Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča sa hlási deväť pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Bugár.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Slovenská vláda pred parlament nepredstúpila nielen v súvislosti s preletmi bojových lietadiel NATO nad naším územím, ale ani s finančnou požiadavkou financovania utečencov z Kosova. Tu to bolo oznámené ako hotová vec vo výške 80 miliónov Sk z chatrného rozpočtu, ktorý slovenská vláda predložila do parlamentu a parlament to schválil. Ale, kolegovia, každú noc je odpálených na Juhosláviu približne 150 rakiet Tomahawk. Jedna raketa stojí 800 000 dolárov podľa finančných informácií zo strany Spojených štátov amerických. To znamená, že každú noc sa odpáli za pol miliardy dolárov raketovej munície smerom na Juhosláviu. Tak na čo sa to tu hráme? Prečo máme financovať záchranu opaku toho, čo vlastne najbohatšia krajina sveta rozpútava? Veď kto túto vojnu rozpútal, nech aj hasí požiar. Prečo majú hasiť iní a konflikt rozpútavajú tí, ktorí majú na to finančné prostriedky?

Takže zásadným spôsobom namietam túto takzvanú veľkorysosť Slovenskej republiky, ktorá vlastne veľkorysosťou nie je, ale je to servilné hasenie požiaru za kohosi iného.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Nadväzujem na predrečníka. Bombardovacie lietadlá nebombardujú len vojenské ciele. Pod nimi zomierajú aj civili. Jednoznačne to ukázali zábery z televízie. Konštatoval to aj predrečník. Mŕtve obhorené telá ľudí, ktorí ešte mohli žiť, keby im ich niť života neboli pretrhli pri bombardovaní mostu, po ktorom išiel vlak nie so zbraňami, ale s ľuďmi, s ľudským nákladom. Boli to takzvané bomby mierotvorcov. Boli ďalší mŕtvi a ranení, keď pri bombardovaní vojenských cieľov boli zasiahnuté závody, v ktorých pracovali ľudia. Zasiahnutá bola infraštruktúra. To je to posolstvo mieru. Tento akt násilia sa zapíše do histórie ľudstva ako akt zlovôle, nenávisti a barbarstva. A dúfajme, že sa už viac v histórii nezopakuje.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, kde sa zaoberal práve myšlienkou, že organizácia NATO svojimi činmi nepresviedča o tom, že by bola nejakým obranným spoločenstvom, ale presne opačne. Jednoznačne ide o útočné spoločenstvo, ktoré sa štylizuje do ochrancu celosvetových práv, na čo im, samozrejme, nikto nedal mandát. V súvislosti s tým si treba položiť otázku, ako sa to vlastne všetko skončí. Pretože ak to sledujeme od začiatku, tak vlastne ich útoky sa zvyšujú a rozmýšľajú dokonca nad presunom pozemných vojsk. Čiže čo bude pokračovať ďalej?

V súvislosti s tým je veľmi zaujímavé pondelňajšie zasadanie ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO, kde zazneli také zaujímavé myšlienky, ako napríklad, že Miloševič musí akceptovať medzinárodnú vojenskú prítomnosť v Kosove. No mňa by teda zaujímalo, ktorý predstaviteľ suverénneho štátu, ktorý bol zvolený v demokratických voľbách, čiže nie je to nejaký diktátor, by súhlasil s takouto absurdnou požiadavkou. Zaujímavé je tiež to, že títo ministri diskutovali o tom, akú podobu by mohol mať medzinárodný protektorát nad touto srbskou provinciou. Myslím si, že slovo protektorát netreba nikomu vysvetľovať. Zaváňa to niečím, čo by sme si vôbec nepriali a ak sa začínajú ministri zahraničných vecí členských krajín NATO zaoberať takýmito myšlienkami, tak viac o tom asi ani netreba hovoriť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Orava.

Poslanec B. Orava:

Vážený pán predsedajúci,

chcel by som sa aj ja vyjadriť skutočne k téze, ktorú predstavil pán poslanec Gašparovič, že keď už nič iné, tak úlohou politiky by malo byť minimálne vnášanie pokoja a chránenie ľudského života na zemeguli. Ale chcem k tomu doplniť, že niekedy jednoducho v politike platí, ak chcem zachrániť ľudský život, tak je nutné použiť aj silové riešenie a veľakrát sme to videli hlavne v 20. storočí. Dokonca aj dokumenty II. vatikánskeho koncilu, keď už sme pri morálke, hovoria o tom, že je prípustná obranná vojna. A osobne si myslím, že v tomto prípade Severoatlantická aliancia bráni princíp, bráni princíp istej veci, ktorá sa na konci 20. storočia stala tragédiou, a je to princíp etnickej čistky, je to obrana proti etnickým čistkám. A tak treba chápať to, čo sa teraz deje v Juhoslovanskej zväzovej republike.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zólyomi.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Musím reagovať na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča. Som veľmi prekvapený ako ústavný právnik, že sa nevyzná v niektorých pojmoch, že pletie vlastne hrušky s jablkami, lebo ja som jasne hovoril o štátoprávnom postavení, o štátoprávnom usporiadaní postavenia kosovských Albáncov. A to vieme jednoznačne, každý z nás vie, že kosovskí Albánci alebo Kosovo malo autonómne postavenie.

A ešte jedno nemôžem vynechať. Pán poslanec Gašparovič, vaša fantázia je tiež široká, ako vidím. Vy si už transformujete všetko na karpatskú kotlinu, karpatský región a podobné otázky. Prosím vás pekne, zbytočne nestrašte a negenerujte tu zbytočne takého negatívne nálady.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Naozaj chcem súhlasiť s ostatným rečníkom pánom poslancom Gašparovičom, že vláda Slovenskej republiky mala v oveľa väčšej miere viesť vysvetľovaciu kampaň o tom, aké uznesenie prijala, mala oveľa skôr a vo väčšom rozsahu informovať nielen poslancov Národnej rady, ale aj občanov Slovenskej republiky o svojom rozhodnutí. Ale na druhej strane chcem opäť upozorniť práve poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, že ešte keď boli vo vláde, oni 23. októbra minulého roku, ministerstvo zahraničných vecí dalo súhlas na prelety a pristávanie lietadiel Severoatlantickej aliancie.

Naozaj som sa pomýlil, keď som povedal, že dala súhlas bývalá ministerka Kramplová, pretože už bola v Kanade, avšak závažnejšie je to vtedy, keď práve tento súhlas dalo ministerstvo zahraničných vecí a členovia vlády o tomto rozhodnutí vôbec nevedeli. Takže ľutujem členov predchádzajúcej vlády, že nevedeli, čo robia pracovníci ministerstva zahraničných vecí.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážení páni, táto vláda bola usvedčená z vážnych klamstiev. Podvádzala tento parlament. Prinajlepšom sa teda treba obrátiť na Ústavný súd, pretože je tu vážny rozpor medzi výkladom článku 86 a článku 119. Pretože v článku 119 sa nikde nehovorí, že vláda má právo rokovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky bez súhlasu parlamentu. Tam je iba povedané, že o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky rozhoduje v zbore. Tak si to treba dôsledne prečítať.

Ale v článku 86 je jasne povedané, že do pôsobnosti parlamentu - to znamená, preto sa nehovorí nikde o pôsobnosti vlády, iba o tom, o čom rozhoduje vláda - patrí rokovať o základných otázkach vnútornej a medzinárodnej politiky. V parlamentnej demokracii platí, že vláda je iba výkonným orgánom parlamentu. A nikde nevidím dôvod na to, aby si pán Kukan alebo pán minister Kanis, alebo, nedajbože, ministerský predseda, bicyklujúci sa po Slovensku, dovoľovali bez súhlasu parlamentu dávať také vážne rozhodnutia alebo odpovede na také závažné otázky zahraničnej politiky, ako je poskytnutie vzdušného priestoru, ktorý je integrálnou súčasťou teritoriálneho priestoru Slovenskej republiky pre zahraničie.

A k pánu Andrassymu, ktorý ešte zrejme vtedy, keď Mečiarova vláda bola pri moci, pil mlieko z fľaše, chcem povedať, že to bolo povolenie pre americkú armádu, nie pre armádu NATO. Takže aby sledoval a nerozprával o tom, čo mu slina prinesie na jazyk.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán podpredseda Bugár.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pekne.

Ľutujem, že pán poslanec Gašparovič, ktorý bol predsedom Národnej rady, používal vo svojom vystúpení polopravdy, a to dokonca smerom k pánu poslancovi Dukovi-Zólyomimu ešte aj klamstvá.

Samozrejme, nevyčítam mu to, lebo to bývalo zvykom aj v predchádzajúcom volebnom období, keď tá istá garnitúra, ktorá je v súčasnosti v opozícii, používala tie isté metódy. Aj vtedy strašili, dá sa povedať, Karpatským euroregiónom, maďarskou menšinou, ale voliči, občania to prehliadli a vo voľbách, samozrejme, to patrične aj honorovali.

Predpokladám, že kampaň, ktorá sa tu robí už pomaličky vyše týždňa a využívajú sa také otázky a nešťastie, akým je dnes Kosovo, tiež občania prehliadnu a, samozrejme, vidia za tým aj jasné zámery vlády pomôcť tým, ktorí túto pomoc potrebujú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mészáros.

Poslanec L. Mészáros:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec Gašparovič vyslovil niečo, čo vôbec nemá význam. Hovoril o tom, že pán Duka-Zólyomi mal údajne niečo také povedať, že kosovským Albáncom sa bráni štátoprávne právo. Čo je to štátoprávne právo? Je to nezmysel. Chcel by som povedať len toľko, pán Duka-Zólyomi odsúdil etnické čistky. Robil iba to, čo robí civilizovaný svet, odsúdil etnické čistky a varoval, aby sa tieto čistky nestali precedensom, ktorý by prípadne mohol inšpirovať aj iné krajne národne orientované politické subjekty.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča, ktorý spomenul výrok pána ministra Kanisa, že vláda si neuvedomila, o čom hlasuje. Vážení, ak niekde v štáte je vláda, ktorá si neuvedomuje, o čom hlasuje, tak je to viac ako na plač. Kde je záruka, keď bude hlasovať o iných vážnych veciach, že bude vedieť a bude si uvedomovať, o čom hlasuje? Veď predsa táto vláda nás môže doviesť do situácie, že si opätovne neuvedomí niečo, o čom hlasuje, a bude to neodvrátiteľná tragédia ešte aj pre slovenskú štátnosť.

Viete, dvakrát som pracovala vo vláde, ale ten, kto viedol zasadnutie vlády, mal tak preštudovaný materiál, že doslova cvičil ministrov, a tí si vždy museli uvedomiť nielen to, o čom hlasujú, ale aj alternatívy, ktoré mali uvedené v písomných materiáloch. A museli vedieť odpovedať na otázky. Takže boh uchovaj tento štát od vlády, ktorá si neuvedomuje, o čom hlasuje.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o vystúpenie požiadal minister zahraničných vecí pán Kukan.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Vážený pán predsedajúci,

ctené pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi zareagovať na niektoré vystúpenia, ktoré odzneli v rozprave, na konkrétne veci, a potom aj na tú zásadnú otázku o postoji vlády Slovenskej republiky k situácii, ktorá tu vznikla. V diskusii odznelo mnoho pripomienok. Nemožno uprieť niektorým vystúpeniam aj opozičných poslancov seriózne úvahy a obavy o niektoré otázky. Odvolal by som sa v tomto na pána poslanca Pašku, ktorý mal tri poznámky, a to vyjadril názor, že postoj vlády mal byť opatrnejší. Myslím si, že postoj vlády bol adekvátny. Na druhú jeho poznámku o tom, že medzi Slovenskom a Juhoslovanskou zväzovou republikou jestvuje vojnový stav, by som chcel podrobnejšie povedať, pretože vo viacerých vystúpeniach odznelo, aj trochu emotívne, že táto vláda zavliekla Slovensko do vojny a podobne.

Nie je to tak. Právo hovorí, že právne dôsledky vojnového stavu medzi štátmi sú vtedy, ak sa medzi bojujúcimi stranami prerušujú všetky mierové vzťahy, uplatňuje sa vojnové právo, medzi bojujúcimi stranami sa prerušujú diplomatické a konzulárne vzťahy. Vznikom vojnového stavu prestávajú platiť dvojstranné zmluvy medzi nepriateľskými štátmi, ktoré upravovali v rôznej oblasti mierových vzťahov politické, hospodárske a iné vzťahy. Vojnovému právu podliehajú nielen akcie vedené ozbrojenými silami, ale aj všetky ostatné vzťahy medzi nepriateľskými štátmi. Vypuknutie vojnového stavu medzi štátmi má za následok prerušenie všetkých obchodných stykov medzi príslušníkmi nepriateľských štátov. Občianskoprávne zmluvy uzavreté pred vypuknutím vojny, ktorých plnenie by bolo v rozpore so zákazom vydaným bojujúcim štátom - Slovenská republika takýto zákaz nevydala -, ako aj zmluvy dohodnuté počas vojny sa považujú za neplatné. To je to, čo stanoví právo v tejto otázke.

Chcem zdôrazniť - a o tom som hovoril už aj pri svojich predchádzajúcich vystúpeniach, že taký pragmatický pohľad hovorí, že naše veľvyslanectvo v Belehrade funguje. Juhoslovanské veľvyslanectvo v Bratislave funguje rovnako a plnia si svoje funkcie.

V tejto súvislosti uvádzam aj odpoveď na otázku pani poslankyne Muškovej, ktorá sa spytovala, ako je prijímaný pán veľvyslanec Velko Čurčič, veľvyslanec Juhoslovanskej zväzovej republiky. Je prijímaný vysokými predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí. V uplynulých týždňoch bol prijatý trikrát štátnymi tajomníkmi na ministerstve zahraničných vecí a minulý týždeň bol prijatý aj v parlamente jeho podpredsedom pánom Hrušovským. Videl som jeho vystúpenie vo verejnoprávnej televízii, kde dostal široký priestor na to, aby prezentoval svoje stanoviská. Takže má naozaj dostatok priestoru, či už v oficiálnych kontaktoch, alebo aj pokiaľ ide o prístup k médiám. Chcel by som takisto ubezpečiť našich poslancov, že juhoslovanská vláda pána Miloševiča rozhodne tak neuvažuje, že je so Slovenskom vo vojnovom stave.

Pán poslanec, ďalej ste hovorili o tom, že medzinárodné spoločenstvo sa nerovná Organizácii Spojených národov. To je pravda. Je to menšia skupina, ale sú to takisto členovia Spojených národov a sú medzi nimi traja členovia Bezpečnostnej rady tejto organizácie.

Z tých drobných vecí by som chcel ešte zopakovať pani poslankyni Tóthovej, ktorá sa nedá a stále ma kritizuje. Pani poslankyňa, mne je trápne hovoriť vám, ale skratka OBS neexistuje. Ja som hovoril o skratke OBSE, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Na to vy ste hovorili OBS. Hovorím to preto, že ste to viackrát zopakovali. Sám som požiadal o možnosť zúčastniť sa v Stálej rade OBSE vo Viedni, a keď som sa dozvedel, že bude tento parlament zasadať, že bude schôdza zahraničného výboru, tak som požiadal predsedajúceho nórskeho veľvyslanca pána Aide, aby sa táto schôdzka zrušila. Ona sa zrušila. Bude teraz vo štvrtok dopoludnia. Tak pred ničím som neutekal, ale naopak, znovu opakujem, že toto rozhodnutie som prijal pri plnom vedomí dôležitosti zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďalej by som chcel reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Kalman, ktorý si kládol relevantné a legitímne otázky o tom, ako bude vyzerať medzinárodná spoločnosť v budúcom tisícročí, či bude platiť Charta Organizácie Spojených národov, alebo sa nejakým spôsobom bude meniť, pretože sa zmenil aj svet a mnohé veci, ktoré dnes v ňom sledujeme. Nesúhlasím s jeho závermi, ale rozhodne aj medzi medzinárodnými právnikmi silnie názor, že skutočne pre budúcnosť by bolo treba asi znovu posúdiť Chartu, jej znenie a všetky dokumenty Organizácie Spojených národov. Prirodzene, že je to veľmi nebezpečná a veľmi ťažká záležitosť otvárať Chartu, ale zrejme to bude potrebné, bude sa s tým niečo robiť.

Dohody z Rambouillet - tu sa o tom hovorilo, že je to diktát a podobne. Myslím si, že dohody a rokovania musia vždy posúdiť tí, ktorí sa na nich zúčastňujú, a tí, ktorí ich podpisujú. Takže ponechajme to na obidvoch stranách. Je pravda, že Miloševičova vláda to odmietla, ale uvidíme, aký bude budúci vývoj v tejto otázke.

To, čo čítala pani poslankyňa Kolláriková, list našich občanov z Veľkých Kostolian, na to tu už odpovedali. Chcel by som vás ubezpečiť, že vláda presne vie, aké prelety sa uskutočňujú, že je na to presný zoznam, presný zoznam udelených povolení, presné typy lietadiel a občanov z Veľkých Kostolian by som chcel ubezpečiť, že koridory rozhodne nevedú nad ich dedinou alebo nad ich oblasťou, a ak videli nejaké lietadlá, tak to zrejme neboli také lietadlá, ako sa tu prezentovali.

Pánu poslancovi Cuperovi by som chcel povedať, keď citoval moje vyjadrenie na tlačovej konferencii 27. januára, že je tu predsa len pokrok, lebo minule ste ma tu niektorí obviňovali, že som mal tajné rokovanie a niečo som sľúbil. Tak išlo naozaj o vyjadrenia na tlačovej konferencii, ale tak, ako ste to, pán poslanec, citovali, zámerne tendenčne ste to skreslili, aby to vyznelo tak, ako sa vám to hodilo. Nebolo to tak, chcel by som len toľko povedať.

Pán poslanec Oberhauser hovoril o sprostredkovateľskej úlohe slovenskej vlády. Pán poslanec, áno, je tu pre slovenskú vládu, aj keď vy ju tak kritizujete, skutočne objektívna možnosť zohrať určitú úlohu v tomto procese, pretože je prijímaná aj na jednej strane, ale aj v Belehrade. No takéto veci sa nerobia gestami, deklaratívnymi vyhláseniami, to nie sú gestá pre médiá. Ak chce niekto naozaj pomôcť, koná naozaj diskrétne, potichu a pomaly. Slovenská vláda urobila jeden takýto návrh, obidve strany sporu o ňom vedia a uvidíme, aký vývoj to prinesie, ak to prinesú ďalšie dni, možno budete prekvapený.

Pokiaľ ide o to, že sa podľa mňa zbytočne rozprúdila debata o tej noci a o tom, čo minulá vláda vedela, alebo nevedela, chcel by som pre objektívnosť veľmi pokojne povedať, viem, že 23. októbra 1997 bola iná situácia, boli iné podmienky a podobne. Ale pre objektivitu, lebo vy ste povedali, že pán predseda vlády klamal, neklamal, ja by som vám prečítal tú nótu bez toho, že ju budem dávať do nejakých súvislostí, lebo vy ste hovorili, že ste o tom nevedeli a podobne. Išlo o nótu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorá odpovedala na požiadavku Spojených štátov amerických:

"Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky" - to je taká diplomatická zdvorilosť, nebudem čítať "má česť odpovedať na vašu nótu číslo 113/98 žiadosť o udelenie permanentného stáleho diplomatického povolenia a má česť informovať Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických, že súhlasí s permanentným diplomatickým povolením na prelety a pristátia vojenských i civilných lietadiel Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky na rok 1999 za nasledujúcich podmienok", teraz sú tu tie 4 podmienky, že letový plán bude informatívne predložený v súlade, let sa bude uskutočňovať po trasách a podobne. Takže...

(Hlasy z pléna.)

Posledný? Po tretie: "Slovenské orgány si vyhradzujú právo zrušiť svoj súhlas v prípade mimoriadnej udalosti, o ktorej bude druhá strana včas informovaná diplomatickou cestou."

(Hlasy z pléna.)

Povedal som vám, že to iba odcitujem a išlo o permanentné povolenie od 1. januára do 31. decembra 1999 s týmito výhradami a týmito podmienkami. Takže nejaké vzájomné obviňovania o tom, kto klamal a kto neklamal, pán predseda vlády neklamal.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Ďalej by som chcel povedať niečo k tej základnej otázke. Chcel by som veľmi jasne dementovať alebo odmietnuť všelijaké názory, ktoré ste vyslovovali, páni z opozície, že vláda týmto svojím rozhodnutím spláca dlh za niečo, že musí niečo niekomu zaplatiť a podobne. To sú také vyhlásenia, ktoré nemajú absolútne nijaké opodstatnenie a sú iba rečníckymi otázkami alebo rečníckymi vyhláseniami, ktoré sa jednoducho nezakladajú na pravde a nemáte nijaké dôkazy, ktorými by ste ich podložili.

K rozhodnutiu vlády by som chcel znovu zopakovať iba to, čo povedal predseda vlády. Keď sa znovu otvárala rozprava o tejto otázke, vláda rokovala a prijala toto rozhodnutie plne v súlade so svojimi kompetenciami. V súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky má na to kompetencie a tie využila na prijatie tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o to, akým spôsobom to rozhodnutie bolo prijaté, pán predseda vlády to tu vysvetlil. Odmietam obvinenia z toho, že vláda klamala. Vláda prijala rozhodnutie plne v súlade so záujmami Slovenska, plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré predložila, ktoré tento parlament schválil a s plným vedomím toho, že ide naozaj o budúce postavenie Slovenskej republiky. Za týmto rozhodnutím si vláda stojí a odmieta akékoľvek iné interpretácie. Možno mohla lepšie zvládnuť otázku informovanosti o tomto rozhodnutí, ale akékoľvek obvinenia z klamstva a podobne jednoducho musím odmietnuť.

A pokiaľ ide ešte o moju osobu, o tie výzvy o odstúpení a neviem čo všetko, som viazaný programovým vyhlásením tejto vlády, vo svojich krokoch som postupoval presne podľa neho a pokiaľ bude toto programové vyhlásenie platiť - som presvedčený, že po celé 4 roky trvania tejto vlády -, tak budem aj naďalej podľa neho postupovať, či sa vám to už bude páčiť, alebo nie.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa prihlásilo celkom 15 pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Slobodník.

(Hlasy z pléna.)

Pokoj, páni poslanci. Prečítam v poradí, ako som si postupne písal jednotlivé mená, keď sa zobrazovali na svetelnej tabuli. Prvá bola pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Engliš, Zelník, Mušková, Lexa, Zlocha, Aibeková, Kolláriková, Belohorská, Paška, Cuper, Slavkovská. Prosím, pri pani poslankyni Slavkovskej, aby ste sa pokúsili svetelnú tabuľu zorientovať tak, ako boli ďalšie prihlásené mená. Pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Slobodník, Tkáč, Húska, Krajči. Pán poslanec Krajči je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán minister, som veľmi povďačná, že ste prečítali ten list. Vy ani sám neviete, že ste tým sám seba a celú vládu usvedčili, pretože sa hovorilo, že sme prerokúvali a schvaľovali prelety NATO, sám ste to prečítali, že išlo o prelety lietadiel USA. Dúfam, že sa dohodneme na tom, že medzi NATO a Spojenými štátmi americkými je rozdiel. Ďalej, až na našu výzvu ste prečítali poslednú vetu, a to bola výhrada, že v prípade mimoriadnej situácie si slovenská strana vyhradzuje zmeniť svoje stanovisko a myslím si, že vám ako ministrovi zahraničných vecí musí niečo hovoriť, čo je to mimoriadna situácia a táto situácia, ktorá je v súčasnosti, je mimoriadna. Samozrejme, že ani to, čo ste čítali, vláda Slovenskej republiky neprerokúvala a neschvaľovala.

Ďalej vám chcem povedať, že nie som spokojná s vašou odpoveďou, pretože ste povedali, že ste boli zavolaný na 8.00 hodinu. My sme vás celú noc volali. Rokovalo sa tu z 24. na 25. do 9.00 hodiny ráno. Keď ste vedeli, že máte povinnosť byť o 8.00 hodine v OBSE vo Viedni, tak ste mohli povedať, že prídete o 6.00 hodine alebo o 4.00 hodine a so sprievodom húkacích áut ste o polhodinu, resp. trištvrte hodinu mohli byť vo Viedni. Takže vaše výhovorky sú veľmi neprijateľné a opätovne vás vyzývam, aby ste mi odpovedali na moju otázku, prečo ste tam nešli, pretože vy ste zámerne nešli.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Pán minister, vo svojom vystúpení som dostal pomenovanie, že "tliacham" a podobne. Preto sa vás ešte raz pýtam, aby ste povedali, o aké rokovania v Londýne išlo. To, že to neboli "tliachaniny", som vám predložil, agentúra Reuters vydala vyhlásenie, kde ste prisľúbili vzdušný priestor. A moja žiadosť o odstúpenie alebo návrh bol práve preto, že veľmi dobre poznám vašu diplomatickú prax. Ak k takému niečomu došlo - možno k skresleniu, neviem -, chcel by som, aby ste sa vyjadrili, tak ste mali pred týmto parlamentom povedať, áno, mal som v Londýne rokovania, ktoré boli takým alebo onakým spôsobom skreslené alebo neboli skreslené. Týkali sa toho alebo onoho. O to mi ide, prosím. Myslím si, že som "netliachal", pretože som vám predložil oficiálnu správu agentúry Reuters.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán minister,

vláda by mala byť pre občanov, parlament Národnej rady zastupuje občanov, ktorí boli riadne zvolení. Z vašej iniciatívy alebo z iniciatívy vlády mal niekto vystúpiť v tomto parlamente, ak bola požiadavka zo zahraničia o uvoľnenie vzdušného priestoru. Niekto mal prísť do parlamentu a mal to vysvetliť. Malo sa tu o tom hlasovať. V parlamente sme si vynútili, aby vláda o tomto stave parlament informovala. Škoda, že hoci v iných demokratických krajinách sa robia prieskumy verejnej mienky a pýtajú sa občanov, či sú za alebo proti bombardovaniu, u nás sa takéto výskumy nerobia, ako keby nás názor občana nezaujímal. Vás však nezaujíma ani názor parlamentu, preto ste vtedy ani s tou správou neprišli. Pre vás akoby bolo iba jediným kritériom to, že vás pochválili v NATO alebo v nejakých iných západných štruktúrach a to vám stačí. Myslím si, že pokiaľ je parlamentná demokracia, tak o takýchto závažných veciach by mal parlament rozhodovať. Je to vlastne nenaplnenie článku ústavy, takže v tomto smere ste konali svojvoľne a je to neospravedlniteľné.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán minister, povedali ste, že viete o každom jednom lietadle, ktoré letí cez náš vzdušný priestor. Pán minister Kanis povedal v televízii, že 24. marca sa dalo generálne povolenie na prelet cez náš vzdušný priestor preto, lebo nie je možné povedať, keď sa otvorí vzdušný priestor len pre tankovacie lietadlá, že len tieto môžu letieť. Proste otvoril sa generálny priestor už vtedy pre všetky lietadlá.

Takže sa chcem spýtať, či vás velenie NATO informuje o každom jednom prelete, a preto vás chcem poprosiť, aby ste aj takto presne informovali občanov. Nie iba to, že preletelo zatiaľ päť lietadiel, lebo mám informácie od ľudí, pretože občania vidia a občania mi hovoria, že lietadlá preletovali v celých letkách cez naše územie, že videli lietadlá tankovať nad naším územím. Takže aby ste neboli obvinený z ďalších neprávd.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Lexa.

Poslanec I. Lexa:

Pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

pán minister zahraničných vecí Kukan podľa môjho názoru obhajuje neobhájiteľné vo svojom vystúpení, v ktorom niekoľkokrát zdôraznil, že predseda vlády údajne nie je klamár. Chcem na margo toho povedať, že je to klamár, je to opakovaný klamár, ktorý nás v poslaneckej snemovni opakovane klamal tým, že zavádzajúco a v rozpore s uznesením vlády informoval, že vláda Slovenskej republiky povolila len prelet tankovacích alebo tzv. nákladných lietadiel, nie bombardérov, nie stíhačiek, ale tých, ktoré dopĺňajú palivo.

Treba povedať, že rakúska i švajčiarska vláda odmietli prelety akýchkoľvek bojových lietadiel a Slovenská republika, ktorá taktiež nie je členom NATO, takéto prelety povolila en bloc, ako keby bola členskou krajinou NATO. Pán predseda vlády klamal, čo považujem za podstatnú otázku. A neklamal len tu, ale klamal aj v masovokomunikačných prostriedkoch, čoho výsledkom je napríklad aj skutočnosť, že pravdepodobne niektorí členovia vlády mohli byť uvedení jeho klamstvami do omylu, pretože si pamätám na verejné vystúpenia povedzme ministra pôdohospodárstva Koncoša pre niektoré denníky Slovenskej republiky, ktorý interpretoval toto rozhodnutie z 24. 3. celkom inak. Pamätám si dokonca na vášho kolegu v oblasti zahraničnej politiky podpredsedu vlády pána Hamžíka, ktorý dňa 6. 4. v rozhlase vyjadroval veľké prekvapenie nad tým, že nám tu lietajú stíhačky nad hlavami, a preto ste vlastne vo večerných hodinách dňa 6. 4. na mimoriadnom rokovaní vlády revokovali alebo reschvaľovali uznesenia a po troch týždňoch ste sa v podstate utvrdzovali v tom, čo ste už schválili 24. 3. To znamená, že Dzurinda je notorický klamár, nie klamár, notorický, opakovaný klamár.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážená snemovňa,

naozaj neviem, čo si myslieť o vašom vystúpení, pán minister. Chceli ste nás presvedčiť, že vláda a ani vy ste vo veci povolenia letov nad územím Slovenska neklamali, že sme sa mýlili my, ale vy ste vlastne potvrdili našu pravdu! Prečítali ste, že povolenie alebo stanovisko dal na žiadosť ministerstva zahraničných vecí alebo Spojených štátov amerických nejaký referent, pracovník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Tak som tomu rozumel. Ale ak si dobre pamätám, keď sa pán predseda vlády vrátil z Talianska, tak suverénne vyhlásil pred touto snemovňou, aj pred občanmi Slovenskej republiky, a mával nejakým papierom, že toto povolenie dala Mečiarova vláda koncom októbra. Nakoniec tento záznam si zrejme vyžiadame a budeme vedieť, kde je pravda. Skutočne si treba dobre uvedomiť, čo hovoríte - ministri aj predseda vlády. Vystupujete rôzne v rôznych médiách a nehovoríte pravdu.

Hovorím, že neviem, čo si o tom myslieť. Podceňujete nás, pán minister, alebo si myslíte, že sme nesvojprávna banda opozičných poslancov? Majte, preboha, k nám trošku úcty. My sme sa dosť pripravovali na túto prácu a, samozrejme, je našou povinnosťou opozície, aby sme dobre sledovali, čo robíte a čo hovoríte. Toto vyjadrenie sa dalo Spojeným štátom americkým, a ak sa nemýlim, nad naším územím lietajú lietadlá NATO. A to je azda podstatný rozdiel. Možno sme zaspali dobu a NATO je vlastne USA! Ale to je možno vaše vysvetlenie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcem sa pánu ministrovi poďakovať, že v závere svojho vystúpenia mal aj trochu sebakritickosti a priznal sa, že vláda a aj on sám ako člen vlády mal verejnosť, mali ako členovia vlády informovať verejnosť citlivejšie v tejto otázke a skôr, ako sa to prevalilo cez rôzne mediálne vyjadrenia členov vlády, pretože to naozaj nesvedčí o dobrej práci vlády a obyvateľstvo skutočne veľmi zneistilo. Mrzí ma však, pán minister, že ste takýto sebakritický zostali až potom, keď sa niektorí koaliční poslanci spamätali a nemali také jednoznačne tvrdé vyjadrenia ako niektorí členovia SDK, konkrétne Demokratickej strany. Preto som rada, že ste zmenili svoj názor, ale mrzí ma, že ste sa v Press clube ešte 31. 3. vyjadrili na našu adresu, že chceme vytĺkať z tejto vojny a z tohto nešťastia politický kapitál. Dnes aj vy priznávate, že to tak nie je a bolo potrebné celú problematiku inak a citlivejšie vysvetliť obyvateľstvu, pretože ľudia sa zľakli a telefonáty, ktoré dostávali aj vaši poslanci, boli jednoznačné.

A zároveň som tiež rada, že ste prečítali presné znenie toho uznesenia alebo nóty, ktorú vydalo ministerstvo zahraničných vecí, pretože vidíte, že aj koaliční poslanci, naposledy vo vystúpení pán poslanec Andrassy bol zmätený a hovoril o niečom inom. V médiách sa, bohužiaľ, naozaj jednoznačne objavilo, že už Mečiarova vláda dala súhlas na prelety lietadiel NATO. Je dobré, že sa tieto veci dali do pravého súvisu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková je ďalšia s faktickou poznámkou.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Pán minister, vy ste nám teraz oznámili a ubezpečili ste nás, že bojové akcie NATO v Juhoslávii sa nedajú označiť ako vojnový stav. Ja sa vás teda pýtam, pán minister, ako nazveme akt, keď vojenské zoskupenie napadne jeden zvrchovaný suverénny štát, bombarduje jeho zvrchované územie, územie, na ktorom pod bombami zomierajú občania tohto štátu. Dňom a nocou sa ozývajú sirény. Som presvedčená, že to nie je nijaká mimoriadna situácia, ale že je to skutočne vojnový stav. A my, teda Slovenská republika, vďaka nášmu súhlasu sme sa postavili na stranu agresora. Pretože len tak sa dá nazvať napadnutie zvrchovaného štátu iným vojenským zoskupením voči štátu, s ktorým sme vždy mali veľmi dobré vzťahy. Splnenie požiadaviek, ktoré sa predkladajú vláde zvrchovaného štátu, povedala by som, že časť týchto požiadaviek je nesplniteľná. Ako môže splniť jeden štát požiadavku, aby sa vzdal časti svojho zvrchovaného územia? Veď to predsa nie je možné. To by sa dalo povedať, že takáto vláda je vlastne nesvojprávna vláda. Asi toľko, lebo sa mi už aj tak končí čas.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán minister, myslím si, že všetko sa dá napraviť. A možno aj to vaše priznanie, že obyvateľstvo malo mať viac informácií, je stále možné napraviť tým, že nájdete odvahu posadiť sa znovu k okrúhlym stolom alebo posadiť sa trebárs do akýchkoľvek relácií, kde sa znovu pokojne, ale bez zavádzania - upozorňujem bez zavádzania - verejnosť bude informovať o tom, ako to je. Lebo ani ja nie som zástankyňou nejakých veľmi tvrdých slov. Aj slovo klamať sa dá povedať tak, že sa nepovie celá pravda a napríklad konkrétne v prípade aj tejto schválenej diplomatickej nóty je to tak. Skôr naopak, skôr to dokazuje, že vláda pána premiéra Mečiara nerobila, ako bola všade obviňovaná, protiamerickú politiku a podobne. Veď ak sme súhlasili s preletmi a dali sme niečo také, čo máloktorý štát vie dať, povedala by som, na požiadanie pustí vojenské lietadlá do svojho vzdušného priestoru, bolo to svojím spôsobom gesto. Neklamme sa zase v druhej veci a som o tom stopercentne presvedčená, vy ako skutočne kariérny diplomat to veľmi dobre viete, že aj v tejto situácii by si NATO poradilo aj bez slovenského vzdušného priestoru. Predsa majú letecké bázy aj v Taliansku, majú lietadlové lode, Albánsko im teraz ponúklo aj svoje teritórium, teda aj pozemné, možnosť pre pozemné vojská. Takže oni nás až tak veľmi nepotrebovali. My sme nepotrebovali robiť túto "vlezlú" politiku. Mohli sme sa zachovať tak...

(Zaznel zvuk časomiery.)