Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja by som chcel reagovať na slová pani Slavkovskej v tej pasáži, kde hodnotila poslanecký návrh zákona. Nielenže reagovať, ale chcel by som potvrdiť jej slová a, ak dovolí, aj doplniť. Zákon jednak porušuje platný zákon o štátnom jazyku a podľa môjho názoru je vôbec proti zdravému rozumu. Taký zákon by si napríklad v Poľsku, Česku, Nemecku a možnože, môžem povedať, aj v Maďarsku nikto nedovolil predložiť. Je to urážka Slovenskej republiky a Slovákov v nej žijúcich. Jednoducho je to zákon, ktorý má za cieľ likvidovať, diskriminovať Slovákov na ich vlastnom území.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší vystúpi pán poslanec Mészáros za klub Strany maďarskej koalície.

Poslanec L. Mészáros:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

ctení hostia,

dovoľte mi, aby som v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

V Slovenskej republike žije viac autochtónnych národnostných menšín, ktorých základným jazykom komunikácie nie je slovenčina. Tieto menšiny v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. mohli ešte v blízkej minulosti používať svoj materinský jazyk aj v úradnom styku. Napriek tomu, že ohľadom používania jazykov národnostných menšín išlo o základné ľudské práva, ktoré sú neodňateľné a nezrušiteľné, ustanovením § 12 zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky bol zrušený zákon o úradnom jazyku v Slovenskej republike. Namiesto tohto zrušeného zákona však dosiaľ nebol prijatý nový zákon, ktorý by zabezpečil národnostným menšinám ústavou proklamovanú rovnosť v dôstojnosti a právach. Ku skutočnej rovnoprávnosti pritom patrí nesporne aj rovnosť v jazykových právach patriacich k základným ľudským právam, ktoré sú zakotvené aj v medzinárodných zmluvách a dohovoroch, napríklad v článku 26 a 27 Medzinárodného paktu občianskych a politických práv, podľa ktorého, citujem, "všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez akejkoľvek diskriminácie". Zákon zakazuje akúkoľvek diskrimináciu a zaručuje všetkým osobám rovnakú a účinnú ochranu proti diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov, napríklad podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku a rodu. Podľa tohto paktu v štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, nebude sa ich príslušníkom upierať právo, aby spolu s ostatnými príslušníkmi menšiny užívali svoju vlastnú kultúru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo alebo používali svoj vlastný jazyk.

V Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku, je v článku 10 zakotvené: "Každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo slovom a písmom slobodne a bez zasahovania používať svoj menšinový jazyk v súkromí aj na verejnosti." Tie isté myšlienky o používaní menšinových jazykov sú vyjadrené aj v odporúčaní Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe z Haagu z roku 1996 a z Oslo z roku 1998. Na základe článku 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky používanie iných jazykov ako štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Podľa článku 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky občanom patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku. Ústava Slovenskej republiky teda predpokladá prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, a to napriek tomu, že niektoré oblasti života už čiastočne upravujú zákony.

Je však nesporné, že v používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku je právne vákuum. Túto skutočnosť jednoznačne konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Prečo je dôležité používanie menšinových jazykov v úradnom styku umožniť občanom patriacim k národnostným menšinám? Okrem uvedenej rovnosti v právach, ktorá sa viaže predovšetkým k základným právam a slobodám, ktoré sú obsiahnuté v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky, uvediem ešte aspoň dva dôvody vyslovené aj expertmi Rady Európy.

1. Uznávanie menšinového jazyka vládou dáva ľuďom patriacim k týmto menšinám pocit, že sú videní a akceptovaní svojimi vládnymi autoritami, že sú vážení ako rovnoprávni občania, že ich identita, na ktorú sa viaže aj menšinový jazyk, nie je ohrozená. V mnohých prípadoch použitie menšinového jazyka medzi občanom a orgánom štátu vedie k zlepšeniu kvality ich komunikácie.

2. Ďalším a veľmi vážnym dôvodom je zachovanie menšinového jazyka. Ak menšinový jazyk nie je možné používať v úradnom administratívnom styku, potom tento jazyk stráca možnosť sa vyvíjať v kľúčových oblastiach života. Veď legislatívne aspekty občianskeho života a takisto administratívne aspekty života nie sú stabilné, ustavične sa vyvíjajú. Takže mutatis mutandis jazyk v týchto oblastiach sa musí vyvíjať takisto. Totiž keď menšinový jazyk prestane byť používaný v určitej oblasti, bude stagnovať a chradnúť a v určitých prípadoch sa môže dokonca prestať používať.

Demokracia prospieva k uplatneniu základných ľudských práv a teda aj jazykových práv menšín, ale garantovanie menšinových práv treba zakotviť do takých vykonávacích zákonov, ktoré zabezpečia skutočnú ochranu záujmov národnostných menšín.

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť podmienky na zachovanie a rozvíjanie identity osôb, ktoré patria k menšinám vo vzťahu k používaniu jazykov, a má zabezpečiť alebo predísť tomu, aby osoby patriace k menšinám neboli právne alebo fakticky diskriminované pre svoju príslušnosť k menšine. Garantovanie menšinových práv musí byť pritom jednoznačne na prospech všetkých strán. Štátotvornému národu zabezpečuje politickú a spoločenskú stabilitu, menšinám zasa možnosť zachovania identity a medzinárodnému spoločenstvu ponuku zachovania stability a mieru. Predložený návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín mohol a môže byť spravodlivým testom skutočnej dobrej vôle proklamovanej vládou Slovenskej republiky v menšinových záležitostiach. Návrh zákona však podľa názoru poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície očakávania menšín nenapĺňa bezo zvyšku najmä z týchto dôvodov:

1. Uvedený návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je iba rámcový. Nevyvažuje dostatočným spôsobom zákon číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý by sme nespomínali, pokiaľ by iba ochraňoval štátny jazyk ako kultúrnu hodnotu, ale preto, že negatívne zasahuje do jazykov národnostných menšín napríklad tým, že zrušuje možnosť používania ich materinských jazykov v úradnom styku. Je nevyhnutné reagovať na jeho niektoré ustanovenia. Predložený vládny návrh zákona v skutočnosti používanie jazykov národnostných menšín upravuje veľmi úzko, nedostatočne. Okrem definícií a záverečných ustanovení sa iba tri paragrafy dotýkajú samotnej úpravy menšinových jazykov. Oproti tomu zákon o štátnom jazyku upravuje konkrétne používanie štátneho jazyka aspoň v šiestich ustanoveniach, nehovoriac o tom, že tých 6 paragrafov má niekedy aj osem odsekov. Nejde však iba o kvantitatívnu nevyváženosť uvedeného návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín so zákonom o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ale rovnaký je nepomer v obsahovej úprave jazykov.

2. Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín by sa nemal zúžiť iba na úpravu používania jazyka v úradnom styku v užšom zmysle slova, keďže aj zákon o štátnom jazyku upravuje aj oblasti napríklad kultúry a školstva, teda nie iba úpravu typického úradného styku.

3. Oproti prvému variantu návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý pripravila vláda Slovenskej republiky, je jednoznačne ústup v poslednom návrhu v časti, ktorá sa týka používania jazykov národnostných menšín vo vyšších územných a správnych celkoch - okres a kraj. Prvý návrh vlády Slovenskej republiky v § 4 ešte výslovne obsahuje ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné používanie materinských jazykov národnostných menšín vo väčšine okresov Slovenskej republiky, kde žijú početné menšiny. Žiaľ, v predloženom návrhu zákona sa táto možnosť už výrazne obmedzila.

4. Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín síce hovorí o tom, že občan Slovenskej republiky, ktorý je príslušníkom národnostnej menšiny, má právo používať svoj materinský jazyk v súkromí a na verejnosti za podmienok ustanovených týmto zákonom, ale bez právneho ošetrenia, teda derogácie § 3 ods. 1 zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky nie je možné uviesť do života toto ustanovenie predloženého vládneho návrhu zákona. V § 3 ods. 1 zákona o štátnom jazyku je uvedené toto: "Štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní pri výkone svojich povinností a pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky." Na základe predloženého návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín by teda občania-príslušníci národnostných menšín síce získali právo používať svoj materinský jazyk, ale úradníci štátnej správy a samospráv by naďalej povinne museli používať štátny jazyk aj v obciach, kde by inak menšiny mohli používať svoj jazyk.

Je teda minimálne nutné, aby pri derogáciách okrem § 10 zákona o štátnom jazyku došlo aj k derogácii § 3 ods. 1 až 3 a niektorých ďalších ustanovení s tým, že by stačilo, aby sa vyslovilo, že označené ustanovenia zákona o štátnom jazyku v obciach, kde majú právo používať svoj materinský jazyk, sa neuplatňujú. Tieto derogácie musia byť pritom adresné napriek platným derogačným pravidlám: Lex posterior specialis derogat legi apriori generali, teda že neskorší špeciálny zákon ruší skorší generálny zákon. Konkrétnosť derogačných ustanovení nie je subjektívnou požiadavkou iba niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale učebnicovou požiadavkou pri uplatnení zrušovacích ustanovení. Tieto vzťahy nerieši v podstate ani § 7 predloženého návrhu zákona, kde sa v ods. 1 konštatuje, že za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi aj orgány verejnej správy a jeho zamestnanci môžu používať v úradnom styku aj jazyk menšín. Predložený návrh zákona totiž iba v dvoch prípadoch upravuje používanie jazyka aj orgánmi verejnej správy, a to v prípade, keď by úradníci boli povinní odpovedať na podnety, ktoré došli v materinskom jazyku občanov patriacich k národnostným menšinám, a v prípade vydania dvojjazyčných formulárov.

5. Pokiaľ sa tvrdí, že príslušníci menšín majú v predmetnom návrhu zákona iba veľmi úzko upravené svoje jazykové práva, stačí poukázať na to, že sa nemôžu napríklad so sťažnosťami obrátiť vo svojom jazyku na prezidentskú kanceláriu, nemôžu sa vykonávať obrady rýdzo súkromného charakteru v materinskom jazyku občanov patriacich k národnostným menšinám a tak ďalej.

6. Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín predpokladá používanie menšinového jazyka v úradnom styku v obciach, kde osoby patriace k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania ľudu najmenej 20 % obyvateľstva. To znamená, že predložený návrh zákona sa bude vzťahovať predovšetkým na najpočetnejšiu menšinu Slovenskej republiky, a to na maďarskú menšinu. Poslanci klubu Strany maďarskej koalície majú ten názor, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín by mal umožňovať používanie jazyka v čo najširšom rozsahu všetkými menšinami žijúcimi na Slovensku.

Svoje vystúpenie som začal tým, že som poukázal na medzinárodné dokumenty zakotvujúce rovnosť občanov patriacich k národnostným menšinám v ľudskej dôstojnosti a právach. A celkom na záver mi dovoľte, aby som poukázal na prastarý, večne platný tzv. medzinárodný dokument aj o ľudských právach, a to na Bibliu, ktorá v Skutkoch apoštolov zakotvuje: Boh nie je prijímačom osôb, ale že mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa ho bojí a koná spravodlivo. Prihováram sa za to, aby každý, kto uznáva základné ľudské práva a uvedené princípy a svoje verejné pôsobenie na nich zakladá, aby pri hlasovaní o predmetnom návrhu zákona tieto mal na zreteli.

Vzhľadom na výhrady, ktoré som uviedol, poslanci Strany maďarskej koalície zatiaľ predloženú podobu vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín nemôžu podporovať. Budú sa však snažiť svojimi konkrétnymi návrhmi tento doplňovať, pripomienkovať, snažiť sa návrh uviesť do prijateľnej podoby. Navrhujeme preto vládny návrh zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mészárosa sa hlási 13 poslancov, posledná pani poslankyňa Podhradská. Ako posledný pán poslanec Kotian, prvý pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

S pánom poslancom Mészárosom diskutovať a polemizovať je takmer nemožné, pretože čo veta, to perla ducha prevrátená naruby. Tá diskusia je preto nielen bezpredmetná, ale v podstate bezúčelná, ale napriek tomu sa zachytím troch bodov.

Na jednej strane pán poslanec sa zachytávate Boha ako univerzálneho činiteľa, na druhej strane maďarská strana má kresťanskodemokratickú stranu, to znamená, že k Bohu sa potrebujete prihovárať maďarsky. Takže zrejme usudzujete, že ten maďarský Boh je nejaký onakvejší.

Druhá vec - uviedli ste veľmi zaujímavú myšlienku, že jazyk sa vyvíja výlučne v úradnom styku a bez úradného styku sa jazyk nevyvíja. Tak to je skutočne gól ako hrom, pretože slovenčina bola uzákonená a kodifikovaná v minulom storočí Ľudovítom Štúrom, keď po Slovenskej republike, slovenskej štátnosti a slovenskom úradnom styku nebolo ani chýru, a odvtedy sa slovenčina vyvíjala, predtým sa vyvíjala a vyvíjala sa takisto až do ustanovenia vlastného štátu. Takže to si vyjasnite.

A tretia vec. Autochtónne národnostné menšiny na území Slovenskej republiky - to je perlička ducha, skutočná, pretože každá menšina je tu sekundárna a je prichádzajúca. Tu sú autochtónni jediní obyvatelia - Slováci. Viete mi povedať, kedy Slováci prišli na toto územie? Neviete. A viete prečo? Lebo oni sem neprišli, oni tu sú. Slováci sú tu doma. Všetky ostatné menšiny prišli. Nemci po kolonizácii po tatárskom vpáde, Maďari v 8. storočí ako lúpežní kočovníci, Cigáni, keď ich vyhnali z Indie, Židia v dvoch vlnách v 10. a 14. storočí, ale to nie sú autochtónne menšiny. To si vyjasnite, čo je to autochtónne. Dobre?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec, vidno, že váš prejav ste si napísali možno niekoľko dní, možno niekoľko hodín vopred, že nie ste schopný počúvať vyjadrenia opozičných poslancov. To je mi o vás dávno známe. Ale veľmi ma prekvapuje, že ako členovia vládnej koalície si neprečítate ani dôvodovú správu vládneho návrhu zákona, dokonca ste si pravdepodobne ani neprečítali stanovisko vlády, ktoré bolo rozdané poslancom. S veľkým prekvapením však musím povedať, že aj s potešením som tentoraz zistila, že ani vláda sa nevyjadrila súhlasne o vašom návrhu zákona. Váš návrh zákona totiž nielen diskriminuje a hrubo diskriminuje štátoprávny národ, ale vy svojím návrhom chcete diskriminovať dokonca aj menšiny, pretože ich chcete uzavrieť do nejakého jazykového geta, aby nemali možnosť uplatniť sa tam, kde je potrebná dobrá znalosť štátneho jazyka.

Že ste si neprečítali dôvodovú správu, je jasné z vašej prvej časti vystúpenia, kde ste hovorili o diskriminácii národnostných menšín prijatím zákona o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z. Toto sme vám nevyvrátili len my, členovia opozície, ale vyvracia vám to aj dôvodová správa na strane 1, kde sa jasne konštatuje, že pokrytie záväzkov vyplývajúcich z uvedených medzinárodných dokumentov je vyhovujúce a v Slovenskej republike je v súčasnosti platných najmenej 30 právnych predpisov dotýkajúcich sa práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

Myslím si, že by ste mali prehodnotiť svoje stanoviská, čoho asi nie ste schopní. Ale ja dúfam v zdravý rozum tohto parlamentu, že vami predkladaný návrh zákona bude jednoznačne...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem, pán podpredseda a pán predsedajúci.

To skutočne nadväzuje na tú strašnú demagógiu, ktorá sa proti Slovensku robí, čo tu predniesol pán poslanec Mészáros. Tento váš prejav by mal vyjsť. Odporúčam vám, vydajte ho po anglicky a rozširujte ho medzi diplomatmi. Tam možno s ním pochodíte, lebo tam sú ľudia, ktorí realitu nepoznajú, ale vy nám tu vnucujete také predstavy, ako keby tu neboli nijaké práva pre občanov maďarskej národnosti, akoby ani v súkromí pomaličky a na verejnosti nemohli hovoriť po maďarsky. To predsa nie je pravda! Identita občanov maďarskej národnosti tu predsa nie je nijakým spôsobom ohrozovaná.

A ja tu opakujem to tvrdenie, ktoré som neprítomnému pánovi Bugárovi a aj iným, aj pánovi Durayovi, povedal a teraz ho zopakujem aj vám, čo ste tu ostali sedieť: Prosím vás pekne, keď hovoríte o tom, že sa bojíte o stratu identity, tak vás prosím, všetkých vás kategoricky žiadam, priveďte sem do tohto parlamentu desať osôb, znižujem normu, päť osôb maďarskej národnosti zo Slovenska, ktoré boli za posledných desať rokov násilne poslovenčené a ktoré sa vzdali svojej maďarskej identity. Boli by hlúpi, keby to robili, keď žijú na juhu, pretože by stratili zamestnanie, boli by ostrakizovaní. Oni tam žijú, ani jeden občan maďarskej národnosti sa nestal Slovákom, pokiaľ, samozrejme, sa nepresťahoval trebárs do Žiliny, kde musel. Prosím vás pekne, neskresľujte túto reálnu situáciu o postavení maďarského jazyka na Slovensku. Veď to nezodpovedá realite a je to obyčajná demagógia a hľadanie nejakých úplne abnormálnych nadľudských práv, aké nemá nikto na svete.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Chcem poďakovať pánovi poslancovi Mészárosovi za jeho slová, pretože pred všetkými občanmi, dúfam teda, že pred všetkými občanmi, že sa to občan bude môcť dozvedieť, prezradil, že aj ak sa prijme tento zákon, tak to nebude dosť, budú nespokojní a vlastne sa nevyrieši nič. Upozorňujem, že toto pokladám za podstatu prejavu pána poslanca Mészárosa a som mu ešte raz za to veľmi vďačný.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku a poviem to, že táto diskusia by sa mohla volať aj "Ako dobehnúť občana Slovenskej republiky". Tu sa robí fingovaný súboj medzi poslaneckým návrhom SMK a vládnym návrhom zákona, pričom je dávno jasné, že tento súboj sa musí urobiť len preto, aby tí občania, ktorí ešte veria v politiku súčasnej vládnej koalície, mohli byť presvedčení, že sa prijala lepšia alternatíva, hoci už dnes je jasné, že prijatím takéhoto zákona sa budú ďalej len budovať, na týchto základoch sa budú budovať ďalšie požiadavky, budú prichádzať ďalšie novely, ktoré budú chcieť stále zvyšovať nadpráva jednej jedinej vyvolenej menšiny na Slovensku.

Pýtam sa: Čo získa Slovenská republika takýmto riešením? "Ostudu", hanbu, hanbu na svete, pretože budeme prvým štátom, ktorý dá do rúk zbrane všetkých tým iredentistom, ktorí budú teraz týmto zákonom mávať a budú sa ho dožadovať vo svojich krajinách. Pekne nám poďakujú mnohé štáty. Možno že aj Francúzi, aj keď ide o veľký štát. Pekne prosím, porozmýšľajme, čo získa Slovenská republika, čo stratí Slovenská republika. Získame ďalší konflikt, otvorí sa ďalšia politická rana na Slovensku, budú sa vyrábať jazykové getá, preto už dnes sa tieto kroky naštartovali a týmto sa uzákoní tento stav.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán poslanec Mészáros,

Slovania na území Bratislavy žili podľa najnovších archeologických nálezov z Dúbravky už v 6. storočí, v 7. storočí už mali na Devíne baptistérium, v ktorom krstili kresťanov, teda slovenčina tu znela už minimálne od 6. storočia, to ešte maďarčina znela iba v ussurijskej tajge, 10 tisíc km odtiaľ. Takže nehovorte, kto je tu autochtónny, pretože ste boli zrejme kŕmení nejakým historickým odvarom, ktorý podávali veľkomaďarskí šovinisti v učebniciach, ktoré tu dopravujú aj pre dnešné vaše deti z Budapešti, a to celkom neoprávnene.

Vy ste si vylicitovali vo vašom vystúpení len to, čo bolo pre vás vhodné a výhodné z medzinárodných dokumentov, ale pozabudli ste na niektoré pasáže, ktoré sú dosť podstatné, pretože oproti právam menšín stoja aj práva väčšiny. A v článku 10 ods. 2 sa hovorí, že právo používať menšinové jazyky v úradnom styku sa zavedie len vtedy, ak to zodpovedá skutočným potrebám. A strany sa budú usilovať vtedy zabezpečiť, ak je to možné, podmienky, aby sa využíval menšinový jazyk v administratívnom konaní. Vy ste ani jeden skutočný dôvod, a neuviedol ho ani minister kultúry, ktorý sa občas rád tvári, že je proslovenským, ani jeden skutočný dôvod, prečo by sme mali mať aj maďarčinu povýšenú na druhý štátny a administratívny jazyk v tomto štáte. Nevidím dôvod, prečo by 10 % obyvateľov malo mať také isté výhody alebo prečo by sa 90 % obyvateľov malo prispôsobovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán poslanec Mészáros,

chcela by som sa dotknúť troch vašich vyjadrení. V prvom rade ste hovorili, že medzinárodné dokumenty hovoria o tom, že v štátoch, kde existujú menšiny, nebude sa im brániť, aby používali svoj vlastný jazyk. To je priamy váš citát. Myslím si, že ani u nás sa nebráni maďarskej menšine, aby používala svoj vlastný jazyk. Môže ho používať v domácom styku, na ulici, ba dokonca aj na úradoch, ak sa niekomu hnusí hovoriť s úradníkom po slovensky, tak nech si zoberie tlmočníka a pokojne môže svoj materinský jazyk používať.

Ďalej ste hovorili, že zákon je potrebný na to, aby príslušníci maďarskej menšiny cítili, že ich identita nie je ohrozená. Žiadny zákon, pán poslanec, nemôže zabezpečiť to, aby nebola ohrozená identita tej-ktorej menšiny. Dôkazom toho je aj dnešné Maďarsko. V Maďarsku existuje zákon o národnostných menšinách, a napriek tomu v praxi sa absolútne neuplatňuje. A práve že prax je taká, že príslušníci slovenskej menšiny z roka na rok ubúdajú vďaka tomu, že sa vedie protimenšinová politika v Maďarsku. Ale u nás presne opačne. My sme síce zákon o používaní jazyka národnostných menšín nemali, ale od roku 1948 do dnešných dní počet príslušníkov maďarskej menšiny neustále stúpa. Ale za tieto isté roky počet slovenskej menšiny v Maďarsku klesol o 94,7 %. Čiže zákon vám nezaručí nič.

No a už keď ste citovali ústavu a opierali ste sa o ústavu, tak ústava hovorí aj o tom, že výkon práv občanov patriacich k národnostnej menšine nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. A váš predložený návrh zákona by k diskriminácii slovenského obyvateľstva jednoznačne viedol, čiže chcete tým porušiť ústavu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som sa pozastavila pri niektorých paragrafoch predlohy Strany maďarskej koalície, a to najmä tej, kde sa hovorí o používaní jazykov národnostných menšín vo verejnoprávnych a sociálnych službách.

Myslím si, že je nereálna predstava podľa § 15, aby v štátnych verejnoprávnych inštitúciách na zmiešaných územiach odborníci, ktorí sú tam za štát nominovaní, boli povinní ovládať aj iný jazyk ako slovenský jazyk. Diskriminácia voči väčšinovému národu z tohto len tak trčí.

Druhá vec, ktorú vám chcem dať do pozornosti, ako bývalá ministerka práce som sa často stretávala so štatistikami nezamestnanosti na zmiešaných územiach. Je mi to ľúto, že to musím povedať, ale týmto zákonom idete proti vlastnej mladej generácii. Absolventi stredných škôl z Dunajskej Stredy, konkrétne zo Zdravotnej školy, na ktorej som sa osobne bola pozrieť, sa nevedia zamestnať v iných okresoch, kde sa vyžaduje výlučne slovenčina, pretože nie sú v stave komunikovať s pacientom. To je len jeden príklad. Južné okresy ako zmiešané okresy, ktoré trpia na momentálny kolaps v poľnohospodárstve alebo zlú situáciu v poľnohospodárstve, aj tak nemajú veľkú šancu sa zamestnať vo vlastných okresoch. A nehovoriac o tom, že aj ich rekvalifikácia na iné povolania, ktoré by mohli uplatňovať, je znovu sťažovaná, alebo dokonca znemožňovaná kvôli maďarskému jazyku.

Úrady práce veľmi ťažko pripravujú rekvalifikačné kurzy pre absolventov maďarských stredných škôl, ktorí by potom mohli získať iné povolanie, inú profesiu v inom jazyku ako v slovenskom jazyku. Prosím, domyslite to, pretože škodíte tým vašej mládeži, vaša mládež bude potrebovať sa zamestnávať nielen v okresoch Komárno, Dunajská Streda, prípadne v ďalších, ale mala by mať schopnosť a hľadať si prácu, nájsť si dobrú prácu aj v severných okresoch Slovenska, aj na západe Slovenska, aj kdekoľvek.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte mi, aby som aj ja vyjadril svoj názor na niektoré vyjadrenia pána poslanca. Ja si myslím, že občania maďarskej národnosti by sa mali konečne zbaviť rôznych ilúzií, ktoré vyplývajú z rozprávok a povestí o svojich predkoch, a prejsť k realite. Ono skutočne autochtónnym národom na území Slovenska, ale aj v Panónii boli Slovania a predkovia Slovákov. Kto to nechce pochopiť, tak skutočne je ignorant, diletant alebo už neviem, aký názov by som povedal. O tom, že tu boli Slovania, o tom svedčí dostatok písomných a archeologických dokladov. Tak si to už ráčte konečne uvedomiť. Skutočne, keď tu prišli vaši prapredkovia, my sme tu už mali školy, mali sme už určité kniežatstvá, určitú štátnu správu a vy ste sa skutočne tomuto všetkému učili. Dokonca ešte váš prvý kráľ Štefan sa školil a bol vychovávaný v kniežatstve v Nitre.

Sťažovať sa na to, že máte obavy o autochtónnosť svojho jazyka, preboha, čo ešte viac chcete? Máte vzdelanie, slovenčinu sa učíte len ako cudzí predmet, máte kultúrne inštitúcie, tlač, priestory v rozhlase, v televízii, vydávate knihy, dokonca viac kníh v maďarčine ako v slovenčine. Čo sa bojíte? Alebo ste skutočne takí nechápaví, že vám ešte toto nestačí? Od Slovákov požadujete neustále prejavy dobrej vôle. Nečudujte sa, v priebehu spolužitia Slovákov s Maďarmi sme vždy na to doplácali my. Vždy!

Tých nápadov na Slovensku a dokonca na náš slovenský štát bolo z vašej strany pomerne dosť. Nikto sa neospravedlňoval, nechcite, aby sme sa ospravedlňovali my. A konečne už začnite obhajovať, preboha, štát, na území ktorého žijete. Žijete na Slovensku, ak ste na to trošku pozabudli.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Pán poslanec Mészáros vystupoval ako právnik a jednoznačne ako príslušník národnostnej menšiny. Poviem len príslušník národnostnej menšiny, nie ako právnik a občan tohto štátu. Vysvetlím prečo.

Hovorili ste, pán poslanec, o článku 12 ústavy, ktorý hovorí o rovnosti občanov pred zákonom, ale takisto ste vraveli len o právach a ochrane práv menšín. Z jedného pohľadu vás chápem, z druhej strany ak by ste sa skutočne cítili občanom tohto štátu, ktorý sa volá Slovenská republika, a boli voči nej lojálny, museli by ste hovoriť aj o povinnostiach menšín, opakujem, povinnostiach menšín a právach národa, štátotvorného národa na území vlastného štátu. O tom ste však nehovorili. Keď už nie ako lojálny občan, ale ako profesionálny právnik by ste mali vedieť, že sú Slováci diskriminovaní a nemali by ste to popierať. Ale niekedy národnosť víťazí nad profesionalitou. Považujete azda za prejav spolupatričnosti aj to, čo sa dialo napríklad na futbalovom turnaji v Györi, kde vaši spoluobčania maďarskej národnosti, aj naši vlastne, pretože žijú na území Slovenska, sú občanmi Slovenskej republiky, prišli zabalení do zástav Maďarskej republiky, pískali a správali sa neslušne pri slovenskej hymne a skandovali pri maďarskej hymne. Čiže kde sa oni cítia doma? Nepočula som, že by ste sa vy alebo niektorý z vašich kolegov o takýchto prejavoch znevažovania hymny štátu, ktorý im tak veľa dáva a tak málo od nich dostáva, aby sa niektorý z vás dištancoval alebo sa ospravedlnil alebo vystúpil a napomenul svojich spoluobčanov maďarskaj národnosti.

A takisto napríklad mi tu chýba zasa predkladateľ, ale zrejme je to už normálny štýl práce tohto parlamentu a vlády, že si neváži nás ako poslancov, ale mali by ste sa nad tým zamyslieť, že si neváži ani vlastných koaličných poslancov, pretože nie je tu pán minister, nie sú tu podpredsedovia vlády takisto.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Števček.

Poslanec P. Števček:

Ďakujem.

Pán Dr. Mészáros, chtiac alebo nechtiac, zablúdil aj na teoretické pole jazykovedy, filológie. Dôvodil, že ak maďarčina nedostane v Slovenskej republike štatút úradného jazyka, prestane sa vyvíjať. Myslím si, že toto je osud každého menšinového jazyka. Zoberme si najpresvedčivejší príklad menšinového jazyka - slovenčiny v Maďarsku. Tá sa prestala vyvíjať už dávnejšie. Iné je nebezpečnejšie, podľa môjho názoru, aj z teoretického hľadiska. Prijatím navrhovaného zákona sa mení od základu jazyková situácia slovenského jazyka ako jazyka suverénneho národa, lebo sa mu redukujú, okliešťujú funkcie. To je fakt, ktorý nás musí zaujímať ako štátotvorný národ, lebo sme jeho sluhami.

Preboha živého, musíme vedieť predsa, že slovenčina je výrazom naozaj národnej autochtónnosti Slovákov na tomto území a starostlivosť o rozvoj jazyka ako erbu slovenského národa musí byť dosť plná a dostatočná. Čiže nieže ohrozuje neprijatie tohto zákona maďarčinu, ale prijatie veľmi pravdepodobne ohrozuje vývoj slovenského jazyka. Toto je signál, pred ktorým by sme sa mali skloniť a za taký návrh jednoducho nehlasovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

(Hlas zo sály: Chýba minister.)

Pán minister sa vypýtal. Prosil by som, keby ste rešpektovali jeho ľudskú potrebu, ktorú...

(Hlasy a smiech v sále.)

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Mészárosa, ktorý hovoril, čo by podľa jeho názoru mal obsahovať zákon, ktorý kolegovia z maďarskej koalície predkladajú.

Dovoľte mi, aby som ho doplnil v tom zmysle, čo nesmie obsahovať takýto zákon. Nesmie obsahovať povinnosť úradníkov slovenskej národnosti ovládať jazyky národnostných menšín. Ak by zákon takúto požiadavku obsahoval, znamenalo by to zákonný dôvod na uvoľnenie stovák úradníkov Slovákov zo zamestnania, čiže vlastne aktívnu maďarizáciu južného Slovenska. Zákon musí jednoznačne obsahovať zákaz publikovania inzerátov vyžadujúcich napríklad znalosť maďarského jazyka. Pripustenie tejto možnosti by znamenalo jednoznačnú diskrimináciu slovenských záujmov, teda záujemcov o prácu vo verejnej správe na slovenskom juhu. Znamenalo by to vlastne ďalšie vyľudňovanie slovenského juhu slovenským živlom. Ak by však tento váš návrh zákona bol prijatý, znamenalo by to, že musel by obsahovať povinnosť každého občana Slovenskej republiky dokonale ovládať úradný a štátny jazyk. A vlastne občianske preukazy by sa mohli vydávať mladým ľuďom až po preukázaní dostatočného ovládania slovenského jazyka. Proste akýkoľvek zákon o jazyku národnostných menšín prinesie do súčasného slovenského života a vlastne do súčasnej slovenskej spoločnosti nič iného len zmätok.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Mészáros spomínal vo svojom vystúpení niekoľko rovín, ktoré boli veľmi zaujímavé. Samozrejme, že hovoril v pozícii, resp. vo vzťahu k vládnemu návrhu, ale aj vo vzťahu k návrhu poslaneckému a veľmi nástojčivo sa snažil predstaviť ako obhájca práv, jazykových práv všetkých menšín argumentom, že 20-percentná hranica je diskriminujúca preto, lebo mnohých občanov znevýhodňuje. Teda tých občanov, ktorí budú žiť v obciach, ktoré nedosahujú túto 20-percentnú hranicu. Istým spôsobom s tým možno súhlasiť. Ale len do tej miery, keby sme sa pozreli na túto vec naozaj tak, ako to prináleží, podľa mňa, aj právnikovi, pán poslanec Mészáros.

Keď ste sa oháňali rovnosťou občanov, viete veľmi dobre, že rovnosť občanov v tomto smere vo vzťahu k jazyku by ste mohli dosiahnuť len dvomi spôsobmi. Buď teda tým, že by ste umožnili menšinám používať svoj jazyk bez udania akéhokoľvek percenta, to znamená všetkým menšinám. Znamenalo by to, že by vlastne úradníci na Slovensku museli ovládať 12 jazykov, čo je absolútny nezmysel, vy to viete veľmi dobre. A druhá možnosť je, aby sa v úradnom styku používal len štátny jazyk ako spojovací, komunikatívny prostriedok. A to je tá rozumná možnosť. Vy tú druhú odmietate ako diskrimináciu. A to už naozaj potom nerozumiem tomu, že sa tu chcete tváriť ako veľký obhájca práv menšín a ešte máte tú odvahu, že hovoríte o nejakej rovnosti občanov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kotian.

Poslanec M. Kotian:

Vážený pán poslanec Mészáros,

ja som si pozorne vypočul váš prejav, ktorý ste tu predniesli za poslanecký klub maďarskej koalície, nebudem to analyzovať, ale chcel by som povedať toľko, že v polovici vášho prejavu som začal mať určité obavy. Obavy v tom smere, že prerušíte vaše vystúpenie a pôjdete za dvere tejto rokovacej sály a vrátite sa sem s klincami, kladivom a maďarským štátnym znakom a začnete ho pribíjať vedľa slovenského štátneho znaku. Potom som mal znova obavy v ďalšej časti vášho prejavu, že sa znova vrátite so slúchadlami a každému poslancovi ich nasadíte na uši. Ja pevne verím, že vám bude mať kto zabrániť na Slovensku, aby sa takéto niečo na Slovensku stalo.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako posledný prihlásený za kluby je za klub Strany občianskeho porozumenia pán poslanec Šlachta.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec Š. Šlachta:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne a páni poslanci,

budem veľmi stručný, ale patrím k tým, ktorí mali to šťastie a pochodili relatívne dosť veľký kus sveta. Pri týchto cestách som sa, samozrejme, nie raz stretol s problémom jazyka. Vo Švajčiarsku, presnejšie v kantóne Ticino, som sedával za stolom v jednej rodine, kde sa komunikovalo v štyroch jazykoch. Vo Fínsku nás dizajnéri informovali o tom, aké problémy im robí to, že na práčke musí byť "vypnuté" aj "zapnuté" napísané fínsky aj švédsky. Laponci za polárnym kruhom hovorili fínsky, švédsky a prirodzene laponsky. Nejde však o to, že všetci títo ľudia vedeli viac rečí. Ide o samozrejmosť, s akou komunikovali v tom či onom jazyku. Ubezpečujem vás, že ani pre jedného z nich problém jazyka národnostnej menšiny či väčšiny neexistoval. Prvoradou bola snaha porozumieť si a pochopiť toho druhého.

Naša Európa je územím, v ktorom sa hovorí mimoriadne veľkým množstvom rozličných jazykov. Chceme v nej všetci nielen žiť, ale žiť pod jednou strechou. Chceme v nej sa vzdelávať, obchodovať, pracovať. Cieľom väčšiny z nás v tomto parlamente je, myslím, naša budúcnosť v zjednotenej Európe. Som hlboko presvedčený, že sme poslednou generáciou v Európe, ktorú ešte delia každých pár kilometrov hranice. Som tiež presvedčený o tom, že je našou povinnosťou pripraviť našim deťom čo najschodnejšiu cestu do tejto budúcej Európy bez hraníc. Touto cestou však nie je vyvolávanie duchov 19. storočia, duchov nenávisti, šovinizmu a nacionalizmu. Preto vás prosím, aby ste aj dnes skúsili vidieť problém zákona o jazykoch národnostných menšín z nadhľadu budúcich Európanov.

Pani ministerka, alebo exministerka Slavkovská hovorila o rozdiele medzi Slovákmi a Američanmi. Tak, ako sú Američania hrdí na to, že sú Američanmi, ja som rovnako hrdý na to, že som nielen Slovák, ale že som aj Európan. Dnešní študenti našej školy, a to musím povedať, tak slovenskej, ako i maďarskej národnosti sa už pohybujú v Európe ako doma a vedia sa aj medzi sebou dohodnúť anglicky alebo nemecky. Nepochybujte o tom, že ich deti o 10 - 15 rokov sa budú nad problémom, ktorý teraz tu riešime, usmievať. Je to prirodzený vývoj a snaha zabrániť mu je nezmyselná.

Nechápte to, prosím, ako vzdávanie sa slovenského jazyka, národnej či kultúrnej identity. To je, samozrejme, celkom iná téma. Väčšia časť Európy však dnes už funguje úplne, úplne inak ako pred 10 či 20 rokmi, treba sa len o tom presvedčiť. To sa, samozrejme, nedá sedením za pecou, nedá sa to bez poznania cudzích jazykov, nedá sa to bez snahy pochopiť aj potreby tých občanov Slovenskej republiky, pre ktorých materinský jazyk nie je slovenský a ktorí majú zákonne právo, aby v jazykovo zmiešaných oblastiach mohli využívať svoj jazyk aj v styku s orgánmi verejnej moci.

Sedia tu medzi nami viacerí, ktorí presviedčajú národ, že ho chcú ochrániť pred amerikanizáciou, maďarizáciou, pohanským západom či iným nebezpečím. Títo by najradšej ohradili Slovensko vysokým múrom. Ten múr však potrebujú len oni, aby sa mohli presviedčať, akí sú úžasní. Sú to ľudia, ktorí sa v skutočnosti boja konfrontácie so svetom, ktorí uznávajú len svoje hodnoty a svoju hierarchiu hodnôt a nedokážu byť rovnocennými partnermi iným.

Apelujem na obidve strany. Nejde o to, či naši spoluobčania budú mať možnosť na miestnom úrade hovoriť slovensky, rusínsky, poľsky či maďarsky, ide o oveľa viac. Ide o budúcnosť našich detí v spoločnej Európe, ide o budúcnosť Slovenska. Preto starostlivo zvažujte pre a proti. Náš klub Strany občianskeho porozumenia práve kvôli myšlienke porozumenia podporuje predložený vládny návrh, pričom nevylučujeme jeho prípadné ďalšie skvalitnenie na základe výsledkov konštruktívnej diskusie v tejto snemovni.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)