Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci,
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
keď som vám ráno želal príjemný deň, tak dúfam, že ho dnes dotiahneme do konca. Keďže väčšina z vás bola pri prvom čítaní, keď som uvádzal tento návrh zákona, nerád by som sa vlastne opakoval, pretože všetci si pamätáte aj diskusiu k prvému čítaniu zákona. Takže by som chcel len zvýrazniť to, že tento návrh zákona rieši dva problémy, a to jednak navrhuje zvýšiť dôchodky v nadväznosti na splnenie podmienky 5-percentného rastu priemernej mzdy k 1. júlu o 4 % a o pevnú sumu diferencovanú podľa druhu dôchodkov a v článku II. sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona číslo 100 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré nadväzujú na poznatky z uplatňovania zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, kde je navrhovaná zásadná zmena v tom, že u profesionálnych vojakoch, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodok z výsluhového zabezpečenia vojakov, sa pri rozhodovaní o splnení podmienok nároku na dôchodok a jeho výške podľa zákona číslo 100/1988 neprihliada na výkon profesionálnej služby.
Chcem vás poprosiť, tak ako to prešlo v dvoch výboroch aj v gestorskom výbore, o podporu prijatia tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jozefovi Krumpolcovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážení poslanci,
vážené poslankyne,
predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 282 z 12. mája 1999 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
II. Gestorský výbor nedostal do 12. mája 1999, teda dodnes žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh vládneho zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia pridelený.
III. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 88 z 12. mája a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 58 z 12. mája 1999.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplynul tento pozmeňujúci návrh:
V článku II sa bod 25 vypúšťa a body 26 a 55 sa označujú ako body 25 a 54. Ide iba o legislatívnotechnickú úpravu.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vyjadrených v ich uzneseniach a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe schváliť.
Gestorský výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu podať spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 59 z 12. mája 1999.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu, páni poslanci, poslankyne. Konštatujem, že v písomných prihláškach som nedostal žiadne požiadavky na vystúpenie. Preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že pani poslankyňa Aibeková sa ako jediná ústne prihlásila do rozpravy. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto bode programu.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
svoje podstatné výhrady k predloženému návrhu zákona som povedala pri prvom čítaní a ďakujem pánu ministrovi za korektnú odpoveď. Chcela som iba stručne mať jednu poznámku, a to z predloženého stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, na čo som vo svojom vystúpení neupozornila, a to je, že podľa článku III navrhovaného zákona sa má v § 5 ods. 2 zákona číslo 46/1991 Zb. zvýšiť najvyššia výmera dôchodku aj úhrnu dôchodkov pre bezvládnosť z doterajších 6 718 na 7 154 korún a chýbalo tam moje upozornenie, že pri 8 % by to bolo 7 255 korún. Čiže je to o tých mínus 101 korún, ako by to bolo pri 8 percentách. Takže zvážte, že sa to týka aj tejto kategórie dôchodcov, ktorí majú príplatok za bezvládnosť a majú takzvaný súhrn dôchodkov, to znamená napríklad starobný a vdovský u žien.
A keďže som nemohla zareagovať faktickou pripomienkou na vystúpenie pána poslanca Brocku a pani poslankyne Sabolovej, musím to využiť takýmto spôsobom. Chcem povedať pánu poslancovi Brockovi, ktorý bol v roku 1994 ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, že ma veľmi mrzí, ale neovláda zákon, podľa ktorého sa upravujú dôchodky, t. j. ten spomínaný zákon číslo 46/1991 Zb., pretože druhá časť tohto zákona v § 9 a 10 hovoria o podmienkach a spôsobe pravidelného zvyšovania dôchodkov. V dôvodovej správe je veľmi správne uvedené, že sa tento návrh realizuje podľa § 9, kde sa hovorí o podmienkach zvýšenia, ale § 10 hovorí o spôsobe zvýšenia.
Vy ste, páni poslanci, nesprávne upozornili na to, že aj v ostatných štyroch rokoch sa to mohlo zvýšiť takýmto spôsobom. Nemohlo, pretože v § 10 ods. 1 sa jasne hovorí, citujem: "Pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliadnutím na rast životných nákladov a percenta zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy."
Kým sa náklady zvyšovali v ostatných štyroch rokoch o 9,3; 5, 6 a 6,3 percenta, tak sa správne postupovalo podľa percent. Vaše návrhy, pán poslanec Brocka, ktoré ste tu predkladali, nemali systém, pretože vy ste nabúravali princíp zásluhovosti. Vo vašich návrhoch ste viac chceli pridať k tým nižším dôchodkom a menej k vyšším. Terajší návrh pridáva rovnako. Rovnako, aj keď pridáva percentnú a fixnú sumu, ale princíp je v jednotnom zvýšení. Čiže je to celkom iný návrh, ako ste dávali vy. Vy ste chceli rozkývať tie percentá. Tu dôjde iba k tomu, že, áno, jedni dostanú menej, druhí viac, ale v podstate dostanú v princípe rovnako. A váš princíp bol celkom iný. Keďže som nemohla na vás zareagovať, tak som si vám dovolila odcitovať ten zákon, pretože ste tvrdili niečo iné bez toho, aby ste si pozreli zákon.
Preto na záver napriek tomu, že som tu poukázala na niektoré negatíva pre isté skupiny dôchodcov, podporím úpravu dôchodkov aj v takomto zmysle, pretože lepšie je dať takúto sumu, ako neupraviť dôchodky vôbec. A preto znovu vyzývam pána ministra, ale on dal verejný prísľub, že bude pripravený nový návrh zákona, aby sa nejakým spôsobom neukrátili ani tieto skupiny, o ktorých som hovorila vo svojom prvom vystúpení a tá skupina, na ktorú som teraz poukázala. Takže beriem jeho slová a dúfam, že koncom roka sa dočkáme celkom nového zákona o sociálnom poistení a jeho súčasťou bude aj nový výpočet dôchodkov.
Ďakujem vám pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami k vášmu vystúpeniu, pani poslankyňa, vystúpia pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Dzurák. Zároveň uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok k vášmu vystúpeniu.
Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Aibeková, buď ste nás dobre nepočúvali, ale to, čo ste teraz vo svojom vystúpení hovorili, sme my v našich faktických poznámkach netvrdili. Hovorili sme, že aj napriek tomu, že nebolo možné zvýšiť dôchodky v zmysle rastu životných nákladov, ale životné náklady obyvateľov rástli aj tak, aj keď to nebolo nad 10 %, v tom máte plnú pravdu. A to, čo navrhoval pán poslanec Brocka v minulom volebnom období, zohľadňovalo práve to, aby nárast dôchodkov bol na vyrovnanie aj rastu životných nákladov, ktoré síce neprekročili percento zo zákona, ale boli normálne primerané tomuto obdobiu plus percentá na úpravu dôchodkov, nie tak, že menšie dôchodky mali byť viac zvýhodnené a väčšie menej, ale aby to bolo primerané tomu, čo bolo v tomto období v sociálnej situácii.
Áno, sedela som tu štyri roky, pani poslankyňa. Viem, aký zámer bol v tomto období na zvyšovaní dôchodkov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Dzurák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som k pani Aibekovej povedal len toľko, že nielen pán minister bol korektný, ale aj pani Aibeková vo svojich obidvoch vystúpeniach, za čo skutočne ďakujem. Dal sa z tohto možno trošku vytrieskať aj politický kapitál, ale myslím si, že bola veľmi korektná. Ďakujem za jej slová, ktoré predniesla. Chcel by som práve oceniť ministerstvo a, samozrejme, aj pána ministra tým, že sa konečne trošku myslelo aj na tie najnižšie dôchodky. Skutočne je situácia taká, že niektoré dôchodky sú také nízke, že už nepokrývajú základné životné náklady.
A som veľmi rád, že práve v tomto sa odhodlalo ministerstvo urobiť to, čo urobilo. Samozrejme, nie je to cesta, nejako to potom v budúcnosti treba vyrovnať. Ale momentálne je situácia taká, že bolo potrebné hlavne riešiť tieto najnižšie dôchodky, ktoré jednoducho tými percentami roky nestúpali tak ako najvyššie. V mene týchto občanov a dôchodcov ďakujem ministerstvu sociálnych vecí a pánu ministrovi.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán minister Magvaši. Nie.
Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.
Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Žiadam všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej sály, počkáme.
Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.
Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec J. Krumpolec:
Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "V článku II sa vypúšťa bod 25 a body 26 až 55 sa označujú ako body 25 až 54." Teda je to legislatívnoprávna úprava. Odporúčam ju schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, skúsime hlasovať. Hlasujte, prosím.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme schválili.
Prosím, uvádzajte ďalej, pán spravodajca.
Poslanec J. Krumpolec:
Pretože k predloženému návrhu neboli uplatnené žiadne písomné pozmeňujúce návrhy, odporúčam hlasovať o schválení návrhu zákona ako o celku.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nemôžeme v skrátenom legislatívnom konaní. Máme na to poverenie, pán spravodajca?
Poslanec J. Krumpolec:
Mám poverenie, aby to prešlo do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nech sa páči, predložte návrh.
Poslanec J. Krumpolec:
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vyjadrených v ich uzneseniach a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe schváliť. Gestorský výbor odporúča, aby to bolo schválené do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto z pléna takéto návrhy? Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím, aby ste sa prezentovali, páni poslanci, a hlasovali. Nech sa páči, pripravte sa na hlasovanie a hlasujte o návrhu ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Poslanec J. Krumpolec:
Dovoľte mi, aby som sa vám všetkým poďakoval, že ste pri hlasovaní mysleli na dôchodcov. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je
správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.
Správu ste dostali ako tlač 178 a spoločnú správu výborov ako tlač 178a, ku ktorej máte pripojený aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Prosím predsedu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pána Petra Juráša, aby správu uviedol.
Predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie P. Juráš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na úvod mi dovoľte poďakovať sa za možnosť uviesť na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.
V hodnotenom období bolo hlavné úsilie rady zamerané predovšetkým na zachovanie identity slovenských elektronických médií a ich pôsobenie v podmienkach globalizácie kultúry, najmä v oblasti podpory vytvárania podmienok na lokálne a regionálne rozhlasové a televízne vysielanie. Za mimoriadne dôležité rada považovala aj udržanie a posilnenie plurality a nezávislosti elektronických médií, upevnenie právnych istôt prevádzkovateľov vysielania, dôsledný výkon svojich kontrolných a regulačných právomocí, teda úloh, ktoré vyplývajú pre radu priamo zo zákona. Nemalé boli aj snahy rady o kompatibilitu s mediálnymi právnymi úpravami Rady Európy a Európskej únie.
Zároveň možno konštatovať, že v roku 1998 prišlo v práci rady oproti predchádzajúcemu obdobiu k ďalšiemu posunu v jej činnosti od orgánu, ktorý sa od svojho vzniku sústreďoval najmä na udeľovanie licencií, na orgán, ktorého hlavnou náplňou je obraz správy a kontroly vysielania. Výrazne sa pritom dostávali do popredia úlohy rady v oblasti štátnej správy. Uvedený posun je však objektívne zapríčinený aj faktom, že sa v minulom roku zvýšila celková vysielacia plocha oproti roku 1997 v rozhlasovom vysielaní o 8 tis. hodín. Celkove bolo odvysielaných 222 tis. hodín. Podstatne sa zvýšila aj vysielacia plocha televízneho vysielania. Skutočne predstavovala stopáž 348 tis. hodín, čo je zvýšenie oproti roku 1997 o 108 tis. Najväčší podiel na uvedenom zvýšení predstavuje vysielanie textových informácií v infokanáloch. Rozsah vlastného televízneho vysielania v roku 1998 predstavoval takmer 62 tis. hodín, čo je oproti roku 1997 nárast o 24 tis. hodín. O uvedenom posune v činnosti rady, ktorý považujeme za prirodzený a nutný, svedčí okrem iného aj splnenie aktuálnych a koncepčných úloh rady na rok 1998 v jednotlivých oblastiach. Podrobne je to popísané v piatich kapitolách počnúc stranou 40 správy.
Do vašej pozornosti by som rád uviedol časti venované aktivitám zameraným na elimináciu prezentácie neodôvodneného násilia a iných negatívnych javov vo vysielaní. Vyvrcholením snáh rady a diskusií na túto tému bolo zorganizovanie medzinárodného seminára Ochrana pred prezentáciou neodôvodneného násilia a iných nežiaducich javov v televíznom a rozhlasovom vysielaní v júni 1998. Úrovni seminára výrazne napomohla účasť pána Hurarda, riaditeľa programového odboru Najvyššej audiovizuálnej rady Francúzska. Podrobné závery zo seminára sú uvedené v časti príloh na strane 163 správy. V tejto súvislosti bol významný aj reprezentatívny výskum, postoj verejnosti k vplyvu nevhodných televíznych obsahov na vývoj detí a mládeže a k možnému označovaniu televíznych programov z hľadiska vekovej vhodnosti, ktorý z iniciatívy rady realizoval v júni minulého roku Metodicko-výskumný kabinet, spol. s r. o., Bratislava na vzorke 1 206 respondentov.
Na základe plánu úloh na rok 1998 rada pokračovala vo vytváraní podmienok na prácu expertov v oblasti prípravy nového zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní. Práca expertných skupín sa začala z podnetu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v roku 1997 činnosťou piatich subkomisií, členmi ktorých bolo asi 50 odborníkov. Začiatkom roku 1998 informovala rada o stave prípravy nového zákona na spoločnom zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Na stretnutí sa konzultovalo o možnostiach ďalšieho postupu prác, nakoľko sa ukázalo, že pokračovanie práce takto širokou základňou expertov začalo byť kontraproduktívne.
Na základe dohody s ministerstvom kultúry bola následne vytvorená užšia expertná skupina. Po vymenovaní novej vlády bol o výsledkoch práce komisie a požiadavkách informovaný minister kultúry. Nový zákon nazvaný zákon o vysielaní a retransmisii bol zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády na október tohto roku. Treba však uviesť, že hoci rada nemá, ani v súlade s ústavou nemôže mať zákonnú iniciatívu, všetky práce vlastne prebiehajú na pôde rady, kde nie sú na takúto činnosť vytvorené materiálne ani personálne predpoklady. Účasť ministerstva kultúry v roku 1998 nebola systematicky zastúpená. Celkové závery značne sťažili absencie a zásah štátnej mediálnej politiky vo vzťahu k vysielaniu. Výsledkom je neujasnená predstava cieľového modelu, ku ktorému sa má pripravený zákon približovať.
Na druhej strane však Slovenskú republiku doslova "tlačia" termíny, ktorými je viazaná z pohľadu aproximácie mediálnej legislatívy k právu Európskej únie. Aj v tejto súvislosti je potrebné pripomenúť aktivity rady v rokovaniach o vstupe do Európskej únie a OECD, ako aj činnosť rady vo výkone funkcie dohľadu nad Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii, ktorého členským štátom sa Slovenská republika stala 1. mája 1997. Z tohto titulu má rada zastúpenie v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu Rady Európy, kde prezentuje svoje stanoviská k aktuálnym problémom vysielania. Pri súčasnej absencii nového zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania povinnosti prevádzkovateľov vysielania vyplývajúce z dohovoru zahŕňa rada do licenčných podmienok.
Celková činnosť rady z hľadiska jej legislatívneho postavenia sa v roku 1998 riadila zákonom číslo 160/1997 Z. z. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Zákon upravuje činnosť rady v oblasti kmitočtového plánovania, odsúhlasovania medzinárodných zmlúv týkajúcich sa vysielania, sprísnili sa podmienky na výkon funkcie člena rady. Zákon však nerieši dostatočné otázky kompetencií vo vzťahu k prevádzkovateľom zo zákona, k Rade Slovenskej televízie a k Rozhlasovej rade. Nedoriešený zostal aj spôsob efektívneho financovania rady nezávislého od prostriedkov štátneho rozpočtu.
Rada je pri výkone svojej činnosti priamo odkázaná na súčinnosť ďalších orgánov štátnej správy Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj na iné inštitúcie. Správa v kapitole 2.1.2. počnúc stranou 33 podrobne túto spoluprácu z pohľadu rady mapuje, konkrétne spoluprácu s ministerstvom kultúry, ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, telekomunikačným úradom, Radou Slovenskej televízie a Rozhlasovou radou. Tu možno konštatovať, že s niektorými orgánmi treba kvalitu súčinnosti podstatne zvýšiť. Ako príklad uvádzam vývoj spolupráce s bývalou Radou Slovenskej televízie pred a počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.
V celom hodnotenom období rada úzko spolupracovala s gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Výbor bol takmer permanentne oboznamovaný nielen so všeobecnými informáciami o činnosti rady prostredníctvom písomných materiálov, ale jeho viacerí členovia sa pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach rady. Výbor Národnej rady sa snažil riešiť v spolupráci s radou aj jej špecifické problémy. Zástupcovia rady sa v minulom roku zúčastnili celkom desaťkrát na zasadnutí výboru. Výbor vykonal v rade jedenkrát poslanecký prieskum. Výbor prerokoval celkom 7 materiálov týkajúcich sa priamo činnosti rady. Osobitne tiež ocenil zásadný postup rady pri rešpektovaní právnych noriem v oblasti vysielania s cieľom zabezpečenia ústavného práva občanov na informácie. Vytvorenie samostatného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v novom volebnom období vytvorilo predpoklady na riešenie užšie špecifikovaných otázok problematiky vysielania. Rada sa však domnieva, že skvalitneniu činnosti a operatívnemu riešeniu problémov v oblasti vysielania by napomohol širší záujem poslancov aj z ďalších výborov.
V oblasti televízneho vysielania rada v roku 1998 rozhodla o udelení 21 licencií na terestriálne vysielanie, 12 licencií na vysielanie v káblových rozvodoch. V 6 prípadoch rozhodla o odňatí licencie na televízne vysielanie v káblových rozvodoch, v 33 prípadoch rozhodla o zmene licencií, v 7 prípadoch o zastavení konania. Na vysielanie v káblových rozvodoch udelila spolu 24 licencií, rozhodla o odňatí 13 licencií a o zmenách rozhodla v 9 prípadoch. V roku 1998 bolo v oblasti televízneho vysielania odmonitorovaných z dôvodov podnetov alebo vlastnej kontrolnej činnosti rady celkom 1 915 hodín, z toho Slovenská televízia mala 610 hodín, televízia Markíza 615 hodín a VTV 347 hodín. Sankčné opatrenie rada prijala celkom v 42 prípadoch, z toho bola v 8 prípadoch udelená pokuta, bolo pozastavené vysielanie dvoch relácií v čase 30 dní.
V oblasti rozhlasového vysielania rozhodla rada a spolu udelila 6 licencií, vo veci žiadostí Slovenského rozhlasu rozhodla o pridelení 5 kmitočtov na program Slovensko 4 Regina. V ďalších dvoch prípadoch bolo konanie prerušené do rozhodnutia telekomunikačného úradu. V troch prípadoch rozhodla o odňatí licencie, v 24 prípadoch o zmene licencie. Odmonitorovaných bolo celkom 2 001 hodín rozhlasového vysielania, z toho 882 hodín okruhu Slovenského rozhlasu, 401 hodín Rádia Twist. V 15 prípadoch rozhodla o udelení sankčných postihov za porušenie zákonných a licenčných podmienok, z toho v dvoch prípadoch bola udelená pokuta.
V roku 1998 bolo rade doručených 53 sťažností na televízne a rozhlasové vysielanie. Na tomto počte niekoľkokrát prevyšujúcom počet sťažností v roku 1997 sa najväčšou mierou podieľala Slovenská televízia, voči vysielaniu ktorej bolo zameraných 32 sťažností.
Výraznou zmenou v roku 1998 bola skutočnosť, že rada bola po prvýkrát zákonom splnomocnená na výkon dohľadu nad vysielaním elektronických médií počas volebnej kampane volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a pri voľbách do orgánov územných samospráv. Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky boli tiež prvými prebiehajúcimi v prostredí reálne existujúceho duálneho systému v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Preto rada venovala veľkú pozornosť poslaneckému návrhu novely zákona číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov hlavnej jej časti, ktorá upravila podmienky volebnej kampane, a určila orgány oprávnené určovať sankcie za ich nedodržiavanie.
Pretože rada nemala oprávnenie vykonávať autentický výklad volebného zákona, po prerokovaní vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vypracovala odporúčania k správaniu sa elektronických médií počas volebnej kampane, moratória volieb. Tieto boli následne distribuované všetkým vysielateľom, ale aj politickým stranám a hnutiam, zástupcom OBSE a prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí aj diplomatickým zastupiteľstvám v Slovenskej republike. Odporúčania síce nemali záväzný právny charakter, rada však dala nimi jasne najavo, ako bude posudzovať vysielanie s ohľadom na sporné a nejasné ustanovenia § 23 volebného zákona a nerozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich súlade s ústavou. Značný záujem o odporúčanie a s kladným ohlasom prejavili aj zástupcovia OBSE Národného demokratického inštitútu a veľvyslanci štátov Európskej únie a USA, s ktorými sa rada z ich podnetu niekoľkokrát stretla. S kladným ohlasom sa stretli aj u prevádzkovateľov vysielania s výnimkou Slovenskej televízie, ktorej ústredný riaditeľ oznámil aj zástupcom pozorovateľskej misie OBSE, že pre Slovenskú televíziu tieto odporúčania neplatia. Podrobne je celý priebeh a rozhodovanie rady počas volebnej kampane, moratória volieb do Národnej rady uvedený v kapitole 3.2.4 na 8 stranách počnúc stranou 82, preto z časových dôvodov ich nebudem vo svojom vystúpení prezentovať.
Na záver k tejto problematike však chcem uviesť, že činnosť rady v tomto období bola hodnotená domácimi a zahraničnými organizáciami a diplomatmi v prevažnej miere pozitívne. Na druhej strane však bola rada hodnotená aj kriticky prevažne zástupcami tých politických strán a hnutí, ktorých mediálne prezentácie sa rozhodnutia rady priamo či nepriamo dotýkali.
Vyhodnotenie činnosti rady za rok 1998 a hlavné úlohy rady na rok 1999 sú vrátane už uvedeného zhrnutia v kapitole 2.2, počnúc stranou 40. Pri stanovení nových úloh sa rada v maximálnej miere snažila zohľadniť všetky aktuálne potreby mediálnej sféry elektronických médií na Slovensku. V súčasnosti môžem konštatovať, že prakticky všetky uvedené úlohy sú v štádiu rozpracovanosti.
V tomto mojom vystúpení som sa zámerne podrobnejšie nevenoval už viackrát spomínanej problematike podmieňujúcej činnosť rady. Patrí medzi ne finančné zabezpečenie činnosti, potrebný počet pracovníkov kancelárie rady po porovnaní s obdobnými orgánmi v susedných štátoch, ale doslova "nekonečný problém dislokácie rady". Celá táto situácia vznikla tým, že rade pri jej konštituovaní neboli poskytnuté žiadne vstupné investície. Odklad týchto problémov však určite nič nevyrieši, pokiaľ sa nenájde dostatok vôle, aby sa prístup kompetentných orgánov v tomto k rade zmenil.
Každá budúca správa o činnosti rady bude aj tak výpočtom limitujúcich faktorov a narastajúcich problémov. Podrobne pre krátkosť času k tomuto už hovoriť nechcem. Dávam však do vašej pozornosti kapitolu 2.1.2 od strany 33, ale aj hrubo vytlačený text na strane 40 týkajúci sa problematiky kancelárie rady ako servisného orgánu.
Zároveň mi dovoľte uviesť, že v nasledujúcom období bude potrebné, aby sme venovali pozornosť zvyšovaniu spoločenskej zodpovednosti všetkých, ktorí zodpovedajú za zabezpečenie príslušných štandardov vysielania.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu Jurášovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Ladislava Balleka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.
Poslanec L. Ballek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážený pán predseda rady,
dovoľte mi, aby som určený uznesením gestorského výboru predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o výsledku prerokovania správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 203 z 26. apríla 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá do 10. mája 1999.
Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predloží správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu v stanovenej lehote okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý sa ňou zaoberal na svojom rokovaní dňa 11. mája 1999.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti na svojom rokovaní dňa 10. mája 1999 správu neprerokoval, lebo pre nedostatočný počet prítomných poslancov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení číslo 96 z 5. mája 1999 vzal správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v prijatom uznesení číslo 68 z 11. mája 1999 súhlasil so správou a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v prijatom uznesení číslo 43 z 10. mája 1999 rovnako vzal správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 vziať na vedomie.
Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998.
Poznámka, kolegyne a kolegovia, navyše. Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1998 je podrobná a rozsiahla, nie je však takou z nedostatku dômyslu, rozmyslu a času, ale preto, lebo má čo povedať, nemá čo skrývať a má sa čím pochváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ju prijal s uznaním a s poďakovaním.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadne prihlášky od poslancov. Preto sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pán poslanec Oberhauser. Nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
Pán poslanec Oberhauser, máte slovo, nech sa páči.