Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem pani ministerke. Pani ministerku nejdem trápiť, pretože vlastne ona tu doplňovala pána ministra. Mňa by tam zaujímala napríklad problematika sľubovaného počtu bytov. Sľúbilo sa v programovom vyhlásení občanom 14 tisíc bytov ročne. Zo štátneho rozpočtu, ktorý sme schválili, vyplýva, že tie sľuby, ktoré sa dali, nie je možné splniť. Je problém riešiť mladé rodiny, byty pre mladé rodiny. Prémia stavebného sporenia 6 tisíc korún vlastne ostáva na tej istej úrovni a vďaka inflácii vlastne je ešte nižšia, ako bola minulý rok. Ale to by som si potom nechala na pána ministra.
Ďakujem, pani ministerka, to je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka.
Končím bod hodina otázok.
Po pätnásťminútovej prestávke budeme pokračovať interpeláciami.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať ďalším bodom programu 11. schôdze Národnej rady, ktorým sú interpelácie a odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady. Prosím o pokoj v rokovacej sále a žiadam ešte raz všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do sály.
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom rokovania, tak ako som hovoril, interpeláciami a odpoveďami členov vlády na interpelácie. Predtým ešte sa s procedurálnym návrhom hlási pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mám dva procedurálne návrhy. Jeden podľa § 22 zákona o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby sme dnes rokovali aj po 19.00 hodine. A druhý procedurálny návrh je podľa § 24 ods. 5. Odporúčam na návrh troch poslaneckých klubov SDĽ, SMK a SOP, aby do programu tejto schôdze ako posledný bod bola zaradená novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorú máme pod parlamentnou tlačou číslo 158.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počuli ste procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Orosz. Prosím, aby sme sa prezentovali a budeme hlasovať osobitne o procedurálnom návrhom, ktorý podal ako prvý, ktorým navrhuje, aby sme pokračovali v rokovaní dnes aj po 19.00 hodine.
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Tento návrh sme schválili.
Druhým procedurálnym návrhom pán poslanec Orosz navrhol doplniť ďalší bod programu do tejto schôdze, a to novelu zákona o liekoch ako posledný bod programu 11. schôdze. Prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.
Prezentovalo sa 69 poslancov. Snemovňa nie je uznášaniaschopná.
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme ešte raz. V prípade, že na svetelnej tabuli bude málo poslancov, budeme hlasovať verejne.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetkých pánov poslancov, panie poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o procedurálnom návrhu pána poslanca Orosza, ktorý navrhuje rozšíriť rokovanie tejto schôdze o ďalší bod programu, a to o návrh novely zákona o liekoch.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní bodom programu interpelácie a písomné odpovede členov vlády na interpelácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o bode písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. januára 1999, ktoré ste dostali ako tlač číslo 168.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu o tomto bode programu, chcem vás v súlade s § 130 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku požiadať o zaujatie stanoviska uznesením k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov, ktoré interpelujúci pri prerokovaní uvedeného bodu na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v rámci rozpravy vo svojich vystúpeniach nepovažovali za uspokojivé.
Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov vám boli na 10. schôdzi predložené ako tlač 132. Národná rada k odpovediam členov vlády stanovisko svojím uznesením nezaujala z dôvodov, že nebola schopná sa uznášať.
Návrh uznesenia Národnej rady máte v tlači číslo 168. Týmto uznesením Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
1. písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady písomne podané predsedovi Národnej rady do 20. decembra 1998,
2. vyjadrenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí odpovede členov vlády Národnej rady Slovenskej republiky na nimi podané interpelácie nepovažujú za uspokojivé.
O predloženom návrhu uznesenia, ktorý máte v tlači 168 pod číslom 132, budeme hlasovať ako o celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 20. decembra 1998 a vyjadrenia poslancov k nim, tak ako sú uvedené v návrhu uznesenia, zobrali na vedomie.
V rokovaní budeme pokračovať bodom
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. januára 1999, tlač číslo 168.
Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 168 nachádza.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som písomne nedostal zatiaľ žiadne prihlášky, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne.
Pán poslanec Slobodník. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa a panie poslankyne, informoval som o tom, že prerokúvame bod programu odpovede členov vlády na písomné interpelácie poslancov, ktoré boli podané do 25. januára a ku ktorým sa poslanci v zmysle zákona o rokovacom poriadku majú možnosť vyjadriť.
K odpovediam členov vlády sa chcú vyjadriť dvaja páni poslanci. Pán poslanec Slobodník a pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a dávam slovo pánu poslancovi Slobodníkovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby neopúšťali rokovaciu sálu, budeme hlasovať o odpovediach členov vlády na písomné interpelácie po vystúpeniach pána poslanca Slobodníka a pani poslankyne Slavkovskej.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
poslal som interpeláciu na podpredsedu vlády pána Csákyho, v ktorej som mu položil jedenásť otázok.
Z týchto jedenástich otázok mi odpovedal na tri, aj to veľmi vyhýbavo. Otázky sa týkali jeho publikácie Maďari na Slovensku vydanej v roku 1997.
Ja vám tu uvediem, aké otázky som mu položil a na čo on odpovedal.
1. Či trvá na téze, to sú všetko tézy z jeho knihy, že sa treba domáhať dokončenia procesu odškodnenia Maďarov na Slovensku. Neodpovedal.
2. Či trvá na tom, že by sa mali zrušiť Benešove dekréty a príslušné uznesenia Slovenskej národnej rady z toho obdobia. Neodpovedal.
3. Či trvá na téze, že Slovensko by sa malo ospravedlniť v parlamente Maďarom za to, čo sa stalo po druhej svetovej vojne. Neodpovedal.
4. Či bude trvať na tom, aby bolo na Slovensku také administratívne členenie, že by vznikli na hraniciach s Maďarskom tri alebo štyri župy, v ktorých, ako píše v knihe, žije značný počet Maďarov. Odpovedal formálne, čo je známe z jeho odpovedí. Môžem vám ju prečítať. Vyhol sa tomu, že by potvrdil alebo vyvrátil svoj kategorický názor z knihy vehementne obhajujúci takéto riešenie.
5. Či je ochotný potvrdiť, že 94 % občanov maďarskej národnosti na Slovensku hovorí dobre po slovensky. Neodpovedal.
6. Či trvá na tom, že pozornosť treba venovať takým formám samosprávy autonómie, ktoré sú založené na princípoch územnej autonómie. Nemôžem pokladať za odpoveď, keď sa snaží vysvetľovať pojem selfgovernment - samospráva a nezmieňuje sa ani slovom o tom, či trvá na princípoch územnej autonómie, ako je to v knihe.
7. Či trvá na tvrdení, že maďarská menšina má mať u nás iný štatút ako slovenská v Maďarsku, lebo tá maďarská je vraj autochtónna a nachádza sa na inom stupni vývinu. Odpovedal, že o autochtónnosti menšín by sa nemal viesť dialóg v parlamente, ale pán Csáky, pán podpredseda vlády toto nepravdivé tvrdenie sám použil v politickom kontexte vo svojej knihe, nuž som mal právo sa ho spýtať, či za svojím názorom stojí aj dnes. Neurobil to.
8. Či pozná jazykové fakty, ktoré svedčia o tom, že predkovia dnešných Maďarov koncom 9. storočia prišli na slovanské územie, ktoré malo vysoký stupeň civilizácie, a že stovky slov v dnešnej maďarčine, súvisiace s usadlým spôsobom života, sú slovenského pôvodu. Stôl - asztal, kľúč - kulcs, oblok - ablak, obed - ebéd, večera - vacsora, slama - szalma, seno - széna, holub - galamb a tak ďalej. Na toto neodpovedal.
9. Či trvá na tom, že pričlenenie časti Slovenska do Maďarska po Viedenskej arbitráži 2. 11. 1938 bolo návratom do Maďarska. Tak to znie v knihe. Neodpovedal.
10. Či trvá na tom, že na Slovensku by malo byť maďarské biskupstvo. Vyhol sa odpovedi poukazom na Vatikán, ktorý to má riešiť, ale v knihe sa biskupstva domáhal, ako sa domáhal aj zásahu Vatikánu. Teda za odpoveď sa to pokladať nedá.
11. Či je pravda, ako tvrdí v knihe, že maďarskí poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovali za ratifikáciu Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín schváleného Parlamentným zhromaždením Rady Európy. Neodpovedal. Pravda je však taká a poslanci, ktorí boli v tom čase v parlamente si to pamätajú, že poslanci, maďarskí poslanci zastupujúci maďarskú menšinu za ratifikáciu nehlasovali, pretože v tomto dohovore je reč len o individuálnych právach príslušníkov menšín. A pán Csáky zrejme obhajuje práva kolektívne, ktoré sa nikde v Európe neuplatňujú.
Tak teda, toto sú všetky tie veci, na ktoré mal pán podpredseda vlády Csáky odpovedať a odpovedal, ako som povedal, aj to veľmi vyhýbavo na tri, aj to nie presne, ako som tu citoval. Tak preto zdôrazňujem, že nie som spokojný s jeho odpoveďou a žiadam ho, aby na tieto otázky odpovedal znovu. To znamená, aby si ešte raz prečítal moju interpeláciu a aby ju neodbavil formálne tým, že z 11 otázok, aj to nie presne, odpovie iba na tri.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník, je to odpoveď registrovaná pod číslom 10? Áno.
Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Najprv by som sa chcela vyjadriť k odpovedi číslo 4. Je to odpoveď podpredsedu vlády pána Csákyho na moju interpeláciu vo veci uplatňovania zákonov Slovenskej republiky. Interpelovala som pána podpredsedu v tom zmysle, že som mu položila otázku, či pozná slovenské zákony a či uznáva, že ich treba dodržiavať. Ako príklad som mu uviedla zákon o štátnom jazyku, ktorý on sám ignoroval tým, že v médiách vyhlásil, že žiadny zákon na Slovensku nepredpisoval vydávanie vysvedčení iba v štátnom jazyku. Pán podpredseda mi na túto moju interpeláciu, ktorá mohla stačiť, keby bol iba povedal, že áno, poznám a dodržiavam zákony Slovenskej republiky, alebo nie, nepoznám a nedodržiavam, tak namiesto toho mi začal vysvetľovať znenie zákona o štátnom jazyku, ktorý podľa neho vôbec nepredpisoval, že vysvedčenia sa majú vydávať v štátnom jazyku. Čiže tým ma uistil v tom, že absolútne nepozná slovenské zákony, pretože v zákone o štátnom jazyku sa jednoznačne hovorí o tom, že úradné dokumenty sa vydávajú v štátnom jazyku. Nikto nemôže spochybniť to, že vysvedčenie je úradný dokument. Okrem toho dnešný pán podpredseda vlády bol aj členom tej skupiny maďarských poslancov, ktorí podávali zákon o štátnom jazyku na Ústavný súd a výsledok Ústavného súdu vôbec nerozhodol v tejto oblasti v prospech týchto poslancov, ale ukázal, že tu ústava nebola porušená. Takže ja by som znovu prosila podpredsedu vlády, aby mi zodpovedal na otázku, či ovláda zákony Slovenskej republiky a či je ochotný ich dodržiavať.
Druhá je odpoveď pod číslom 5. Je to odpoveď podpredsedu vlády pána Dzurindu na moju interpeláciu vo veci účasti členov vlády Slovenskej republiky na interpeláciách poslancov. Interpelovala som pána premiéra v tom zmysle, že je zodpovedný za činnosť vlády a na interpeláciách by mali ministri sedieť. Na minulých interpeláciách boli dvaja ministri, no dnes, keď sa pozriem, tak sú tu, myslím si, štyria, čiže zase úbohé množstvo. Takže myslím si, že moja otázka nebola aktuálna len vtedy, ale je aktuálna aj teraz. Ale veľmi zaujímavá je odpoveď pána premiéra, ktorý mi odpovedal, že určite uznám, že členovia vlády sú tak pracovne vyťažení, že aj keď prídu do parlamentu na interpelácie, tak poslanci sa chcú s nimi rozprávať, a preto sa ministri zdržujú v priestoroch Národnej rady. Je to skutočne zaujímavý a svojský výklad toho, čo sú to interpelácie a akú povinnosť majú ministri pri interpeláciách. Myslím si, že vláda je volená Národnou radou a ministri by mali mať aspoň takú povinnosť voči poslancom, nielen opozičným, ale aj koaličným, že by sa nemali potulovať kde-kade po priestoroch Národnej rady, ale že by mali sedieť na svojich miestach, a už keď ich nezaujímajú interpelácie, že nepočúvajú, nech si tu aspoň čítajú noviny, ale nech tu aspoň sedia a nech aspoň naoko sa tvária, že si plnia aspoň tieto povinnosti. Takže ľutujem, táto odpoveď, ktorú som tu dostala, nie je odpoveď hodná premiéra. Ja som oslovila premiéra, ale toto je odpoveď, ktorú mi poslal zrejme nejaký bicyklista, takže ja by som poprosila, keby mi na toto odpovedal pán premiér.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská bola posledná prihlásená do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci - pán poslanec Slobodník, ktorý vystúpil k odpovedi člena vlády, pána podpredsedu vlády Csákyho, a ktorý nesúhlasí s odpoveďou, ktorá je zaradená v tlači číslo 168 pod poradovým číslom a žiada, aby pán podpredseda vlády odpovedal novou odpoveďou na položené otázky poslanca Slobodníka. Pokiaľ som dobre porozumel rozprave, v ktorej vystúpila pani poslankyňa Slavkovská, takisto navrhuje uznesením prijať odporúčanie pre pána podpredsedu vlády Csákyho a pána predsedu vlády Dzurindu, aby znovu odpovedali novou odpoveďou na interpeláciu, ktorú podala a na ktorú odpoveď je uvedená pod poradovými číslami 4 a 5 v tlači číslo 168.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme najskôr hlasovať o týchto návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy a ktorými žiadajú páni poslanci o nové odpovede uvedených členov vlády.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tieto návrhy neschválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. januára 1999, tak ako sú uvedené v tlači číslo 168.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Konštatujem, že snemovňa nie je uznášaniaschopná. Prosím poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili.
Prosím, budeme hlasovať opäť o návrhu na uznesenie, ktorým konštatujeme, že berieme na vedomie odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov podané do 25. januára 1999.
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 25. januára 1999 a vyjadrenia poslancov k nim, tak ako som ich prečítal v návrhu uznesenia, zobrali na vedomie.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Ďalším bodom programu sú
interpelácie poslancov.
Na úvod chcem povedať, že podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie v Národnej rade. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu kancelárie.
Písomne sa do bodu programu interpelácie prihlásili pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Slobodník. Uzatváram ďalšiu možnosť podania prihlášok do interpelácií.
Ako prvý v interpeláciách vystúpi pán poslanec Krajči.
Pán poslanec Hort, prosil by som vás, keby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
podľa § 129 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra vnútra Slovenskej republiky.
Listom značka KM-422/99 zo dňa 29. januára 1999 ste oznámili predsedovi správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne doktorovi Stanislavovi Hollému, že ho dňom 31. januára 1999 odvolávate zo správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne. Uviedli ste, že doktor Hollý vykonával činnosť v správnej rade uvedenej zdravotnej poisťovne ako zástupca zamestnávateľa z titulu výkonu funkcie riaditeľa odboru na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Ako dôvod svojho rozhodnutia ste uviedli, že skončením služobného pomeru menovaného dôvody pre jeho členstvo v správnej rade v Spoločnej zdravotnej poisťovni zanikli.
V tejto súvislosti vás, pán minister, upozorňujem, že členstvo doktorovi Hollému v správnej rade Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorá je dočasnou správnou radou na obdobie dvoch rokov od vzniku poisťovne, nevzniklo vymenovaním zo strany zamestnávateľa, ale podľa § 31 ods. 1 zákona číslo 280/1997 Z. z. z titulu účasti v správnej rade bývalej poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Aj keby som prijal vašu argumentáciu o vymenovaní doktora Hollého za člena správnej rady zamestnávateľom, čo sa zrejme vzťahuje k správnej rade pôvodnej zdravotnej poisťovne, musím vás dôrazne upozorniť na to, že ani vymenovaný člen nemôže byť zo správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne odvolaný podľa ľubovôle zamestnávateľa, ale len za podmienok, ktoré sú obligatórne stanovené v § 13 ods. 1 zákona číslo 280/1997 Z. z. Ani jeden z tam uvedených dôvodov nenastal. Doktor Hollý je poistencom Spoločnej zdravotnej poisťovne a ako taký spĺňa podmienky § 13 tohto zákona pre členstvo v samosprávnych orgánoch Spoločnej zdravotnej poisťovne.
Váš postup, vážený pán minister, bol v prípade odvolanie doktora Hollého z členstva v správnej rade Spoločnej zdravotnej poisťovne zjavne protizákonný. Prosím vás, aby ste vysvetlili dôvody takéhoto vášho postupu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia v interpeláciách vystúpi pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
moja interpelácia smeruje k predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.
Vážený pán predseda vlády, po voľbách vaša vláda utlmila výstavbu diaľnic, ba na celý polrok úplne zastavila nielen práce na diaľniciach, ale i prípravu na ďalšiu výstavbu. Toto spôsobilo destabilizáciu stavebných firiem, ktoré sa na výstavbe diaľnic podieľali a následné prepustenie stoviek zamestnancov týchto stavebných firiem. Len v okrese Kysucké Nové Mesto to znamenalo nárast nezamestnanosti oproti marcu minulého roku o 7 %.
Vďaka postoju vašej vlády k diaľniciam dochádza k obrovským morálnym i materiálnym stratám. Obávam sa však, že tu dochádza i k strate medzinárodného kreditu Slovenskej republiky. Vy sám ste pred dvoma rokmi ako opozičný poslanec interpelovali pána premiéra Mečiara, kde ste zdôrazňovali urýchlenú výstavbu diaľnice severojužného ťahu a kritizovali ste ho, že v tom čase nebol ešte tento ťah cez Slovensko medzinárodne uznaným koridorom.
Vtedy nás pán premiér Mečiar ubezpečil, že tento koridor cez Slovensko pôjde. Skutočne medzinárodný dohovor o diaľničných koridoroch zaradil diaľnicu sever-juh cez Slovensko ako medzinárodný ťah. Bolo to schválené Európskou komisiu v Helsinkách ešte v roku 1997 za účasti pána ministra Jasovského. Dnes celkovým zastavením výstavby diaľnic a následne schválením variantu B, ktorý okrem juhu úplne pozastavuje výstavby diaľnice smerom na sever, je ohrozený tento dohovor a tým, ktorí bojujú o to, aby severojužný ťah nešiel cez našu krajinu, dáva tromfy do rúk.
Pán predseda, ako chcete obhájiť do budúcnosti tento medzinárodný dohovor, aby nebol spochybnený, a aká je časová predstava vlády na dokončenie tohto severojužného diaľničného ťahu? Verím, že vašu deklarovanú snahu o vstup do Európskej únie potvrdíte v budúcnosti i podporením výstavby diaľnic, pretože tieto sú predpokladom vstupu do Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Po nej sa pripraví pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni podpredsedovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budem interpelovať pána predsedu vlády. Predtým však si dovolím opätovne interpelovať dvoch pánov ministrov, a to pána ministra Šagáta a pána ministra Čarnogurského.
Pána ministra Šagáta som interpelovala 3. 12. 1998, o čom mám aj písomný záznam, aj stenografický záznam Národnej rady Slovenskej republiky, a pán minister dodnes mi neodpovedal. Týmto porušil § 130 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Prečítam opätovne tú interpeláciu, ktorú som mu už raz dala.
Vážený pán minister zdravotníctva, zdravotná starostlivosť je citlivou otázkou dotýkajúcou sa všetkých vekových kategórií. Sociálna dimenzia zabezpečenia tejto starostlivosti má veľký význam pre široké vrstvy nášho obyvateľstva. Preto bezplatná zdravotná starostlivosť, samozrejme, na základe platenia zdravotného poistenia, ktorú všetci platíme, je významným sociálnym právom občana a toto právo je garantované aj Ústavou Slovenskej republiky. Nedávno som zachytila správu, vážený pán minister, respektíve vaše vyjadrenie v rámci úvah o zdravotníctve, kde ste naznačili, že bude treba prehodnotiť ústavné zakotvenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Ústavná starostlivosť, ak dovolíte, budem citovať ústavu, je garantovaná ako bezplatná. V článku 40 sa uvádza: "Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon." Uviedli ste, pán minister, že toto pred chvíľou mnou prečítané ustanovenie našej ústavy bude treba v budúcnosti prehodnotiť. Z kontextu vašich myšlienok jasne vyplynulo, a dokonca myslím si, ste to aj povedali, že to prehodnotenie bude v rovine prehodnotenia bezplatnosti tejto zdravotnej starostlivosti.
Dovoľte mi, vážený pán minister, položiť otázku: Čo a ako mienite z platného znenia článku 40 Ústavy Slovenskej republiky zmeniť? Mienite zaviesť čiastočnú odplatu za zdravotnú starostlivosť? Nemáte pocit, že takýto krok by bol v príkrom rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi? Nemáte pocit, pán minister, že už avizované zvýšenie elektriny, plynu, nájomného a ďalších poplatkov plus zavedenie čiastočnej platby za zdravotníctvo by bol balík ekonomických opatrení, ktoré by naše obyvateľstvo neunieslo? Nemáte pocit, pán minister, že predchádzajúca vláda hospodárila s obdobným balíkom v rozpočte?
Vážený pán minister, nakoniec mi dovoľte malú úvahu ženy, ktorá ako každá iná žena hospodári s rodinným rozpočtom. Keď dáte určitú sumu peňazí dvom ženám za rovnakých sociálnych parametrov, rovnakého počtu členov rodiny, jedna z nich vie pokryť chod rodiny a vie preklenúť aj tie, ako sa hovorí, ťažké a dlhé dni pred výplatou, zatiaľ čo druhá to nedokáže a narobí dlhy a rodina žije zadlžená a topí sa v dlhoch. Dovolím si, vážený pán minister, uviesť úvahu, že vaše opatrenia v rámci krízového režimu, ktorý ste zaviedli, viac poškodili zdravotníctvo, ako mu prospeli.
Ďakujem za pozornosť.
Ďalšia interpelácia sa týka pána ministra Čarnogurského, ktorý mi na moju interpeláciu ešte z decembra odpovedal absolútne nie v rovine mojich otázok. Moja nová interpelácia znie:
Vážený pán minister, opätovne si vás dovolím interpelovať, a to tou istou otázkou ako minule. Dostala som vašu písomnú odpoveď, ktorá obsahovala obšírny výklad, ale sa týkala porušovania prezumpcie neviny poslancami Národnej rady. Žiaľ, pán minister, minuli ste sa podstaty mojej otázky. Táto smerovala úplne niekde inam. Sme svedkami záverov, ktoré môžu robiť len, sme svedkami situácie, že sa v spoločnosti robia závery, ktoré môžu robiť len príslušné orgány a hlavne súdy. A tieto závery robia politici a, žiaľ, aj členovia vlády. Z uvedeného jednoznačne je zrejmé, že som svoju interpeláciu nasmerovala na členov vlády, a nie poslancov. Sú to členovia vlády, ktorí v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky rozhodujú o vine toho-ktorého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve bývalého člena Mečiarovej vlády, ako aj ich štátnych tajomníkov.
Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 50 jasne uvádza, že len súd rozhoduje o vine. Teda žiaden člen vlády nemôže vynášať súdy o vine toho alebo onoho niekedy s konkretizáciou, čoho sa dopustil. Navyše Ústava Slovenskej republiky v článku 50 ods. 2 ustanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatný odsudzujúci rozsudok. Teda za nevinného sa musí o to viac považovať i ten, voči komu sa trestné konanie ešte ani nezačalo. Z uvedeného jasne vyplýva, že členovia súčasnej vlády, ktorí vyjadrili jednoznačné závery a konštatovania o vine, t. j., že ten alebo onen člen bývalej Mečiarovej vlády sa dopustil nezákonnosti alebo konal v rozpore s platným právom, je evidentné porušenie článku 50 Ústavy Slovenskej republiky. Je to cielená politická hra podporovaná viacerými masmédiami, a to vedome alebo nevedome.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie som vôbec spokojná s vašou odpoveďou, pán minister, a svoju interpeláciu opakujem s otázkou, ktorú som už v bývalej interpelácii položila a na ktorú ste neodpovedali. A otázka znie, či je vám ako ministrovi spravodlivosti ľahostajné porušovanie prezumpcie neviny a či naďalej zostanete nečinný pri permanentnom porušovaní princípu neviny, čím sa porušuje článok 50 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj § 2 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý koniec koncov prichádza do úvahy, až keď sa začne trestné konanie.
Ďalej mi dovoľte krátke interpelačné otázky na predsedu vlády.
Vážený pán predseda vlády, 54 tisíc občanov podpísalo petíciu Občania za dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Buďte taký dobrý dať mi odpoveď, či ste sa k tejto petícii vyjadrili a ako. Petícia bola odovzdaná okolo 20. marca 1999. Som toho názoru, že 54 tisíc občanov si zaslúži vašu odpoveď.
Druhá otázka. Interpelujem predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, a to otázkou: V kauze takzvaného únosu Michala Kováča mladšieho bola daná amnestia, a to nielen expremiérom Mečiarom, teda aj zastupujúcim prezidentom, ale aj exprezidentom Michalom Kováčom starším. Táto amnestia, čiže milosť sa týkala taktiež kauzy Michala Kováča mladšieho. Prečo ste zrušili len amnestiu, ktorú dal expremiér, respektíve exzastupujúci prezident Mečiar, a prečo ste nezrušili aj amnestiu, milosť danú Fegyveresovi, ktorý je korunným svedkom v kauze únosu Michala Kováča mladšieho? Vyhlásili ste, že vaším cieľom je zistiť objektívnu pravdu. Domnievate sa, že možno objektívnu pravdu zistiť, keď korunný svedok je amnestovaný a nebude sa zúčastňovať na konaní? Zaujímal by ma motív, keď ste už uložili amnestiu v tejto kauze a boli vydané dve amnestie v tejto kauze, prečo ste zrušili len jednu?
Ďalšia otázka na predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Vážený pán premiér, ako to, že mlčíte, keď váš podpredseda vlády v rozpore so zákonom o štátnom jazyku realizuje úradnú korešpondenciu v jazyku národnostnej menšiny označovaním hlavného mesta Slovenskej republiky za Pozsony, čo nie je jej úradný názov?
A posledná otázka na predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Vážený pán predseda, kedy zverejníte odpoveď na list, nie najpríjemnejší, ktorý ste dostali od Výboru na ochranu novinárov v New Yorku vo veci novinárov, ktorí boli internovaní na 28. poschodí Slovenskej televízie?
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
moja prvá interpelácia je na pani ministerku Schmögnerovú. V normálnych krajinách sa o problémoch zvyšovania cien hovorí vždy zrozumiteľne. U nás zrejme niečo také neplatí. Ministerstvo financií avizovalo, že s príchodom nového roku budú obyvatelia platiť viac za spotrebu elektrickej energie. Nehovorilo sa však o tom, že sa zvýšia ceny aj za takzvané pevné sadzby, čiže ľudovo povedané platby za elektromer. A tam veru ceny pokročili poriadne, o 100 percent. Ak napríklad má niekto sadzbu BN, zaplatí namiesto doterajších 59,50 Sk mesačne až 119 korún. S tým obyvatelia nerátali a neboli s tým ani uzrozumení. Takéto kamuflovanie pri odpočtoch a mlčanie pri zvyšovaní sadzieb je nanajvýš neseriózne voči občanom. Tvorcovia ekonomického ozdravovacieho balíčka, ktorí doň zabalili aj toto prekvapenie a nahlas o ňom nehovorili, postupovali, samozrejme, pokrytecky. Ale plnú zodpovednosť za to nesiete vy pani ministerka ako predstaviteľka rezortu ministerstva financií, ktoré je pod opatreniami, ktorými sa menia sadzby a ceny za elektrickú energiu, podpísané. Aký dôvod ste mali k tomu, že ste obyvateľov neinformovali presne?
Druhá moja interpelácia je na pána ministra Palacku. Pri rokovaniach o obnove autobusového parku sa váš štátny tajomník vyslovil za uprednostnenie českej Karosy, ktorá dodávala vlani podnikom SAD autobusy. Vyslovil pritom nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, že boli dodané v rámci clearingového vyrovnania za 2,4 milióna Sk, hoci ministerstvo zaplatilo za každý 3,2 milióna Sk. Slovbus, akciová spoločnosť Nové Mesto nad Váhom, získala osvedčenie o technickej spôsobilosti potrebné na výrobu autobusov v septembri 1998. Cena jedného autobusu bola 2,6 milióna Sk. V tomto roku v dôsledku kurzových pohybov sa zdvihla na 2,7 milióna, čo je stále lacnejšie, ako predáva Karosa. Slovbus zamestnáva 80 ľudí v závode a 70 ľudí mimo závodu. Pri nabehnutí na plánovanú kapacitu výroby sa zvýši počet zamestnancov na 300 a mimo závodu na 500 osôb. Pán štátny tajomník Kurej, donedávna odborársky boss, jednoznačne ide proti slovenským robotníkom. Ako to, že ministerstvo hovorí o rozvoji domácej autobusovej dopravy a neprijalo žiadne opatrenie na ochranu domáceho trhu? Mienite v tomto smere, pán minister, niečo urobiť?
Tretia moja interpelácia je na pána ministra Ftáčnika. Interpelujem pána ministra v otázke zvyšovania miezd pracovníkov v školstve. Už som sa z médií dozvedela, že v tomto roku nemožno očakávať žiadne zvýšenie tarifných platov, ale že pán minister počíta s vyplatením trinásteho, prípadne aj štrnásteho platu pre učiteľov. Ako možný zdroj uviedol dodatočné príjmy, ktoré vláda získa z privatizácie Československej obchodnej banky. Vaša snaha, pán minister, uspokojiť učiteľov je chvályhodná, ale bolo by treba si na to vyberať vhodnejšie a hlavne dôveryhodnejšie argumenty, z ktorých by až tak nekričala nemožnosť ich uskutočnenia. Asi ste si nevšimli, že príjmy z privatizácie Československej obchodnej banky si už totiž zarátala do svojich príjmov Národná banka Slovenska, ktorá je vlastníkom slovenského 24-percentného podielu a ktorá len preto mohla sľúbiť, že odvedie do štátneho rozpočtu dodatkový odvod 3 miliardy Sk. Čiže s týmito peniazmi už rozpočet počíta, ale nie pre školstvo. Okrem toho je tento príjem veľmi pochybný, najmä jeho výška, pretože česká vláda chce svoj väčšinový podiel predať samostatne, čím logicky sa slovenský podiel stane menej zaujímavý pre budúceho investora a bude tak musieť byť lacnejší.
A ešte jedna nezanedbateľná skutočnosť. Česká strana sa domáha najskôr vyrovnania záväzku slovenskej inkasnej jednotky voči Československej obchodnej banke, čo činí vyše 15 miliárd korún. Takže prezentovať, že z tejto operácie budú peniaze na trinásty a štrnásty plat učiteľov, je márne a nezodpovedné. Aj ďalšie príjmy z predaja vládou v rozpočte nešpecifikovaného štátneho majetku sú vo hviezdach. A ak aj vláda nejaké získa, nebudú to príjmy rozpočtu, ale príjmy Fondu národného majetku, ktorý vykazuje schodok 3 miliardy Sk na tento rok a potrebuje tie príjmy pre držiteľov dlhopisov. Samozrejme, že vláda môže prijať zákon, aby príjmy z privatizácie boli príjmami štátneho rozpočtu, ale čo na to Medzinárodný menový fond? Podľa jeho metodiky totiž, a my sa ňou musíme riadiť, príjmy z privatizácie ako neopakovateľnú výpomoc zahŕňa do rozpočtového deficitu. Takže namiesto plus 3,9 miliardy by išlo mínus 3,9 miliardy, a to už nehovorím o tom, že neopakovateľné príjmy prejesť v spotrebe je pre budúcu ekonomiku veľmi nebezpečné. Takže z čoho, pán minister, chcete zobrať peniaze na trinásty a štrnásty plat pre učiteľov?
Ďalšia moja interpelácia je na pána premiéra.
Pán premiér, interpelujem vás vo veci prítomnosti maďarských politikov vo vláde. Odhliadnuc od toho, že to je svetová rarita, aby menšina, ktorá sústavne útočí na vlastnú krajinu klamstvami o tom, že sa im nedostáva práv, bola vo vláde. Šokujúce je aj to, že svoje vládne posty využíva iba vo svoj prospech a prospech krajiny ako celku ju nezaujíma. Koniec koncov ukazuje sa to každý deň, ukázalo sa to i pri rozpočte. Mňa môžete obviniť z nacionalizmu a šovinizmu, pretože tak nálepkujete celú Slovenskú národnú stranu, ale takéto názory prezentuje celkom verejne aj váš koaličný partner Strana demokratickej ľavice. V sobotu 20. marca v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu podpredseda SDĽ pán Weiss ostro obvinil Stranu maďarskej koalície, že nevidí širšie záujmy, ako sú záujmy menšiny, a že vstúpili do vlády len a len výlučne so svojou vlastnou etnickou regionálnou agendou. Citujem jeho vlastné slová. Ďalej vykričal, že pán Nagy a pán Duray sa jednoznačne vyjadrili, že chcú mať pod dozorom pozemkový fond, pretože tu ide o získanie maďarskej pôdy, aby ju mohli obrábať Maďari. Dokonca pán Weiss išiel ešte ďalej a uviedol, že zo Strany maďarskej koalície boli pokusy otvoriť reštitučné zákony, čo tvrdil v začiatkoch aj pán poslanec Fico, ale potom sa to obrátilo proti nemu. Takže teraz to tvrdí už aj pán poslanec Weiss. A že cesta pána Bugára ako podpredsedu parlamentu do Budapešti sa stala cestou Strany maďarskej koalície. Takéto otvorené útoky SDĽ voči Strane maďarskej koalície nie sú ojedinelé. Sám predseda SDĽ označil taktiku Strany maďarskej koalície v súvislosti so zablokovaním parlamentu pri rozpočte za vydieranie. Naozaj ostré slová. Ibaže je jasné, že predstavitelia SDĽ útočia iba preto, aby si svoju pošramotenú povesť u voličov, že išli so Stranou maďarskej koalície do vlády, vylepšili. Každý súdny človek totiž vopred vedel, a politici SDĽ nie sú predsa hlupáci, že Strana maďarskej koalície bude pokračovať v nátlakovej politike, tak ako to robila doposiaľ. SDĽ teda išla do vlády s Maďarmi vedomá si toho, čo bude nasledovať. Je to však jej problém.
Mňa však zaujíma postoj premiéra Slovenskej republiky. Čo je za tým, že ste zobrali Maďarov do vlády? Doteraz ste tu stále zahmlievali krásnymi frázami o demokracii a ľudských právach a odmietali ste nejaký iný dôvod. V spomínanej diskusnej relácii však podpredseda parlamentu pán Bugár sa proti útokom poslanca Weissa bránil i tým, že hovoril, citujem, o nejakých tromfoch proti tejto vláde, ktoré keby vytiahol z rukáva pred poslucháčmi, vraj by narobili poriadny rozruch. Pán premiér, ste zodpovedný za zostavenie vlády. Ste zodpovedný za to, že v nej sú predstavitelia Strany maďarskej koalície. Ste zodpovedný za to, že podpredseda vlády je pán Csáky, ktorý otvorene hovorí o teritoriálnej autonómii pre južné Slovensko. A vám takýto člen vlády neprekáža. Kam ste ešte ochotný ustúpiť? Čo sú to vlastne za tromfy, ktoré pán Bugár má a ktorými sa verejne vyhráža vám i celej vláde v relácii Slovenského rozhlasu?
A posledná interpelácia na pána premiéra Dzurindu je takáto.
Pán premiér, už pri minulých interpeláciách som vás interpelovala, že nemáte žiadnu disciplínu vo vláde, zrejme nemáte žiadnu autoritu, pretože vaši ministri totálne ignorujú interpelácie v parlamente. Dnes sa to ukazuje znovu. Takže znovu sa vás pýtam, čo mienite urobiť preto, aby ste si zlepšili svoj imidž pred vlastnými ministrami, ktorí vás zrejme nemajú za nič.
Ďakujem pekne.