Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Osuský podal pre mňa pomerne presvedčivý prehľad aktov Organizácie Spojených národov, kvôli ktorým sa takmer nikdy nedokázala postaviť na stranu tých, ktorým bolo krivdené. Nikdy od počiatku svojej existencie s dvoma, tromi drobnými výnimkami ako v prípade, povedzme, Bosny alebo v prípade kórejskej vojny na počiatku päťdesiatych rokov, keď Bezpečnostná rada dospela k akémusi zrozumiteľnému a jednoznačnému rozhodnutiu len preto, že sovietsky delegát na protest - už neviem proti čomu, zrejme proti situácii v Berlíne - odišiel. Proste absentoval a vtedy sa Bezpečnostná rada dokázala uzniesť.
Pán poslanec Osuský poukázal na niečo veľmi vážne. Svetové spoločenstvo má síce Organizáciu Spojených národov, ale nemá organizáciu, ktorá by dokázala naozaj účinne riešiť krivdy, ktoré vo vnútri územia suverénnych štátov páchajú totalitné vlády. Pán poslanec Osuský sa pokúsil poukázať na to, že z tých 120 alebo 130 miliónov mŕtvych, ktorí zahynuli v tomto storočí, vojny zabili iba zlomok. Zvyšok zabili vlastné, spravidla totalitné režimy, či už to boli režimy komunistické, fašistické alebo nejaké iné, zmiešané. Pán poslanec Osuský sa pokúsil poukázať na to, že existuje aj čosi vyššie, ako je formálna právomoc a legitimita Organizácie Spojených národov, a to je etika a morálka.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predseda.
Na rozdiel od emotívneho vystúpenia pána Osuského by som chcel apelovať na zdravý rozum a vnútorné ja kolegýň poslankýň a kolegov poslancov. Preto budem hovoriť len fakty.
Chcem povedať, že intervencia v Juhoslávii má určité súvislosti. Veľký demokrat pán prezident Clinton, ktorý odsudzoval agresiu vo Vietname a odmietol ísť bojovať do Vietnamu, teraz, keď už nemusí bojovať iba rozhodnúť o vraždení, dal príkaz na bombardovanie suverénneho štátu. Ak chceme byť takí ohľaduplní, prečo sa nesnažíme zabrániť vyhladzovaniu Kurdov v Turecku, ktorí na rozdiel od Albáncov nemajú svoj vlastný štát? Milé dámy, vážení páni, vidím to tak, že NATO, ktoré má niekoľko sto miliónov obyvateľov, a tým aj obrovskú ekonomickú a vojenskú silu, si chce v Juhoslávii beztrestne vyskúšať účinnosť svojich zbraní. Súhlas s preletmi nad našou republikou vidím ako vrchol servilnosti voči NATO. Zamyslite sa nad tým, páni, a podľa toho aj hlasujte o vyhlásení, ktoré dnes dáme.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážená poslanecká snemovňa,
pán poslanec Osuský mal veľmi poetický úvod. Áno, nad Slovenskom sa mu vyjasnieva, blýska sa na lepšie časy. Zabudol však už povedať, že nad Juhosláviou sa zotmelo, a ak sa blýska, tak tam blýskajú iba ohne požiarov zapálených bombardovaním agresora, ktorému i naša vláda podala pomocnú ruku.
Pán poslanec spochybnil už aj Bezpečnostnú radu, zrejme by ju v rámci slovenskej demokracie bolo treba zrušiť. Azda naša vláda čoskoro k tomu pristúpi a bude také niečo iniciovať. Pán poslanec Osuský je plný nenávisti voči Slovanom a voči Slovákom. Jednoznačne to predviedol. Samozrejme, že SNS a HZDS ide o národ, ale preň je národ pojem, ktorý by bolo treba zrejme vymazať zo slovníka. A v Juhoslávii ide práve o to, o národ. Zvrchovaný národ sa tam stáva utláčanou menšinou a menšina sa absolútne netají svojím záujmom vytvoriť jednotné Albánsko.
No už keď pán poslanec povyťahoval všetko, čo mu len na rozum prišlo zlé na Slovanov, čudujem sa, prečo nevytiahol niečo aj na Američanov. Prečo nevytiahol to, ako zmasakrovali a absolútne zničili z povrchu sveta Indiánov, dali ich do rezervácií? To je ten demokratický národ, ktorý si osobuje robiť právo nejakého žandára. Prečo skutočne má Biely dom toľko trpezlivosti s Čínou, hoci neustále ju obviňuje, že väzní disidentov a odopiera slobodu pre obyvateľov Tibetu? Nuž, tam už nejde o vyšší morálny princíp, tam už ide iba o čínske trhy, ktoré Američania potrebujú. Takže ľahšie je pre nich mávať obuškom nad Juhosláviou v rámci etiky a morálky, ktorú takto mylne reprezentuje aj pán poslanec Osuský.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kotian.
Poslanec M. Kotian:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán poslanec Osuský,
môžem povedať toľko, že každé vaše vystúpenie, ktoré poviete v Národnej rade, je konfrontačné, a každé vaše vystúpenie je, dá sa povedať, v polohe, že osočujete buď nejaký politický subjekt, alebo konkrétne osobu, ktorá v Národnej rade vystúpi. Fakt som prekvapený, že práve vy s vašimi vystúpeniami polarizujete túto politickú scénu, a tak polarizujete aj tento parlament. Skutočne som prekvapený, že z vášho vystúpenia zaznelo, akoby ste len vy mali pravdu. Vy ste ten najosvietenejší z osvietených, ktorý má pravdu, a ostatní pravdu nemajú. Doslova nedávate určitý priestor aj na iný názor a iné názory, ktoré majú občania tohto štátu, ktoré majú ďalší poslanci v tomto parlamente. Vy si osvojujete pravdu. Túto pravdu si osvojovali aj niektorí iní, ktorí tu vládli pred rokom 1989, vážený pán poslanec.
Čo sa týka vytĺkania politického kapitálu, práve vy ste vytĺkali politický kapitál vo vašom politickom príspevku. Vy ste politický kapitál dali do priestoru, keď ste spomínali politické subjekty ako Slovenskú národnú stranu, ako HZDS. Je to veľmi neseriózne a nekorektné, keď z vašej strany v Národnej rade zaznievajú takéto vystúpenia. Bol by som veľmi rád, keby ste vaše vystúpenia dali aj trošičku na iný smer, aby boli konštruktívne, aby išli dopredu, aby sa v nich hľadali aj určité spoločné názory, a nie také, aké presadzujete vy v Národnej rade.
Vážený pán poslanec, nie všetci sme kozmopoliti, nie všetci sme tu slobodoobčania a slobodomurári, pochopiteľne. Každý z nás aj...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledná faktická poznámka pred obedňajšou prestávkou - pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
V úvode svojej faktickej poznámky by som chcela oceniť jediné pozitívum vystúpenia pána poslanca Osuského, a to, keď charakterizoval vystúpenie premiéra vlády Dzurindu slovami, že používa lož ako pracovnú metódu.
Ďalej, pán poslanec Osuský, ak ste chceli vedieť podrobnosti o postupe pri napadnutí Slovenska v roku 1968, myslím si, že za predsedníckym stolom sú aspoň traja - pardon, už jeden odišiel - dvaja, ktorí vám môžu podať bližšie informácie ako pamätníci a činovníci toho obdobia. Keď ste hovorili o uprednostňovaní Tudžmana alebo Miloševiča, chcem sa vás opýtať, ktorému prejavu demokracie v štýle USA dávate prednosť? Vietnamu alebo Srbsku? A čo sa vám viac páči, zbombardované školy, pozabíjané deti, pozabíjaní civilisti alebo keď Američania s napalmom vyhladili dedinku My Lay? Myslím si, že by ste si mali osviežiť pamäť aj čo sa týka dejín svojho národa, pretože pre vás zvrchované Uhorsko bolo v skutočnosti žalárom národov. A nepleťte si, pán poslanec, Slovákov, ktorí sú národom, s etnickou skupinou, pretože Albánci sú na území Kosova etnická skupina. Albánsko ako štát existuje o kúsok vedľa.
Dávate prednosť politike, nie izolacionizmu, ako ste nás obviňovali, ale politike poklonkovania sa vrahom. A na záver by som chcela povedať, že som konečne pochopila, ako vyzerá podľa vás demokracia alebo demokratická vláda. Vláda, ktorá je svojprávna v rozhodovaní, ochraňuje svoj národ aj štát, je totalitná, vláda, ktorá je nesvojprávna, ktorá sa poklonkuje USA, je demokratická. Ja si viem vybrať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Je obedňajšia prestávka. Pokračujeme o 13.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokračujeme v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky faktickými poznámkami na ostatného rečníka, tak ako boli jednotliví poslanci prihlásení.
Prvá bola pani poslankyňa Kolláriková.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem za slovo.
Ešte raz dopĺňam predrečníka, ešte raz opakujem, že Slovensko sa vďaka rozhodnutiu tejto vlády stáva agresorom. Nech si to koaliční poslanci obhajujú, ako chcú, ale pravdu neumlčia. Čo dáva právo nejakému vojenskému zoskupeniu napadnúť iný zvrchovaný národ? Čo dáva právo vraždiť tento národ? Málokto verí, že bomby môžu byť humánne len preto, že sú americké. Nikto neverí, že riadené strely sú také presné, že nezabijú civilistov. Verejnosť protestuje v celej Európe i v samotných Spojených štátoch amerických. I naši občania protestujú voči agresii proti suverénnemu štátu, proti suverénnemu národu. Naši občania protestujú proti rozhodnutiu našej vlády prepožičať náš vzdušný priestor na prelety tankovacích lietadiel. Lietadiel, ktoré dávajú životodarnú silu vraždiacim strojom, ktorým niekto má odvahu povedať, že sú to nástroje mieru a pokoja. Veď nás neustále presviedčate, že len takýmto spôsobom je možné nastoliť mier a pokoj.
Slovenská národná strana upozorňuje občanov, že v piatok 9. o 17.00 hodine usporiada protestný míting na podporu juhoslovanského národa a proti agresii NATO.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benčat, máte slovo.
Pani poslankyňa, nevyužívajte plénum Národnej rady na výzvu účasti na mítingoch Slovenskej národnej strany.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som v krátkosti reagoval na vystúpenie môjho predrečníka.
Opozícii je stále vytýkané, že vytĺkame politický kapitál z dnešného konania, resp. z nášho stanoviska voči bombardovaniu suverénneho štátu Juhoslávie. Myslím si, že opozícia kritizuje bombardovanie suverénneho štátu a neznamená to vyvolávanie antiamerických alebo anti-NATO nálad. Samozrejme, že takéto niečo sa deje aj v Amerike, veď dnes máme jasnú štatistiku, že okolo 50 % Američanov s týmto nesúhlasí. V Českej republike prieskum hovorí o 53 %, a to sú už čerství členovia NATO. Myslím si, že tým stanoviskom aspoň reprezentujeme stanoviská našich voličov, ak nie aj väčšiny národa.
Snažili sme sa konštruktívne rokovať v zahraničnom výbore. Snažili sme sa vychádzať v ústrety, niektoré naše veci boli akceptované. Takže nie je pravda, že by sme vytĺkali politický kapitál. Máme práve taký dojem, že stupňovanie tejto eskalácie, tohto bombardovania vyvoláva opačný efekt. Bolo by preto nutné, aby sa zamysleli všetky zúčastnené strany tohto konfliktu, aby si sadli opäť k rokovaciemu stolu, predsa niekde sa to musí skončiť. Nemôžeme donekonečna eskalovať napätie, túto katastrofu, ktorá sa stala v Európe. Kde je koniec tohto celého? Kde sa to dá skončiť, na akej úrovni? Náš záver je jednoznačný. Treba skončiť bombardovanie, tak ako vyzýva opozícia, aj juhoslovanská. Osobne som počul, ako sám Draškovič v televízii vyzýval západné mocnosti, aby s tým skončili a pripravili pôdu. Naopak, dnes sa aj opozícia v Juhoslávii zjednocuje za týmto účelom. Vážení, nikto nikdy na svete nevyhral partizánsku vojnu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi Hudecovi.
Nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
V prvom rade by som rád povedal, že pán poslanec Osuský predniesol jeden veľmi jednostranný - síce pokúšal sa o sugestívne vykreslenie skutočnosti -, ale veľmi jednostranný pohľad na situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, najmä v časti Kosovo. Takéto jednostranné nazeranie na problematiku, takéto zdôvodňovanie agresie, takéto zdôvodňovanie nevyhlásenej vojny je o to nebezpečnejšie, že sa deje v rámci celého medzinárodného spoločenstva a masíruje sa vedomie občanov prostredníctvom globálnych masmediálnych sietí.
Nie je pravda, že je iba jeden vinník v takzvanom kosovskom konflikte. Je pravda, že išlo a ide o vzájomné vraždenie sa, o vzájomné upieranie si základných občianskych práv. Prečo nikto nechce hovoriť o tom, že aj etnickí Albánci žijúci v Kosove a možno najmä oni začali robiť veľmi agresívnu politiku voči tam žijúcim Srbom, že oni sa snažili urobiť etnicky čisté územie, že vyháňali, ak nie aj krvou, tak psychickým terorom Srbov z tohto územia? Treba povedať, že zloženie obyvateľstva je oveľa zložitejšie, ako ho tu niekto predstavuje v bielo-čiernom videní. Treba vedieť aj to, že celý konflikt v tejto oblasti bol spôsobený možno veľmi neopatrnou politikou bývalých vládcov v Juhoslávii voči etnikám.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Osuský už tu vystupoval a, bohužiaľ, predstavuje naozaj radikálnu časť tohto parlamentu, našťastie nie veľkú. Ale stále a znova musím pripomínať, že ten, kto sa dovoláva skúseností z Kartága a dožaduje sa, aby protivník bol zrovnaný so zemou, jeho územie zorané a osolené, tak ten naozaj má vážne problémy sám so sebou, a čo je dôležité, nemôže nám byť nijakým vzorom. On napríklad tu neoprávnene hovoril o porovnávaní rôznych typov diktatúr a problémov, ktoré sú s nimi spojené. Napríklad porovnanie černovskej tragédie s problémom dvoch proti sebe vojensky ozbrojených častí je buď neznalosť veci, alebo bezočivé miešanie vecí, ktoré sa nemajú miešať.
Ďalej chcem povedať, že viem, že Spojené štáty sú mocnosťou, ktorá má aj svoju hlbokú demokratickú tradíciu, ale súčasťou jej politiky boli napríklad aj pestovania hrubých diktatúr v Latinskej Amerike, ktoré skutočne bezpríkladným spôsobom potláčali slobody, a napriek tomu boli podporované práve Spojenými štátmi. Priatelia, kto o tomto nevie, buď si myslí, že sa môžeme hrať na mankurtov, na ľudí bez pamäti, alebo jednoducho si myslí, že môžeme hocikedy vytrhnúť ktorúkoľvek časť pravdy. Pravda je komplexná, pravda je taká, že Spojené štáty majú aj také svoje stránky, na ktoré vonkoncom nemôžu byť hrdé.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková nie je prítomná.
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia citoval jedného pána. Jeho slová znejú asi takto: "Sklamem tých, čo s krvou podliatymi očami budú jasať nad dopadmi bômb a rakiet, pretože tie bomby a rakety budú dopadať na ľudí, na náš spriatelený národ. Srbi sa postavili na našu stranu v roku 1938 a v roku 1968. Voči tomuto národu sme povinní postupovať tak, aby sme na jednej strane dodržali všetky svoje záväzky k NATO i ďalším medzinárodným spoločenstvám a na druhej strane sa nepasovali do úlohy primitívnych troglodytov, ktorí sa domnievajú, že všetko vyriešia bomby." Ajhľa, kto je autorom tohto citátu, vážení. Je to predseda českej vlády Miloš Zeman, ktorý to povedal v Poslaneckej snemovni Českej republiky a publikovalo to Právo 25. 3. 1999.
O čo tu ide? Poslanci Demokratickej strany využívajú efekt najväčšieho kriku. V politológii to znamená, že ten, kto je politický trpaslík, tak musí najviac kričať, aby ho bolo viac vidieť, a čím je strana menšia, tým viac kričí. V tejto súvislosti je tu snaha tlačiť všetko na HZDS a SNS. Ak takéto názory používa premiér českej vlády, premiér vlády, ktorá sa pred niekoľkými dňami doslova stala členom NATO, tak asi tá pravda je komplikovanejšia než zjednodušené videnie sveta Demokratickej strany na účet HZDS a Slovenskej národnej strany. Nehovoriac o tom, že aj názory bývalého premiéra pána Klausa v tejto súvislosti, ale aj ostatných, alebo ďalších členov vlády aj bývalej, aj súčasnej, sú veľmi rozličné, tak ako sú rozličné názory aj vo svetovej politike. Nakoniec aj predseda Národnej rady pán Migaš - a ja si ho za to vážim - podpísal petíciu mladých ľavicových demokratov proti bombardovaniu.
Takže tá pravda, pán Osuský, je veľmi komplikovaná.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák, nie je prítomný.
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Osuský tvrdí, že vláda mala na svoje rozhodnutie o zatiahnutí Slovenskej republiky do vojnového konfliktu právo. Preto si dovolím pripomenúť článok 86 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä rokovať o základných otázkach vnútropolitickej, medzinárodnej, opakujem, medzinárodnej, hospodárskej a sociálnej politiky.
Ďalej v odseku k) sa hovorí: "Uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv" a tak ďalej.
Vážení, juhoslovanská vláda vyhlásila, že sa cíti byť vo vojnovom stave so všetkými krajinami, ktoré sa podieľajú na vojenskej agresii. Teda neoprávneným rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, ktorá sa pridala k vazalom USA, sme sa proti našej vôli stali účastníkmi vojnového konfliktu v Juhoslávii na strane agresorov. Na takéto rozhodnutie Ústava Slovenskej republiky vláde naozaj nedala nijaké oprávnenia. Aj preto sa poslanci Slovenskej národnej strany v piatok 9. apríla o 17.00 hodine zúčastnia na protestnom zhromaždení pred veľvyslanectvom...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vypnite pána poslanca.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči. (Hlas z pléna.) Pán poslanec Cuper, mám tu napísaný zoznam prihlásených rečníkov s faktickými poznámkami. Je tu pán poslanec Cuper, Mušková, Jasovský v poradí ako boli prihlásení.
Nech sa páči, pán poslanec.
Prosil by som všetkých poslancov, aby nevyzývali a nezneužívali plénum Národnej rady na výzvu na účasť na mítingoch.
Dajte nový čas pánu poslancovi.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcem reagovať na pána poslanca Osuského. Udivuje ma, s akou bohorovnosťou spochybňuje pán Osuský medzinárodné právo a jeho princípy. A pritom na druhej strane dáva vláde Slovenskej republiky právo konať, tak ako Ústava Slovenskej republiky neumožňuje.
Udivuje ma, pán poslanec Osuský, s akou bohorovnosťou ste odsúdili Miloševiča a jeho boj za sebaurčovacie právo Srbov, ale na druhej strane ste schopný vynášať do nebies iredentistu Rugova, aby Albánci dostali ešte raz sebaurčovacie právo národa na sebaurčenie, i keď ho už raz majú. Pán poslanec Osuský, nedajú sa v nijakom prípade vnášať analógie medzi postavenie Slovákov v bývalom Uhorsku a postavenie kosovských Albáncov v Juhoslávii. Slováci žiadali sebaurčovacie právo, pretože nemali nikde vo svete ani v Európe vlastný štát. Bolo to ich posvätné právo. Albánci svoj sebaurčovací štatút uplatnili v Albánsku. Ak tvrdíte, že ho ešte raz môžu uplatniť kosovskí Albánci, nahrávate pánu Csákymu, pánu Durayovi a ďalším, ktorí tvrdia, že slovenskí Maďari tiež majú právo na sebaurčenie a vyhlásenie autonómie a neskôr možno aj vlastného štátu.
A tiež dobre viete, pán Osuský, že toto isté sa dialo za heydrichiády, ale potom tu bol niekto, kto povedal, že dva nemecké národy nemôžu mať sebaurčovacie právo a spojili ich do jedného štátu, a to znamenalo druhú svetovú vojnu. Udivuje ma, s akou ľahkosťou sa prenášate cez dejiny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec Osuský, vy ste presvedčený o svojej pravde. Zrejme si myslíte, že zdroj, z ktorého čerpáte informácie, je neomylný, a teda, že ste neomylný aj vy. Vedela by som vám vymenovať dosť takýchto neomylných ľudí počnúc Stalinom a končiac Husajnom. A vždy to bola katastrofa, keď si niekto myslel, že on jediný má pravdu.
Keby ste boli počúvali aj iné zdroje, boli by ste sa dozvedeli, že masakra civilných obyvateľov v spomínanej obci v Kosove, o ktorej ste hovorili, je podľa francúzskej komisie kamufláž. Nielenže nechcete prijímať aj iné informácie z iných zdrojov, ale ste ešte taký zaujatý, že ste sa napríklad vyjadrovali o Slovanoch tak dehonestujúco, že spokojne sa váš prejav dá nazvať rasistickým.
Spomeniem ďalšie neslovanské konflikty, napríklad genocída Kurdov alebo vraždy v Írsku a ďalšie. Skutočne je prekvapujúce od lekára pod Hippokratovou prísahou počuť takéto nenávistné vyhlásenia, ale najšokujúcejšie je, že lekár takto schvaľuje vraždenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Zlocha:
Pán poslanec Osuský si zrejme pomýlil jablká s trnkami, ináč by v žiadnom prípade nehovoril v súvislosti s kosovskou krízou o udalostiach, ktoré sa stali v Černovej. Mal by predsa vedieť, že tam išlo o streľbu žandárov do ľudí, ktorí sa chceli zúčastniť na bohoslužbách a vysviacky svojho kostola, ale vysviacku mal robiť ich kňaz Hlinka, ktorý sa zaslúžil o výstavbu, a nie nejaký maďarónsky alebo maďarský biskup, ktorému vôbec neverili.
Pán poslanec hovoril, že obloha nad Slovenskom sa trhá. Chvalabohu, trhá sa a preniká svetlo a osvieti aj takých ľudí, ako je on a jemu podobní, ktorým ľudia vo voľbách dali svoje hlasy. Teraz si určite budú spytovať svedomie, či dobre volili, keď dali hlasy takýmto militantným poslancom, ktorým vôbec neprekáža, že v jednej krajine sú zabíjaní ľudia, sú ničené obrovské hodnoty. Skutočne by som veľmi rád počul, prečo odrazu prekáža Srbsko, prekáža Miloševič, keď ide o zvrchovaný štát, ktorý má plné právo brániť svoje územie.
Pán poslanec zrejme nevie o tom, že územie Kosova je historicky mimoriadne cenné pre Srbov, že sa tam zvádzali tuhé boje za srbskú národnú svojbytnosť a tá zem je kropená srbskou krvou. Samozrejme, vláda mala plné právo, aby uplatnila svoju moc aj na území autonómnej republiky. Už som o tom hovoril, že boli dané obrovské práva, ale Albánci sa im odvďačili tým, že v roku 1990 si vlastne vytvorili paralelné vládne moci a v roku 1992 začali vznikať ozbrojené skupiny, ktoré vraždili Srbov. Prečo sme vtedy neprotestovali? A prečo neprotestujeme proti tomu, že nie je umožnené Kurdom, aby si vytvorili svoj štát a že sú vraždení v stovkách a tisíckach, že ďalšia krajina napadla...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jasovský, ospravedlňujem sa, že som dal prednosť pánu poslancovi Zlochovi.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, keby som hovoril o tom, že, chvalabohu, slovenské nebo je využité, bolo by to morbídne, ale skutočne naši leteckí dispečeri pri terajšej politike o chvíľočku stratia svoje zamestnanie.
Mám pocit, že svet nesúhlasí s touto agresiou, a čo je prekvapujúce aj pre mňa, mnoho ľudí s tým nesúhlasí aj v Amerike, ľudí, ktorí ani vôbec nevedia, kde krajina, ako je Srbsko, Kosovo alebo Juhoslávia, leží.
Viete, je zložité o tom hovoriť, keď umierajú ľudia, a hovoriť na tému umierajúcich ľudí. Mám príbuzných v Juhoslávii a viem, čo prežívajú v poslednom období a čo prežívali v predchádzajúcich rokoch, odkedy vládne v Juhoslávii strach.
Na Slovensku vládne tiež strach, ale je to trošku iný strach, strach o zamestnanie, strach o funkciu, strach stretnúť sa, pokiaľ je človek vo funkcii, s opozičným politikom, a to je skutočne smutné. Ale hovoríme aj o hodnotách ľudských životov. V jednom zo svojich vystúpení som hovoril o tom, že pokiaľ umrie pri dopravnej nehode človek, v krajinách Európskej únie je tento človek ohodnotený na sumu milión dolárov. Ale suma milión dolárov znamená celkom iný rozmer, keď ide o človeka, ktorý je blízkym. Ak si predstavíme, že umierajú ľudia a vztiahnem si to na svojich blízkych, začneme zrejme tieto hodnoty porovnávať trošku ináč.
V Juhoslávii neumierajú len ľudia, ale padajú aj materiálne hodnoty. Sú bombardované fabriky, letiská. Iste vo svete je prebytok kapitálu, a potom sa asi možno opýtať, či si niekto nepripravuje pôdu na vstup do tejto krajiny. Každý z transformujúcich sa štátov má dnes svoje problémy a určite vstup kapitálu je zaujímavý.
Nepáči sa mi, že Slovensko, o obyvateľoch ktorého sa hovorí, že sú holubičej povahy, nevyužilo túto situáciu skôr na hľadanie riešenia na zamedzenie tohto konfliktu, skúsiť nájsť diplomatické metódy - pán minister Kukan je skúsený kariérny diplomat - hľadať spôsob, ako tento konflikt zastaviť. Viac by sa mi páčilo, keby sa Slovensko zviditeľnilo týmto smerom, a nie tým, že podporíme agresiu preletom lietadiel ponad naše územie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hofbauer, po ňom vystúpi pán poslanec Kalman.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Začnem správou z tlače, a to: "Šiestou vlnou náletov pokračovali v pondelok útoky NATO proti juhoslovanským cieľom po tom, čo počas víkendu vstúpila operácia Spojenecká sila do druhej prudšej a rozsiahlejšej ofenzívy. Ťažké bombardéry B 52 a stíhacie bombardéry vzlietali v Británii i v Taliansku. Doteraz najmohutnejšie nálety sa sústredili nielen proti juhoslovanskej protivzdušnej obrane a vojenským zariadeniam. Na územie Juhoslovanskej zväzovej republiky zhodili stroje NATO dosiaľ 1 900 ton bômb a odpálili viac ako 400 riadených striel s plochou dráhou letu." Toľko zo spravodajskej agentúry našej tlače, ktorá dokumentuje predstavu riešenia humanitnej problematiky v Juhoslovanskej zväzovej republiky v časti Kosovo.
Aké sú ciele tejto akcie? Ciele sú veľmi jednoznačné, však to oznámili títo vojnostrojcovia v úvode: pokorenie Juhoslávie a prinútenie prezidenta Miloševiča ku kapitulácii. Bolo to povedané s brutálnou otvorenosťou.
A aké východiská tieto dva kroky tvoria? Rozmiestnenie vojenských jednotiek USA a ich satelitov NATO na území zvrchovaného štátu Juhoslávie, tak ako to verejne v masovokomunikačných prostriedkoch a v americkej televízii oznámil prezident Clinton, a to na základe strategického scenára Pentagonu, ktorý ďalej aplikujú minister národnej obrany Cohen, ministerka zahraničných vecí Albrightová, no a do realizácie to dostáva generálny tajomník NATO Javier Solana.
Takže, dámy a páni, nebavme sa tu o humanitárnej pomoci a o zastavení humanitárnej tragédie, pretože to, čo sa odohráva v súčasnosti proti zvrchovanému štátu európskeho kontinentu, je jednoznačne vojnový útok hegemóna, ktorý má záujem na zmene geopolitickej mapy Európy a predovšetkým Balkánu podľa svojich predstáv, prednesených v Reykjavíku a na Malte. Zámienkou, samozrejme, je takzvaná ochrana humanitných práv albánskej menšiny vyzbrojenej z Albánska zbraňami NATO a príslušne aj vycvičenými týmito inštitútmi.
Aké sú operačné ciele tohto postupu? Údajne sú to ciele vojenské. Ale čo sú vo vojnovom konflikte vojenské ciele? No to, čo určí armáda. V prvom bode sú to kasárne, rádiolokačné a raketové základne, vojenské i civilné letiská. V druhom rade sú to policajné stanice. Polícia v Juhoslovanskej republike je vojenským cieľom. To znamená, že treba zničiť policajné stanice a políciu? Moja otázka znie, čo je vojenské v rámci Kosova na mestách Pančevo, Belehrad, Nový Sad, Niš, Smeredevo. Tie sa nachádzajú stovky kilometrov od Albánska.
Ďalšími cieľmi vojenských útokov má byť energetika a telekomunikácie, to znamená rozbíjanie hospodárskej štruktúry Juhoslovanskej zväzovej republiky. Potom budú nasledovať dopravné systémy, dopravné, železničné nádražia, zriaďovacie nádražia. A potom bude, samozrejme, nasledovať v rámci vojenských operácií ničenie mostov, priehrad a všetkých súvisiacich stavieb, ktoré vlastne deštruujú danú krajinu. Takže, dámy a páni, ak toto je predstava NATO a Spojených štátov amerických o riešení humanitárnych problémov albánskej menšiny, tak nerobte z nás hlupákov.
Častokrát odznieva tvrdenie, že v Európe sa začína vietnamizácia európskej politiky. Čo sa týka raketových a bombardovacích náletov, možno to pravde zodpovedá, pretože tam, kde sa stratégia a politika Spojených štátov amerických končila argumentáciou, tak vždy siahla po leteckých bombardovaniach. Ale v Európe sa nezačína vietnamizácia, dámy a páni, začína sa niečo celkom iné. Pretože do Vietnamu, keď už nič iné, tak americké vojenské jednotky pozval bábkový režim Ngo Dingh Diema, ktorý aspoň tvoril formálnu záštitu pozvania. V Európe takýto faktor neexistuje. Tieto vojenské jednotky nikto nepozval. A ak sa pán minister zahraničných vecí Kukan oháňa dokumentmi, ktoré oprávňujú na takýto zákrok a oháňa sa ďalej dokumentmi, ktoré neboli zo strany Juhoslávie prijaté, tak buď nevie, o čom hovorí, a to je pre ministra zahraničných vecí dôvod na to, aby odstúpil, alebo verejnosť klame, a to už je potom dôvod na to, aby bol odvolaný.
V Paríži 18. marca 1999 bol podpísaný dokument o rozsiahlej samospráve Kosova. Ten dokument tu mám, dámy a páni, môžete si ho preštudovať. Tento dokument podpísali vlády Juhoslovanskej zväzovej republiky a vlády republiky Srbsko v Paríži. Medzi signatármi tejto dohody vypracovanej na základe desiatich princípov kontaktnej skupiny - to je to, o čom pán minister tvrdil, že nebolo prijaté - okrem predstaviteľov oficiálnych štátnych orgánov sú tu aj predstavitelia všetkých národnostných spoločenstiev, ktorí žijú v Kosove a v Metochii, za Albáncov podpísal Sokol Suše, v mene Demokratickej reformátorskej strany Albáncov Faigh Jasahi, v mene Kosovskej demokratickej iniciatívy Srbov a Čiernohorcov Vojislav Žifkovič, v mene Turkov páni Kurejsin a Sabovič, v mene Gorancov Ibro Vait. Prečo nehovoríte, pán minister zahraničných vecí, ktoré národnosti tam v skutočnosti žijú? V mene moslimov to bol Refik Sandovič, v mene Rómov Ljuka Koka a v mene Egypťanov Cerim Abazi. Všetky tieto skupiny majú svojich legitímnych predstaviteľov a títo legitímni predstavitelia dokument v Paríži 18. marca 1999 podpísali. Toto sa, samozrejme, americko-NATO sprostredkovateľom javilo ako málo, pretože trvali na tom, že na územie Juhoslávie chcú dislokovať 30-tisícovú armádu, čiže 5 bojových divízií jednotiek NATO v Spojených štátoch amerických. S tým, samozrejme, prezident zvrchovanej republiky Juhoslávie súhlasiť nemohol, pretože je predstaviteľom zvrchovaného štátu a toto bol jediný dôvod na vojenský útok. Takže si tu nenahovárajme niečo o ochrane ľudských a menšinových práv.
Táto vláda, vláda Mikuláša Dzurindu zo Slovenskej republiky v tomto konflikte neurobila nič iné, len Slovenskú republiku premenila na akýsi vnútrozemský ostrov Guam alebo Okinavu, pretože nad našimi hlavami neprelietajú žiadne tankery, to si nenahovárajme, že je to len doprava pohonných hmôt. To je hlúposť. Stačí si zobrať ďalekohľad a zahľadieť sa na oblohu. Stačí sa pozrieť na koridory, ktoré nie sú civilnými koridormi, a viem, o čom hovorím, lebo som robil ministra dopravy a schvaľoval som všetky koridory, ktoré boli stanovované nad územím Slovenskej republiky. Toto sú koridory, ktoré do toho nespadajú. A lietadlá, ktoré sa pohybujú po týchto trasách, majú veľmi ďaleko od transportných lietadiel. Sú tam aj transportné lietadlá, pretože transportné Boeingy je možné ľahko identifikovať. Ale ešte ľahšie možno identifikovať rádiolokačné, elektronické lietadlá, Tornáda a F-16. To vám identifikuje aj 15-ročné dieťa podľa kamufláže a podľa geometrického tvaru týchto lietadiel.
Dámy a páni, vojna v Juhoslávii je jednoducho medzinárodným zločinom. A nie je možné tento fakt zakryť za žiadne frázy o ochrane ľudských práv. O koho ochrane ľudských práv? Tých ľudí, ktorí tam žijú a ktorí sú bombardovaní raketami a bombami? A tie rakety a bomby si vyberajú len jedno spektrum obyvateľov a druhé nie? Čo tu nahovárate obyvateľom tohto štátu a obhajujete svoju zločinnosť? Pretože zločincom je nielen ten, kto podnecuje, začína a vedie agresívny vojnový konflikt, ale aj všetci spolupáchatelia, ktorí pri tomto konflikte spolupracujú, pripravujú, zabezpečujú, kryjú a kryjú ho aj hospodársky, materiálne a predovšetkým vzdušným priestorom a logistikou. Opäť viem, o čom hovorím, pretože riadenie letovej prevádzky je problematika, ktorá nie je len v kompetencii súčasnej vládnej koalície. To je celosvetová vec.
Odznelo tvrdenie, že treba zastaviť alebo obmedziť tento problém, pretože hrozí nebezpečenstvo, že konflikt sa môže preniesť na Európu. Dámy a páni, tento konflikt sa na Európu už dávno preniesol. Veď sa tu začal etnický konflikt menšiny, ktorá má svoj vlastný štát inde a tá menšina sa nachádza v inom štátnom celku, za vydobytie takých práv, ktoré vlastne ničia štát, na území ktorého sa nachádza táto menšina. 20. februára 1999 to v Budapešti predsa konferencia Maďarsko a Maďari otvorene deklarovala, že ide o záujem menšiny, maďarskej menšiny v Banáte v Chorvátsku, vo Vojvodine v Srbsku, v Sedmohradsku v Rumunsku, na Zakarpatsku v Ukrajine, no a, samozrejme, na južnom Slovensku. Dámy a páni, tam boli predstavitelia súčasnej vládnej koalície a túto eskaláciu konfliktu ste dávno oficiálne odštartovali a za požehnania súčasnej vládnej koalície vaše konanie je protiústavné, vlastizradné, ani jeden z vás neujde potrestaniu za vaše protiústavné a vlastizradné konanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, váš čas uplynul.
Pani poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hofbauera sa hlásia: pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Kužma, poslankyňa Podhradská, pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Nadviažem na tú časť vystúpenia pána poslanca Oberhausera, pardon, Hofbauera, kde jednoznačne tvrdil, samozrejme, pravdivo, že vojenské jednotky NATO nikto do Juhoslávie nepozval. Mne to skutočne silne pripomína rok 1968 v bývalom Česko-Slovensku. Aj vtedy nás zachraňovali bez toho, aby sme si túto záchranu žiadali. My sme to už zažili a tí, ktorí nemajú slabú pamäť, tak by si práve dnes mali toto pripomenúť. Práve na vstupe vojenských jednotiek NATO na územie zvrchovaného štátu sa zakladá absurdný precedens, že len čo ktorýkoľvek európsky štát bude robiť samostatnú politiku alebo nazvime to tak, že bude robiť politiku, ktorá nebude vyhovovať mocenským záujmom štátov NATO, alebo mocenským záujmom Spojených štátov amerických, tak dopadne presne ako Juhoslávia, pretože o nič iné nejde iba o mocenské záujmy. Začnú sa mierové rokovania, teda rokovania v americkom štýle, že vám nadiktujú, čo máte urobiť, a ak to neurobíte, tak vlastne nie ste demokrat a musíme vás prísť zachraňovať. Ak to urobíte, tak zase vás obsadíme svojimi vojskami. Presne tak, ako to Američania diktovali Srbsku. Ako sa, prosím vás, pod takýmito nátlakovými akciami dá niečo vyriešiť? Pod takéto niečo sa môže podpísať iba bábková vláda. Vláda, ktorá musí hovoriť ústami svojho západného krstného otca a nikdy nehovorí ústami svojho národa.