Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
Ďakujem navrhovateľovi a spravodajcovi.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec F. Mikloško:
Ešte je tu návrh na uznesenie, ktorý dal poslanec Hudec.
"Národná rada Slovenskej republiky ukladá Rade pre Slovenskú televíziu, aby po troch mesiacoch účinnosti tejto novely vykonala kontrolu efektívnosti tohto právneho predpisu a do mesiaca predložila Národnej rade Slovenskej republiky výsledok analýzy s návrhom ďalšieho riešenia."
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, budeme hlasovať o uvedenom návrhu pána poslanca Hudeca, ako uviedol spravodajca.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.
Ďakujem spravodajcovi za prácu pri prerokúvaní tohto zákona.
Pani poslankyňa Aibeková, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, predneste procedurálny návrh.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
môj procedurálny návrh sa bude podľa § 34 rokovacieho poriadku týkať časového postupu rokovania Národnej rady. Chcela by som vás všetkých požiadať, aby ste nás podporili v súhlase, aby bol bod programu podľa nového programu, ktorý dnes bol na stole, teda číslovania nového programu, aby bol bod 27, pôvodný bod 37, ktorý sa týka správy o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, predsunutý pred body, ktoré sa týkajú schvaľovania rozpočtov a účtovných uzávierok, pretože ako viete, dnes sú zatvorené všetky lekárne na rozhodnutie Lekárnickej komory. Myslím si, že parlament by sa mal touto problematikou zaoberať skôr...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Zapnite mikrofón pani poslankyni Aibekovej, aby dokončila svoj procedurálny návrh.
Poslankyňa M. Aibeková:
Takže ak by bolo možné, aby sa zajtra popoludní tým mohol zaoberať výbor, to znamená, ako prvý bod programu zajtrajšieho popoludnia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže návrh pani poslankyne Aibekovej znie, aby správa o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola prerokovaná zajtra popoludní ako prvý bod.
Prezentujme sa a budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Aibekovej.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh pani poslankyne Aibekovej nebol schválený.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze ďalším bodom, a to prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 247. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 253.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
platný Trestný poriadok bol prijatý v roku 1961 a doteraz bol 18-krát menený a doplňovaný. Napriek tejto skutočnosti plní uvedený základný trestnoprávny kódex svoju regulujúcu funkciu v oblasti procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Návrh novely Trestného poriadku bezprostredne nadväzuje na posledný návrh novely Trestného zákona, ktorý vláda Slovenskej republiky predložila 15. apríla na ústavné prerokovanie v orgánoch Národnej rady.
Základným zmyslom zmien a doplnkov Trestného poriadku je vykonanie nevyhnutných zmien v trestnom procesnom práve vyplývajúcich z aktuálnych potrieb a poznatkov praxe orgánov činných v trestnom konaní. So zreteľom na prebiehajúcu rekodifikáciu základných trestnoprávnych kódexov sa však terajšia novela obmedzuje len na niekoľko problémových okruhov. Navrhované znenie novely Trestného poriadku má predovšetkým prispieť k zjednodušeniu a zrýchleniu prípravného konania a konania pred súdom bez ujmy na právach obvineného a ostatných účastníkov konania.
Medzi najrelevantnejšie úpravy v rámci terajšej novely Trestného poriadku patrí modifikácia doterajšieho znenia inštitútu agenta v § 88b. Ide predovšetkým o novú a podrobnejšiu úpravu postavenia, úloh a činnosti agenta, ako aj mechanizmu utajenia jeho totožnosti. Upravuje sa tu aj spôsob legalizácie agentom získaných dôkazov. Toto ustanovenie má za cieľ prispieť k účinnejšiemu odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčeniu páchateľov trestných činov uvedených v § 2 zákona číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti v znení zákona číslo 58/1996 Z. z. alebo trestných činov korupcie podľa ustanovení Trestného zákona. V § 88b ods. 2 je konkrétne vymedzená neprípustná činnosť agenta, ktorej sa pri plnení svojich úloh nesmie dopustiť. Týmto spôsobom sa vytvára jednoznačný zákonný rámec, v ktorom musí agent vykonávať svoju činnosť tak, aby nedošlo k zneužitiu tohto, z hľadiska zákonnosti a ochrany občianskych práv i slobôd citlivého inštitútu.
Navrhovanou úpravou § 115 ods. 1 sa umožní, aby okrem prokurátora a vyšetrovateľa mohol nariadiť prehliadku a pitvu mŕtvoly aj policajný orgán, čo doterajšie znenie ustanovenia neumožňuje, z čoho vznikajú v praxi problémy v prípadoch existencie podozrenia, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom patriacim do pôsobnosti policajného orgánu, - horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje 3 roky -, ktorý síce vykonával úkony preverovania, ale nebol oprávnený nariadiť prehliadku a pitvu mŕtvoly.
Ustanovenia § 158 modifikovane vymedzujú povinnosti a oprávnenia prokurátora, vyšetrovateľa a policajného orgánu pred začatím prípravného konania. Určuje sa, v ktorých prípadoch môžu tieto orgány neprijať oznámenie o tom, že bol spáchaný trestný čin. Zvýrazňuje sa, že za preverenie oznámení zodpovedá vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Prokurátor bude jemu doručené oznámenie preverovať iba výnimočne. Osoba, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, je povinná dostaviť sa za účelom podania vysvetlenia. Ak tak bez závažných dôvodov neurobí, môže byť predvedená.
V ustanoveniach § 160, 163, 164 a 166 navrhované zmeny možno považovať spolu s ustanovením § 88b o agentovi za podstatnú časť navrhnutých zmien a doplnkov Trestného poriadku. Doterajšia prax presvedčivo ukázala, že nebolo vhodné rušiť inštitút začatia trestného stíhania vo veci podľa § 160. Zrušením tohto inštitútu sa znemožnilo vykonávanie niektorých procesných úkonov, napríklad pribratie znalca, výsluch svedkov, čo malo za následok, že nebolo možné rozhodnúť vo veci, predovšetkým vzniesť obvinenie, a vec musela byť uložená. Pred vznesením obvinenia bolo možné vykonávať len neodkladné a neopakovateľné úkony, za ktoré sa pribratie znalca a výsluchy svedkov, resp. znalcov, nepovažujú. Z hľadiska procesnej čistoty, racionality vyšetrovania a kvality zhromaždených dôkazov je opodstatnené vrátiť sa k začatiu trestného stíhania vo veci podľa § 160 a ku vzneseniu obvinenia podľa § 163 Trestného poriadku. Uvedená právna úprava môže pozitívne vplývať na kvalitu procesných úkonov a výslednosť prípravného konania.
V návrhu novely Trestného poriadku v § 314g sa upravujú účinky podania odporu proti trestnému rozkazu vydanému samosudcom, a to odlišným spôsobom od doterajšieho právneho stavu. Ide o racionalizáciu súdneho konania v prípadoch, keď v dôsledku podaného odporu by sa muselo konať často rozsiahle a ekonomicky nákladné hlavné pojednávanie.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 24. júna minulého roku číslo 222/1998 Z. z. rozhodol, že ustanovenia § 366 ods. 2 a § 367 Trestného poriadku nie sú v súlade s článkom 102 písm. i) v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhnutá úprava § 366a zosúlaďuje udelenie milosti prezidentom republiky a s tým súvisiace konanie s platným ústavným stavom.
Predmetnou novelou sa navrhuje vykonať aj potrebné zmeny v hlave 24 Trestného poriadku - právny styk s cudzinou. Navrhovaná úprava týkajúca sa ustanovení § 375 ods. 2, § 379 ods. 4, § 379a, § 381 ods. 2 a 3, § 382a, § 384 ods. 5 až 7, § 384c a § 384e vyplýva z medzinárodných dohôd a zmlúv, ku ktorým Slovenská republika už pristúpila alebo v najbližšom období pristúpi.
Návrh zákona prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predložil bez rozporov. Uvedený návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala 2. júna a schválila svojím uznesením číslo 458. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, predložil predseda vlády Slovenskej republiky 8. júla na ústavné prerokovanie v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslancovi Robertovi Ficovi.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o trestnom konaní súdnom, Trestný poriadok.
Čo sa týka môjho stanoviska k tomuto vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 253 z 9. júna 1999 prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 31. augusta 1999 a gestorský, čiže ústavnoprávny výbor v lehote do 3. septembra 1999.
Žiadam vás, vážený pán predseda, aby ste o mojom návrhu dali hlasovať po rozprave ako o prvom.
Z mojej strany je to všetko, ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Sitek.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov. Ide o návrh zákona odporujúci jeho pôvodnému zmyslu, teda, aby krajské súdy v prvom stupni rozhodovali len o najzávažnejších deliktoch. Podľa návrhu novely Trestného poriadku, ktorý je predložený Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie, by krajské súdy na prvom stupni mali rozhodovať aj o trestných činoch s 2-ročnou dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, čo by iste neprispelo k efektívnejšiemu výkonu súdnictva.
Z uvedených okolností vyplýva, že v dôsledku návrhov novely Trestného poriadku rozšírenej o kompetencie krajských súdov ako súdov prvého stupňa dôjde k značnému nárastu aj odvolacej agendy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento má 20 sudcov, ktorí rozhodujú o trestných veciach, pričom podľa našich zistení každý trestný sudca Najvyššieho súdu v roku 1998 vybavil mesačne v priemere 16 vecí. Z údajov získaných na náhodne vybraných okresných súdoch vyplýva, že napríklad sudca z Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v roku 1998 priemerne mesačne vybavil 14,8 trestných vecí, sudca Okresného súdu v Poprade 10,8 trestných vecí a sudca Okresného súdu v Žiline 17,7 trestných vecí. Podobný stav je aj v prvých štyroch mesiacoch roku 1999. Z uvedených čísel je zrejmé, že sudcovia Najvyššieho súdu vybavujú priemerne taký počet vecí ako sudcovia okresných súdov.
Agenda okresných súdov síce vyžaduje vykonávanie väčšieho množstva dôkazov ako podkladov na rozhodnutie, ale ide o veci, ktorých právne posúdenie nebýva zvyčajne komplikované. Naproti tomu jednou z prvoradých úloh sudcov Najvyššieho súdu je zovšeobecňovanie právnych názorov na základe rozhodnutí nižších súdov a judikovanie takých záverov, ktoré sa používajú v praxi ďalších súdov. Táto výlučná a nezameniteľná úloha Najvyššieho súdu však nemôže byť dôsledne splnená, lebo sudcovia Najvyššieho súdu rozhodujúci v trestných veciach vybavujú taký vysoký počet vecí.
Navrhovaná novela Trestného poriadku by tento stav ešte zhrošila, a preto zásadne navrhujem novelu upraviť v znení pôvodného návrhu, ktorá bola predložená v minulosti, teda, že by krajské súdy v prvom stupni vykonávali konanie len o trestných činoch, pokiaľ na ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej 8 rokov, alebo pokiaľ za ne možno uložiť výnimočný trest, resp. o trestnom čine teroru, záškodníctva, sabotáže, skrátenia dane podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona a o trestnom čine podľa zákona na ochranu mieru. Iné riešenie vzhľadom na zaťaženosť Najvyššieho súdu ako trestného odvolacieho súdu pri jeho súčasnom personálnom stave by mohlo znamenať aj kolaps Najvyššieho súdu v jeho trestnej odvolacej agende.
Z týchto dôvodov považujem za potrebné aj pri tejto príležitosti opakovať zásadnú ideu, že zásadne vo všetkých trestných veciach by súdom prvého stupňa bol okresný súd. Krajské súdy by potom ostali ako odvolacie súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky by vykonával činnosť pre neho vyhradenú, teda ako súd pre mimoriadne opravné prostriedky, ako súd judikačný a zovšeobecňujúci. Táto právna úprava je podľa našich poznatkov kompatibilná s právnymi poriadkami vo väčšine európskych štátov.
Vážený pán predseda, na základe § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam návrh uznesenia, aby sa Národná rada uzniesla tak, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie na základe skutočností, ktoré som uviedol.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode za skončenú.
Chce na záver vystúpiť pán minister ako navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
chcel by som opätovne poukázať na okolnosť, ktorú som uviedol v úvodnej správe, že toto je novela Trestného poriadku, to nie je rekodifikovaný, celkom nový Trestný poriadok. To, čo povedal pán poslanec Sitek, má racionálne jadro. Áno, do budúcnosti naša vízia rozdelenia kompetencií okresných, krajských a Najvyššieho súdu je približne taká, ako povedal pán poslanec Sitek, aby čo najviac vecí inštančne patrilo v prvom stupni na okresné súdy, v druhom stupni na krajské súdy a naozaj, aby Najvyšší súd zjednocoval zákonodarstvo, robil mimoriadne opravné prostriedky a podobne.
Súčasná situácia na súdoch je však taká, že okresné súdy sú natoľko zavalené prípadmi, že keby sme im ešte pridali ďalšie paragrafy, o ktorých by mali rozhodovať, iba by to zhoršilo situáciu na týchto okresných súdoch. A preto vychádzame z toho, že táto novela je svojím spôsobom prechodná ako vlastne posledná a prípravná novela na rekodifikáciu Trestného poriadku, ktorú očakávame približne o tri roky. To znamená, za tento čas by okresné súdy, samozrejme, aj krajské súdy a Najvyšší súd mali zlepšiť situáciu čo do vybavovania spisov, myslím zlepšenie situácie v tom, aby zostalo menej nerozhodnutých vecí a potom v rekodifikovanom Trestnom poriadku, čiže v novom Trestnom poriadku, ktorý by približne o tri roky mala schvaľovať ešte táto snemovňa, počítame s takým rozdelením kompetencií na okresné, krajské súdy a Najvyšší súd, ako povedal pán poslanec Sitek.
Rozdelenie, ktoré obsahuje táto novela, má svoje racionálne jadro aj z toho hľadiska, že na Najvyšší súd je možné dávať na stáž sudcov, ktorí vlastne na jednej strane vypomáhajú, samozrejme, takpovediac, učia sa, ale to myslím v najlepšom zmysle slova, no zároveň vypomáhajú Najvyššiemu súdu pri vybavovaní vecí, ktoré sú na vybavenie. To znamená, že takýmto spôsobom môžu urýchliť alebo odbremeniť Najvyšší súd aj pri vybavovaní tých vecí, ktoré tam teraz napadnú ako na súd druhého stupňa, čo, opakujem, nepovažujeme za perspektívne správne rozdelenie kompetencií.
Ale z týchto dôvodov navrhujem, aby ste schválili predložený návrh zákona, návrh novely Trestného poriadku, pretože tento návrh novely naozaj rieši najzávažnejšie a akútne problémové miesta súčasného Trestného poriadku, ktoré som uviedol, a tak zjednodušene sú to dve oblasti: obnovenie trestného stíhania vo veci, to znamená v čase, keď ešte nie je známe, kto je páchateľom alebo kto je čo i len podozrivý, dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu, ale je zrejme známe, že trestný čin bol spáchaný. Povedzme, je nájdená mŕtvola, aby som to tak povedal, z čoho je jasné, že ku smrti došlo násilným spôsobom, ale vôbec nie je známy páchateľ, je možné začať stíhanie vo veci a robiť úkony, ktoré som spomenul.
No a druhým okruhom problematiky je nová alebo presnejšia, dôslednejšia úprava postavenia, práv a obmedzení na druhej strane policajného agenta, ktorý bude slúžiť pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti a najmä trestných činov korupcie.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby ste predloženú novelu podporili.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
O chvíľu budeme hlasovať, prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.
Chce na záver rozpravy vystúpiť pán poslanec Fico? Nie. Ďakujem.
Rozpravu som vyhlásil za skončenú. Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, osobitne z vládnej koalície, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o prednesenom návrhu zákona pána ministra Čarnogurského.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predseda,
ako spravodajca som predložil návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne som vás požiadal na konci môjho vystúpenia, aby sa o mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Druhý návrh podal v samotnej rozprave pán poslanec Sitek, ktorý navrhol v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona naspäť predkladateľovi.
Takže budeme najskôr hlasovať o návrhu, ktorý som predložil ako spravodajca, a potom by sme hlasovali o návrhu pána poslanca Siteka.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Ešte raz žiadam všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Poslanec R. Fico:
Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Siteka, ktorý navrhol v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona naspäť predkladateľovi. (Hlasy z pléna.) Prosím? Najprv hlasujeme o návrhu, ktorý zmenil môj pôvodný návrh, čiže hlasujeme o návrhu pána poslanca Siteka.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Siteka.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Siteka nebol schválený.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej.
Poslanec R. Fico:
Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý som predniesol ja, a to, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznáša v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že predmetný vládny návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spravodajcu.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Je nás málo. Národná rada nie je uznášaniaschopná.
V snemovni je viac ako 74 poslancov. Prosím skrutátorov, aby zistili stav v snemovni. Nech sa páči, spočítajte prítomných poslancov.
(Ruch v sále.)
V snemovni je prítomných 82 poslancov, môžeme hlasovať.
Budeme hlasovať o uvedenom návrhu spravodajcu, ale znova verejne, nie cez technické zariadenie.
Prosím vás, zdvihnite ruku, kto je za uvedený návrh, ktorý predniesol pán poslanec Fico. Aj tých, ktorí dobehli s rukou hore.
Sedemdesiat a so mnou sedemdesiatjeden.
Je nás málo. Odporúčam, aby sme o tomto bode hlasovali neskôr a pristúpili k ďalšiemu bodu.
(Ruch v sále.)
Pardon, ospravedlňujem sa. Prítomných bolo vyše 80 poslancov, za návrh bolo 71, čiže tento návrh bol schválený.
Najprv som zisťoval stav, čiže prezentácia k hlasovaniu bola 82 a teraz sme hlasovali o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec ako spoločný spravodajca, aby zákon bol zaradený do druhého čítania, čiže 71 poslancov z 82 hlasovalo za, teda nadpolovičná väčšina.
Konštatujem, že návrh bol schválený.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, navrhujem dokončiť hlasovanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Ostatní nehlasovali.
Konštatujem, že návrh, ktorý predniesol spravodajca, bol schválený. (Potlesk.)
Pristúpime k druhému hlasovaniu.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, budeme pokračovať v hlasovaní, pokiaľ ide o pridelenie tohto návrhu zákona výborom. Tak ako som navrhol v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Gestorský výbor bude ústavnoprávny výbor a lehoty na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999, gestorský výbor do 3. septembra 1999.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme verejne hlasovať o uvedenom návrhu spravodajcu.
Skrutátori spočítajú hlasy.
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Ostatní nehlasovali.
Nadpolovičnou väčšinou z tých, ktorí sa prezentovali, bol návrh schválený tak, ako ho uviedol pán spravodajca.
Ďakujem.
Pani poslankyňa Malíková, chcete predniesť procedurálny návrh? Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Chcem sa spýtať pána ministra Čarnogurského ako právnika, ako sa môže pozerať na takéto porušovanie zákona o rokovacom poriadku. A chcela by som povedať, či uvediete do zápisu, pán predseda, že hlasovanie okolo 80, neviem akého čísla. Ja si už myslím, že skutočne do Bratislavy nemusí chodiť ani cirkus, lebo ho vládna koalícia, tým ako zhadzuje Národnú radu, kvalitne supluje. Kde máte svojich poslancov? Kde sú?
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1996 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 58/1996 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 196 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 196a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti pán Ján Čarnogurský.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
pristupujeme k druhému čítaniu návrhu novely Trestného zákona. Novela Trestného poriadku, ktorú ste pred chvíľou schválili, je zákon, ktorý upravuje konanie súdov, to znamená, ako súd prejednáva konanie páchateľa, ktorý je podozrivý zo spáchania trestného činu. Trestný zákon upravuje to, čo je trestným činom, za čo je páchateľ stíhaný alebo obvinený, obžalovaný, za čo je stíhaný. Od prijatia alebo schválenia postúpenia novely Trestného zákona do druhého čítania touto snemovňou jednak novela prebehla vo výboroch Národnej rady, jednak o novele prebehla aj verejná diskusia, nazvem to takto, pretože jednotlivé, najmä také zaujímavejšie ustanovenia novely našli svoju odozvu v oznamovacích prostriedkoch a stali sa predmetom záujmu občanov.
Celkove hodnotím postoje alebo hodnotenie tejto novely ako pozitívne, a to tak v tejto snemovni, za čo by som chcel vyjadriť už teraz svoju vďaku, ako aj vo verejnej diskusii, ktorá prebehla, hovorím, aspoň takým sprostredkovaným spôsobom, ako som uviedol. Je škoda, že ústavnoprávny výbor nebol schopný prijať uznesenie, ale aj tak spoločná správa, ktorá obsahuje návrhy jednotlivých výborov, resp. prijaté alebo osvojené výhrady legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky dávajú novelu do ďalšieho, podrobnejšieho zvažovania jej jednotlivých ustanovení. K tejto spoločnej správe by som chcel zaujať stanovisko, aj keď sa v ústavnoprávnom výbore novela pomerne podrobne preberala a tam som zaujal stanovisko k jednotlivým návrhom.
Zo spoločnej správy k bodu 1, ktorý sa týka § 15 ods. 2 novely, a to postavenia agenta: Tento návrh neodporúčam schváliť. Neodporúčam ho z toho dôvodu, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 Trestného zákona, ktorý sa navrhuje doplniť, je už obsiahnutý v znení § 15c ods. 2 v slovách "ak spôsobí ujmu na zdraví". To znamená, akúkoľvek ujmu na zdraví, aj ublíženie na zdraví podľa § 222 Trestného zákona.
K bodom 2 a 3 spoločnej správy, ktoré sa týkajú § 89 ods. 24 a 25: Návrhy taktiež neodporúčam schváliť z toho dôvodu, že tieto ustanovenia obsahujú definíciu pornografického diela, neupravujú konanie páchateľa, ktoré je obsahom § 205a až 205d Trestného zákona. K týmto dvom pripomienkam prebehla pomerne obsiahla diskusia v ústavnoprávnom výbore. My trváme na negatívnom stanovisku k návrhu na vypustenie týchto dvoch odsekov z § 89, a to z toho dôvodu, že presnosti a určitosti zákona a osobitne Trestného zákona dobre slúži, ak sú pojmy vysvetlené, definované priamo v tomto zákone. A preto, keď § 205a až 205d osobitnej časti obsahujú pojem pornografické dielo, považujeme za potrebné a slúžiace prospechu veci, ak tento pojem - to znamená, čo je pornografické dielo - je definovaný priamo v Trestnom zákone a deje sa to v odseku 24 a 25 § 89 Trestného zákona, resp. novely.
Ďalej body 4 a 5 spoločnej správy, ktoré sa týkajú § 160, taktiež neodporúčam schváliť, a to z dôvodov, že slovné spojenie "úplatok a iná nenáležitá výhoda" a pojem "korupcia" sú prevzaté medzinárodným dohovorom, a to Dohovorom o boji proti korupcii, a preto odporúčam ponechať navrhované znenie. Ešte by som uviedol, ako som už uviedol aj v úvode, že táto novela Trestného zákona reaguje aj na medzinárodné dohody o boji proti rôznym druhom trestnej činnosti, ktoré Slovenská republika podpísala, a týmito medzinárodnými dohovormi sme viazaní, aby sme ich aplikovali do svojho právneho poriadku, čiže inými slovami aj do Trestného zákona. Robíme to aj touto novelou tým, že preberáme niektoré pojmy alebo niektoré ustanovenia z medzinárodných zmlúv, ktoré prešli aj touto snemovňou, pretože boli ratifikované.
K bodom 6 a 7 spoločnej správy, ktoré sa týkajú § 85a: Tieto odporúčam schváliť.
K bodu 8, ten sa týka § 185a doplnenia nového odseku 2: Tento neodporúčam schváliť z toho dôvodu, že navrhované doplnenie sa javí ako nesystémové. Agent môže zneužiť dôveru aj spáchaním iných trestných činov, na odhaľovanie ktorých bude určený. Samotné zneužitie postavenia agenta môže byť zhodnotené ako priťažujúca okolnosť podľa § 34 Trestného zákona, ak agent zločineckú skupinu založí alebo osnová.
K bodu 9, ktorý sa týka § 185b: Odporúčam ho schváliť, prijímam.
K bodu 10 k § 187: Odporúčam schváliť s tým, že na koniec § 89 ods. 12, bod 12 návrhu sa dopĺňajú slová: "a to pre osobnú spotrebu". Čiže inými slovami, keď prijímame bod 10 spoločnej správy, potom je potrebné doplniť aj § 89 ods. 12.
Body 11 a 12 spoločnej správy, ktoré sa týkajú § 205a ods. 1 a doplnenia nového § 217a, neodporúčam schváliť.
Body 13 až 16 spoločnej správy odporúčam schváliť.
Také je moje stanovisko k spoločnej správe.
Vážený pán predseda, vážená snemovňa,
toľko na úvod druhého čítania novely Trestného zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
v záujme efektivity rokovania nie je potrebné čítať celú spoločnú správu, pretože všetci ju máme k dispozícii. Spoločná správa, tak ako je pripravená, spĺňa všetky kritériá, ktoré sa od nej požadujú v rámci rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Iba zdôrazním, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, prerokovali všetky výbory, ktorým bol tento návrh pridelený s tým, že tri výbory odporučili schváliť novelizáciu Trestného zákona aj s pripomienkami a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nezaujal k tomuto návrhu zákona stanovisko. V časti označenej IV v spoločnej správe môžeme nájsť 16 bodov, pod ktorými sú uvedené konkrétne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
Odporúčam, aby sme hlasovali o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto:
Spoločne o bodoch 10, 13 a 15 s návrhom schváliť. Jednotlivo o bodoch 1, 6, 7, 8, 9 a 16 s návrhom schváliť. Je to na strane 11 spoločnej správy. Iba zdôrazňujem to, čo navrhuje gestorský výbor na strane 11. Čiže opakujem, navrhujem spoločne hlasovať o bodoch 10, 13 a 15, návrh gestorského výboru je predmetné návrhy schváliť. Jednotlivo navrhujeme hlasovať o bodoch 1, 6, 7, 8, 9 a 16. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Ďalej gestorský výbor navrhuje hlasovať samostatne o bode 4 s tým, že ho navrhujeme neschváliť.
Jednotlivo o bode 5. Pri tomto pozmeňujúcom návrhu gestorský výbor nezaujal stanovisko, takže nechávam na voľnú úvahu poslancov Národnej rady, ako budú hlasovať.
Gestorský výbor navrhuje spoločne hlasovať o bodoch 2, 3 a 11, pretože spolu súvisia. A gestorský výbor nezaujal k týmto návrhom stanovisko, preto je opäť na voľnej úvahe poslancov Národnej rady.
Gestorský výbor odporúča nehlasovať o bodoch 12 a 14, ktoré sú v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady, lebo idú nad rámec predloženého návrhu zákona.
Na záver chcem povedať, vážený pán predseda, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a zákon o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 2. júla 1999.
To je z mojej strany, vážený pán predseda, všetko.