Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi za poslanecký klub HZDS pán poslanec Tibor Cabaj.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k problematike, ktorú prerokúval mandátový a imunitný výbor, a k problematike, ktorou sa teraz zaoberá Národná rada Slovenskej republiky, dovolím si to otvorenie povedať, na základe politickej objednávky, ktorá bola zadaná, niekoľkokrát prezentovaná cez médiá, následne potom posunutá do parlamentu. A tak ako moja predrečníčka už predtým povedala, že vyšetrovateľ má svoje osobné presvedčenie a chýba mu jedna maličkosť, aby kolegu, poslanca Národnej rady, pána Ivana Lexu vydal tento parlament na trestné stíhanie a tým osobné presvedčenie vyšetrovateľa bude naplnené a on môže ďalej pokračovať. Tento argument zaznel niekoľkokrát na rokovaní mandátového a imunitného výboru.
Veľa sa hovorilo a dnes to už kolegyňa predniesla, že my sa nehráme na vyšetrovateľa, nejdeme skúmať vinu alebo nevinu, my len rozhodujeme o tom, či poslanec bude vydaný na trestné stíhanie. Je to taká jedna maličkosť, ktorá má oporu v Ústave Slovenskej republiky, aj keď môžeme polemizovať a hovoriť všeličo o poslaneckej imunite, stále táto ústava platí, stále platí rokovací poriadok a Ústava Slovenskej republiky v článku 78 odsek 2 jednoznačne hovorí: "Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky." A teraz je tá podstatná veta, ktorá je tam daná: "Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené." Už pri riešení kauzy kolegu Gustáva Krajčiho som upozorňoval tých, ktorí sú tu noví v tomto parlamente, že s takýmito problémami sa Národná rada zaoberala aj v minulosti a musela sa s touto otázkou vysporiadať, aj keď znova platí, ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V tom čase napriek tomu, že my sme mali vládnu väčšinu, aj parlamentnú väčšinu, ani jeden poslanec nebol vydaný na trestné stíhanie, ale už to je o niečom inom.
Takisto chcem upozorniť na rokovací poriadok, ktorý je tým základným zákonom, s ktorým sa stretáme dennodenne a s tým by sme si mali pomaly ľahnúť aj vstať, ktorý hovorí: "Ak príslušný orgán požiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, mandátový a imunitný výbor žiadosť urýchlene prerokuje a umožní poslancovi, aby sa zúčastnil na rokovaní výboru a aby sa k veci vyjadril. Mandátový a imunitný výbor podáva správu o výsledku rokovania spolu so svojím návrhom Národnej rade Slovenskej republiky." A následe § 141 v odseku 2 a 3 hovorí: "Mandátový a imunitný výbor prerokuje žiadosť príslušného orgánu podľa odseku 1. Poslancovi, ktorého sa žiadosť týka, umožní zúčastniť sa na rokovaní výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Mandátový a imunitný výbor predkladá správu o výsledku svojich zistení a návrh na uznesenie Národnej rady." Úmyselne som zdôraznil "svojich zistení", pretože tak ako sme si mali možnosť pozrieť správu, ktorú dostali všetci poslanci Národnej rady, tie zistenia mandátového a imunitného výboru sú takmer nulové, a to z jednoduchého dôvodu, že skutočne členom mandátového a imunitného výboru nebolo umožnené, aby sa k týmto zisteniam dopracovali. Ale o tom budem ešte hovoriť neskôr.
Iba jednou poznámkou sa chcem vrátiť ku kolegyni Sabolovej. Ona takisto pôsobí v mandátovom a imunitnom výbore. Hovorila tu o niektorých veciach, to, čo bolo na neverejnom zasadnutí mandátového a imunitného výboru, ale to už zrejme patrí k tomuto folklóru, pretože aj v médiách sa podstatne viacej dozvieme o rokovaní mandátového a imunitného výboru ako počas sedenia na rokovaní mandátového a imunitného výboru. Ale to už zrejme patrí k tomu.
Dovolím si len odcitovať niekoľko reakcií, ktoré zazneli v tom čase. "Atmosféra a postup prerokúvania sú podobné ako v Krajčiho prípade. Rozdiel v Lexovom prípade spočíva v tom, že vyšetrovatelia sú viazaní mlčanlivosťou, keďže narábajú s informáciami z prostredia tajnej služby." Šéf výboru poslanec Viliam Sopko novinárov počas jednej z prestávok informoval len o tom, že proces vypočúvania vyšetrovateľov bude pokračovať možno aj do neskorých večerných hodín. Hlasovanie sa zrejme uskutoční až v najbližších dňoch. Sopko diskusiu vo výbore označil za zložitú a trošku napätú. Myslím, o tej napätej ani by som nejako nehovoril, skôr by som sa dotýkal tej zložitej, pretože k tej zložitej situácii sme sa dostali, pretože takým spôsobom sa postavili k tomu vyšetrovatelia.
My momentálne teraz prerokúvame sedem podnetov vyšetrovateľov na vydanie súhlasu k trestnému stíhaniu nášho kolegu Ivana Lexu. A dovoľte mi, aby som tak trochu - skôr ako pôjdem k vecnej stránke jednotlivých podaní, pretože sa rozhodlo, že aj to siedme podanie, ktoré prišlo presne o mesiac neskôr, ako prišlo pôvodných šesť -, trochu pripomenul tie zdroje informácií. Už tu bolo povedané, že vyšetrovatelia sa zakrývali za nezbavenie mlčanlivosti. Budem aj o tom hovoriť, pretože vyšetrovatelia jednoznačne klamali členov mandátového a imunitného výboru, pretože všetci štyria, ktorí boli v prvý rokovací deň v mandátovom a imunitnom výbore, sa vyjadrili, že sa nemôžu ku skutočnostiam vyjadriť, pretože ich riaditeľ Slovenskej informačnej služby nezbavil mlčanlivosti. Presne citujem, tak ako hovorili jeden za druhým, tak ako tam boli štyria. Výsledok je však trochu iný. Vy ste počuli aj v správe, ktorú čítal predseda nášho výboru pán Sopko, ako reagovali na túto ich informáciu alebo na toto ich vyjadrenie, že sa nemôžu vyjadriť, ako na to reagoval riaditeľ Slovenskej informačnej služby Mitro, keď sa odmietol zúčastniť výboru a povedal, že nie on je ten, kto ich má zbaviť mlčanlivosti, ale že to patrí na ministerstvo vnútra, tam, kde procesne sú zaradení. To bolo, takisto je to v správe, každý si to tam nájde, takýmto spôsobom. Tak preto hovorím, že jednoznačne sa postavili proti práci mandátového a imunitného výboru.
Ono je trochu smutné, že aj my ako poslanci Národnej rady najviac informácií získavame práve z médií. Aj o tom, že tieto kauzy sa budú prerokúvať, sa spustila delostrelecká paľba cez médiá takmer dva mesiace dozadu, alebo takmer po ustanovení vlády a ustanovení vyšetrovacej komisie pána Pittnera. A postupne, až keď sa tomu urobilo zadosť v médiách, sa to posunulo do parlamentu a možno my členovia mandátového a imunitného výboru sme boli poslední, ktorí sme sa o tom dozvedeli, že skutočne takáto žiadosť je v Národnej rade, pretože minimálne predtým sa o tom hovorilo cez médiá, že vyšetrovateľ podáva takúto žiadosť. Preto aj ja som si zobral niekoľko takých informácií, ktoré nám poslúžili, aby sme sa mohli trochu takýmto spôsobom zorientovať, čo sa vlastne v tom vyšetrovaní deje.
Aj keď nie vždy, skôr nie ako áno, to súhlasím s jedným denníkom, ktorý sa vyjadril k týmto informáciám, dovoľte, aby som ich citoval: "Len máloktorý z ministrov Dzurindovej vlády je natoľko dostupný a ochotný hovoriť s novinármi ako minister vnútra. Všetka česť, pán Pittner naozaj nepatrí medzi tajnostkárov. Jeho ochota odpovedať skoro na každú otázku je tiež úžasným protikladom k manierom bývalej vlády. Otázkou len je, či je to v jeho pozícii naozaj dobré alebo zlé. Pittner už niekoľkokrát úspešne dodal novinárom palcové titulky. Napríklad vtedy, keď v priamom prenose najsledovanejšej televízie uviedol, že polícia má list, v ktorom sa priznal údajný vrah Jána Duckého. Neskôr sa rozhovoril o akýchsi tajuplných hroboch, ktoré polícia hľadá v nepriamej súvislosti s tým istým zločinom. Naposledy v pondelok ohromenému publiku oznámil, že listy boli vlastne dva, skrátka kovbojka. Pittnerova kovbojka môže síce vyhovovať istému typu novinárov, ktorí sú tiež radi podpísaní pod palcovými titulkami, to je ale asi tak všetko. Verejnosť vďaka nim nebude ani múdrejšia, ani informovanejšia. Naopak, výsledkom je neprehľadná hmla, v ktorej sa dobre darí polopravdám a nekvalifikovaným špekuláciám. Otázkou ostáva, čo tým minister vnútra sleduje. Tu sa ponúkajú dve odpovede. Pittner buď vedome vypúšťa balóniky s verejnosti s neznámym zámerom, alebo sa jednoducho iba rád pochváli pred novinármi. Prvá možnosť by bola veľmi smutná. Znamenala by, že minister zneužíva médiá na ťažko poslúžiteľné spravodajské hry. Tá druhá možnosť by bola rovnako neradostná. Podľa nej by bol minister iba obyčajný táraj, ktorý sa nevie opanovať, len čo sa na neho namieria televízne kamery, kým profesionálni kriminalisti si môžu akurát chytať hlavu z hrôzy, čo zasa vypustí. Nevedno, ktorá z odpovedí je bližšia k pravde. Jedno je však isté, Pittner by mal dbať na kvalitu informácií, ktoré tak ochotne poskytne. V opačnom prípade totiž hrozí, že sa jeho chvályhodná "radorečnosť" zmení na obyčajnú "ukecanosť". A verejnosť nebude mať dôvod veriť ani dôležitým informáciám, ktoré by prípadne poskytol."
Takže takéto hodnotenie sme mali možnosť dozvedieť sa, ako celú túto záležitosť hodnotia niektorí novinári, ako sa vyjadrujú k tým informáciám, ktoré idú cez médiá.
Pán predseda výboru predniesol správu pod tlačou 175 a chcem upozorniť, že k tejto správe číslo 175 máme doložené aj kópie žiadostí, alebo ako prílohy k žiadosti, ktorú predniesol pán vyšetrovateľ Ivan ako celok, a tieto jednotlivé prílohy podpísali vyšetrovatelia pán Ondrej Ivan, Danica Škarbová, Ľubica Králiková, a myslím, že ďalšie tri JUDr. Hollnsteiner.
Prečo upozorňujem na tieto prílohy? Neviem, či pani Sabolová to brala za urážku, ak sme sa pýtali vyšetrovateľov, či štyria procesne samostatní vyšetrovatelia všetci pracovali na tom istom počítači. Ak si tieto žiadosti porovnáte, tak vidíte, všetky majú tú istú úpravu, tie isté náležitosti, tie isté podklady tam používané a zároveň dochádza iba k zmene potom podpisu vyšetrovateľa. A netajím sa, bol som jeden z tých, ktorý povedal aj vo výbore, že mám podozrenie, že skutočne tieto návrhy boli pripravené, len sa hľadali vyšetrovatelia, ktorí sa pod to podpíšu. Len potom v tomto prípade už nie sú procesne samostatní vyšetrovatelia, keď je to takýmto spôsobom pripravené. Ale urobte si každý o tom svoj obraz. Som rád, že takýmto spôsobom aj tieto žiadosti boli k správe predložené.
Hovoril tu pán predseda výboru, niečo už hovorila pani Sabolová, že bol prítomný na začiatku prerokovania generálny prokurátor pán Hanzel. Okrem mnohých vecí, na ktoré reagoval a o ktorých možno bude ešte priestor, aby sme hovorili, chcem len povedať jednu poznámku, ktorú si neodpustil a ktorú povedal, že tak ako my máme veľmi ťažkú situáciu na základe týchto návrhov, ktoré obsahujú niektoré 15, niektoré 12 riadkov návrhu podania, že veľmi ťažko by sa vedel rozhodnúť a jednoducho takýmto spôsobom pokračovať ďalej. Samozrejme, on to má jednoduchšie, pretože on je prokurátor a on vykonáva potom dozor, takže on nebol nútený, aby sa k tejto veci vyjadroval. My ako poslanci sme prinútení, pretože od nás závisí, či to zbožné želanie, ktoré má vyšetrovateľ, bude naplnené, či na základe jeho zbožného želania mu vyhovieme a umožníme, aby on mohol ďalej pokračovať.
Chcem však upozorniť na skutočnosť, o ktorej som už hovoril, a to, že jednotliví vyšetrovatelia sa vyjadrovali k tejto správe, teda k tým svojim podaniam, že nemôžu nám odpovedať, pretože sú viazaní mlčanlivosťou. Hovoril som aj tú skutočnosť, že nás zavádzali, keď hovorili, že to bol riaditeľ, alebo je to riaditeľ Slovenskej informačnej služby, ktorý by ich mal zbaviť. Hovorím to najmä preto, že na návrh koaličného poslanca totiž prešiel, a to doteraz neviem, ale prešiel návrh v mandátovom a imunitnom výbore, aby na ďalší deň bol prizvaný riaditeľ Slovenskej informačnej služby, keďže tak sa odvolávali vyšetrovatelia, že on ich môže zbaviť mlčanlivosti.
Nakoniec, samozrejme, tak ako ignorovali zasadnutie mandátového a imunitného výboru jednotliví vyšetrovatelia, toto zasadnutie ignoroval aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby. On zrejme si vysvetľoval skutočnosť tak, že áno, poslanci máme podklady, pretože on tu predniesol jednu správu Slovenskej informačnej služby, o ktorej sa vyjadrovať nebudem, pretože už tu zaznelo veľa chvál na túto správu. A táto správa na druhý deň bola zverejnená v médiách a táto správa následne bola riaditeľom Slovenskej informačnej služby pre istotu odtajnená - nič sa nedeje, však tí, čo to zverejnili, čo by sa dialo, že je to nejaká tajná správa alebo niečo podobné. A z poslancov tu bolo urobené akurát niečo, čo nechcem pomenovať, pretože my poslanci sme boli postavení do roly, správa je tajná, všetky možné opatrenia sa vykonali, aby nemohla byť zverejnená, a nakoniec správa vyšla von a koniec koncov, aby to požehnal, tak pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby toto odtajnil. A potom sme mali možnosť použiť, tak ako to zverejnili médiá, túto správu, pretože niektorí vyšetrovatelia sa skutočne odvolávajú vo svojich dôkazoch na správu Slovenskej informačnej služby.
Bola tu jedna poznámka pani Sabolovej, prečo v roku 1996 nebola predložená správa Slovenskej informačnej služby, že mnohé veci by sa tu boli diskutovali. Ja jej chcem pripomenúť, pretože ona bola skutočne poslankyňa aj v minulom funkčnom období, že keď poslednú správu predkladal riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa, tak vtedy zástupcovia vášho, vtedy opozičného tábora chodili okolo tribúny a mávali tu transparentmi a vyvádzali takým spôsobom, čo bolo skutočne nedôstojné nielen poslancov, ale aj tých ľudí s vysokým vzdelaním, ktorí sa na toto podujali. A takýmto spôsobom chceli dehonestovať prácu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, a nielen jeho, ale aj ďalších ľudí, ktorí v tejto zložke pracovali v prospech Slovenskej republiky. Zrejme aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa ďalej neprerokúvalo. Nikto nás neinformoval, že sú pripravené ďalšie nové transparenty, alebo ďalšie akcie, ktoré by boli. A konať to len tak bez nejakej estrády, to nemalo význam v tomto parlamente. Takže takýmto spôsobom sme zase my pozerali na tú stránku, ktorá sa vám nepáči.
V niektorých týchto zisteniach, ak to tak môžem nazvať, alebo k tým jednotlivým prílohám sú stručné vyjadrenia kolegu Ivana Lexu, ktoré predniesol vo výbore. Treba otvorene povedať to, čo zaznelo aj v mandátovom a imunitnom výbore, že to, čo sme sa ako členovia mandátového a imunitného výboru dozvedeli, jednoznačne len potvrdilo, že Ivan Lexa je v tejto veci absolútne nevinný. Jednoznačne toto zaznelo v mandátovom a imunitnom výbore. Samozrejme, cez hlasovanie väčšiny už to vo výbore nemohlo prejsť, a preto sa to neobjavilo v správe. Ale ak si dovolila pani Sabolová niektoré veci vyniesť, to, čo bolo na rokovaní mandátového a imunitného výboru, tak som spomenul aj túto otázku, ktorá tam skutočne zaznela.
Jednak tým, že sa vyšetrovatelia skrývali za mlčanlivosť, možno zakryli ten ich prístup, ktorý k tomu mali, lebo napríklad jeden z tých vyšetrovateľov sa vyjadril, že niekedy v januári nastúpil na ministerstvo vnútra a pracoval na tejto záležitosti. Ak si dobre pozriete, 26. februára táto žiadosť bola predložená do Národnej rady. Ak nastúpil v januári, ja by som rád videl toho fenoména, ktorý možno meter alebo meter a pol tých spisov, ktoré sú, a rôznych dokladových materiálov, ktoré sú k tejto kauze, kto by ich stihol vôbec preštudovať. Preto sa ani nečudujem, že bola veľmi dobre vymyslená myšlienka schovať sa za mlčanlivosť, pretože dve vyšetrovateľky mali tú česť už prísť pred mandátový a imunitný výbor, pretože to ich podanie, ktoré dali v súvislosti s Gustávom Krajčim, bolo také, aké bolo. Ony totiž mali záchrancu v úlohe pána Ivora, ktorý ich chránil v mandátovom a imunitnom výbore. Ale keďže už aj v pléne zaznievali otázky, prečo tam on bol, tak jednoducho bolo vymyslené niečo iné a takýmto spôsobom sa nás snažili presvedčiť.
Ja sa však veľmi čudujem, že pod, myslím, že pod prílohu číslo 2, áno, pod prílohu číslo 2 sa podpísala podplukovníčka Dr. Danica Škarbová. To je tá istá vyšetrovateľka, ak si dobre pamätáte, na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady sa riešila otázka súhlasu s trestným stíhaním kolegu Gustáva Krajčiho. A to je tá istá pani vyšetrovateľka, ktorá napriek tomu, že aj dosť toho povedala v mandátovom a imunitnom výbore, nepresvedčila tento parlament a táto Národná rada jej žiadosti nevyhovela. Teraz tá istá vyšetrovateľka prišla na rokovanie mandátového a imunitného výboru a takisto teraz pre istotu nepovedala nič. Jednoducho nepovedala nič, zrejme platí aj v týchto kruhoch, že dostala možnosť reparátu, ak neuspela v tej predchádzajúcej žiadosti a nič nenašla, tak jednoducho bolo treba, aby sa podpísala ďalej. To je v podstate toľko, čo som chcel povedať k tejto správe 175.
Dovoľte mi ešte dotknúť sa tých jednotlivých príloh, pretože správu máme každý u seba, nebolo by ani dobré, ani šťastné, aby som vás s tým zaťažoval, pretože pán predseda výboru ju prečítal doslovne. Každý ju máme u seba, kto sa na túto schôdzu pripravoval, tak vie, o čom tá správa hovorí.
Ja sa chcem dotknúť prílohy číslo 1. Tá hovorí o zavlečení poškodeného Michala Kováča do Rakúska. To množstvo informácií, ktoré sme mali cez noviny, ak si to každý trochu len usporiadate, tak zistíte, že to, čo je napísané tu na, myslím, že dvanástich riadkoch, veľmi ťažko obstojí. A to z jednoduchého dôvodu, že medzi dôkazmi sú uvedené výpovede utajených svedkov, výpovede svedkov, podané vysvetlenia osôb, výpisy z telefónnej prevádzky a tak ďalej, nebudem vám to čítať, pretože to máte v prílohe. Je tam vymenovaných sedem či osem dôkazov. Ale skutočne vymenovaných. Takýmto spôsobom to aj prebiehalo v mandátovom a imunitnom výbore, pretože toto sú dôkazy, ktoré má vyšetrovateľ u seba. A tie teórie o tom, či spis áno, alebo nie, samozrejme, tak ako už býva zvykom, opozícia navrhovala, že tento spis potrebujeme, aby sme sa s otázkou mohli skutočne oboznámiť a predložiť svoje zistenia. Koalícia hovorila, že netreba, pretože im postačí aj to, čo tam majú vlastne uvedené. Takže takýmto spôsobom to nakoniec skončilo, že spis, alebo už zrejme ani spisy sa nebudú dávať, ako sa to javí v tomto funkčnom období, parlamentu.
A takisto ako v tejto žiadosti, tu je niekoľko takých pozoruhodných skutočností, ktoré zazneli aj vo výbore, keď sa hovorilo o tom, že mladého Kováča zastavili o 10.00 hodine na ceste do Bratislavy a všetky tieto súvislosti. Len jednu maličkosť zabudol niekto povedať. Mladý Kováč bol doma, možno v tom čase, ja neviem, či sa hrabal v záhrade, alebo neviem akým spôsobom. Kto vedel o tom, že on momentálne o 10.00 hodine pôjde do Bratislavy, navyše, keď aj vyšetrovateľka nevedela, pardon, vyšetrovateľ nevedel o tom, že v ten deň, myslím, že na nemeckej ambasáde v súčinnosti s nemeckými orgánmi mal byť vypočúvaný aj mladý Kováč. Nevedel o tom, ani zmienka o tom nie je v spise, ani nič podobné.
Takže to sú tie súvislosti, ktoré hovoria všeličo, len nie to, čo je napísané tu na tomto papieri. Takže tejto kauzy sa nebudem viacej dotýkať, pretože skutočne je to zbytočné a navyše mám taký dojem, že ani si to nezaslúži, pretože ide o človeka, ktorý bol zapletený do kauzy Technopol. A ja by som bol veľmi nerád, aby sme z lapaja robili potom martýra.
V tejto súvislosti mi však nedá, aby som nereagoval, pretože sme upozorňovali v mandátovom a imunitnom výbore na podanie poslancov Národnej rady zo 17. februára 1999 na Ústavný súd Slovenskej republiky, v ktorom navrhujeme začať konanie podľa článku 128 a článku 130 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky vo veci výkladu článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti so spornosťou výkladu medzi predsedom vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky a skupinou poslancov. V tomto návrhu a podaní na Ústavný súd navrhujeme, aby Ústavný súd podal nasledovný výklad. Z článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky vyplýva prezidentovi Slovenskej republiky, ako aj tomu, na koho v zmysle článku 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prechádzajú jeho kompetencie, iba právo udeľovať amnestiu, a nie právo ju rušiť alebo meniť. Pripomínam všetkým poslancom, že práve táto príloha číslo 1 sa dotýka amnestie, ktorú tak, ako zastávame názor, ako sme sa už niekoľkokrát vyjadrili, neoprávnene zrušil malý prezident, v tomto prípade Mikuláš Dzurinda.
Potom mi dovoľte, aby som sa vyjadril, k tej druhej prílohe sa nebudem vyjadrovať, pretože o tom sa už polemizovalo, ako je to s vozidlom, aká škoda vznikla, len jednu podstatnú záležitosť. Mnohí z vás, tak ako aj ja, sme robili v organizáciách a neviem o tom, že riaditeľ ktorejkoľvek organizácie by zodpovedal za evidenciu organizácie a všetky tieto náležitosti, čo súvisia s majetkom. Na to sú tam príslušní pracovníci, ktorí toto zabezpečujú. Navyše treba povedať, že Slovenská informačná služba sa riadi osobitným zákonom. To je zákon číslo 46/1993 Z. z., a má takisto svoje osobitné vnútorné predpisy, pokyny, organizačný chod, ako je zabezpečenie a všetky náležitosti. Takže chcem len upozorniť pánov poslancov, aby sa pozreli aj na túto záležitosť. Ak tu je to vytýkané, že to má spraviť riaditeľ Slovenskej informačnej služby, tak mám pochybnosť o tom, či by napríklad, ja neviem, predseda Národnej rady, koľko už niektorých problémov bolo v Národnej rade, či by mal zodpovedať za tieto prevádzkové záležitosti, ale možno že aj toho sa časom dožijeme, ak by sa k takému niečomu prišlo.
Osobitne sa chcem dotknúť kauzy triptychu. Takisto táto kauza bola vo viacerých médiách pertraktovaná a dovoľte mi preto, aby som poskytol niekoľko informácií, tie, ako som si ich ja zozbieral a čo vlastne o tomto ja viem, pretože takisto bolo jednoznačne povedané, že vyšetrovateľka pani nadporučíčka Králiková nie je zbavená mlčanlivosti, takže na mnohé veci jednoducho z toho dôvodu nemôže odpovedať. Chcem povedať jednu vec, že 20. apríla 1996 o tejto kauze - a takisto úmyselne hovorím, že nedotýkam sa citácií z médií, ktoré boli v tom čase hnutiu naklonené, aby to niekto bral, že to dávam do inej roviny, úmyselne sa dotýkam tých, ktorí napísali články o týchto jednotlivých kauzách a ktorí nenechali na našom hnutí suchú ani nitku.
Ako sme sa včera dozvedeli od okresnej prokurátorky v Žiari nad Hronom Dr. Tužinskej, v uplynulých dňoch rozhodnutie o zastavení trestného stíhania voči riaditeľovi Biskupského úradu v Banskej Bystrici Jozefovi Hrtúsovi, ktoré vydala vyšetrovateľka v Žiari nad Hronom, nadobudlo právoplatnosť. Pán Hrtús bol v súvislosti s kauzou predaja triptychu Klaňanie troch kráľov obvinený, že v rozpore so zákonom o štátnej pamiatkovej starostlivosti požiadal o predaj originálu triptychu. Predali ho 14. júna minulého roku švajčiarskemu občanovi za takmer 200 tisíc USD. Celé vyšetrovanie stálo hlavne na tom, či sa triptych nachádza v zozname kultúrnych pamiatok, alebo nie. K spornému momentu zaujala stanovisko Dr. Tužinská, ktorá hovorí:
"Vypočuli sme pracovníkov Pamiatkového ústavu v Bratislave. Ďalej sa skúmalo, či v ústrednom zozname pamiatok, nachádza sa na Kramároch a pozostáva z vyše 10 tisíc kariet, je aj dokumentácia týkajúca sa triptychu. Napokon sa našla v archíve Pamiatkového ústavu na Hviezdoslavovom námestí. Zistilo sa toto: Pracovníci Pamiatkového ústavu Bratislava povedali, že napriek tomu, že ešte v roku 1946 bol urobený negatív z triptychu a následne aj fotografia a založila sa evidenčná karta - a z toho sa spočiatku pri vyšetrovaní vychádzalo - do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok v Bratislave sa triptych nedostal, hoci sa tak malo stať. Myslím si, že pamiatkari majú maslo na hlave. Dokumentácia, negatív, fotografia a karta zostali v Bratislave, pričom v bývalom štátnom zozname pri Krajskej pamiatkovej správe v Banskej Bystrici neboli zaevidované v Bratislave, sa do krajského štátneho zoznamu tiež nedostali, pretože sa to netýkalo tohto spisu. Do ústredného zoznamu sa pamiatky prepisovali zo štátnych krajských zoznamov, a preto tam triptych nezaevidovali. Podľa starej právnej normy sa vec považovala za pamiatku, aj keď nebola zapísaná v pamiatkovom zozname. Zrejme to bolo tak aj v súvislosti s triptychom. Keď bol v roku 1987 vydaný nový právny predpis, tak sa s pamiatkami nezapísanými do zoznamu nevysporiadal. V jeho záverečnom ustanovení sa hovorí, že za pamiatky sa považujú tie predmety, ktoré boli zapísané do ústredného zoznamu. To by bolo v poriadku, lenže keď predtým boli pamiatkami aj predmety, ktoré neboli v zoznamoch, tak bolo treba povedať, čo s nimi a to sa nestalo." Toľko hovorí riaditeľka.
Advokát pána Hrtúsa Dr. Stanislav Sobotovič podal sťažnosť proti uzneseniu o vrátení veci. Vyšetrovateľka kauzy totiž navrhla vrátiť originál triptychu biskupskému úradu, kópiu reštaurátorovi a 200 tisíc USD Švajčiarovi, ktorý triptych kúpil. Podľa slov Dr. Tužinskej v tejto veci ešte nie je rozhodnuté. Na našu otázku, či do vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa predaja triptychu bola zahrnutá aj výpoveď sudcu z Banskej Bystrice, ktorý sa vyjadroval v tom zmysle, že pracovníci Slovenskej informačnej služby ho 12. júla minulého roku v súvislosti s predajom triptychu požiadali o vydanie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov, ktorý vydať odmietol, Dr. Tužinská odpovedala nie. Toto uverejnili jedny noviny.
Dovoľte mi, aby som vás teraz ale informoval, ako vlastne na to pamiatkari pozerajú: "Oltárny triptych s klaňaním troch kráľov uprostred Banskej Bystrice, 1. polovica 16. storočia, Nizozemsko. Drevo, tempera, olej. Stredná tabuľa: Klaňanie troch kráľov, 73 x 47 cm. Ľavé krídlo: Narodenie Krista, 72,8 x 20 cm. Pravé krídlo: Zvestovanie Panny Márie, 72,8 x 19,7 cm. Tabule sú vložené na barokových čiernozlatých rámoch z 18. storočia. Rám strednej tabule 80,5 x 54,7 cm, rám ľavého krídla 80,5 x 27,2 cm, rám pravého krídla 80,2 x 28 cm. Rámy sú nedávno pretreté načierno. Ich vnútorná plastická obruba je pozlátená. Hrúbka strednej tabule 4 - 5 mm, hrúbka krídiel 2 - 3 mm. Na zadnej strane strednej tabule je miestami bandáž a glejenie. Stredná tabuľa je vertikálne prasknutá v strede, na každej strane sú po dve ďalšie praskliny. V hornej časti vľavo od stredu je menšie vylomenie dreva. V dolnom ľavom rohu je hmota dreva doplnená. Obe bočné tabule sú konkávne, prehnuté. Na zadnej strane pohyblivých krídiel sa maľba nezachovala. Sú tam zvyšky farebných pigmentov. Na pravom krídle so zvestovaním je nápisová páska miniskule.
Výjavy na triptychu sa odohrávajú v goticko-renesančných interiéroch. Narodenie a klaňanie sa na architektúre má hĺbkové priehrady do osídlenej krajiny vybavenej kopcami, stromami, riekami, stavbami, rámec a architektúra miestností je dôsledne zdobená renesančným dekórom. Priestory sú zaplnené figúrami. Zmysel pre honosnú výpevnosť príbehov je v plnom súlade s nizozemských nazeraním na interpretáciu výjavov na začiatku 16. storočia. Charakter figurálnych typov má oporu v starej nizozemskej maľbe. Na túto nadväznosť poukazuje aj gotická lomivosť drapérie zvestovaní. Pokročilosť slohu sa prejavuje aj v charakterizácii typov mužských hláv a v komplikovane nazeranej architektúre plnej pohľadov a nadhľadov do krajiny doplnenej renesančnými stĺpmi, hlavicami, kazetami, piliermi a oblúkmi dôsledne zdobenými renesančnou dekoratívnou výzdobou. Maľby oltárneho triptychu jasne poukazujú na vznik v oblasti Nizozemska, 1. polovica 16. storočia.
Tento triptych je desaťročia evidovaný a dokumentovaný v odborných kartotékach Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave a bývalého Krajského pamiatkového ústavu v Banskej Bystrici. Rovnako ako je reprodukovaný v práci o Mestskej pamiatkovej rezervácii Banská Bystrica z roku 1982. Na medzinárodnom trhu umenia by 6 mil. Sk bola iba spodnou hranicou jeho ceny."
Úmyselne som prečítal celú tú časť, pretože sa najmä dotýka aj ceny, ktorá hovorí o minimálnej hodnote 6 mil. Sk. Zároveň však sa vyjadrujú aj o kópii oltárneho triptychu Klaňanie troch kráľov sprostred polovice 16. storočia. Ak tu niekto hovoril, že veľmi dobre ich bolo rozoznať, akým spôsobom, ja mám len vyjadrenie odborníkov, ktorí sa pozerajú na to umelecky: Kópia verne a presne reprodukuje originál. Hoci doteraz nemal záverečnú vrstvu lazúr a laku. Medzinárodným úzom o vyhotovovaní kópií umeleckých diel nezodpovedá:
1. Kópie nemajú byť vyhotovované v mierke 1:1.
2. Kópie nesmú napodobňovať nerovnosti, prehnutia a poškodenia originálnych diel.
3. Kópie nemajú byť adjustované do rovnakých rámov ako originál.
4. Kópie musia byť výrazne označené signatúrou kopistu, menom kopistu, rokom vzniku kópie alebo slovom kópia.
Kópia triptychu Klaňanie troch kráľov v strede je namaľovaná v rovnakých rozmeroch ako originál. Napodobňuje presne prehnutia dreva na tabuliach originálu. Je adjustovaná do rámu, ktorý presne napodobňuje zarámovanie originálu. Nie je viditeľné na zadnej strane zákrytu označenie, ani meno či signatúru kopistu, rokom vzniku, ani slovom kópia. Táto kópia má všetky predpoklady, aby bola v budúcnosti zneužitá ako falzifikát.
Úmyselne som o tom hovoril, pretože zrejme ešte viackrát to dnes zaznie, alebo v tejto rozprave, že nič také sa nestalo, pretože toto dielo nie je evidované medzi kultúrnymi pamiatkami, to si už zrejme pamiatkari budú musieť medzi sebou nejakým spôsobom doriešiť.
Veľa sa však hovorilo o situácii, ktorá nastala na biskupskom úrade, keď sa uskutočnila domová prehliadka. Dovoľte mi, aby som vás informoval, že príkaz na túto domovú prehliadku vydal sudca. Podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku nariadil domovú prehliadku v prípravnom konaní nariadením, v prípravnom konaní oprávnený sudca na návrh prokurátora. Aj toto ustanovenie Trestného poriadku bolo dodržané, keď príkaz na domovú prehliadku na základe okresného prokurátora zo 17. júla 1995 v ten istý deň vydal sudca Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Samotná domová prehliadka sa začala 17. júla 1995 o 20.30 hodine a skončila sa o 22.15, teda aj snaha o vyvolanie dojmu o akejsi nočnej akcii polície je nepodložená. Navyše Trestný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by v prípade potreby vylučovalo vykonávanie domovej prehliadky v určitých hodinách. Prehliadka prebiehala tak, že jednotlivé priestory biskupského úradu otvárali pani Murínová, pán Dubovský, ktorí mali od nich kľúče. Pán Dubovský nemal v priebehu domovej prehliadky žiadne pripomienky, naopak, poďakoval vyšetrovateľovi za šetrný postup, ktorý uplatnil pri jej vykonávaní.
Ak v tej prílohe číslo 3 sa hovorí, k akej škode došlo neoprávneným poskytnutím finančných prostriedkov, chcem len pripomenúť jednu maličkosť, to, čo odznelo v mandátovom a imunitnom výbore: peniaze vo výške 200 tisíc USD, triptych aj kópia sú uložené na Policajnom riaditeľstve, neviem presne, či už v Žiari nad Hronom, ale teda je to v Žiari nad Hronom. Takže pokiaľ viem, k žiadnej škode zatiaľ nedošlo. Viete, neodpustím si povedať aj tú jednu poznámku, ktorá zaznela v mandátovom a imunitnom výbore, a to, že ak vtedy bolo uložených 200 tisíc USD v hodnote 32 Sk, tak neviem, kto vlastne teraz akým spôsobom počíta. Pokiaľ som dnes dobre počul, tak 1 USD je 43 Sk. Prepočítajte, o akých peniazoch sa potom hovorí a kde to vlastne všetko pláva.
Ďalej mi dovoľte, aby som hovoril o prílohách číslo 4 a 5, resp. 6, ktoré sa všetky dotýkali - a o ktorých tu hovorila aj kolegyňa Sabolová - toho, že bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby je podozrivý z toho, že nezbavil mlčanlivosti v tej kauze alebo v prílohe číslo 4, to jest Michala Kováča od povinnosti zachovať obsah podkladových materiálov a pri vodičovi Jozefovi Ondruškovi za to neoprávnené používanie vozidla, resp. oslobodenie príslušníkov Slovenskej informačnej služby od povinnosti mlčanlivosti v súvislosti s akciou na Pasienkoch. Chcem len upozorniť na jednu podstatnú vec. Ak v zákone číslo 46/1993 Z. z. pod § 23 je napísané: Príslušníci a každý, kto plní úlohy na základe tohto zákona, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou informačnej služby a ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú zostať utajené. Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní môže, pripomínam znova, môže riaditeľ zbaviť mlčanlivosti osoby uvedené v odseku 1. Ak riaditeľ Slovenskej informačnej služby v tomto prípade môže a rozhodol sa tak, ako sa rozhodol, tak je tu teraz podanie na začatie trestného konania voči nemu.
Ja sa chcem v tejto súvislosti spýtať na inú vec. Prečo tu nemáme takisto, alebo prečo vyšetrovatelia nezačali trestné konanie proti súčasnému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby? Riaditeľ Slovenskej informačnej služby totižto je vo funkcii niekedy od konca októbra tohto roku. Ak si zoberiete tú prílohu číslo 6, tam máte písané, že 30. júna 1998 opätovne vyšetrovateľ Policajného zboru na pokyn Krajskej prokuratúry v Bratislave doplnil pôvodné dožiadanie o oslobodenie príslušníkov Slovenskej informačnej služby od povinnosti mlčanlivosti a predložené požadované písomnosti pokladá za, na čo riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa nereagoval. Ak si to dobre vyrátate, to je 30. júna. To znamená júl, august, september, október. Sú tam 4 mesiace. Štyri mesiace bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Od októbra. November, december, január, február, marec, už teraz máme apríl, je riaditeľom Slovenskej informačnej služby pán Mitro. Prečo ten nie je trestne stíhaný, pretože aj vyšetrovateľ povedal, že príslušníci Slovenskej informačnej služby doteraz neboli zbavení mlčanlivosti. Ak teda stíhame jedného, prečo nestíhame toho druhého? A navyše, ktorý je tam dlhší čas ako ten predchádzajúci. Takže toto dávam len do pozornosti, akým spôsobom sa k tejto otázke pristupuje.
Samozrejme, musím spomenúť aj ďalšiu záležitosť, ktorá sa odohrala počas rokovania mandátového a imunitného výboru, keď po dopoludňajšom rokovaní dvaja vyšetrovatelia, ktorí boli na dopoludňajšom rokovaní, a sú to iba dvaja, pán Ivan a pani Škarbová, niektorý z nich informoval príslušníkov Policajného zboru, že vraj v mandátovom a imunitnom výbore sú nejaké materiály, alebo že kolega Lexa má nejaké materiály, ktoré sú porušením štátneho tajomstva, resp. nejakým iným spôsobom získané. A na základe tejto skutočnosti prišli na pôdu Národnej rady traja príslušníci Policajného zboru, kde za prítomnosti predsedu nášho výboru, a nie tak, ako písali médiá, že v jeho pracovni, ale bolo to v pracovni predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, si pozvali pána Lexu a žiadali od neho, aby im dal jednak osobné materiály, ktoré tam má, aj osobné poznámky v tejto súvislosti, pretože takéto podozrenie majú.
Ja sa teraz pýtam: Kto prvý vyniesol informácie z mandátového a imunitného výboru? Bolo to neverejné zasadnutie. Boli tam iba dvaja vyšetrovatelia. Tí, keď prišli na Policajný zbor, tak takýmto spôsobom reagovali. Samozrejme, zazneli aj také poznámky, že, samozrejme, títo vyšetrovatelia sa správali na pôde parlamentu slušne. Ja si neodpustím jednu poznámku. Na posvätnej pôde parlamentu pre mňa akýkoľvek policajt nie je slušný, ani keby mi doniesol dve kilá banánov. Toto je parlament! Čo budú oni robiť u seba alebo niekde od dverí parlamentu, to je ich záležitosť, ale na pôde parlamentu nemajú čo policajti robiť. Preto aj náš klub požiadal predsedu Národnej rady o vykonanie určitých krokov. Dovoľte mi, aby som vás s touto žiadosťou oboznámil:
"V Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zvolal predseda výboru na deň 10. 3. 1993, v rámci programu bola prerokovaná žiadosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo a tak ďalej o vydanie súhlasu k trestnému stíhaniu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu. V priebehu vyšetrovania na tomto neverejnom zasadnutí podávali informácie vyšetrovatelia Policajného zboru Slovenskej republiky Dr. Ivan Ondrej, Dr. Danica Škarbová, Ing. Ľubica Králiková, Dr. Ferdinand Hollnsteiner k dôvodom, na základe ktorých žiadajú Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie súhlasu k trestnému stíhaniu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu. Vyjadrenie spočívalo v tom, že nemôžu podať obsiahlejšie informácie, ako je uvedené v žiadosti, nakoľko sú viazaní tajomstvom. V rámci rozpravy na otázky členov mandátového a imunitného výboru odpovedal aj pán Lexa. Argumentoval vecnými dôkazmi o neodôvodnenosti predmetných žiadostí vyšetrovateľov. V priebehu ďalších hodín rokovania do budovy Národnej rady Slovenskej republiky prišli traja príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky, dvaja boli pracovníkmi Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a jeden pracovník Policajného zboru z odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Títo si pozvali do miestnosti predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady poslanca Ivana Lexu a vyzvali ho, aby im dal k nahliadnutiu materiály a osobné poznámky, ktorými disponoval na zasadnutí výboru.
Dôrazne protestujeme proti svojvoľnému a hrubému porušovaniu demokratických princípov porušovania poslaneckej imunity a slobody týmito príslušníkmi, ktorí na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa dožadovali spôsobom neprijateľným ich funkciám a postaveniu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vydať osobné veci a dôkazový materiál, o ktorom pán poslanec informoval členov mandátového a imunitného výboru. Pripomíname, že na neverejnom rokovaní.
Vážený pán predseda, členovia klubu poslancov za HZDS v Národnej rade Slovenskej republiky sa na Vás obracajú so žiadosťou, aby ste dôrazne žiadali od ministra vnútra Slovenskej republiky do budúcnosti zamedziť takým hrubým spôsobom porušovania demokratických princípov, aby ste žiadali ministra vnútra Slovenskej republiky o dôsledné potrestanie týchto pracovníkov a zamedzili tým precedensu, ktorý môže vzniknúť, a odvrátili týmto hrozbu policajnej diktatúry na území nášho slobodného štátu a osobitne na pôde Národnej rady Slovenskej republiky."
Dovoľte mi, aby som sa ešte dotkol toho siedmeho podania, ktoré bolo teraz vlastne priložené k tým šiestim, ktoré vlastne pozostáva z dvoch častí. O tej druhej nebudem zatiaľ hovoriť, tá nás bude čakať zrejme v budúcnosti, pretože dnes sa touto otázkou zaoberal ústavnoprávny výbor a zaujal určité stanovisko. Takže budem hovoriť iba k tej časti, kde vyšetrovateľ žiada Národnú radu Slovenskej republiky o súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Ivana Lexu v súvislosti s tým, že v rámci svojej ako vertikálnej osi riadenia pracovník Slovenskej informačnej služby dal pokyn vyrobiť mobilné monitorovacie zariadenie na monitorovanie mobilných telefónov siete NMT 450 a toto nedal zaevidovať a bez podpísania písomného podkladu potom osobne prevzal, pričom to nevrátil, čím sa obohatil a vznikla škoda 280 860
Sk.
Viete, na tom celom je zaujímavá jedna taká maličkosť, píše sa o tom, že v priebehu septembra 1997. Tí, ktorí trochu, a keďže v tomto parlamente je často problém s tým, že sa tu používajú mobilné telefóny, tak poznáte situáciu, viete, že toto odpočúvacie zariadenie je odpočúvacie zariadenie na sieť 0901. Ak v septembri 1997 mal niekto záujem ešte na týchto skutočnostiach, tak to sa mi vidí úplne smiešne a nie je vôbec doklad o tom. Všetci viete a neviem, či sa nájde jeden poslanec, bol by som rád, či taká výnimka tu je, kto používa telefón 0901, väčšinou je to 903 a 905 a tá už v roku 1997 hrala pomaly prím na Slovensku. A keďže toto bolo v septembri 1997, tak o čom sa tu vlastne bavíme takýmto spôsobom, keď sa hľadá čokoľvek, len aby sa niečo našlo a takýmto spôsobom aj pokračovalo. Takže toto som považoval za potrebné upozorniť v súvislosti s týmto podaním.
Samozrejme, veľa by sa dalo hovoriť o mnohých perlách ducha, ktoré zazneli v rámci výboru, pretože viackrát sme navrhovali jednak, aby sa prerušilo rokovanie a vyčkali sme na rozhodnutie Ústavného súdu. Toto nebolo prijaté. Ďalej, keď sa hľadali riešenia, ako požiadať predsedu Národnej rady, aby požiadal ministra vnútra, resp. príslušného toho nadriadeného, ktorý by mohol zbaviť mlčanlivosti príslušníkov týchto vyšetrovateľov, ktorí by vedeli, resp. mohli potom informovať, či by vedeli, to by sme boli videli následne, ale aby mohli informovať poslancov Národnej rady o skutočnostiach, ktoré ich viedli k týmto náležitostiam, ktoré sa tam momentálne uvádzajú.
Toto je vlastne sedem podaní. Ak dobre sledujete situáciu, tak viete, myslím, že pri dvoch podaniach výbor neprijal uznesenie, ktoré hovorilo súhlasiť s trestným konaním voči poslancovi Národnej rady. To tiež niečo signalizuje. Pravdepodobne aj vyšetrovatelia sa zamerali na masu, tak ako to tu bolo hovorené, na masu poznatkov, pretože tiež zaznelo, že ak nie je nikto obvinený, takže nemôže byť ani vyšetrovací spis, hoci všetci dookola hovorili o spise, čo majú v spise založené, akým spôsobom k tomu pristupujú. K tomu sa nechcem vyjadrovať, pretože to už sme zažili v tej súvislosti, keď sa hovorilo o kauze Gusta Krajčiho.
Zrejme poučený z tej skúsenosti, ktorú mali pri tejto predchádzajúcej kauze, že do parlamentu treba predložiť čo najviac návrhov, snáď, hádam sa niečo ujme. Tak takýmto spôsobom aj pristúpili, aby nám čo najviac týchto žiadostí predložili. Tak ako je avizované cez médiá, nemám dôvod neveriť týmto médiám, pretože doteraz sa to vždy naplnilo, chystajú sa aj ďalšie podania, ktoré by sa mali v parlamente objaviť. Len možno by bolo potom vhodné, keby sme k tomu iným spôsobom pristupovali, lebo ak by mal mandátový a imunitný výbor takýmto spôsobom preverovať a zisťovať svoje zistenia, tak vlastne nezistí nič, pretože keď by sme boli jednoducho odpovedali, že nepredkladáme Národnej rade žiadne zistenia, neboli by sme klamali.
Čo sa trochu týkalo podstaty a čo bolo treba niektoré veci objasniť, vždy bola jednoduchá odpoveď, že nie sú zbavení mlčanlivosti. Navyše treba povedať, že Národná rada sa dostáva do zaujímavého závesu jednak tým, že vyšetrovatelia si pretlačili, že sa nebude predkladať spis do Národnej rady, pretože nie sú oprávnení tí poslanci, ktorí by mali do toho nazerať. Dokonca tak povedali niektorí vyšetrovatelia, áno, niektoré veci sú tam, ale ja neporuším zákon, aby som vám niektoré veci dával, vy nie ste oprávnení, aby ste do toho nazerali. Na druhej strane ak už niečo mandátový a imunitný výbor urobil, pretože niečo musí urobiť, na to bol vytvorený, predloží sa táto správa do parlamentu. Budeme musieť zrejme asi konštatovať, že vyšetrovatelia jednoducho ignorujú Národnú radu. Jednoducho ignorujú Národnú radu, pretože napriek skutočnosti, čo bolo v minulosti bežné, tri podania tu boli a nikdy nebolo treba volať vyšetrovateľov. A že to podanie bolo také obsiahle, že jednoducho stačilo poslancom, aby si preverili a zistili skutočnosti, ktoré sú v tomto podaní uvedené. Tu sa všetci vyšetrovatelia odvolávali na to, že má osobné presvedčenie a nemôže si dovoliť nejakým spôsobom tieto návrhy, keby nebol presvedčený, predložiť, lebo v budúcnosti by takisto mohol byť stíhaný za ten gumený § 158, ktorý hovorí o zneužití právomoci verejného činiteľa, čo si aj samotní vyšetrovatelia priznali.
Tak ako som v úvode povedal, v tomto prípade rokujeme na základe politickej objednávky, ktorú pán Pittner avizoval. My sme teraz tí, ktorí by sme mali vyhovieť, aby bolo naplnené to, čo bolo povedané predtým v médiách. Viem, že možno viacerých nahnevám, keď teraz poviem, že viacerí poslanci vládnej koalície mlčia. Ale po skúsenostiach, ktoré tu boli z predchádzajúcich dní v parlamente, bývalý poslanec Ďuračka by o tom vedel hovoriť, ako sa dá urobiť neposlušným poslancom, alebo ďalší, ktorí jednoducho sa dostali na pranier, keď vlastní ich momentálne pranierujú, pretože dovolili si mať svoj názor a nerešpektovali názor koaličnej štvorky. Preto aj z takéhoto dôvodu nemá význam nejako celú túto otázku rozoberať, pretože iba ten, kto mlčí a poctivo hlasuje tak, ako mu je uložené, si neurobí nepriateľov.
Zaujímavé je na tom všetkom, že vyšetrovatelia majú absolútnu núdzu dôkazov. To si dovolím povedať na základe všetkých vyjadrení, ktoré tam mali. Majú absolútnu núdzu dôkazov, a preto na základe toho treba rozhodnúť silou hlasov. Každý nech sa zamyslí nad tým, akým spôsobom k tomuto riešeniu prípadu pristúpi. Dnes je to o jednom z nás, zajtra to bude o niekom ďalšom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)