Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi Kukanovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň prosím pána spoločného spravodajcu výborov poslanca Františka Šebeja, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Šebej:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998.
Predseda Národnej rady slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 192 zo 14. apríla 1999 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na prerokovanie v termíne do 5. mája tlač číslo 182, správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998, pričom ako gestorský určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s termínom prerokovania spoločnej správy výborov do 7. mája 1999.
Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pridelenú parlamentnú tlač a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov uznesením číslo 32 z 5. 5. 1999 v stanovenom termíne. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval správu na zasadnutí dňa 4. 5. 1999 a uznesením číslo 49 ju zobral na vedomie. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval správu na svojom zasadnutí dňa 5. 5. 1999 a uznesením číslo 31 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti prerokoval správu dňa 3. 5. 1999 a uznesením číslo 28 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu prerokoval správu dňa 4. 5. 1999 a zobral ju na vedomie svojím uznesením číslo 3.
Správu gestorského výboru máte ako tlač 182a k dispozícii.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 zobrala na vedomie.
To je všetko.
Text príslušného uznesenia, ktoré navrhujeme:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 (tlač 182)."
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám, pán poslanec, za vystúpenie a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil za klub poslancov SMK pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Ďalšie písomné prihlášky neboli. Po vystúpení pána poslanca sa budeme prihlasovať do rozpravy ústne.
Prosím, pán poslanec Duka-Zólyomi, máte slovo.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
zahraničná politika a medzinárodné vzťahy sú vždy funkciou vnútropolitických pomerov, resp. spoločensko-politickej situácie krajiny. Vyváženosť a stabilita na vnútropolitickej scéne zabezpečuje dôveru, spoľahlivosť a istotu pri budovaní medzinárodných vzťahov a pevného postavenia v rámci medzinárodného spoločenstva. Ak rozvoj systému demokratických hodnôt s dlhodobou garanciou vedie k stabilnému budovaniu demokracie a k pravdivému právnemu štátu, tak aj vierohodnosť a dobré meno krajiny sa bude upevňovať a zlepšovať v tých európskych, resp. svetových štruktúrach, kde tento cieľavedomý vývoj sa odohráva už niekoľko desaťročí.
Medzi vnútornou politikou a zahraničnou politikou existuje spätná väzba. Vnútorná politika a zahraničná politika sa navzájom podmieňujú, lebo racionálne, čitateľné a úprimné vzťahy v zahraničnej politike blahoprajne budú vplývať na vývoj a stabilitu všetkých zložiek štátnej moci a vnútrospoločenských pomerov. Slovenská republika je mladý štát. Po jej vzniku bola snaha napodobňovať okolité, resp. vyspelé európske krajiny a na úrovni systematickej deklarácie vládnej moci presvedčiť svet, že sa chce zapojiť čo najrýchlejšie do veľkej demokratickej rodiny Európskeho spoločenstva. Ale ako realita uplynulých rokov dokázala, skutok bol iný. Snaha zostala prázdnou množinou, lebo chýbali konkrétne kroky, vecné riešenia, v širokých dimenziách aplikovaná taká politická vôľa, ktorá by naplnila očakávania členských krajín tých euroatlantických štruktúr, do ktorých sme sa odhodlali čo najrýchlejšie začleniť.
Pritom je známa skutočnosť, že váha krajiny a jej zaradenie na stupnici spoľahlivosti a osvojenia si demokratických hodnôt sa posudzuje už podľa jednoznačne vykryštalizovaných kritérií, akými sú dlhodobo stabilný systém inštitúcií, ktorý garantuje demokraciu a demokratický vývoj krajiny, schopnosť rýchleho prechodu na skutočné a fungujúce trhové hospodárstvo, rešpektovanie ľudských práv a práva slobody s jasnými a premyslenými legislatívnymi normami podložené a realizované práva národnostných menšín. A toto všetko musí byť garantované jednoznačným systémom právnych noriem, ktoré sú v súlade s už prijatými a zaužívanými pravidlami v európskych krajinách.
Predložená správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 je obšírna, podrobná, veľmi objektívna a racionálna analýza vypracovaná Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky. Jasne a ráznym spôsobom sa rozdeľujú dve kvalitatívne sa odlišujúce etapy vývoja zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Zahraničná politika pred parlamentnými voľbami a zahraničná politika súčasnej vlády, vlády koalície štyroch politických subjektov, ktoré nastúpili na cestu nielen deklarovať euroatlantickú integračnú snahu tejto krajiny, ale konkrétnymi a vecnými riešeniami aj dohnať zameškané a urýchlene sa zaradiť medzi tie krajiny, ktoré majú predpoklady za relatívne krátky čas stať sa členmi euroatlantických zoskupení.
Predložená správa veľmi triezvo hodnotí nesúlad medzi deklarovanou zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, charakterom, resp. vývojom domácej politiky a skutočnou snahou, resp. reálnymi aktivitami predchádzajúcej vlády, čo, samozrejme, veľmi škodilo Slovensku v procese európskej integrácie. Jej snaha nebola úprimná, lebo postup realizácie bol zaťažený zápornými riešeniami a politickými i legislatívnymi protirečeniami. Neodpustiteľným hriechom je skutok, že napriek dobrým a nádejným štartovacím podmienkam v roku 1995 Slovensko v roku 1998 bolo odsunuté na perifériu a stále hlbšie sa prepadávalo do izolácie.
Po parlamentných voľbách nástupom súčasnej koaličnej vlády nastal radikálny zvrat v zahraničnej politike tejto krajiny. Vláda a ministerstvo zahraničných vecí svojím jednoznačným a racionálnym postupom a konkrétnymi činmi za niekoľko mesiacov dokázali odhodlanosť vecne pripraviť podmienky, a tým aj urýchliť integračný proces Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr. Táto vláda dokázala, že nestačí snahu len deklarovať, ale treba ju aj podložiť konkrétnymi činmi, resp. jasnými riešeniami existujúcich problémov. Súhrnné hodnotenie predkladanej správy potvrdzuje, že je to veľmi zložitá a náročná úloha, najmä ak vychádzame z existujúcej veľmi rozsiahlej a rozvetvenej siete zahraničnopolitickej aktivity Slovenskej republiky. Vláda, ministerstvo zahraničných vecí začala krátko po jej ustanovení veľmi intenzívnu zahraničnopolitickú a diplomatickú ofenzívu, čo už teraz má za následok kladné hodnotenie dosiahnutých výsledkov a priaznivé posúdenie perspektívneho vývoja Slovenskej republiky.
Uvedomujeme si, že nemôžeme očakávať náhle a nečakané zmeny v našom integračnom procese a posúdení zo strany Európskej únie a NATO. Musíme dokázať, že zmeny v našej spoločnosti sú nezvratné a vo vývoji našej spoločnosti musíme zastabilizovať tento stav, resp. demokratické hodnoty v celej šírke a hĺbke a dlhodobo garantovať budovanie skutočného právneho štátu. Do tejto jednoznačnej zahraničnopolitickej orientácie patrí - aj napriek krajnej a zložitej situácii a z rôznych strán prichádzajúcej tvrdej kritiky - pevné stanovisko, postoj vlády a rezortu zahraničných vecí ku krízovej situácii na Balkáne. Vysokým ocenením dôslednej zahraničnej politiky a diplomatickej aktivity ministerstva zahraničných vecí a vlády Slovenskej republiky je aj fakt, že minister zahraničných vecí Slovenskej republiky sa stal osobitným splnomocnencom OSN na riešenie krízovej situácie v Kosove. Touto cestou sa Slovensko stáva súčasťou veľkej politiky.
Vážená Národná rada, na záver by som chcel v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície stručne deklarovať naše stanovisko vo vzťahu k správnemu, efektívnemu vývoju zahraničnej politiky. Naša zahraničnopolitická orientácia je založená na budovaní stabilnej demokracie a právneho štátu. Sme presvedčení, že dobré a dynamické susedské vzťahy značne prispievajú k stabilite a bezpečnosti nielen strednej, ale aj celej Európy, čo je popri splnení ďalších nutných podmienok jedným zo základných predpokladov začlenenia Slovenskej republiky do európskych a transatlantických štruktúr.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že pre Slovensko existuje len jediná správna orientácia zahraničnej politiky - stať sa čo najrýchlejšie súčasťou bezpečnostno-politického zoskupenia NATO a ekonomicko-politického spoločenstva Európskej únie. Náš zahraničnopolitický vývoj ide dobrým smerom, čo dokazuje aj predložená správa o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky, o ktorej diskutujeme.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Faktická poznámka - pán poslanec Gašparovič. Prosím, kto chce vystúpiť najprv s faktickými poznámkami? Zatiaľ len pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Do rozpravy sa hlásia pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Weiss, pán poslanec Sitek. Hlási sa ešte niekto do rozpravy ústne, páni poslanci, poslankyne? Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia poslanci,
chcel som veľmi stručne reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra. Keďže som nedostal tú možnosť, musím sa teraz prihlásiť do rozpravy, aby som mohol svoju otázku, ktorú chcem položiť pánu ministrovi, dať, keďže posledným vystupujúcim bol pán poslanec Duka-Zólyomi.
Keď som už za rečníckym pultom, chcel by som povedať aspoň dve-tri vety k správe. Správa bola ozaj obšírna, ale bola konštatačná len o tých cestách, ktoré sa uskutočnili, usporiadali. V správe inak chýbajú určité hranice a termíny dosiahnutia niektorých výsledkov, ktoré si vláda položila vo svojom vládnom programe a ktoré tu prezentoval aj pán minister. Bol som trošku prekvapený, s akou ľahkosťou a rýchlosťou bola prebehnutá kapitola alebo stať, kde sa práve hovorí o Kosove. Myslím si, že o tom bolo potrebné povedať v správe trošku viac.
Chcel by som zareagovať aj na pána Duku-Zólyomiho, ktorý hovoril o tom, aká je táto koalícia jednoznačná a má spoločné riešenia v zahraničnej politike. Myslím si, že na to stačí uviesť len jeden príklad, ako podpredseda vlády pán Csáky poza chrbát vlády sem pozval komisára Európskej únie pána Van der Stoela k otázke riešenia problému národnostných menšín a jazykového zákona. Nemyslím si, že by zhoda a jednota aj v otázkach zahraničnej politiky bola taká jednoznačná. Nakoniec vieme, ako všetky rozhodnutia vlády, ktoré sa prijímajú, ťažko v tejto koalícii prechádzajú.
Keďže sme sa na stretnutí poslaneckého grémia viac-menej dohodli a povedali si, že nebudeme veľa vystupovať, je záujem schôdzu skončiť možno ešte aj dnes, nebudem ďalej o tom hovoriť, a prosím len pána ministra odpovedať na jednu otázku, ktorá možno bude zaujímať aj ostatných kolegov. Počas obedňajšej prestávky som sa pozeral na televíziu a bola tam repríza SITA, kde vystupovali traja kandidáti na prezidenta: pán Schuster, pani Vášáryová a pán Mečiar. Pani Vášáryová okrem iného povedala, že ak by nebola zvolená za prezidentku, bude ďalej vychovávať kariérnych diplomatov, ktorých už vychovala veľké množstvo a sú už v zahraničí a robia nám veľkú česť a nikdy nám nebudú robiť hanbu. Mám len otázku pre pána ministra, keby mohol pán minister vymenovať tých diplomatov, ktorých pani kandidátka na funkciu prezidentky vychovala a kde v zahraničí sú umiestnení a robia nám dobré meno, aby som prípadne mohol zmeniť svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o voľbu prezidenta.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Weiss. Nech sa páči.
Prosím, aby ste vypli mobilné telefóny.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 umožňuje aj tu v parlamente urobiť si nielen bilanciu, ako sa plnia úlohy, ktoré boli zakotvené v programových vyhláseniach všetkých vlád Slovenskej republiky od vzniku samostatnej slovenskej štátnosti, ale aj zamyslieť sa nad tým, ako postupovať ďalej. Zrejme sa dokážeme zhodnúť aspoň v tom, že slovenská zahraničná služba napriek ani nie osemročnej tradícii má silné profesionálne zázemie. Chyby vo vnútornej politike, ktoré zapríčinili oslabenie zahraničnopolitických pozícií Slovenskej republiky oproti našim susedom, by nemali zastrieť húževnatú a kvalifikovanú prácu stoviek pracovníkov našej zahraničnej služby či už pracujú na ministerstve zahraničných vecí alebo na našich zastupiteľských úradoch a v medzinárodných organizáciách. Týmto stovkám ľudí sa treba za ich prácu aj tu v parlamente poďakovať a nemožno ich viniť z toho, že Slovenská republika sa v zahraničnej politike nedostala tak ďaleko, ako keď sa vrátime do roku 1994, mohla dostať.
Symbolickým ocenením celkovej úrovne slovenskej diplomacie, ale aj racionálnosti a vyváženosti slovenskej zahraničnej politiky, a to aj v súvislosti s tragickou a dramatickou krízou v Kosove, je skutočnosť, že práve minister zahraničných vecí Slovenskej republiky bol vymenovaný generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov za osobitného splnomocnenca pre Balkán a bude sa spolu s pánom Karlom Biltom pokúšať nájsť mierové urovnanie tohto nešťastného a tragického konfliktu. Je krajne nekorektné a neseriózne, ak sa aj takýto nesporný úspech slovenskej zahraničnej politiky a celkové očividné posilnenie zahraničnopolitických pozícií Slovenskej republiky a zlepšenie jej dobrého mena či už voči susedom alebo v integračných procesoch označuje niektorými predstaviteľmi opozície za kolenačkovú diplomaciu.
Vážené dámy, vážení páni, slušné správanie, profesionalita, realistický odhad možností a síl malého štátu a zároveň jednoznačné presadzovanie dlhodobých národnoštátnych záujmov, to nie je podkladanie sa mocným, tak ako zápecníctvo, provincionalizmus a grobianstvo v stykoch so zahraničnými partnermi nie je prejavom ani národnej hrdosti, ani vlastenectva.
Vážené dámy, vážení páni, kolegyne a kolegovia, vždy som zvykol zdôrazňovať, že práve zahraničná politika je tou oblasťou, v ktorej aj napriek prirodzeným sporom medzi koalíciou a opozíciou vždy jestvuje najväčší priestor na hľadanie konsenzu v prospech presadzovania dlhodobých národnoštátnych záujmov. Ak má zahraničná politika vzhľadom na svoje dlhodobé dôsledky pre slovenské obyvateľstvo reprezentovať záujmy všetkých občanov, nemôže ju koncipovať a uskutočňovať iba jeden politický subjekt, iba vláda. A na túto tému sa chystáme diskutovať aj v zahraničnom výbore. Je potrebné naďalej posilňovať pragmatickú koordináciu politických aktivít nielen štátnych orgánov, ale aj parlamentných strán, mimovládnych organizácií a občianskych združení pri dosahovaní zahraničnopolitických cieľov. Preto som vždy presadzoval a budem presadzovať zavedenie systému aspoň neformálnych konzultácií predstaviteľov parlamentných strán o dôležitých zahraničnopolitických otázkach a rozhodnutiach. Takéto konzultácie, ktoré sú bežné napríklad v Maďarskej republike, ale aj v Poľsku či Čechách by umožnili v prospech Slovenska využiť potenciál straníckych zahraničných stykov tých politických subjektov, ktoré patria do európskych a svetových politických rodín, ale aj ďalších subjektov, ktoré majú úprimný záujem o to, aby sa zahraničnopolitické pozície Slovenska zlepšili. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, že sa posilnila a posilňuje úloha zahraničného výboru, výboru pre európsku integráciu, výboru pre obranu a bezpečnosť a parlamentu ako celku nielen pri kontrole uskutočňovania zahraničnej politiky, ale aj pri jej utváraní a uskutočňovaní. Je dôležité vytvárať podmienky na intenzívnejší dialóg výkonnej moci s odbornou verejnosťou aj so zahraničnými akademickými kruhmi o zahraničnopolitických otázkach.
Ak sme v minulosti kritizovali nekoordinovanosť zahraničnopolitických aktivít najvyšších ústavných činiteľov a nedodržiavanie štátneho protokolu, bude najmä po zvolení prezidenta veľmi dôležité, aby sa na najvyššej úrovni dohodlo vytvorenie alebo dotvorenie takých štruktúr, ktoré budú zabezpečovať nielen koordináciu zahraničných stykov i aktivít jednotlivých štátnych orgánov, ale aj aktivít v oblasti štúdia zahraničnopolitických problémov, zadávania úloh tohto druhu štátnym a neštátnym organizáciám. Bude treba koordinovať prácu s odborníkmi aj prípravu dôležitých zahraničnopolitických vyhlásení alebo podkladov pre významné politické rozhodnutia.
Som rád, že od septembrových parlamentných volieb sa do zahraničnopolitických aktivít, do napĺňania cieľov zahraničnej politiky Slovenskej republiky začala zapájať aj tzv. verejná diplomacia, to znamená rôzne mimovládne organizácie, občianske združenia vrátane akademických kruhov, pretože aj to je spôsob, ako posilňovať dobré meno Slovenska vo svete, posilňovať naše zahraničnopolitické pozície. Takýmto spôsobom možno odstrániť rozhodovanie ad hoc o dôležitých veciach štátneho záujmu a riziká nesprávnej interpretácie udalostí, javov a trendov v zahraničnopolitickej oblasti iba úzkym kruhom zainteresovaných osôb a je možné vytvoriť mechanizmus konzultácií na riešenie zložitých situácií s cieľom zlepšiť šance Slovenska v integračných procesoch.
Našou ambícou by malo byť koncipovanie zahraničnej politiky nie velikášsky, ale primerane miestu, úlohe a reálnym možnostiam v európskych a globálnych procesoch. Je dobré, že slovenská zahraničná politika sa zbavila individualistických, voluntaristických a konjunkturálnych prístupov a nereálnych predstáv o možnostiach našej krajiny určovať vývoj európskych a svetových vzťahov. O to dôležitejšie treba presadzovať, ako som už na úvod spomínal, dlhodobé národnoštátne záujmy, podporovať verejnú diskusiu o dlhodobých zahraničnopolitických prioritách Slovenska na prelome 20. a 21. storočia, a to si bude, vážené kolegyne, kolegovia, vyžadovať aj v tomto parlamente odstrániť nešťastné zlé delenie Slovákov a občanov Slovenskej republiky na dobrých a zlých a prestať vylučovať niektoré skupiny obyvateľstva z tvorby a účasti na zahraničnej politike Slovenskej republiky.
Kto má rád svoju krajinu, určite nechce, aby Slovensko bolo nejakým osamoteným ostrovom, pretože pre malý štát je tou najhoršou budúcnosťou, keď ostane izolovaný. Naším národnoštátnym záujmom je stať sa súčasťou pásma stabilných demokratických a prosperujúcich krajín, aby sa v dôsledku úspešnej integrácie zvýšila životná úroveň obyvateľstva, posilnila sa vnútorná i zahraničná bezpečnosť, skvalitnilo sa životné prostredie a zvýšili sa aj naše sociálne štandardy. Ak si uvedomíme nevyhnutnosť prekonať obrovské rozdiely medzi slovenskými regiónmi, vytvoriť nové pracovné príležitosti, zvýšiť cenu národnej práce, musíme chápať zahraničnú politiku ako dôležitý, niekedy priam bezprostredný nástroj na utváranie podmienok na optimálne začlenenie Slovenskej republiky do európskej a svetovej deľby práce v procesoch globalizácie. Významnou úlohou slovenskej zahraničnej politiky je preto napomáhať realizáciu strategických záujmov v štrukturalizácii národného hospodárstva, podporovať výraznejší prienik slovenských podnikateľských subjektov na medzinárodný trh, podporovať všestranný a intenzívny rozvoj hospodárskej spolupráce so zahraničím, osobitne v oblasti prílevu zahraničného kapitálu, transferu progresívnych technológií a prenikania na tretie trhy.
Takto chápané úlohy zahraničnej politiky si vyžadujú zintenzívniť diskusiu medzi politickými stranami, ale aj vo verejnosti o našich dlhodobých národnoštátnych záujmoch, o strategických cieľoch slovenskej zahraničnej politiky. Ak sa zhodneme ako rozhodujúce vládne i opozičné politické sily na chápaní týchto záujmov a strategických cieľov, potom bez ohľadu na spomínané prirodzené vnútropolitické rozdiely budeme môcť na medzinárodných politických fórach presadzovať spoločne naše dlhodobé záujmy, tak ako sme boli svedkami toho v prípade Česka, Poľska a Maďarska. Možno aj preto sú tieto krajiny v integrácii pred nami. Ak sa zhodneme na týchto strategických cieľoch, môžeme sa potom sporiť už iba o vhodnej taktike na ich presadzovanie v konkrétnych situáciách. Zahraničný výbor je a mal by byť na takéto diskusie prirodzeným miestom, samozrejme, za účasti najvyšších predstaviteľov výkonnej moci, ktorí sú zodpovední za zahraničnú politiku a integráciu Slovenska do európskych a transatlantických politických bezpečnostných a hospodárskych štruktúr. Aj v záujme toho sme v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky schválili uznesenie, aby už v decembri, teda nie až niekoľko mesiacov po uplynutí kalendárneho roku, bola do Národnej rady Slovenskej republiky predložená správa o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 1999 s tým, že budú k nej priložené aj zahraničnopolitické priority na roky 2000 - 2003, lebo treba vidieť až za horizont jedného volebného funkčného obdobia jednej slovenskej vlády. Z tejto diskusie by sa vari mohol zrodiť aj návrh dlhodobejšej koncepcie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na začiatku budúceho tisícročia, o ktorom by sa mohlo širšie diskutovať, a hlavné črty tohto materiálu by boli, samozrejme, k dispozícii aj parlamentu, aby sa k nim mohol vyjadriť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Weissovi.
S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa podľa poradia hlásia pán poslanec Paška, pán poslanec Cuper, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Ošváth. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Paška.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda zahraničného výboru, iste ste postrehli, že dnes už viacerí čelní predstavitelia krajín NATO priznávajú, že bombardovanie Juhoslávie nepovedie k vyriešeniu zložitej národnostnej a politickej situácie v Kosove. Iste uznáte, že táto zmena názoru nie je výsledkom profesionálnej a citlivej diplomacie, o ktorej hovoríte vo vzťahu k slovenskej vláde, ale skôr dôsledkom reálneho zhodnotenia situácie, tak ako ho prezentovala a v súčasnosti tiež prezentuje opozícia, ktorá hovorí, že požiar sa nedá uhasiť benzínom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslane Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Milé dámy,
vážení páni,
nebyť histórie, tak netreba ani na tú bezduchú zlátaninu, ktorá bola prednesená, reagovať. Vypočuli sme si slová o integračných snaženiach, o národnoštátnych záujmoch až po verejnú diplomaciu. Ale realita tejto vlády je celkom iná a pána ministra zahraničných vecí, pán Weiss, tiež, pretože len prednedávnom sme mu vyslovovali nedôveru a bolo tu jasne povedané a šéf slovenskej diplomacie bol usvedčený z bohapustých klamstiev, obdobne vláda Slovenskej republiky, a vy sa tu snažíte niekomu nahovoriť, že ste pokročili ďalej, dokonca, že ste zaviedli akúsi verejnú diplomaciu. Viem, možno ste sa prepočuli niekde na školeniach, ktoré absolvujete v Amerike a ešte bohviekde, ale nenahovárajte nám, že vy to s týmto národom myslíte tak, ako ste to mysleli kedysi, keď ste nás integrovali pod Moskvu. Človek by mal zvážiť, či môže hovoriť o niektorých veciach, ak predtým hovoril z celkom opačnej pozície. Ak ste nás integrovali pod Moskvu, aké morálne právo máte hovoriť o tom, že nás chcete podriadiť znovu Washingtonu, bezducho, bezhlavo, bez akýchkoľvek princípov?
A na záver by som sa chcel opýtať pána ministra Kukana, ktorého platu sa vzdá, či toho, ktorý bude dostávať od OSN alebo ktorý bude dostávať od slovenských daňových poplatníkov. Nebýva zvykom, aby minister zahraničných vecí, ktorý má zastupovať záujmy národa, zastupoval zároveň aj záujmy nejakých veľmocí alebo mocností, alebo možno nejakých nadnárodných organizácií. Mal by zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Weiss, vo svojom vystúpení ste hovorili o akýchsi dvoch vnímaniach zahraničnej politiky na Slovensku. Tou prvou je v podstate moderná proeurópska vízia, tou druhou je akási zápecnícka. Nepochybujem o tom, že sa rátate k prvej modernej proeurópskej. Ale dovoľte mi, aby som sa vás opýtal, keďže nie ste nezávislým poslancom v parlamente, ale ste členom aj Strany demokratickej ľavice, kde by ste v zmysle týchto dvoch charakteristík zaradili napríklad pána Magvašiho, Fogaša, Ftáčnika, Koncoša, predsedu parlamentu Migaša, všetko špičkových politikov SDĽ práve v kontexte vnímania tej modernej proeurópskej vízie súčasnej vojny v Juhoslávii. Myslím si, že aj vy ste členom Strany demokratickej ľavice, a mám taký dojem, že referencie, ktoré prezentovali títo páni a mnohí ďalší a možno aj prevaha v Strane demokratickej ľavice, z toho, čo ste povedali, by vyznievalo, že skôr reprezentujú tú zápecnícku vrstvu. Neviem, pokiaľ sa dá, ale možno je to teraz skôr rečnícka otázka, lebo je to len faktická poznámka.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Kadlečíková - faktická poznámka.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.
Chcela by som predovšetkým kladne zhodnotiť vystúpenie predsedu zahraničného výboru pána Petra Weissa, a to preto, lebo prakticky komplexne zhodnotil zahraničnú politiku, ako sa realizovala v predchádzajúcom roku. A aj napriek tomu, že tu boli mnohé zložité problémy, možno hodnotiť túto politiku pozitívne z hľadiska obsadzovania významných národných výborov tak v OSN, ako aj v ďalších orgánoch. Ale chcela by som pri tomto oceniť najmä časť, kde pán Peter Weiss hovoril o orientácii na ekonomické otázky, na prílev zahraničných investícií. Inými slovami, kde hovoril o nevyhnutnosti výstavby obchodnej diplomacie, pretože tá v našich podmienkach je teraz životne dôležitá. A preto nadväzujem na časť, kde hovoril o profesionalite našich diplomatov, že aj keď si hovoríme a tvrdíme, že profesionalita je na dobrej úrovni, nemožno si zatvárať oči aj pred tým, že naši diplomati by mohli byť aktívnejší, že by mohli byť lepšie jazykovo vybavení, aby lepšie zohrávali takú aktívnejšiu politiku práve pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky.
Chcela by som ešte upozorniť na to, že sa dnes treba sústrediť najmä na budovanie misie pri Európskej únii, pretože sa tam sústreďujú naše záujmy, a treba nájsť zdroje napríklad aj na budovanie agrárnej, ale aj ďalšej obchodnej diplomacie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Ošváth má slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Weiss vo svojom vystúpení vlastne potvrdil tie časti vystúpenia, ktoré predniesol aj pán minister Kukan, a síce, že prioritnými cieľmi Slovenskej republiky v programovom vyhlásení do budúceho obdobia sú integrácia do ekonomických a bezpečnostných štruktúr Európskej únie, NATO a OECD. Mnohokrát sa spochybňuje zo strany opozície opodstatnenosť krokov, najmä čo sa týka integrácie do NATO v poslednom čase, ale keď si zoberieme výsledky volieb z minulého roka, tak tie jednoznačne svedčia o tom, že vôľa našich občanov bola veľmi jasne vyjadrená. Vlastne 5 zo 6 strán, ktoré sú dnes parlamentnými stranami, podporuje vstup Slovenska do NATO a Európskej únie a zo 150 poslancov, ktorých tento parlament má, vlastne 136 poslancov pochádza zo strán, ktoré jednoznačne podporujú vstup do NATO a Európskej únie. Toto jasne hovorí o tom, aká bola vôľa občanov v minuloročných voľbách.
Čo sa týka krízy v Kosove. Kríza v Kosove je vlastne dôsledkom politického, hospodárskeho a sociálneho vývoja regiónu. Neriešili sa latentné problémy oblastí a mocenské postupy vlády Miloševiča voči požiadavkám obyvateľstva albánskeho pôvodu a podporili sa tým separatistické tendencie kosovských Albáncov. Stupňovalo sa napätie medzi obyvateľstvom albánskej a srbskej národnosti, ktoré vyústilo do ozbrojeného konfliktu. Situácia, ktorá vznikla, je, samozrejme, vážna, ale verím, že aj poverenie Kofiho Annana ministrovi pánu Kukanovi napomôže jej riešenie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Posledný v rozprave k tomuto bodu vystúpi pán poslanec Sitek.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážený pán minister, vo svojom úvodnom slove, a vlastne je to aj v časti OSN na strane 11, ste veľmi pozitívne hodnotili aktivity Armády Slovenskej republiky v rámci Organizácie Spojených národov. Preto za môjho pôsobenia ministra obrany Slovenskej republiky sme posilnili alebo lepšie povedané vytvorili pracovisko Organizácie Spojených národov v Ženeve, kde je vlastne vytvorené pracovisko a je tam vojak z povolania. Takisto v rámci pravidelného striedania prebehlo striedanie v rámci OSN v New Yorku, kde bol vlastne vymenený ďalší vojak z povolania po štvorročnom pôsobení. Prečo to zdôrazňujem? Je to veľmi dôležité z toho hľadiska, že aktivity v OSN, čím vlastne robíme veľmi dobré meno, sú veľmi rozsiahle, čiže je veľmi dôležité, že to tam zachytia naši vojenskí príslušníci. A, samozrejme, má to aj druhý veľký význam z hľadiska toho, že dnes je veľmi podporovaný odmínovací program. Tak vlastne naše firmy, ktoré pôsobia v tejto odmínovacej činnosti, sa pozitívne uplatnili či už v Kanade, v Bosne a Hercegovine, v Čechách a inde sú naše odmínovacie prostriedky.
Dobre viete, že Organizácia Spojených národov prepláca techniku, ktorá sa používa vo vojenských misiách, je to prostredníctvom takzvaného lízingu, a aj keď je veľká byrokracia v rámci OSN a štruktúry sú byrokratické a platby idú veľmi pomaly - niektorým štátom dlhujú aj za 5 - 6 rokov -, títo vojaci, ktorí tam pôsobili, vlastne zabezpečovali pravidelné finančné plnenie v rámci ministerstva obrany a v rámci Slovenskej republiky. Je to aj ohodnotené. Ide o 10 miliónov USD za posledné štyri roky. Ale preplácanie techniky je samostatného charakteru a sú tam veľké finančné prostriedky. Čiže vojenská misia, ktorá sa zúčastňuje pod OSN, je preplácaná OSN.
Druhá vec, v tejto misii sú vojaci, ktorí sú veľmi kvalitne pripravení z hľadiska jazykových potrieb. Pracovník misie v Ženeve ovláda niekoľko jazykov. Neviem, päť alebo šesť. Bol v misii v Angole, v Juhoslávii a tak ďalej a takisto pracovník v New Yorku v OSN pri vojenskej misii je takisto veľmi pripravený. Je zarážajúce, že ministerstvo obrany v podstate ruší pracovisko OSN v Ženeve len preto, že potrebuje vymeniť pracovníka a nevie ho inakšie dostať, je to zarážajúce. Je to veľmi negatívny jav v rámci OSN a vôbec v rámci zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Zdôrazňujem fakt, že sú to vojaci z povolania, ktorí prešli riadnym výberovým konaním a boli rozkazom ministra vymenovaní. A takisto sa vyvíja i tlak na pracovníka vojenskej misie OSN, ktorý je v New Yorku.
Čiže z pozície bývalého ministra apelujem na ministra zahraničných vecí, ktorý je kompetentný za zahraničnú politiku a v rámci aktivít OSN sme v podstate vždy mali vysoký kredit. Je to veľmi silný a negatívny jav, ktorý sa robí z hľadiska personálnej politiky Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Konštatujem, že vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy k tomuto bodu.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Kukan. Áno.
Pán minister, nech sa páči.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
budem veľmi stručne reagovať, lebo boli aj niektoré otázky k vystúpeniam pánov poslancov. Na pána Zólyomiho a pána Weissa nebudem nejakým spôsobom reagovať. Myslím si, že sa snažili o triezve hodnotenie materiálu, ktorý som dnes predložil.
Pánu poslancovi Gašparovičovi odpoviem na otázku. Tiež som sa pozeral na reláciu SITO a videl som tú debatu. Viete, že na Právnickej fakulte existuje Inštitút medzinárodných vzťahov, to je postgraduálne dvojročné štúdium, ktoré vychováva diplomatických pracovníkov. Sú to Rybárikovci, dobre, poznáte nebohého docenta Rybárika, ktorý to založil. A je pravdou, že mnohí absolventi tohto postgraduálneho štúdia pracujú v zahraničnej službe a sú úspešní. Pokiaľ viem, pani Vášáryová nejaký čas prednášala na tomto inštitúte a ako jedna z pedagogičiek, ktorá tam prednášala - neviem si to dať do iných súvislostí, pán poslanec, odpovedám vám proste to, čo viem, o iných pedagogických aktivitách proste neviem, ale viem, že tam prednášala, možno to vzala tak. Prednášala tam základy diplomacie, diplomatický protokol a podobne. Lepšie vám neviem odpovedať, pán poslanec.
Na vystúpenie pána Cupera nechcem reagovať. Jeho otázka bola skutočne dôstojná jeho osobnostnej dimenzie. Pokiaľ ide o tie dva platy, môže si byť istý, že slovenskí daňoví poplatníci nebudú poškodení tým, že budem vykonávať túto funkciu.
A pánu poslancovi Sitekovi by som chcel odpovedať, že áno, súhlasím s ním, pracoviská, ktoré boli vytvorené počas minulého obdobia, sú obidve dôležité, aj v New Yorku, aj v Bruseli, pardon, v Ženeve, a je dôležité, aby sme tam mali skutočne kvalifikovaných ľudí. V Ženeve v Stálej misii je ten Krupa, či ako sa volá. Je veľmi dôležité, aby tieto pracoviská boli obsadené, aby fungovali, aby boli obsadené kvalitnými pracovníkmi. Samozrejme, že prerokujem túto otázku s ministrom obrany, ale vy dobre viete, že pracovníkov vyberá a vysiela on, do toho mu ťažko môžem hovoriť, ale budem rokovať v tom zmysle, že sú to miesta, ktoré nám naozaj pomáhajú a v minulosti nám pomohli, a preto by sme mali mať záujem, aby boli obsadené.
A ešte jednu poznámku na záver k tomu, čo hovoril predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Weiss. Tiež si myslím, že v budúcnosti by bolo omnoho racionálnejšie, keby ste takúto správu prerokovali na záver roka alebo hneď na začiatku ďalšieho kalendárneho roku, aby to nebolo s takým dlhším časovým odstupom, aby sa mohlo za čerstva vyhodnotiť plnenie zahraničnopolitických úloh a aby súčasťou takéhoto predkladaného materiálu boli aspoň základné smery alebo priority vývoja v zahraničnej politike na budúci rok.
Ďakujem.