Viceprezident Fondu národného majetku SR L. Sklenár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dámy a páni,
predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998.
V priebehu roku 1998 fond prevzal 35 privatizačných projektov, ktoré obsahovali 124 výstupov a na fond prešiel majetok v hodnote 3 261 mil. korún. V roku 1998 nebola založená žiadna akciová spoločnosť. Dokončilo sa len preberanie majetku spoločností vzniknutých v roku 1997. Ďalej v priebehu roka bolo vypracovaných a predložených 22 návrhov na vydanie rozhodnutia o predaji akcií z portfólia fondu, ktorých menovitá hodnota spolu predstavuje 8 376 mil. korún.
Z uvedených návrhov v 15 prípadoch išlo o predaj majoritného balíka akcií v menovitej hodnote 6 107 mil. korún. Uzavretých bolo 75 nových kúpno-predajných zmlúv, pričom kúpna cena dosiahla 22-percentný podiel z bilančnej ceny. Vyhlásených bolo 38 verejných obchodných súťaží, z toho 5 opakovane. Hodnota predávaného majetku bola 2 745 mil. korún. V 30 prípadoch išlo o verejnú súťaž na predaj majetku podnikov, resp. ich častí, v hodnote 1 335 mil, v troch prípadoch o predaj majetkových účastí fondu v sume 1 411 mil. korún.
Predaj akcií na verejnom trhu cenných papierov bol realizovaný najmä formou priamych obchodov na základe kúpnych zmlúv. Touto formou bolo predaných 7 767 920 kusov akcií. V priebežnej aukcii RM-systému Slovakia bolo predaných 87 638 kusov akcií a výnos dosiahol výšku 13 600 tis., t. j. 155,31 Sk na jednu akciu. Fond zabezpečil v oblasti mimosúdnej rehabilitácie nároky 82 oprávnených osôb vydaním cenných papierov v celkovej hodnote 31 259 tis. korún. V oblasti reštitučných nárokov boli vysporiadané nároky 28 oprávnených osôb vo výške 6 587 tis.
Fond uzavrel v roku 1998 celkove 48 bezodplatných prevodov na obce a Slovenský pozemkový fond vo výške 1 123 tis. korún. Uzavrel tiež jednu zmluvu o prevode akcií na obec v počte 364 696 kusov.
Fond v roku 1998 pokračoval v realizácii nakladania s dlhopismi. Ako emitent dlhopisov má fond zriadený v Stredisku cenných papierov majetkový účet, na ktorý sa mu dlhopisy vracajú prostredníctvom RM-systému. K 31. 12. 1998 bolo vrátených 1 077 148 kusov dlhopisov, t. j. 32,34 % z celkovej emisie. Z osôb oprávnených nadobúdať dlhopisy bolo zapísaných 101 dlžníkov fondu, 11 dlžníkov Slovenského pozemkového fondu, 87 vlastníkov bytových domov, 3 banky určené na reštrukturalizáciu a 1 zdravotná a 1 dôchodková poisťovňa.
Fond realizoval aj vyplatenie dlhopisov občanov starším ako 70 rokov v celkovom objeme 2 939 mil. korún. Na ich vyplatenie neboli vytvorené v predchádzajúcom období finančné rezervy a táto skutočnosť v podstatnej miere spôsobila nelikvidnosť fondu.
V oblasti sledovania vymáhania pohľadávok fond pokračoval zmäkčovaním platobných podmienok, uzavrel 207 dodatkov, čo malo vplyv na zníženie pohľadávok. V dodatkoch išlo najmä o úpravu splátkového kalendára a uznanie investície ako úhrady úrokov. Napriek tomu sa výrazne zhoršila platobná disciplína kupujúcich. Splátkový kalendár nedodržalo 380 kupujúcich a pohľadávky po lehote splatnosti dosiahli výšku 2,8 mld. Odstupovanie od zmlúv pokračovalo pomalým tempom, v roku 1998 fond odstúpil od 11 zmlúv.
Hlavné zdroje príjmov fondu v roku 1998 boli za predaj podnikov a akcií, zo zisku na podnikaní a z výnosu z účasti na kapitálovom trhu. V roku 1998 bol celkový peňažný príjem fondu 8 024 mil. korún, z toho 2,245 mld. bola pôžička, ktorou fond riešil nedostatok finančných prostriedkov na preplatenie dlhopisov. Finančné prostriedky použil fond najmä na splácanie dlhopisov za oddlženie podnikov, na splnenie záväzkov v zmysle uznesení vlády a zákonov Národnej rady Slovenskej republiky.
Celkové peňažné výdavky v roku 1998 boli 8 794 mil. korún a v dôsledku problémov s likviditou neuhradil fond svoje záväzky v celkovej výške 2,3 mld.
V zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bol tento materiál predložený na prerokovanie dozornej rade Fondu národného majetku, ktorá ho prerokovala na zasadnutí 27. apríla bez pripomienok. V zmysle § 36 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bol tento materiál predložený na prerokovanie vláde Slovenskej republiky, kde bol prerokovaný 26. mája 1999 a odporučený predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánovi viceprezidentovi.
Dávam slovo predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jaroslavovi Volfovi, aby podal správu o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti fondu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na prerokovanie dvom výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý súčasne určil ako výbor gestorský. Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor ju prerokoval a schválil vo forme spoločnej správy uznesením číslo 101 z 29. júna 1999.
Musím konštatovať, že gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili žiadni poslanci iných výborov svoje stanoviská.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh 23. júna a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh tiež 23. júna a odporučil Národnej rade návrh schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k tejto parlamentnej tlači neboli predložené.
Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča teda Národnej rade Slovenskej republiky návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem poslancovi Volfovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiadny poslanec. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Takže niet sa k čomu vyjadrovať ani z pozície jedného, ani druhého pána, ktorí vystúpili s materiálmi k tomuto bodu.
Prosím pána poslanca Volfa, aby predniesol návrh na uznesenie.
Poslanec J. Volf:
Návrh uznesenia je nasledujúci:
"Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje v súlade s ustanovením § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998."
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Hlasovať budeme neskôr.
Pokračujeme ďalším bodom programu, a to je
ročná účtovná závierka Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998.
Materiál ste dostali ako tlač 226 a spoločnú správu výborov ako tlač 226a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím pána viceprezidenta, aby návrh uviedol.
Viceprezident Fondu národného majetku SR L. Sklenár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dámy a páni,
v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku za rok 1998.
Ročnú účtovnú závierku fondu za rok 1998 overila na základe vykonaného výberového konania fondom audítorská firma Interaudit Agro Bratislava, spol. s r.o. Predmetom auditu boli obligatórne súčasti ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 1998 v zmysle § 18 zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve, opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 65/507 z roku 1995, ktorým sa ustanovuje účtovná závierka Fondu národného majetku a vzor výkazu účtovnej závierky, ako aj ďalších platných predpisov.
Audítorská firma pri audite ročnej účtovnej závierky fondu za rok 1998 postupovala v súlade s príslušnými slovenskými audítorskými štandardami vydanými Slovenskou komorou audítorov a auditom sa získalo objektívne presvedčenie, že ročná účtovná závierka neobsahuje nesprávnosti. Na základe vykonaného auditu vyslovili audítori názor, že ročná účtovná závierka fondu poskytuje verný a správny obraz o majetkovej podstate a čerpaní rozpočtu k 31. 12. 1998.
Na základe týchto uvedených skutočností a dôkazov audítori konštatovali, že ročná účtovná závierka predpismi a postupmi na jej zostavenie k 31. 12. 1998 vyjadruje verne vo významných súvislostiach jeho majetkovú a finančnú situáciu. Správnosť zostavenia účtovných výkazov k 31. 12. 1998, a to súvahy v plnom rozsahu výkazu o tvorbe a použití Fondu národného majetku Slovenskej republiky a výkazu o čerpaní rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky potvrdil svojím podpisom a úradnou pečiatkou zodpovedný audítor. Kópia audítorskej správy je súčasťou priloženého materiálu.
Všetky vzťahy medzi fondom a privatizovanými subjektmi sú premietnuté v súvahe v členení na aktíva a pasíva, ktoré k 31. 12. predstavujú sumu 73 155 053 tis. korún. Rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky bol za rok 1998 čerpaný celkom na 82,1 %, pričom prevádzkové náklady na správnu a inú činnosť na 85 % a investičné náklady na 47,07 %. Úspora rozpočtových prostriedkov činí 22 372 tis. korún.
Podmienkou prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku vládou Slovenskej republiky je v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. jeho povinné prerokovanie v dozornej rade fondu. Materiál bol schválený v dozornej rade fondu dňa 27. apríla 1999 bez pripomienok. Vláda Slovenskej republiky tento materiál prerokovala dňa 26. mája 1999 a odporučila jeho predloženie na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Dávam slovo predsedovi gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jaroslavovi Volfovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky fondu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil tento návrh na prerokovanie Výboru pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý súčasne určil ako gestorský. Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač: výbor pre financie, rozpočet a menu konkrétne 23. júna s uznesením návrh schváliť, s odporúčaním Národnej rade návrh schváliť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie tiež 23. júna s rovnakým návrhom uznesenia, teda s odporúčaním Národnej rade návrh schváliť. Konštatujem, že poslanci iných výborov nepredložili v stanovenom termíne žiadne svoje stanoviská, rovnako tak neboli predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov.
Gestorský výbor na základe rokovania výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe v predloženej spoločnej správy gestorského výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem poslancovi Volfovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím pána poslanca Volfa ako spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na uznesenie.
Poslanec J. Volf:
Návrh uznesenia je takýto:
"Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje podľa ustanovenia § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1998 takto:
- čerpanie rozpočtu 102 270 mil. korún,
v tom:
- prevádzkové náklady 97 790 mil. Sk,
- investičné náklady 4 472 mil. Sk."
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Hlasovať budeme neskôr.
Páni poslanci, panie poslankyne, navrhujem teraz, aby sme prebrali body 17, 18 a 19 - informácia o výročných finančných správach politických strán, výročná správa o činnosti Fondu detí a mládeže a návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže. Potom by sme pristúpili k hlasovaniu o všetkých materiáloch, ktoré sme neodhlasovali, ale aj zo včerajšieho rokovacieho dňa, aj dnešného dopoludnia. Po hlasovaní by sme prešli k správe o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Pokiaľ je všeobecný súhlas, budeme pokračovať takýmto rokovaním. Nie je taký súhlas. Nie je súhlas. Pán poslanec Zelník nesúhlasí, takže pôjdeme podľa programu vzhľadom na to, že hlasovať nemôžeme pre malý počet poslancov v rokovacej miestnosti.
Takže ďalším bodom programu je
správa o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Správu vlády ste dostali ako tlač 277 a spoločnú správu výborov ako tlač 277a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Správu uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky Tibor Šagát.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
keďže správu ste dostali v písomnej forme a predpokladám, že sa neminula vašej pozornosti, dovolil by som si uviesť len niekoľko údajov, ktoré by ju trošku zaktualizovali, pretože od jej predloženia uplynul určitý čas. Prešiel by som teda niektoré tie segmenty zdravotnej starostlivosti, tak ako ich vnímam ja, ako je v jednotlivých segmentoch zdravotnej starostlivosti zabezpečená zdravotná starostlivosť občanov.
Ak mi dovolíte hodnotiť primárnu starostlivosť, to znamená starostlivosť na úrovni primárnych praktických lekárov pre deti a dorast, praktických lekárov pre dospelých, gynekológov a stomatológov, tam chcem uviesť asi toľko, že hlavne ten segment, teda táto časť primárnej starostlivosti cez čiastočné vyriešenie financovania sa stabilizovala a nemáme v nej nejaké podstatné ťažkosti s výnimkou stomatologickej starostlivosti, ktorá je podfinancovaná, pretože tie náklady, ktoré dnes stomatológovia majú na výkon stomatologickej starostlivosti, nie sú dostatočne pokryté hodnotou bodu a je to nepríjemné, pretože dochádza k doplácaniu na úrovni stomatológov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jednotlivým občanom. Systémové riešenie ponúkame v novele zákona číslo 98, kde tie zámery prídu sem do parlamentu. Stomatologickú starostlivosť chceme vyriešiť tak, aby sme na úrovni prostriedkov, ktoré odhadujeme, že by sme budúci rok mohli do zdravotnej stomatologickej starostlivosti dať na úrovni 2 mld., presne kvantifikovali, čo všetko z toho občan bude mať hradené, na čo si priplatí a čo si bude úplne hradiť. Takže tento náš návrh bude predmetom rokovania Národnej rady. A potom by sme, by ste spoločne prijali to riešenie. To je, čo sa týka toho segmentu primárnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o špeciálnu ambulantnú starostlivosť, táto je financovaná limitovanými objemami. Výkonovým ukazovateľom je tam bod. Tento segment vyžaduje ďalšie úpravy financovania a vyžaduje určité limitácie, pretože ako sa ukazuje predovšetkým pri predpisovaní liekov, obvodní lekári predpisujú 70 - 75 % liekov, ktoré odporúčajú špecialisti, čím sa zodpovednosť presúva, alebo mala by sa presunúť trošku smerom k špecialistom, ktorí sa vlastne podieľajú veľmi významnou mierou na nákladoch na liekoch.
Pokiaľ ide o nemocnice, tam je financovanie veľmi zložité, pretože systém financovania sme tam uzatvorili systémovo prospektívnymi rozpočtami. Nie je to niečo, čo by sme boli ad hoc vymysleli, je to dlhodobá požiadavka, ktorá sa tu veľmi intenzívne prerokúvala minimálne od roku 1997. Samozrejme, že tieto prospektívne rozpočty vyšli z priemerných nákladov predovšetkým roku 1998 a zdrojovo sú, žiaľbohu, pokryté nie v tej úrovni, aká by bola potrebná. Náš odhad je, že by vystačila mesačná suma okolo 1,8 mld. Táto suma na mesiac by pre nemocnice mohla byť dostatočná na to, aby sme, pokiaľ sa neurobia zmeny v sieti, zabezpečili pomerne dobré financovanie nemocníc. Treba povedať, že v 1. polroku sme boli schopní určiť pre tento úsek zdravotnej starostlivosti len približne 1,4 mld. korún. A to napätie tam teda neprestalo a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocniciach je veľmi zložité v 2. polroku. Počínajúc mesiacom augustom sa nám tým, že sme získali návratnú finančnú pôžičku, pre poisťovne sme získali zdroje, ktoré by sme práve chceli použiť aj na zlepšenie financovania nemocníc, a to na úrovni 1,6 mld. na mesiac, čo už sa približuje viac k číslu 1,8. S týmto objemom by sa situácia v nemocniciach mala do konca roku zlepšiť.
Pokiaľ ide o najpálčivejší problém, a to je problém zásobovania liekmi, to znamená fungovania lekárenskej starostlivosti, tam treba povedať, že sa nám nepodarila stabilizácia. Má to niekoľko objektívnych dôvodov. Myslím si, že jedným z najhlavnejších dôvodov je, že tá guľa starých dlhov, ktorá nás tlačí, ktorá je dohromady viac ako 13 mld. a na liekoch je to po období splatnosti faktúr určite asi 4 mld. a spolu aj s tými faktúrami, ktoré ešte sú v lehote splatnosti, asi 6 mld. nám robí obrovské problémy napriek pozitívam, ktoré sa v prvom polroku udiali. Budem ich menovať. Prvé pozitívum je, že dlhy na lieky zostali k 30. 6. na úrovni 31. decembra 1998, to znamená, tými aj nepopulárnymi opatreniami vrátane kategorizácie liekov sa nám ich podarilo stabilizovať tak, aby dlhy nerástli. Samozrejme, to je len jeden ukazovateľ.
Okrem toho sme vyvíjali veľmi kontinuálny a silný tlak na poisťovne, aby každý mesiac do tohto segmentu zdravotnej starostlivosti prišli peniaze na úrovni 27 %, ale reálne to bolo až 30 % celého objemu prostriedkov, to znamená, mesačné toky do lekárenskej služby boli na úrovni približne do 1 miliardy korún. Samozrejme, že by sme predpokladali, že takýmto prísunom peňazí sa tá situácia zlepší. Ale tento pravidelný prísun sa spájal minimálne s dvoma negatívnymi javmi a ten hlavný je ten, že dodávatelia začali nerešpektovať to prímerie, ktoré bolo na úrovni, že tolerovali splatnosť faktúr 92, dokonca aj 120 dní a začali to striktne skracovať na 60 dní, a tým časť týchto peňazí, žiaľbohu, musí sa použiť na splácanie starých záväzkov. A tým je nekontrolovateľné množstvo peňazí a nedostatočné na zakupovanie akútnych liekov. Riešime to tým, že sme sa dohodli, že by z tejto návratnej finančnej pôžičky, ktorá je na úrovni 1,9 mld., 40 % bolo použité na oddlženie alebo vyrovnanie starých záväzkov.
Keby som to teraz zosumarizoval, tak do konca roku vrátane tých 300 miliónov, ktoré sa už v júni dali na oddlženie liekov, by malo prísť na staré dlhy 900 mil. korún. Toho času, žiaľbohu, viacej nemáme, a preto budeme predkladať do vlády v krátkom čase materiál, v ktorom chceme dohodnúť a potom ponúknuť, samozrejme, po dohode na úrovni vlády, dlhodobý splátkový kalendár na ten zvyšok dlhov, ktoré zostanú po týchto finančných intervenciách, tak, aby sa tie splátkové kalendáre už zakomponovali do rozpočtu na rok 2000.
Pokiaľ ide ešte o jednu a poslednú pripomienku, napriek tomu, že tie prostriedky sú také nedostatočné, dynamika rastu dlhov sa znížila, samozrejme, v dôsledku reštrikčných opatrení, ale boli nevyhnutné, pretože trpezlivosť a vlastne aj schopnosť dodávateľov dodávať viacej nad určitú hranicu dlžôb je vyčerpaná a akékoľvek ďalšie dramatické prehlbovanie dlžôb by viedlo pravdepodobne k samovoľnému vyrovnávaniu bilancií, a to je vlastne nekontrolovaný proces konkurzov so zablokovaním účtov, ktoré vidíme, že sa deje blokovaním účtov a odvádzaním všetkých peňazí z účtov nemocníc potom veriteľom.
Či bude mať dostatočne pozitívny efekt návratná finančná výpomoc na úrovni takmer 2 mld., je otázne, pretože správanie sa veriteľov, tým že vedia, že sem prišli peniaze, sa mení, každý chce v čo najkratšom čase a najrýchlejšie získať späť peniaze. Chcem vás upozorniť, a teda dať do pozornosti to, že tie prostriedky, ktoré prišli, sú len 11 %, tvoria len 11 % celkových dlhov, tak si viete predstaviť, asi aká kapacita možnosti riešenia problémov tu je.
Toľko. Nechal by som radšej priestor na diskusiu. Teším sa na vaše otázky, na vaše názory a dúfam, že sa zhostím toho, aby som mohol odpovedať tak, aby ste boli spokojní.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi Šagátovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo poslanca Alojza Rakúsa, aby podal informáciu o prerokovaní správy vo výbore.
Nech sa páči.
Poslanec A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní správy o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti (tlač 277).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 275 z 25. júna 1999 pridelil správu o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti na prerokovanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval správu o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 7. júla 1999. Vo svojom uznesení číslo 53 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie a súčasne schválil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor konštatoval, že nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za klub SNS pán poslanec Zelník, za klub HZDS pani poslankyňa Aibeková a ďalej pani poslankyňa Belohorská.
Prosím, ako prvý vystúpi pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
správa, ktorú predkladá pán minister, hovorí len veľmi okrajovo a povrchne o situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Je to pohľad pána ministra a možno jeho kolegov z ministerskej kancelárie či zo zasadačky cez okno. Situácia je však v praxi už veľmi dramatická.
Musím konštatovať, že výsledkom doterajšej práce ministerstva zdravotníctva pod vedením jej ministra bolo prijaté množstvo zmätočných, nesystémových opatrení vrátane predložených a následne Národnou radou Slovenskej republiky prijatých zákonov. Práve tieto opatrenia a prijaté zákony posunuli zdravotníctvo na okraj priepasti až do predkolapsového stavu.
V správe sa účelovo dezinformujú poslanci Národnej rady. Už v úvode sa hovorí, že zdravotnícke zariadenia prešli do roku 1995 oddlžené. Prečítam časť nálezu správy Najvyššieho kontrolného úradu: "Do roku 1995 Všeobecná zdravotná poisťovňa vstúpila so záväzkami vo výške 3 034 112 tis. Sk z roku 1994 a k 31. 12. 1995 záväzky Všeobecnej zdravotnej poisťovne dosiahli výšku 2 972 780 tis. Sk, čo vlastne je dlhom zdravotníctva. Účtovne sa deficit vykazoval na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Okrem toho skrytá zadlženosť zdravotníckych zariadení, ktorá sa odhadovala na 50 mld. Sk, po roku 1990 naďalej narastala a narastá, čo, samozrejme, ovplyvňuje zvýšenú potrebu financií na každý rok. To máte ako s autom, čím je auto staršie, tým potrebujete väčšie prevádzkové náklady. Teda rezort sme nepreberali ako to nové auto, ale s poriadnym batohom problémov.
Pán minister v správe uvádza, že vinníkom je štát. Štát v tomto smere prenesene predstavuje alebo reprezentuje vláda. Pán minister, vy ste teraz členom vlády. Ako je to možné, že za 4 roky ako opozičný poslanec ste kritizovali predošlú vládu, že si neplní svoju morálnu povinnosť v odvodovej povinnosti za poistencov štátu, v decembri ste vyhlásili krízový režim, pred voľbami ste sľubovali, že zdravotníctvo bude prioritou, mali ste recept na každý problém, a výsledok? Zdravotníctvo dostalo oproti roku 1998, keď zohľadníme infláciu, balíček ekonomických opatrení, cenový nárast, zhruba o 3,5 mld. menej ako v roku 1998.
Pamätám si na debatu v zdravotníckom výbore, keď ste pranierovali svojho predchodcu pána doktora Soboňu za to, že do rezortu prišlo málo peňazí. Vtedy sa nám to snažila vysvetliť pani poslankyňa Aibeková, aké problémy boli vtedy so štátnym rozpočtom. Vy ste vtedy povedali: "Tak mal podať demisiu, ale nemal súhlasiť s takýmto rozpočtom." Ja to beriem, že to bolo zrejme asi len tak povedané z "mladíckej" nerozvážnosti.
Mnohé sľuby sú teraz - a nielen pre vás - už dávno zabudnuté. Napríklad aj vaše sľuby, že pri výbere riaditeľov sa budete riadiť vyložene kritériami odbornosti. Pred dvoma dňami uverejnili z vášho ministerstva správu, ako ste sa fantasticky tejto úlohy zhostili a zriadili ste dokonca nezávislú agentúru, ktorá posudzovala kandidátov, ktorí sa uchádzali na posty riaditeľov. Ja som si v tomto smere urobil poslanecký prieskum a uvediem iba dva príklady, ktoré hovoria za všetko.
Je to riaditeľ žilinskej nemocnice. Žilinská nemocnica dosahovala jednu z najlepších ekonomických, ale nielen ekonomických, ale aj odborných výsledkov v rámci Slovenskej republiky. Mohla slúžiť ako vzor práce a aj ekonomického správania sa manažmentu nemocnice. Prvé kolo boli psychologické testy, samozrejme, že tie povedia iba o tom, či kandidát je, alebo nie je vhodný na danú funkciu. Druhé kolo bola komisia, ktorej šiesti ľudia dali riaditeľovi štyri hlasy, ostatní kandidáti dostali po jednom hlase. Potom pán minister ešte zvolil, že adepti musia vypracovať zámer organizačnej štruktúry Žilinského kraja a nemocnice. Bol som si pozrieť tieto materiály a zaujímavá situácia. Ešte predtým riaditeľ žilinskej nemocnice dostal toto na spracovanie do 48 hodín, ďalší kandidát mal na to 10 dní. Bolo zaujímavé si pozerať a dať na stôl vedľa seba obidva tieto materiály. Zaujímavé, že tabuľky sa zhodovali, rozdiely boli len v lôžkach. Jeden chcel tri lôžka zmeniť, druhý päť lôžok. Pán minister to odôvodnil, že každý mal prístup k takýmto údajom, čiže vlastne tabuľky boli rovnaké. Jemu nebolo známe, že by mohol ten druhý adept nahliadnuť do tohto materiálu. Tretí kandidát mal úplne iný materiál. Nakoniec pán minister povedal, že toto rozhodlo a že preto zvolil tohto pána doktora za riaditeľa, hoci tento pán doktor vyhlásil už vo februári, že on bude riaditeľom nemocnice, pretože je v tej správne politickej strane.
Ešte okatejší príklad je príklad z Trebišova, kde dokonca aj oznámili pánu inžinierovi Farkašovi, že vyhral konkurz a pozvali ho do Bratislavy, aby si prebral dekrét. Keď prišiel po dekrét, tak pán minister mu povedal pred svedkami, že, bohužiaľ, má kontakty s opozičnými poslancami a nemá dostatočnú politickú podporu. Toľkoto na margo tých výberových konaní.
Ja si myslím, že by bývalo seriózne a čestné, pán minister, ja by som sa tomu nebránil, keby ste povedali: Som minister zdravotníctva a chcem spolupracovať s tými a s týmito nechcem. Je to čestné. A načo ste potom vyhadzovali peniaze na rôzne agentúry, ktoré mali len zakryť to nezmyselné divadlo výmeny, motivované vyložene politicky? Zaviedli ste v personálnej politike metódy šesťdesiatych rokov, ktoré sú dnes známe len z rozprávania - legitimácia, "kamaratšágy".
(Reakcia z pléna.)
Ak máte, pani poslankyňa, jeden jediný taký príklad, kde som urobil takúto výmenu alebo mojou zásluhou bola urobená politická výmena, beriem tú vašu poznámku.
V správe sa uvádza, že k zhoršeniu situácie vo financovací došlo aj pre rozširovanie siete. Bude sa to zdať až neuveriteľné, čo poviem, ale len čo pán minister sadol do kresla, v decembri výrazne rozšíril sieť zdravotníckych zariadení a tá sa naďalej rozširuje. Tu sú dôkazy.
V novembri 1977 ministerstvo zdravotníctva vydalo vyhlášku o sieti zdravotníckych zariadení. Bol to dokument, sumarizácia všetkých zdravotníckych zariadení, ktoré z pohľadu štátnej zdravotnej politiky boli potrebné. Mimo tejto siete ostatné zdravotnícke zariadenia nemali mať zmluvný vzťah s poisťovňou. Prečo to tak bolo? Odborné spoločnosti, najmä lekárska komora veľmi - aj pán minister to vtedy podporoval ako opozičný poslanec -, veľmi žiadali a veľmi trvali na tom, že veď ak má niekto odbornosť a zo zákona je možné udeliť licenciu, prečo by nevykonával takúto prax na priame platby. Napríklad plastickí chirurgovia a rôzne ďalšie odbornosti. Bola jediná podmienka, že tento lekár nemá mať zmluvný vzťah s poisťovňou. Samozrejme, vedeli sme to ustriehnuť vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale ostatné poisťovne v rámci náboru svojich poistencov veľmi rady podpísali s takýmto lekárom, napríklad poisťovňa Perspektíva, DRUZAP, zmluvy, aby títo lekári im potom naháňali pacientov ako poistencov. Stačilo teda len zobrať od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s kým má urobenú zmluvu, skonfrontovať to s vyhláškou a bolo by jasné. Ale pán minister urobil opatrenie, ja vám ho prečítam:
"Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 74 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov určuje sieť zdravotníckych zariadení Slovenskej republiky nasledovne: sieť zdravotníckych zariadení tvoria štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia uvedené v § 24 zákona Národnej rady a majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami v kapacitách a rozsahu skutkového stavu 4. januára 1999. Týmto opatrením sa rušia smernice ministerstva zdravotníctva z 25. novembra 1999 o sieti zdravotníckych zariadení zriaďovaných krajskými úradmi."
Tým sa dostali do siete, samozrejme, aj zariadenia, ktoré mali takýmto spôsobom pokútne popodpisované zmluvy, samozrejme, s poisťovňami, ktoré neskôr potom išli do likvidácie.
Netvrdím, že s obsahom vyhlášky sa mal pán minister stotožňovať, no bol to dokument, od ktorého sa dalo odraziť, následne mala prebehnúť akreditácia zdravotníckych zariadení, t. j. ich odborné posúdenie o materiálno-technickom stave a personálnom obsadení a na základe chorobnosti, potreby jednotlivých regiónov, dostupnosti, ale aj ekonomických možností na odbornej báze dotvárať sieť. Tu by sa ukázalo, ako bude finančne náročné zachovanie niektorého zariadenia, či nebude výhodnejšie a kam, do ktorého spádu potom budú pacienti presmerúvaní.
Pán minister sa však radšej vybral cestou tých spomínaných šesťdesiatych rokov, hľadania politickej podpory a súhlasu, či zdravotnícke zariadenie zostane, zruší sa, alebo sa bude budovať úplne nové. Považujem takéto hľadania súhlasov od politických strán za prejav alibizmu, ale zároveň aj neschopnosti. Neviem, načo potom stojíte na čele rezortu, ak za vás majú rozhodovať politické štruktúry.
Správa uvádza, že ste zmenili systém financovania, prešli na tzv. uzatvorený koniec, čo nie je pravdou. Prospektívny rozpočet nesplnil a ani nemohol splniť očakávanie zabezpečiť uzatvorený systém financovania. Ide totiž o kombináciu dvoch systémov financovania. Ak pevné sumy administratívne určené na úhradu výkonov lôžkovej zdravotnej starostlivosti majú charakter uzatvoreného spôsobu financovania, spôsob úhrady ostatných výkonov ich financovanie neuzatvára. Vážnym nedostatkom celej koncepcie je, že pri kalkulácii podielu nákladov jednotlivých poskytovateľov sa nevychádzalo z reálnych nákladov.
Ako to vyzerá v praxi? Predtým bola kapitácia kombinovaná s bodovým systémom, t. j. výkonovou zložkou. Lekári, ktorí boli v prvom kontakte, mali časť kapitácie plus výkonovú zložku. V tej výkonovej zložke mali, samozrejme, zahrnuté aj napríklad spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ako odobratie krvi, biochemické vyšetrenia. Dnes dostali len kapitáciu. Samozrejme, že tieto výkonové zložky, resp. spoločné vyšetrovacie zložky sa stali pre nich príťažou a všetko odosielajú do nemocnice, čím v nemocniciach narastajú náklady. Predtým bol lôžkodeň, dnes je prospektívny rozpočet, už ako som spomínal, nie je absolútne zohľadnené to, koľko to naozaj stojí.
A ako sa k tomu stavajú nemocnice? Každá nemocnica, samozrejme, si chce zachovať svoj rozpočet, a preto odmietajú pacientov z iných regiónov. Napríklad prijať do nemocnice, do krajských nemocníc môžu primári len po súhlase riaditeľa. Načo sme potom budovali alebo načo potom budujeme spádové oblasti a máme robiť v každej nemocnici všetko? Veď to bol zmysel transformácie zdravotníctva, aby sa isté výkony a isté liečebné procesy robili v centrách, kde budú na to jednak vybavení a po druhé budú na to dobre erudovaní odborníci. Predsa nie je možné liečiť alebo operovať, poviem, istú diagnózu raz za jeden rok. Ale to malo význam sústreďovať takéto ochorenia do istých centier, a teda tých pacientov potom podstatne lepšie a rýchlejšie vyliečiť, pretože sú podstatne lepšie skúsenosti. Ale teraz je to tak, že sa vlastne riaditelia bránia tomu, aby prijímali pacientov z iných okresov. To je teda výsledok prospektívneho rozpočtu.
Na strane 9 sa uvádza, že na máj budú zdroje 1,65 mld. Sk, ale predpoklad na jún - júl budú len 1,2 až 1,4 mld. Sk. Viete prečo? Ministerstvo zdravotníctva porušilo rozpočtovú disciplínu. Prečítam stanovisko ministerstva financií: "V apríli 1999 čerpalo ministerstvo zdravotníctva o 100 mil. Sk viac, ako bola určená suma, a v máji o 148 mil. Sk. Ide o hrubé porušenie rozpočtovej disciplíny. Ministerstvo financií Slovenskej republiky bude musieť realizovať sankcie vo forme zníženia rozpočtu o sumu vybraných prostriedkov."
Teda veľmi sme tým pomohli, že sme raz dali nemocniciam o 200 mil. korún viac, a preto je ten predpoklad menší, pretože sa to zase muselo naspäť vrátiť. Toto sú však len malé kopance, ktoré dostalo zdravotníctvo od pána ministra. Pán minister zasadil rezortu zdravotníctva niekoľko poriadnych rán, a to pod pás či od chrbta, ktoré posunuli zdravotníctvo na okraj priepasti do predkolapsového stavu.
Prvá z rán nasledovala popri malých hneď v decembri najmä nezmyselnými opatreniami v rámci vyhláseného krízového režimu, nehovoriac o tom, že podľa mňa pán minister zneužil právomoc verejného činiteľa, pretože vyzýval zdravotníckych pracovníkov, aby znížili výkony a neprijímali pacientov do nemocníc, čiže ošetrovali len akútne stavy. Niektorí súdni riaditelia to nemohli vydržať a upozornili na to, že keby znížili počet pacientov na 50 %, šetrili by len asi 6 %. Zato, že vás upozornili, už nie sú riaditeľmi. Ako to vyzeralo v praxi? Za plného stavu zdravotníckych pracovníkov boli pacienti preobjednávaní a doteraz sa s tým zdravotnícke zariadenia nevedia vyrovnať. Napríklad v chirurgických disciplínach sa operovali len akútne stavy, nemohli sa urobiť plánované operácie, ale čakalo sa, až kým sa nezhorší tak zdravotný stav až do akútneho a, samozrejme, tieto akútne stavy sa potom neobišli bez komplikácií. Samozrejme, že liečba bola o to nákladnejšia a dlhšia hospitalizácia. Čiže čo sa vlastne ušetrilo?
Ďalšia rana prišla v podobne novely zákona o Liečebnom poriadku, tzv. krízová kategorizácia. Prečítam, aby to nebolo, že opozičný poslanec nejakým spôsobom chce dehonestovať prácu, prečítam vyjadrenie Asociácie farmaceutických firiem: "Išlo o neodborné vstupy, ktoré zvíťazili. Asi na dve tretiny ide o technické chyby a jednu tretinu úmyselné a neodborné zmeny v uvedenom zozname, ktoré neurobil len jeden človek. Tieto zmeny znamenajú straty, a nie šetrenie v zdravotníctve. Niektorým firmám však prinesú veľký biznis." Ako to vyzerá v praxi? Paradoxom je, že na lacnejší liek si pacient musí doplatiť, ten drahší z tej istej skupiny je preplatený poisťovňou. Samozrejme, že to núti potom lekárov, aby predpisovali drahšie lieky, nehovoriac o tom, že na množstvo dôležitých liekov si pacient musí doplácať také vysoké sumy, že na ne jednoducho mnohokrát ani nemá.
Ja by som prečítal len niekoľko listov, kde píše pani Mária Knapová, píše to pánovi premiérovi, ja som to dostal iba na vedomie: "Váš pán minister zdravotníctva falošne vyhlasuje a robí z ľudí debilov a "sprosťákov", keď vyhlasuje, že na každý z uvedených liekov je náhradný aspoň jeden liek bezplatný. Nemá pravdu a pán minister nehorázne klame."
Mám tu list od pána z Prešova, ktorý mi poslal, že za sto tabletiek musí zaplatiť 4 270 Sk a má tu aj potvrdenie z kliniky hematológie a transfúziológie, kde sa píše: "Pri súčasnej krízovej situácii sa podporné lieky, ktoré sa podávajú pri špecifickej liečbe, nehradia. Náhradný liek podobného zloženia nie je."
Ďalší pacient - mám ich strašne veľa, ale ja som vybral len takú vzorku - 73-ročný dôchodca si musí každý mesiac na 56 tabletiek Xatralu, ktorý stojí 1 688 Sk, čo potrebujem na 28 dní, doplatiť 572 korún.
Krízová kategorizácia stála zo začiatku poisťovne asi o 60 mil. Sk viac oproti kategorizácii, ktorá bola predtým, nehovoriac o tom, koľko musí doplácať pacient. Ministerstvo zdravotníctva teraz však vykazuje, že celkovo sa na lieky vynaloží menej. Ale to nie je zásluha krízovej kategorizácie. Pán minister opatreniami tak prehĺbil deficit, že lekárne nemajú za čo nakupovať lieky a tak pacient ich nemôže zohnať, teda ich neužíva. Čo sa stane? Doteraz liečený pacient ambulantne, keďže neužíva lieky, tak sa mu zhorší zdravotný stav, že nakoniec skončí v nemocnici. Samozrejme, že náklady na liečbu sú podstatne vyššie. Ale to, čo je podstatné? Viete, čo takéto zhoršovanie chronickej choroby znamená. Dovolím si povedať, že týmto spôsobom zaviedol pán minister sociálnu eutanáziu v našom zdravotníctve, lebo pacienti, ktorí jednoducho nemajú na doplatenie na lieky, nemôžu ich užívať a potom už rozhodne len vis maior, prozreteľnosť, ako to s nimi skončí, ale obyčajne to končí nedobre - skorším odchodom z tohto sveta.
Iste máte v čerstvej pamäti mediálnu správu z júna tohto roku o úmrtí dvoch pacientov v kardiocentre v Banskej Bystrici, ktorí sa operácie nedožili. Chcel som, aby sme urobili poslanecký prieskum. Čo sa stalo? Predseda zdravotníckeho výboru pán Roman Kováč neodporučil urobiť poslanecký prieskum s tým, že najskôr si počkajme na správu z ministerstva zdravotníctva a jednoducho výbor hlasoval a demokraticky sa rozhodlo, že poslanecký prieskum netreba. Vzápätí ministerstvo zdravotníctva informovalo, že pacient zomrel, ešte keď neboli oni vo funkciách. Ja chcem upozorniť, že tu vôbec nešlo o konkrétne mená. Išlo o to, aby sme si skutočne pozreli, aké sú problémy. Tu nešlo o mená.
Ja som sa, samozrejme, nevzdal, mám predsa ako poslanec na to právo a šiel som za problémom. Najskôr, aby ste si urobili istú predstavu, ako to vyzerá v zahraničí. V zahraničí, napríklad v Nemecku na 1 mil. obyvateľstva pripadá 800 až 900 operácií v mimotelovom obehu. U nás by sa malo urobiť podľa odborníkov, aby sme sa priblížili k európskemu priemeru, aspoň 3 600 takýchto operácií do roka. Pán minister s úsmevom na tvári konštatoval, že veď čakajú na operácie pacienti aj v zahraničí. Áno, je možné čakať istý čas, záleží na ochorení, pretože napríklad pri ischemickej chorobe srdca, kde by pacient mal byť operovaný, keďže choroba pokračuje a istý čas sa prešvihne, ochorenie sa zhorší tak, že pacient prejde do štvrtého štádia, keď je vlastne na operáciu kontraindikovaný. To isté je napríklad pri operáciách očných šošoviek, že síce ho odoperujú, ale už pacient zostane navždy slepý.
Situácia nebola nikdy ideálna, vychádzajúc z ekonomických možností, ale i z personálneho obsadenia, ale počas štyroch rokov sme pripravovali podmienky tak, aby sa počty odoperovaných zvyšovali, a tým dostávali šancu na život ďalší a ďalší pacienti. Vytvorili sme ďalšie dve kardiocentrá. Ako to na Slovensku bolo, som pripravil takúto malú tabuľku a graf. V roku 1992 bolo takýchto operácií urobených 539, v roku 1994 737, v roku 1996 už 911, v roku 1997 995, v roku 1998 1 392. Samozrejme, že veľmi významne zaostávame za európskym priemerom, keď hovorím o počte 3 600 operácií. Ale kde sme sa dostali v roku 1999? Za 1. polrok sa urobí takýchto operácií asi okolo 410. My sme sa dostali na úroveň okolo roku 1995. To znamená nie dvaja pacienti, tu nejde vôbec o dvoch pacientov, okolo 400 pacientov je odsúdených na to, že sa na operáciu nedostane, a teda bude musieť zomrieť. Takýto je výsledok transformačných krokov a opatrení ministerstva zdravotníctva. Preto bol taký nezáujem alebo nesúhlas s robením poslaneckého prieskumu.
O postoji ministerstva zdravotníctva k ochrane zdravia obyvateľstva sme sa najlepšie presvedčili počas dioxínovej aféry. Hoci ministerstvo zdravotníctva má bdieť nad ochranou zdravia zo zákona, ani za desať dní nebolo schopné dať zákaz na dovoz a predaj potravín podozrivých z kontaminácie. Očakával som, pán minister, že zoznam bude poriadne široký, a to z dvoch dôvodov. Jednak aby skutočne neprenikli na náš trh alebo aby sa zastavil predaj čo i len podozrivých potravín. A na druhej strane, že tento stav sa využije pre naše domáce podnikateľské subjekty a našich domácich výrobcov, ktorí sa budú môcť o to viacej uplatniť na našom trhu. Bohužiaľ, dala sa prednosť zahraničným distributérom a výrobcom.
O nekompetentnosti práce vedenia ministerstva zdravotníctva svedčí fakt, že zákony sa predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní. Opakovane som upozorňoval, že dochádza k zneužívaniu či porušovaniu rokovacieho poriadku, lebo v takomto režime sa môžu predkladať zákony, ktoré majú zabraňovať škodám. Pán minister predložil zákony v takomto režime a práve tieto zákony zhoršili finančnú situáciu v zdravotníctve. Aby ste získali plastický obraz, kto vedie rezort zdravotníctva, aby ste lepšie pochopili súvislosti, musím niektoré veci objasniť z nedávnej minulosti, keď pán minister bol ešte poslancom.
V roku 1998, myslím, že to bolo na májovej alebo júnovej schôdzi Národnej rady, pán poslanec Šagát dal návrh a podporila ho väčšina poslancov, aby v zdravotných poisťovniach vykonal kontrolu Najvyšší kontrolný úrad. V septembri a októbri bežala kontrola v plnom prúde. No len čo sa pán minister posadil do kresla, kontroly dostali pokyn predčasne ukončiť svoju prácu. Bolo to prekvapenie pre mňa a verím, že aj pre vás. O zdravotnej poisťovni DRUZAP a Perspektíva sa vedelo z kontroly, aj keď musela byť ukončená včaššie, že sa v tejto poisťovni poriadne šafárilo. Pán minister už dávno medializoval, že tejto poisťovni bude odobraná licencia. V zdravotníckom výbore som sa pýtal, ako je zabezpečené to, aby nedošlo k tunelovaniu tejto poisťovne. Pán minister mňa aj ostatných ubezpečil, že je tam štátny dozor a ten bdie nad každou korunou. Teraz sme sa dozvedeli, že to nebola pravda. Pán minister nás presviedčal, a nielen on, že naliehavo potrebuje, aby novela zákona bola prijatá, pretože potrebuje odobrať licenciu a bez úpravy zákona sa to nedá. A ja som v dobrej viere nakoniec hlasoval za tento zákon. Až po schválení tohto zákona bahno vyplávalo na povrch.
Viete o tom, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že poisťovňa Perspektíva a DRUZAP neurobila účtovnú závierku za rok 1998, ani za 1. polrok 1999? To znamená, že jej záväzky sa iba odhadujú. Aj pohľadávky sú iba v odhadoch. Je to 1,5 mld., 2 mld.? Uplatní si ešte niekto nejaké pohľadávky na túto poisťovňu? Chýba dokonca dokumentácia v účtovníctve. Na účte, kde malo byť vinkulovaných 10 mil. Sk, nebol ani halier, nebola urobená inventúra. Toto všetko sa malo urobiť dovtedy, kým sa jej odoberie licencia, aby všetky tieto materiály sa doplnili, aby sa mohla odovzdať poisťovňa na likvidáciu. Do dnešného dňa tam nie je likvidátor. Ten, ktorý tam bol, odišiel, pretože povedal, že v takom chaose urobiť toto nevie. Do dnešného dňa údajne existujú stále ešte účty, na ktoré idú peniaze. Cez túto poisťovňu od októbra do mája prešla asi 1 mld. Sk. Údajne v tomto roku sa vyplácali prednostne peniaze najmä určeným zdravotníckym zariadeniam. Údajne išlo o zariadenia, ktoré boli vo vlastníctve majiteľov tejto poisťovne. A toto všetko mal urobiť štátny dozor, ktorý tam mal sedieť a ktorý mal túto poisťovňu pripraviť skutočne do likvidácie.
Teda za viac ako pol roka sa mal zabezpečiť odborný dohľad nad jej ďalšou činnosťou. O tom sa predsa muselo vedieť, že toto existuje. Ľudia poodchádzali aj s dokumentáciou, dnes už nikto toto nedá dohromady. Poisťovňa nemá licenciu a niet tej sily alebo tej páky, ktorá by niekoho prinútila. Dokonca si predstavte, že zamestnanci z poisťovne DRUZAP a Perspektíva čakajú na odstupné zo zákona. A keďže sme v zákone schválili, a upozorňoval som na to, aby nepreberala záväzky Všeobecná zdravotná poisťovňa, bude musieť vyplatiť týmto pracovníkom ešte aj odstupné vo výške asi 19 mil. Sk. To sa deje teraz, keď nie sú peniaze v zdravotníctve. Niečo hrozné!
Okrem toho, že sme zo zákona Všeobecnej zdravotnej poisťovni uložili, že musí prebrať záväzky, keďže už v poisťovni Perspektíva a DRUZAP boli exekútori a nemali jej čo zobrať, pretože oni si to vždy previedli cez nejaký iný účet, dnes sú exekútori vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Preto sa pán minister nechal už počuť v médiách a povedal, že treba ochrániť zdravotnícke zariadenia a treba prijať zákon, aby exekútor nemohol siahnuť na zdravotnícke zariadenia a popri tom teda aj na zdravotné poisťovne.
Toto sme urobili ako Národná rada, ja si myslím, že to nebolo náhodne. Toto podľa mňa bol vyložene zámer, ako zakamuflovať hospodárenie v tejto zdravotnej poisťovni. A potom si ísť spokojne ľahnúť pred Národnú banku aj s karimatkou. Zrejme bola poisťovňa dobrým sponzorom. Otázka je, či pred alebo po voľbách. Znie to až neuveriteľne, že v čase zlej finančnej situácie sa toto deje s vedomím, priamo s požehnaním pána ministra, pretože ja neverím tomu a nikto ma o tom nepresvedčí, keďže boli výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, čo sa v tej poisťovni deje, že idem niečo likvidovať a nedám veci do takého poriadku, aby to mohlo proste prebehnúť.
Ďalšia vec, ktorá prebehla v médiách, prebehla správa, že v martinskej fakultnej nemocnici stavebná firma z Prešova dostala zákazku v hodnote 100 mil. Sk priamym zadaním. Čudné bolo najmä to, že v takmer hladovej doline nedostala zákazku žiadna iná stavebná firma, ale práve z Prešova. Pritom ich je aj v Martine, v okolí Žiliny, v Žilinskom kraji, neviem to ani vymenovať, koľko ich je. Keď sme sa pýtali na túto skutočnosť pána ministra v zdravotníckom výbore, ani si nevedel spomenúť, že by snáď nejaká takáto zákazka mohla byť. Dokonca som bol obvinený ja, že ja by som o tom mal vedieť. Pri poslaneckom prieskume sme zistili, že pracovníci sekcie ekonomiky neodporúčali takéto priame zadanie, napriek tomu pán minister to proste podpísal, lebo ten majiteľ firmy, ktorý toto vybavoval, sa netají tým, že u Tibora, ako on hovorí, vybavil tie peniaze, no a prečo by mu mali peniaze utiecť.
O čo teda tu ide? V tom súhlase sa píše: "Potrebou urýchleného dobudovania kliniky nukleárnej medicíny, čo by umožnilo úspešne liečiť karcinóm štítnej žľazy vo vašom zdravotníckom zariadení namiesto liečenia, ktoré sa uskutočňuje v zahraničí." Nuž kto by namietal, panie poslankyne, páni poslanci, že by sme nechceli, aby sa liečili pacienti s rakovinou štítnej žľazy, kde sú vynikajúce výsledky, dokonca sa vyliečia pacienti, prečo by sme takéto niečo neurobili? V čom je však prapodstata? Prvou a druhou etapou sme vybudovali čističku a vyhnívačku vôd, kde sa nachádza rádioaktívny odpad. Tretia etapa, tá najnáročnejšia, spočíva v rekonštrukčných prácach asi v hodnote 20 - 30 mil. korún a v nákupe prístrojovej techniky v hodnote asi 70 mil. korún. No a o čo tu ide, keď tá firma vybavila peniaze, prečo by o ne mala prísť? Čiže stavebná firma najskôr urobí stavebné práce, potom sa urobí nejaké rokovacie konanie, ale, samozrejme, keďže sú už stavebné úpravy urobené, šité na mieru istého prístroja, nebude možné tam dať iný. No podľa mňa by bolo logické, že najskôr by sa vybrali prístroje alebo prístrojová technika a potom by sa povedalo: Páni zo stavebných spoločností, ktorí nám toto viete zabudovať?
(Hlasy v sále.)
Videl som.....
A toto je tretia etapa dostavby.