Sobota 10. července 1999

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci,

mám procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie nasledujúceho znenia:

Národná rada Slovenskej republiky s ľútosťou konštatuje, že vláda Slovenskej republiky hrubým spôsobom porušuje svoje uznesenie o účasti svojich členov na rokovaní vládneho návrhu (tlač číslo 275) návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín tým, že aj napriek uzneseniu vlády Slovenskej republiky členovia vlády sa na rokovaní nezúčastňujú.

Žiadam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o tom, aby sme podporili uznesenie vlády, aby ste dali prestávku, pokiaľ nepríde aj druhý člen vlády.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to, čo žiada pán poslanec Tkáč, je vlastne zaradenie nového bodu programu do tejto schôdze. Chcete, aby bolo prijaté uznesenie, pán poslanec. Prosil by som, aby ste ho riadne naformulovali, písomne predložili poslancom. Pán predseda pridelí výborom na rokovanie tento váš návrh a potom, ak sa Národná rada rozhodne na návrh troch poslaneckých klubov zaradiť do programu schôdze takýto bod programu, môžeme o tom rokovať. (Potlesk.)

Nech sa páči, pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Prosím vás pekne, pán predsedajúci, ja som nerozumel tomu, čo povedal pán podpredseda vlády. Majú tu sedieť všetci traja členovia vlády, naraz to predkladať alebo na striedačku?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pokiaľ som ja tomu dobre rozumel, vláda rozhodla v alternatívach. V prípade, že by nebol prítomný niektorý z dvoch teraz poverených členov vlády, tak môže zastúpiť iný člen, ktorý je v uznesení vlády.

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

Presne tak je to, pán predsedajúci, že sa môžeme vzájomne traja zastúpiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

ja mám procedurálnu otázku, teda procedurálny návrh. Chcem sa opýtať na vysvetlenie, prečo dnes ráno o 8.00 hodine zasadala vláda, keď podpredseda parlamentu pán Presperín nás včera presviedčal, že to poverenie, a prečítal nám poverenie, ktoré bolo vraj vystavené včera pre podpredsedov vlády a podpísané dokonca pánom predsedom vlády Dzurindom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, nie je v tom žiadny podvod. Pán poslanec Cuper, boli ste na rokovaní ústavnoprávneho výboru, kde sme prakticky hodinu o tejto veci rokovali. Myslím si, že máte detailné informácie, ako celý problém vznikol.

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Ja by som ešte prosil pána podpredsedu vlády, aby nám vysvetlil, čo je na tom pravdy, že tí členovia vlády, ktorí sa dnes ráno nezúčastnili na rokovaní vlády, sa nezúčastnili preto, lebo sa báli, že ich odvolajú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kvarda, nech sa páči, vystúpite ako prvý ústne prihlásený do rozpravy.

Poslanec J. Kvarda:

Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, ďakujem za slovo.

Budem pokračovať vo svojich návrhoch.

8. V 3 ods. 2 v prvej vete slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".

9. V § 3 ods. 2 v druhej vete slovo "obec" sa nahrádza slovami "príslušný orgán".

Odôvodnenie k bodom 5 a 6. Hlavne obecné zastupiteľstvo nebude dávať občanom formuláre, ale predovšetkým obecný úrad, respektíve zamestnanci obce. Pritom podľa § 4 ods. 2 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce, a to orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce. Samospráva obce sa teda neobmedzuje na obecné zastupiteľstvo, a preto je potrebné pokryť celú oblasť výkonu samosprávy obce, prípadné tlmočenie by mal hradiť príslušný orgán obce.

10. V § 3 ods. 3 za slovo "obce" sa vkladajú slová v územnom a správnom celku".

11. § 4 ods. 1 znie: "V územnom a správnom celku podľa § 2 ods. 1 názvy obcí a ich častí, názvy ulíc a iných verejných priestranstiev sa uvádzajú aj v jazyku menšiny. Názvy obcí a ich častí v územnom a správnom celku podľa § 2 ods. 1 sú záväzné pre vyhotovenie a použitie orientačných a dopravných tabúľ, pre označenie sídel orgánov verejnej správy, právnických osôb, pre označovanie železničných staníc, prístavov, zostavovanie kartografických diel, pre používanie v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v činnosti orgánov verejnej správy."

Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Navrhovaná zmena sleduje naplnenie záväzku Slovenskej republiky na území vymedzenom týmto zákonom podľa odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, ktoré Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci uzavretej medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bolo inkorporované do vnútroštátneho právneho poriadku a podľa ktorého má ísť o úradné uznanie názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev. Podľa článku 7 ods. 4 citovaného odporúčania, citujem: "V oblastiach s významným počtom uvedených príslušníkov národnostnej menšiny majú títo právo označovať vo svojom jazyku miestne názvy, názvy podnikov, nadpisy a iné analogické informácie vystavené na verejnosti. Toto nepredstavuje prekážku pre právo, aby úrady označovali informácie tu horeuvedené aj v oficiálnom jazyku, teda štátu. Keďže má ísť o úradné uznanie názvov obcí v jazykoch menšín, v prípade dopravných tabúľ nejde len o označenie začiatku a konca obce, ale aj o uvádzanie týchto názvov aj na iných dopravných tabuliach."

12. V § 4 ods. 2 slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".

13. § 4 ods. 3 znie: "Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v územnom a správnom celku podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie všeobecne záväzné právne predpisy aj v jazyku menšiny."

Odôvodnenie k bodom 12 a 13. Ako k predchádzajúcim pozmeňujúcim návrhom, pričom nestačí len podávanie informácií o všeobecne záväzných právnych predpisoch, ale má ísť o ich dôkladné poznanie. Navyše, takáto prax bola bežná v bývalom Československu, teda ide aj v tomto prípade o právo získané, ktoré podľa článku 5 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nemožno odňať. Toto by bolo v rozpore aj s článkom 11 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 53/1994 dňa 28. mája 1993 sa uskutočnila s platnosťou od 1. januára 1993 notifikácia sukcesie Slovenskej republiky okrem iných aj do tohto mnohostranného zmluvného dokumentu. Podľa článku 27 uvedeného paktu, citujem: "V štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, nebude sa príslušníkom upierať právo, aby spolu s ostatnými príslušníkmi menšiny užívali svoju vlastnú kultúru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo alebo používali svoj vlastný jazyk." Podľa článku 5 ods. 2 tohto paktu, citujem: "Žiadne základné ľudské práva uznávané v ktoromkoľvek štáte, ktorý je účastníkom tohto paktu, na základe zákona, dohovorov, predpisov alebo zvyklostí, nebudú obmedzené alebo zrušené pod zámienkou, že pakt takéto práva neuznáva alebo ich uznáva v menšom rozsahu."

V tejto súvislosti neslobodno opomenúť skutočnosť, že na základe článku 7 zmluvy uzavretej v Saint Germain en Laye dňa 10. septembra 1919 a podľa článku 129 ústavnej listiny, ktorým sa ustanovujú zásady jazykového práva Československej republiky, bol vydaný zákon číslo 122/1920 Sb., ako aj mnohé ďalšie právne normy, ktoré používanie jazyka menšín vo všetkých oblastiach života regulovali, a to v oveľa širšej miere, než tomu je teraz.

14. V § 7 ods. 2 slová "v obci" sa nahrádzajú slovami "v územnom a správnom celku".

15. Za § 7 sa vkladá § 8, ktorý znie, citujem: "Na vykonanie tohto zákona vláda vydá nariadenie."

16. Doterajší § 8 a 9 sa prečíslujú na 9 a 10.

17. Doterajšia poznámka pod čiarou 3 sa prečísluje na 8 a 4 na 10.

A teraz, pán predsedajúci, žiadam hlasovať o svojich návrhov nasledovne: o bodoch 1 až 12 a 14 en bloc, teda spoločne, o bodoch číslo 13 a 15 samostatne a body 16 a 17 sú legislatívnotechnického charakteru.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrassy je druhý v poradí prihlásený do rozpravy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

ctené dámy,

vážení páni,

podávam päť pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Ústava Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 2 si vyžaduje prijať právnu normu, ktorá určí používanie jazykov menšín v úradnom styku. Navrhovaný zákon, ktorý do parlamentu predniesla vláda Slovenskej republiky, z obsahovej stránky spĺňa túto požiadavku, je zvýraznená tiež v § 1 uvedeného zákona, ale nezvýrazňuje sa táto podmienka, táto požiadavka aj v názve zákona, preto ho navrhujem, aby názov tohto zákona bol upravený, a to návrh zákona zo dňa toho a toho roku 1999 o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku.

Druhý pozmeňujúci návrh je k § 1 návrhu zákona a tu v druhej vete navrhujem vypustiť spojku "aj" a uvedená veta potom bude znieť: "Účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na osobitné zákony pravidlá používania jazyka menšín v úradnom styku." Navrhovaná zmena nie je zužujúca a je v súlade s poslaním zákona. Jasne však vymedzí ústavné právo národnostným menšinám používanie materinského jazyka v úradnom styku, ale takisto aj potvrdí dominantnú úlohu štátneho jazyka, teda slovenského jazyka.

Tretí pozmeňujúci návrh je k § 3 ods. 3 a tam navrhujeme doplniť vetu o časť "okrem štátneho jazyka" a uvedená veta bude znieť: "Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže okrem štátneho jazyka viesť aj v jazyku menšiny."

Štvrtý pozmeňujúci návrh je k § 4 ods. 1 a tam navrhujeme presne to isté ako v treťom pozmeňujúcom návrhu doplniť vetu o slová "okrem štátneho jazyka" a uvedená veta bude znieť: "Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne značenia okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny."

Posledný piaty pozmeňujúci návrh sa takisto týka § 4 ods. 1, kde navrhujeme vypustiť slovo "geografické". V tomto návrhu ide o úpravu, ktorá prinesie zjednodušenie uvedeného odseku zákona, avšak naďalej umožní označovať ulice a iné miestne značenia okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny.

Žiadam, aby sa o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo osobitne. Táto moja požiadavka, tieto pozmeňujúce návrhy smerujú práve k tomu, čo som viackrát povedal, že tento zákon je postavený na troch základných pilieroch a týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa zvýrazní to, že je to zákon, ktorý vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, že má určiť používanie jazykov menšín v úradnom styku. Takisto presne ohraničí práve tie územné celky na obce a mestá. Tretia vec, presne určí percentuálnu hranicu, ktorá je hranica 20 percent v tých obciach a mestách, kde sa môže v úradnom styku používať okrem štátneho jazyka aj jazyk národnostnej menšiny.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Tretím v poradí ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Oberhauser.

Pán poslanec Cuper, hovorili sme, že nebudú faktické poznámky na vystúpenie pánov poslancov ústne prihlásených do rozpravy.

Pán poslanec, faktické poznámky môžu iba v rámci rozpravy. My sme rozpravu skončili hlasovaním.

Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ako som vo svojom vystúpení...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás pekne.

Pán poslanec Gašparovič.

Zapnite pána poslanca Gašparoviča.

Poslanec I. Gašparovič:

Pán podpredseda, akceptujem, čo ste povedali, ale nemôžem s tým súhlasiť, pretože ak budeme vystupovať mimo rozpravy, nemôžeme podávať pozmeňujúce návrhy. A tieto naše vystúpenia mimo rozpravy sú absolútne bezvýznamné.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper, máte faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Kvardu alebo Andrassyho? Máte faktickú poznámku. Pýtam sa, či máte faktickú poznámku.

Poslanec J. Cuper:

Ja sa vás najprv chcem niečo opýtať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ja sa vám pýtam, či máte faktickú poznámku, pán poslanec.

Nech sa páči, môžete hovoriť.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem, pán predsedajú, že ste konečne pochopili, že naozaj rokovací poriadok si musí ctiť aj predsedajúci. To je po prvé.

Po druhé, treba dávať slovo v poradí, ako sme na tabuli.

Ja som chcel povedať pánu Andrassymu iba toľko, že mu tie jeho tri piliere akosi pokrivkávajú a že to, čo vládna predloha navrhuje ako alternatívu, on ešte priostruje a vychádza poruke absolútne maďarským iredentistom z maďarských politických strán. Takže zaujímalo by ma, či aj jeho cítenie je asi také promaďarské, aby ozrejmil občanom Slovenskej republiky, prečo je SDĽ voči maďarským názorom taká ústretová.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

rešpektujem, že vláda chce presadiť splnenie svojho záväzku a chce prísť s návrhom zákona, ktorý má pomôcť riešiť otázku národnostných menšín, používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, a preto, ak to myslí vláda úprimne, tak som presvedčený, že podpredseda vlády...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, aby ste najprv uviedli návrhy.

Poslanec V. Oberhauser:

... podporí tieto návrhy, ktoré predkladám. Návrhy, ktoré predkladám, majú vlastne docieliť to, čo pán podpredseda vlády proklamoval, aby národnostné menšiny mohli používať jazyk, ale aby bola dvojjazyčnosť občanov Slovenskej republiky, menšín, ktoré ju predstavujú, ale aby v úradnom styku zostal používaný štátny jazyk ako jeden dorozumievací prostriedok. Z takéhoto dôvodu navrhujem, čiže návrh číslo 1, aby preambula ako nadbytočná bola vypustená, aby sa z toho stal štandardný zákon.

Druhý návrh navrhujem, aby v § 2 ods. 1 sa zmenil text nasledovne: "Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria 100 percent obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny, ak s tým všetky zúčastnené stránky konania súhlasia." Je to preto, lebo sa môže stať, že na rokovaní je aj niekto z vlády, trebárs pán podpredseda vlády nevie po maďarsky, a je potrebné, aby sa v takom prípade mohol vyjadriť k spôsobu prerokúvania na príslušnom konaní.

Tretí návrh - v § 2 ods. 3 navrhujem, aby sa doplnila prvá veta nasledovne: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy v štátnom jazyku a v rovnopise aj v jazyku menšiny." Jednoducho, aby tá dvojjazyčnosť bola zo strany stránky zabezpečená, aby on podával aj v slovenčine, ak má problémy a chce to spresniť aj v maďarčine, ale aby to nebolo len jedným jazykom a nebol ten úrad nútený si vec prekladať, proste mať s tým ďalšie náklady, ktoré, myslím si, ste aj sami ani nevyčíslili, čiže by žiadne nemali byť.

Po štvrté - v § 2 ods. 3 navrhujem, aby sa druhá veta doplnila nasledovne: "Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 poskytne odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny" - a teraz doplnenie - "ak o to osoba patriaca k národnostnej menšine požiada." Tento návrh je preto, že nie všetci musia žiadať, aby im bolo odpovedané aj v maďarčine a jednoducho prečo nútiť niekoho, keď nechce, aby mal takúto odpoveď, a zvyšovať náklady úradu na administratívne práce.

Po piate - v tretej vete § 2 ods. 3 navrhujem, aby došlo k spresneniu, lebo tam to nie je na konci vety jasné. Znenie by malo byť nasledovné: "Verejné listiny sú výlučne v štátnom jazyku." Teraz z toho textu je to také "vachrlaté". Toto by to spresnilo.

V šiestom bode - § 2 ods. 5 upraviť text nasledovne: "Označenie orgánu územnej samosprávy umiestnené na budovách sa v obci podľa ods. 1 uvádza aj v jazyku národnostných menšín, ak o to obyvatelia obce požiadajú väčšinovým hlasovaním v ľudovom referende."

Tu sú navrhnuté dve zmeny.

Je vypustené, nie je tam orgán verejnej správy, lebo tam sú zahrnuté aj štátne úrady, ktoré v slovenskom štáte by mali byť označené v jazyku štátnom. Čiže myslím si, že okrem územnej samosprávy dať navyše aj štátne úrady a označiť ich trebárs v Dunajskej Strede, v Komárne a v ďalších v maďarčine alebo prípadne aj v troch jazykoch, bolo by neadekvátne v tom, že je tu jeden štátny jazyk. Čiže zúžiť tie úrady len na územnú samosprávu.

A druhá vec, že aj o tom by mali občania rozhodnúť v ľudovom referende, či vlastne to chcú. Prečo ich znásilňovať do takéhoto riešenia?

V siedmom návrhu v § 3 ods. 1 navrhujem vypustiť posledné tri slová, čím vznikne nasledovné znenie: "Rokovanie orgánu územnej samosprávy obcí podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. Tu navrhujem dať bodku a už ďalšie slová neuvádzať, aby jednoducho boli tí prítomní, mohli porozumieť v tom jazyku, v ktorom sa bude hovoriť."

Ôsmy návrh - navrhujem v § 3 ods. 2 - prosím, pán podpredseda Hrušovský, nezabávajte pána predkladateľa, chcem, chcem, aby počúval to, čo navrhujem. V § 3 ods. 2 treba odstrániť chybné číslovanie odseku. Tam je chybne napísaná trojka, má byť dvojka a navrhujeme doplniť druhú vetu nasledovným znením: "Tlmočenie zabezpečí obec na vlastné náklady tlmočníkom so štátnymi jazykovými skúškami." Nie je možné, aby sa pripustilo, aby nejakí ľudoví prekladači, ktorí nepresne preložia text, ovplyvňovali rokovanie alebo konanie, a preto naozaj je tam potrebné zakotviť, že by to mal byť štátom uznaný tlmočník a že treba jasne napísať, že obec to má zabezpečiť na vlastné náklady.

Deviaty návrh - text v odseku 3 § 3 navrhujem upraviť nasledovne: "Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa vedie vždy v štátnom jazyku a môže sa viesť aj v jazyku menšiny." Čiže zase je to tam síce vo vysvetľovaní povedané, že sa má viesť v štátnom jazyku, ale z textu zákona to nie je tak jednoznačne zrejmé.

Desiaty návrh - v § 4 ods. 1 sa text doplní nasledovne: "Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia v jazyku menšiny, ak o to obyvatelia obce požiadajú väčšinovým hlasovaním v ľudovom referende." Zase je to umožnenie, aby prejav obyvateľstva či vlastne chcú, aby mali nápisy na uliciach viacjazyčné, aby mohli prejaviť túto vôľu.

V jedenástom návrhu navrhujem v § 4 ods. 3 na začiatku vety zmeniť text nasledovne: Namiesto "orgánu verejnej správy" uviesť "orgán územnej samosprávy v rámci svojej pôsobnosti obce podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecnej záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny." Zase je to zúženie len na orgán samosprávy, lebo len čo by tam bola aj celá štátna správa, tak vlastne všetky zákony sa musia preložiť do maďarčiny, lebo on môže požiadať ktorýkoľvek, aby proste dostal informáciu v jeho materinskom jazyku, a tým všetky záväzné právne predpisy by museli byť aj v ďalšom jazyku, čo, myslím si, by prinieslo obrovské zvýšenie nákladov na štátnu správu, čo táto vláda tvrdí, že chce náklady znižovať.

A dvanásty návrh - navrhujem, aby § 8 ods. 2 bol vypustený úplne, lebo nesúvisí s predkladaným zákonom a nie je ani uvedený v úvode, že má byť riešený týmto zákonom.

Vážené dámy a páni, predložený návrh predkladám v dobrej viere, že vlastne takýmto riešením by vláda mohla pri jeho prijatí ísť s tým, čo proklamuje, čo je európskym trendom, že v štáte sa používa jeden štátny jazyk ako dorozumievací prostriedok pri rokovaniach po celej vertikále a horizontále v úradnom styku a iných s ním nadväzujúcich aktivitách a menšiny ovládajú dva jazyky, a tým je zabezpečené naozaj seriózne pracovanie a pokoj v štáte bez vnášania konfliktov.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som podal dva pozmeňujúce návrhy k tlači číslo 275. Prvý je vypustiť § 5 ods. 1 návrhu zákona a druhý je vypustiť § 8. Dovoľte mi, aby som urobil taký legislatívny pohľad na text, ktorý sme dostali, pretože v diskusii orientácia pozornosti v tomto smere nie je dobrá.

Vážený pán podpredseda vlády, ja viem, že zodpovedáte za legislatívu v tejto zvláštnej vláde, ale autorstvo alebo otcovstvo tohto zákona je niečo, pod čo by som sa ako človek, ktorý roky pracuje v legislatíve, nikdy nepodpísal. Je to taký legislatívny paškvil, ktorý je skutočne na úrovni Zákonníka práce, ktorý upravuje náhradu škody pri vyrobení nepodarku. Bolo by dobré, keby pán minister Kňažko, teraz dostane vyšší plat za dovolenku, aby pouvažoval, či by nemal nahradiť škodu za to, že takýto nepodarok do parlamentu došiel. Poďme na to ale vecne.

Bola a je diskusia o preambule, ešte aj v preambule ste si dovolili, vaša vláda, podať do parlamentu text, ktorý je v rozpore so slovenskou gramatikou. Predposledný odsek má tam totiž formulácie uvedomujúc si, že slovenský jazyk je štátnym jazykom Slovenskej republiky a je želateľné ustanoviť používanie jazykov občanov Slovenskej republiky. Čo tam tá čiarka robí, to mi vôbec nie je jasné.

V § 1 ste vyprodukovali nasledujúci paškvil, uviedli ste, že občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka používať jazyk národnostnej menšiny (ďalej len "jazyk menšiny"). To znamená, tento občan menšiny má právo používať len štátny jazyk a len jazyk národnostnej menšiny. Pokiaľ by takýto občan chcel hovoriť po anglicky, tak podľa tohto textu vlastne nesmie a nemôže, ba dokonca podľa článku 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak je takýmto občanom aj ten, kto reprezentuje štátny orgán a môže sa pohybovať len v rámci zákonov, má zákaz hovoriť po anglicky alebo po francúzsky, takže pokiaľ podpredseda vlády pán Csáky, ktorý patrí k národnostnej menšine, okrem maďarčiny a slovenčiny chce hovoriť ešte tretím jazykom, tak poruší § 1. Toto ste vyprodukovali vo vašom texte, je mi ľúto. A nehovoriac o tom, že už by sa nemohla používať podľa zákona o posunkovej reči posunková reč, teda jazyk, ktorý sa rieši posunkovou rečou a už nesmie sedieť ani za počítačom, pretože nesmie používať ani počítačový jazyk. To je v § 1, čo ste dokázali vyprodukovať.

V § 2, ktorý je často napádaný aj menený, ste uviedli takýto paškvil: "Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov obcí najmenej 20 percent obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. Chcem sa opýtať z právnej stránky, čo to je termín posledné sčítanie obyvateľov obcí, pretože to je aj otázka, že si niekde v krčme v Hornom Výplachu niekto spočíta a je to tiež posledné sčítanie obyvateľov obcí, nie je tam vôbec odkaz na prípadný právny režim štátneho sčítania obyvateľov, pretože sa to deje na základe určitého normatívneho právneho stavu, a tým môže každý spočítať občanov v tejto obci, koľko chce a môže nasadiť splnenie tohto ustanovenia.

V odseku 4 ste uviedli takýto text: Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní v obci podľa ods. 1 sa na požiadanie, sa na požiadanie, zvýrazňujem, vydáva okrem štátneho jazyka, v rovnopise aj v jazyku menšiny. Tá čiarka je tam tiež pochybná, ale poďme k textu, áno? Sa na požiadanie - koho, kedy, akou formou, veď predsa toto je právny úkon, ktorý zakladá veľmi výrazné kroky. Môže niekto v Starej Ľubovni požiadať, aby v Dunajskej Strede vydali nejaké osvedčenie? Sa na požiadanie vydá, tak v Starej Ľubovni to urobím alebo urobím to ako spišský Nemec a poviem, že všetky takéto rozhodnutia na Záhorí sa budú vydávať aj v jazyku menšiny. Ktorej menšiny, kedy, ako? Veď toto je zákon, preboha, to nie je, to nie je literárna práca a sloboda tvorby.

V odseku 5 uvádzate, že označenie orgánu verejnej správy umiestnenej na budovách sa v obci podľa ods. 1 uvádza aj v jazyku menšiny. Ktorej? A čo, keď sú tam dve? Lebo aj také obce budú. V tejto situácii tento zákon tú tretiu menšinu alebo tú druhú menšinu v podstate vyhadzuje. Takisto platí, že kronika obce v § 3 sa môže viesť aj v jazyku menšiny. Ktorej, keď tam budú dve?

Orgán verejnej správy v ods. 3 § 4 zabezpečuje znovu na požiadanie informácie o všeobecne záväzných predpisoch aj v jazyku menšiny. Na požiadanie koho? Kto má oprávnenie požiadať, aby sa tie všeobecné záväzné nariadenia vydávali? Ja teraz nekomentujem, či som za tú myšlienku alebo nie, len ste ušili taký kabát, ktorý absolútne nezodpovedá tomu, čo chcete dosiahnuť a v tom je zmätkovitosť tohto textu.

§ 5 v ods. 1 hovoríte, že v konaní pred súdmi právo používať jazyk menšiny upravujú osobitné zákony. Samozrejme, že upravujú. Veď toto je v legislatívne také nadbytočné, kde v iných zákonoch takéto texty sa na úrovni minimálne legislatívnej rady, ak je úroveň legislatívy taká, aká je na súčasnom ministerstve kultúry, tak v legislatívnej rade to nemôže prejsť v iných zákonoch. Tu ste to museli dať? Veď toto je nadbytočný text, ktorý je v rozpore s tou tézou, že právo pôsobí v jednote a vo vzájomných súvislostiach. Analogicky to, čo som povedal k odseku. 1, platí aj v § 5 ods. 2, že používanie jazyka menšiny v týchto oblastiach upravujú osobitné zákony. Samozrejme, že ich upravujú, veď 36 zákonov upravuje používanie jazykov, na čo to teraz vypísať a prečo tam neuvádzate iné oblasti len súdy? Keď ste tak chceli robiť túto inventúru, tak ste mali dať 10 odsekov a komentovať presne 36 zákonov.

V § 8 ods. 1 je stav, ktorý som komentoval už v ústne prihlásenom vystúpení a tento text znie, to hovorím a čítam pre tých právnikov alebo občanov, ktorí nečítali tento paškvil, že tento zákon a osobitné zákony, ktoré upravujú používanie jazyka menšiny, sa použijú v nimi upravovaných veciach pred ustanoveniami osobitného zákona. Vážení, zavádzate to, čo som ešte v živote nezažil a bude to svetová rarita, nielen pilotný projekt, ktorý robíte. Mimochodom, keď je to pilotný projekt, tak ste si mali na Úrade vlády urobiť trenažér, pretože piloti cvičia na trenažéri. Nakoniec keď chcete aj v obradoch takéto jazyky používať, tak už ste na Úrade vlády mali rakvu, lebo vám ju stavbári poslali za to, ako ste pochovali stavebníctvo.

Text § 8 ods. 1 je svetová rarita, vážení, pretože tento text hovorí, že naša milá vláda vytvára zákon zákonov, sú zákony, ale ten je pred všetkými. To som ešte v živote nezažil, aby jeden zákon bol vyšší ako iný zákon, to je svetová rarita legislatívy, ale keď na čele vlády je človek, ktorý úmyselne porušuje ústavu rozhodnutím o amnestii, tak sa nedivím, že ste ochotní pustiť takýto text do parlamentu, len sa divím, že vy ako docent práv a zodpovedný za legislatívu tento odsek 1 vôbec schvaľujete. Neexistuje v právnom poriadku ani v princípoch legislatívy priorita zákona nad inými zákonmi. Tak ako neexistuje priorita jedného ústavného zákona nad inými ústavnými zákonmi, ako boli niekedy snahy hovoriť, že Listina základných práv a slobôd, ktorú uvádzal ústavný zákon, má prioritu. Nie, všetky právne predpisy rovnakej právnej sily hrajú a pôsobia vo vzájomnej jednote a vo vzájomnej podmienenosti. Odporúčam skutočne tieto nadbytočné veci v tomto návrhu zákona vypustiť a pri tejto logike odporúčam skutočne celý zákon zrušiť, pretože nie je právny dôvod pre to, aby sa rozptýlená právna úprava zjednocovala do takéhoto zákona s tým, že naďalej budú platiť ďalšie zákony.

Ak by sme boli už dôslední, ak chcete riešiť tento problém, tak si dovolím upozorniť, že Ústava Slovenskej republiky pri vymedzení pojmu národnostná menšina uvádza v nerozdielnej súčinnosti aj pojem etnická skupina. A ak tento zákon dnes teda bude platiť, pretože máte na to politické dôvody, ja legitimitu týchto dôvodov nespochybňujem, je potom otázka, kedy z vás niekto príde a povie, že treba riešiť aj zákon o používaní jazykov etnických skupín. Vzhľadom na to, že tam nemáte vymedzené subjekty, sa na požiadanie vydá a tak ďalej, to často opakujete, podľa môjho výkladu je na takéto úkony súci potom aj Van den Broek, ktorý príde a povie, že žiada, aby ste to robili v jazyku menšiny.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Belohorská - faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Tkáč potvrdil vo svojom vystúpení aj to, o čom som hovoril už v rámci prvého čítania k tomuto návrhu zákona, že jednoducho táto predloha vládneho návrhu zákona nie je právnym dokumentom, ale skôr dokumentom politickoprávnym, čiže skôr akousi deklaráciou, pretože skutočne, ak by sme išli zaradom a po všetkých ustanoveniach a paragrafoch tohto vládneho návrhu zákona, tak sa pripúšťa možné riešenie úplne rôznym výkladom a rôznym spôsobom.

A celkom na záver uviedol vlastne ten veľký paradox, ktorý obsahuje ustanovenie § 8 ods. 1 tohto vládneho návrhu zákona, ktorý skutočne je do istej miery pitoreskný v tom smere, že aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý rozhodoval o súlade možno viac ako 20 alebo koľko pripomienok skupiny poslancov s Ústavou Slovenskej republiky, keď Ústavný súd ešte v auguste 1997 rozhodol, že len jedna z týchto mnohých častí tohto zákona o štátnom jazyku bola v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, všetky ostatné priamo potvrdil. Potvrdil ich potrebu, potvrdil ich odôvodnenosť aj ich jednoznačný súlad s ústavou. Skutočne terajšie znenie § 8 ods. 1 hovorí, že v prípade kolízie tohto menšinového zákona so zákonom o štátnom jazyku platí menšinový zákon, t. j. ozaj veľmi zarážajúce, neobvyklé a dovolím si povedať aj v rozpore s postulátmi a závermi, ktoré vyniesol Ústavný súd už vo svojom pôvodnom rozhodnutí vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne za slovo.

Pevne verím, že pán podpredseda vlády vezme do úvahy tieto pripomienky pána poslanca Tkáča, pretože sú naozaj, takpovediac nápravou, pretože sa tam tvorcovia tohto zákona, ja nehovorím, že to robil on, ale tvorcovia tohto zákona sa dopustili elementárnych chýb najmä v § 8 ods. 1.

Ja by som ale chcel, aby sa v § 7, pán podpredseda vlády, v tom ods. 1 pridala veta: Zamestnanci orgánu verejnej správy nie sú povinní poznať jazyk menšiny. Pretože z tohto, čo tam je napísané, to tak nevyplýva, čiže bolo by dobre, keby to tam expressis verbis bolo povedané, aby nikto nemohol od nich žiadať, že na základe toho, čo tu je povedané v § 7, museli odpovedať v úradnom styku aj v jazyku menšín.

Veľmi prosím pána podpredsedu, aby sa skutočne odstránili aj v záujme Slovenska už teraz tieto lapsusy, ktoré sa tam dostali, tieto neurčité formulácie, keď tam je povedané na požiadanie. A ten príklad so Starou Ľubovňou je veľmi pozoruhodný, že v Starej Ľubovni ja môžem požiadať, aby v Dunajskej Strede niečo zmenili. Čiže musí tam byť na požiadanie obyvateľov obce patriacich k národnostnej menšine.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská bola posledná prihlásená s faktickou poznámkou.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Som veľmi rada, že pán poslanec Tkáč upozornil na kvalitu vládou predloženého návrhu zákona. O tom, že sa nebude skúmať kvalita, ale rýchle sa naplnia sľuby dané niekým niekomu. Spoľahli ste sa, že poslanci, nielen členovia vlády sa budú ponáhľať na dovolenku a takisto, myslím si, že psychologicky tu bolo isté spoľahnutie aj na to, že ľudia nebudú v tomto období sledovať rokovanie parlamentu, keď sú už tiež zaneprázdnení starostlivosťou o deti a dovolenkami, hlasovanie a diskusiu o tomto zákone. Ale včerajšia relácia v Slovenskom rozhlase Nočné dialógy ma aspoň teda presvedčila o pravom opaku. Ľudia aj napriek tomu, že nestoja pred parlamentom a neprotestujú, ako ste to očakávali, namiesto toho, aby sa policajti "špacírovali" niekde v oblasti korza, kde sa zabíjajú ľudia, ktorí sa idú posadiť do reštaurácie alebo do podniku, tak vlastne títo policajti stáli pred parlamentom.

Ale chcela som povedať o včerajších Nočných dialógoch, kam sa mal dostaviť pán poslanec Langoš a nedostavil sa. Všetci okrem jedného, ktorý telefonoval zo Švajčiarska, čiže jeho až tak topánka netlačí s naším jazykovým zákonom, všetky telefonáty občanov, ktorí volali, boli podstatne tvrdšie ako jeden z tých najtvrdších prejavov tu v parlamente zo strany nás opozičných politikov. Takže ľudia veľmi sledujú a čakajú na výsledok, ktorý ľuďmi zvolení poslanci v tomto parlamente predložia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, poprosil by som vás, keby ste neodbočovali od vystúpenia, na ktoré ste chceli reagovať.

Pán poslanec Sitek je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová nebola prihlásená s faktickou poznámkou, až potom sa prihlásila.

Nech sa páči, pán poslanec Sitek.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP