Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
v krátkosti uvádzam svoje stanovisko k interpelácii pod bodom číslo 16, v ktorej som interpeloval ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana a žiadal som ho, aby mi v odpovedi uviedol menovitý zoznam veľvyslancov, ktorých poverila táto vláda na svoje veľvyslanecké miesta z hľadiska ich odbornej kvalifikovanosti, čiže odbornosti. V tomto prípade som jasne uviedol, že ide o diplomatov z povolania. Pán minister Kukan mi zodpovedal v podstate v tom zmysle, že priznal svoje stanovisko z predchádzajúceho obdobia v kritike postupu vlády, pokiaľ nedáva na miesta veľvyslancov odborníkov s diplomatickou praxou a s diplomatickou školou, ale na druhej strane vo svojej odpovedi sa vyhol, aby konkrétne zodpovedal, ktorí diplomati napĺňajú túto kvalifikáciu, tí diplomati, ktorých vymenovala táto vláda na tieto posty a ktorí nespĺňajú. Myslím si, že preto je nie možné súhlasiť s takouto odpoveďou, pretože vieme, že aj naďalej táto vláda pripravuje miesta pre ľudí, ktorí nenapĺňajú tieto odbornosti a že aj z tejto snemovne odišli do diplomatických služieb poslanci z hľadiska politického zamerania, aj keď majú dlhoročnú prax vo svojom odbore, aj keď sú to ľudia, ktorí majú aj vysokoškolské vzdelania, ale nemajú prax ani vzdelanie práve z diplomatického pôsobenia alebo z diplomatickej kvalifikácie. Takže preto nie som spokojný s touto odpoveďou a vyjadrujem týmto svoje stanovisko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga bol posledný prihlásený k bodu programu - písomné odpovede členov vlády na interpelácie.
Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie k tomuto bodu programu.
V rozprave k tomuto bodu programu vystúpili traja páni poslanci. Prvá pani poslankyňa Slavkovská, ktorá vo všetkých svojich stanoviskách, ktoré zaujala k odpovediam jednotlivých členov vlády na interpelácie pod číslom 22, 27, 23, 25, 29, 24, 26, 28 a 30, nepovažovala odpoveď jednotlivých členov vlády za uspokojivú, ale nežiada, aby jej bolo odpovedané opäť na tieto interpelácie.
Pán poslanec Oberhauser vo svojich dvoch vystúpeniach na interpeláciu pána ministra Koncoša žiada, aby na interpeláciu číslo 1 a 2 pán minister opäť prešetril obidve tieto interpelácie a zaujal k nim stanovisko. V prípade interpelácie na pána ministra Šagáta pod číslom 3 žiada pána ministra, aby využil legislatívnu možnosť riešenia tohto problému. A v ostatných prípadoch, v prípade interpelácie na pána ministra Pittnera a pani ministerku Schmögnerovú vyjadril nespokojnosť s ich odpoveďou. Tak som rozumel vašim návrhom.
Pán poslanec Delinga vyjadril nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Kukana.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať teda najskôr o návrhu poslancov, ktorí vystúpili v rozprave a ktorí vyjadrili nespokojnosť v poradí, tak ako vystúpili. Prvá pani poslankyňa Slavkovská vyjadrila nespokojnosť s tými odpoveďami, ktoré uviedla v poradí, tak ako som ich prečítal na úvod.
Prosím ešte raz všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Slavkovská s tým, že nesúhlasí s odpoveďami na interpelácie uvedené pod bodmi 22, 27, 23, 25, 29, 24, 26, 28 a 30.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec, mali ste počúvať, ja som sa to snažil vysvetliť v čase, keď ste tu možno neboli alebo nepočuli.
Pani poslankyňa Slavkovská vyslovuje nespokojnosť s odpoveďami na interpelácie, ktoré sú uvedené v materiáli, ktorý máte pod číslom 207, a tieto interpelácie smerovali na predsedu vlády a jednotlivých ministrov, tak ako ich uviedla v rozprave. Nepovažuje odpoveď za uspokojivú.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Reakcia z pléna.)
Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada berie na vedomie odpovede členov vlády uvedené pod číslami, ktoré som uviedol a ktoré pani poslankyňa Slavkovská považuje za neuspokojivé.
Prezentovalo sa 62 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, je nás málo.
Prosím, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú
interpelácie poslancov na členov vlády.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu kancelárie.
Na bode interpelácie sa pre pracovné zaneprázdnenie a chorobu ospravedlnili títo členovia vlády: podpredseda vlády pán Ľubomír Fogaš, minister zahraničných vecí Eduard Kukan, minister kultúry Milan Kňažko, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka, minister vnútra Ladislav Pittner, minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, minister obrany Pavol Kanis a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
Písomne sa do bodu programu interpelácie zatiaľ neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do tohto bodu programu niekto ústne. Pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Tuchyňa, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok k tomuto bodu programu.
Ako prvý vystúpi s interpeláciou pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
členovia vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
obraciam sa s interpeláciou na pána ministra Gabriela Palacku v takomto znení:
Vážený pán minister,
na hodine otázok dňa 18. 3. 1999 v Národnej rade Slovenskej republiky som vás upozornil na prípad dlhoročných pracovníkov Železníc Slovenskej republiky, ktorí žiadali o odkúpenie podnikových bytov a bola im oznámená odmietavá odpoveď s tým, že na ne bude vypísaná verejná dražba. Vy ste síce reagovali, že moja doplňujúca otázka nesúvisí s témou prvej otázky, ale ako som vás upozornil v závere rokovania, táto vaša podmienka bola v zmysle zákona bezpredmetná. Zároveň som vás žiadal v zmysle zákona o písomnú odpoveď, ktorú som však do dnešného dňa nedostal.
Týmto sa preto obraciam na vás písomnou interpeláciou v zmysle § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa mojich zistení rozhodnutie o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže na odkúpenie podnikových bytov dlhoročných pracovníkov železníc sa vykonalo na základe nariadenia generálneho riaditeľa, číslo nariadenia 14/1999, a v zmysle nového rezortného postupu, čo rozumiem ako v zmysle rozhodnutia vášho ministerstva. Kópiu listu, ktorý potvrdzuje oprávnenosť takýchto indícií, prikladám. Interpelujem vás pre nehumánnosť a rozpor tohto rozhodnutia s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Ide o prípad rodín Michalcová, Samáková, Ondrkálová, Miková, Kapuncová, Gavrová a Halušicová, ktoré bývajú v služobných bytoch v obci Melčice-Lieskové, spadajúcich do pôsobnosti oddelenia obchodno-realitného v Trenčíne Železníc Slovenskej republiky, stredisko hospodárenia s majetkom. Žiadam vás, aby ste zabezpečili nápravu a odpredaj bytov dlhoročným pracovníkom železníc tak, ako to požadujú. To je prvá interpelácia.
S druhom interpeláciou sa obraciam na pána ministra Jána Čarnogurského, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, a je to v súvislosti aj s tým, čo som povedal pri prerokúvaní otázok okolo platov sudcov, kde som upozornil, že Najvyšší súd nemá zakotvené, nie je tam zakotvená povinnosť zabezpečiť predsedovi, podpredsedovi Najvyššieho súdu ubytovanie, keď sú to ľudia, ktorí sú s trvalým bydliskom mimo Bratislavy. Teraz sa to ukázalo v plnej nahote, a preto interpelujem pána ministra Čarnogurského v takomto znení:
Vážený pán minister,
v hlavnom spravodajskom vysielaní Slovenskej televízie dňa 29. 4. 1999 bolo oznámené, že podpredsedovi Najvyššieho súdu JUDr. Štefankovi hrozí deložovanie. A v ďalšom vedúci úradu ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic uviedol, citujem: "Preto ak Štefanko do konca mesiaca byt neopustí, z rozhodnutia ministra mu bude vypnutá voda, plyn a elektrická energia." Podarilo sa mi zistiť, že v spomenutej veci došlo ku korešpodencii medzi podpredsedom Najvyššieho súdu a ministerstvom, pričom listom z 19. apríla 1999 vedúci úradu podpredsedovi Najvyššieho súdu oznámil, že dôjde k deložácií, ktorá bude vykonaná komisionálne, a osobné veci po ich súpise ministerstvo uloží v priestoroch, ktoré dodatočne oznámia. Následne v denníku Práca dňa 3. 5. 1999 sa vyjadril k tejto veci predseda Najvyššieho súdu pán JUDr. Štefan Harabin a v denníku Republika zo dňa 7. 5. 1999 v článku konštatoval právne nezmysly v súdnej budove. Vyjadril sa k tomu aj postihnutý podpredseda Najvyššieho súdu a tiež aj vedúci úradu ministerstva spravodlivosti. Z tohto článku sa možno dozvedieť, že spor o ubytovňu nie je nový, že tam dochádzalo k nezrovnalostiam už na prelome rokov 1993 - 1994, keď vec mala byť riešená súdom, ale v dôsledku predčasného skončenia funkcie ministra spravodlivosti táto vec súdne nebola dovedená do konca, keďže nový minister súdne konanie zastavil. Dňa 7. mája 1999 prvá časť toho, o čom sa pán Lipšic vyjadril na televíznu kameru, totiž že na pokyn ministra bude na ubytovni vypnutá elektrina, plyn a voda, bolo realizované bez nejakého písomného príkazu - bez upovedomenia podpredsedu Najvyššieho súdu - neznámymi osobami a v neznámom čase. Nebolo k tomu žiadne vykonateľné rozhodnutie súdu, ani iného orgánu. A postup ministerstva a jeho úradníkov môže byť konané len v mene štatutárneho zástupcu, ktorým je minister spravodlivosti, čo sa nestalo.
Nejde o morálne aspekty, ktoré nemožno zanedbať, a následky s tým spojené, ale o to, že práve orgán, ktorý má dodržiavať na prvom mieste právo a zákon, ho priam gangsterským spôsobom porušuje. Spravodlivosť, o ktorej si myslí, že je na jeho strane, realizuje svojvoľne a len sa zapája do radu tých, ktorí nehľadia na právny postup, ale prostredníctvom kadejakých mafií si uplatňujú svoje domnelé právo.
V uvedenom článku v denníku Republika sa objasňuje, že v predmetnej ubytovni Najvyššieho súdu sudcovia bývajú dlhý čas, že nedošlo k nejakému násilnému obsadeniu v ubytovacích priestoroch, že tento stav bol aj stabilizovaný počas funkčného obdobia predchodcu pána ministra aj pred tým a že v riešení tejto veci je právny postup. Čiže ak by naozaj aj bol právny stav taký, že ministerstvo je v práve, mala byť žaloba na vypratanie.
Ďalej v článku možno čítať, že predmetná budova Najvyššieho súdu nikdy nikým nebola daná ako štátny majetok do správy ministerstva spravodlivosti, že vaše ministerstvo vykonáva len technickú správu budovy a že si správu majetku svojvoľne uzurpovalo. Odkazuje sa tam aj na zákon číslo 278/1993 Z. z., podľa ktorého sa v tomto malo a má postupovať.
Žiadam k tejto veci sa vyjadriť a hlavne zodpovedať tieto otázky:
1. Či tento, podľa môjho názoru, protiprávny postup bol vykonaný na váš pokyn, s vašim vedomím a prečo nebol vykonaný v mene vás.
2. Či sa s takýmto postupom stotožňujete a či zásahy, ktoré boli vykonané - vypnutie vody, elektriny a plynu, ktoré do dnešného dňa ešte trvajú -, naďalej schvaľujete a nezariadite odstránenie tohto protiprávneho stavu.
3. Prečo sa vo veci neaplikuje právo, teda prečo sa vo veci ohľadne užívania budovy a ostatných priestranstiev, včítane bytov a obývacích buniek, ktoré boli premenené na kancelárie, nerieši v súlade so zákonom 278/1993 Z. z. prostredníctvom zodpovedného orgánu, teda Ministerstvom financií Slovenskej republiky?
4. Prečo sa voči podpredsedovi Najvyššieho súdu nepoužili právne prostriedky, teda nepodala žaloba o vypratanie, ale zachoval sa postupu protiprávny, proti ktorému dnes všetci bojujeme, a čo navyše, ktorý by ho mal práve ministerstvom spravodlivosti kompromitovať.
V minulom vystúpení som upozorňoval na to, že naozaj je anachronické, že v jednej budove je ministerstvo spravodlivosti a Najvyšší súd, čiže štátna správa a nezávislý súd, ktorý by nemal byť ovplyvňovaný štátnou správou, a preto sme žiadali zmeny v zákonoch, ktoré by riešili tento právny vzťah, aby bol v súlade s pravidlami demokratického štátu. Táto skúsenosť však ukazuje, že naozaj je to vec akútna, že treba riešiť naozaj nezávislosť súdu aj takýmto jednoznačným oddelením štátnej správy a nezávislých súdov, o čo chcem poprosiť aj spoluprácu pána ministra spravodlivosti.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené torzo vlády,
kolegyne, kolegovia,
prvá moja interpelácia bude na pána ministra Harnu. Vláda deklarovala a stále aj deklaruje, že považuje stavebníctvo za pilier slovenskej ekonomiky. Každý mesiac však v stavebníctve nezaznamenávame nárast, ale pokles produkcie, dochádza k znižovaniu počtu tam zamestnaných ľudí. Denne klesá šanca splniť už aj tak okyptený vládny sľub - postaviť v tomto roku 10 000 bytov. Odborníci z oblasti stavebníctva tvrdia, že bude veľkým úspechom, ak sa v tomto roku postaví toľko bytov ako vlani. Dokonca predseda Slovenského zväzu bytových družstiev odhaduje, že sa skolauduje iba 5 000 bytov, čím by sme sa dostali pod úroveň roku 1996, keď sa postavilo 6 257 bytov. Zastavil by sa tak, samozrejme, pozitívny rast, ktorý vyvrcholil 8 234 bytmi, ktoré boli skolaudované vlani. Vtedy terajšia vláda kritizovala, že je to nedostatočný počet. Čo bude hovoriť teraz?
Treba si ešte pripomenúť, že krachom stavebníctva budú zasiahnuté aj iné odvetvia. Je známe, že na jedného stavbára sú viazaní štyria ľudia z iných profesií. Postupný pád stavebníctva sa ospravedlňuje tým, že nie sú peniaze. Neplatí to však všade. Napríklad výrobcovia tepla točia okolo 10 až 15 mld., z čoho tretina je zisk. Kde tento zisk končí? Treba prijať také legislatívne opatrenia, ktoré by zabránili zbytočnému zvyšovaniu cien za teplo a teplú vodu a zároveň by šetrili určité zdroje pre stavebníctvo, ktoré môže pomôcť udržať v chode naše hospodárstvo. Vláda nemôže donekonečna prenášať problémy iba na plecia občanov. Musí prijať systémové opatrenia. Posledné údaje hovoria o ďalšom poklese stavebnej produkcie v marci, keď by mal byť tzv. jarný nástup stavbárov. Tohoročný jarný nástup stavbárov sa pohybuje na úrovni 73,1 % oproti vlaňajším 120 %. Pokles produkcie o 27 % je skutočne alarmujúci.
Pán minister, v čom vidíte absenciu jarného nástupu stavbárov? Aké systémové opatrenia mienite prijať, aby ste zastavili kolaps stavebníctva?
Ďalšia moja interpelácia je na pána ministra školstva. Dňa 19. apríla 1999 premiér vymenoval Akreditačnú komisiu. Vôbec ma neprekvapilo, že sú v nej aj ľudia, ktorí porušovali zákony za svojho pôsobenia v Akreditačnej komisii vlády pána Moravčíka. Títo ľudia sú zrejme asi o to cennejší. Prekvapilo ma však vaše vyhlásenie, citujem: "Situácia, keď bývalá šéfka rezortu nie vždy rešpektovala prácu Akreditačnej komisie, sa nezopakuje." Koniec citátu. Tým ste, pán minister, priamo naznačili, že budete pokračovať v starých osvedčených praktikách Akreditačnej komisie spred roku 1995, keď Akreditačná komisia sa svojvoľne z poradného orgánu, ktorého pracovné výsledky majú mať iba odporúčací charakter, zmenila na orgán rozhodujúci. Čiže aj pre vás budú odporúčania, alebo možno už znova rozhodnutia Akreditačnej komisie záväzné? Potom však treba jednoznačne stanoviť, že nie Akreditačná komisia bude poradným orgánom vlády, ale minister bude podriadený Akreditačnej komisii.
Ďalšia moja interpelácia je znova na pána ministra Ftáčnika, je to opakovaná interpelácia, pretože v odpovedi na prvú interpeláciu som nedostala vlastne žiadnu odpoveď. Na Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Galante 22 pedagógov poslalo list riaditeľke gymnázia, kde ju žiadajú, aby odstúpila z postu riaditeľa, na ktorý nemá morálne právo, pretože za predchádzajúcej vlády podpisovala vysvedčenia jednojazyčné. Vieme, že platil zákon o štátnom jazyku, čiže menovaná riaditeľka, mimochodom maďarskej národnosti, iba vykonávala svoju funkciu v súlade so zákonom. Učitelia, ktorí takýmto spôsobom dali najavo svoju ignoráciu zákonov, vyučujú naše deti. Pán minister, aj keď ste nevedeli o tomto liste, dúfam, že ste sa už s ním zoznámili a vo vašej kompetencie je zaujímať sa o vzniknutý stav a hlavne o jeho následné riešenie. Takže kladiem vám otázku: Ako mienite riešiť tento stav, keď 22 pedagógov galantského gymnázia dáva verejnosti najavo, že si nectili a nemienia si ctiť zákony?
Ďalšia moja interpelácia je na pána premiéra. Vážený pán premiér, pán minister Magvaši sa v súvislosti s oznamovaním o zvyšovaní cien plynu veľmi jednoznačne vyjadril, a to v denníku Práca 19. apríla, že nejde o čistú hru. Jeho výrok, citujem: "Keby radšej povedali niektorí páni, že je to jedna z podmienok kúpy SPP", mrazí. Sme svedkami toho, ako vláda a v prvom rade vy, pán premiér, beháte po svete. Po návrate vo všeobecnej rovine poviete, že ste dostali prísľub o vstupe zahraničných investorov. Nepoviete však, kedy títo noví mecéni hodlajú vstúpiť na náš trh a najmä za akých podmienok. Ak im ide naozaj iba o lukratívne podniky, tak vaše cesty sú zbytočným luxusom. Zahraničný vlastník plynární sa nájde, aj keď budete sedieť doma. Veď vlastne naše plynárne, ktoré ročne produkujú miliardy, by chcel kde-kto. A ak ich chcete predať za ponižujúcich podmienok a s tým, že najskôr na rozkaz budúceho investora sa má zvýšiť cena tovaru pre občana a potom on láskavo príde, tak sa vás, pán premiér, musím opýtať: Kto sú tí významní investori? Za koľko a pre koho diktujú takéto podmienky? A ak výroky, ktoré som tu citovala s vyjadrením pána ministra Magvašiho, nie sú pravdivé, tak potom sa vás pýtam, akých ministrov to vlastne máte vo vláde.
Posledná moja interpelácia je znova na pána ministra školstva. Vážený pán minister, keďže ste mi nemohli zodpovedať na dodatočnú otázku k mojej interpelácii, ktorú som vám dala v predchádzajúcom pléne Národnej rady, musím túto otázku zopakovať novou interpeláciou. Interpelovala som vás vo veci neúčelného vynakladania finančných prostriedkov v autoparku na ministerstve školstva, a to v tom smere, že riaditeľka sekretariátu ministra má pridelené služobné osobné auto so šoférom, ktorý ju každý deň vozí do práce a z práce. Podotýkam, že takúto vymoženosť na ministerstve nemajú ani generálni sekční šéfovia, čo je, samozrejme, oveľa vyššia funkcia ako riaditeľka sekretariátu ministra.
Tento stav, vážený pán minister, pretrváva i naďalej i napriek tomu, že vy sám ste vydali 3. februára 1999 smernicu, kde sa hovorí o používaní motorových vozidiel a kde v článku 1 číslo 2 sa taxatívne stanovuje, kto má nárok na osobné použitie služobného motorového vozidla. Samozrejme, že riaditeľka sekretariátu v tomto taxatívnom vymenovávaní nie je. Je tam síce bod, kde sa hovorí, že sa služobné motorové vozidlá používajú na plnenie dôležitých úloh ministerstva. Tak neviem, či vozenie pani riaditeľky do zamestnania považujete za dôležité úlohy plnenia ministerstva, ak áno, tak potom je to zrejme v poriadku. Moja otázka znie: Plánujete zabezpečiť takúto osobnú taxislužbu okrem pani riaditeľky aj sekčným riaditeľom jednotlivých sekcií, ktorí sú na oveľa vyššej odbornej aj pracovnej úrovni ako riaditeľka sekretariátu?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegovia, kolegyne,
využívam svoje právo podľa § 129 rokovacieho poriadku a obraciam sa s otázkou na predsedu vlády.
Vážený pán predseda,
včera dňa 12. mája Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Národná rada Slovenskej republiky v jednote koalície, opozície podporila tento zákon, veď dôchodcovia si to zaslúžia. Chcem však upozorniť na jeden problém, ktorý vznikol prijatím tejto normy.
V článku II v § 173 písm. d) ods. 1 sa zastavuje vyplácanie dôchodkov za výsluhu rokov dňom 30. 6. Odsekom 2 sa určuje, že Sociálna poisťovňa rozhodne o vyplácaní tohto dôchodku po 30. 6, podľa účinných predpisov. Keďže účinným predpisom je zákon číslo 114 platný od 1. mája 1998, ktorý s touto alternatívou nepočíta, novelu sme neprerokovali súčasne s prijatým zákonom. Najbližšie rokovanie Národnej rady je podľa plánu od 29. 6., a teda Národná rada nemôže ani v skrátenom legislatívnom konaní zabezpečiť účinnosť novely zákona číslo 114 od 1. 7.
Vy, pán predseda, koordinujete činnosť ministerstiev. Pýtam sa vás, čo hodláte urobiť, aby tým, ktorým bude zastavené vyplácanie tohto dôchodku ku 30. 6. tohto roku, dostali svoje dôchodkové dávky v mesiaci júl. Pán predseda, nežiadam od vás odpoveď. Chápte túto moju interpeláciu ako upozornenie, ktoré sleduje predídenie nepríjemnostiam a zbytočným šumom v Armáde Slovenskej republiky. Iste to ako i zastupujúci hlavný veliteľ ozbrojených síl pochopíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledná s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
skôr ako uvediem svoju interpeláciu, dovoľte mi, aby som pánu predsedajúcemu, pánu poslancovi Hrušovskému poďakovala za jeho ústretový a gavaliersky prístup k môjmu prihláseniu, pretože som nemala kartu, neprihlásila som sa, len som zdvihla ruku a on ešte to rýchlo zaevidoval. Pán predsedajúci, ďakujem.
Ak dovolíte, chcem interpelovať neprítomného pána ministra kultúry, a to vo veciach, na ktoré dostávam veľmi veľa listov od našich občanov, a to je problém relácie Repete. Ja viem, že pán minister priamo neriadi tento televízny štáb, ktorý rozhoduje. Má však svoj poradný orgán, v ktorom sedí aj riaditeľ televízie, a preto chcem v mene viac než 50 občanov, ktorí mi napísali, apelovať na pána ministra, aby v neformálnom rozhovore zo svojej funkcie sa snažil riešiť tento problém. Odpoveď pána ministra bude pre mňa veľmi výhodným podkladom pre odpoveď občanov, pretože ja si ju dám rozcyklostylovať, a už potom stačí len dať do obálky. Dosiaľ som musela, pretože ja odpovedám na listy občanov, im svojou štylistikou vysvetľovať problematiku a dostávam opätovné odozvy, aby som to riešila interpeláciou. Teda takto činím a pripájam sa k názoru občanov, že relácia Repete bola obľúbená relácia pre určitý široký okruh občanov, bola to relácia zábavná, žiadnym spôsobom nepolitická, ktorá skutočne mala veľký počet divákov, a dosiaľ nikto nevysvetlil, prečo napriek úspešnosti tejto relácie, prečo napriek veľkému ohlasu u diváckeho publika bola táto relácia zrušená bez rozhodnutia o jej zrušení. Teda nie je vysielaná, aby som bola presná. Verím, že pán minister mi v zákonom stanovenej lehote dá odpoveď, ktorá, opakujem, bude pre mňa akýmsi podkladom pre ďalšie listy našich občanov, ktorí sa dožadujú pokračovania v tejto relácii.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová bola poslednou prihlásenou do bodu programu interpelácie. Uzatváram bod programu interpelácie. Vyhlasujem ho za skončený.
Chcem ešte raz upozorniť všetkých interpelujúcich poslancov, aby svoje ústne prednesené interpelácie v písomnom vyhotovení doručili cez Kanceláriu Národnej rady predsedovi Národnej rady, aby mohol príslušným členom vlády okamžite tieto interpelácie odoslať. A zároveň upozorňujem členov vlády, aby si ústavou stanovenú lehotu odpovedať na interpelácie jednotlivých poslancov splnili v lehote do 30 dní.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás ešte poprosiť, aby ste sa dostavili do rokovacej sály pred obedňajšou prestávkou, budeme hlasovať o bode - odpovede členov vlády na interpelácie poslancov. Zároveň chcem upozorniť všetkých členov vlády, aby sa dostavili všetci na 14.00 hodinu na prerokovanie bodu - otázky a odpovede.
Teraz by som chcel poprosiť, pokiaľ sú ešte niektorí páni poslanci mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady písomne podané predsedovi Národnej rady do 30. marca 1999, tak ako máte uvedené v tlači číslo 207, v ktorej je taktiež predložený návrh na uznesenie.
Pre poriadok, aby sme vedeli, o čom bude Národná rada prijímať uznesenie, prečítam návrh na uznesenie.
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. marca 1999."
Po druhé, vyjadrenie poslancov Národnej rady pani poslankyne Slavkovskej, pána poslanca Oberhausera a pána poslanca Delingu, že nesúhlasia - v poradí pani poslankyňa Slavkovská - s odpoveďami členov vlády, ktoré sú uvedené v tlači 207 pod číslom 22, 27, 23, 25, 29, 24, 26, 28 a 30, že nepovažuje tieto odpovede za uspokojivé. Takisto pán poslanec Delinga nepovažuje na uspokojivú odpoveď člena vlády pána ministra Kukana, uvedenú pod bodom 16. A takisto pán poslanec Oberhauser nepovažuje odpovede členov vlády, a to pána ministra Koncoša, pána ministra Šagáta, pána ministra Pittnera a pána premiéra, za uspokojivé.
Prosím pánov poslancov, aby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu na uznesenie, tak ako som ho prečítal.
Prezentujme sa a hlasujme.
Zlyhalo nám technické zariadenie. Prosil by som, zopakujeme hlasovanie po odrátaní času ešte raz. Toto hlasovanie je zmätočné. Ešte raz budeme hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády a vyjadrenia poslancov Oberhausera, Slavkovskej a Delingu k odpovediam na interpelácie členom vlády.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Prosil by som ešte jedného pána poslanca, jednu pani poslankyňu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, poprosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. O to isté by som prosil aj členov vlády.
Prosil by som, panie poslankyne, pánov poslancov, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať hodinou otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorými sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády, pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
panie poslankyne, páni poslanci,
za neprítomného podpredsedu vlády pána Fogaša bude odpovedať podpredseda vlády Hamžík, za neprítomného ministra Kukana bude odpovedať pán minister Černák a za neprítomného ministra Kňažka bude odpovedať pán minister Ftáčnik.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.
(Ruch v sále.)
Prosil by som pánov poslancov a pánov ministrov, aby sa upokojili. Bude odpovedať pán predseda vlády na vyžrebované otázky.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Halmeša a znie: "Aké opatrenia prijíma vláda na podporu predaja domácich výrobkov a ochranu slovenského trhu?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
v programovom vyhlásení vlády bola deklarovaná podpora predaja výrobkov domácej produkcie. V súlade s tým bolo uložené ministrovi hospodárstva vypracovať návrh foriem podpory orientácie dopytu na domáce výrobky. Materiál spracovaný ministerstvom hospodárstva bol už predmetom rokovania Hospodárskej rady vlády Slovenskej republiky aj Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ktoré ho odporúčali predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Hlavným zámerom podpory predaja domácich výrobkov na našom vnútornom trhu je zvýšiť záujem slovenských spotrebiteľov o výrobky domácej produkcie s tým, aby sa postupne eliminovala vysoká dovozná náročnosť ekonomiky.
Materiál je v súčasnom období v štádiu dopracovania a v krátkom časovom horizonte bude predmetom rokovania vlády, o čom budeme, samozrejme, informovať aj verejnosť. Je pochopiteľné, že realizácia tohto zámeru bude vyžadovať úzku súčinnosť nielen zainteresovaných rezortov, profesných organizácií a zväzov v oblasti výroby a obchodu, ale aj podporu masovokomunikačných prostriedkov a, samozrejme, istú uvedomelosť zo strany spotrebiteľov, že kúpou domácich výrobkov prispievame k zvyšovaniu zamestnanosti a celkovému zvyšovaniu výkonnosti slovenskej ekonomiky. Aj preto súčasťou tohto projektu, tohto programu bude silná mediálna kampaň, silné mediálne pôsobenie, kde na jednej strane bude šanca propagovať slovenské výrobky s dobrou kvalitou a na strane druhej zvyšovať povedomie, že kupovaním domácej produkcie vlastne pomáhame sami sebe omnoho širšie.
Čo sa týka ochrany slovenského trhu, prijatá národná legislatíva od roku 1997 vytvára objektívne predpoklady na primeranú ochranu vnútorného trhu a ochranu pred nekalými obchodnými praktikami. Uvediem aspoň tri legislatívne normy. Je to zákon číslo 59/1997 Z. z. o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru, je to zákon číslo 214/1997 Z. z. o ochranných opatreniach pri dovoze, ako aj zákon číslo 226/1997 o subvenciách a vykonávaných opatreniach.
Skutočnosť je taká, že podnikateľské subjekty len v malom rozsahu využívajú túto národnú legislatívu z hľadiska ochrany vnútorného trhu a vlastných podnikateľských záujmov. Aby podnikateľské subjekty boli lepšie informované, pripravuje ministerstvo hospodárstva sériu odborných seminárov o možnostiach a postupoch uplatňovania tejto legislatívy, ktoré by mali výraznou mierou prispieť k informovanosti a odbornosti podnikateľských subjektov v danej oblasti.
Súčasne je potrebné si uvedomiť, že otvorený a liberalizovaný obchodný systém, ktorý vyplýva z členstva Slovenskej republiky vo Svetovej obchodnej organizácii, bude čoraz viac vplývať na klímu vnútorného trhu a v rámci globalizácie obchodu sa podnikateľské subjekty budú musieť trendom zvyšujúcej sa konkurencieschopnosti prispôsobiť, pokiaľ budú chcieť byť úspešní tak na domácom, ako aj zahraničnom trhu.
Teda rád by som popri akcente na opodstatnenú ochranu trhu, na podporu domácich výrobcov poukázal aj na druhú stranu mince, ktorou nemôže byť takpovediac uspokojenie sa s daným stavom, ale, naopak, zvyšovanie produktivity práce, zvyšovanie vlastnej konkurencieschopnosti, pretože sa chceme integrovať, zapájať do globálnych trhov a touto cestou musíme ísť.
Na záver by som ešte azda dodal aj takú osobnú angažovanosť pre danú problematiku. Nedávno som sa zúčastnil alebo viackrát už toho roku som sa zúčastnil aktivít nadácie Slovak Gold, kde sa odmeňujú najlepšie domáce výrobky, domáce produkty. Aj dnes popoludní zhodou okolností o 17.00 hodine v Slovenskom rozhlase sa zúčastním diskusie s občanmi, ktorá je orientovaná práve týmto smerom, aby sme si boli vedomí, že dôrazom, akcentom na domáce výrobky pomáhame vytvárať napríklad nové pracovné miesta.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Halmeš, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec F. Halmeš:
Áno, chcem využiť čas jednej minúty na doplňujúcu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Pán premiér, nepochybne dokumenty, ktoré sa pripravujú alebo sú v štádiu schválenia, budú mať relatívne komplexný charakter a nepochybujem, že prispejú k naplneniu tej ambície, ktorú ste naznačili.
Chcem povedať, že v spoločnosti je dôležitá otázka symbolov alebo vzorcov správania, podľa ktorých sa ľudia potom snažia správať.
Chcel by som na vás apelovať, nielen na vás, ako na premiéra, ale aj na vašu vládu, na našu vládu, na ľudí, ktorí majú vplyv na verejnú mienku, aby takéto symboly vytvárali naozaj nielen vo svojom osobnom živote, ale pochopiteľne aj v činnosti vlády, rezortov a, samozrejme, platí to aj o nás poslancoch.
Nepochybujem, že duch týchto opatrení bude aj takýmto spôsobom naplnený.
Ďakujem vám za odpoveď.