Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
budem pokračovať tam, kde som včera prestal.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosil by som vás, keby ste predložili na začiatku vášho vystúpenia pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Poslanec J. Gajdoš:
Áno. Včera som predložil doplňujúci návrh na zvýšenie rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky o sumu 1,7 mld. Sk, ktorú som navrhol prísne účelovo rozdeliť. Chcem upraviť položky v tom návrhu oproti včerajšku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Navrhujem sumu 1,7 mld. Sk rozdeliť takto:
450 mil. korún na priemerný nálet 70 letových hodín pre pilotov, 150 mil. korún na výstavbu bytov pre príslušníkov Armády Slovenskej republiky, 250 mil. korún na rekonštrukciu ubytovacích priestorov vojsk a plynofikáciu, 150 mil. korún na nové technológie opráv bojovej techniky, 100 mil. korún na ICAO a IFF, 250 mil. korún na výkup pozemkov vo VVP Javorina, 150 mil. Sk na výcvik pozemného vojska, 100 mil. Sk na opravy bojovej techniky letectva, protivzdušnej obrany a pozemného vojska a 100 mil. na modernizáciu učebno-výcvikovej základne. Táto suma, ktorá ani zďaleka neumožňuje vykonať zásadné organizačné zmeny a pokračovať v naštartovaných rozvojových programoch nevyhnutných na udržanie bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky, umožňuje zachovať nádej na lepšie časy a prežiť Armáde Slovenskej republiky bez väčšej ujmy na funkčnosti. Zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu o túto sumu je menším zlom než likvidácia Armády Slovenskej republiky.
Je mi ľúto, že minister obrany, ktorý by mal vidieť ohrozenie bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky, pripustí na konci roku 1998 najväčšie viazanie rozpočtových prostriedkov zo všetkých kapitol a teraz sa zmieri s najviac okliešteným rozpočtom zo všetkých rezortov. To je skutočne tragické. Reorganizáciu Armády Slovenskej republiky riadia čistokrvní politruci, ktorí si k pušnému prachu nepričuchli. Minister rezort neriadi, nekomunikuje s priamo podriadenými funkcionármi, riaditeľmi sekcií a skoro vôbec s náčelníkom Generálneho štábu. Nerobí poštu, venuje sa zahraničnej turistike a svojim záľubám. (Hlasy z pléna.) K veci hovorím.
Servilní novinári riadení bývalým redaktorom Pravdy sú vždy pripravení...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás, hovorte k veci, lebo vás vypnem.
Poslanec J. Gajdoš:
... budovať pozitívny imidž pána ministra. Žiadna zmena od roku 1994, Armáda Slovenskej republiky krváca. Pekné rečičky, recepcie, "ľudodemo" výjazdy do terénu s mediálnou suitou, to sú skutočné zásluhy pána Kanisa o budúcnosť Armády Slovenskej republiky. Ak táto snemovňa neschváli navrhované zvýšenie prostriedkov do rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, možnože pri ďalšom rozpočte už nebude o čom diskutovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Rusnák.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 (tlač 143). Navrhujem doplniť text uznesenia o bod D. ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a prijať strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky s termínom do 30. 6. 1999.
Ďalší môj návrh je na uznesenie. Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky vyčleniť zo všeobecnej rezervy vlády sumu 500 mil. korún na odstránenie škôd spôsobených záplavami na východnom Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš je ďalší prihlásený do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
Prosil by som vás, keby ste predniesli na úvod svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Poslanec A. Engliš:
Pán predsedajúci,
pani ministerka,
predkladám dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka § 9 a následne všetkých príloh. Vo svojom zdôvodnení to konkrétne poviem. Takisto k § 13 a následne všetkých príloh. V súvislosti s tým žiadam, aby z pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil, bol braný do úvahy len variant číslo dva. Pánovi spravodajcovi, samozrejme, poviem presne, o ktoré ide. Musím prečítať? V poriadku. Hovorím, že to zdôvodním tu.
Prvý je § 9 a následne všetky prílohy, teda znenie je:
"Národný úrad práce platí v roku 1999 poistné:
a) na zdravotné poistenie vo výške 13,7 % z 50-percentného vymeriavacieho základu 3 000 korún,
b) nemocenské vo výške 4,8 % z 50-percentného vymeriavacieho základu 3 000 korún a dôchodkové zabezpečenie vo výške 27,5 % z 50-percentného vymeriavacieho základu 3 000 korún. 15 podpisov.
Ďalej § 13 zmeniť body 13, následne prílohy.
Bod 1 - zmeniť text na znenie: Percentuálne zvýšenie funkčných platov príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a colníkov odmeňovaných podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na štátnu službu je v roku 1999 desať.
Bod 2: Funkčné platy profesionálnych vojakov odmeňovaných podľa osobitného predpisu vzťahujúceho sa na vojenskú službu sa v roku 1999 zvýšia o 10 %.
Bod 5 zmeniť na znenie: Termín uplatnenia upravených stupníc platových taríf podľa § 23 písm. b) zákona číslo 143/1992 Zb. pre rok 1999 je 1. júl 1999.
K samotnému zdôvodneniu: Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 určuje platby štátom určené vo výške 13,7 % zo 76-percentného vymeriavacieho základu 2 700 korún, čo predstavuje mesačne 283 korún na poistenca. Pre Národný úrad práce je takisto vo výške 13,7 % z vymeriavacieho základu 2 700 korún, čo predstavuje 370 korún na jedného poistenca. Vymeriavací základ ekonomicky aktívnych poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne je 8 158 korún a priemerné mesačné poistenie je 1 118 korún. Ja som vo svojom predošlom vystúpení hovoril, že tu ide o výraznú diskrimináciu. Myslím si, že cifry 283, 370 a 1 118 sú toho dôkazom. Výber poistenia od ekonomicky aktívnych poistencov je vo výške 29,8 miliardy korún, výška poistného štátom je vo výške 11 miliárd a výška poistného Národného úradu práce je 0,5 miliardy, čiže 500 miliónov korún, samozrejme, pri 95-percentnej úspešnosti výberu.
Pri návrhu vymeriavacieho základu pre Národný úrad práce, teda 13,7 % zo 76-percentného vymeriavacieho základu 3 000 korún by to znamenalo 314 korún a znamenalo by to 12,2 mld. korún, čiže nárast o 1,2 mld. korún. Platby, čiže platby v podstate Národného úradu práce 0,5 mld. korún by boli bezpredmetné. Samozrejme, že vlastne Národnému úradu práce v prípade môjho návrhu 50 % vymeriavacieho základu 3 000 korún by boli 205,50 korún na poistenca a Národnému úradu práce by ostalo 223 mil. korún na aktívnu politiku zamestnanosti. Ja som vo svojom prvom vystúpení aj hovoril, že, samozrejme, by sa týmto trošku zvýšil deficit, ale v konečnom dôsledku, pokiaľ sa aj takto neurobí, tak straty alebo deficit na verejných financiách budú oveľa väčšie.
Platby štátu za poistencov na nemocenské poistenie, budem hovoriť už len výsledné, 4,8 % z 15-percentného vymeriavacieho základu 2 700 korún za 649 tisíc osôb a 27,5 % z 15-percentného vymeriavacieho základu 2 700 korún za 722 tisíc osôb na dôchodkové poistenie. Tu je opäť cifra, v tom prvom prípade je 19,44 na poistenca, v druhom je 111,37 korún na poistenca. Pritom platby Národného úradu práce sú 129 korún a 742 korún. Platby štátom v celkovej hodnote sú 1 126 128 tis. korún a vymeriavacie základy u poistencov v závodoch sú od 7 226 podľa veľkosti závodov až 9 024 korún. Samozrejme, tomu odpovedajú príslušné sumy, ktorými vás nebudem teraz vzhľadom na krátkosť času zaťažovať.
Platby Národného úradu práce sú za rok 1 204 740 tis. korún, čiže opäť tu štát platí menej za oveľa viacej osôb ako Národný úrad práce, ktorý platí za 115 tisíc evidovaných nezamestnaných. V prípade, že dôjde k takému stavu, že to bude 170 tisíc, je Národný úrad práce v podstate v kríze a okrem pasívnej politiky nebude vykonávať ďalšiu zo svojich funkcií, ktoré sú mu dané alebo vyplývajú mu zo zákona. Pri mojich navrhovaných zmenách štát by platil 36 korún namiesto tých 19,44 a 206 korún a v celkovej sume by išlo o zvýšenie o 959 mil. korún. Čiže je to skutočne zvýšenie, to som povedal hneď v úvode, ale v konečnom dôsledku by sa vlastne uvoľnili financie Národného úradu práce vo výške 535 440 tis. korún. Tieto financie by bolo možné použiť na aktívnu politiku zamestnanosti, a pritom poisťovňa by dostala oveľa viac a nehrozil by kolaps, ako som spomenul vo svojom prvom vystúpení. Všetky tieto inštitúcie, či už Všeobecná zdravotná poisťovňa, či už Sociálna poisťovňa, samozrejme, i Národný úrad práce, sú, ako sme to hovorili, v stave ohrozenia. Preto som dával tieto návrhy.
Podotýkam, viem, uvedomujem si, že ide o zvýšenie výdavkov, ale upozorňujem, že v konečnom dôsledku straty, ktoré by vznikli na verejných financiách, by boli oveľa vyššie. A pokiaľ by Národný úrad práce dal na aktívnu politiku 535 a ďalšie tie financie, o ktorých som hovoril, o 223 mil. korún, čiže skoro 800 mil. korún na aktívnu politiku. Myslím si, že v tomto prípade by sa to oveľa lepšie vrátilo a nezamestnanosť by nebola taká, aká je v súčasnom stave, ale pokles by jednoznačne bol.
Ďalšie moje pozmeňujúce návrhy sa týkajú § 13, ktorým chcem zvýšiť platy colníkov a policajtov o 10 % ako vyrovnanie inflácie, ktorá je jedným zo základných východísk rozpočtu vo výške 10 %.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Gašparovič.
Pán poslanec Paška s procedurálnym návrhom?
Moment, ešte počkajte.
Nech sa páči, pán poslanec Paška, môžete predniesť svoj procedurálny návrh.
Zapnite pána poslanca Pašku.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vypli ste sa, pán poslanec Paška.
Prosím, zapnite pána poslanca Pašku.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Keďže sa nedalo hlasovať o mojom návrhu na zaradenie nového bodu do programu 11. schôdze Národnej rady, na požiadanie dvoch poslaneckých klubov podľa § 66 zákona o rokovacom poriadku ods. 4 vás žiadam, aby ste zvolali poslanecké grémium v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, pán poslanec Paška, v príhodnej chvíli zvolám poslanecké grémium.
Teraz vystúpi pán poslanec Gašparovič.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pani kolegyne, kolegovia, mám aj v rámci tohto vystúpenia pozmeňujúci návrh k tlači 143 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na tento rok.
Navrhujem prílohu číslo 6 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 1999 - Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol v bode 2 Účelové prostriedky zapracované v kapitolách Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky doplniť druhý odsek s textom "plynofikácia trasy Ostrá Lúka - Babina 23 524 tis. korún". Poviem prečo.
V regióne, ktorému treba venovať pozornosť, ide o životne dôležitý záujem, ktorý vyplýva z regiónu, ktorý je chránený a chránenou oblasťou. Ide o Zvolen a Krupinu, dediny naokolo, ktoré používajú vodu. Za túto vodu berie štát peniaze a je potrebné, aby ju ochraňovali obce. Sú v druhom ochrannom pásme vodných zdrojov a tu sa nachádzajúce obce nesmú doma v rámci teritória mať žiadne skládky, a dokonca popol na pevné palivo z domácich pecí musia vyvážať až 70 km za svoje obce.
Tento pozmeňujúci návrh som predložil na základe listu podpísaného 10 obcami v okolí s tým, že ich požiadavka je zdôvodnená asi takto: V roku 1997 sa začalo s vybavovaním podkladov pre plynofikáciu Pliešovskej kotliny. Je to dohromady 10 obcí z dôvodu veľkej ekologickej záťaže kotliny, čo je napísané aj vo vyjadrení Okresného úradu Zvolen a odboru životného prostredia. Vo vyjadrení je zadokumentované veľké znečisťovanie ovzdušia, ktoré by sa plynofikáciou kotliny veľmi znížilo a následne sa znížila aj likvidácia odpadov. Znížilo by sa emisné zaťaženie lesov, pohoria Javoria a Štiavnických vrchov, teda územia, na ktorom sa nachádzajú Štiavnické vrchy, prírodná rezervácia Holý vrch, národná prírodná rezervácia Mäsiarsky bok, prírodná rezervácia Gavúrky a taktiež by sa obmedzil vplyv emisií na zdroje pitnej vody. Pitná voda, ktorá ide z Podzámčoka, zásobuje celé mesto Zvolen. Dobrá Niva, Bariny zásobuje pitnou vodou mesto Krupinu a Babinu. Zaježová zásobuje pitnou vodou obce Pliešovce, Sása a Bázovská Lehôtka. Z uvedených skutočností vyplýva, že plynofikáciou by sa ekologická záťaž kotliny znížila na minimum.
Druhým dôvodom bolo, že kotlina je predmetom štátneho záujmu, ktorý predstavuje ochrana zdrojov pitnej vody zásobujúcich vodou veľkú oblasť. Plynofikáciu kotliny podporuje aj vojsko, ktorého objekty tiež majú byť potom napojené na túto sieť. Ide o Lešť.
V roku 1998 sa uskutočnilo uzatvorenie zmlúv o podmienkach plošnej plynofikácie medzi SPP a obcami a zameranie trás VTL a STL, vypracovanie projektovej dokumentácie, bol výkup pozemkov pod regulačnými stanicami a následne sa vydalo stavebné povolenie s termínom začatia v marci 1999. Predpokladané náklady sú: investičný náklad 86 mil. korún približne, investičný vstup SPP 63 a vstup obcí, o ktorý mi teraz ide a o ktorý, prosím, páni poslanci, aby ste uvažovali, že je potrebný, je 23 500 tis. SPP už obciam v roku 1998 poskytol na základe určitých dohôd veľké finančné prostriedky na zameranie projektovej dokumentácie a ostatných potrebných rozhodnutí.
Takže, pani poslankyne, páni poslanci, chcem apelovať na vás, že ide o veľké územie, kde je každoročne ohrozený zdroj pitnej vody a kde by mohlo dôjsť ku katastrofe v Krupine a vo Zvolene, že by voda nemusela tiecť. A to by nebolo dobré. Preto ešte raz apelujem na vás, aby ste tento môj návrh, ktorý predkladám pánu spravodajcovi, potvrdili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Gašparovičovi.
Ako ďalší vystúpi pán poslanec Moric.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Moric:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dávam dva pozmeňujúce návrhy, a to:
1. V návrhu rozpočtu účelovo viazať v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 15 mil. Sk na dostavbu Detského domova v Necpaloch, okres Martin.
2. V návrhu rozpočtu účelovo viazať v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky 15 mil. Sk na dostavbu Základnej školy v Záturčí.
Ak tento návrh nebude schválený, dávam druhý pozmeňujúci návrh, ktorý znie: Presunúť prostriedky v objeme 30 mil. Sk z kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky - Bežné transfery - kód 64201 Občianske združenia menšinových kultúr, kód 643 Dotácie nefinančným subjektom právnickým osobám, v tom pre kultúru menšín:
a) tak, aby sa týchto 30 mil. Sk rozdelilo na 15 mil. Sk do kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na dostavbu Detského domova v Necpaloch, okres Martin, a 15 mil. Sk do kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky na dostavbu školy v Záturčí.
Som si vedomý, že z dlane sa chlp nedá vytrhnúť a ekonomika môže rásť len úmerne podľa toho, koľko sa v hospodárstve teda do nej vloží alebo investuje. Myslím si však, že prostriedky, ktoré sú venované na rozvoj národností, osobitne na kultúrny rozvoj maďarskej národnosti na Slovensku, sú veľmi nadštandardné, a preto som dal takýto návrh. Táto nadštandardnosť korešponduje s tým, že politikom na Slovensku sa všetko javí dôležitejšie, len nie činy a konkrétne činy v ekonomike. Vadíme sa tu o dvojité členstvo alebo považujeme za dôležité dvojité členstvo v dvoch stranách, považujeme za dôležité referendum, považujeme za dôležité všetky iné veci, len nie konkrétne činy v ekonomike. Dnes je úplne jasné, že niektoré politické strany vôbec neboli pripravené na vládnutie a s tým ani nepočítali. Dnes sa preto vyhovárajú a tá najhoršia výhovorka je, že tvrdia, že nepoznali skutočný stav ekonomiky. Ale potom tvrdím, že je šialenstvom prisahať, aký bude cieľ, keď nepoznám východiskový stav. A oni svojim voličom doslova prisahali, že aký bude cieľ a dnes tvrdia, že nepoznali východiskový stav. Hovoria, že je to u nás veľmi zlé, píšu čierne knihy, najčernejšie knihy a ešte černejšie knihy, ale Ústav pre hospodársky výskum v Rakúsku jasne hovorí, že Slovensko je z hospodárskej stránky štvrtou najzdravšou krajinou na vstup do Európskej únie. Pred Slovenskom sú len Česko, Estónsko a Maďarsko. Uviedla to Tlačová agentúra Slovenskej republiky, uviedli to dva naše denníky SME aj PRAVDA 16. 2. 1999.
Tá naša rozpoltenosť, naša rozvadenosť sa môže stať naším hrobom. Veľmi dobre to vystihol viceprezident Európskej investičnej banky Wolfgang Roth, keď hovorí: "Veľmi by vám prospelo, keby sa politické strany prestali tváriť ako nezmieriteľní nepriatelia a prestali v čase vládnej zodpovednosti s fundamentalistickými spormi a so zdôrazňovaním svojich odlišností. Nechcel by som zažiť situáciu, keď sa negovaním všetkého, čo urobili predchodcovia vo vláde, ocitnete v nepríjemnej situácii nahého v tŕni smerom k zdrojom kapitálu." Je to nezainteresovaný človek a hovorí mi zo srdca.
Ešte by som chcel povedať, že na Slovensku to nie je až také zlé. Jeden citát z Mladej fronty dnes, kde sa hovorí v článku Kto riadi štát. Jaroslav sa ťažkopádne vrtí a čosi nesúvisle bľaboce, Egon sa potí a každú chvíľu sa červená, Ivan vyvaľuje oči a hovorí ako v horúčke. (Hlasy v sále.) Ja hovorím k veci, ja si to zdôvodním ešte na konci. Plachý Jaromír radšej celkom mlčí. Nie je reč o chovancoch psychiatrickej liečebne, ale o členoch vládneho kabinetu. Je možné, že takýto muži riadia štát? Podľa Miloša Zemana je chyba v tom, že ministri nevedia komunikovať. Má úplnú pravdu.
Druhá časť tej pravdy je, že ani po pol roku - a teraz sa vraciam k tomu -, že ani po pol roku vládnutia sa vláda nemôže preukázať žiadnymi konkrétnymi výsledkami s výnimkou toho, že vzala útokom kľúčové posty v štátnej správe a na čele strategických podnikov, ktoré začala promptne obsadzovať svojimi ľuďmi. Myslím si, že je veľmi podobná situácia, že nie sme nič neštandardného, a práve preto apelujem na to, že by sa konečne aj táto vláda začala zaoberať tým, čo je asi najdôležitejšie a vzhľadom na to je všetko ostatné vedľajšie, alebo ak chcete nadstavba. A to sú konkrétne činy v ekonomike. Keď tieto konkrétne činy v ekonomike dosiahneme a splníme to, čo ste sľubovali, tak bude aj na Detský domov v Necpaloch, aj na dokončenie školy v Martine Záturčí. Nakoniec sľúbil to voľakedy pán predseda Harach. Nesedí tu. Sľúbil to pán rektor Švec, sľúbil to pán minister Kukan, keď boli v Martine na mítingu, na predvolebnom mítingu. Dúfam, že tieto slová alebo tieto sľuby dodržia a pomôžu týmto dvom objektom, tak ako som ich tu vymenoval. Za vašu podporu tiež vám ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi.
Pani poslankyňa Slavkovská je ďalšia prihlásená do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa. Chcel by som vás poprosiť, aby ste predniesli na začiatku svojho vystúpenia pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
v zmysle § 29 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám tieto pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh: V kapitole Slovenskej akadémie vied položka 630, teda Tovary a ďalšie služby, zvýšiť 6 mil. Sk, a to znížením kapitoly Úradu pre stratégiu v položke 600 Kapitálové výdavky o túto istú sumu. Dôvod: 6 mil. chýba Slovenskej akadémii vied v položke 630 v podpoložke 633, je to materiál na výskum. Bez financií na získanie sér, protilátok a biochemikálií sa jednoducho výskum nemôže robiť a môže sa zastaviť. Všetky financie, ktoré Slovenská akadémia vied získala v kapitole 630, musí dať na energie a ešte tam, samozrejme, nie je počítané so zvýšením energií. Takže by som sa prihovárala, aby sme tých 6 mil. zobrali Úradu pre stratégiu z kapitálových výdavkov, pretože tento úrad je aj tak v zániku a myslím si, že to tam nebude chýbať.
Výskumný ústav onkologický napríklad v rámci Slovenskej akadémie vied už 10 rokov nekupoval žiadne moderné onkologické prístroje a ani tie prístroje, ktoré sú, nie je možné dávať opravovať, pretože už nefungujú, nie sú peniaze. Myslím si, že 6 miliónov nie je taká veľká suma.
Druhý pozmeňujúci návrh: V kapitole ministerstva školstva zvýšiť finančné prostriedky v položke 640 Bežné transfery o 28 mil. Sk, a to znížením kapitoly Ministerstva financií v položke 700 Kapitálové výdavky o túto sumu na štipendiá pre doktorandov. Dôvod: Požiadavky vysokých škôl na štipendiá pre doktorandov boli opodstatnené, bola urobená analýza, že neboli nadnesené a napriek tomu neboli naplnené. Suma, ktorá im bola daná do štátneho rozpočtu, im môže vystačiť pre doktorandov a ich platy sú, samozrejme, zo zákona nárokovateľné iba do septembra. Ak by sme zvýšili 28 mil., tak by to bolo na prežitie doktorandov, terajších doktorandov do konca kalendárneho roka, nebolo by to na žiadny rozvoj alebo na zvyšovanie počtu doktorandov.
Prečo som to navrhla zobrať z ministerstva financií z položky 700 Kapitálové výdavky? Po štyri roky, čo som bola vo vláde, ministerstvo financií vždy patrilo k rozpočtovým kapitolám, ktorým boli najviac zvyšované finančné prostriedky. A tohto roku im znova boli finančné prostriedky zvýšené o 12,7 %. Čiže permanentne toto ministerstvo si prideľuje najviac, tak si myslím, že tých 28 mil. by mohli tentoraz pustiť v prospech doktorandov, ktorých vlastne aj oni po zavŕšení štúdia môžu využívať vo svojom úrade.
Tretí pozmeňujúci návrh: V kapitole Ministerstva školstva zvýšiť finančné prostriedky v položke 610 Mzdy a platy zamestnancov vo výške 24 462 tis. Sk. Dôvod: Tieto financie chýbajú skupine 2 Veda a technika pre 945 zamestnancov v súvislosti s očakávaným uplatnením stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov pre vedeckovýchovných zamestnancov. Taktiež chýbajú v súvislosti so zavedením príplatku za vedeckú hodnosť doktor vied pre 441 zamestnancov vysokých škôl.
Štvrtý pozmeňujúci návrh: V kapitole Krajské úrady zvýšiť finančné prostriedky v položke 610 Mzdy a platy viazané pre oblasť školstva, a to o sumu 62 mil. Dôvod: Tieto financie chýbajú na mzdy pracovníkom v zmysle vyhlášky ministerstva školstva z 26. januára 1996 o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pri preraďovaní z 9. do 10. tarifnej triedy a taktiež, samozrejme, chýbajú na bežné platové postupy. Čiže nejde o zvyšovanie platov pedagogických pracovníkov, ale iba o naplnenie financií, ktoré im vyplývajú zo zákona.
Posledný pozmeňujúci návrh: V kapitole Všeobecná pokladnická správa z rozpočtových výdavkov v skupine 4 vytvoriť novú samostatnú položku Účelové prostriedky na realizáciu projektu záchrany a oživenia prvých slovenských gymnázií v Revúcej, v Martine a v Kláštore pod Znievom vo výške 10 mil. korún. Dôvod: Tieto prvé slovenské gymnáziá, ktoré som tu spomínala, sa už začali zachraňovať, začali sa rekonštruovať a myslím si, že by bola veľká škoda, keby teraz zostali tak, pretože ich zakonzervovanie by zase stálo obrovské peniaze. Znovu obnoviť tieto tri slovenské gymnáziá si myslím, že je mimoriadne dôležitou vecou z hľadiska kultúrneho i historického pre Slovenskú republiku.
Žiadala by som potom, aby sa o každom mojom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo samostatne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani poslankyni Slavkovskej.
Pani poslankyne, páni poslanci, teraz vystúpi pán poslanec Maxon a po ňom požiadal o možnosť vystúpiť v rozprave o tomto bode programu pán predseda Najvyššieho súdu. Takže po ňom vystúpi pán predseda Najvyššieho súdu a po pánu predsedovi pán poslanec Jasovský.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v úvode predložil pozmeňujúce návrhy k tlači 143 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.
Môj prvý pozmeňujúci návrh znie: V § 2 návrhu sa text "3 miliardy Sk" nahrádza textom "1 miliarda Sk". V jasnej reči znenia § 2 to znamená, že rozpočtovaný odvod Národnej banky Slovenska na rok 1999 by predstavoval sumu 1 miliardu Sk.
Môj pozmeňujúci návrh číslo dva: V § 3 návrhu sa text "3 miliardy Sk" nahrádza textom "5 miliárd Sk". V dikcii § 3 to znamená, že Slovenský plynárenský priemysel, š. p., odvedie za rok 1999 do štátneho rozpočtu osobitný odvod zo zisku po zdanení nie v sume 3 mld. Sk, ale v sume 5 mld. Sk, pričom tento môj pozmeňujúci návrh opieram o dve skutočnosti, ktoré boli na verejnosti prezentované. Jedna pripravovaná liberalizácia cien plynu predovšetkým pre spotrebiteľskú sieť a druhá myšlienka, ktorá bola viackrát na verejnosti prezentovaná ako mimoriadne nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami v tomto štátnom podniku. Pokiaľ všetko bude v poriadku, tak tento odvod Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., by mohol byť reálny.
Pozmeňujúci návrh číslo tri: V § 5 ods. a) sa číslo "81" nahrádza číslom "80" a číslo "19" sa nahrádza číslom "20". K tomuto môjmu pozmeňujúcemu návrhu veľmi krátka poznámka. Je to čiastočné vyhovenie požiadavky Združenia miest a obcí. Podotýkam, čiastočné.
Pozmeňujúci návrh číslo štyri: V § 7 sa číslovka 76,5 vypúšťa. Znamenalo by to v dikcii návrhu zákona o štátnom rozpočte, že 13,7 % z vymeriavacieho základu 2 700 Sk, to znamená, nie zo 76,5 %.
Pozmeňujúci návrh číslo päť: § 13 sa vypúšťa. Vieme, o čom hovorí § 13, túto oblasť nechávam bez komentára.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teraz, aby som sa pokúsil aspoň veľmi stručne pokračovať v tom, čo som naznačil v predchádzajúcom vystúpení. Celkom na úvod mi však dovoľte konštatovať, že v slušnom slovníku džentlmena, žiaľ, niet slovo, ktorým by bolo možné nazvať spôsob, akým rokujeme o zákone roka. S poľutovaním konštatujem, že ani medzi pánmi z vlády sa nenašiel žiaden džentlmen, ktorý by aspoň na časť noci zastúpil predkladateľku, ani jednému kolegovi vo vláde to nenapadlo, ani jeden sa neponúkol. Som presvedčený, že vo vláde, v ktorej som pôsobil, by to dopadlo určite inak.
Vážené dámy a páni, hovoril som niekoľko myšlienok v súvislosti s makroekonomickými východiskami. Dovoľte mi pokračovať priemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je v návrhu zapísaná na 15 %. I tu sú odborné kruhy kritické a upozorňujú, že ak domáci podnikatelia v malom a strednom podnikateľskom stave budú naďalej demotivovaní, neodôvodnene kritizovaní, dokonca nezodpovedne kriminalizovaní, tento údaj môže dosiahnuť hrozivých 20 % miery nezamestnanosti.
Vážené dámy, páni, to sú teda základné makroekonomické ukazovatele. Čo robiť pri týchto základných disproporciách v rámci rozpočtu? Je možné formulovať desiatky pozmeňujúcich návrhov, ktoré tento dokument posunú z roviny zbožného priania na hodnoverný národohospodársky dokument. Obávam sa, že v tejto atmosfére nie, preto som predložil môj prvý procedurálny návrh, tak ako odznel v mojom prvom vystúpení.
Vážené dámy, páni, ak som teda v mojom prvom vystúpení kritizoval nezodpovedný prístup k práci poslancov, dovoľte mi jednu vetu adresovať vláde. V čase prerokúvania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte diskutujú medzi sebou na verejnosti podpredseda vlády pre ekonomiku a ministerka financií, ako to vlastne bude s pohybom dolnej hranice dane z pridanej hodnoty. Na túto diskusiu ste, prosím, mali štyri mesiace. Ako sa teda dohodnete? Robíte si žart z nás, robíte si žart zo seba, robíte si žart z DPH alebo si robíte žart z občanov? Podľa čoho máme posudzovať reálnosť príjmov? Dohodnete sa ešte počas prerokovania tohto návrhu, dohodnete sa o týždeň alebo o mesiac? V tejto diskusii, vážená pani ministerka, vám prajem, aby pravda bola na vašej strane, pretože verím vašim prepočtom, ktoré vykonali jednak pracovníci ministerstva financií a komisia, ktorá na tento účel bola vymenovaná.
Čo sa týka samotného rozpočtu, nám teda neostáva v oblasti príjmov len konštatovať skutočnosť, že za prvé dva mesiace boli príjmy o 4 mld. nižšie, a to musí v každom prípade ovplyvňovať i štruktúru príjmov v navrhovanom rozpočte. V návrhu rozpočtu sa vo veľkom rozsahu spoliehate na nedaňové príjmy, pričom sa spomínajú i výnosy z privatizácie. O aké výnosy ide, keď nie sú zo zákona príjmom Fondu národného majetku? Ak o tie, ktoré máme spoločne na mysli z Česko-slovenskej obchodnej banky, prehodnoťte, prosím, ich reálnosť. Napriek vami sľubovanej transparentnej privatizácii i napriek diskrétnym rokovaniam, čo je nakoniec v úvode správne, máme dobré informačné kanály a vami zapísaná ambícia v rozpočte je nereálna, čo nakoniec najlepšie viete vy a potvrdzujú to veľmi dôrazne i odborné kruhy Národnej banky Slovenska.
Predkladaný návrh je protirečivý v bilancii stanovených potrieb a možných zdrojov, na čo veľmi zreteľne poukazuje i správa Najvyššieho kontrolného úradu k predloženému návrhu, čo nakoniec zdôraznil i predseda Najvyššieho kontrolného úradu vo svojom vystúpení. Vo vzťahu k Národnej banke Slovenska predkladateľ v zastúpení ministerstva financií dosiahol zhodu v úročení daňového aktívneho salda peňažných prostriedkov štátneho rozpočtu. Je to jedna z významných pozitív rozpočtu. Zásadná nezhoda však pretrváva v navrhovanom odvode voľného zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu s hodnotou 3 mld. Tri roky ste nás, pani ministerka Schmögnerová, ostro kritizovali. Vaša kritika bola natoľko intenzívna a môžem potvrdiť, že i čiastočne opodstatnená, že v štvrtom roku sme vaše postoje akceptovali a odvod voľného zisku Národnej banky Slovenska v roku 1998 nebol rozpočtovaný. Vaša schopnosť meniť názor, žiaľ, i v tomto prípade k horšiemu, nie je celkom dobrá.
Čo sa týka ešte jedného údaja, ktorý je napísaný v zákone o štátnom rozpočte, dovoľte mi, možno, že to ešte stihnem, veľmi korektne priznávam, že rozhodnutie o úhrade majetkovej ujmy Investičnej a rozvojovej banky a Slovenskej sporiteľne, ktorého som bol istým spôsobom spoluautorom v roku 1998, nebol správny. Ak dovolíte, chcel by som vás požiadať, aby ste tieto chyby istým spôsobom eliminovali a, vážená pani ministerka, prosím, keby ste predsa len ešte zvážili návrh Národnej banky Slovenska, ktorá navrhuje 1,4 mld. s tým, že by bola sanovaná v plnom rozsahu Investičná a rozvojová banka a sanácia Slovenskej sporiteľne by bola presunutá na roky 2000 až 2001. Myslím si, že návrhu zákona o štátnom rozpočte by to prospelo.
Vážené dámy a páni, na záver treba povedať, že biankošek nie je rozpočtová metóda už ani v rozvojových krajinách. Rozpočet podľa môjho názoru v transformujúcej sa ekonomike nemôže byť ani pravicový, ani ľavicový, môže byť len dobrý a zlý a, bohužiaľ, tento rozpočet je zlý.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec Maxon.
Panie poslankyne, páni poslanci, nedám hlasovať o tom, či môže vystúpiť pán predseda Najvyššieho súdu. Už sme na tejto schôdzi odhlasovali možnosť vystúpenia, takže považujem to za akési generálne splnomocnenie na jeho vystúpenie na tomto pléne Národnej rady.
Po pánu predsedovi sa pripraví pán poslanec Jasovský a po ňom pán poslanec Šťastný.
Nech sa páči, predseda Najvyššieho súdu pán Harabin.
Predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabin:
Vážený pán predsedajúci,
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka,
mojím zámerom je vystúpiť s témou, ktorá veľmi úzko súvisí so zákonom o štátnom rozpočte. Nosnou ideou platnej Ústavy Slovenskej republiky je realizácia štátnej moci v rovine zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci a Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Ďalšou mocou je nepochybne súdna moc. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najvyšší súdny orgán, ktorý pokrýva všeobecné súdnictvo Slovenskej republiky, je však závislý v ekonomickej rovine od exekutívy. Zámerom Najvyššieho súdu je presadiť zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly v štátnom rozpočte podobne, ako ju má Ústavný súd Slovenskej republiky a dosiahnuť skutočné oddelenie súdnictva od výkonnej moci a zákonodarnej, tak ako to predpokladá aj článok 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa súdnictvo vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
Určite mi dáte za pravdu, že rovnocenné postavenie súdnej moci s mocou zákonodarnou a výkonnou je potrebné realizovať cez ekonomickú nezávislosť všeobecného súdnictva. Nie je to dávno, čo som sa zúčastnil na Konferencii predsedov najvyšších súdov strednej a východnej Európy, ktorá sa konala pod záštitou Rady Európy v Kyjeve. Postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je z pohľadu ekonomickej závislosti od ministerstva spravodlivosti bez existencie samostatnej rozpočtovej kapitoly v štátnom rozpočte v porovnaní s krajinami východnej a strednej Európy a krajín Európskej únie prinajmenšom zvláštnosťou. Výnimku tvorí len Česká republika, kde je obdobná situácia ako u nás, ale tam prebiehajú intenzívne snahy aj ministra spravodlivosti pána Motejla dosiahnuť samostatnú rozpočtovú kapitolu pre český Najvyšší súd, o čom ma informovala predsedníčka Najvyššieho súdu.
V správach hodnotiacich pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie bolo dôvodom výčitiek na adresu justície práve nežiaduce prepojenie výkonnej a súdnej moci a možnosť cez ekonomickú závislosť od exekutívy vplývať, aj keď nepriamo, na sudcovskú nezávislosť. Ministerstvo spravodlivosti je rezortom, v ktorom sa prelína výkonná moc a súdna moc. Ministerstvo spravodlivosti však nezodpovedá za rozhodovanie v rámci výkonu súdnictva, ale len za to, že súdnictvo bude mať vytvorené všetky podmienky na zabezpečenie riadneho výkonu svojej činnosti. Reprezentantom a nositeľom súdnej moci je Najvyšší súd Slovenskej republiky. V trestnom konaní podľa Trestného poriadku môže mať ministerstvo spravodlivosti i postavenie strany v konaní pred Najvyšším súdom, lebo o jeho návrhu sa vedie konanie, o ktorom sa musí spravodlivo rozhodnúť, to jest nielen vyhovieť návrhu, ale aj neopodstatnený návrh zamietnuť. V rámci správneho súdnictva môže mať ministerstvo spravodlivosti procesné postavenie žalovaného v konaní pred Najvyšším súdom. Problém samostatnej rozpočtovej kapitoly považujem za akútny aj preto, lebo môže vzniknúť dojem, že rozhodovanie Najvyššieho súdu v spomínaných trestnoprávnych, respektíve správnych kauzách práve vzhľadom na ekonomické väzby nemusí byť celkom objektívne.
Dovoľte mi, aby som len na ilustráciu uviedol pár konkrétnych údajov z rozpísaných záväzných ukazovateľov a záväzných limitov za roky 1993 až 1998 pre Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Najvyšší súd dostával ročne v priemere kapitálové výdavky za tieto roky v sume 453 tis., hoci ročný priemer kapitálových výdavkov ministerstva spravodlivosti v uvedenom období bol 270 280 tis. Sk. Čiže Najvyšší súd dostával od ministerstva spravodlivosti z jemu pridelených kapitálových prostriedkov ročne v priemere 0,17 %. Áno, dobre počujete, 0,17 %. Priemer kapitálových výdavkov na porovnanie s Ústavným súdom za sledované obdobie bol niečo vyše 3 mil. Sk, pričom Ústavný súd má iba 10 sudcov a 56 zamestnancov dokopy a Najvyšší súd má 87 sudcov a 136 zamestnancov. Z toho potom aj vyplýva zaujímavý ročný priemer kapitálových výdavkov na jedného zamestnanca. Na Ústavnom súde Slovenskej republiky je to napríklad 53 571 korún a na Najvyššom súde 1 286 Sk.
Potom sa nemožno čudovať, že na Najvyššom súde majú sudcovia, ktorých je 87, dvadsaťdva počítačov, že ani každý predseda senátu Najvyššieho súdu nemá počítač, že je aj taký abnormálny stav, že traja sudcovia Najvyššieho súdu sedia v jednej kancelárii. Napokon by som rád poznamenal, že je doslova zarážajúca tá skutočnosť, že 8 krajských úradov, ktoré sú iba správnymi orgánmi druhého stupňa, majú samostatné rozpočtové kapitoly a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako vrcholný orgán súdnej moci na Slovensku ju nemá. Samostatnú rozpočtovú kapitolu má aj napríklad Najvyšší kontrolný úrad, Štatistický úrad, Úrad bezpečnosti práce, Úrad jadrového dozoru, Protimonopolný úrad, teda všetko úrady, ktorých rozhodnutia preskúmava práve Najvyšší súd Slovenskej republiky a ten je v oveľa horšom ekonomickom postavení.
Zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly v prvej etape pre Najvyšší súd si nevyžaduje rozsiahle legislatívne zmeny. V praxi by išlo o prípravu malých noviel troch zákonov. V rámci pripomienkového konania, keďže Najvyšší súd je pripomienkovým miestom, sme predložili návrh paragrafového znenia novely spomínaných troch zákonov spolu s dôvodovou správou ministerstvu financií. Pretože naše pripomienky ministerstvo financií neakceptovalo, zaslali sme ich aj predsedovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Výboru pre financie, rozpočet a menu Národnej rady Slovenskej republiky. Čo je tiež dôležité v súčasnej neľahkej ekonomickej situácii, zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd by nemalo žiaden dosah na štátny rozpočet a nevyvolalo by nárast rozpočtových výdavkov ani o jednu korunu a ani nárast ani o jedného pracovníka. Teraz je plánovaných napríklad 290 mil. kapitálových výdavkov na ministerstvo spravodlivosti. Jednoducho 20 mil. by išlo z kapitálových výdavkov na Najvyšší súd. Nie je potrebné zriadiť žiadne finančné kontrolné oddelenie, pretože Ústavný súd, ktorý má samostatnú kapitolu, rieši situáciu tak, že už existujúceho pracovníka poveril aj kontrolou realizácie rozpočtových prostriedkov. Takže nie sú pravdivé ani tie informácie, ktoré šíri ekonomická sekcia ministerstva spravodlivosti, že by narástol počet pracovníkov, ktorí by museli realizovať kontrolu finančných prostriedkov.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
na záver mi dovoľte zdôrazniť, že považujem zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd za prioritnú úlohu. Chcem vás ubezpečiť, že dlhodobé presadzovanie a zverejňovanie tejto myšlienky z mojej strany je motivované výlučne snahou i naďalej upevňovať budovanie skutočne nezávislého, nestranného, spravodlivého a v neposlednom rade i efektívneho súdnictva, ako aj snahou zachovať vysoký kredit Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Moje iniciatívy v tomto smere podporila vyhlásením aj Rada sudcov Slovenskej republiky, takzvaný Sudcovský parlament. Posilnenie nezávislosti súdnictva v ekonomickej rovine sa napokon premietlo aj do programového vyhlásenia vlády. Bol by som rád, keby som u vás našiel pochopenie a podporu pri presadzovaní tejto myšlienky. Zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd Slovenskej republiky považujem za naliehavé a je naozaj potrebné venovať sa tejto otázke so všetkou vážnosťou.
Poviem to ešte raz a veľmi stručne. Nie je možné hovoriť o skutočnej nezávislosti súdnej moci, pokiaľ je táto ekonomicky závislá od exekutívy, v danom prípade od ministerstva spravodlivosti. Článok 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa súdnictvo vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov, v praxi, žiaľ, dosiaľ nie je naplnený. Sústava všeobecných súdov Slovenskej republiky nie je oddelená od výkonnej moci. Aj keby zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd nebolo priechodné v rámci tohto zákona o štátnom rozpočte, čo aj predpokladám, predpokladám však, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, že akútnosťou jej kreácie sa budete vážne zaoberať. V záujme objektivity a získania informácií o žalostnom stave materiálno-technického vybavenia Najvyššieho súdu a jeho sudcov a ostatných zamestnancov by som privítal poslanecký prieskum všetkých poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.