Trinásty deň rokovania
11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
9. apríla 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Na základe záverov poslaneckého grémia a návrhu šiestich poslaneckých klubov dávam hlasovať o zaradení bodu - návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady, ktorý máte ako tlač 194.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zaradení tohto bodu na rokovanie Národnej rady ihneď, čiže by to bol prvý bod dnešného rokovania.
Prezentujme sa a hlasujme o zaradení bodu o voľbe člena Rozhlasovej rady na rokovanie dnešnej schôdze ako prvý bod.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento bod zaradili na rokovanie dnešnej schôdze.
Nasleduje
návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady.
Návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady, ktorý pripravil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ste dostali ako tlač 194, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím povereného člena výboru pre kultúru a médiá poslanca Dušana Jarjabka, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení páni ministri,
dámy poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady, je to ako tlač 194.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 53 z 10. novembra 1998 zvolila v tajnom hlasovaní okrem iných Dr. Jozefa Tarčáka za člena Rozhlasovej rady. Pán Jozef Tarčák listom doručeným 7. apríla 1999 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že keďže sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky nastúpením na uprázdnený mandát po Jánovi Smerekovi dňa 16. marca 1999, vzdáva sa funkcie člena Rozhlasovej rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky informoval o tejto skutočnosti na poslaneckom grémiu, konanom 7. apríla 1999, a predmetný list postúpil výboru pre kultúru a médiá.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval oznámenie Jozefa Tarčáka o vzdaní sa členstva v Rozhlasovej rade a v prijatom uznesení číslo 38 zo dňa 8. apríla 1999 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že podľa § 7 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov členstvo Jozefa Tarčáka v Rozhlasovej rade zaniklo jeho nastúpením na uprázdnený poslanecký mandát.
Podľa § 7 ods. 2 zákona číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov rada má 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Na uprázdnené miesto je takto potrebné zvoliť nového člena rady do konca funkčného obdobia člena rady, ktorého miesto sa uvoľnilo. Je to § 7 ods. 4.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá dostal návrh kandidáta na člena Rozhlasovej rady a je ním Dr. Marián Lencses. Návrh predkladá klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá posúdil predložený návrh kandidáta na člena rady a konštatoval, že je v súlade s kritériami podľa § 7 ods. 2 až 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, je to tlač 194, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
1. zvolila podľa § 7 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov nového člena Rozhlasovej rady na funkčné obdobie člena rady, ktorého miesto sa uvoľnilo podľa § 7 ods. 4,
2. voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Bratislava 8. apríla 1999. Ján Budaj, podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Jarjabek.
Pán poslanec Jarjabek sa hlási ústne do rozpravy k tomu bodu.
Nech sa páči.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom dal návrh na verejné hlasovanie o návrhu na člena Rozhlasovej rady.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne. Zároveň uzatváram rozpravu o tomto bode.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Ako už uviedol navrhovateľ, pán poslanec Jarjabek, dal návrh, aby sme voľbu člena Rozhlasovej rady vykonali verejným hlasovaním.
Prosím, dávam o tomto návrhu pána poslanca Jarjabka hlasovať. Hlasujeme o návrhu, aby sa o návrhu na nového člena Rozhlasovej rady hlasovalo verejne. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Hlasovali všetci.
Konštatujem, že sme tento návrh prijali a budeme hlasovať verejne.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, ako ho máte v tlači 194.
Prosím, pán navrhovateľ a zároveň pán spravodajca, uveďte toto hlasovanie o uznesení, ktoré je v tlači 194.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady (tlač 194).
"Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že Dr. Jozef Tarčák podľa § 7 ods. 2 písm. d) v spojení s ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov sa vzdal funkcie člena Rozhlasovej rady, čím jeho členstvo v rade zaniklo.
B. zvolila podľa § 7 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov vo verejnom hlasovaní Dr. Mariána Lencsesa za člena Rozhlasovej rady do konca funkčného obdobia člena rady, ktorého miesto sa uprázdnilo."
Ďakujem pekne, skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Jarjabek.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Mariána Lencsesa za člena Rozhlasovej rady do konca funkčného obdobia člena rady, ktorého miesto sa uprázdnilo po pánu poslancovi Tarčákovi.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám poďakoval za promptné vyriešenie tejto záležitosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove (tlač 192).
Schôdzu sme prerušili tým, že nebola možnosť vystúpenia s faktickými poznámkami, preto by sme teraz dali priestor faktickým poznámkam a potom sa prihlásil do rozpravy pán predseda vlády.
Ako prvý s faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Tatár. Nech sa páči, máte slovo.
Pán poslanec Tatár sa vzdáva faktickej poznámky. Ďakujem.
Ďalej sa hlásil pán poslanec Osuský. To sú faktické poznámky na pána ministra zahraničných vecí.
Vzdávate sa? Ďakujem.
Pán poslanec Šepták. Faktická poznámka na pána ministra zahraničných vecí.
Poslanec R. Šepták:
Pán predseda, ale ja už si, bohužiaľ, nepamätám, na čo som chcel reagovať, takže je to úplne zbytočné. A vidíte, že aj moji kolegovia sú z toho prekvapení, takže...
Predseda NR SR J. Migaš:
Ja len začínam z toho, z čoho sa prerušila schôdza, páni poslanci.
Pán poslanec Engliš, nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy z pléna.)
Poslanec A. Engliš:
Ja viem jasne, o čom hovorím.
Ja by som sa chcel v podstate aj spýtať pána ministra Kukana, kedy rokoval o poskytnutí vzdušného priestoru Slovenskej republiky pre bojové vojenské lietadlá a kedy ho prisľúbil, pretože podľa našich informácií rokoval 27. januára 1999 a vtedy ho aj prisľúbil. Pritom o dva mesiace ešte pred Národnou radou, ak to tak môžem nazvať, klamal občanov Slovenskej republiky, že ide len o prelety cisternových alebo tankovacích lietadiel. V normálnej demokratickej krajine by pán minister Kukan už sám odstúpil.
Ja sa ho chcem teda pýtam, či tak neučiní po tomto zverejnení alebo po zverejnení svojich termínov a rokovaní, ktoré predniesol dávno predtým, ako tu zavádzal Národnú radu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalej bola s faktickou ponámkou prihlásená pani poslankyňa Tóthová. Nie je prítomná. Pani poslankyňa Podhradská. Nie je prítomná. Pán poslanec Zajac sa vzdáva faktickej poznámky. Pán poslanec Prokeš. Nie je prítomný. Pán poslanec Cuper sa vzdáva faktickej poznámky. Pán poslanec Sitek. Nie je prítomný. Pán poslanec Paška, faktická poznámka na pána ministra zahraničných vecí.
Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister,
ja, samozrejme, tak ako všetci poslanci Národnej rady, uznávam, že pozícia vlády pri rokovaniach o povolení na prelety lietadiel Severoatlantického paktu ponad územím Slovenskej republiky bola chúlostivá a že ste museli, povedal by som, dosť rýchlo zaujať stanovisko. Napriek tomu sa nazdávam, že vaše stanovisko mohlo byť troška opatrnejšie. Nemuseli ste povoľovať prelety bojových lietadiel. Tiež si myslím, že ste sa o tejto veci mohli poradiť s Národnou radou, pretože ako sa ukázalo, toto rozhodnutie znamenalo, že juhoslovanská federácia pokladá svoj vzťah k Slovenskej republike v súčasnosti za vojnový stav. Taký je dôsledok vášho rozhodnutia, a preto si myslím, že vaše rozhodovanie mohlo byť trochu viac zvažované a malo byť prerokované v Národnej rade.
A čo sa týka vášho vyjadrenia k poslancom Slovenskej národnej strany, že trocha emotívne reagujeme, viete, je to celkom prirodzené. Vo Vojvodine žijú občania slovenskej národnosti a my zo Slovenskej národnej strany cítime zodpovednosť aj za životy týchto našich občanov a uvedomujeme si dôsledky rozhodnutia vlády vo vzťahu k týmto občanom.
Ďalej by som vám chcel povedať, že dosť často používate termín medzinárodné spoločenstvo, ktorým označujete 19 štátov Severoatlantickej aliancie. Podľa môjho názoru medzinárodné spoločenstvo je reprezentované Organizáciou Spojených národov. A Organizácia Spojených národov nikdy nedala súhlas na bombardovanie alebo na vojenské akcie v Juhoslávii. Takže myslím si, že z vašej strany dochádza k nedorozumeniu a k nepravdivej informácii. Medzinárodné spoločenstvo takýto súhlas alebo takéto rozhodnutie nikdy neurobilo. Preto by som vás prosil aj pri vystupovaní, aby ste...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Vzdávam sa vystúpenia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej pani poslankyňa Mušková chce vystúpiť. Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka na pána ministra zahraničných vecí.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ja len veľmi krátko.
Vážený pán minister,
vy ste hovorili, že nie je problém, náš veľvyslanec v Juhoslávii je bežne prijímaný. Ja sa len chcem spýtať vás, či takýto problém nemá aj veľvyslanec Juhoslávie, či je bežne prijímaný aj on, lebo viem, že žiadal prijatie v Národnej rade, myslím si, že aj k vám, a minulý týždeň prijatý nebol.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ja by som sa dotkla tej časti vystúpenia pána ministra, kde hovoril o vystúpeniach veľvyslanca Juhoslávie u nás na Slovensku a hovoril, že jeho vyhlásenia sú nenáležité. Veľmi ma zaujalo toto štylistické spojenie "nenáležité vyhlásenia". Ja si myslím, že pán veľvyslanec hovoril to, čo ho trápi. A posudzovať, že tie vystúpenia sú nenáležité, to je podľa mňa zas nenáležité od nášho ministra zahraničia.
Okrem to, pán minister, vy ste tu stále hovorili o kosovských Albáncoch, ktorí sú vyháňaní z domovov a vraždení. Je mi ich skutočne úprimne ľúto, ale ani pol slovom ste sa nezmienili o tom, ako k tomu sporu prišlo. Pretože ono prišlo k tomu preto, že tam boli nejaké "nenáležité", to je váš výraz, nenáležité požiadavky zo strany kosovských Albáncov smerom na Srbov. A o tomto treba hovoriť. Pretože ak nejaká etnická menšina, teraz v teoretickej rovine, by žiadala, aby sa stala nadradenou napríklad nad zvrchovaný štát, tak je to podľa vás náležité alebo nenáležité, aby kvôli tomu vznikol nejaký konflikt? A toto bolo príčinou začiatku konfliktu v Kosove. A myslím si, že týmto treba začínať a nielen tým, že teraz sú vyháňaní z domovov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Kolláriková. Nie je prítomná.
Posledná faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.
Pani poslankyňa Belohorská, prihlásili ste sa s faktickou poznámkou minulý týždeň.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda, ja som sa však prihlásila aj do diskusie. Viem, že predo mnou bol pán Šebej, tak sa chcem spýtať, či bude ešte možnosť diskusie. Riadne písomne som prihlásená.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ukončíme prihlásených s faktickými poznámkami.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ja som prihlásená písomne do rozpravy, to chcem využiť. Teraz nebudem mať faktickú pripomienku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže všetky faktické poznámky, ktoré boli, sme vyčerpali.
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči, neboli ste prítomný. Nech sa páči - faktická poznámka.
Potom pán premiér vystúpi v rozprave.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda, za túto ústretovosť, skutočne, že mi dovolíte vystúpiť, a ospravedlňujem sa, že som tu nebol na začiatku.
Ja by som rád povedal pánovi Kukanovi a pánovi Dzurindovi, ministrovi zahraničných vecí a premiérovi bábkovej vlády na Slovensku, že by sa mali viacej venovať zdravotníctvu, lebo sa im podaril kúsok, ktorý podľa mojej mienky bude vysoko hodnotený vo všetkých odborných lekárskych kruhoch. Podarilo sa im totiž voperovať Slovenskú republiku do zadku Spojených štátov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Teraz vystúpi v rozprave pán predseda vlády.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Chcem ešte pripomenúť pre diskutujúcich, ktorí budú vystupovať v rozprave, že Národná rada sa svojím uznesením číslo 242 uzniesla, že v rozprave k tomuto bodu programu bude dĺžka rečníckeho času vystúpenia poslanca najviac 10 minút. To len pripomínam to, čo sme si schválili minulý týždeň.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
panie poslankyne, páni poslanci,
v prvom rade sa vám chcem poďakovať za vašu ústretovosť, za to, že ste preložili dokončenie rozpravy vzhľadom na naše cesty na dnešný deň, na dnešné dopoludnie.
Rád využívam túto príležitosť predstúpiť pred najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky s informáciou o reakciách slovenskej vlády na prebiehajúci konflikt v Juhoslovanskej zväzovej republike a o krokoch, ktoré boli v tejto súvislosti z našej strany podniknuté. Viem, že by som sa mohol vo svojom vystúpení obmedziť na strohé konštatovanie, že vláda postupovala v zmysle svojich kompetencií. Neporušila ústavu, ani iný zákon a opierajúc sa o široký mandát voličov z nedávnych parlamentných volieb uplatnila svoje právo a svoju povinnosť v takýchto situáciách konať. Nechcem sa však v nijakom prípade skrývať do ulity vlastných kompetencií, práve naopak, som presvedčený, že nastal čas, aby bolo o aktivitách vlády v tejto oblasti plne informované plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Úprimne povediac, ak majú niektorí z vás pocit, že ten čas mohol nastať už dávnejšie, ani sa nebudem usilovať vám veľmi a za každú cenu protirečiť. Dovolím si iba apelovať na vaše pochopenie toho, že v uplynulých dvoch týždňoch nabrali udalosti dynamický spád, všetci sme boli priebežne konfrontovaní s meniacou sa situáciou a novými výzvami a možno je aj na jednej strane dobré, že sa takto schádzame až dnes, po dvoch mimoriadnych zasadnutiach vlády z tohto týždňa, keď je zároveň už lepšie možné odprezentovať pred vami aktivity vlády v určitom, aspoň čiastkovom súhrne. Tento čas, ktorý sme získali, sme využili aj na to, že sme získali niektoré nové informácie, doplňujúce informácie. A ja by som vás rád napríklad oboznámil s touto informáciou.
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky prevzalo 15. októbra, teda ešte za predchádzajúcej vlády, nótu Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov s nasledujúcou požiadavkou, ktorú najlepšie vystihne odpoveď Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 23. októbra 1998. Podčiarkujem, bolo to ešte za obdobia vlády dnešnej opozície. Dovoľte mi, aby som túto odpoveď Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky prečítal.
"Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky prejavuje úctu veľvyslanectvu Spojených štátov amerických a má česť opovedať na Vašu nótu číslo 113/1998 - žiadosť o udelenie permanentného stáleho diplomatického povolenia - a má česť informovať veľvyslanectvo Spojených štátov amerických, že súhlasí s permanentným diplomatickým povolením pre prelety a pristátia vojenských i civilných lietadiel Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky na rok 1999 za nasledujúcich podmienok:
1. Letový plán bude informatívne predložený v súlade s AIP Slovenskej republiky na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky.
2. Let sa bude uskutočňovať výhradne po stanovených letových trasách a líniách.
3. Slovenské orgány si vyhradzujú právo zrušiť svoj súhlas v prípade mimoriadnej udalosti, o ktorej bude druhá strana včas informovaná diplomatickou cestou."
Na záver je zdvorilostná formulácia.
Na základe tohto politického súhlasu ministerstva zahraničných vecí, bol to všeobecný súhlas na všetky prelety lietadiel Spojených štátov, reagoval Generálny štáb Armády Slovenskej republiky, podpísaný generálporučík Štefan Gombík, toho istého dňa 23. októbra. Opakujem, bolo to v dobe vlády dnešnej opozície takto.
Ministerstvo. Vec: Udelenie permanentného diplomatického povolenia. "Na základe vašej žiadosti", je tam číslo ministerstva zahraničných vecí, "súhlasím s udelením permanentného diplomatického povolenia k preletom špeciálov Spojených štátov amerických pre transporty VIP, to znamená významných osôb, humanitárne lety, prepravu oficiálnych delegácií a vojenských transportných lietadiel, cez územie Slovenskej republiky, a k pristátiu na území Slovenskej republiky na dobu od 1. januára 1999 do 31. decembra 1999.
Diplomatické povolenie je potrebné žiadať, ak z kontextu vyplýva individuálne následné:
- ak let alebo časť letu bude mimo stanovenej letovej trasy,
- ak ide o prepravu zbraní, munície, rádioaktívnych a výbušných látok,
- ak ide o let alebo pristátie vojenského bojového lietadla,
- ak ide o pristátie na vojenskom letisku."
Všeobecný súhlas bol teda podmienený aj žiadosťami o individuálne súhlasy v takýchto prípadoch.
Dovoľte mi, aby som teraz jasne deklaroval, že vláda Slovenskej republiky nemala a nemá v úmysle postupovať v takejto závažnej oblasti jednostranne bez komunikácie s ostatnými ústavnými inštitúciami a verejnosťou, či dokonca zámerne zamlčujúc a skrývajúc niektoré skutočností, ako to v uplynulých dňoch niektoré kritické hlasy na našu adresu tvrdili. Dúfam, že sa mi v mojom vystúpení a následnej diskusii podarí akékoľvek pochybnosti o transparentnosti našej politiky v tomto smere celkom odbúrať.
Ešte chcem vyjadriť svoj súhlas so všetkými, ktorí zastávajú názor, že krízový vývin v oblasti bývalej Juhoslávie, konflikt v Kosove a následné vojenské operácie Severoatlantickej aliancie proti Juhoslovanskej zväzovej republike sú závažnými javmi odohrávajúcimi sa v tesnej blízkosti našich hraníc. Aj preto naše postoje k nim môžu na dlhé roky ovplyvniť ďalšie smerovania, budúce postavenie Slovenskej republiky v celoeurópskom kontexte, a preto by bolo veľmi nebezpečné pokúšať sa zamiesť takéto problematické otázky pod koberec a tváriť sa, že sa nič závažné nedeje.
Výmenu informácií a vecnú diskusiu k tejto téme vítam, pretože som presvedčený, že ak sa nám podarí odbúrať emócie, a to je, domnievam sa, v takýchto situáciách tak vo vláde, ako aj v parlamente našou profesionálnou povinnosťou, ak sa nám podarí hodnotiť situáciu cez prizmu dlhodobých strategicko-bezpečnostných záujmov našej vlasti a jej obyvateľov, máme reálnu nádej, že naše stanoviská sa zblížia a kroky uskutočnené vládou v uplynulých dňoch nebudú vnímané niektorými našimi oponentmi v takej rozpornej polohe.
Chcem sa zámerne vo svojom vystúpení vyhnúť akýmkoľvek zmienkam, ktoré by dnešnú politickú atmosféru v slovenskom parlamente ďalej polarizovali. Naopak, dúfam, že sa nám všetkým podarí v diskusii k tejto závažnej téme odložiť optiku našich prirodzene odlišných politických a straníckych záujmov s cieľom hľadať riešenia, ktoré nebudú v rozpore s principiálnymi záujmami Slovenskej republiky.
A teraz mi dovoľte, aby som uviedol niekoľko faktov, niekoľko skutočností.
22. marca tohto roku ministerstvo zahraničných vecí dostalo nótu Spojených štátov amerických, ktorá žiadala o súhlas alebo o povolenie s preletmi tzv. tankovacích lietadiel nad územím Slovenskej republiky.
23. marca - deň na to Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky dostalo nótu Severoatlantickej aliancie, ktorá žiadala o všeobecný súhlas, podobný, ako udelila predchádzajúca vláda, tak ako som ho pred chvíľočkou prečítal.
24. marca prebehla diskusia vo vláde navzdory tomu, že kompetencie sú plne na strane Generálneho štábu a ministerstva zahraničných vecí. Podnetom na túto diskusiu boli teda uvedené dve nóty, ktorých konkrétne vymedzenie, o aké lietadlá by malo ísť, teda o tankovacie lietadlá, obsahovala iba jedna z týchto nót. Aj preto sa diskusia vnímala vo veľkej časti verejnosti, ale ako sa neskôr ukázalo, aj vo vláde, predovšetkým z pohľadu tankovacích lietadiel. Takto vzniklo aj určité nedorozumenie aj medzi samotnými členmi vlády o konkrétnom obsahu nášho súhlasu. Aj preto sa problémom vláda zaoberala ihneď po Veľkej noci v utorok 6. apríla 1999, kde okrem odstránenia nedorozumenia sme rozhodli o zjednodušení povoľovacieho systému na individuálne lety a prelety, ako aj o humanitárnej pomoci.
Rád by som vás veľmi zodpovedne informoval ešte o jednej skutočnosti. Do onoho zasadania v utorok 6. apríla 1999 nepreletelo ponad územím Slovenskej republiky ani jediné bojové lietadlo.
Ďalšia moja informácia sa bude dotýkať zasadania vlády dnes ráno, keď sme naše rozhodnutie o poskytnutí humanitárnej pomoci premenili na celkom konkrétne opatrenia a prijali sme uznesenie o vyčlenení 80 mil. Sk na humanitárnu pomoc v rozčlenení na 39 463 000 Sk, ktoré je potrebné vyčleniť na ubytovanie potenciálneho množstva 500 utečencov alebo vyhnancov. A ten zvyšok 40 537 000 korún bude rozdelený tak, ako sa dohodnú ministerstvá hospodárstva, pôdohospodárstva, dopravy na spoločnom rokovaní. Do 15. apríla tieto peniaze budú vyčlenené. Celou koordináciou je poverený minister zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom vnútra a minister hospodárstva v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva a ministrom dopravy majú takpovediac rozmeniť na drobné - na lieky, najmä na potraviny a na ostatné potrebné veci, ale aj o zabezpečení dopravy tak, aby sa tieto veci dostali na miesto určenia včas. Táto suma 80 mil. korún je doplnená ešte objemom 4,2 mil. Sk, ktoré netreba zaplatiť, pretože ministerstvo vnútra našlo isté vnútorné rezervy - deky, prikrývky, stanový materiál a iné zariadenia -, ktoré je schopné vyčleniť bez toho, že by tento materiál bolo nevyhnutné pokrývať novými peniazmi, prostriedkami povedzme zo štátneho rozpočtu. Toľko zatiaľ fakty.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teraz krátke hodnotenie situácie z pohľadu súčasnosti aj po tom, čo som mal možnosť diskutovať vývoj v Kosove, vývoj v Juhoslovanskej zväzovej republike s predstaviteľmi viacerých krajín v nedávnych dňoch. Otázka znie, či Slovensko, myslím si, že fundamentálna otázka znie, či Slovensko chce patriť do rodiny kultúrnych, prosperujúcich a kultivovaných národov Európy alebo azda niekde inde. Ak Slovensko chce patriť do tejto rodiny a vláda Slovenskej republiky tvrdí, že jednoznačne áno, potom nemôžeme zatvárať oči pred pravdou a zbavovať nás samých zodpovednosti, ktorú poznanie tejto pravdy prináša.
Podľa môjho názoru pravda hovorí, že v Juhoslovanskej zväzovej republike sa deje genocída nevídaného rozsahu. Presvedčil som sa o tom napríklad v rozhovoroch s predsedom bulharskej vlády, ktorý navštívil Slovensko tento týždeň a ktorý ma informoval, že spočiatku bolo bulharské obyvateľstvo proti náletom aliancie, ale keď začali vyhnanci, lebo pán premiér Kostov ma upozornil, aby sme nehovorili o utečencov, ale o vyhnancoch z Kosova, z Juhoslávie, keď začali prúdiť do Bulharska, keď občania začali vnímať tú strašnú katastrofu, ako sa s týmito ľuďmi zaobchádza, začali vnímať pravdu a verejná mienka sa jednoznačne mení a obracia iným smerom. Podčiarkujem, že Bulharsko je susediacou krajinou s Juhoslovanskou zväzovou republikou. Podčiarkujem, že je to slovanský národ a národ, ktorého drvivá väčšina sa hlási ku kresťanstvu.
Mal som teraz veľmi dobrú možnosť hovoriť s predsedom talianskej vlády Massimom D´Alemom, okrem nášho oficiálneho stretnutia sme strávili spolu čas pri obede a bol veľmi široký priestor. Predseda talianskej vlády ma informoval, že strávil ostatnú nedeľu celý deň na hraniciach medzi Albánskom a Kosovom. Nebudem apelovať na vaše city, keď som pred chvíľočkou volal po tom, aby sme rozhodovali racionálne, ale poviem iba niekoľko slov. Predseda vlády bol zhrozený z toho, čo videl. Informoval ma o číslach, o ľuďoch, o počtoch ľudí, ktorí sú dnes už v Albánsku, v Čiernej Hore, Macedónii. Hovoril o nevídanom utrpení, ktoré títo ľudia zažívajú a ocenil doterajšie principiálne postoje vlády Slovenskej republiky.
Pravda naozaj teda hovorí, že v Juhoslovanskej zväzovej republike sa deje genocída nevídaného rozsahu, že jej autorom je neľudský Miloševičov režim, ktorý sa rozhodol etnicky vyčistiť svoj štát, svoju krajinu. Pravda je taká, že Miloševičovi ľudia vyháňajú z vlasti nie desiatky, stovky, ale už státisíce, státisíce svojich spoluobčanov. Ľudia utekajú nie z Kosova pred náletmi aliancie, ale pred besnením Miloševičových ľudí.
Politický súhlas na prelet lietadiel Severoatlantickej aliancie ponad územie bol vlastne potvrdením vzťahu k hodnotám, ktoré chce slovenská vláda, ale myslím aj občania Slovenskej republiky, podporovať. Sú to hodnoty ako právo na život, právo na spolunažívanie bez ohľadu na rasovú, náboženskú alebo etnickú príslušnosť. Je to právo žiť vo svojej vlasti slobodne na základe všeobecne prijatých ľudských a občianskych práv.
Politický súhlas s preletmi lietadiel NATO ponad územie Slovenskej republiky je potrebné vnímať predovšetkým z tohto uhla pohľadu ako výraz našich jasných principiálnych postojov rešpektujúcich tieto hodnoty, na ktorých stojí Severoatlantická aliancia, Európska únia, vyspelé civilizované európske obyvateľstvo.
Pokojne môžeme však tento súhlas vnímať aj ako potvrdenie schopnosti a vôle zintenzívniť spoluprácu s alianciou a jej členskými krajinami, ale aj ako schopnosť prispievať k bezpečnosti a stabilite v Európe s cieľom zabrániť rozsiahlej humanitárnej katastrofe. Dodržiavanie základných ľudských a občianskych práv a slobôd nie je iba vnútornou záležitosťou jedného štátu. Dotýka sa aj medzinárodného spoločenstva, ktoré sa nemôže nečinne prizerať, ako sa tieto práva hrubo porušujú. Takto to vnímali aj naši partneri, členovia Severoatlantickej aliancie.
Súhlas vlády Slovenskej republiky s povolením preletov lietadiel aliancie ponad územie Slovenskej republiky bol prijatý zo strany aliancie veľmi pozitívne. Deklarovali sme našu ochotu na spoluprácu a ochotu niesť spoločnú zodpovednosť za vývoj. Veríme, že aj tento posledný krok vlády pozitívne prispeje k vnímaniu Slovenskej republiky. Ak sa chceme niekedy stať členom aliancie, nemôžeme váhať, musíme prejavovať synergickú politickú vôľu rovnako zmýšľajúcich spojencov. Lebo aj o tom je aliancia a členstvo v nej.
Ak by som hovoril o tom, že máme jasne deklarovanú našu zahraničnú politickú orientáciu v programovom vyhlásení, myslím, že by som zbytočne zdržiaval a že toto je každému v tejto sále celkom jasné.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás na záver svojho vystúpenia vyzval a poprosil, aby ste svojím pôsobením neprispievali k bičovaniu vášní, k zvyšovaniu polarizácie spoločnosti, ktorá je už aj tak dosť polarizovaná, ale aby sme spoločne prispeli k solidarite s trpiacimi a k hľadaniu tých najlepších východísk. Vláda Slovenskej republiky nevidí východisko ani v etnickom vyčistení Juhoslovanskej zväzovej republiky, ani v spálenej zemi. Toto východisko vidíme v dialógu. Ak chceme, aby sa podarilo nadviazať dialóg v Juhoslovanskej zväzovej republike, pokúsme sa nadviazať dialóg najprv medzi sebou. Pretože existuje spoločná platforma, som hlboko presvedčený, že existuje takáto spoločná platforma na vzájomný dialóg a za takúto spoločnú platformu považujem záujem našej vlády. Záujem Slovenskej republiky. Aj koalícia, aj opozícia chce Slovensku len to najlepšie. Ak budeme vychádzať z tejto premisy, z tohto predpokladu, z tejto skutočnosti, potom dialóg je možný a som pevne presvedčený, že môže byť aj efektívny.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Nasledujú faktické poznámky. Pán poslanec Andel ako prvý, potom pani Malíková, potom pán poslanec Krajči, Šimko, Húska, Orosz, Zlocha, Orava, Šebej, desiaty je pán Prokeš, jedenásty je pán Slobodník, potom je dvanásty pán poslanec Muránsky, Belohorská, Šepták, Paška, Cuper, Ošváth, Budaj, Osuský, Aibeková, Engliš, Danko, Fedoročko, Andrejčák, Mušková, Benčat, Zajac, Drobný, Bárdos, Gajdoš, Gyurovszky, Tarčák, Hofbauer, Slavkovská, Tuchyňa.
Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Takže začíname maratón faktických poznámok. Prečítam: Andel, Malíková, Krajči, Húska, Orosz, Zlocha, Orava, Šebej, Prokeš, Slobodník, Muránsky, Belohorská, Šepták, Paška, Cuper, Ošváth, Budaj, Osuský, Aibeková, Engliš, Danko, Fedoročko, Andrejčák, Mušková, Benčat, Zajac, Drobný, Bárdos, Gajdoš, Gyurovszky, Tarčák, Hofbauer, Slavkovská, Tuchyňa.
Takže nech sa páči, pán podpredseda Andel, máte faktickú poznámku.