Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Aby som dokumentoval naozaj to, že politické strany maďarské sú ničím iným a niektorí aj ďalší predstavitelia slovenských politických strán nie sú ničím iným ako predĺženou rukou Budapešti na dosiahnutie autonómie, budem citovať z rozhovoru v Nép Szabadság od Csabu Tabajdiho, ktorý bol vtedy štátnym tajomníkom na úrade budapeštianskej vlády, kde jasne hovorí, že dosiahnutie autonómie je možné len koordinovaným postupom na medzinárodnej scéne, využívaním medzinárodných stykov politických strán, pán Weiss by nám zrejme o tom niečo vedel povedať zo svojich skúseností zo socialistických internacionál a pán Osuský alebo ďalší pán z Demokratickej strany o konzervatívnej internacionále. Ďalej hovorí, že doslovne vytvorením systému maďarských menšinových autonómií v Karpatskej kotline by sa ešte viac dostala do popredia dilema politizovať na základe politických strán. Takže to znovu aj pre pani kolegyňu, ktorá sedí hore a ktorá trpí politickým naivizmom, o nič tu iné nejde. Všetci ste jednoducho tí, ktorí tu presadzujete už tretí deň alebo možno štvrtý, nejaký pochybný zákon, vnucujete ho maďarskej národnostnej menšine, nie ste ničím iným ako predĺženou rukou Budapešti. Jednoducho ste zradcami a kolaborantmi, ktorí s nimi kolaborujú, namiesto toho, aby sa razantne postavili proti politickému vydieraniu Budapešti a ich predĺžených rúk maďarských politických strán. To platí v prvom rade pre pána Weissa, Šebeja a ďalších internacionalistov, ktorí zneužívajú aj svoje politické subjekty v zahraničí na to, aby presadzovali maďarské záujmy na Slovensku.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predseda.

Ja by som mala len dve poznámky na margo vystúpenia pána poslanca Engliša. Jednak v prvej poznámke by som chcela vyjadriť svoj názor a svoje poznanie. Ja som tu už niekoľkokrát spomínala v rôznych súvislostiach, že som sa narodila na území, ktorému hovoríme jazykovo zmiešané a môj otec tam doteraz žije. Ja tam veľmi často chodím. Nemyslím si, že Maďari nejako programovo odmietajú hovoriť po slovensky. Bolo by to veľmi skreslené, myslím si, že odmietajú hovoriť po slovensky práve preto, že sú k tomu vedení svojimi politickými predstaviteľmi. Jednoducho sa na nich robí otvorený alebo aj skrytý nátlak, aby to tak bolo. Paradoxom však je, že práve títo predstavitelia, teda mnohí z nich napríklad pre svoje vlastné deti neváhajú hľadať aj súkromných učiteľov, keď majú medzery v slovenčine, lebo si uvedomujú, aké je dôležité, aby ovládali štátny jazyk tejto krajiny.

A ešte jednu poznámku. Pán poslanec Engliš hovoril o tom, že tu odznelo mnoho argumentov. Naozaj počas rozpravy odznelo už veľa argumentov, ale odznelo aj veľa poloprávd a niektoré opakovane. Zrejme v nádeji, že tak ako tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou, tak tisíckrát opakovaná polopravda sa dobre zapamätá a prekryje skutočnosť. Mám na mysli už toľkokrát spomínané stretnutie a tie podpisy z Mont Pellerin. Mnohí to tu spomínali a hovorili naozaj len polopravdu, lebo tí, ktorí citovali mená tých, ktorí sa podpísali pod to vyhlásenie, zabúdajú dodať, že tam bol ešte jeden ďalší bod, ktorý podmieňoval prijatie zákona lojalitou maďarských poslancov k Slovenskej republike. A ako to dopadlo? Nevydržali s tou lojalitou ani sedem dní po podpise v Mont Pellerin. Takže hovorte celú pravdu o tom, čo sa tam udialo.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Vážený pán predseda parlamentu,

vážený pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

pred pár dňami takpovediac v prvom kole sa už o tomto zákone veľa pohovorilo. Nikto z predkladateľov však ani nespomenul, čo tento zákon prinesie pre občanov Slovenskej republiky, pre tú drvivú väčšinu občanov, ktorá tento zákon nepotrebuje. Jednoducho im to bude komplikovať život a hlavne na južnom Slovensku to prinesie zmätok vo vzájomných občianskych vzťahoch, vo vzájomnom medziľudskom spolužití, vo vzťahoch, ktoré boli posvätené tradične dobrou spoluprácou bez žlčovitosti vo vzájomnej komunikácii. Tomu všetkému bude po prijatí tohto zákona koniec. Totiž príde norma, norma v podobe zákona, a norma sa musí plniť. A my sa už len budeme zasa zo zákona sporiť, či sa plní dostatočne alebo nie. Zo všetkého tohto budú vznikať len a len konflikty. Prijať takýto zákon je nutnosťou jedine pre zahraničie, stále tu visí vo vzduchu otázka, nie čo na to slovenská verejnosť, čo na to občania Slovenskej republiky, ale zdá sa byť v tejto chvíli najdôležitejšie čo na to zahraniční chlebodarcovia.

Nuž ale dámy poslankyne a páni poslanci, v tejto republike žijú občania Slovenskej republiky a tí ho v drvivej väčšine považujú za zbytočný. Tento zákon skomplikuje občiansky pokojný život na južnom Slovensku, a nielen tam. Skomplikuje život na celom území Slovenska. V tejto chvíli ani nemožno do dôsledkov predpokladať, čo tento nový, nikde neodskúšaný zákon spôsobí a aké aj technické komplikácie pri jeho realizácii môžeme predvídať. Pán podpredseda vlády Fogaš nám prezradil, že ide o pilotný návrh zákona tohto typu pre štáty Európy. Kto a kedy objektívne vyhodnotí na základe porovnávania jeho účinnosti v iných štátoch? Je tento štát naozaj pokusným laboratóriom?

Ďalej. Zatiaľ nikto z predkladateľov nevyčíslil, koľko nás tento zákon bude stáť. Argumenty, že napríklad tlmočníkov budú platiť obce, a nie štát, pokladám za scestný, lebo jednoducho všetko sú peniaze daňových poplatníkov, teda aj ja, aj vy budeme prítomní v dileme obcí, či naše peniaze odovzdané v daniach budú použité na tlmočníkov alebo ak chcete na zdravotnícke zariadenia. A to už mne a predpokladám drvivej väčšine obyvateľstva tohto štátu nie je jedno.

Celkom na záver. Nebudem dávať žiadny pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, lebo podľa môjho názoru k zbytočnému návrhu zákona by boli pozmeňujúce návrhy ešte zbytočnejšie. Tento zákon sa dá zlepšiť jedine tým, že jednoducho nebude existovať takto. Pred prijatím tohto zákona je to len omyl vládnej koalície, po schválení tohto zákona to však bude omyl nás všetkých.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky nie sú.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.

Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda parlamentu,

vážený pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

niekoľko dní trvajúca rozprava obnažila dostatočné množstvo zaujímavých skutočností a faktov, ktoré si hodno aj z tejto úrovne pripomenúť. Ja sa pokúsim neskĺznuť do opakovania toho, čo tu odznelo, ak sa mi to celkom niekedy nepodarí, tak sa za to na mňa nehnevajte.

V prvom rade odznievali tu názory, že ide o dva zákony, jeden nejaký taký ťažko prijateľný alebo neprijateľný maďarský variant a druhý kompromisný a pozitívny vládny variant. Dámy a páni, túto hru na dva zákony, myslím si, že pokojne môžeme zabudnúť. Koniec koncov dokumentuje to aj fakt spôsobu prerokúvania tohto návrhu zákona jedného aj druhého vo výbore pre ľudské práva a národnosti, kde 7. júla tohto roku nebolo prijaté žiadne uznesenie, pretože poslanci HZDS hlasovanie nepodporili a maďarskí poslanci takisto nie, aby dokumentovali, že s tým vládnym návrhom zákona nesúhlasia. Ale hneď deň na to sa situácia zmenila, keď bolo vidieť, že my takisto ten návrh zákona nebudeme podporovať, tak poslanci maďarskej koalície už hlasovali za tento vládny návrh zákona a podporili ho. Takže tieto "hrátky" majú zmysel len na zmanipulovanie verejnosti a aj tohto parlamentného fóra. Verte tomu, že ten vládny návrh zákona nakoniec Strana maďarskej koalície podporí, pretože v tom spočíva ten nátlak.

Čo rozprava zdokumentovala. Predovšetkým zdokumentovala, že obsah vládneho návrhu zákona nekorešponduje s názvom tohto materiálu alebo ak chcete názov materiálu nezodpovedá obsahu. Jedno i druhé "nehrajú", buď to treba prispôsobiť, zosúladiť alebo potom ten materiál je zmätkový ako celok. Vládny návrh zákona v sprievodnej správe a v zdôvodňovacej správe tvrdí, že návrh vládneho zákona je v súlade so štandardom štátov Európskej únie a že je plne kompatibilný so štandardom štátov Európskej únie. Zo strany podpredsedu vlády pre legislatívu pána Fogaša sme si naopak vypočuli pravdivé stanovisko, že ide o ojedinelý návrh zákona, ktorý dokonca má byť v rámci Európy ako pilotný. Takže to sú tiež veľmi zaujímavé informácie, ktoré vychádzajú z toho istého zdroja, a to je vláda. Ak má byť pilotný, moja otázka znie, pre koho má byť pilotný? Pre veľké štáty Európskej únie, ako je Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko, alebo má byť vari pilotný pre Holandsko, Dánsko, Portugalsko, Belgicko, Grécko, malé štáty Európskej únie? Alebo má byť pilotný pre menšiny v týchto európskych štátoch, pre Turkov v Nemecku, pre Kurdov v Nemecku, pre Arabov vo Francúzsku, pre Korzičanov vo Francúzsku? Čo nám tu kto chce nahovárať, že Slovenská republika bude na rukách nosená Európskou úniou, ak sa prijme takýto zákon označovaný vlastnou vládou za pilotný?

Početní rečníci uvádzali, že vraj ústava ukladá úpravu používania jazykov národnostných menšín jedine zákonom. Viete dobre, že to nie je pravda a som rád, že podpredseda vlády Fogaš potvrdil, že takýto záväzok z ústavy nevyplýva, veď nakoniec pán Fogaš bol jedným zo spolukonštruktérov aj textu ústavy, tak vie, o čom hovorí a je na to primerane kvalifikovaný viac ako väčšina z vás tu prítomných. To je konštatácia, to nie je lichôtka, pán podpredseda.

Zákon vraj bol široko prerokovaný, ako tu odznievalo, široko prerokúvaný s verejnosťou. Nuž vážení páni, vážené dámy, opak je pravdou. Tento návrh zákona bol tak utajovaný, že bol pripravovaný fakticky v konšpiračných podmienkach, bol predložený do Národnej rady na rokovanie tak, že v pondelok ešte ani gestorský výbor ho nemal k dispozícii a v utorok ho prerokúvalo plénum. Ja keď som to prirovnal, že to predloženie do parlamentu mi pripomínalo hodenie zdochliny spoza rohu cez plot do susedovej záhrady, tak podaktorí redaktori Pravdy sa na to na mňa jedovali. Je to ich vec, ale je faktom, že takéto predloženie návrhu zákona je dokumentom nekorektnosti, nekorektnosti prístupu k prerokovaniu, a to tým skôr, že v súčasnosti je takmer pol milióna podpisov za vypísanie referenda o používaní slovenčiny ako jediného štátneho jazyka na území celého štátu.

Teda kto tento zákon vlastne tak naliehavo žiadal? Otvorene povedzme, že ide o koordinovanú požiadavku strán maďarskej koalície, to je jedno, či sa to volá Strana maďarskej koalície alebo Maďarské nezávislá iniciatíva v roku 1990, pretože kroky politických lídrov maďarskej koalície na Slovensku vždy korešpondovali s krokmi a postojmi z Budapešti, či išlo na čele v Budapešti o Kádára, Borosa, Antalla, Horna alebo Orbána, to je úplne jedno. Ide o spoločenskú objednávku podčiarkovanú a vyfarbovanú pánom Kasoffom, to sú tie Mont Pelleriny. Ide o textáciu holandského úradníka a jeho maďarskej manželky. Tu stále odznieva, že vysoký komisár európskych štruktúr. Nie je vysokým komisárom ani nízkym komisárom, on už nie je žiadnym komisárom, on je úradníkom dočasne zastupujúcim európske štruktúry, pretože celé európske štruktúry boli odvolané a zvrhnuté z dôvodu korupcie, lobingu, rodinkárstva a klientelizmu. Tak si nenahovárajme, že nejaký vysoký komisár tu nám šarapatí ako Duch svätý v tomto smere.

Dozvedeli sme, že zákon treba prijať preto, lebo si to želá pán Magnuson a jeho to veľmi uspokojí. Neviem, koho nadriadeným je pán Magnuson, mojím nie.

Ďalej otvorene vyšlo najavo, že ide o cieľavedomú vecnú, časovú, obsahovú a cieľovú koncepciu a koordináciu maďarskej konferencie Maďarsko a Maďari pod záštitou maďarskej vlády a šéfa maďarskej vlády Viktora Orbána ako vládneho inštitútu priamo podriadeného vláde a strán maďarskej koalície. Stranu maďarskej koalície v Budapešti zastupoval najvyšší predstaviteľ Strany maďarskej koalície a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Béla Bugár. Takže tie kroky tu sú evidentné, Strana maďarskej koalície to nikdy nepopierala a nikdy sa za to ani nehanbila. Ani sa za čo nemá, pretože jej kroky nevyplývajú z požiadaviek Maďarov žijúcich na Slovensku, ale z požiadaviek úplne iných záujmov a iného štátu - Maďarska.

Hlavným poslaním tohto zákona nie je upokojenie občianskeho spolunažívania Slovákov na Slovensku a slovenských občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku, to si nenahovárajme. Hlavným poslaním textu tohto zákona je legalizácia nevedomosti slovenčiny ako štátneho jazyka na území Slovenska, nielen nevedomosti, ale legalizácia nepoužívania a nepoužiteľnosti a legalizácia a kodifikácia maďarčiny ako druhého štátneho jazyka na území celého štátu. To si nenahovárajme, že je to inak. Je to presne tak, pretože na každé podanie v maďarčine bude treba reagovať opäť v maďarčine bez ohľadu na to, či to podanie bolo podané v Dunajskej Strede, v Komárne alebo smerovalo z Komárna smerom na hornú Oravu.

To, že tento vládny návrh zákona bude prijatý a že bude postačujúci, nakoniec dokumentoval v úvodnom vystúpení pán Mészáros, ktorý zhrnul budúce požiadavky Strany maďarskej koalície, ktoré zasahujú do úplne kompletne celej sféry slovenskej spoločnosti školstvom, kultúrou, televíziou, masmédiami, verejnou správou, štátnou správou, označovaním obcí, miest, na úrovni cestnej dopravy, železničnej dopravy, telekomunikácií, pôšt a tak ďalej. Podčiarknuté, zhrnuté - maďarčina ako druhý štátny jazyk.

Dámy a páni, ale čo tu neodznelo alebo neodznelo dostatočne a čo by bolo treba podčiarknuť. Každý, kto podporuje tento návrh zákona, musí si byť vedomý toho, že nekoná v záujme tohto štátu a nekoná v záujme ani jedného z partnerov bez ohľadu na to, či sa hlási k slovenskej národnosti alebo k maďarskej národnosti. Pretože prijatím tohto legislatívneho dokumentu sa eskaluje nevraživosť, štartuje sa intolerancia, štartuje sa národnostný diktát menšín voči väčšine, to sa neskončilo ani raz dobre. Takéto postupy koniec koncov sú známe z našej histórie aj nedávnej, aj dávnejšej, ani raz sa to dobre neskončilo. Tie víťazstvá menšiny bývali čiastkové, bývali časové, v roku 1938 na Slovensku aj v Českej republike, nezodpovedá to ale ani koncovým pozitívnym výsledkom a k šťastiu ani väčšinového národa a menšiny už vonkoncom nie. A to by som rád pripomenul práve všetkým občanom a všetkým poslancom, ktorí sa budú vyjadrovať k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera: pani poslankyňa Belohorská ako prvá a pani poslankyňa Kolláriková ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Pred vystúpením pani poslankyne Belohorskej žiadam poslancov Národnej rady, aby netelefonovali alebo vypli si mobilné telefóny a aby ich nenosili do rokovacej miestnosti, tak ako to ukladá rokovací poriadok. Pripadá mi to už skutočne trápne, že pri každom vstupe musím upozorňovať, aby sa nepoužívali mobilné telefóny. Žiadam vás, aby ste jednoducho rešpektovali rokovací poriadok.

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Mrzí ma len jedno, že aj keď môžem s veľa vecami súhlasiť, čo povedal pán poslanec Hofbauer, nebudem súhlasiť s jednou vecou, ktorú povedal, že tento zákon nebol dosť široko prerokúvaný. Treba len povedať s kým. S nami nie. V rámci Slovenska takisto nie. Ale za to bol prerokúvaný s mnohými veľvyslancami iných štátov a spomeniem tiež jedno zo stretnutí, ktoré som mala ja, kde veľvyslanec istého štátu poďakoval a vychvaľoval tento nový návrh zákona a povedal pánu predsedovi zahraničného výboru, že pri tých opakovaných stretnutiach, kde diskutovali o tomto zákone, dospel k presvedčeniu, že je to veľmi dobrý zákon. Takže ono to bolo prerokúvané, ale s niekým iným, a nie s nami. A keď sa tu hovorilo tiež o tom, že je tu diktát menšiny, ktorá bude určovať isté pravidlá hry, ja by som pripomenula jednu skúsenosť, aj keď to bola menšina ideologická. Ale tiež predtým istá menšina na Slovensku držala v šachu 5 mil. občanov tohto štátu. Takže len sa vymení ideológia za iredentu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Pán Hofbauer hovoril o tom, že urobíme tento návrh zákona v určitom zmysle ako pilotný, urobíme ho pre zahraničie. Chcem poukázať, že Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane jazyka menšín jednoznačne hovorí, že každý štát si prispôsobuje svoje právne normy na svoje historické, ekonomické, politické podmienky a ďalšie špecifiká. Veľmi významným momentom v tomto smere je aj otázka, o ktorej sa veľmi málo hovorí v tejto snemovni. Je to otázka porovnávania menšín v jednotlivých krajinách. Ak u nás chceme umožniť vysoký štandard alebo nadštandard pre príslušníkov národnostných menšín žijúcich na Slovensku, myslím si, že zase adekvátne by bolo, keby sme tu požadovali, aby naši Slováci v príslušných krajinách mali minimálne takéto isté podmienky. Žiaľ vieme, že nie je to tak. Z analýzy, ktorú sme urobili, ani jedna okolitá krajina sa nám v tomto smere nevyrovnala.

Keď hovoríme o týchto otázkach v jednotlivých štátoch, zachytil som informáciu, že práve 5. júla sa konal druhý Deň Slovákov v Maďarsku. Konečne slovenskej samospráve bolo umožnené alebo sa zmohla aj na základe impulzov, podkladov na to, že si pripomína svoje rodisko. Ale nepočul som v žiadnych informáciách o tom, že by vláda Slovenskej republiky venovala tomuto dňu pozornosť, že by tam niekto vycestoval, tak ako sme chodili my či už do Juhoslávie, do Rumunska, do Maďarska a podobne. Určitým spôsobom možno na to odpovie pán podpredseda Fogaš, možno som zle informovaný, ale ak to tak nie je, tak aj to dopredu hovorí o tom, že máme nerovnovážny a nerovnomerný vzťah k národnostiam doma a k našim Slovákom v zahraničí.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

Veľmi dôkladne som si vypočul vystúpenie pána poslanca Hofbauera, avšak v jeho vystúpení som nepočul žiadne návrhy, ktoré by sa dotýkali predloženého zákona. Avšak veľmi dobre som zachytil aj to, že tí, ktorí budú hlasovať za tento zákon, budú konať v rozpore so záujmami tohto štátu. Ja by som už v tejto súvislosti chcel iba pripomenúť, že prednedávnom v októbri minulého roku s rukou na Ústave Slovenskej republiky skladal sľub a v tom sľube sa hovorí, že sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.

Pán poslanec Hofbauer, Ústava Slovenskej republiky si vyžaduje existenciu takéhoto zákona, preto si vôbec nemyslím, aby som pri prijímaní tohto zákona išiel v rozpore so záujmami tohto štátu. Plním len to, čo je dané v Ústave Slovenskej republiky, a plním to, čo si vyžadujú aj občania Slovenskej republiky, ktorí chcú používať v úradnom styku aj svoj materinský jazyk.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Kolega, buď ticho!

Pán kolega Hofbauer správne povedal, že poslaním tohto zákona je vlastne legalizácia nevedomosti a nepoužívania štátneho jazyka, pretože ako štátny jazyk sa uvádza slovenský jazyk. A, samozrejme, aj legalizácia a kodifikácia maďarského jazyka ako druhého úradného jazyka na území južného Slovenska. Pýtam sa, čo sa tým získa a kto vlastne tým niečo získa. Určite nikto s ním nič nezíska, pretože zavládne intolerancia na Slovensku, nevraživosť jedného proti druhému a kto to prehrá, tak bude to Slovensko. A ešte by som chcela podotknúť, práva občanov patriacich k určitej národnostnej menšine sú jednoznačne definované v Ústave Slovenskej republiky v článku 34. Tieto práva sa plnia, takže nikto nemôže tvrdiť, že by práva občanov národnostných menšín neboli plnené, že by boli pošliapavané.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Pripraví sa pán poslanec Drobný.

Poslankyňa I. Belohorská:

Vážený pán predseda parlamentu,

vážení páni podpredsedovia parlamentu,

pán podpredseda vlády,

panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte aj mne svojou troškou prispieť k prediskutúvaniu tohto zákona aspoň tu v poslaneckej snemovni. Je o mne všeobecne známe, že nerada robím veci, ktoré sú zbytočné alebo ktoré sú v rozpore s realitou. A dalo by sa povedať, že aj tieto naše vystúpenia, ktoré sú v tejto snemovni zastúpené síce v hojnom počte, ale pri hlasovacej mašinérii počtom podstatne nižšie, dalo by sa povedať, že boli zbytočné, a tak nám to tu bolo aj naznačené. Predsa len si myslím, že neprihlásiť sa a nepovedať a nezastať sa svojho jazyka a svojej republiky by pre mňa bolo dehonestujúce ako pre poslankyňu tohto parlamentu. Vždy som obdivovala aj v tom predchádzajúcom režime, keď sa mnohí ľudia vedeli postaviť proti istým princípom, ktoré boli základnými princípmi ľudského protestu proti despotizmu. A tak je to aj v tomto prípade.

Už viacerí moji predrečníci, nechcem opakovať mnohé z predchádzajúcich vystúpení, aby sa vám to nezdalo, ako počujem, otrepanými frázami, tak nebudem hovoriť už o tom, o čom som aj v mnohých pripomienkach hovorila ja, že tento zákon je prijímaný v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Viac ako 85 percent všetkých rozhodnutí a prijatí zákonov tohto parlamentu sú v rozpore s rokovacím poriadkom. Umožňuje to tento rokovací poriadok. Ale potom mi pripadá zbytočné, aby ste si napríklad vypínali vaše mobilné telefóny, pretože ak porušujeme rokovací poriadok v takých závažných veciach, ako sú zákony, tak už skutočne tie telefóny by tu mohli byť aj dokonca na laviciach.

Dovoľte aj mne predniesť aspoň v zastúpení oslovenie petičného výboru, ktoré nás oslovilo a prosilo včera o vystúpenie. Zástupcovia petičného výboru vám dali na lavicu list, ktorý ste možno čítali, možno nie. Hovorí o tom, kde vás oslovuje: "Naša vlasť sa dostala na historickú križovatku, ktorá môže výrazne ovplyvniť ďalšie národné a štátne smerovanie Slovenskej republiky. Preto sa obraciame otvoreným listom na vás, vážené poslankyne a poslanci Národnej rady, aby ste prehodnotili svoje rozhodnutie prijať návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Petičný výbor za vypísanie referenda o prijatí zákona o používaní jazyka národnostných menšín a neprivatizácii strategických podnikov sa na vás obracia s apelom na vaše svedomie, váš zmysel pre zodpovednosť a vaše národné cítenie. Vyzývame, žiadame a prosíme vás zároveň, aby ste sa nenechali ovplyvniť straníckymi šarvátkami, hlasovali s rozumom, dôverovali svojim občanom a dali im možnosť rozhodnúť v referende túto závažnú celospoločenskú otázku. "Ignorujete nielen ten hlas menšiny tu, ale ignorujete možno aj mnohých svojich voličov, ktorí v počte nad 400 tis. sa už pod túto petíciu podpísali.

Chcela by som pripomenúť niektoré drobnosti zo zahraničnej politiky, ak sa tak veľmi odvolávame na to, že Európska únia chce od nás alebo potrebuje od nás tento zákon. Pri prijímaní do Európskej únie mnohé štáty si totiž dávali svoje priority, ktoré chcú, aby boli zachované, keď budú členmi tohto spoločenstva. Nie tak ako my, ktorí panáčkovaním a doslova bez akejkoľvek, zopakujem ešte raz akejkoľvek podmienky chcú byť členmi tohto spoločenstva za akúkoľvek cenu. Zdá sa mi, že tá cena, ktorú ponúkate, je privysoká, ak ju porovnám s cenami, ktoré boli ochotné zaplatiť iné národy.

Napríklad spomeniem Švédsko. Viete, že vo Švédsku je ten dobrý zvyk žuvacieho tabaku a šnupacieho tabaku. Tento je v krajinách Európskej únie neprípustný. A tak vyjednávali dovtedy, pokiaľ táto ich podmienka bola akceptovaná.

Spomeniem napríklad Španielsko, o ktorom všetci tí, ktorí tam chodia, vedia jeden veľmi dobrý gurmánsky zvyk Španielov, a to je zvláštny typ prípravy ich šunky, ktorá sa pripravuje sušením v pivniciach. Európska únia nepovoľuje prípravu takejto potraviny, a tak vyjednávali dovtedy, pokiaľ im nebolo vyhovené.

Spomeniem napríklad teraz otázku euromeny. Viete veľmi dobre, že Veľká Británia sa nepridala z veľmi pragmatického dôvodu, pretože vedeli, že by táto vláda, ktorá dnes je, tým pádom aj skončila. Trúfnem si spomenúť aj rôzne podmienky, ktoré sú dávané napríklad pri ochrane toho, o čom hovoríme my dnes, a to je jazyk. Viete, že pri terajšej schôdzke pri preberaní predsedníctva Fínska odmietli sa zúčastniť na tejto schôdzke Nemci a upozornili, že celých šesť mesiacov sa nestretnú ani raz, pokiaľ nebude tlmočenie do nemeckého jazyka. A určite nie preto, žeby Nemci nevedeli po anglicky alebo nevedeli po francúzsky.

Spomeniem napríklad, keď som sa pýtala niektorých zástupcov Švajčiarska, prečo sa Švajčiarsko nestalo členom Európskej únie, ako taký biely malý ostrovček svieti na mape Európskej únie úplne izolovaný, či nemajú strach z tejto izolácie. Povedali jednoducho nie. My sme známi naším poľnohospodárstvom a naši farmári, ktorí nám dávajú svoje hlasy, by nás jednoducho nezvolili. To je pre nás vyšší princíp. Tak sa chcem spýtať, čo je pre vás vyšším princípom, páni poslanci. Jazyk, ktorý dáva národu jeden zo základných pilierov, jazyk, ktorý nám dali naše matere do vienka pri narodení, ktorým sa nám prihovárali v studnici, ktorá je pre každý národ tým najväčším bohatstvom, a to je studnica rozprávok, povestí a porekadiel, ktoré sa tradujú celé stáročia.

A tak na záver, vážení páni poslanci, mi dovoľte, aby som aj ja prispela k návrhom, ktoré sa dávajú k tomuto zákonu.

Dávam návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Navrhujem, aby sa k uzneseniu pridal bod: Vláda Slovenskej republiky poverí ministra spravodlivosti Slovenskej republiky prešetrením, či opakované návštevy a rokovania poslancov Strany maďarskej koalície s predstaviteľmi iných vlád, organizácií a združení v zahraničí nenapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu vlastizrady, pretože podľa mňa je v tomto prípade v hre príliš veľa. Nie je to hra, ešte raz opakujem, nie je to hra na národnostnú menšinu.

Dovoľte mi, aby som povedala teraz trochu expresívne, obrazne, vykašlali ste sa na zmluvu, ktorá bola podpísaná 24. 8. 1998, teda ešte pred voľbami, so stranami, ktoré združujú Rómov na Slovensku. Takže vám nejde o ochranu národnostných menšín ako takých. Musím povedať, že som si skutočne myslela, že etnická rôznorodosť tohto štátu zabezpečí podstatne väčšiu stabilitu, že budú radi aj tí, ktorí majú vo vienku ako materinskú reč maďarčinu, že sú na Slovensku, pretože pravdepodobne tu majú lepšie podmienky svojho rozvoja, že budú vďační asi tak ako slovenská menšina a slovenskí ľudia sa správajú v zahraničí. Ale tu je práve vidieť, čo všetko nás líši, a preto si myslím, že je to vlastizrada, pretože je tu jasný pokus o zmenu hraníc týmto spôsobom. Ide o jazykovú autonómiu, ktorá posunie južnú hranicu podstatne vyššie. A to, čo menšiny sú schopné urobiť s bezpečnosťou štátu, sme mali možnosť najlepšie sa presvedčiť na prípade Juhoslávie a časti Kosova.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Belohorskej: pani poslankyňa Aibeková ako prvá, pani poslankyňa Dubovská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Belohorská veľmi správne poukázala na obranu štátov Európskej únie voči nejakému diktátu ostatných štátov Európskej únie. Veľmi dobre bol spomenutý model predovšetkým Švédska, ktorý si pri vstupe do Európskej únie dokázal uhájiť aj ďalšie prísne normy, napríklad prísny, takmer prohibičný zákon, ktorý Európska únia nepozná, pretože veľmi dobre vedia, aké majú tieto problémy. Ale obyvatelia krajín Európskej únie sa dokážu aj postaviť proti opatreniam, s ktorými nesúhlasia. Vidíme to veľmi často v poľnohospodárstve, kde sa často objavujú problémy s normami, ktoré sú prijaté v rámci Európskej únie, a mnohí súkromní poľnohospodári v jednotlivých krajinách Európskej únie sa dokážu voči nim vzoprieť a v mnohých prípadoch majú aj úspech.

Preto bolo správne aj jej poukázanie na petíciu, ktorá prebieha, a preto aj pokladám za neseriózne, že sa tento zákon predkladal tak urýchlene a za takých okolností, keď sa nepočkalo na to, ako dopadne prebiehajúca petícia. Myslím si, že netreba uberať právo slovenským občanom, aby sa vyjadrili k problémom vo vlastnej krajine, aj keď nie sme ešte členskou krajinou Európskej únie, ale sme iba asociovanou krajinou.

V závere by som chcela poprosiť pána poslanca Andrassyho, ktorý neustále poúča poslancov, pritom si ani nepozrie dôvodovú správu zákona alebo právne normy a správal sa tak nezdvorilo voči pani poslankyni, že bol otočený zadnou časťou k nej. Myslím si, že ako mladý poslanec by mal mať aspoň základné spravidla...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Pani poslankyňa správne povedala, čo je pre nás prioritou. Pán kolega, pán predseda, ja mám smolu, ja keď začnem hovoriť, vy mi do toho hneď skočíte...

Predseda NR SR J. Migaš:

Áno, pani poslankyňa, keď vy rečníte, tak vždy sa diskutuje. Prosím pánov poslancov, pani poslankyne, aby nediskutovali.

Časomiera sa zastavila.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Čiže ešte raz zopakujem, že pani poslankyňa skutočne mala pravdu, čo je pre nás prioritou. Aj si to zdôvodnila. Či sme už zabudli, ako ťažko sa nám podarilo realizovať to, o čo naše pokolenia doslova bojovali? A keď už sme získali to, čo máme, to znamená, že sme uzákonili náš slovenský jazyk ako štátny jazyk, tak by si to mal každý občan našej republiky vážiť a mali by si to uvážiť aj naši poslanci, keď budú hlasovať. Nemali by s týmto hazardovať, pretože tým, že prijmeme tento jazyk, vlastne oslabíme silu nášho štátneho jazyka ako úradného jazyka. Pretože na južnom území Slovenska mu vlastne pribudne akoby určitý rival, druhý úradný jazyk, ktorým sa, samozrejme, stane jazyk maďarský. Preto musíme všetci zvažovať, ako budeme hlasovať.

Poslanci za Slovenskú národnú stranu tento zákon nepodporia. Ja som presvedčená, že aj mnohí ďalší, ktorí si zvážia, čo to môže priniesť pre Slovensko, tento zákon takisto nepodporia.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

že nejde o nijakú ústavnú požiadavku, o ktorej tu hovoria niektorí neskúsení a naivní poslanci, ale o tvrdý politický boj, geopolitický boj Budapešti o nadvládu nad Slovenskom, jasne dokumentuje aj list bývalému ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Schenkovi od vtedajšieho ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky z 22. 11. 1995, o ktorom informoval Nép Szabadság. Citujem: "Musíme donútiť, aby spoločenstvo národov..." Budem citovať radšej celé. "Z Kovácsových slov vyplynulo, že maďarská diplomacia chce na všetkých medzinárodných frontoch upozorniť na zákon vážne diskriminujúci menšinu" - myslí sa tým zákon o štátnom jazyku - "a usiluje sa dosiahnuť, aby spoločenstvo národov donútilo Bratislavu prísť k rozumu. Podľa nášho diskrimináciu možno odstrániť", teda podľa maďarských predstáv, "novelizáciou zákona, respektíve tým, ak Bratislava vytvorí taký zákon o používaní jazykov menšín, ktorý skoriguje opatrenia jazykového zákona postihujúce menšiny." Daminitos povedal, že na konzultácie dostal nové návrhy od vládnych strán maďarkých politických strán, teda maďarského parlamentu.

Takže nie ústavná požiadavka, ale jednoducho vydieranie Budapešti cestou svojej piatej kolóny na Slovensku. A nie Mečiarova vláda mu podliehala aj pán predseda parlamentu, ale táto vláda, ktorá zatvára nevinných ľudí do basy protiústavným spôsobom ako pána poslanca Lexu, a ak si chce zachrániť svoju reputáciu, tak jednoducho podlieha Budapešti, ktorá si dohodla proti nej medzinárodný tlak. Je to hanba pre slovenský národ, táto vláda za to bude...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Dubovská.

Poslankyňa D. Dubovská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcela by som reagovať na svoju predrečníčku pani poslankyňu Belohorskú asi v tom zmysle: Som veľmi rada, že tu spomenula niekoľko príkladov, čo sa týkalo problematiky a vyjednávania jednotlivých štátov s Európskou úniou a jednotlivými podmienkami alebo prípadne úľavami.

Som veľmi rada, že som mala možnosť s ňou absolvovať niekoľko zahraničných ciest, pri ktorých som videla, že sa zjednocujeme práve opozícia s koalíciou v jednom, a to je vstup do európskych štruktúr, či je to NATO alebo Európska únia.

Pri týchto stretnutiach sme veľakrát mali možnosť diskutovať o priamych konkrétnych problémoch a ja som sa teraz pri poslednej ceste v Bruseli, kde pani poslankyňa síce nebola prítomná, zamyslela nad tým, že vlastne aká je škoda, že ešte nie sme v Európskej únii. Veľakrát pomáha v tom, že upozorňuje vlády jednotlivých európskych štátov na chyby, ktoré robia. A u nás chýb už niekoľko bolo spravených, preto si myslím, že nám by to len prospelo, aby sme sa vyhli nejakým ešte ďalším. A každý krok, ktorý nás priblíži k Európskej únii, tak je podľa mňa pozitívny.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný, ktorý má trinástku. Potom sa prihlásil do rozpravy podpredseda Národnej rady pán Andel.

Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

vážený neprítomný spravodajca, ktorý sa mi ospravedlnil, čo považujem za veľmi kolegiálne. Aj napriek tomu, že som trinásty, tak neverím, že by som tu zasial nejaké nešťastie v tejto snemovni tým, čo poviem.

Poviem svoju vlastnú skúsenosť a svoje vlastné vedomie o tom, o čom sa tu hovorí. Mnoho razy sa tu hovorí o veciach, ktoré patria k hlavným atribútom národa, povedal by som tak dosť ľahkovážne. Na druhej strane zasa kritizujeme mnoho razy to, čo sa kritizovať nesmie u politikov a diplomatov. Ak diplomat povie svoje záporné stanovisko pomocou slovka "nie", no tak to nie je diplomat. Takže nevytýkajme našim protivníkom, že nie sú takí naivní, aby nám kryštalicky jasne vyjasnili svoje postupy, metódy a ciele boja. Tie nám musia utajiť a my ich musíme dešifrovať. A keď ich dešifrujeme, tak ich musíme svojim voličom povedať. V európskom priestore, a najmä v stredoeurópskom priestore, sa ujala zvyková tradícia, že sa použil niekto, kto bol slabý a málo odbojný ako fackovací panák na to, aby sa tí mocnejší a agresívnejší vyžili a aby si uplatnili svoje nadpráva alebo svoje domnelé práva v rôznych oblastiach v tomto priestore. Boli to Srbi, boli to Ukrajinci, Rumuni, ale boli to najmä Slováci, ktorí sa nevedeli ubrániť tomu, aby sa tým fackovacím panákom stali natrvalo a aby relatívne dobre poslúžili ako tento by som povedal nie chvályhodný stav niektorým agresívnejším zoskupeniam.

To fackovanie malo svoj pozitívny, ale aj negatívny vplyv, a predovšetkým negatívny. Negatívny bol v tom, že to maďarské valcovanie a potom české, o ktorom je nesporne veľa historických dôkazov, zanechalo v našich slovenských zvalcovaných dušiach isté motivačné promaďarské a motivačné pročeské vzorce. To je nesporné. Ak sú tieto vzorce povedal by som všeobecne pozitívne, tak je to v poriadku, ale ak je to namierené proti národnej komunite, tak to nie je v poriadku. Veľmi radi sa ukazujeme na folklórnych stretnutiach, veľmi radi varíme halušky, mávame valaškou, hráme na fujare, ale pritom nebojujeme za hlavný atribút národa, hlavný atribút národa, ktorým je jazyk. Alebo málo bojujeme. Slabo bojujeme. A náš protivník nás pritom istým spôsobom právom vysmieva. Považuje nás za nedôstojného protivníka, pretože hlavný svoj znak si nevieme obhájiť a nevieme si ho dobre hájiť. A on si ho pritom dobre háji a my mu to vytýkame. Tak trošku si tu musíme naliať čistého vína do vlastného svedomia a povedať si, priatelia, že my na tom takisto participujeme, na tomto by som povedal bezútešnom boji o obmedzenie štátneho jazyka slovenského tým, že sa prijíma a pravdepodobne prijme nová legislatívna norma, ktorá má upraviť jazyky národnostných menšín v úradnom styku ako rovnocenné jazyky štátneho jazyka. Je to obmedzenie základného zákona o štátnom jazyku, ktoré by Slováci mali skutočne dobre vnímať a mali by z toho vyvodiť svoje správanie aj v parlamente, ale nie len v parlamente, aj v komunitách. Pretože treba si uvedomiť, že Apponyiho zákony, ktoré boli vrcholom útlaku slovenského národa vtedy sa kreujúceho, boli zároveň aj motívom pre Ľudovíta Štúra, aby urýchlil uzákonenie slovenčiny ako jazyka. Bol to istý stimulujúci moment.

Na druhej strane dnes mám kamarátov Maďarov, ktorí retrospektívne hodnotia tieto zákony z psychoanalytického hľadiska a hovoria, že to bol vírus, softvérový vírus dementného človeka, ktorý maďarská komunita prijala a neuvedomila si, že ona ich možno trošku ukojí v tom, že poriadne potlačí slovenskú minoritu, ale zároveň ako všetky softvérové vírusy v dlhodobom pôsobení začne rozkladať toho, kto bol tvorcom toho vírusu. A začne rozkladať ten cieľ, ktorý ten vírus mal dosiahnuť. Apponyiho zákony boli obrovským motívom pre slovenské a iné minority, ktoré sa postavili proti a povedali si nie, dosť, i keď to verbálne mnoho razy nedeklarovali, ale proste bojovali proti ním. Ďakujeme Apponyimu, že nám takéto zákony vymyslel, pretože boli pre nás naozaj povedal by som bariérou, ktorú bolo treba prekonať.

Takže interakcia slovenskej pospolitosti s maďarskou má aj svoje pozitívne a má aj svoje negatívne dôsledky a má aj svoje pozitívne pôsobenie na nás. Už som sa tu zmienil o tom, že tatíčko Masaryk musel byť poučený Maďarmi, že pozor, slovenský národ nie je fikcia, to je skutočnosť. No my s tou skutočnosťou bojujeme desaťročia, stáročia. Ale on svoju fikciu o československom národe nakoniec neskorigoval, ale predsa len istým spôsobom počul od maďarských našich spoluobčanov, že pozor, Slováci existujú. Tak nebuďte takí naivní a nevytvorte svoju fikciu a nepresadzujte ju. Dobre viete, že vytvorili nový československý jazyk, ktorým chceli skutočne obalamutiť Slovákov, to bola oveľa väčšia balamuta ako to, že nás Maďari nútili učiť maďarčinu. Veď tá prirodzene nám nešla do sluchu a prirodzene nám nešla do pamäti. Ale čeština nás veľmi ovplyvnila aj vo vyjadrovaní. Veď mnohí Slováci sa nevedia inak vyjadriť len pomocou predložky "u", čo je v slovenčine takmer neprípustné pri abstraktných slovách a veci označujúcich slovách vôbec neprípustné. Jedine v životných podstatných menách môžem použiť "u", ale zoberte si kandidátske práce našich slovenských kolegov, a to máte samú väzbu pomocou predložky "u", ako keby iná väzba ani nebola. To ako keď nám opravujú anglické texty Angličania, keď používame neustále "of", nám povedia, prosím vás, takáto väzba sa v angličtine používa výnimočne. A my Slováci máme angličtinu nainfikovanú touto genitívnou väzbou "of". Tak prosím vás pekne, o tom je aj mnoho razy reč. Vytvorenie jazyka, ktorý mal byť československým jazykom a mal byť spoločným jazykom Čechov a Slovákov, bolo oveľa väčšie nebezpečenstvo pre národnú slovenskú pospolitosť, ako prinucovanie nás učiť sa maďarčinu, pretože tam každý jednoduchý Slovák pochopil, že to je jazyk, ktorý mu dáko nejde.

Treba si uvedomiť, že mnohé takéto politické artefakty a artefakty vzájomného súžitia sú artefaktami naozaj politikov, ktorí už nie sú celkom v poriadku a nie sú celkom by som povedal vo svojich duševných produkciách zdraví. V analýze Urho Kekkonena sa zistilo, že jedenásť rokov robil prezidenta ako dementný. Ja nechcem vidieť, keď naši fínski kolegovia urobia analýzu jeho myšlienok, ktoré sa dostali implementačne do kultúrneho bohatstva fínskeho národa, ktoré z nich sú vírusmi a ktoré deformovali ich správanie. To nevieme, ale tá štúdia vyjde. Ja viem, koľko takýchto vírusov zasadil Ronald Reagan, pretože evidentne trpel posledné roky na Alzheimera a už určite produkoval fragmenty, ktoré sa dostali dakde podvedome a pôsobia ako vírusy.

Takže priatelia, ale toto vždy ľudskou komunitou hýbalo. To nikdy neboli ľudské spoločnosti imúnne proti tomu, aby netrpeli demenciami. Tá je, prosím vás pekne. Lenže teraz sa dostávame do obdobia, keď sa demencie dostávajú už 30-ročným. Prvá Slovenka zomrela na prenosnú prionovú demenciu v Martine pred týždňom ako 32-ročná. Priatelia, keď to postihne už takto mladých, ktorí majú povinnosť produkovať duševné bohatstvo národa, no tak potom sa musíme brániť pred týmito vírusmi. Ako, to vám nikto nepovie. To budú musieť byť lingvisti, to budú musieť byť sociológovia, psychológovia, neurológovia, psychiatri, ktorí sa budú tomuto brániť, lebo tomu sa naozaj európska komunita neubráni.

Veď si zoberme predpovede niektorých renomovaných ústavov, čo bude znamenať jednotná Európa. Jednotná Európa bude znamenať komunitu, ktorá bude pozostávať z bohatých dementných, ale ktorí budú pod vplyvom bohatstva politicky pôsobiť. Budú implementovať svoje myšlienky, pretože budú bohatí a tí, ktorí budú materiálne chudobnejší, budú musieť ich prijať pod finančným tlakom, ktorým budú oni pôsobiť. A teraz si predstavte tú komunitu, aká bude. Ak sa nebude tomu vedieť brániť, tak to bude hrôza, prosím vás pekne. Budeme sa naozaj musieť zbavovať antivírovými programami takisto by som povedal nedobrých myšlienok. Medzi tieto nedobré myšlienky ľudského ducha predovšetkým patrí agresivita, neznášanlivosť, netolerancia za každú cenu. Ona je namieste vtedy, keď je obranná, ale keď je útočná a neodôvodnene útočná, tak je naozaj vírusom v ľudskom duchu. Proti takémuto vírusu sa musí každá komunita brániť, pretože je to psychopatológia, je to psychopatológia, ktorá ovplyvnila aj naše maďarsko-slovenské vzťahy. Ale, bohužiaľ, ona ovplyvnila aj maďarsko-slovensko-české vzťahy takých bratských národov. Nevyhli sa tomu. Tak preto, prosím vás, nevyčítajme len Maďarom, že oni nám zasiali isté nedobré základy správania sa medzi našimi národmi. To zasiali aj Česi, zasiali aj Ukrajinci, zasiali aj Rusi. Prosím vás pekne, česká komunita, politická pospolitosť obdivovala Sovietsky zväz a Slováci to považovali za ríšu zla od počiatku. Aj to bol vírus, ktorý nám napríklad českí bratia chceli implementovať, Slováci ho odmietli.

Ďakujem pekne.