežná otázka, o ktorej mal aj mandátový a imunitný výbor rozhodovať a s touto sa vyrovnať, či je vôbec vydateľný z tohto dôvodu tento človek na trestné stíhanie. O tom, vážení kolegovia, kolegyne, že je to tak, ako povedal profesor Kandráč, nikto z prítomných právnikov nepochybuje, ani to nepopiera. A potvrdzujete to vo svojich vystúpeniach s tým, že nás odkazujete na výrok Ústavného súdu. Nie je pravdou, že to, čo by sme urobili a čo navrhuje aj pán kolega Kandráč, by bolo v rozpore s týmto zákonom, ktorému hovoríme rokovací poriadok, pretože aj tento rokovací poriadok v § 2 hovorí, že Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako som sľúbil, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
Chcem upozorniť panie poslankyne, pánov poslancov, že dolu funguje jedáleň, pokiaľ by sa chcel ešte niekto navečerať.
Po prestávke o 10 minút budeme pokračovať rozpravou, v ktorej vystúpi ako ďalší pán poslanec Engliš.
Vyhlasujem prestávku na 10 minút.
(Po prestávke.)