Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Šepták. Končím možnosť prihlásenia sa ďalších pánov poslancov s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Andrejčák tu hovoril, že národnostné menšiny majú u nás primerané práva, a preto nie je potrebné prijať takýto zákon. Ja sa s tým nestotožňujem, pretože som presvedčená, že národnostné menšiny majú v porovnaní s Európskou úniou u nás nadštandardné práva. Samozrejme, že hovoríme iba o maďarskej národnostnej menšine, pretože ostatné sa tu takto neozývajú. Som však presvedčená, že ak sa prijme tento zákon, to nebude ich posledná požiadavka a určite sa nezíde ani rok s rokom a už tu budú vystupovať ďalšie požiadavky. Ja som dokonca informovaná o tom, že tie ďalšie požiadavky tu už aj vystupujú.
Uvediem príklad. Už teraz sa napríklad predstavitelia maďarskej menšiny obrátili na ministerstvo školstva a veľmi tlačia na to, aby bola akreditovaná Mestská univerzita v Komárne a v Kráľovskom Chlmci. Všetci veľmi dobre vieme, že sú to odnože budapeštianskej univerzity, ktoré tu vznikli protizákonne, ktoré vychovávajú mládež, ktorá vôbec nezískava legitímne doklady o vzdelaní. Ďalej sú tu veľké tlaky na to, aby práve títo absolventi, ktorých úroveň absolvovania je tak na bakalárskom štúdiu, ale, podotýkam, bez platných dokladov, mohli pokračovať v magisterskom štúdiu na filozofickej fakulte alebo na fakulte univerzity v Nitre. Čiže tie tlaky sú tu naďalej. Samozrejme, že nie všetko to musí ísť cez plénum Národnej rady, dá sa to aj cez jednotlivé ministerstvá, tak ako v tomto prípade to môže ísť cez Radu vysokých škôl alebo cez ministerstvo školstva. Pokiaľ sa nesplnia všetky požiadavky, ktoré maďarská menšina má, má ich v zálohe, a ktoré vlastne zhrnula do svojho predkladaného návrhu zákona o jazykových menšinách, ktoré teda neprešlo do druhého čítania, ale pokiaľ sa tieto všetky ich požiadavky nesplnia, tak tu pokoj nebude a oni budú stále robiť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Andrejčák vyjadril domnienku, že zákon nebude vrátený a že bude prijatý. Nie je to domnienka, to je nesporný fakt. Najlepším dôkazom toho je hlboký nezáujem koaličných poslancov vôbec o toto rokovanie, potĺkajú sa kade-tade a nachádzajú sa všelikde inde, len nie v rokovacej sále. Som dokonca presvedčený aj tom, že tento návrh zákona je vysoko priechodný aj tým, že ho podporia aj poslanci Strany maďarskej koalície. Nehrajme sa tu na to, že to sú nejaké dva zákony a ten maďarský variant, že to je nejaký ten krutý variant, a ten vládny variant, že to je nejaký kompromisný. Čerta starého! Bude sa hlasovať jednotne za ten vládny variant, pretože ten vládny variant je pre Stranu maďarskej koalície veľmi dobrým východiskom pre nekonečné novelizácie.
A ďalšia vec, neverím takisto tomu, že nekvalita tohto zákona je náhodná a že tá rôznosť interpretácie, hmlistosť vyjadrení, neurčitosť ohraničení jednotlivých dikcií je skutočne náhodná a že vyplýva z neznalostí tých, ktorí ho tvorili. To už predsa vôbec nie je pravda. Táto hmlistosť a neurčitosť a neohraničenosť je vedomá, zámerná, chcená a cielená. Tento zákon bude východiskom pre nekonečné konflikty, pre nekonečné rôznosti interpretácie, a maďarská strana to presne dobre vie, a takisto pre ďalšie stupne dovolávania sa medzinárodných arbitráží, sťažností na medzinárodnej úrovni s ďalšími takými dôsledkami, aké Viktor Orbán signalizoval vo Vojvodine a v oblastiach južných oblastí od Maďarskej republiky.
Takže poslanci, ktorí sa zamýšľate nad hlasovaním o tomto zákone, dobre si premyslite, ktoré tlačidlo na hlasovacom paneli stlačíte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovolil by som si doplniť pána poslanca Andrejčáka. K tým 19 bodom zákona o jazyku národnostných menšín bolo podľa jeho slov podaných 170 pozmeňujúcich návrhov, vystúpilo viac ako 120 poslancov a zaoberáme sa ním už taký čas, ako sa zaoberáme. Treba povedať, že to skutočne ukazuje, že v tomto zákone je niečo zlé. Niečo, čo vyvoláva odpor ľudí na Slovensku. A ja by som chcel poprosiť koaličných poslancov, aby si uvedomili aj túto skutočnosť, že hlasovanie o tomto zákone zostáva na ich pleciach, a to, či bude tento zákon prijatý, v rozhodujúcej miere závisí len a len od nich.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
pán neviem či tretí, či štvrtý predkladateľ, ale opätovne pán podpredseda vlády Fogaš, tak ako hovorí zástupca predkladateľa,
dovoľte mi, aby som najskôr predložil pozmeňujúci návrh k tlači 275 k § 2 ods. 6, ktorý znie: "Orgán územnej samosprávy v obci podľa odseku 1 poskytuje občanom úradné formuláre vydané v rozsahu jeho pôsobnosti v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny." Tento pozmeňujúci návrh by mal znieť: "Obecný úrad (mestský úrad) v obci podľa odseku 1 poskytuje občanom úradné formuláre vydané v rozsahu pôsobnosti v štátnom jazyku a na požiadanie v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny."
Odôvodnenie myslím si, že nemusím uvádzať, hovoril som v tej prvej časti, tí, ktorí tu boli, to počuli, a zrejme tí, ktorí neboli, ani ich to tak veľmi nezaujímalo, ale verím, že týmto návrhom sa budú zaoberať, ak sa stretnú kluby, aby si zhodnotili alebo sa dohodli, ktoré návrhy sú vôbec ochotné podporiť, ktoré návrhy sú kluby ochotné prijať.
Samozrejme, opätovne kladiem otázku, ktorú som kládol, a teraz, keďže už toľko razy sa nám vymenil predkladateľ, neviem, či to bolo rovno aj pánu podpredsedovi Fogašovi, chcem dostať odpoveď v zmysle § 68 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť. Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho a finančného dosahu, najmä vplyvu na štátny rozpočet. Úmyselne som to prečítal, niektorí, samozrejme, hovoria, že je to zbytočné, ale je potrebné, aby pán predkladateľ zdôvodnil alebo skompletizoval vládny návrh zákona, pretože vo vládnom návrhu zákona práve tá časť hospodárskeho a finančného dosahu chýba.
Ďalej mi dovoľte, aby som v zmysle § 39 rokovacieho poriadku podľa odseku 5, ktorý znie: "Pri hlasovaní podľa mien sú poslanci vyzývaní predsedajúcim, vyzvaný poslanec hlasuje tak, že vysloví - hlasujem za návrh alebo hlasujem proti návrhu, alebo zdržiavam sa hlasovania. Predsedajúci hlasovanie poslanca zopakuje. Iný spôsob hlasovania poslanca sa považuje za zdržanie sa hlasovania. Hlasovanie podľa mien môže navrhnúť aspoň pätina prítomných poslancov. O návrhu rozhodne Národná rada bez rozpravy," predložil návrh za poslancov Cabaj, Jarjabek, Keltošová, Tkáč, Benčat, Belohorská, Baco, Aibeková, Andrejčák, Cuper, Cagala, Delinga, Binder, Húska, Husár, Danko, Zelník, Slavkovská, Kozlík, Zlocha, Hofbauer, Podhradská, Maxon, Jasovský, Števček, Kandráč, Topoli, Hudec, Engliš, Slobodník, Mušková, Brhel, Gabriel, Malíková, aby záverečné hlasovanie k tlači 275 sa vykonalo hlasovaním podľa mien.
(Hlasy v sále.)
Som veľmi rád, pán kolega, že vykrikujete, ono by bolo niekedy lepšie, keby ste prišli k mikrofónu a hovorili od mikrofónu, nemuseli by ste si svoj drahý hlas takýmto spôsobom ničiť a mohli by ste vystúpiť v rozprave.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás, aby ste nekomentovali...
Poslanec T. Cabaj:
... potom je tu totiž iná možnosť, aby na vás mohol aj niekto reagovať. Ono je oveľa jednoduchšie vykrikovať a takýmto spôsobom sa správať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nediskutujte s poslancami z pléna.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, ak zabezpečíte poriadok, aby poslanci nevykrikovali v sále, tak potom nemusím ani ja reagovať, ale pokiaľ mám možnosť... Mňa to osobne nejako nevyrušuje a môžem pokojne debatovať aj s poslancami, keď majú o to záujem.
Zároveň, pán predsedajúci, chcem požiadať v mene nášho poslaneckého klubu, aby po vystúpení predkladateľa a spravodajcu bola hodinová prestávka na poradu poslaneckých klubov a potom aby sa pristúpilo k hlasovaniu. Zároveň takisto chcem požiadať v mene dvoch poslaneckých klubov pred záverečným hlasovaním, a to v mene klubu HZDS a SNS, aby bola poskytnutá prestávka pre kluby.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Teda ak tomu dobre rozumiem, chcete po vystúpení pána navrhovateľa hodinu a pred záverečným hlasovaním prestávku pre kluby. Áno, v poriadku.
Na vystúpenie pána poslanca Cabaja s faktickými poznámkami sa hlásia šiesti páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším pánom poslancom s faktickými poznámkami.
Prvá v poradí je pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Cabaja, ktorý hovoril o formulároch, o finančnom pokrytí týchto ustanovení a podobne. Ja som už viackrát vystúpila a poukázala som na to, že predložený legislatívny návrh nie je v súlade s legislatívnymi pravidlami, ktoré jednoznačne požadujú vyčíslenie dosahu na štátny rozpočet, a to dosah tohtoročný, keďže sa účinnosť predpokladá 1. septembrom, a dosah na ďalšie rozpočtové roky. Ja verím, že podpredseda vlády pán Fogaš, ktorý prišiel, odpovie na túto otázku, ktorú som už viackrát položila.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem doplniť pána poslanca Cabaja o také oslovenie našich kolegov, aby zvážili naozaj dôkladne toto rozhodnutie, ktoré robíme, a to z takých jednoduchých dôvodov, že všetky takéto kľúčové riešenia by mali byť naozaj po dôkladnej úvahe. Ja úplne chápem, že všetci máme oblečené nejaké tričká a že máme nejako naladené svoje prijímače a že veľmi ťažko počúvame na iných vlnách, ale napriek tomu upozorňujem, že v záujme budúcnosti Slovenska, jeho identity je dôležité, aby sme nijako nezoslabovali pôsobnosť a kompetenciu štátneho jazyka ako všeobecného komunikačného prostriedku štátu. A z týchto dôvodov je tento zákon v podstate podmínovaním tohto princípu a neodporúčame, aby sa v takejto podobe prijal, respektíve ak už ste svojimi vnútornými záväzkami privedení k tomu, aby ste napriek tomu hlasovali za takýto zákon, tak každopádne dajte potom priechod aj tomu spôsobu zlepšovania tohto zákona doplnkami, ktoré sme predložili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Aj takýmto spôsobom sa chcem pripojiť k žiadosti pána poslanca Cabaja, aby sa naozaj hlasovanie o tomto zákone uskutočnilo podľa mena. Ja tento zákon považujem a hlasovanie o ňom skutočne za dôležitý, pretože ak odsúhlasíme tento zákon, tento zákon zlikviduje zákon o štátnom jazyku. Všetci, čo tu sedíme v tejto sále, si určite dobre pamätáme, ako sa naši občania zasadzovali za zákon o štátnom jazyku, ako zaň držali hladovku, ako kľačali na námestí ešte pred starou Národnou radou a teraz tieto ich snahy a túto ich túžbu po štátnom jazyku pustíme jednoducho do vzduchu.
Ja som tiež včera vystúpila s touto žiadosťou, aby sme o tomto zákone hlasovali ústne, teda podľa mena, a povedala som, že nech občania, ktorí sedia pri televíznych obrazovkách, vidia, koľko zradcov máme v tomto parlamente, ktorí si nevážia svoj materinský jazyk. Pán poslanec Rusnák sa vtedy urazil a povedal, že si odo mňa vyprosuje, aby som ho tu nazývala zradcom, ale ja som ho vôbec nemenovala, čiže pán poslanec sa zrejme sám odkryl už dopredu, že on teda sa do budúcnosti tým zradcom stáva, takže ja mu dopredu gratulujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Cabaj hovoril, že zákon nie je zrozumiteľný. Ja ho chcem podporiť v tom smere, že on nie je zrozumiteľný ani pre tých, ktorí ho vlastne predkladajú. Ale nie je zrozumiteľný, ale je aj neprijateľný pre občanov Slovenskej republiky, tak ako tu hovoril pán poslanec Paška, kde vo včerajších nočných dialógoch okrem jedného všetci prijatie tohto zákona odmietli. A dokonca si myslím, že sa ani samotná príroda na to nemôže pozerať a choďte sa pozerať von, nad Slovenskom sa blízka, zmráka sa a prší. A som presvedčený, som presvedčený, že po neprijatí tohto zákona sa znova na Slovensku vyjasní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cabaj hovoril o tom, že treba, aby každý hlasoval tak, aby všetci občania na Slovensku videli, ako sa každý z poslancov Národnej rady k tomuto zákonu stavia. V tomto smere si myslím, že keď vládni poslanci sa nemáte za čo hanbiť, aspoň si to myslíte, prečo by ste sa mali takémuto rozhodnutiu brániť.
Ja by som upozornil ešte na inú súvislosť z vystúpenia pána poslanca Cabaja...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zachovali dôstojnosť v rokovacej sále a nebavili sa teraz medzi sebou.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Vybavte si s ním, aby vás nerušil.
Poslanec V. Oberhauser:
Myslím, pán predsedajúci, že vy ste tu na to, aby ste robili poriadok v sále, a nie ja, tak láskavo zaujmite stanovisko k tým, ktorí rušia poslancov v parlamente.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, reagujte na vystúpenie pána poslanca.
Poslanec V. Oberhauser:
Ale žiadam, aby bol vrátený čas späť, lebo ste väčšinu času rozprávali vy.
Pán poslanec Cabaj vo svojom vystúpení upozorňoval na ekonomické aspekty prijatia tohto zákona. Ja by som chcel upozorniť, že všade tam, kde sú okresné úrady, ako v Dunajskej Strede, Komárne, Nových Zámkoch a tak ďalej, bude znamenať, že pokojne budú predložené požiadavky na dotácie z poľnohospodárstva v maďarčine, že budú návrhy do katastra na zápis do katastra v maďarskom jazyku a tak ďalej všetky podania podľa tohto návrhu môžu byť v jazyku menšín a som zvedavý, kde zoberiete tie miliardy na obslúženie takto zložitých úradných procesov, ktoré vzniknú prijatím takéhoto zákona. Keď vám nepomáha hrdosť, tak by ste sa mohli...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cabaj požiadal o hlasovanie podľa mena. Nazdávam sa, že vláda zjavne podcenila, a nie vyhodnotila dôsledky prijatia tohto zákona. Z finančného hľadiska nie sú vyčíslené dosahy na výchovu a mzdy viac ako tisíc prekladateľov a tlmočníkov. Ďalej nie sú zhodnotené náklady na vydávanie viacjazyčných tlačív. Čo je však omnoho nebezpečnejšie, z hľadiska vytvorenia dvojjazyčného prostredia po zrušení hraníc a po vstupe do Európskej únie znamená tento zákon odovzdanie časti územia Slovenskej republiky do sféry vplyvu inej krajiny. Preto je veľmi dôležité, aby bolo jasné, kto odovzdal suverenitu a časť nášho územia do sféry vplyvu inej krajiny a najmä preto je potrebné hlasovať podľa mena. Nazdávam sa, že by sme mali počkať na výsledky referenda a iba potom by sme sa mohli vážnejšie zaoberať takýmto zákonom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. (Potlesk.)
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ, podpredseda vlády pán Fogaš.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
ctené poslankyne,
vážení poslanci,
je dosť zložité urobiť záver z takej bohatej rozpravy a musím povedať, že i ja som dostal veľmi veľa listov podporných i kritizujúcich, povzbudzujúcich i takých smutných a mnohé z toho, čo ste tu povedali, sa dá z tých listov vyčítať. Tie listy rovnako ako vaše vystúpenia poukazovali na možné dôsledky, pozitívne i negatívne dosahy prípravy takéhoto návrhu zákona. Myslím si, že niekoľko desiatok listov obsahovalo jednu vetu a ja by som ju teraz odcitoval: "Prijmite v Národnej rade rozumný zákon o jazyku menšín." Rozumný zákon o jazyku menšín. Stojíme pred rozhodnutím, či táto veta je v súčasnom období pre Národnú radu prijateľná, či táto veta a realizácia tejto vety je v súčasnom období pre Národnú radu aj určitým vodidlom k tomu, aby sme sa naozaj ukázali ako vzájomne tolerantní s úctou jeden k druhému, ale so snahou zachovať tú základnú myšlienku, ktorá je vyjadrená v zákone o štátnom jazyku, to jest zachovať plnohodnotne jeho účinnosť bez nejakej ujmy, pokiaľ ide o plnenie jeho integračnej funkcie.
Myslím si, že rozpravu je možné charakterizovať viacerými stručnými slovami. To prvé je, že rozprava bola bohatá. Ja sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili konštruktívne, vecne, či už to boli poslanci opozície alebo koalície, a ktorí sa snažili predložiť návrhy, ktoré môžu naozaj spresniť text zákona a ktoré môžu byť predmetom diskusií nielen dnes, ale i v budúcnosti. Možno tiež konštatovať, že rozprava bola rozporuplná. Rozporuplná predovšetkým preto, lebo sme si tu povedali, že existuje viac politických predstáv či a ako ten problém riešiť, ale môže existovať aj viac koncepcií, ako to riešiť, teda jeden zákon, viac zákonov. Už teraz musím povedať pani poslankyni Tóthovej, že vašu koncepciu zatiaľ nikto nevidel a vy ste ju ani pri odchode z funkcie nezanechali vo svojom úrade, tak by som bol rád, aby ste nečítali len vo svojej hlave to, čo treba, ale aby ste to aj odovzdali budúcim generáciám, lebo tak sa jedine dá nadväzovať na nejakú koncepciu. Na bezkoncepčnosť sa, žiaľ, nadväzovať nedá.
Často, žiaľ, táto rozprava môže byť charakterizovaná i ako silne politizujúca. Myslím si, že vždy, keď sa takýto zákon prerokúva, sa takáto diskusia dá očakávať, čo, samozrejme, vždy tiež sťažuje rozhodnutie aj prerokovanie každého zákona. Sťažuje to predovšetkým preto, lebo potom nie vecné diskusie, ale politické programy zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Je také pekné latinské porekadlo, ktoré hovorí: Repetitio est mater studiorum, inými slovami opakovanie je matkou múdrosti. Myslím si, že táto sentencia bola tiež charakteristická pre toto plénum a rokovanie o tomto zákone. Žiaľbohu, niektorí jej chceli dať iný význam, respektíve použiť inú sentenciu, a to tú, podľa ktorého stokrát opakovaná nepravda sa nakoniec stáva pravdou.
Chcem povedať, že ma mrzí, že niektorí z vás len účelovo vybrali "maliny" z toho zákona a snažili sa práve dokazovať niekoľkokrát, že tam nie je to, čo je tam evidentne uvedené. Mrzí ma z tohto hľadiska, pán docent Tkáč, že aj vy ste sa zaradili medzi tých, ktorí nevedeli prečítať, v ktorých obciach bude označenie budov, v ktorých obciach budú kroniky vedené dvojjazyčne a podobne, keď je to tam jasne uvedené. Ten paragraf totiž hovorí, že bude to v obciach podľa § 2 ods. 1. Je to dokonca citovateľné, ak by ste dovolili, ja vám to aj zacitujem, pretože jasnejšie sa to podľa mňa vyjadriť nedá. Označenie orgánu verejnej správy umiestnenej na budovách v obci podľa odseku 1 - hovorí odsek 5, čiže je to jasné.
Tieto otázky si myslím, že bolo zbytočné klásť. Na druhej strane si myslím, že niektoré poznámky treba brať do úvahy a ja som taký veľkorysý, že sa k nim tiež vyjadrím. Myslím si, že je potrebné, aby sme si uvedomili, že zákon v tejto chvíli je vo vašich rukách, vážená Národná rada. Vy poslanci musíte rozhodnúť o konečnom znení, vy rozhodnete o tom, či sa zachová základná téza, na ktorej bol zákon vybudovaný. A tá téza znie: štátny jazyk, čiže slovenčina je jediným štátnym jazykom a bude i naďalej plniť integrujúcu funkciu medzi obyvateľstvom našej vlasti. Je to tak a ja dúfam, že to tak aj zostane. Chcem svoje tvrdenie oprieť aj o zákon o štátnom jazyku, ktorý v § 1 ods. 4 hovorí: "Zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony." Medzi ne sa zaradí tento zákon, nič viac a nič menej.
Prosím ťa, pán poslanec Hudec, aby si mi neskákal do reči. Ja som ťa plne rešpektoval. Hovorím pravdu. Jazyk národnostných menšín sa bude používať iba v zákonom stanovených hraniciach, v úradnom styku, rešpektujúc potrebu ďalšieho kultúrneho vývoja tohto zákona u nás i súčasnú prax.
Návrh zákona teda nepredpokladá bilingválnosť na celom území Slovenskej republiky, to je suché konštatovanie, a nelikviduje zákon o štátnom jazyku. Myslím si teda, že tento zákon môže existovať len popri zákone o štátnom jazyku a štátny jazyk bude i naďalej plniť svoju funkciu vo vzťahu k obyvateľstvu tejto krajiny. Hovorím to preto, lebo niektoré návrhy jasne smerovali k zavedeniu dvojjazyčnosti, k zavedeniu dvojjazyčnosti na celom území a ja tieto návrhy neodporúčam schváliť a nemôžem ich ani podporovať. Myslím si, že žiadna norma nie je dokonalá ani žiadny návrh nie je dokonalý a nemôže byť dokonalý ani návrh tohto charakteru a tohto druhu. Myslím si teda, že aj preto nemôže byť dokonalý, lebo je pod takým veľmi silným politickým drobnohľadom. Úprimne poviem, že Legislatívna rada vlády mala ku každému paragrafu svoje pripomienky a stanoviská. Niektoré boli akceptované vládou, niektoré neboli. Hovorím to preto úprimne, aby sme si uvedomili, že mnohokrát išlo o kompromisy, ktoré mali smerovať k tomu, aby sa táto diskusia uskutočnila.
Som presvedčený o tom, že je potrebné odpovedať aspoň na niektoré z otázok. Ja by som si dovolil odpovedať na otázky, ktoré sú vlastne zhrnuté v prejave pani poslankyne Aibekovej, ktorá ich tak vlastne zosumarizovala a myslím si, že je možné týmto spôsobom odpovedať. Prečo dva návrhy? Nuž prečo dva návrhy? Jednoducho preto, lebo jeden sa snažil zaviesť bilingválnosť temer na celom území. Ten druhý sa usiloval dosiahnuť iba limitované používanie jazyka menšín. Či Európska komisia bude požadovať prijatie takéhoto zákona aj v iných krajinách alebo či ide len o individuálny prístup k nám, tu by som odpovedal predovšetkým citujúc Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ktorý bol prijatý predchádzajúcim parlamentom i predchádzajúcom vládou v roku 1998 a ktorý hovorí: V oblastiach, ktoré tradične alebo vo väčšom počte obývajú osoby patriace k národnostným menšinám, ak tieto osoby to požadujú a ak táto požiadavka zodpovedá potrebám, strany sa budú usilovať zabezpečiť, ak to bude možné, také podmienky, ktoré by umožnili používanie menšinového jazyka v kontaktoch týchto osôb s administratívnymi orgánmi.
Chcem súčasne povedať, že vyzývam ostatné krajiny, aby rešpektovali, najmä tie, ktoré podpísali a ratifikovali tento dohovor, aby urobili to isté, a rešpektovali článok 10 dohovoru, ktorým vzali na seba povinnosť. Súčasne znovu zdôrazňujem, že pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v Rámcovom dohovore každá osoba patriaca k národnostnej menšine, zdôrazňujem to, každá osoba, má rešpektovať vnútroštátny právny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národným menšinám. Som hlboko presvedčený, že aj našou úlohou bude zabezpečiť realizáciu tohto článku v praktickom živote práve s ohľadom na existenciu zákona o štátnom jazyku, práve s ohľadom na existenciu záujmu tejto republiky na ďalšom rozvoji vlastného jazyka.
Pýtali ste sa na preambulu, či tam musí byť. Ja ponechám, samozrejme, na rozhodnutia Národnej rady, ako sa rozhodnete, ale dovolím si odcitovať stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa tu teraz tak často traktuje. Ústavný súd povedal: Preambuly nie sú esenciálnou náležitosťou žiadneho normatívneho aktu a sú na posudzovanie jeho normatívneho obsahu bezprávneho významu. Môžete sa podľa mojej mienky rozhodnúť absolútne slobodne. Preambula je v súčasnom období v texte zákona, existujú pozmeňujúce návrhy, je možné, aby ste o nich hlasovali.
Ekonomické dosahy na rozpočet. V návrhu zákona, tak ako to predpokladá rokovací poriadok, vyjadrenie k tejto otázke je. Je tam vyjadrenie, ktoré má jednu chybu. Tá chyba spočíva v tom, že - ja to zacitujem, aby ste zase netvrdili, že to chýba - citujem na strane 2 dôvodovej správy: Realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá zvýšené nároky na pracovné sily, nevyžiada si ani zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a hovorí sa tiež, že ani nie z rozpočtu miezd a obcí. S tým dôvetkom sa súhlasiť nedá. Myslím si, že predkladaná úprava, pokiaľ bude prijatá, si vyžiada nároky na rozpočet obcí, vyžiada si nároky predovšetkým súvisiace s realizáciou jednotlivých ustanovení, vyžiada si jednoducho nároky, ktoré budú musieť obce uhradiť zo svojich vlastných rozpočtov. Aj preto si myslím, že uvedenie tohto zákona do života bude na obciach, aj preto sa striktne obciam neukladajú povinnosti, ale predpokladá sa, že ony rozhodnú, tak ako doteraz rozhodovali o označení ulíc, námestí či iných dôležitých značení.
Myslím si teda, že z toho pohľadu treba zákon zobrať do úvahy a ja chcem len vysvetliť, že pôvodne jednoducho sa nepredpokladalo s nárokom na obce, pretože tam také ustanovenia pôvodne neboli. Vláda schválila návrh, ktorý sa tu predkladá.
Pýtali ste sa, či existuje nejaký názor Združenia miest a obcí Slovenska a Únie Slovenska. Združenie miest a obcí Slovenska má svojho zástupcu v Legislatívnej rade vlády a on ho tam tlmočil. Niekoľkokrát k tomu zákonu tiež diskutoval. Nehovorím, že je to stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, ale ich zástupcu v Legislatívnej rade vlády je.
Zoznam obcí - myslím si, že k tejto otázke sa vyjadril už poslanec Gašparovič, ktorý odporučil, aby sme tento zoznam obcí len brali na vedomie. Ja si myslím, že kto pozorne prezrel návrh, tak je predpoklad, že bude vydané vládne nariadenie, ktoré bude obsahovať zoznam obcí podľa posledného sčítania ľudu, to je presný názov, zase chcem podčiarknuť, a to vládne nariadenie my dnes, samozrejme, neschvaľujeme, to je vec vlády, preto ani to nie je príloha zákona, len sa napĺňa jedna z požiadaviek rokovacieho poriadku, že by mal byť priložený aj vykonávací predpis, ktorý bude vydaný.
Myslím si teda, že je potrebné, aby ste zvážili tieto skutočnosti a aby ste zvážili to, že tu odznelo viacero pozmeňujúcich návrhov. Mnohé z nich ja, prosím, rešpektujem. Predovšetkým by som rešpektoval pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, okrem bodu 4, pretože bod 4 jednoducho nerešpektuje hranicu 20 percent a nerešpektuje, tak ako je napísaný, ani tú filozofiu zákona, ktorú som už predznačil. Tento bod 4 jednoducho si myslím, že by nemal byť prijatý.
Súčasne chcem povedať, že rešpektujem i niektoré ďalšie odporúčania, ktoré tu boli prednesené a sú spresňujúce, predovšetkým návrhy, ktoré predniesol i pán Andrassy v bodoch 2, 3, 4 a 5 vrátane teda vypustenia slova geografické, pretože to môže spôsobiť isté problémy v reálnej praxi. Chcem povedať, že rešpektujem i stanoviská, ktoré predniesol pán poslanec Sitek, najmä ten bod 4, v ktorom sa zdôrazňuje, že by bolo možné doplniť ten dôvetok týkajúci sa požiadania o vydanie odpovede alebo o doručenia odpovede v jazyku národnosti, ale i bod 5 podľa mňa, aj keď je vyjadrený v tom zákone, je možné takýmto spôsobom formulovať. Proti tomu určite žiadne námietky nemôžu byť.
Myslím si, že pripomienky, ktoré presahujú rámec, ten základný rámec, predovšetkým tie, ktoré predpokladajú iné kritérium stanovenia percentuálneho pomeru, než je obec, majú, samozrejme, svoje ďalekosiahlejšie dosahy a zasiahli by do zákona, ale aj to do tej základnej tézy, že slovenský jazyk zostáva štátnym jazykom, zasiahli by tak ďaleko, že by asi zákon musel zmeniť svoju filozofiu. Preto si myslím, že nie je možné, aby sme tieto pripomienky akceptovali. Rovnako nie je možné v tejto chvíli akceptovať ani ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prednesené a zasahujú do štátneho rozpočtu, teda kde sa počíta i s tým, že či už centrálne ústredné orgány štátnej správy, kancelárie ústredných orgánov štátnej správy a podobne budú musieť jednoducho mať z toho výdavky, v tejto chvíli nie som oprávnený za vládu povedať nič iné iba to, že takéto návrhy nemôžem podporiť.
Myslím si, že je potrebné, aby sme posúdili komplexne všetky pripomienky, najmä by to teda mal urobiť spravodajca, pretože mnohé z nich sa opakujú. Ak som spomenul pripomienku pána Andrassyho či pána Siteka, tak on aj je napríklad aj vo vystúpení pani Muškovej, pána Kandráča trošku v iných formuláciách a je potrebné tieto pripomienky zladiť. Som presvedčený, že tak urobíte a že v ich pozmeňujúcich návrhoch budete sledovať jediný cieľ, a to ten, aby zákon skutočne neuškodil tomu, čomu hovoríme základná forma komunikácie na Slovensku, teda štátnemu jazyku, aby sme súčasne rešpektovali potrebu kultúrneho rozvoja jazyka menšín rešpektovaním potrieb jednoducho limitujúcej úpravy v tomto smere.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedol, návrh zákona je vo vašich rukách. Vy schválite konečné znenie a vy ponesiete aj zodpovednosť, ktorú bude potrebné realizovať v súvislosti s jeho uplatnením. Chcem vás poprosiť, aby ste hlasovali tak, aby to naozaj zodpovedalo vášmu svedomiu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo k rozprave pán spoločný spravodajca.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec F. Halmeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda,
milé kolegyne a kolegovia,
nevyzradím vám, či som bol dobrovoľným alebo nedobrovoľným spravodajcom. Napriek tomu som rád, že som absolvoval toto pozorovanie zblízka, toho, čo sa odohralo pri prerokúvaní tohto významného zákona. Myslím si, že mňa to významne obohatilo. Samozrejme, nechcem hovoriť o sebe, ale to je len konštatovanie. Skôr ako sa dostaneme k tortúre pozmeňujúcich návrhov, chcem povedať, že ako chlapec som sa naučil niekoľko latinských hesiel. Dve z nich boli: Pacta sunt servanda a Fiat iustitia, pereat mundus. Právnikom to určite niečo hovorí. Hovoria, že jednak treba dodržiavať zmluvy, a jednak treba dodržiavať spravodlivosť, aj keby mal zahynúť svet. Možno že aj z týchto rozmerov som pozeral a načúval rozprave i pozmeňujúcim návrhom.
Predovšetkým zaznievali obavy, ktoré by som koncentroval do niekoľkých podbodov, predovšetkým, že súčasné legislatívne riešenie je dostatočné na úpravu vzťahov štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Ďalšia obava je, že vznikne na Slovensku babylon z používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku a pri inej komunikácii. Ďalej že budú znevýhodnení občania ovládajúci len slovenský jazyk, predovšetkým pri prijímaní do zamestnania, predovšetkým v štátnej správe a vo verejnej správe najmä na južnom Slovensku.
Ďalej zaznievala výrazne obava o postupnú stratu suverenity, o ohrozenie celistvosti a postupné ohrozenie územia Slovenskej republiky. Výrazne rezonovala požiadavka na vymedzenie ekonomických nákladov pri prípadnom uplatnení tohto zákona do života.
Naozaj si myslím, že odpoveďou bolo niekoľkokrát konštatovanie, že Slováci alebo občania Slovenska, ktorí ovládajú len slovenský jazyk, nemôžu byť nikde diskriminovaní, pretože by to bolo v rozpore nielen s ústavou, ale aj so zákonom o štátnom jazyku. Pán poslanec, ani ako slovenskému vlastencovi a patriotovi mi nič nebráni, a to ste tu vyčítali proletársky internacionalizmus aj kresťanský univerzalizmus, ani týmto hodnotám nič nebráni, aby bolo pochopenie voči menšinám uplatňovaniu a používaniu ich jazyka v takom rozsahu, ktorý nebráni princípom, ktoré som pomenoval.
Totiž zaznela tu myšlienka, a ja sa s ňou identifikujem, že tretie tisícročie buď bude jednotné v rôznosti, alebo nebude vôbec. Integrácia národnostných menšín spojená s ich rozvojom sú dve tendencie, ktoré považujem za súčasne sa odohrávajúce v spoločenskom živote. A tieto dve tendencie vnímam, tak ako zaznievali aj v rozprave, a tak vnímam aj obsah zákona, že môžu pôsobiť spoločne. To znamená, väčšina lepšie chápe menšinu a umožňuje jej rozvoj a menšina sa nebráni občianskej integrácii do väčšinovej spoločnosti. Myslím si, že to je výzva, ktorá nás bude sprevádzať aj pri uplatňovaní tohto zákona.
Ďakujem vám za dobrú spoluprácu a teším sa na pozmeňujúce návrhy, na prácu, ktorá nás čaká asi o hodinu, teda po prestávke. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu navrhovateľovi, ako aj spoločnému spravodajcovi za záverečné vystúpenie.
Pán poslanec Moric sa hlási s procedurálnym návrhom.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predsedajúci,
mám nasledovný procedurálny návrh. Nerokovať o predloženom návrhu a vrátiť ho vláde na prepracovanie. Tento návrh zdôvodňujem takto:
1. Sám pán podpredseda vlády nás tu všetkých vyzval a zaželal nám, aby sme prijali rozumný návrh. Tento návrh je všetko možné, len nie rozumný návrh.
2. Ktosi tu povedal, že táto posledná požiadavka je nehoráznosť. Upozorňujem vás všetkých, že toto nie je posledná požiadavka Slovákov hovoriacich po maďarsky. Je to prvá požiadavka pred tým, ako budú žiadať odtrhnutie juhu Slovenska a pripojiť ho k Maďarsku.
Preto žiadam, aby sa tento návrh... a tento návrh má pomôcť tomu, čo som povedal.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, takéto návrhy boli podané v rozprave viacerými pánmi poslancami. Budeme o nich hlasovať v rámci záverečného hlasovania.
Teraz vyhlasujem prestávku do 19.00 hodiny. Prosil by som, aby ste využili túto prestávku na večeru. Po tejto prestávke pristúpime k záverečnému hlasovaniu.
Panie poslankyne, páni poslanci, skracujem prestávku o pol hodinu, budeme pokračovať o 18.30 hodine.
(Po prestávke.)