Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközyovej.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 160), ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Úvodom si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 159), ktoré sme schválili.
Ako spravodajkyňa k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Brocka. Nikto viac? Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
prepáčte, že znovu vystupujem, ale nemala som možnosť inak zareagovať na pána ministra iba týmto vystúpením.
Pán minister, vy veľmi dobre viete, že som povedala pravdu, že skrátené legislatívne konanie kvôli 127 zamestnancom je skutočným nezmyslom, a to, že s týmto súvisia mzdové tarify, som povedala ja vo svojom vystúpení. Ale vy veľmi dobre musíte vedieť alebo mali by ste vedieť, že vyjednávania o mzdách už prebehli, takže je zbytočné teraz hovoriť, aké budú tarify, keď kolektívne zmluvy sú podpísané. Bolo by to pomohlo zástupcom odborov alebo odborárom, keby tento návrh tu bol skutočne koncom minulého roku.
Čo sa týka vládneho návrhu, v takejto podobe skutočne bol predložený bývalým Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky už v septembri, v takej istej výške. A vtedy síce nefungovala tripartita, ale môžete si pozrieť materiály na rezorte, máte ich, ja som vtedy tento návrh predkladala pred Legislatívnou radou vlády a boli tam aj vyjadrenia zástupcov tak zamestnancov, ako zamestnávateľov. Ani jedni s výškou 3 600 korún nesúhlasili. Odborári žiadali 3 800 korún a zamestnávatelia žiadali, samozrejme, nižšiu sumu, pretože pri každom prerokúvaní zákona o minimálnej mzde dochádza a bude dochádzať k takejto situácii, pretože dáva to aj logika týchto troch strán tripartity. Vláda musí hľadať kompromis.
Takže keď sa dáva poslanecký návrh, tak, samozrejme, my sme stanoviská tripartity nemohli mať, ale sme sa odvolávali na tie, ktoré boli predložené s tým predchádzajúcim návrhom zákona.
A, pán minister, tento zákon nespĺňa ani kritériá rokovacieho poriadku, a to § 68 ods. 4, kde ak s týmto zákonom súvisí nariadenie vlády a bude mať účinnosť k jednému termínu, a musí mať, alebo malo by mať od toho 1. apríla, tak toto nariadenie vlády ste nepredložili, ako budú vyzerať novoupravené mzdové tarify. Toto od nás požadoval pri našom predloženom návrhu pán poslanec Roman Kováč. Ale my ako poslanci nemôžeme tvoriť nariadenie vlády. Teraz ma prekvapuje, že to od vás nežiada. A skutočne je takto porušený aj rokovací poriadok.
Takže tento návrh by sa nemal ďalej prerokúvať a malo by byť jeho prerokúvanie odsunuté, až ministerstvo doloží aj to nariadenie vlády. Máte to hotové, tak si myslím, že nie je problém, aby to nariadenie vlády, tak ako ho máte pripravené, bolo poslancom doložené.
Takže zopakujem svoj návrh: Pozastaviť rokovanie o tomto bode programu, až keď bude doložené nariadenie vlády, bude tak splnený § 68 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka.
Nech sa páči.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
dámy a páni,
tento vládny návrh zákona je iný, ako bol ten, ktorý prišiel do Národnej rady od predchádzajúcej vlády v minulom roku. Je iný, ako bol predložený poslanecký návrh do parlamentu, ktorý navrhoval zmenu minimálnej mzdy, teda sumy minimálnej mzdy. Tento návrh je komplexnejší a myslím si, že na dané pomery, na daný stav ekonomickej situácie zodpovedá najlepšie riešeniu problému aj otázky minimálnej mzdy, aj jej vzťahu k životnému minimu, aj vo vzťahu k verejnoprávnym inštitúciám, či to je Sociálna poisťovňa alebo zdravotné poisťovne.
Vo svojom vystúpení chcem zareagovať na jeden problém, ktorý nebol riešený napríklad v doteraz platnom zákone o Sociálnej poisťovni, zákone číslo 274/1994 Z. z., ktorý týmto návrhom novelizujeme. Pani kolegyňa Aibeková má pravdu, že keď som predkladal ten pôvodný, teraz platný návrh zákona do parlamentu, nebola tam taká účelová zmena, ona to nazvala účelovou zmenou, to, čo sa navrhuje v tomto návrhu zákona, že reprezentatívne zložky, ktoré obsadzujú samosprávne orgány Sociálnej poisťovne, majú právo aj odvolať svojich zástupcov z najvyšších samosprávnych orgánov.
Priznám sa vám, pani kolegyňa Aibeková, že mi to vtedy nenapadlo, ale, bohužiaľ, život nás učí a musíme sa poučiť a podľa toho sa aj zariadiť. Keď sme ten návrh zákona koncipovali, keď sme ho koncipovali na tripartitnom princípe, podľa ktorého samosprávne orgány sa z jednej tretiny tvoria zástupcami poistencov, zástupcami zamestnávateľov a zástupcami vlády, tak nám možno nie všetkým, ale mne nenapadlo, že by prípadne v samosprávnom orgáne boli zástupcovia aj vtedy, keď už nezastupujú jednu z tých troch tretín, ktoré majú právo nominovať svojich zástupcov do samosprávnych orgánov.
Mali sme po voľbách taký prípad, že bol v správnej rade človek, ktorý už nebol členom toho reprezentatívneho orgánu a bol členom samosprávnej rady, ale jednoducho on správne pochopil ducha toho zákona a sám odstúpil zo správnej rady, lebo už nereprezentoval tých, ktorí ho do toho orgánu vyslali. Bohužiaľ, pán kolega Tkáč, ktorého odborné schopnosti nespochybňujem, vytvoril zvláštny precedens. On je v správnej rade a ja v tejto chvíli neviem, ktorú tretinu zastupuje. Koho? Poistencov, zamestnávateľov alebo, nedajbože, vládu? Myslím si, že z jeho strany by bolo úplne korektné, keďže po voľbách prišlo k zmene, pre niekoho k zásadnej, napríklad tak, že sa zmenili orgány parlamentu, zmenila sa vláda a bolo by úplne namieste, keby on ako poslanec alebo občan tohto štátu to zobral rovnako na vedomie, ako to zobrala väčšina občanov. Ale on stále sedí v správnej rade a čaká a pozerá sa na nás, čo urobíme. Myslím si, že keby sa on zachoval tak, ako káže duch tohto zákona, tak v tejto jednej veci by sme nemuseli novelizovať zákon o Sociálnej poisťovni. Ale myslím si, že keď pol roka po voľbách mu to neprišlo, že to treba asi spolu s tými ostatnými zmenami v tomto zákone urobiť.
Podporujem tieto zmeny a odporúčam aj vám, páni kolegovia, aby ste ich rovnako podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami k rečníkovi pánovi poslancov Brockovi.
Ako prvá je pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec Brocka, ja som nenamietala, že nie je potrebné novelizovať zákon číslo 274, lebo naozaj má 5 rokov existenciu a okrem toho, že pri bývalých rozpočtoch, keď to rokovací poriadok ešte umožňoval, sa vtedy upravovali odvody do fondov štátom, viete dobre, že okrem toho nebolo nič v tomto zákone menené. Ale ja som namietala, že nebolo to potrebné v skrátenom legislatívnom konaní, že sa mohla táto novela seriózne predložiť ako samostatný bod. Pretože aj legislatíva Národnej rady vždy upozorňovala a upozorňoval na to bývalý poslanec za SDĽ právnik pán Benčík, a vy si na to iste spomínate, že nie je dobré, ak v jednej novele sú nepriame novelizácie ďalších zákonov. Povie vám to každý legislatívec v Národnej rade. Čiže súhlasím, že treba zmeniť zákon číslo 274, ako sa pripravuje aj veľká novela zákona číslo 273, proti tomu nenamietam, ale namietala som proti skrátenému konaniu, pretože logika, ktorú použil pán minister, skutočne nemá hlavu. Ak by bol predložil dve samostatné novely, v poriadku, boli by sme o nich diskutovali, boli by sme mali čas, ale nebol tu dôvod. A to bola hlavná moja pripomienka k zákonu číslo 274 a k článku III, že naozaj to nemá opodstatnenie na skrátené konanie. Nakoniec aj sám pán minister v dôvodovej správe uvádza to, čo som uviedla ja, že vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na platby poistného plateného štátom sa neprejaví. Čiže prečo skrátené legislatívne konanie, keď to nemá súvis s rozpočtom, ako som opakovane povedala? Čiže o toto išlo, viete, nieže zákon číslo 274 netreba novelizovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Prosím, pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
takisto v mojom vystúpení som povedala, že zákon číslo 274 by možno už bol zrelý na určité zmeny, ale skutočne, pán poslanec, ja sa pýtam aj vás, aj celej snemovne: Čo má spoločné minimálna mzda so zložením správnej rady Sociálnej poisťovne? Aký to má vplyv napríklad na štátny rozpočet, o ktorom teraz hovoríme? Ja v tom nevidím žiadnu logiku okrem personálnych výmen. A obávam sa, páni poslanci, že toto je prvý krok a za tým sú už avizované ďalšie kroky vo väzbe na Sociálnu poisťovňu, rozdelenie nemocenského fondu a fondu dôchodkového zabezpečenia a pričlenenie nemocenského fondu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Čiže ak toto potrebujete v skrátenom legislatívnom konaní zrealizovať, potom to chápem. Samozrejme, že to nepodporujem, ale zároveň upozorňujem na to ešte raz, nie je tu logika veci.
Prerokúvame návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. A preto nechápem, prečo ste tam vsunuli ten článok III na zloženie správnej rady Sociálnej poisťovne, keď táto je po prvé funkčná, po druhé hlasovací mechanizmus aj tak nedovolí poslancovi Tkáčovi, keďže má len jeden hlas, aj keď je predseda správnej rady, tam musí byť dvojtretinová väčšina každej tretiny, nadpolovičná väčšina každej tretiny v Sociálnej poisťovni. Čiže ak sú tam štyria alebo ďalší zástupcovia štátu, kedykoľvek ho prehlasujú. To nie je ako v zdravotnej poisťovni.
A do tretice si myslím, páni poslanci, že skutočne by sme si mali vážiť aspoň zásady legislatívneho poriadku a legislatívneho konania a nemiešať dohromady minimálnu mzdu so správnymi orgánmi Sociálnej poisťovne alebo ktorejkoľvek ďalšej inštitúcie, keď to nemá žiaden dosah na štátny rozpočet, a my sa náhlime preto, aby sme mohli prijať štátny rozpočet.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Brocku a podporiť zmenu, ktorá je navrhovaná v článku III zákona číslo 274, pretože podľa môjho prieskumu a vedomostí je to požiadavka nielen vlády, ale aj ostatných sociálnych partnerov. Počas volebného obdobia dochádza k personálnym zmenám a nebolo možné, aby sociálny partner, ktorý navrhol Národnej rade zvoliť do tohto orgánu svojho zástupcu, ho navrhol aj odvolať. Týka sa to teda všetkých troch partnerov a považujem to za správne. A za správne považujem aj to, že je to v tomto zákone, pretože znovu by sme museli robiť ďalší návrh vo výbore pre sociálne veci a bol by to vlastne o jeden krok viac. Myslím si, že sa to neprieči žiadnej etike.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Magvaši.
Nech sa vám páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Chcel by som len zareagovať na jednu vec, a to sa týka otázky nariadenia vlády. To nariadenie vlády súvisí podľa zákonnej normy so zákonom číslo 1, to znamená so zákonom o mzdách a nie so zákonom o minimálnej mzde. To znamená, že k zákonu číslo 1 k mzdám toto nariadenie vlády bude potrebné a bude ho treba tam doložiť.
Chcel by som požiadať snemovňu o podporenie o posunutie návrhu do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pani spravodajkyňa? Nie.
Pristúpime teda k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhu podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím spravodajkyňu, aby návrh uviedla.
Poslankyňa K. Sárközy:
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali, páni poslanci, poslankyne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajkyňu, aby navrhla lehotu pre druhé čítanie.
Poslankyňa K. Sárközy:
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 144 z 2. marca 1999 odporúčam prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď vrátane gestorského výboru.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite).
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 133. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 128.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a po dohode so sociálnymi partnermi - Konfederáciou odborových zväzov a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.
Účelom návrhu tohto zákona je upraviť vzťahy hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami pri riešení zásadných otázok hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja a právne upraviť postavenie a pôsobnosť Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako tripartitného dohodovacieho orgánu, ktorého cieľom je dosiahnutie dohody pri riešení týchto zásadných otázok. Návrh zákona ustanovuje podmienky reprezentatívnosti zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov a postup pri riešení sporov o určenie reprezentatívnosti, zachováva princíp paritného zastúpenia jednotlivých sociálnych partnerov v orgánoch Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky a ich pôsobnosť. V prípade nedosiahnutia dohody pri prerokovaných materiáloch návrh zákona upravuje opravný mechanizmus opätovného prerokovania materiálov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, resp. o predložení návrhu sociálnych partnerov spolu s vládnym návrhom do parlamentu.
Návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve je v súlade s medzinárodnými dokumentmi, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 10. februára 1998, ako aj s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce týkajúcich sa tejto oblasti.
Návrh zákona neobmedzuje sociálny dialóg medzi partnermi, ustanovuje len pravidlá, jeho pravidlá a vytvára priestor pre sociálnych partnerov na ich účasť pri vytváraní stabilného ekonomického a sociálneho prostredia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo podpredsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslancovi Mariánovi Mesiarikovi ako spravodajcovi výboru.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, pracovne nazývanom zákon o tripartite (tlač 133), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Ako spravodajca si osvojujem v prvom čítaní stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny, doplnky a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pred otvorením všeobecnej rozpravy mi dovoľte iba jednu poznámku. Návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, pracovne nazývaný zákon o tripartite, bude vlastne prvýkrát v histórii u nás takto prijatý. Bola to požiadavka najväčšej odborovej centrály Konfederácie odborových zväzov, ktorú pred tromi rokmi prijali odborári na 3. zjazde. Schválením predmetného zákona Národnou radou sa právnou cestou zriadi Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky a upravia sa vzťahy medzi sociálnymi partnermi pri vyjednávaní a dohodovaní o zásadných otázkach hospodárskeho a sociálneho rozvoja na celoštátnej úrovni. Túto časť z výboru veľmi zdôrazňujeme, pretože sociálne partnerstvo sa dostáva na najvyššiu právnu úroveň.
Na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 22. decembra 1998 sociálni partneri vyjadrili súhlas s jeho vydaním a obsahovou stránkou. Chcem len pripomenúť, že otvorenou ostáva iba jediná otázka pred diskusiou, samozrejme, kde nie sú doriešené a ošetrené v tomto návrhu zákona poslanecké návrhy alebo skupiny poslancov. Predpokladám, že týmto sa budeme zaoberať vo výbore a že aj vy v diskusii v rozprave, hlavne v druhom čítaní, predložíte niektoré návrhy. Od prijatého zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve očakávame zvýšenie kvality tripartitných vzťahov.
Toľko úvodom.
Žiadam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Mesiarikovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kalman, pán poslanec Rusnák Štefan. Nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
Dávam slovo pánovi poslancovi Kalmanovi ako prvému vystupujúcemu v rozprave.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
tak ako povedal kolega Mesiarik, stojíme pri rokovaní návrhu zákona, ktorý prvýkrát v histórii uzákoní sociálne partnerstvo, prvýkrát uzákoní určitú oblasť, ktorá dosiaľ u nás nikdy zákonom uzatvorená nebola. Hneď úvodom chcem povedať, že vítam návrh zákona, resp. vítam skutočnosť, aby sa tripartita dostala na zákonnú úroveň. Vzhľadom na to, že si dovolím tvrdiť, že mám určité skúsenosti aj poznatky, dovoľte mi, aby som pár myšlienkami vlastne priblížil a zdôraznil význam tohto systému a zároveň sa vyjadril aj k navrhovanej právnej norme.
Významnou črtou demokratickej spoločnosti je umožnenie občanom participovať na procesoch spolurozhodovania a na kontrole výkonu štátnej správy, na čo je v spoločnosti vytváraná aj vhodná inštitucionálna štruktúra. Súčasťou procesu rozvíjania demokracie je tiež demokratické chápanie a riešenie problémov, úloh, požiadaviek či konfliktov záujmovo odlišných skupín občanov, resp. občianskych združení. Medzi najvýznamnejšie formy spoluúčasti patrí forma sociálneho partnerstva a kolektívneho vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi reprezentovanými ich združeniami a tiež vládou. Takouto formou sa nielen presadzujú záujmy jednotlivých strán, ale sociálne partnerstvo je zároveň aj prevenciou na riešenie konfliktov medzi týmito partnermi. Jednoducho povedané, v slobodnej demokratickej spoločnosti sa sloboda presadzovania záujmov a názorov neobmedzuje len na oblasť parlamentu, ale vo sfére kolektívnej práce a najmä združeniami zamestnávateľov a zamestnancov inštitucionalizáciou ich dialógu a inštitucionalizáciou ich spoluúčasti na rozhodovacích procesoch.
Medzinárodná konfederácia slobodných odborov vo Viedni v septembri na svojej konferencii konštatovala, že vlády v mnohých krajinách sa snažia podporovať kolektívne vyjednávanie predovšetkým preto, lebo je to prostriedok, ako riešiť kompromisom konflikty medzi záujmami kapitálu a práce. Je to kompromis, ktorý sa pravidelne obnovuje a mení a ktorý potenciálne umožní riešiť rozličné sociálne problémy skôr, než prerastú do väčších konfliktov, ktoré by mohli ohroziť všeobecnú politickú stabilitu. Vo väčšine európskych krajín s trhovou ekonomikou inštitúcie sociálneho partnerstva vznikli v rokoch 1947 - 1952 v súvislosti s obnovou vojnou postihnutých národných ekonomík alebo v rokoch 1953 - 1970 ako reakcia na vlnu štrajkov. Dnes je inštitucionalizované sociálne partnerstvo prakticky nielen vo všetkých krajinách Európy, vrátane transformujúcich sa krajín, ale takmer vo všetkých krajinách sveta. Svedčí o tom aj skutočnosť, že sa pravidelne každé dva roky stretávajú predsedovia týchto inštitúcií, najmä pod hlavičkou sociálno-ekonomických rád, na celosvetových konferenciách. Sám som sa mal možnosť presvedčiť a sám som mal možnosť reprezentovať našu Radu hospodárskej a sociálnej dohody na týchto konferenciách v roku 1995 v Lisabone a v roku 1997 vo venezuelskom Caracase.
Jednotný recept, ako aj potvrdzuje prax, však neexistuje na inštitucionálne vyjadrenie sociálneho partnerstva. Svojím spôsobom je v každej krajine špecifické. Všade má však spoločného menovateľa a tým je skutočnosť, že jednotliví partneri sa snažia nájsť mieru vzájomnej akceptácie, každý sa svojím spôsobom snaží presadiť svoje zámery a požiadavky a zároveň sa tak podieľať na celospoločenských procesoch, najmä v ekonomickej a sociálnej oblasti.
V našich podmienkach bolo inštitucionálne vyjadrenie sociálneho partnerstva realizované 30. októbra 1990, keď dohodou medzi vládou Slovenskej republiky, Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky a Radou podnikateľských zväzov a združení Slovenskej republiky vznikla Rada hospodárskej a sociálnej dohody. Odvtedy sa neustále vyvíjala a zdokonaľovala vo všetkých oblastiach. Mal som to šťastie a zároveň česť, že som prakticky od začiatku v tomto významnom orgáne pôsobil a mal som možnosť aktívne pôsobiť na jeho formovanie, a to dokonca na dvoch stranách, najskôr ako zástupca odborov a neskôr na strane vlády. Keďže som štyri roky pôsobil ako predseda Rady hospodárskej a sociálnej dohody, mal som možnosť hlboko pochopiť a poznať nielen pozície odborov a vlády v tomto orgáne, ale aj pozíciu zamestnávateľov. Aj preto dnes môžem jednoznačne povedať, že Rada hospodárskej a sociálnej dohody a celý tripartitný systém, pretože tento systém je rozvinutý aj v niektorých rezortoch, aj v niektorých regiónoch, vrátane kolektívneho vyjednávania na rezortnej úrovni a podnikov, podstatným spôsobom prispeli k transformácii našej spoločnosti.
Zásluhou tripartity sme sa naučili vyjednávať, robiť ekonomické, sociálne, ale aj politické kompromisy. Aj zásluhou nej bola o politike predchádzajúcich vlád dôslednejšie, komplexnejšie informovaná široká verejnosť. Tiež zásluhou Rady hospodárskej a sociálnej dohody dostávali predchádzajúce vlády dostatočný spätný pohľad o realizácii svojej politiky, ale zároveň aj vlády boli spätne informované o požiadavkách svojich sociálnych partnerov. Aj preto, a to je tiež veľká zásluha Rady hospodárskej a sociálneho dohody, u nás ako v jedinej transformujúcej sa krajine sa do roku 1998 prakticky nekonali štrajky a iné masové vystúpenia. Je tiež zásluhou Rady hospodárskej a sociálnej dohody, že sociálna sféra sa vyvíjala vcelku priaznivo. Môžem teda konštatovať, že Rada hospodárskej a sociálneho dohody plnila svoje poslanie v doterajšom období.
Súčasná vlna štrajkov ako reakcia nielen na zlú ekonomickú situáciu v niektorých podnikoch, ale najmä ako reakcia na nesplnené predvolebné sľuby súčasnej koalície sa vymyká z doterajšej praxe. Žiaľ, Rada hospodárskej a sociálnej dohody je aj miestom, ktoré sa dokáže zneužiť na politické záujmy jedného z trojice, resp. prostredníctvom nich aj inými subjektmi, čoho sme boli svedkami aj v minulom období. Je na škodu veci, že od júla 1997 do novembra 1999 bola Rada hospodárskej a sociálnej dohody prerušená podľa môjho názoru zámerným politickým zásahom niektorých politických strán v tom čase opozičných a v mnohých prípadoch aj v záujme nenaplnenia politických ambícií predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov. Rôzne politické ataky boli pomerne častým javom voči zneužitiu Rady hospodárskej a sociálnej dohody, čoho svedkami sme boli aj v súčasnom období, keď súčasná vládna koalícia neakceptovala v prvom momente návrh Asociácie zamestnávateľských zväzov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Aj tieto skúsenosti - a mohol by som hovoriť o niektorých ďalších - boli jedným z dôvodov, aby sa tripartizmus uzákonil tak, ako je to v mnohých krajinách. Doteraz sa pracovalo, mám na mysli Radu hospodárskej a sociálnej dohody, podľa jej štatútu a rokovacieho poriadku. Obsahovou náplňou práce sociálneho partnerstva bola predovšetkým Generálna dohoda, čo sa osvedčilo, aj keď značná časť úloh, respektíve požiadaviek bola na pleciach vlád. Aj naša vláda pripravovala návrh zákona o tripartite. Myslím si, že aj "vďaka" prerušenému dialógu na pôde Rady hospodárskej a sociálnej dohody sa táto právna úprava neprijala v predchádzajúcom období. Preto aj na základe toho, čo som povedal, vítam uzákonenie sociálneho partnerstva.
Podľa môjho názoru a skúseností však predložený návrh zákona nespĺňa nároky na modernú právnu normu sociálneho partnerstva, nedáva novú kvalitu týchto vzťahov. Ide len o podstatné zjednodušenie súčasného štatútu. Novým prvkom je jedine presné vymedzenie reprezentatívnych organizácií zamestnancov a zamestnávateľov až tak, že sa zdá, a ja som o tom presvedčený, že túto skutočnosť sledovala predovšetkým Konfederácia odborových zväzov pri tvorbe zákona, aby boli vylúčené iné odborové subjekty.
V návrhu zákona je novým prvkom aj spôsob financovania, čo bolo doteraz vždy v rokovacom poriadku. Podľa mňa i v záujme kvality zákona by mali byť v zákone uvedené napríklad tieto oblasti, o ktorých som presvedčený. Zákon by mal umožniť aspoň na úrovni pracovnej v rámci komisií či sekretariátu Rady hospodárskej a sociálnej dohody aj iným organizáciám, najmä odborovým, ktoré nespĺňajú kritériá reprezentatívnosti, podieľať sa na sociálnom dialógu už aj v súvislosti s budúcim rozvojom pluralitného systému odborov a tiež prehlbovania občianskej spoločnosti.
Ďalej si myslím, že návrh sa vzťahuje len na Radu hospodárskej a sociálnej dohody na centrálnej úrovni, tak ako to predložil pán minister. Mne osobne tu chýba - a myslím si, že by mal byť zákon komplexný -, chýba mi tu regionálna a rezortná úroveň. Na základe čoho budú naďalej tieto orgány alebo tieto inštitúcie - mám na mysli rezortné tripartity a regionálne tripartity - pracovať? Alebo uvažujeme o tom, že postupne zaniknú alebo neobnovia svoju činnosť? Veľmi dôležité podľa môjho názoru je to, a to mi v zákone chýba, že nie sú presne stanovené problémy či obsah vzájomnej spolupráce, ktorý musí byť prerokovaný v tripartite. Odpadnú tým jednoznačne dohady a špekulácie, o ktorých by som mohol veľmi dlho hovoriť, s ktorými sme sa v predchádzajúcom období stretávali, ale tiež neadekvátne požiadavky jednej alebo druhej strany predovšetkým vo vzťahu k vláde.
Podľa môjho názoru chýbajú tu tiež práva a povinnosti členov Rady hospodárskej a sociálnej dohody, a to tak samotných subjektov tripartity: vlády, Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov, ako aj samotných týchto členov v týchto subjektoch. Tiež chýbajú práva a povinnosti podpredsedov, a to tak vo vzťahu k tripartite, ako aj vo vzťahu k samotným subjektom, ktoré ich nominovali do tejto tripartity a na čele ktorých vlastne stoja. Verte mi, že skúsenosti sú také, že často informácie alebo závery získané na tripartite neboli dostatočne prerokované alebo neboli dostatočne prenesené na tieto subjekty a často vznikali nedorozumenia a nechápania, a to len preto, že nie každý si dôsledne plnil túto funkciu alebo túto úlohu.
A čo je najpodstatnejšie - a na tom by sme sa mali skutočne všetci zamyslieť -, navrhovaný zákon absolútne nestanovuje podmienky, kedy a ako možno prerušiť rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, resp. prerušiť sociálny dialóg na pôde Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ale aj podmienky na jeho obnovenie. Skutočne sa to dohodne tak, že kedykoľvek ktokoľvek povie, odchádzame z tripartity, a tripartita je prerušená. Znova zdôrazňujem, že toto sú všetko námety a návrhy vo vzťahu v prospech vlády. Podľa navrhovanej normy tripartita nebude ani miestom na riešenie sociálno-ekonomických problémov odvetví, regiónov či podnikov ako problémov celospoločenského charakteru. To z obsahovej náplne absolútne chýba.
Skúsenosti tiež ukazujú, a to už nie je až také podstatné, ale dovoľte mi, aby som to aj povedal, že hradenie finančných nákladov na tripartitu len zo strany vlády je už prekonané a na financovaní, tak ako ukazujú skúsenosti iných sociálno-ekonomických rád, sa často podieľajú aj ďalšie subjekty, v tomto prípade zamestnávatelia a odborári.
Mohol by som, vážené dámy a vážení páni, hovoriť o ďalších námetoch. Ale ak nevyriešime to, čo som uviedol - a uviedol som to na základe praxe, ktorá sťažovala rokovania, ktorá vytvárala rôzne trenice, ktorá vytvárala rôzne názory na vysvetľovanie si toho-ktorého procesu, toho-ktorého postupu, toho-ktorého postoja -, tak ten zákon vlastne v podstate neprinesie nič.
Už som zdôraznil, že je len výťahom alebo "výcucom" doterajšieho rokovacieho poriadku a štatútu. Myslím si, že aj keď zákon je špecifický a je konsenzom troch strán, tak ako to bolo zdôraznené, a tie sa na takomto návrhu znenia dohodli, podľa môjho názoru parlament si nemôže dovoliť prijať právnu normu, ktorá nie je komplexná, ktorá vo svojej podstate je tak zjednodušená, že si bude v praxi každá strana znenie zákona vysvetľovať po svojom. Nám v prvom rade musí ísť o zákonnosť, o ekonomický rozvoj a sociálnu spravodlivosť a stabilitu vrátane sociálneho pokoja. Len zákonnými normami sa to dá dosiahnuť a zamedziť. Len to je predpoklad hospodárskeho rastu a sociálnej prosperity. Myslím si, že nám o to všetkým ide a že k tomu cieľu by mala významne prispieť Rada hospodárskej a sociálnej dohody, sociálny dialóg na rôznych stupňoch.
Keďže návrh zákona nedáva tieto predpoklady, navrhujem návrh zákona vrátiť na dopracovanie za účelom jeho komplexnosti, tak ako som napríklad o týchto otázkach hovoril alebo ako zaznejú v ďalšej diskusii, a opätovne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie.
Ďakujem vám pekne.