Pátek 9. července 1999

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcela by som ozaj poďakovať pánu Binderovi za jeho vystúpenie, lebo odzrkadľovalo slovenskú a slovanskú myšlienku, a dovolila by som si ho dať do pozornosti hlavne médiám, nech si urobia sondu tie médiá, ktoré tak veľmi rady robia sondu do iných oblastí nášho života, hlavne do tých ekonomických. Bolo by zaujímavé urobiť si sondu aj do ľudských zdrojov. Zistiť, koľko riaditeľov základných a stredných škol na juhu Slovenska je slovenskej národnosti. Bolo by zaujímavé zistiť, aké sú myšlienkové tendencie u mladých ľudí, ktorí sa chystajú opustiť juh po prijatí tohto zákona, pretože vedia, že tam už nebudú mať miesto. Kto teda etnicky čistí juh Slovenska?

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hofbauer, máte slovo.

Poslanec R. Hofbauer:

To, čo tu predznačil pán poslanec Binder, v stručnosti by sa dalo nazvať aj varovným podtónom, kto seje vietor, žne búrku, pretože tento návrh zákona, ktorý sa vlastne usiluje o etnickú čistku južného Slovenska, je iba pokračovaním programu vytýčeného 20. februára 1999 v Budapešti za účasti maďarskej vlády aj Strany maďarskej koalície. Pred 21. storočím sa totiž zamýšľali maďarskí partneri a členovia maďarskej vlády, aké je smerovanie maďarstva v európskej kotline. Zhodli sa na tom, že maďarstvo ako terminus technicus by malo byť hegemónom a dominantným prvkom tejto sféry. Ale títo predstavitelia súčasne vyjadrili jednu mučivú obavu, čo s tým robiť, keď genetický fond maďarstva sa prirodzenou formou znižuje - nízka pôrodnosť, nízka natalita.

Riešenie je veľmi jednoduché, také, ako bolo dosiaľ, expanzia asimiláciou. Expanzia asimiláciou to je prakticky jediná forma, akou je možné tento stav z hľadiska maďarskej vlády a zástupcov Strany maďarskej koalície v Budapešti na februárovom rokovaní riešiť a na tejto ceste sa nachádza aj jeden z kamienkov, veľmi dôležitých, v oblasti Slovenskej republiky, v oblasti maďarizácie južného Slovenska, v oblasti vytvárania etnických čistých území, a to je tento návrh vládneho zákona o používaní jazyka nie národnostných menšín, ale maďarskej menšiny, a nie v úradnom styku, ale vo všeobecnom styku, pretože za týmto zákonom budú nasledovať ďalšie novely, ktoré budú rozširovať jeho pôsobnosť prakticky do celej sféry spoločnosti a Slovenska.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Benčat, máte slovo.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som zdôrazniť niekoľko aspektov, ktoré tu pán poslanec Binder uviedol alebo možnože nestačil uviesť. Chcem sa vrátiť k vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, keď sa vlastne svojím vznikom naša republika zaviazala aj na určitú stabilitu v tomto priestore, v tomto európskom priestore, a táto stabilita je podmienená svojím spôsobom jednak ochranou práv menšín, a jednak, samozrejme, aj rozvojom identity slovenského národa.

Zavedením navrhovaného vládneho zákona, ktorý teraz prerokúvame, by sa práve mohla narušiť krehká rovnováha na zmiešaných územiach južného Slovenska, a nielen tam. Nehovorme iba o maďarskej menšine, hovorme aj o iných menšinách. Ak povýšime jazyky menšín na úroveň štátneho jazyka alebo úradného jazyka, v niektorých týchto oblastiach sa môže stať, že slovenskí občania, ktorí hovoria práve len po slovensky, budú znevýhodnení a dostanú sa do pozície druhotriednych občanov a podporí sa ich jazyková asimilácia na vlastnom území. Celospoločenské dorozumievanie by sa veľmi skomplikovalo a podporí sa, ak sa teda prijme, predpokladám, že sa to tu dnes prijme, lebo všetko sa pre to robí, podporí sa dezintegrácia tejto spoločnosti. Spoločnosť sa začne deliť na národnostnom princípe, čím sa vlastne podporí aj separácia národnostných menšín. Myslím si, že občanom Slovenska nehovoriacim po slovensky zlepšenie vyhliadok na integráciu do spoločnosti v Slovenskej republike umožní iba osvojenie si slovenského štátneho jazyka.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Binder spomenul, že mnohé krajiny v tejto dobe postupujú práve opačným smerom, snažia sa zabezpečiť, aby na ich území bol jeden štátny jazyk, aby bolo jasné, v ktorom sa komunikuje, aby bolo jednoznačné, ktorý jazyk je používaný na šírenie všetkých informácií, v ktorom sa úraduje, v ktorom sa vykonávajú všetky úkony týkajúce sa štátnej správy, ale aj vôbec verejného života. Je to jednoducho z toho dôvodu, lebo všetky štáty si uvedomili, že akékoľvek zanášanie dvojjazyčnosti, viacjazyčnosti im komplikuje všetky vzájomné vzťahy, sťažuje šírenie informácií, ale aj zdražuje, výrazne zdražuje prácu všetkých úradov, lebo jednoducho musia mať dvojnásobné množstvo tlačív, musia mať mnohonásobne viac agendy, musia, samozrejme, mať tlmočníkov, prekladateľov a ďalších ľudí. Čiže jednoducho z racionálnych dôvodov žiaden zo štátov, ani tie bohaté štáty, ako je Amerika, Francúzsko, nechcú vyhadzovať zbytočne peniaze na veci, ktoré sa dajú riešiť oveľa jednoduchšie. Všade je to riešené tak, že menšinové národy, menšinové skupiny, tie sú dvojjazyčné. A štát má jeden komunikačný prostriedok, jeden štátny jazyk. Podobne je to, samozrejme, aj v školstve. Predstavte si, o čo sa ochudobňujú menšiny, ktoré pracujú, študujú ich deti v materinskom jazyku a oni potom nemôžu slobodne pokračovať za takých výhodných podmienok, ako je to na Slovensku bezplatne vo svojom vzdelávaní až na najvyšších školách. A to sú dôvody, prečo treba aj mať jeden štátny jazyk ako komunikatívny.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Procedurálny návrh - pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Pán predsedajúci, dávam na zváženie, lebo pravdepodobne do hlasovania si netrúfnete ísť pri tejto prázdnej snemovni, či by ste nemali prerušiť toto zasadanie, pretože nie je tu ani jeden z členov SDĽ, ani jeden z členov SDK, KDH tu má len službu, takže neviem, či nerokujú náhodou kluby. Či by sme teda nemali prerušiť toto rokovanie. Lebo myslím si, že ak chcete takýmto spôsobom prejaviť ignoráciu poslancov opozície, nie je to dobré na septembrový monitoring Slovenska v Rade Európy. Na to vážne upozorňujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper ďalej vystúpi v rozprave. Po ňom sa pripraví pani poslankyňa Kolláriková.

Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

veľa sa v tomto parlamente už povedalo o podstate a zmysle tejto právnej normy. Argumentuje sa tu poväčšine ústavnou potrebou prijatia tohto zákona. To popieram, že je zmienka v slovenskej ústave o tom, že by mali byť normy, ktorými by mohli príslušníci národnostných menšín, ale najmä maďarskej národnostnej menšiny komunikovať v úradnom styku s orgánmi Slovenskej republiky. Nechcem o tom hovoriť, chcem sa skôr dostať do inej sféry potreby tohto zákona alebo argumentačnej sféry potreby prijatia tohto zákona, to znamená do medzinárodných súvislostí.

Často sa hovorí, že bývalé Uhorsko bolo mnohonárodnostnou krajinou, v ktorej všetky národnosti žili v relatívne usporiadaných pomeroch a všetci sa dokázali dorozumieť. Tí, ktorí obhajujú túto tézu, nechápu podstatu stredovekej spoločnosti, ktorá bola autonomizovaná a potreba celoštátnej komunikácie bola veľmi slabá, obstarávala ju predovšetkým latinčina počas celého stredoveku, až neskôr, počiatkom 20. storočia prichádza na rad nemčina, aby ju natrvalo do konca storočia až do začiatku rozpadu bývalého Uhorska vystriedala maďarčina s tvrdým maďarizačným tlakom.

Vtedy sa ukázalo, že svet vstupuje do globálnych integračných tendencií, ktoré si žiadajú aj zmenu foriem komunikácie. Uhorsko bolo mnohonárodným štátom a, žiaľ, Maďari v ňom boli len jedným z elementov, ktorý prišiel neskôr, ktorý sa medzi Slovanov a Germánov, ktorí si jazykovo boli bližšie, vklinil a ktorý sa preto ani inak ako asimilovaním svojich susedov alebo národov, ktoré si podrobil, nemohol udržať v stredoeurópskom geopolitickom priestore. Tak sa začal aj problém slovensko-maďarskej komunikácie. Žiaľ, musím povedať, že sa nedá riešiť nijakým zákonom, pretože naše komunikačné prostriedky, teda jazyky, sú tak vzdialené, a tak si nerozumieme, že vzájomné porozumenie v oblasti komunikácie sa nedá diať alebo sa nemôže uskutočňovať nijako inak ako vzájomnou asimiláciou.

Z toho teda plynie absolútne neriešiteľný spor, ktorý bude sporom večným, pokiaľ budú trvať naše maďarsko-slovenské vzťahy. To viedlo na začiatku 19. storočia aj k vytvoreniu samostatnej Československej republiky a k hľadaniu možnosti komunikácie s Českou republikou. Tak bol vytvorený jednotný komunikačný československý jazyk, aby sme sa k nemu naspäť vrátili a zaviedli slovenčinu ako komunikačný prostriedok pre občanov prvého slovenského štátu, ale aj terajšieho druhého.

Bolo tu už povedané viac razy, nechcem sa opakovať, že takýto jazyk bol vytvorený v súlade s medzinárodnými dokumentmi, bol vytvorený v súlade s medzinárodnou praxou a Slovenská republika, slovenský národ na neho mal legitímne právo. Iná je otázka vytvorenia druhého komunikačného prostriedku a jeho povýšenia na roveň slovenského jazyka ako štátneho jazyka. A tento problém sa podujali riešiť terajší vládni predstavitelia tým, že predložili návrh zákona o povýšení jazyka národnostných menšín, ale tu znovu zdôrazňujem iba maďarského jazyka, na úroveň prostriedku štátnej komunikácie.

Ja som sa už odvolával na profesora Gašpara, ktorý jednoznačne hovoril, že aj v jazykovej komunikácii štátu je a existuje rôzna hierarchia komunikačných sfér a že jazyky národností sa nikdy nemôžu dostať do tej najvyššej sféry komunikácie, lebo by boli skôr prekážkou ako pomocou pri jednotnej štátnej komunikácii, a teda štátnom administrovaní a úradovaní.

Teda postavenie štátneho jazyka v tomto zmysle slovenského jazyka je výnimočné, výlučné, tvorí súčasť zvrchovanosti a samostatnosti Slovenskej republiky. Existuje, samozrejme, aj hierarchia druhá, to znamená hierarchia používania jazykov národnostných menšín. Tá je aj v Slovenskej republike plne v súlade s medzinárodnými dokumentmi, pretože pokrýva sféry ako napríklad súdnej reči, ďalej pojem úradnej reči, pretože sa s ňou dá dohovoriť v úradoch s úradníkmi na národnostne zmiešaných územiach, ale tu ide o to, že príslušníci národnostných menšín a ich hovorcovia z vládnych slovenských strán chcú povýšiť tento komunikačný jazyk tých piatich sfér na rokovací jazyk celoštátneho administratívneho významu.

A tu sa dostávame do sféry geopolitiky, pretože si musíme postaviť zákonite otázku - komu to bude prospievať? Bude to prospievať jednote Slovenskej republiky alebo jej rozčleneniu, vytváraniu jazykových get, vytváraniu komunikačnej nekompatibility, a tým pádom vytváraniu autonomizmu, iredentizmu, v konečnom dôsledku separatizmu a znovu opakujem, aby sa tento pojem definitívne ujal, slovenský juh pôjde kosovskou cestou, ako to už tu hovoril aj poslanec Prokeš a ako som hovoril aj ja skôr. Táto cesta je cestou, ktorá je výhodná Budapešti, je koordinovaná budapeštianskou vládou, slovenskí politici maďarskej národnosti z maďarských politických strán sa ňou ani netaja. Jednoznačne to konštatoval aj pán Duray vo svojom vystúpení ešte 24. 7. 1994, pán poslanec Bata, bývalý mladší, ktorý hovoril, že základom vzťahov s Maďarmi za hranicami bude zrejme vládny program maďarskej vlády, nakoľko sa na jeho základe zmenia vzťahy medzi Maďarskom a Maďarmi za hranicami, pokiaľ ide o kvalitatívne akcenty. Predovšetkým bolo konštatované, že maďarská vláda musí a nemôže zanedbávať tretinu maďarského národa. O aký maďarský národ ide, je nám jasné, ide o veľký maďarský národ, ktorý by sa vytvoril zlúčením všetkých Maďarov žijúcich doma aj za hranicami.

Ak teda slovenský zákonodarca alebo hovorcovia maďarských koaličných politických strán v slovenských stranách vládnej koalície chcú prijať taký zákon, ničím iným nie sú ako lokajmi Budapešti, ktorí chcú napomôcť dosiahnutie jej geopolitických cieľov, to znamená definitívneho pričlenenia južného Slovenska k budúcemu Maďarsku, ako to už tu bolo povedané aj tým, že sa táto cesta uľahčí integráciou Slovenska do Európskej únie.

Problém, ktorý sa zdôvodňuje, že je to nutné na prijatie Slovenska do Európskej únie, je vyvrátený samotným Van der Stoelom, ktorý už minulý rok v decembri pánu Weissovi povedal, že tento zákon nebude hlavným problémom prijatia, ale že to bude rómska otázka.

K samotným pozmeňujúcim návrhom, pretože sa končí čas do rozpravy. Mám pozmeňujúci návrh k § 2 ods. 1, kde žiadam číslicu 20 zmeniť na 90. Myslím si, že to by bolo objektívne, bola by to skutočne kvalifikovaná menšina, ktorá by v počte 90 percent v obci mohla a mala právo žiadať komunikovať v úradnom styku. Takisto by to potom bola menšia diskriminácia ako príslušníkov štátotvorného národa.

K samotnej prílohe zákona. Samozrejme, je protiústavná. Protiústavností v samotnom zákone je, žiaľ, viacej, nemôžem sa im ale venovať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Mimoriadne ešte pán poslanec Sitek a koniec s faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Cupera.

Prosím, pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Nadviazal by som iba na ten záver, ktorý povedal pán poslanec Cuper, a to, že pre otázku nášho vzťahu k Európskej únii nie je taký vážny tento zákon, prijatie tohto zákona, ale že sú tu oveľa vážnejšie problémy, a to konkrétne problémy s rómskym etnikom a s tým, čo sa stalo v súčasnosti vo Fínsku. Je smutné, že vládna koalícia, ktorej tak veľmi záleží a vedela, že práve Helsinky budú za preradenie Slovenska do prvej skupiny krajín, ktoré majú pristúpiť k Európskej únii, nezaregistrovala, hoci má v rukách spravodajské služby, hoci má v rukách políciu, tajnú políciu, nezaregistrovala, že sa organizuje takýto systematický vývoz občanov rómskeho etnika do krajiny, ktorá práve bude predsedať Európskej únii a ktorá bude mať veľké slovo pri rozhodovaní v Helsinkách o našom preradení.

My sme sa pri parlamentnej ceste, parlamentnej delegácii vo Veľkej Británii, ktorá sa uskutočnila ešte v minulom roku pod vedením predsedu nášho parlamentu pána Migaša, boli tam aj páni poslanci Šebej, pán poslanec Duka-Zólyomi a ďalší, ktorým veľmi leží na srdci integrácia do Európskej únie, mohli presvedčiť z rečí poslancov britského parlamentu, ale aj britského veľvyslanectva, že práve rómsky problém je kľúčovým problémom pre naše postavenie pri procese prijímania do Európskej únie. Doslova odznelo, že toto je dôvod, prečo majú strach, ich migrácia, čo môže ohroziť naše pristúpenie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Sitek ako posledný, nech sa páči.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem.

Budem reagovať na pána poslanca Cupera, ktorý hovoril, aké záväzky plní Slovensko a aké Maďarsko plní záväzky voči Slovensku. Je to už stará, dobre známa skúsenosť, ak chcem objektívne posúdiť svoje vlastné konanie, dobre urobím, ak sa pozerám po svojich susedoch, ako sa oni vyrovnávajú s plnením vlastných záväzkov. Pokiaľ sa teda plnenia sľubov a zmlúv týka, nakuknime poza Dunaj k našim milým južným susedom do Maďarska, ako sa im darí plniť svoje sľuby, zmluvy, konkrétne voči nášmu štátu, voči Slovenskej republike. Pripomeňme si, ako naši južní priatelia, svetoznámi demokrati a Európania plnia svoju zmluvu o výstavbe vodných diel na Dunaji uzatvorenú ešte v roku 1997. Odpoveď je naporúdzi. Maďarsko zmluvu neplnilo, nesplnilo a neplní. A rovnako je to i s haagskym rozsudkom, a to je rozsudok najvyššej súdnej inštancie OSN. Maďarsko ani tento verdikt neplní.

Maďarská vláda tiež pred celým svetom prisľúbila, že národnostné menšiny budú mať po jednom zástupcovi v parlamente. Ani tento sľub neplnia. Politici z vlády Maďarskej republiky sú teda jednoducho klamári a podvodníci. Pritom, ako dobre vieme, je to najmä vláda maďarskej republiky, ktorá vynakladá enormné úsilie, aby slovenská vláda plnila svoj sľub o prijatie zákona o jazykoch menšín, pravdaže, v prvom rade maďarskej. Nie je to prinajmenšom bezočivosť?

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolláriková. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážený pán podpredseda vlády

a vážený pán spravodajca,

musím aj na pána spravodajcu upozorniť, lebo sedí tu celý čas, takže už mal možnosť všeličo si vypočuť.

Štátny jazyk je prirodzenou súčasťou každého vyspelého národa a je súčasťou i vyspelých právnych systémov. Je to znak integrity národa, ktorý umožní dorozumievať sa všetkým občanom bez ohľadu na to, či sú príslušníkmi štátotvorného národa, národností alebo etnickej skupiny. Lenže len tak je možné zabezpečiť základný predpoklad fungovania štátu, jeho spoločenského, politického a hospodárskeho života pri rešpektovaní medzinárodných zmlúv. Preto by sme nemali s týmto základným atribútom štátnosti tak hazardovať. Vláda by nemala podliehať neustálym tlakom Strany maďarskej koalície, ktorej požiadavky sa neustále stupňujú. Posledným vyústením tohto tlaku Strany maďarskej koalície je i teraz prerokúvaný návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Považujem za nesprávne, ak vládni politici vyhlasujú, že ide o pilotný projekt v Európe, ktorý môže naznačiť možné cesty pre iných. Ak by sme dali tým podnet na prijatie obdobných predpisov aj v iných štátoch, Slovensko by sa mohlo stať krajinou, ktorá ukázala cestu. Nenapodobňujeme riešenie problémov iných krajín ani napodobňovať nechceme, pretože sa vlastne ani napodobňovať nedajú, pretože neexistujú. S týmto vyhlásením, samozrejme, plne súhlasím.

V oblasti problematiky národnostných menšín ozaj nemáme čo napodobňovať, pretože dodržiavanie práv národnostných menšín v Slovenskej republike je vysoko nadštandardné, dokonca Česko, Poľsko, Maďarsko, krajiny, ktoré sú zaradené do prvej skupiny krajín určených na vstup do Európskej únie, nedosahujú našu úroveň. Nemajú prijatý ani zákon o jazyku národnostných menšín, ale sú zaradení ako prví na vstup do Európskej únie. Ale my Slovenská republika sme len obyčajnými pokusnými králikmi. Keď do pokusného králika sa všetko možné napichá, tak tento králik nakoniec zahynie. Tak pozor, aby sme i my neskončili ako pokusné králiky, aby sme nezahynuli od dobroty a od ohýbania chrbtice.

Naša vláda by si mala uvedomiť, že v prvom rade je vládou občanov Slovenskej republiky. Občanov, ktorí sa musia boriť s ekonomickými problémami, od ktorých sa odvíja celý rad ďalších problémov. Tu treba sústrediť všetko úsilie vlády, čas i um, lebo len spokojný občan je oporným pilierom Slovenska. A tým myslím všetkých občanov, teda i občanov, ktorí sa hlásia k príslušnej národnostnej menšine.

Nakoniec občania Slovenskej republiky hlásiaci sa k určitej národnosti majú svoje práva zaručené v Ústave Slovenskej republiky, ale i v ďalších 36 právnych normách. A tieto práva sú zaručené priamo v praxi, a nie ako napríklad v Maďarskej republike sa deklarujú na papieri práva menšín, ale do praxe sa nezavádzajú. Ale nám by veľmi radi diktovali, aké požiadavky je potrebné ešte splniť príslušníkom maďarskej menšiny aj za cenu stupňujúcej sa diskriminácie Slovákov.

A práve tento zákon považujem za diskriminačný pre Slovákov. Preto dávam niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

Prvý pozmeňujúci návrh. Dávam návrh na stiahnutie vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ako dôvod uvádzam nasledovné: Tento návrh nespĺňa všetky náležitosti, ktoré má mať predkladaný návrh zákona. Nie sú tu uvedené finančné nároky na štátny rozpočet a na rozpočet samospráv. Ale ak vláda s plnou vážnosťou myslí, že realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá zvýšené nároky na pracovné sily, nevyžiada si ani zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu miest a obcí, tak dochádza k porušovaniu Ústavy Slovenskej republiky i Rámcového dohovoru. Na to je veľmi jednoduché a logické vysvetlenie.

V predkladanom a prerokúvanom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín v § 2 a v § 3 je uvedené nasledovné znenie:

§ 2 odsek 3: Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy v obci podľa odseku 1 aj v jazyku menšiny. Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 poskytne odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou verejných listín.

Odsek 4: Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise aj v jazyku menšiny.

§ 3 odsek 3: Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu i jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec.

Pýtam sa: Kto môže úradovať s občanmi, ktorí dávajú podania v maďarskom jazyku a odpoveď tiež žiadajú v maďarskom jazyku? Kto môže vydávať rozhodnutia verejnej správy v maďarskom jazyku? Kto zabezpečí tlmočenie poslancom obecného zastupiteľstva, ktorí budú chcieť hovoriť v maďarskom jazyku? Samozrejme len tí pracovníci, ktorí ovládajú maďarský jazyk. A keďže vláda nepredpokladá zvýšené nároky na zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu miest a obcí, budú sa diať veci, ktoré budú skutočne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými právnymi normami.

Po prijatí zákona o používaní jazyka národnostných menšín pri prijímaní do zamestnania budú uprednostňovaní tí uchádzači, ktorí ovládajú slovom i písmom maďarský jazyk, a budú to prevažne občania maďarskej národnosti. To prakticky znamená tvrdú maďarizáciu juhu našej krajiny a prakticky budú porušené viaceré právne normy Slovenskej republiky, a to zákon o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z., ktorý v úvodnom ustanovení deklaruje: Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Odsek 2: Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. V Ústave Slovenskej republiky v článku 34 ods. 3 je uvedené: Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručeným v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. I v Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín v článku 20 časti 3 je uvedené: Pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto Rámcovom dohovore musí každá osoba patriaca k národnostnej menšine rešpektovať vnútroštátny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine.

Urobme teda všetko pre to, aby sme nepolarizovali spoločnosť. Neprijímajme taký stav, ktorý bude porušovať ústavnosť Slovenskej republiky, diskriminovať Slovákov v prospech menšinových práv a sledovať výlučne záujmy jednej menšiny, a to maďarskej. Neumožnime vytvárať predpolie pre súčasnú i budúce autonomistické snahy a neoslabujme suverenitu a integritu Slovenskej republiky.

Ak nebude prijatý môj prvý pozmeňujúci návrh, tak predložím ďalšie pozmeňujúce návrhy, ale, samozrejme, až v druhom vstupe, kde sa prihlásim ústne, pretože čas, ktorý máme vymedzený - 10 minút, ktorý ste nám odhlasovali, by mi na to nestačil.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák. Pripraví sa pán poslanec Švantner.

Nech sa páči.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

už tretí deň, ak počítame aj prvé čítanie zákona, rokujeme o vládnom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Vláda navrhla a poslanci koalície cez protesty a nesúhlas opozície odhlasovali skrátený legislatívny proces rokovania o tomto zákone. Postup a rokovanie dokazujú rozpoltenosť a farizejstvo časti politickej scény, dnešnú vládu nevynímajúc. Vláda vo svojom návrhu sama píše, že návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva v článku 70 Európskej dohody o pridružení. Nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, t. j. článok 6 zmluvy o Európskej únii. Napriek tomu sa ponáhľa a požaduje skrátené legislatívne konanie.

Vládny návrh odmieta celá opozícia, a dokonca aj Strana maďarskej koalície verejne deklaruje svoj nesúhlas s návrhom vlády. Kto a prečo teda potrebuje schválenie takéhoto zákona, ktorý označujeme ako zlý? Odpoveď sa ponúka sama.

Dovoľte mi pár vyjadrení k zahraničiu. Zo zahraničia to môžu byť buď ľudia, ktorí chcú na území Slovenska získať nadpráva pre Maďarov, pretože všetci vieme, že nejde o všetky národnostné menšiny, na úkor Slovákov, a tak vyprovokovať vznik maďarsko-slovenských rozporov nielen medzi politikmi, ale aj medzi obyvateľstvom. Zrejme v budúcnosti by to potom možno využili tak ako Kosovo. Môžu to byť však v zahraničí aj sami predstavitelia Maďarov, ktorí sa nezmierili a zrejme nezmieria s Trianonom a naďalej chcú obnoviť Veľké Uhorsko. V zahraničí to môžu byť aj ľudia, ktorým vyhovuje situácia tvrdej politickej rozpoltenosti slovenskej spoločnosti, aby mohli na Slovensku ľahšie a lacnejšie presadiť svoje záujmy o ovládnutie Slovenska politicky a ekonomicky. Ďalej to môžu byť zo zahraničia aj ľudia, ktorí takýmto spôsobom pestujú na území Slovenska vznik nového priestoru možných ozbrojených konfliktov v budúcnosti. Ale určite sú to aj takí ľudia, ktorých ktosi zo Slovenska alebo Maďarska o takúto službu požiadal.

A kto potrebuje tento vládny návrh zákona u nás doma a prečo? Tak predovšetkým zrejme to bude časť ľudí z vlády, dúfam však, že nie celá, ktorá sa nielen v zahraničí zaviazala v skutočnosti naplniť jeden zo štyroch cieľov, o ktorých som hovoril alebo ktoré som hovoril o zahraničí. Ďalej to môžu byť predstavitelia SMK, čo v priebehu prvého a teraz aj druhého čítania bolo niekoľkokrát dokázané, napríklad vo vystúpeniach poslancov Slobodníka a Cupera, a dôkazy o tom ich zámere boli citované aj prečíslené aj ďalšími poslancami. Ale doma to môžu byť aj takí politici a ich priaznivci, ktorí svoju skutočnú protislovenskosť zatiaľ zastierajú, ale vďaka politickým manipuláciám sa dokonca dostali do Národnej rady. Dnes síce tárajú o demokracii, ľudských právach, o ceste do Európy, o európanstve, občianskom princípe, ale v skutočnosti im ide o odstránenie suverenity Slovenska a uskutočnenie ich skutočných zámerov. Ale doma to môžu byť ľudia, ktorí zo ziskuchtivosti chcú poslúžiť niekomu zo zahraničia a vlastne aj zo Slovenska, a preto podporujú požiadavky predstaviteľov Strany maďarskej koalície.

Nakoniec je to iste aj vláda Slovenskej republiky vedená naším neúspešným premiérom, ktorý má neobyčajnú pohotovosť v kydaní na politického súpera, ktorý má neobyčajný nedostatok v schopnosti riadiť štát, a preto mu kde-kto v jeho okolí rozkazuje. Je to len preto, že sa vláda chce aspoň niečím pochváliť, že sa presadila. A načo? Veď väčšina Slovákov to odsúdi aj tak, pretože stúpnu ceny, zhoršia sa sociálne podmienky a Slováci vedia, že zahraničie, respektíve Európska únia nám v skutočnosti žiadnu takúto podmienku nedala. Alebo sa chce naša vláda stať pilotnou vládou aspoň v niečom, a tak si získať uznanie v zahraničí. Nebolo by lepšie, keby si v takomto prípade vláda získavala autoritu a rešpekt v zahraničí svojou pilotnou úrovňou riadenia štátu? Alebo si niekto vo vláde myslí, že za "zadkolezenie" získa medzinárodnú autoritu? Alebo si vláda chce "v ťažkom boji s opozíciou a Stranou maďarskej koalície" získať uznanie Slovákov, keď sa jej v iných oblastiach života nedarí?

Slováci vedia, že v Národnej rade máte 76 potrebných a vláde poslušných hlasov aj bez Strany maďarskej koalície. Tak načo reči o ťažkosti čosi presadiť, načo nočné rokovanie? Veď máte dosť hlasov. Veď aj tak teraz tu skoro nikto nesedí, nepočúva a nereaguje. Nebudem pokračovať v hodnotení prečo a kto potrebuje prijať tento a práve takýto zlý zákon. Zastavím sa trochu pri dôvodovej správe, respektíve jej pravdivosti. Vlastne nedá sa hovoriť o pravdivosti dôvodovej správy, lebo je súhrn neprávd, poloprávd a prekrucovaní.

Len niekoľko príkladov. Na druhej strane dôvodovej správy vláda píše: Realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá zvýšené náklady na pracovné sily. Je to bohapusté klamstvo. Tlmočenie pre občanov národnostných menšín, ktoré bude potrebné robiť v orgánoch štátnej správy uplatnením práva podľa § 2 ods. 3 a 4, sa dá riešiť len troma spôsobmi: zavedením povinnosti pre štátneho úradníka poznať jazyky národnostných menšín, čo nie je reálne, alebo zavedením tlmočníkov buď zo štátnych úradníkov im dať túto povinnosť, alebo na základe zmluvy, teda za financie, a po tretie neuplatnením takého práva, čo je tiež nereálne, alebo zrušením takého práva, o čo sa my snažíme.

V dôvodovej správe sa tiež na strane 2 píše: Nevyžiada si ani zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu miest a obcí. To je tiež klamstvo. Pred chvíľou som dokázal, že uplatnením práva podľa § 2 ods. 3 a 4 sa to bez finančných prostriedkov nedá realizovať. Dúfam, že mi nebude nik tvrdiť, že to, čo zákon umožňuje občanovi urobiť, uplatniť svoje právo, budú platiť nejakí sponzori. Musím teda hodnotiť túto vetu v správe ako vedomú nepravdu.

Rovnako nepravdivé je tvrdenie, že navrhovaná právna úprava rešpektuje a zachováva postavenie štátneho jazyka. Toto tvrdenie je opäť vedomá nepravda. Vládny návrh zákona zavedie jednoznačne ako druhý štátny jazyk maďarčinu a zrejme v dvoch obciach Slovenska nemčinu a za krátky čas v niekoľkých obciach aj rómsky jazyk. Veď v skutočnosti štátny jazyk nie je ten alebo len ten, ktorý je takto označený v zákone, ale štátne jazyky sú všetky jazyky, ktorými občan má právo komunikovať so štátom.

Dúfam, že tieto tri argumenty stačia ako dôkaz formálnosti a nepravdivosti dôvodovej správy, ktorú nám vláda predložila.

Už som v tomto vystúpení odsúdil "zadkolezenie" predstaviteľov do niektorých orgánov Európy. Naozaj nemusíme už teraz zbabelo strkať hlavu do piesku ani podľa predstáv niektorých funkcionárov Európy sťažovať sociálne a iné podmienky na Slovensku. Takmer nikto v Európe to nerobí. Úplne stačí, ak do takejto situácie, ktorú od nás požadujú, to znamená splnenie podmienok členstva, dospejeme nenásilným vývojom v termíne alebo k termínu, keď nás budú do Európskej únie reálne chcieť prijať a nám to ponúknu. Nepovažujem Dánov za menej múdrych, ale ako viete, v čase, keď Európska únia ich naozaj chcela prijať, občania Dánska v referende to odmietli. Zrejme preto, že "zadkolezenie" nie je metóda práce ich vlády ani politikov a záleží im aj na národnej hrdosti a národnej cti.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu vystúpia pani poslankyňa Slavkovská a pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Zaujal ma ten úvod, v ktorom pán poslanec vyjadril prekvapenie alebo konštatáciu nad tým, že z radov koalície tu takmer nikto nesedí a nereaguje. Ja vyjadrujem prekvapenie nad tým, že tu vlastne takmer nikto nesedí a vôbec nereaguje z radov Strany maďarskej koalície, pretože to je zákon, ktorý sa prijíma kvôli nej. Stále sa tu operuje tým, že teda im nejako krivdíme, nemajú naplnené ústavné práva. A ja by som teda od nich očakávala, keď sa im tu tak krivdí, keby tu vystupovali a keby podávali vecné, opakujem vecné dôkazy toho, ako sa im krivdí. Ja som presvedčená, že sa im tu vôbec nekrivdí. Pretože aj dnes je predsa situácia taká, keď na južnom území pôjdete do úradu a oslovíte úradníka v maďarčine, tak vám pokojne odpovie v maďarčine, pretože oni všetci vedia po maďarsky. Tí takzvaní čistí Slováci, ako ich na južnom území volajú, tí sa nikdy nedostali do nejakých vyšších funkcií v úradoch. To bola politika aj za obdobia socializmu. A keď vstúpite do úradu a oslovíte úradníka po slovensky, tak on vám pokojne bude odpovedať po slovensky, čiže prispôsobí sa. To znamená, že úradníci vedia aj po slovensky, aj po maďarsky, nikomu sa nekrivdí, všetko ide v pohode. Ja by som chcela počuť jeden, jediný príklad, že niekto bol ukrivdený, že nevie po slovensky, čo by ma teda veľmi zaujímalo, či taký človek tu existuje, a prišiel do úradu a nevedel si nič vybaviť, pretože odmietli s ním komunikovať v maďarčine. Lenže oni tu nevystupujú, tak to znamená, že sa cítia vinovatí z toho, že nás tlačia niekde, kde by sme sa nemali my dať tlačiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hofbauer, prosím.

Poslanec R. Hofbauer:

Do omrzenia sa nám tu argumentuje, že Slovensko postúpi do prvého radu čakateľov v európskych štruktúrach. Pán poslanec Andrejčák sa toho dotkol, tejto problematiky, nazval toto konečníkovou diplomaciou. Ale nikto z vládnej koalície sa nepokúsil vysvetľovať, čo z toho pre Slovensko vyplynie, keď údajne postúpime o jednu lavičku dopredu. Nebudeme sedieť v poslednej lavici, ale v predposlednej. Zlacnie chlieb, bude vyššia zamestnanosť, budú sa sem tlačiť investori po takých škandáloch ako táto vláda, tento Fond národného majetku vystrája? Bude záujem o investovanie sem za stavu, že všetci ministerskí úradníci majú plášte s odstávajúcimi vreckami?

Aký má zmysel toto klamanie samých seba a našich občanov voličov, veď v predvolebnej kampani sa celá vládna delegácia vrátila zo Spojených štátov amerických a premiér Dzurinda hrdo vyhlásil, že záujmy slovenskej strany a americkej strany sú identické. No tak to ma teda ohromilo, ak jedna superveľmoc má identické záujmy ako jeden miništát, ako je Slovensko. Ja pre ten miništát to považujem za najhoršie možné ohrozenie, aké existuje.

Takisto bolo ohromujúce ubezpečenie, že slovenská strana Dzurindovou vládou akceptuje všetky odporúčania Medzinárodného menového fondu. Vážení, Medzinárodný menový fond, kde vstúpil a kde akceptovali všetky jeho požiadavky a pripomienky, tak tam do dnešného dňa ani tráva nerastie.

Takže všetky tieto tárania o tom, ako nás všetci budú milovať, ako nás budú potľapkávať, ako sa budú všetci Slováci na Slovensku, a dokonca aj nie Slováci, ale všetci, ktorí tu žijú, mať dobre, keď prijmeme tento nezmyselný zákon, ktorý znamená maďarskú asimiláciu Slovákov na Slovensku.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP