Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Končím ďalšie faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V zmysle naoktrojovaných ustanovení pána Orosza, hlavného to manipulátora z prezidentskej kancelárie, ktorý sa presunul do parlamentu, neviem, či mám procedurálny návrh alebo faktickú pripomienku. Ale v každom prípade sa z toho vykľuje procedurálny návrh. Mám procedurálny návrh, aby ste v každom prípade dali hlasovať o tom, že dnešnú schôdzu skončíme o 3.05 hodine, prerušíme ju do 9.00 hodiny rannej, aby sme vzdali úctu obetiam americkej agresie v Sarajeve. Pretože my tu máme "srandu" a v Sarajeve, v Belehrade a v Prištine zomierajú po tisíckach ľudia. A sú tu ľudia, z ktorých mi je zle - ako pán Osuský -, ktorí sa s touto agresiou, tupou agresiou, stotožňujú. Preto navrhujem, aby sme prerušili toto rokovanie, išli sa vyspať a ráno pokračovali v rozprave. A prosím vás, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Cupera, aby sme skončili, prerušili rokovanie o 3.05 hodine. Procedurálny návrh
bol na 3.05 hodinu.
Prezentovalo sa 50 poslancov.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže je nás málo, budeme pokračovať v rozprave. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Delinga.
Pán poslanec Delinga, nech sa páči, máte slovo ako ďalší prihlásený do rozpravy.
Odovzdávam vedenie schôdze pánu poslancovi Bugárovi.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
páni poslanci,
dámy a páni,
je to nie najlepšia chvíľa, zrejme ide snemovňa v tomto volebnom období na nočný prúd, asi je to lacnejšie. Ale nepovažujem to za výhodu pre tento štátny rozpočet, pre tento návrh. Myslím si, že by sme mali rokovať ako slušní ľudia, ktorí chodia rokovať do snemovne, keď sa má rokovať. Mrzí ma to, ale keď sme takto prinútení a my nemôžeme o tom rozhodnúť, hoci dávame takéto návrhy, nedá sa nič robiť.
Budem hovoriť o téme, ktorá je každému jasná a o ktorej tu dnes bola reč, a to o poľnohospodárstve, ktoré potrebuje aj v roku 1999 finančné zdroje na to, aby mohlo pokračovať v tomto roku v lepších podmienkach ako v minulých rokoch. Boli to najmä posledné tri roky poznačené škodami, ktoré trápili poľnohospodárstvo, keď škody predstavovali súhrnne viac ako 2 mld. Sk. Samozrejme, že štát sa s tým ťažko a len postupne vyrovnával a vždy zo štátneho rozpočtu na krytie týchto škôd vláda predsa len dávala. Ale z tých prostriedkov, ktoré sa rozpočtujú na rok 1999, to bude zložitejšie. Aj keď vláda hovorí, že v určitej kapitole rozpočtu sú prostriedky na pokrytie škôd, zdá sa, že tých škôd je oveľa viac a že tie prostriedky treba jednoznačne aj podľa toho, ako je programové vyhlásenie vlády, zvyšovať a valorizovať. Nad poľnohospodárstvom teda bude naďalej visieť Damoklov meč, a to preto, že sa mu nedostalo také miesto v programovom vyhlásení, aké sme žiadali, aké žiadali aj vaši koaliční poslanci a ako sme chceli, aby vlastne poľnohospodárstvo bolo v najbližších rokoch prioritou.
V kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva sú navrhované celkové výdavky nižšie o sumu 1 194 mil. oproti tomu, čo sa vyplatilo v roku 1998, a ešte menej o ďalšie prostriedky, ktoré boli rozpočtované v uplynulom roku. Myslím si, že to čo sa zvyšovalo za posledné štyri roky, sa ľahko zoberie v jednom návrhu rozpočtu, ale uvidíte, ako ťažko sa to bude dobiehať v ďalších rokoch, to znamená v roku 2000 a 2001, a že vlastne neustále budú snahy tomuto rezortu nedať toľko, koľko si zaslúži a koľko právom potrebuje. Myslím si, že k tomu treba povedať len jedno, že je to pre slovenský vidiek neprijateľný a úmyselne poškodzujúci manéver, neodôvodniteľná filozofia na margo nezabezpečenia rozvojových trendov slovenského hospodárstva na vrub sociálneho zmieru, ktorý majú znášať slovenskí poľnohospodári aj naďalej. S tým sa jednoducho súhlasiť nedá a o podpore takéhoto štátneho rozpočtu, ak nebude zmenený, ako žiadame, nemôže byť z našej strany ani reči.
Poľnohospodárstvo malo niekoľko etáp, o ktorých nemôžeme hovoriť súhrnne, ale musíme ich rozdeľovať. Etapa, ktorá bola dehonestujúca, etapa, ktorá spôsobila totálny rozvrat nielen výrobných štruktúr, ale spôsobila de facto zníženie akýchkoľvek produkčných parametrov, z ktorých sa nevie poľnohospodárstvo dostať a ťažko sa bude dostávať ešte aj ďalej, najmä v súvislosti a po konjunktúre, ktorá je v celosvetovom, ale aj európskom meradle. Preto je veľmi dôležité, aby sa poľnohospodárstvo každý rok v tejto snemovni posudzovalo a aby sa nestávalo pravidlom, že keď príde k moci iná vláda, poľnohospodárstvo nie je posudzované samostatne ako odvetvie, to znamená, nie je posudzovaná jeho Zelená správa, nie sú posudzované a najmä aktualizované opatrenia, ktoré je potrebné potom premietnuť do finančnej sféry. Myslím si, že práve to je ten hlavný dôvod, od čoho sa nevedel odpichnúť návrh štátneho rozpočtu, pretože snemovňa, my poslanci sme nevedeli zaviazať snemovňu a vládu k tomu, aby do štátneho rozpočtu premietla aktualizáciu potreby finančných zdrojov, tak ako predpokladalo programové vyhlásenie, a tak ako boli, samozrejme, aj rétoriky v predvolebnom období. Myslím si, že výhovorky neobstoja a aj naďalej budeme žiadať, aby sa v čo najkratšom čase o poľnohospodárstve z tohto pohľadu hovorilo.
V hodnotení, ktoré si každý môže verejne prečítať a je uverejňované či už v dennej tlači alebo je uverejňované, samozrejme, v materiáloch, ktoré dostáva aj vláda, je jasne napísané, že očakávané výsledky za predchádzajúci rok síce nesplnili to, čo bolo naplánované alebo ako sa rozpočtovalo, ale aj tak sa nedá celý schodok, ktorý zostáva v tej kvantifikácii, povedzme miliarda alebo poldruha miliarady zviesť len na to, že sa predtým dávali zlé ekonomické nástroje a zle sa hospodárilo. Bolo to skutočne spôsobené tým, že boli nepriaznivé podmienky, a preto ten rozdiel oproti tomu, že už rok 1998 mal vyzerať takmer globálne na nule.
Takisto myšlienka, že priebeh uskutočnenej privatizácie v poľnohospodárstve je zatiaľ v negatívnom postoji, je postavená na vode, lebo dobre vieme, že v poľnohospodárstve na výsledky treba čakať vo viacročnom období, a nie o pár mesiacov. Na druhej strane väčšina obchodných spoločností pôsobí len krátky čas a predstavuje len 27-percentný podiel na pôdohospodárskej pôde alebo v hospodárení na pôde. Aj tak akciové spoločnosti a eseročky dosahujú priaznivejšie výsledky, keď v súbore, ktorý uvádza Výskumný ústav ekonomiky, zo 79 sledovaných obchodných spoločností je 61 ziskových, čiže 77 %, a zo 194 poľnohospodárskych družstiev je ziskových len 88. Vidíme, že to nie je pravda, že je to dôsledok privatizácie. Je to dôsledok toho, že tržby za predaj výrobkov v roku 1998 boli nižšie o 2,2 % najmä v rastlinnej výrobe, ale aj v lesníctve klesli tržby o 7,7 %. Oprávnene sa teda pýtam, ako sa napravia tieto záležitosti. Kedy budú tie lacné zelené úvery? Kedy bude oddlženie? Kedy budú peniaze za poľnohospodárske výrobky?
Veľmi dobre vieme, že pri prerokúvaní kapitoly ministerstva rezort reálne neodhaduje ani slabé príjmy do štátneho rozpočtu vo výške 130 mil. korún, pretože je to zvýšenie viac ako o 26 % oproti predchádzajúcemu roku, a teda je to nereálna vec a nedá sa dosiahnuť. Výdavky, ktoré sú v navrhovanom štátnom rozpočte, sú, dá sa povedať, v dehonestujúcom postavení predovšetkým do transferu kapitálových výdavkov a do transferu bežných výdavkov najmä na dotačné účely, ale najmä do jednotlivých fondov. Samozrejme, že v tomto kontexte naše návrhy budú vychádzať aj z toho, že chceme jednoznačne, aby už v zákone o štátnom rozpočte došlo aj k tomu, že vláda preberie záruky nielen na Štátny podporný fond poľnohospodárstva a potravinárstva, ale aj na Štátny fond trhovej regulácie a na Štátny lesnícky fond, že takisto chceme, aby sa suma 7 620 mil., ktorá je v zákone zakotvená v § 14, zvýšila na 8 620 mil., a takisto chceme valorizovať sumu 1 400 mil. korún na časť spotrebnej dane nafty, ktorú sme v podstate v tomto parlamente aj odsúhlasili tým, keď sme prerokúvali v decembri práve zákon o uhľovodíkových palivách a kde sme zdvihli normatív odpočtu zo 7 600 korún na 10 tis. korún za tonu a v tejto súvislosti treba preto tú sumu 1 400 mil. zdvihnúť o 200 mil. tak, aby poľnohospodári mohli dostať naspäť to, čo im parlament priznáva.
Tieto návrhy, ktoré predložíme aj písomnou formou, budú jednoznačne sledovať to, čo bolo prijaté na protestnom zhromaždení poľnohospodárov a podporujeme požiadavky, ktoré sú vyjadrené v petícii a aj v zmysle týchto verejných požiadaviek. Samozrejme naše pozmeňujúce návrhy budú písomne v tejto snemovni odovzdané spoločnému spravodajcovi. Len sa nádejám, že poľnohospodárski poslanci vo svojich kluboch dokážu presvedčiť aj ostatných iných rezortných poslancov, aby poľnohospodárstvo dostalo navyše tie 3 miliardy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásilo päť poslancov. Končím možnosť podávania ďalších prihlášok. (Hlas z pléna.) Upokojte sa, pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, chcem vás ubezpečiť, že som naozaj pokojná. Myslím si, že nervozita je na vašej strane, keď ukončujete, ledva skončil rečník, a nedáte ani príležitosť sa prihlásiť, ale vidím, že pritvrdzujete podmienky a valec funguje na jednotku s hviezdičkou. Ste skutočne na najlepšej ceste...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, k čomu vystupujete?
Poslankyňa I. Belohorská:
Hovorím o rozpočte a o poľnohospodárstve.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nie, nehovoríte o rozpočte.
Poslankyňa I. Belohorská:
Len to chvíľu trvá, pokiaľ sa človek dostane k tomu zlatému klincu. Sme na najlepšej ceste dostať sa do Európskej únie, pretože skutočne rozpočet pre poľnohospodárstvo je taký reštriktívny, že budeme tou lacnou ovcou, ktorú si Európska únia veľmi lacno kúpi. Poľnohospodárstvo a takzvaná potravinová bezpečnosť bývala donedávna, musím povedať, jednou z hlavných strategických bezpečností štátu. Žiaľ, teraz je vidieť podľa situácie, ktorá je...
(Šum v rokovacej sále.)
Pán predsedajúci, utíšte trošku snemovňu, mne to prekáža.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa I. Belohorská:
Žiaľ, teraz je vidieť podľa situácie v Kosove, že nie je to len potravinová bezpečnosť, ktorá zaručuje bezpečnosť daného štátu. Chcela by som vás uistiť o tom, že dnes o tejto situácii rokoval parlament napríklad v Maďarsku, kde bolo prítomných v sále 272 poslancov...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, nehovoríte k rozpočtu.
Poslankyňa I. Belohorská:
Akoby nie!
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Kozlík, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Vážená snemovňa,
nadviazal by som na vystúpenie pána Delingu. Predovšetkým by som uviedol, že súčasnej vláde chýba rozvinutie nástrojov, ktoré sme spúšťali na stabilizáciu poľnohospodárstva či ďalšie prehlbovanie certifikácie. Ustupuje sa na širokom poli vo vzťahu Colnej únie k Českej republike v oblasti limitov dovozov nielen poľnohospodárskych produktov, ale aj potravinárskych produktov. Vôbec nie je jasné, ako bude vyzerať dovozná prirážka, ktorá by nepochybne tiež mohla byť jedným z nástrojov, ktorý by aj pomohol štátnemu rozpočtu, aj by znamenal určité ochranné opatrenie vo vzťahu k domácim producentom.
Absolútne nejasná je obchodná politika. To ani nie je kritika voči pani ministerke financií, skôr mám pocit, že sa tu silne vezie pán minister Černák, kde je absolútna nečinnosť aj vo vzťahu k obhajobe v Svetovej obchodnej organizácii, aj voči ďalším partnerom, ktorí dokážu ovplyvniť obchodné nástroje. Bola spochybňovaná zo strany pána Černáka otázka nástrojov na podporu exportu či už to bola Eximbanka, či to bol Fond na podporu exportu. Nakoniec sa ukázalo, že tieto nástroje sú funkčné a uplatňuje ich aj nová vláda, ale všetko to znamenalo rozkolísanie určitej dôvery v oblasti hospodárskeho prostredia, samozrejme, aj s dosahom na odvetvia poľnohospodárstva a potravinárstva.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem zdôrazniť jednu stránku veci, o ktorej hovoril pán poslanec Delinga, že nejde len o to, že si už nemôžeme dovoliť nejaké väčšie stupňovanie reštrikcií, ale sme aj fyzicky dostúpili k hraniciam, za ktoré by sa už ďalej nemalo ísť. Priatelia, na Západe je okolo 5,6 % práceschopného obyvateľstva zaangažovaného v agrooblasti a my sme dostúpili k 6 %. To znamená, že sme vlastne na hranici, za ktorou už znižovanie ľudí angažovaných v oblasti poľnohospodárstva vedie k degradácii priestoru. Z takýchto dôvodov by bolo naozaj dôležité celkom vážne brať varovné slová o tom, že už ďalej nemôžeme uťahovať, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo. V celkom inej situácii je, dajme tomu poľské poľnohospodárstvo, kde podľa ich zatiaľ nie celkom presných štatistík uvádzajú, že až od 25 do 27 % práceschopného obyvateľstva sa angažuje v poľnohospodárstve. To znamená, oni v zahraničí vlastne majú priestor racionalizácie, ale my už ten priestor racionalizácie nemáme a z týchto dôvodov treba naozaj celkom vážne brať skutočnosť, že už nemôžeme ísť ďalej do reštrikcií v poľnohospodárstve.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Brhel.
Poslanec J. Brhel:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som nadviazať na slová pána Delingu hlavne v oblasti subvencií, dotácií. I keď sa možno na prvý pohľad zdá, že sa dá na poľnohospodárstve ušetriť najviac, je to paradoxne omyl. Ak si zoberieme našu najbližšiu konkurenciu, a to sú krajiny Európskej únie, aj Česká republika, približne dve tretiny, možno viac z celého rozpočtu, to sú desiatky miliárd ECU, v Európskej únii idú na agrárnu politiku. Teda stretávame sa na konkurenčnom trhu s obrovským skreslením prostredníctvom systému subvencií a dotácií, ktorý v Európskej únii existuje. A keď sa pamätáte alebo veľmi dobre viete, že ak sa vedú obchodné vojny, tak sa vedú obchodné vojny medzi USA a Európou predovšetkým v oblasti potravín. Naposledy to boli banány, o chvíľu to bude niečo iné. A veľmi dobre sa pamätáme aj na vojny medzi jednotlivými krajinami Európskej únie, napríklad španielsko-francúzska vojna o rajčiny. Čiže vystavenie poľnohospodárstva do tohto konkurenčného tlaku, ktorý vôbec nie je založený na trhových princípoch, ale, naopak, je založený na absolútnom skreslení a popretí trhových princípov, znamená likvidáciu slovenského poľnohospodárstva. Chcel by som na to upozorniť. Teda zníženie kapitoly pre poľnohospodárstvo znamená de facto zníženie jeho konkurenčnej schopnosti.
Čo sa týka vnútorného trhu, predchádzajúca vláda vynakladala obrovský kus roboty a vyslúžila si, bohužiaľ, za to aj hromadu kritiky na ochranu vnútorného trhu poľnohospodárskych produktov. Skutočný problém je prenikanie dotovaných a subvencovaných výrobkov na náš trh, pretože Slovensko má široko-ďaleko najnižšiu colnú incidenciu, to znamená pomer vybraného cla k colnej hodnote dovezených tovarov. Žiadna krajina na okolí nemá také nízke a špeciálne colné sadzby na poľnohospodárske komodity. V tejto súvislosti by som chcel povedať pár slov aj na adresu ministerstva hospodárstva, predovšetkým na sekciu vnútorného...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný s faktickou poznámkou bol prihlásený pán poslanec Kačic.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Bugár,
pani ministerka,
dámy poslankyne, páni poslanci,
poľnohospodárstvo v Prešovskom kraji je v ťažkých klimatických a z hľadiska úrodnosti pôdy zlých podmienkach. Ak vieme, že tento kraj je postihnutý v poslednom období aj živelnými pohromami, je potrebné mu aj napriek zníženému návrhu rozpočtu v kapitole Poľnohospodárstvo venovať značnú pozornosť. Mrzí ma, že z mála poslancov z Prešovského kraja - a ak dobre sledujem, teraz tu sedíme asi už len dvaja -, nikto okrem mňa nelobuje za náš kraj. Preto prosím poslancov Národnej rady o podporu občanov žijúcich v tejto časti Slovenskej republiky o úprimný a reálny pohľad voči tam žijúcim ľuďom. Títo statoční a pracovití ľudia si to zaslúžia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Písomne sú do rozpravy prihlásení pán poslanec Slaný, pán poslanec Kužma, pán poslanec Zlocha. (Hlasy z pléna.) Moment, ešte som neskončil. Pán poslanec Šťastný. (Hlas z pléna: Nie je tu.) Pán poslanec Benčat. (Hlas z pléna: Nie je tu.) Pán poslanec, nech sa páči, môžete vystúpiť. (Hlas poslankyne Belohorskej z pléna: Pred pätnástimi minútami sa hlasovalo. Zabudli ste.) Už to je bezpredmetné. Mali sme skončiť o 3.05 hodine.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že toto nedôstojné predstavenie, z ktorého sa poslanci vládnej koalície chcú "zašiť" tým, že strácajú poradie, aby si ho ušetrili na raňajšie hodiny, aby ste dali hlasovať o tom, že túto schôdzu skončíme o 3.30 hodine, prerušíme, pardon, a budeme pokračovať o 9.30 hodine dnešného dňa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera, aby sme prerušili schôdzu o 3.30 hodine.
Prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Slaný je konečne tu. Tak nech ide diskutovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, pokoj a hlasujeme. Pán poslanec, podali ste procedurálny návrh, aj vy by ste mohli hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh nezískal podporu.
Pokračujeme. Pán poslanec Benčat. (Hlasy z pléna.) Stratil poradie, nebol prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Benčat, nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.) Nehnevajte sa, pán poslanec Benčat bol prítomný v rokovacej sále, odišiel, nestráca poradie, nedostane slovo. (Prejavy nesúhlasu a následne potlesk.) Pán poslanec Števček. Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Brhel. Pani poslankyňa Tóthová, nemáte záujem vystúpiť v rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy v sále.)
Nedostali ste slovo, pán poslanec.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec, nediskutujte, pani poslankyňa má slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážení prítomní,
v každom parlamente najvyššiu pozornosť obvykle viaže prerokúvanie štátneho rozpočtu. Nie je to náhoda, keďže chod celého štátu, ako aj životná úroveň občanov sa v nemalej miere odvíja od tohto materiálu. Štátny rozpočet je nielen ekonomickou záležitosťou, je záležitosťou politickou, ukazuje na myslenie zostavovateľov a odhaľuje ich strategické ciele a strategické videnie.
Dovoľte mi, aby som k tomu pridala svoj vlastný názor, že je to aj obraz toho, ako sa plnia politické programy a ako sa plnia predvolebné ciele. Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na predložený rozpočet, tak ako to bolo povedané v literatúre - len citujem z týždenníka Domino-fórum, ktorý vonkoncom nie je naklonený opozícii, ale vládnej koalícii -, kde bolo uvedené, že keď odhaľuje ekonomiku aj myslenie, je ťažko povedať, čo je horšie, ale to druhé sa zdalo autorom, že je horšie. Myslím si, že tu bola povedaná veľká pravda. Navyše je to materiál, ktorý odhaľuje, že volebné sľuby hlavne Slovenskej demokratickej koalície boli veľkým podvodom. Už nielen to, že tento politický subjekt sa prezentoval za samostatnú politickú stranu - tu by som mohla hodinu hovoriť, ale, žiaľ, obmedzili ste vystúpenie na 10 minút -, čo množstvo argumentov, či už komentátorov alebo faktických krokov, dokonca vystúpení podpredsedov politických subjektov jasne naznačuje, že Slovenská demokratická koalícia nebola politickým subjektom. A, žiaľ, vlastnými krokmi ste usvedčili Najvyšší súd, že vyriekol rozhodnutie rozporné s objektívnou realitou.
Takže poďme sa pozrieť na niektoré momenty, ktoré boli predmetom diskusie. Pani predkladateľka aj viacerí akosi nihilizovali otázku zastavenia výstavby diaľnic. Vážení, to bol jeden z krokov, na ktorý ste nadviazali celý reťazec ďalších aktivít, ktoré zabíjali rozvojové programy tohto štátu. Je známe, že jeden stavebný robotník viaže na seba najmenej štyroch ďalších pracovníkov v iných odvetviach a sférach spoločenskej produkcie. Čiže 50 tisíc prepustených robotníkov na diaľniciach tým momentom znamená 200 tisíc nezamestnaných.
Boli tu povedané výpočty, že jedna koruna investície vracia do štátneho rozpočtu 40 halierov. Keď si k tomu pripočítame, koľko treba zaplatiť z fondu podpory pasívnej nezamestnanosti, ak si pripočítame poplatky, ktoré treba platiť do nemocenskej, sociálnej poisťovne a podobne, tak dospejeme k záveru, že tieto kroky boli nerozumné. Navyše musíme brať do úvahy, že v tomto čase sa nám vrátia aj zo zahraničia robotníci, ktorí pracujú ako stavební robotníci, a ešte navyše tu je jeden moment, ktorý bol málo zdôraznený, že zastavenie výstavby diaľnic je vlastne určitá ekonomická škoda. Jednoročné zastavenie vlastne znamená - žiaľ, neviem už prečítať koľko, no skutočne môj zrak je natoľko v tejto nočnej hodine unavený, ďakujem veľmi pekne -, že to znamená stratu 7 miliárd.
Viete, ak sa takto pozeráme na kroky vlády, potom musíme konštatovať, že tieto kroky sú v príkrom rozpore so sľubovanými rozvojovými programami. Sú v rozpore s tým, čo bolo sľubované malému a strednému podnikaniu, a to zníženie daní, zníženie odvodov. Konečne zástupcovia malého a stredného podnikania už na túto skutočnosť vydali svoje svedectvo, kde odsúdili hospodársku stratégiu tejto vlády. Všetky tieto skutočnosti jednoznačne vedú k záveru, že predložený rozpočet je skutočne znáškou, povedala som to, veľmi slabého výsledku práce tímu, ktorý mal pripraviť rozvojový rozpočet.
Osobne ma napríklad zarazil aj rozpočet v rezorte ministerstva spravodlivosti. Nehovorím teraz o platoch sudcov, ale hovorím o niečom, čo je v súvislosti aj s ochranou ľudských práv. Včera sme mali Výbor pre ľudské práva a národnosti a agent Slovenskej republiky dával prehľad sťažností. Máme veľmi dobrú situáciu, ale z hľadiska sťažností, ktoré sú odovzdané a ktoré pravdepodobne budú akceptované, sú sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní.
Vážení, ak nebudeme investovať do súdnictva, je to strata. Áno, spravili sme určitú prvú fázu výpočtovej techniky. Založili sme automatizovaný systém právnych informácií, ktorý robí teraz štátny orgán a predtým robila súkromná firma, ale tu treba urobiť ešte ďalší krok, a to je zakotviť ďalší inštitút vyšších súdnych úradníkov. Keď nie sú na to financie, naďalej súdy budú mať dlhé lehoty na rozhodnutie, čo bude v rozpore s ľudskými právami a blokácia súdnych rozhodnutí je blokáciou dynamiky ekonomiky, vážení. Čiže tieto súvislosti rozpočet nedostatočne podchycuje, pretože investície do rozvoja sú situáciou, ako keď sa vezmú dvaja mladomanželia. Ak si nevezmú pôžičky, ak nezaložia rodinu, jej vybavenie, byt, tak sa nemôže rozvinúť plnohodnotný rodinný život. A vy blokujete plnohodnotný rozvojový program Slovenskej republiky. Tento rozpočet je reštriktívny, ťažoba rozpočtu je na pleciach občanov, a preto ho nepodporím.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Faktické poznámky: pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Kozlík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej pridať jednu vec. Trochu ma mrzí, keď upozornila na to, že sa jej zle číta, som tu začula smiech a, žiaľ, aj trochu zo strany lekárov. Priala by som a odporúčam dvom lekárom z koalície, nech sa idú pozrieť pani profesorke Tóthovej na oči. Ak by ste náhodou nevedeli, z čoho to je, je to z tohto neónového svetla.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, ale to nie je k rozpočtu.
Poslankyňa I. Belohorská:
Neprerušujte ma stále!
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, to nie je k rozpočtu.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ani raz ste ma nenechali dohovoriť. Viem, čo chcem hovoriť. Slovensko podpísalo dohovor o zábrane týrania. To, čo robíte, je porušovanie akýchkoľvek pravidiel hry.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Vážená Národná rada,
reagoval by som na tú časť vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, kde sa dotkla infraštruktúry a jej vplyvu, jej vzťahu k štátnemu rozpočtu. Deficit štátneho rozpočtu môže mať dva rozmery. Jedným môžu byť prejedené zdroje, druhým môžu byť preinvestované zdroje. Charakterizoval by som návrh štátneho rozpočtu ako samopožierajúci rozpočet. Je to rozpočet, ktorý definuje deficit štátneho rozpočtu ako prejedené zdroje, zdroje určené na spotrebu a samotná konštrukcia nezakladá vlastne do budúcnosti impulzy, ktoré by tvorili ďalšie zdroje. To znamená, je de facto pascou pre ďalšie vlády alebo ďalšie rozpočty, pretože nebudú indukované impulzy, ktoré budú tvoriť ďalšie zdroje. To znamená, bude vznikať začarovaný uzatvorený kruh, ktorý bude ďalej stláčať vývoj ekonomiky, pokiaľ ide o impulzy, ktoré vedia byť vytvárané prostredníctvom štátneho rozpočtu.
Je to nesmierne vážna vec, pretože ak sa nezaložia takéto impulzy, tak ekonomika sa môže dostať do stavu dlhodobej recesie. Ten signál je zreteľný trebárs z Českej republiky, kde práve na podobnom princípe sa rozpadol rozpočet kdesi na konci roka 1996 a česká ekonomika padá z prepadu 2 % na 4 % v roku 1998, pričom pokles pokračuje aj v roku 1999 a národohospodári Českej republiky nevedia, ako sa z tohto kolotoča dostať. Takže v tomto smere opäť imperatív, opäť jedno memento pre schvaľovanie navrhnutého štátneho rozpočtu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Do rozpravy je písomne prihlásený ďalší poslanec - pán Brhel. Stráca poradie.
Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
moje vystúpenie v rozprave rozdelím na dve časti. Jednak budem hovoriť o vlastnom rozpočtovom probléme, a jednak, ak mi zvýši čas, budem sa venovať trochu aj tým otázkam, o ktorých sa zmieňovali pán Mikloš a pani ministerka Schmögnerová.
Najprv k vlastnému rozpočtu, ku koncepcii rozpočtu. Naozaj tento rozpočet vedie k takzvanej rozpočtovej implózii, to znamená k vnútornému zrúteniu sa dovnútra rozpočtu, a to z tých dôvodov, že v podstate sám umelo brzdí a stráca akúkoľvek dynamiku podpory rastu HDP a na druhej strane uvoľňuje cenovú špirálu. Tento postup je naozaj nerealistický a veľmi nebezpečný, pretože sa dovnútra urýchľujú - preto sa tomu hovorí aj rozpočtová implózia -, tendencie zrútenia základných parametrov rozpočtu. Ďalej treba povedať, že je to založené - a niekoľkokrát som už o tom hovoril, ale myslím si, že stále o tom málo hovoríme -, čo to vlastne znamená za hrozné nebezpečenstvo prijať model stagflácie. Jednoducho prijať model, v ktorom odrazu smerujeme na stagnáciu a zároveň uvoľňujeme inflačný priebeh.
Ďalej by som chcel povedať, že v tomto rozpočte výrazne chýba a je vyklieštený nástroj, mimoriadne dôležitý, a to urýchľujúci nástroj typu podpory verejných investícií, ktoré, samozrejme, v podkapitalizovanej krajine alebo štáte je nevyhnutné zabezpečovať obstaraním vonkajších zdrojov, a to predovšetkým zrejme úverových, pretože záujem o priamy investičný vstup je relatívne malý.
Ďalej by som chcel hovoriť o tom, že je dôležité, aby sme si všimli aj okolnosti, za akých sa vlastne takýto rozpočet prijíma. Je zároveň veľkou signalizáciou aj pre obyvateľstvo, a preto neprekvapuje, že v danom prípade hlavne v Čechách takýto model doviedol situáciu do veľmi nežiaduceho stavu. Prepad hrubého domáceho produktu za štvrtý kvartál 1998 predstavoval pokles o 4,1 % a spotreba obyvateľstva poklesla na 97,6 %, ale zároveň to znamená zmenšenie vnútorného dopytu, pretože klesá kúpna sila obyvateľstva, teda aj vnútorný pohyb ponuky a dopytu sa dostáva do zbytočnej nerovnováhy, hoci sa stále čosi melie o takzvanej makroekonomickej rovnováhe, ktorá je naozaj nejakou čudesnou fikciou.
Ale teraz mi dovoľte, aby som sa dotkol problematiky čiernej kroniky, ktorú predvádzala aj pani ministerka Schmögnerová, aj pán podpredseda vlády Mikloš. Veľa hovorili o tom, ako v minulosti došlo k tunelovaniu a stratám, ale zabudli povedať, že napríklad vyše 40 % nedobytných prostriedkov je z malej privatizácie, ktoré sa i pri takom silnom podhodnotení cenových relácií dosahovali pomocou takzvaných holandských dražieb. Tak aj tá znížená suma v podstate z veľkej časti nebola nikdy vrátená do Fondu národného majetku.
A ďalší prípad. Vo veľkom sa hovorí o prípadoch z Mečiarovej vlády, ale zastavím sa pri prípade, o ktorom už bola reč, a to sú Ružomberské bavlnárske závody Texicom, ktoré boli privatizované pred Mečiarovou vládou a chcem povedať akými parametrami. Boli predané za 188 mil. korún, ich takzvaná evidenčná hodnota bola 1,7 mld., kupujúci zaplatil iba vádium, teda základnú splátku, a potom uskutočnil takéto operácie: najprv stanovil, že jeho privatizujúca eseročka na vstupoch bude sama dodávať bavlnu do tohto podniku a zvýšil o 130 % cenu tejto bavlny, a potom na výstupoch stanovil jednu exkluzívnu spoločnosť s ručením obmedzeným v Brne, ktorá dostala oprávnenie výhradného predaja týchto textilných výrobkov, a zase boli stanovené na výstupe veľmi nízke ceny, pretože ako tvrdila tá eseročka, nemohla lepšie realizovať predaj. A takýmto spôsobom dojenia a tunelovania a bágrovania alebo ako chcete to nazvať sa zničil jeden veľký podnik. A pritom to nechcem zjednodušovať. Myslím si, že to nie je jednoduché. V kríze sú mnohé textilné fabriky odbytové, čiže Texicom by nemal ľahký život ani za iných okolností, ale tento spôsob zničenia je naozaj hrôzostrašný. A to nebolo za Mečiarovej vlády.
A stačí ešte uviesť, že aj teraz prišli do Topvaru nejakí čudní páni a hovoria, že chcú inkasovať nejaké akcie a obracali sa hlavne na zamestnancov, aby ich od nich skupovali za nejakú, vraj odhadnutú a vopred stanovenú cenu. Do Skloobalu Nemšová sa dostavil predstaviteľ jedného peňažného ústavu a povedal, aby dali určité percento akcií, lebo ak nedajú, nebudú úvery. Podnik si plní svoje záväzky, plní si teda svoje záväzky aj voči Fondu národného majetku, aj voči štátnym organizáciám a zároveň naozaj vykazoval dynamický rozvoj, vykazoval skutočnú kvalitnú vývojovú krivku.
A teraz nechcem ísť do detailov, ale čo sa vlastne stalo vo VSŽ. Veriteľské banky, ich konzorcium vymenovalo prezidenta so súhlasom vlády, pritom zaúverovanie tohto podniku nebolo ani 70 %, to znamená, že bolo ešte na hladine únosných rizík, a pritom všetkom, keď zoberieme do ohľadu, že je teraz hutnícka kríza, a teda teraz prebieha poklesová časť cyklu, čo ale netrvá približne viac ako jeden a pol roka, tak predsa takýto zásah nebolo treba robiť. Také isté opatrenie urobila napríklad kamarila okolo pána Sorosa, keď v Brazílii nanútila cez veriteľské konzorcium za generálneho guvernéra Brazílskej národnej banky generálneho riaditeľa Kvantum fondov pána Sorosa. To je urobenie capa záhradníkom, a takýto spôsob sa robí aj u nás.
Ešte azda treba povedať len toľko, že podľa informácií, ktoré mám, pán Eichler dostáva vo VSŽ 150 tisíc dolárov mesačného platu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Húska, myslím to veľmi úprimne po vašom vystúpení, dnes je 25. marca, máte meniny. Dovoľte mi, aby som vám v mene klubu KDH zaprial všetko najlepšie. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Nadviazala by som na pána poslanca Húsku, ktorý spomínal prepady českej ekonomiky, ktorá išla obdobným spôsobom, ako nasadzuje rozpočet dnešná vláda. A chcela by som uviesť, že už v septembri minulého roku pán premiér Miloš Zeman v Právniku otvorene priznal, že česká ekonomika je v hlbokej kríze. A myslím si, že to, čo povedal pán poslanec Húska, boli skutočne premyslené a odborne erudované príklady. Nechcem to hodnotiť svojimi slovami a prirovnať k štátnemu rozpočtu, ale pomôžem si vyjadrením, ktoré uviedol známy a populárny spevák Jozef Ráž, ktorý povedal, že to, čo predvádza súčasná vláda, sú orgie amaterizmu.
Ďakujem za pozornosť.