Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky podľa poradia, ako ste uvedení na svetelnej tabuli - posledný je pán poslanec Cuper. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Prvý je pán poslanec Hort.
Poslanec M. Hort:
Vážený pán poslanec Slobodník,
pred niekoľkými rokmi som mal možnosť dlhé hodiny debatovať s človekom, ktorému sa podarilo ujsť zo Sarajeva prostredníctvom jednotiek UNPROFOR v čase, keď šialenstvo nenávisti a zloby dosahovalo vrchol. Bol odborníkom v neurochirurgii, a pokiaľ bol v Sarajeve, pôsobil v tamojšej nemocnici, pričom jeho žene sa z toho besnenia spolu s dieťaťom podarilo ujsť pár mesiacov predtým. Keď som si vypočul výpoveď o prežitom pekle na zemi, ktoré si dokázali spôsobiť navzájom ľudia, ktorí sa ešte možno pred rokom navštevovali a spolu popíjali víno či kávu, spýtal som sa ho, v čom vidí pôvod tej strašnej ľudskej zloby, o ktorej pred pár mesiacmi nechyrovali ani v najhoršom sne. Jeho odpoveď bola jasná, zrozumiteľná, no pritom varovná. Jednoznačne v nezodpovedných politikoch, ktorí bičovaním primitívneho nacionalizmu, rozdeľovaním ľudí a neustálym šírením nenávisti spustili proces, ktorý sa už nedal zastaviť.
Pán poslanec Slobodník, neviem, kde a ako ste počas druhej svetovej vojny pôsobili, ani neviem, aké bolo vaše skutočné poslanie vo väzení v gulagu. Sledujem vás však už od vášho pôsobenia v slovenskej politike od nežnej revolúcie a je mi z poznania vášho vplyvu na verejnú mienku na Slovensku či už v médiách, či tu v parlamente smutno.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím o pokoj.
Poslanec M. Hort:
Využívate každú možnosť na to, ako nakydať špinu na tých, o ktorých máte iný názor. Ľudí, ktorí mali iný pohľad na vznik samostatného slovenského štátu, sústavne predkladáte národu ako jeho najväčších nepriateľov. Sám seba pritom prezentujete ako dobrého Slováka a nositeľa tradičných slovenských hodnôt, akoby sme všetci stratili pamäť.
Vzhľadom na skúsenosť obyvateľov Sarajeva, ale aj teraz nedávno v Kosove, mám veľké obavy z pôsobenia takých ľudí v slovenskej politike, akých reprezentujete vy.
Ďakujem.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Švantner - faktická poznámka.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V nadväznosti na pána Slobodníka práve veľmi dobre zapadne tento protest alebo časť protestu, v ktorom budem pokračovať.
"Jednoznačne odmietame ponižujúce prisluhovačstvo súčasnej vládnej, ale nie svojprávnej vládnucej garnitúry, ktorá namiesto riešenia závažných a naliehavých hospodárskych problémov v zmysle svojich predvolebných sľubov zatiahla náš štát do vojny proti bratskej slovanskej krajine a ruinuje tým náš štát nielen hospodársky, ale aj morálne. Zatiaľ sa prezentovala iba drastickými perzekúciami svojich politických oponentov, absenciou vlastnej rozvojovej stratégie, bezhlavou a servilnou ústupčivosťou voči cudzím záujmom a požiadavkám a najmä zbabelým a bezvýhradným napĺňaním maďarských zámerov.
Za úplne neprijateľné pre slobodný národ a suverénny štát považujeme zasahovanie cudzích komisárov či inštitúcií, navyše bez akejkoľvek zodpovednosti, do výsostne vnútorných záležitostí Slovenskej republiky, a pripomíname, že v rovnakom slede - demarše, ultimáta, diktáty - sa vyvíjala situácia v rokoch 1938 - 1939. Nech sú pre nás mementom tragické následky týchto udalostí."
Pokračovať budem v ďalšom vstupe.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Áno, prepáčte. Pán poslanec Budaj. Ďakujem vám za upozornenie, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Budaj:
Pán poslanec Slobodník,
zaujal ma váš pohľad, ktorý... (Hlas predsedajúceho.)
Chcete hovoriť vy pán predsedajúci?
Prosím si nový čas.
Ďakujem.
Pán poslanec Slobodník,
počúval som pozorne váš názor. Sú to zvyčajne dosť zaujímavé úvahy, ale musím povedať, hlavné, čo mu vyčítam, je to, že váš pohľad je fascinovaný minulosťou a v nej blúdi trochu ľubovoľne, vytrhávajúc a citujúc útržky ozvien tejto minulosti. Tá naozaj nebola v tomto storočí v strednej Európe ničím príjemným, ale napokon po vzniku samostatného štátu je, pán poslanec, a to je našou spoločnou úlohou, budovať štát, a to tak, aby po prvé obstál hospodársky a aby rovnako dobre obstál politicky. Aby sa politická a národnostná rôznosť neskončila v rozporoch, ale vo vzájomnom obohacovaní sa, dynamizovaní, vo vzájomnom vývoji.
Myslím si, že vy ste s HZDS doteraz hnali túto republiku do východného kruhu, hnali ste ju aj do izolácie, aj keď ste rečami tvrdili niečo iné, a realizovali ste aj menšinovú politiku, ktorá spôsobila nespokojnosť menšín a v konečnom dôsledku aj stratu moci, ktorú ste predtým dostali po vzniku samostatnej republiky. Dnes je tu nová koalícia a tá sa chce pozerať dopredu a dokáže robiť lepšiu politiku voči menšinám, než ste to urobili vy. Vaše výsledky sú už známe. Koľkokoľvek ste po Európe chodili, nevybavili ste dôstojné miesto nového štátu na politickej mape sveta.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Prosím pokoj, páni poslanci.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
chcela som povedať jednu myšlienku k vystúpeniu pána poslanca Slobodníka, ale keď som si vypočula zo vzácnych vystúpení - početne vzácnych, teraz to boli dve vystúpenia poslancov vládnej koalície - s jazykom naostreným ako bajonet, stratila som reč.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
osobne si myslím, že história je na to, aby sme sa z nej poučili. Dovoľte mi, aby som odcitoval aj ja niečo na doplnenie pána poslanca Slobodníka. Otec veľkomaďarskej štátnej idey a myšlienky rýchleho pomaďarčenia Uhorska gróf Štefan Széchényi, ktorý už v roku 1825 povedal: "Nato, aby sa Uhorsko pomaďarčilo, bude stačiť jedna generácia. Uhorsko len ako maďarské môže byť veľké a slobodné a nato treba pomaďarčiť každý cudzí element. Maďarčinu pozdvihneme na diplomatický prestol, ale tak, aby od Oravy až po Brašov Nemec, Chorvát, Slovák, Srb a Ilýr hovorili po maďarsky a len po maďarsky." Samozrejme, od tohto obdobia sa vlastne začalo pomaďarčovanie. Veď, preboha, dovtedy úradná reč bola latinčina, potom nemčina a až po tomto grófovi a niektorých ďalších sa začalo pomaďarčovať.
A môžem vám povedať zopár čísel zo štatistiky. Od roku 1840 do roku 1910 vzrástol počet Maďarov o 107 %, o 5 187 tis. zo 4 807 tis. Ešte v roku 1890 bolo Maďarov menej ako nemaďarských národností. Samozrejme, že Slováci pribúdali menej, len o 15,6 %. A pozrite sa na súčasné štatistiky. Pozrite sa na tie v Maďarsku záporné prírastky - aj na južnom Slovensku, tam by ste sa mali starať trošku ináč o zväčšovanie počtu obyvateľov, a nie skresľovať štatistiky -, ale ostatné národnosti sa znižovali len pre toto pomaďarčovanie alebo utekali do zahraničia, pretože skutočne ešte v roku 1918 v Maďarsku vládli polofeudálne pomery, to si treba uvedomiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som v súvislosti s vystúpením pána poslanca Slobodníka naozaj upozorniť na dve skutočnosti, ktoré vo svojom vystúpení zvýrazňoval.
Prvá z nich je, že nie na Slovensku boli politici, nie na Slovensku boli ľudia, ktorí vystupovali s takými koncepciami, s takými výzvami a s takými tézami, ktoré by mali nejaký záujem brať niečo cudzie, starať sa o niečo, čo nesúvisí s územím Slovenskej republiky, a preto nacionalizmus nikdy nebol Slovákom vlastný ani politikom, ktorí reprezentujú Slovensko. Preto je hlboký omyl, keď niekto obviňuje konkrétne aj pána poslanca Slobodníka z nacionalizmu, ktorý nikdy nebol jeho politickým programom. Žiaľ, treba povedať, že aj na Slovensku sú politici z iných politických strán, ktorých programom je práve také niečo, ktoré by uzatváralo vlastné etnikum, vlastnú národnosť do izolácie, do geta, a tým ich dostalo do ťažkostí. A o to išlo v jeho vystúpení.
V druhej časti, kde v jednej z jeho spomienok upozornil na to, že vládni poslanci tu nie sú, treba povedať, že nemal pravdu, zostala tu superkvalita a každá jej odpoveď na pragmatické reči, na naozaj veci, ktoré súvisia s prerokúvaným zákonom, sa skĺzne do osobných invektív a osočovania, ako to robí pán Hort a, samozrejme, aj pán Budaj. Tí nahradia aj tých zvyšných 80 chýbajúcich.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gyurovszky.
Poslanec L. Gyurovszky:
Vážený pán podpredseda,
vážená snemovňa,
s pánom poslancom Slobodníkom som mal tú česť zúčastniť sa na viacerých rokovaniach či vo Washingtone alebo na Slovensku a vždy ma fascinovala jeho zaujatosť. Bohužiaľ, zaujatosť sa prejavovala aj tým, že nebol schopný a ochotný prijímať argumenty opačného alebo iného razenia. To je vlastne aj hlavný dôvod toho, prečo je tak málo poslancov prítomných počas tejto dlhej debaty. Jednoducho sú tu štyri či päť argumentov, ktoré každý poslanec za HZDS a SNS vytrvalo opakuje a nie je dosť mentálne a psychicky normálne počúvať to dva až tri dni. Spôsob videnia sveta, čo prezentuje pán poslanec Slobodník, je mi trošku cudzí. A keďže som mal tú česť, že ma oslovil ako pána Ďurkovského, nechcem ho úplne znechutiť, ale moje meno nie je Ďurkovský, ale Gyurovszky. Tak keď ma najbližšie oslovíte, bolo by dobré, keby ste ma oslovovali mojím normálnym menom.
Ďakujem pekne.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Preliminárne, ono to znie ešte krajšie po slovensky ako to, čo povedal pán Slobodník. Chcem ale doplniť pána Slobodníka a mal by to počuť aj pán Budaj, žiaľ, ušiel. Maďarský nacionalizmus, o ktorom hovoril pán poslanec Slobodník, nie je o minulosti. Iste ste si všetci kúpili Domino-fórum a všetci viete, že to nie je týždenník, ktorý by bol priaznivo naklonený slovenským veciam, ale že je to internacionalizmus v praxi, možno aj proletársky, možno aj iný - škoda, že tu nie je pán Weiss -, a je tu hodnotiaci článok od košického redaktora Petra Šuca, volá sa to Rok jeden Viktora Orbána, teda predsedu maďarskej vlády, teda hodnotenia činnosti maďarskej vlády. A píše sa tu o tom, že hlavnými témami socialistov i liberálov sa stalo okliešťovanie demokracie, autoritatívny štýl FIDES-u, nacionalizácia politického života, filozofia permanentného konfliktu s nepriateľom. Iste nepatríme k priateľom Maďarska, azda tomu verí iba pán poslanec Hort so svojou naivnou filozofiou. A mohol by som čítať ďalej, je tu povedané: "Nielen z úst extrémistu Csurku, ale i niektorých vládnych predstaviteľov však padajú vyjadrenia signalizujúce nedemokratické či výrazne nacionalistické tendencie." Takže ak som dnes povedal, že pán podpredseda slovenskej vlády maďarskej národnosti Csáky je tým, kto tu presadzuje maďarské záujmy, tak...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Prokeš, po ňom pán poslanec Cabaj.
Pán poslanec Prokeš, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
chcel by som hlavne povedať občanom, že parlament očividne dáva v tejto chvíli jasný obraz o tom, ako budú vypočuté vaše požiadavky, nielen ako sú vypočúvané teraz touto vládou, ale o čo menej budú ešte vypočúvané alebo vypočuté, keď príde do praxe zákon, čo je teraz predložený, a o ktorom rokujeme. Jednoducho vás nikto nebude počúvať a hotovo.
Staré slovenské príslovie alebo múdrosť hovorí, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Šovinista obviňuje z tejto duševnej choroby zdravého, no a utláčateľ menšiny obviňuje toho, kto to nerobí, jednoducho preto, aby od seba odpútal pozornosť. Pretože ani naša slovenská vláda a už vôbec nie predstavitelia, resp. politickí vodcovia alebo samozvanci, v tomto prípade menšiny, pretože oni sú politická strana, a nie žiadna reprezentácia menšiny, to by si láskavo mali uvedomiť, mali by si uvedomiť aj to, že práva menšín sa vzťahujú nielen na absolútne menšiny vo vzťahu k väčšinovému národu, ale i na skupiny príslušníkov väčšinového národa, ak žijú v prostredí, v ktorom tvoria menšinu, napríklad Slováci v Komárne a tak ďalej. Prečo Dzurindova vláda nedbá na práva takýchto menšín? Nielenže nedbá, ale priamo ich ignoruje a ignoruje aj prirodzené potreby takýchto menšín napríklad likvidáciou slovenských malotriedok v obciach, kde nie sú základné školy s vyučovacím jazykom slovenským na južnom území Slovenska, ktoré sa úspešne začali rozvíjať a stihli si získať popularitu počas predchádzajúcej vlády. Prečo sa podpredseda Dzurindovej vlády pán Csáky, ktorý má na starosti menšiny, nestará aj o tieto menšiny? Pretože podľa medzinárodných dokumentov všetky práva, ktoré sa vzťahujú na menšiny, musia sa vzťahovať aj na takéto skupiny.
Dovolil by som si ešte k vystúpeniu pán poslanca Slobodníka povedať niekoľko poznámok. Pán Slobodník hovoril o tom, čo je v normálnom štáte. A ja mám vážnu obavu, že sa už v normálnom štáte nenachádzame, pretože v tomto štáte prebiehajú politické procesy. Kauzy Lexa, Krajči sú výsostne politickými kauzami, to vieme všetci. To je jasné už aj malým deťom. A rozhodnutie Ústavného súdu vo veci zrušenia amnestie nenormálnosť situácie v našom štáte len dokazuje. Úsilie tejto vlády kriminalizovať všetko, čo sa udialo počas predchádzajúcej vlády, je len úsilím nesvojprávnej vlády zakryť svoju neschopnosť riadiť štát. Mimochodom celé toto úsilie vyznieva veľmi trápne vo svetle káuz, ktoré si stihla vyrobiť už táto vláda. Mám na mysli kauzy ako Telekomunikácie, GSM, ako je i Nafta Gbely, pretože to je kauza tejto vlády, nie predchádzajúcej. A dokazujú to aj silácke výroky pána Dzurindu čoby predsedu slovenskej vlády, ktoré nápadne rýchlo začali utíchať.
Veľmi sa obávam, dámy a páni, že aj predložené zákony, ktoré dnes prerokúvame, majú tiež takisto jediný cieľ: politickým tlakom, povedal by som, politickou destabilizáciou celkovej situácie na Slovensku, celého tohto štátu jednoducho zakryť, zadymiť, zacloniť výhľad na to, že tento štát sa pod vedením súčasnej vlády jednoducho rúti do ekonomickej katastrofy. Skutočnosť, že sa slovenská koruna aj po úplnom uvoľnení regulácie Národnou bankou už po voľbách v roku 1998 nezrútila, ale prakticky len zaoscilovala okolo 10 %, dokazovalo, že nie nejaké fiktívne politické ťahy udržiavali silu slovenskej koruny, ale že to bol skutočne výkon hospodárstva, ktorý držal korunu. Skutočnosť, že odvtedy rapídne koruna klesla, dokazuje, že odvtedy začal klesať dolu výkon slovenského hospodárstva a že v žiadnom prípade to nie je dôsledok toho, čo sa dialo počas predchádzajúcej vlády. Je to jednoducho neschopnosť tejto vlády vyslať aj do zahraničia signál, že minimálne mieni rešpektovať súkromné vlastníctvo, na ktorom je postavené vlastne trhové hospodárstvo západnej Európy, ale aj Spojených štátov amerických.
Po prvýkrát sa tvrdo zakýval rating slovenskej koruny v časoch, keď dvaja aj dnešní poslanci - pardon, iba jeden z tých pánov je dnes poslancom, druhý dnes sedí vo vláde -, čoby opoziční poslanci sa potulovali po svete, boli v Spojených štátoch a vykladali o tom, ako budú reprivatizovať, aj o tom, že slovenská koruna by mala byť devalvovaná o 70 % a podobné veci. Písali o tom noviny ešte aj v Brazílii. Samozrejme, keď niekto v zahraničí avizuje, že nemieni rešpektovať súkromné vlastníctvo - a táto vláda to svojimi krokmi jednoznačne dokazuje, že používa podľa mojej mienky, či sa to niekomu páči alebo nie, jednoducho výpalnícke metódy -, tak sa nemôže čudovať, že ani prílev zahraničného kapitálu, o ktorom toľko rozprávala pred voľbami, sa tu nedeje.
Táto vláda sľubovala zmenu a svoj sľub dodržala. V štáte je skutočne zmena, ale k horšiemu, od normálneho právneho štátu k štátu, kde aj rokovanie a riadenie schôdzí pri rokovaní tohto parlamentu dokazuje, že zákon sa vykladá, ako komu zíde na um a ako sa mu to práve hodí. Inak povedané, od právneho štátu k niečomu, čo k právnemu štátu má veľmi, veľmi ďaleko.
Dámy a páni, zákon, ktorý dnes prerokúvame, má za cieľ vyvolať na Slovensku situáciu, ktorá umožní odtrhnutie južného Slovenska. To nie je žiadny nacionalizmus, to je jednoducho realita, tak ako v Kosove musela byť vytvorená situácia, ktorá by ho umožnila obsadiť cudzími vojskami, takým alebo onakým spôsobom ovládnuť, keď to nešlo kúpiť, keď to nešlo iným spôsobom ekonomicky ovládnuť, tak takýmto, pretože sú tam mnohé strategické suroviny. Na území južného Slovenska sú strategické zásoby, európsky strategické zásoby pitnej vody. O toto sa hrá, o toto sa hrá aj predloženými návrhmi zákonov, ktoré majú vytvoriť jazykovú bariéru medzi južným Slovenskom a ostatnými jeho časťami.
A ešte taká maličkosť, len perlička z tohto zákona. Ak má byť skutočne pravdou, ak by malo platiť, že výkon poslanca alebo v čase výkonu svojej funkcie, alebo z toho vyplývajú povinnosti poslanca Národnej rady, môže tento poslanec používať svoju materčinu, ktorá nemusí byť slovenčinou a že mu náklady na tlmočenie hradí štát, tak sa môžeme dočkať toho, že nielen v Čadci, Žiline, ale aj v Martine a ďalších slovenských mestách naozaj príde na poslanecký prieskum takýto poslanec a obce budú potom hradiť náklady na tlmočenie. Myslím si, že občania sa vám páni poslanci, ktorí za tie zákony budete hlasovať, veľmi poďakujú, keď namiesto toho, aby sa budovali mestá, sa ich peniaze budú vynakladať na takéto zbytočnosti, pretože niekto tu odmieta osvojiť si štátny jazyk.
Dámy a páni, Spojené štáty americké odmietli úradnú dvojjazyčnosť - tu by mala byť úradná sedemjazyčnosť - z dôvodu ekonomického, a pritom tam žije viac ako tretina po španielsky hovoriaceho obyvateľstva. Kalifornia v referende odmietla školy v jazykoch národnostných menšín a čuduj sa, svete, táto vláda, ktorá, povedal by som, bez odvolania sa na Spojené štáty neurobí ani krok, v tomto smere si za vzor najdemokratickejšiu krajinu na svete neberie. Dámy a páni, to, o čom dnes rokujeme, nie je žiadny štandard ani v Európe, to vieme všetci veľmi dobre, pretože niečo takéto nikde v Európe neexistuje.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Prokeša sú v poradí, tak ako sú uvedené na svetelnej tabuli, posledný je pán poslanec Slobodník. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.
Ako prvý sa hlási pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia,
na potvrdenie toho, čo hovoril pán poslanec Prokeš, chcem zacitovať z Rámcového dohovoru Rady Európy, a robím to aj kvôli tomu, lebo pred chvíľou pán Gyurovszky vykríkol smerom k nám, že používame päť téz a oni to už nepočúvajú. Predpokladám, že Rámcový dohovor, na ktorý sa tak často maďarská národnostná menšina odvoláva, aj podpredseda vlády pán Csáky, na ktorého sa obracal pán Prokeš, bude rešpektovať aspoň tento dokument. Preto mi dovoľte zacitovať jednu myšlienku. V časti III tohto Rámcového dohovoru článok 20 sa jednoznačne zdôrazňuje: "Od osôb patriacich k národnostným menšinám sa vyžaduje, aby rešpektovali ústavu a vnútroštátny právny poriadok. Taktiež musia rešpektovať práva ostatných osôb, zvlášť to platí v situácii, keď osoby patriace k národnostnej menšine predstavujú počtom väčšinu v určitej oblasti daného štátu." To je na margo toho, čo povedal pán Prokeš vo vzťahu k pánu Csákymu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem povedať, že pán Csáky vstúpil do tohto politického komplotu, ktorým sa vydiera terajšia vládna koalícia, ktorá má odovzdať tieto nadpráva alebo polovicu Slovenska maďarskej národnostnej menšine pod administratívnu kontrolu. Riadi to pán Csáky preto, lebo bol do istej miery v predchádzajúcich obdobiach ušetrený, aby vyzeral čistý, nepoškvrnený spoluprácou slovenských Maďarov s budapeštianskou vládou. Národná obroda už 30. marca 1993 uverejnila informáciu o tom, že Miklós Duray a Vojtech Bugár rokovali v Budapešti o prijatí menšinového zákona. Z maďarskej strany sa na rokovaniach zúčastnili György Szabad a poslanci Jozef Bratinka, také pekné maďarské meno, a Miklós Csapody. Takže pán miestodržiteľ, ktorý sa usadil na Hlavnom námestí v miestodržiteľskom paláci, dnes môže robiť v podstate s čistými rukami novú politiku a tento zákon o používaní jazyka maďarskej národnostnej menšiny, lebo tak by sa mal volať, bude mu slúžiť ako dočasná alebo malá ústava budúcej maďarskej autonómie na južnom Slovensku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zlocha faktická poznámka.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
musím sa priznať, že som neraz rozmýšľal o tom, kde sa v našich južných susedoch berie tá obrovská hrdosť a snaha priblížiť sa čo najviac k veľkému Maďarsku a zasa na našej strane malosť. Tak som prišiel k jednoduchému záveru. Päťdesiat rokov nám niekto do hláv vtĺkal marxistov-leninistov, svetových revolucionárov, ale úplne sme zabudli na našich národných buditeľov, ktorým môžeme ďakovať za to, že máme spisovnú slovenčinu, že nás naučili čítať a písať a že sme tu. Nakoniec aj teraz na vysokých školách, tak ako nás tu presviedčal o tom pán dekan Šlachta, sa skôr venujú výchove euroobčanov a svetoobčanov a až potom zrejme učia k národnej hrdosti, ak vôbec učia. No a poslanci alebo občania maďarskej národnosti alebo Maďari zrejme v duchu téz grófa Apponyiho, že maďarské vládne kruhy pod vedením aristokracie sú predurčené viesť ostatné národy a národnosti v Karpatskej kotline, a preto im treba pomôcť, aby prijali vyššiu maďarskú kultúru, myslia tým menšiny, a v záujme emancipácie a pokroku sa asimilovať a vzdať svojej národnej identity. Všetko, čo je maďarské, vlastne predstavuje najvyšší stupeň ľudskej dokonalosti. No a potom sa nemôžeme diviť, že ľudia ako Jesenský, Makovický, Lipták alebo ktoríkoľvek iní veľmi rýchlo zabudli na to, že pochádzajú zo Slovenska. Koniec koncov vodca maďarskej revolúcie Lajos Kossuth pochádzal z Liptova a jeho brat bol členom Matice slovenskej. A ten Lajos Kossuth, ktorý mal korene na Slovensku, tvrdil: "Ja nikdy, ale nikdy pod maďarskou svätou korunou iný národ a národnosť ako maďarskú neuznám." A toto je tá naša chyba.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Farkas - faktická poznámka.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Veľmi nerád sa ozývam k týmto otázkam. Vždy som sa väčšinou vyjadroval k odborným otázkam ekonomického charakteru. Ale predsa musím zareagovať na úvodnú časť vystúpenia pána poslanca Prokeša, keď hovoril o tom, že Strana maďarskej koalície sa vyjadruje ako ochranca iba maďarských záujmov, a nie sú jediní na Slovensku. Vychádzam z toho, že Strana maďarskej koalície sa nikdy nepasovala za ochrancov jedine maďarských záujmov na Slovensku. Strana maďarskej koalície je moderná strana európskeho formátu, ktorá vytvorila určitý volebný program a za tým volebným programom stojí určitá masa na Slovensku.
A teraz sa vás chcem opýtať, vážení páni poslanci, veď hlavným cieľom Slovenskej národnej strany bolo poraziť Stranu maďarskej koalície vo voľbách v roku 1998. Tak teraz vyhodnoťme tieto výsledky. Vyhodnoťme a dajme do súvisu programy týchto dvoch strán, teda to, že Stranu maďarskej koalície vo voľbách podporilo vyše 95 % občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Koľko percent Slovákov podporilo Slovenskú národnú stranu? A prečo vás nepodporili? Lebo vy ich ženiete do 19. storočia. V tom je medzi nami obrovský rozdiel. Strana maďarskej koalície je strana európskeho formátu a zamyslite sa nad tým, čo robíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Prokeš spomínal, že Kalifornia odmietla národnostné školstvo. Doložila by som, že Francúzi odmietli v ústave národnosti ako také. Francúzska ústava pozná jedine štátne občianstvo, každý je štátny občan Francúzskej republiky a koniec. Keď som hovorila s Katrine Lalumierovou, viackrát sa vyjadrila a zdôrazňovala, že v Európe netreba len jedným spôsobom vidieť riešenie menšinovej otázky. V poslednom čase som viackrát rozmýšľala o tomto jej výroku a položila som si otázku: Keby Juhoslávia mala obdobnú ústavu ako Francúzsko, bolo by Kosovo?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník, prosím.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem.
Súhlasím s pánom poslancom Prokešom, že práva národnostných menšín sú nadštandardné, že predkladaný zákon bude slúžiť len tomu, aby sa príslušníci národnostnej menšiny nemuseli učiť štátny jazyk. Pýtam sa, ako sa potom môžu hlásiť k tejto republike, ako môžu mať k nej vzťah, keď sa nebudú vedieť dorozumieť s ostatnými občanmi.
Strana maďarskej koalície vyhlasovala, že bude a musí byť vo vláde, lebo bude akýmsi stabilizujúcim prvkom. Ich podpredseda vlády zavádza svetovú verejnosť a tvrdí, že najviac utláčanou menšinou na Slovensku je práve maďarská menšina. Pýtam sa, aký je to stabilizujúci prvok a kto mu kedy vytkol túto negatívnu stránku alebo toto ohováranie Slovenska. Na jednej strane hovoríme o zlej ekonomickej situácii na Slovensku. Na druhej strane Strana maďarskej koalície chce zaťažiť obce a štátny rozpočet výdavkami na tlmočenie, dokonca aj pre takých, ktorí urobili nejaký prehrešok alebo súdny delikt, pretože v § 6 ods. 2 sa píše: "Osoba patriaca k národnostnej menšine má právo byť bezodkladne informovaná vo svojom jazyku o dôvodoch, pre ktoré bola vzatá do väzby, a o každom obvinení voči nej, ako aj právo na jej obhajobu v jazyku národnostnej menšiny s bezplatnou pomocou tlmočníka." No blahoželám, niekto poškodí, poviem, majetok inej osoby alebo štátu a ešte bude štát za neho platiť aj tlmočníka.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Slobodník, prosím.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Prokeš veľmi presne analyzoval nielen situáciu v národnostnej problematike, ale aj situáciu v iných oblastiach nášho života. Nebudem rozvíjať tie iné oblasti života. Aj o tom sa raz iste rozvíri diskusia. Ale skutočne v oblasti národnostného života je situácia taká, že sa tu, ako aj on zdôraznil, žiadajú od Slovákov také práva, aké nikde nemali. Paradoxné je aj to, že Strana maďarskej koalície vtedy, keď ešte nebola združená do jedného celku, v minulom volebnom období pri hlasovaní o Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, ktorý sa tu spomínal, sa zdržala hlasovania. Zdržala sa hlasovania a treba to zdôrazniť preto, lebo tam nikde neboli spomenuté kolektívne práva. Vtedy sa žilo ešte v období požiadavky kolektívnych práv a až potom keď, ako som tu už spomínal, Hans van den Broek odmietol názory Lászlóa Kovácsa, ministra zahraničných vecí, že by mali vznikať etnické menšiny, tak to padlo.
Chcem zdôrazniť z tohto Rámcového dohovoru jednu myšlienku. V článku 14 sa hovorí: "Osoba patriaca k národnostnej menšine má právo učiť sa jazyk svojej menšiny." Vy všetci veľmi dobre viete, že na Slovensku sa toto právo nielen deklaruje, ale skutočne sa realizuje na rozdiel od toho, čo som hovoril o situácii na školách v Maďarsku. Ale na druhej strane pokračovanie tohto článku, to je odsek 3, hovorí:
"Ustanovenie tohto článku sa bude vykonávať bez ujmy na učení sa štátneho jazyka." Spoločnosť, ktorá nám oponuje, nemá rada fakty a opiera sa o osobné útoky a namiesto toho, aby odpovedala faktom na fakt...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
kolegyne, kolegovia vytrvalci, ktorí vydržali aj po 20.00 hodine v tejto rokovacej miestnosti,
dovoľte mi pokračovať, pretože v prvej časti alebo v prvom vystúpení 10-minútový obmedzovací limit, ktorý bol prijatý, nepostačil a musím preto vystúpiť ešte v druhej časti s niektorými myšlienkami. Nebudem hovoriť o tlači 259, je to návrh na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, je to návrh skupiny poslancov. Ale v prvej časti som predložil návrh, aby sme hlasovali, aby sme vládny návrh číslo 275 o používaní jazykov národnostných menšín vrátili na prepracovania, resp. dopracovanie predkladateľovi, to znamená vláde Slovenskej republiky.
Spomenul som aj základnú informáciu, že v obidvoch predložených návrhoch chýba vyšpecifikovanie finančných nákladov, resp. finančného vplyvu, čo je povinnosť predkladateľa podľa rokovacieho poriadku. Takisto chcem reagovať alebo pokračovať v tom, čo už rozvíjal kolega Kvarda, člen výboru pre verejnú správu, ktorý upozorňoval na nedostatky vládneho návrhu, kde sa často používa označenie orgán verejnej správy. Ak si podrobne pozriete tento zákon, samozrejme, bude priestor v druhom čítaní, aby sme pozmeňujúce návrhy predkladali, ale v § 2 sa hovorí v ods. 3: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej správy (ďalej len "orgán verejnej správy")." Pokiaľ je to v prvej časti takto napísané, bral by som to, ale potom by som sa nemohol dočítať v ďalších paragrafoch a odsekoch tohto zákona, napríklad v odseku 6, kde sa znova hovorí, nepoužíva sa orgán verejnej správy, ale orgán územnej samosprávy obcí podľa odseku 1 poskytuje občanovi úradné formuláre a všetky tieto náležitosti. Toto je ten nedostatok, ktorý je v zákone zakotvený.
Nechcem teraz hovoriť ešte o pozmeňujúcich návrhoch, pretože na to bude priestor v druhom čítaní, ale myslím si, že by bolo vhodné, aby sme pokračovali v pozmeňujúcich návrhoch k vládnemu návrhu, aby klauzula 20 % alebo 20-percentný limit pre možnosť používania jazyka národnostných menšín bol upravený na 10 %. Zdôvodňovať to budem v druhej časti.
Ďalej treba povedať, že v tomto návrhu je aj v § 3 zakotvená povinnosť, ktorú ukladáme obciam, kde v odseku 3, a to chcem znovu upozorniť, že v § 3, ale v tomto prípade to zrejme bude preklep, je odsek 1, odsek 3 a znovu odsek 3. Zrejme tá jedna trojka má byť dvojka. To je jedna z perličiek, ktoré sa v zákone objavili. V § 3 odseku pravdepodobne 2, ktorý má byť chronologicky v poradí: "Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec." To je skutočnosť, na ktorú som upozorňoval, že skutočne obec bude musieť znášať náklady, pretože do činnosti samosprávy môžeme vstúpiť iba zákonom. V tomto prípade je taká možnosť, ale musí to byť vykryté finančnými prostriedkami, pretože obce majú svoje problémy, aj keď sa hovorí, že sa to dotýka približne 580, ak som dobre počúval, alebo 480 obcí - teraz presne neviem pri 20-percentnej klauzule -, ktorých by sa bezprostredne dotýkala povinnosť zabezpečenia tlmočníka.
Ale chcem upozorniť na jednu vec, ktorá by bola veľmi vhodná, keby sa prerokovala a verím - tak ako sme mali možnosť v kuloároch diskutovať na tú tému -, že by tento návrh mohol nájsť podporu, a to je v § 3, kde by sa odsek 1 upravil tak, teda navrhujeme, aby sa upravil tak, že by nebola daná možnosť, aby o tom, či sa rokovanie orgánu územnej samosprávy obcí uskutoční v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu.
Poviem konkrétny prípad. Príslušný orgán je buď primátor, alebo starosta obce, alebo obecné mestské zastupiteľstvo. Ak poznám zákon, máme od 9 po 56 poslancov zastupiteľstva. To znamená, títo odhlasujú podľa zákona, že budú môcť rokovať v jazyku národnostnej menšiny. Pretože všetky zasadnutia s výnimkou tých, ktoré riešia otázku obrany a utajených skutočností, sú verejné, bolo by veľmi vhodné, keby toto bolo upravené tak, že rokovanie orgánu územnej samosprávy podľa tohto zákona by sa uskutočňovalo v jazyku menšiny, môže sa uskutočniť v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní.
Poviem jeden konkrétny prípad. Hocikto z nás poslancov Národnej rady má možnosť, právo zúčastňovať sa na ktoromkoľvek zasadnutí obecného mestského zastupiteľstva, dokonca podľa jednotlivých štatútov, ako je to odsúhlasené, máme možnosť aj vystúpiť, dokonca dostať priestor vystúpiť skôr ako ostatní v tomto zastupiteľstve. Neviem, ako by sme mohli reagovať, ak 11 poslancov - alebo neviem koľko je poslancov zastupiteľstva, 12 či 15 - odhlasuje, že budú hovoriť v tomto prípade po maďarsky, a tento poslanec nebude mať možnosť reagovať, pretože nevie, čo sa bude hovoriť. Na to som si spomenul len preto, lebo máme súbežne aj zákon, ktorý predložili kolegovia zo Strany maďarskej koalície, a preto som teda použil tento príklad, ale je tu ďalších 11 alebo 7, myslím si, že 7 národností, ktorých by sa to bezprostredne dotýkalo, kde by sme sa mohli s takýmto problém stretnúť.
To znamená, doteraz to v praxi fungovalo tiež tak, že po všeobecnej zhode všetkých prítomných sa v mnohých prípadoch rokovalo v jazyku národnostnej menšiny. Teraz sa to dáva do zákona. Chcem upozorniť na problém, na ktorý by sme mohli naraziť aj my samotní ako poslanci Národnej rady. Hovorím, budem to ešte možno formulovať, pretože pozmeňujúce návrhy sa budú predkladať v druhom čítaní a verím, že nájdem podporu aj vo výbore pre verejnú správu, aby sme takýmto spôsobom vyjadrili svoj postoj k vládnemu návrhu zákona číslo 275.
Verím, že prijmete ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, a nie tak, ako ho predkladal spoločný spravodajca, teda že podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady do termínu ihneď by to malo byť prerokované vo výboroch, aby mohlo pokračovať v rámci skráteného legislatívneho konania druhé čítanie v tomto parlamente na budúci týždeň. Verím, že takýmto spôsobom, ak neprejde ten pozmeňujúci návrh, že by sme vrátili vláde návrh predloženého návrhu na dopracovanie, budeme hľadať potom také riešenie, aby sme napravili to, čo vláda predložila do parlamentu a pod čo sa v tomto znení určite nemôžem podpísať.
Ďakujem pekne.