Čtvrtek 26. srpna 1999

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda,

vážený pán predseda vlády,

vážení členovia vlády,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som v mene organizačného výboru, resp. ústrednej komisie, aby som to správne nazval, vás srdečne pozval na oslavy 55. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa uskutočnia...

(Hlasy z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pokračuj.

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

... ktoré sa uskutočnia v Banskej Bystrici. Slávnostné stretnutie sa začne o 12.00 hodine, na ktoré vás srdečne pozývam všetkých. Aby bolo všetko jasné, funkcionári Národnej rady, a dovolili sme si osloviť poslancov z tohto regiónu, budú mať osobitné povinnosti v súvislosti so zahraničnými návštevami, preto majú aj osobitné pozvánky. Vás všetkých srdečne pozývam. Budete mať vyhradené miesta dolu na čestnom mieste. Vaše autá budú mať vyhradené parkovisko, na preukazy sa dostanete až do priestorov, takže niet žiadneho problému.

Prosím pekne, keby ste sa zúčastnili týchto osláv a tým vyjadrili aj svoj vzťah k tomuto štátnemu sviatku.

Ďakujem vám veľmi pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za informáciu.

(Ruch v sále.)

Upokojte sa, páni poslanci.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram bod programu -

hodina otázok.

Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou.

Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať sám.

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Vážený pán predseda Národnej rady,

panie poslankyne, páni poslanci,

za neprítomného pána ministra Kanisa bude odpovedať pán minister Magvaši, za pána ministra Kňažka pán minister Ftáčnik a za pána ministra Koncoša pán minister Mikloš.

Predseda NR SR J. Migaš:

Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite do 15 minút.

Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Brňáka a znie: "Stretli ste sa už s ministrom vnútra a generálnym prokurátorom v súvislosti s prehodnotením rozhodnutia prokurátorky, ktorá založila pána Poóra ad acta?"

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Pán poslanec, vo vašej otázke sú dve nepresnosti. Jednak nikdy som nemal úmysel sa stretávať s uvedenými funkcionármi s cieľom niečo prehodnocovať a po druhé prípad nie je založený ad acta. Vzhľadom na závažnosť prípadu som samozrejme mal záujem sa vecne informovať, v akom stave sa tento prípad nachádza. Tieto informácie som dostal od pána ministra vnútra, ale je jasné, že generálny prokurátor a vôbec prokuratúra je nezávislá inštitúcia. Nič viac a nič menej nebolo v tom mojom výroku.

Čo sa týka časti vašej otázky, kde uvádzate, že prokurátorka založila prípad ad acta, chcem vás informovať, že to tak nebolo. Samotné orgány prokuratúry zastávajú názor, že napriek zrušeniu uznesenia o stíhaní konkrétnych osôb stále trvá veľmi vysoký stupeň podozrenia, že k trestnej činnosti v rámci privatizácie došlo, a preto príslušné orgány v zmysle zákonov konajú ďalej.

Skončil som, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán premiér.

Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec P. Brňák:

Pán premiér, nehovoríte jednoducho pravdu, pretože ten výrok, ktorý som odcitoval v úvode ohľadne vášho stretnutia s ministrom vnútra a generálnym prokurátorom, bol interpretovaný úplne ináč a bol doslova neférový, ale takýto výrok ste neučinili ako člen vlády len vy. Spomeniem napríklad exministra Palacku, ktorý vyzýval motoristov, aby v noci porušovali zákon. Spomeniem generála Ivora, ktorý viackrát verejne doslova táral právne nezmysly. Spomeniem pána ministra Čarnogurského, ktorý sa snaží mocensky riadiť a ovládať súdy. Spomeniem ministra Černáka, ktorý nabáda šéfku Strediska cenných papierov, aby vedome konala protiprávne úkony, že on jej vybaví amnestiu.

Čiže v tomto smere si myslím a som presvedčený, že aj vy svojím výrokom ste chceli vedome a priamo zasiahnuť v rámci orgánov činných v trestnom konaní. Ako chcete, aby jednotliví občania v tomto štáte dodržiavali zákon, aby sa mu podriadili, aby mali dostatočne vyvinuté právne vedomie, ak členovia vlády a prípadne generáli prezentujú neúctu k zákonom a hlásajú doslova právny nihilizmus? To je moja podotázka, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán premiér, nech sa páči.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Ďakujem vám aj za podotázku, pán poslanec.

Veľmi ste si vlastne aj odpovedali, keď ste hovorili, že môj výrok bol interpretovaný. Keď si prečítam isté noviny, nájdem interpretácie mojich výrokov v rôznych podobách. Podstatné je, ako ten výrok zaznel. A ten výrok jednoznačne zaznel v tom zmysle slova, že mal som jednoducho záujem sa informovať, v akom štádiu je daný prípad, o ktorom sa rozprávame. Rovnako ste pred chvíľočkou uviedli, že vy si myslíte, že som chcel zasiahnuť. Ja vám tento názor neberiem, ale myslím si, že aj dikcia, ako ste ju povedali, vás usvedčuje, že skôr ide z vašej strany o politiku, ako o vecne položenú podotázku.

Neprichádza do úvahy, aby sme mocensky zasahovali do nezávislých inštitúcií, ako sú súdy, prokuratúra, a podobným spôsobom. Ale rovnako vy už viete za tých 10 mesiacov, že nestrpíme porušovanie práva, že nedopustíme, aby kauzy, ktoré traumatizujú spoločnosť, boli odkladané ad acta. Orgány si plnia svoju povinnosť a to vidím ako zrejme ten hlavný dôvod, pre ktorý ste v poslednom období tak osobitnejšie nervózny.

Ďakujem za otázku.

Predseda NR SR J. Migaš:

Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Engliša, ale ho nevidím v rokovacej miestnosti, čiže prejdeme k tretej otázke.

Tretia otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Hudeca a znie: "Z poslaneckého pôsobenia v kraji a okresoch zisťujem, že členovia vlády sa o ich prácu nezaujímajú a počas výjazdov ich obchádzajú. Čo je dôvodom takéhoto prístupu vlády ku krajským a okresným štátnym orgánom a k ich problémom?"

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Nie je pravda, pán poslanec, že členovia vlády obchádzajú okresné a krajské úrady, že sa nezaujímajú o prácu týchto štátnych orgánov. Výpočet aktivít členov vlády by bol veľmi dlhý, preto začnem aspoň sám sebou a veľmi stručne vás chcem informovať, že dosiaľ som uskutočnil celkom 25 výjazdov a s výnimkou dvoch som sa všade stretol s predstaviteľmi miestnej štátnej správy. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hudec, máte doplňujúcu otázku? Áno.

Nech sa páči.

Poslanec I. Hudec:

Nielen to, že predchádzajúca vláda systematicky rokovala v rámci výjazdových rokovaní vlády s predstaviteľmi okresných a krajských úradov, čo sa dá naozaj dokumentovať aj z hľadiska protokolov, ktoré z toho vychádzali, ale súčasne aj pravidelne pozývala predstaviteľov okresných a krajských úradov na rokovania vlády, kde sa prerokúvali problémy regiónov. Ja sa pýtam: Koľkokrát ste sa, pán predseda vlády, stretli s prednostami okresných alebo krajských úradov na porade, kde ste si mohli vysvetliť veci? Nemyslím teraz na individuálne rokovania. Pripravuje sa reforma štátnej správy. Nestretávate sa na takýchto systematických rokovaniach práve preto, aby sa k nej nemohli prednostovia okresných a krajských úradov a pracovníci týchto úradov vyjadriť?

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán premiér, nech sa páči.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Na priamu otázku koľkokrát vám odpovedám, že 23-krát som sa stretol s predstaviteľmi štátnej správy. Keď hovoríme o reforme verejnej správy, tu by som chcel povedať jednu dôležitú otázku, alebo dôležitý moment. Ide o veľmi vážnu vec, kde dôjde, pevne verím, aj k výrazným úsporám v štátnej správe, preto je potrebné, aby tieto základné idey, základné stratégie a koncepcie vznikali v prostredí, ktoré bude sledovať tú líniu, ktorú máme ako cieľ, to znamená preniesť čo najväčšie množstvo kompetencií a postupne aj finančných prostriedkov z orgánov štátnej správy na samosprávu. A myslím si, že keď hovoríme o štátnej správe, že na samom začiatku by nebolo najlepšie, keby tí, ktorých sa táto ťažká téma týka, ju chceli formovať. Preto sme našli iný mechanizmus, iný manažment. Ale nikdy nie je najdôležitejšie to, že koľkokrát sa stretneme, koľkokrát rokujeme, dôležitý je výsledok.

A keď konkrétne hovoríme o decentralizácii verejnej správy, ten výsledok hovorí, že sme schválili prvý zásadný dokument, stratégiu decentralizácie verejnej správy, ktorá hovorí, že do konca tohto kalendárneho roku bude hotová koncepcia, koncepčný dokument, ktorá hovorí, že túto aktivitu chceme rozvinúť k 1. 1. 2001, ktorá hovorí o konkrétnom časovom harmonograme, o rámcovom rozsahu kompetencií, ktoré chceme preniesť zo štátnych úradov na samosprávy. A tento dokument vlastne v súčasnom období celý ten zložitý a dôležitý proces spúšťa. Myslím si, že vždy najdôležitejší je výsledok. A konkrétne, keď ste vypichli túto tému verejnej správy, ten výsledok je evidentný.

Predseda NR SR J. Migaš:

Štvrtá otázka podľa vyžrebovaného poradia na predsedu vlády je od pána poslanca Pašku a znie: "Ktorá súčiastka na bicyklíku určuje jeho kvalitu? Najlepšia či najmenej spoľahlivá?"

Nech sa páči, pán predseda vlády.

(Hlasy z pléna.)

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Myslím, vážený pán poslanec, že môžete rovno prejsť k doplňujúcej otázke. (So smiechom.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?

Pán Paška, doplňujúca otázka, nech sa páči.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo.

Očakával som, že ako technik budete vedieť na túto otázku odpovedať, ale je zrejme veľmi zložitá, tak sa teda pokúsim naznačiť súvislosť medzi mojou ďalšou otázkou a predchádzajúcou otázkou.

Tak ako kvalita každého produktu je limitovaná jeho najnespoľahlivejšou súčiastkou, tak aj kvalita krátkej práce vášho kabinetu je poznačená viacerými aférami a neúspechmi za toto krátke obdobie. Od vášho nástupu k moci bola hodnota slovenskej koruny a tým aj úspory našich občanov znehodnotená o viac ako 20 %. V dôsledku chaotických hospodárskych opatrení bolo Slovensko preradené medzi krajiny s veľkými rizikami pre medzinárodné investície. Inflácia sa blíži k 15 % a miera nezamestnanosti k 20 %. Na jeseň sa očakáva ďalšie prepúšťanie zamestnancov štátnej správy - učiteľov, policajtov. V lekárňach nedostať lieky, lekári nie sú schopní poskytovať zdravotné služby, nemocní musia na niektoré zákroky čakať aj niekoľko mesiacov. Aféry okolo deblokácií, predaja licencií, reprivatizácie zaváňajú klientelizmom a diskreditujú nielen vašu vládu, ale aj politické zoskupenia, ktoré za ňou stoja. Ekonomickí experti vyčíslili hospodárske straty z nekvalifikovaných rozhodnutí vašej vlády na približne 150 mld. Sk.

Pýtam sa: Dokedy, dokedy budete takýmto štýlom pokračovať? Neprehodnotíte štýl vášho vládnutia, nebudete sa serióznejšie zaoberať tými opatreniami a tými krokmi, ktoré vedú k hospodárskemu úpadku Slovenskej republiky?

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec za túto doplňujúcu otázku. Je mi len ľúto, že som sa nedozvedel, že ktorá tá súčiastka je najdôležitejšia.

Je to vaše videnie vývoja Slovenska, pán poslanec. Moje je iné, diametrálne iné a dovolím si toto diametrálne iné videnie azda podoprieť svojimi argumentmi.

Vy ste hovorili o znehodnotení meny. Ja vám ponúkam obraz stabilizácie slovenskej koruny. Pozrite sa na výmenný kurz povedzme 17., 18. mája, pozrite sa dnes, kedy sa dostáva v niektorých dňoch slovenská koruna alebo jej vzťah k doláru pod hranicu 42 slovenských korún.

Rovnako sa pozrite na vzťah slovenskej koruny a euro. Je nesporné, že po období, keď bola slovenská ekonomika zaťažovaná mnohými úvermi, hlbokým prepadom štátneho rozpočtového hospodárenia sme boli nútení pristúpiť ku krokom, ktoré sa neprijímajú s najväčšou vôľou, ale nepochybne priniesli povedzme stabilizáciu slovenskej koruny. To je fakt, to je argument. A tak ako sme zvládli stabilizáciu slovenskej meny, slovenskej koruny, tak postupne dochádza k evidentnej stabilizácii celého slovenského hospodárstva.

Nie je mojou úlohou a nemám ani priestor, aby som hovoril o mnohých ukazovateľoch. Ale spomeniem aspoň vývoj zahraničnoobchodnej bilancie. Za pol roka 28 mld. Sk. Za júl je pasívne saldo už iba 1 mld. Sk. Je evidentné, že tie nožnice, ktoré sa nebezpečne roztvárali medzi exportom a importom, sa začínajú privierať, čo nepochybne je dobrým znakom stabilizácie slovenského hospodárstva.

Rovnako by som mohol hovoriť o tom, že sa nám darí zvládať splátky mnohých úverov, ktoré neskutočne zaťažujú slovenskú ekonomiku. Spomeniem aspoň splátky za Vodohospodársku výstavbu, za Železnice Slovenskej republiky v rámci Slovenských elektrárni, za Jadrovú elektráreň Mochovce a mnohé ďalšie.

Sú tu ďalšie signály, ktoré hovoria o tom, že slovenská ekonomika sa zotavuje. Je evidentný záujem zahraničných investorov. Iste ste si všimli, lebo pochádzate, myslím, z tohto kraja, lebo máte blízko, myslím si, že teda skôr váš kolega, že je veľká investícia na Dolných Kysuciach, že sa stavia fabrika, ktorá dá ľuďom prácu na Kysuciach.

Nedávno sme otvárali rovnako na zelenej lúke stavenisko v dedine neďaleko Martina, kde sa budú vyrábať poťahy na automobilové sedačky. Takéto investície sú pripravované v Žiari nad Hronom, neďaleko Košíc a vlastne vo všetkých regiónoch Slovenska. Aj to je veľmi jasný signál stabilizácie slovenskej ekonomiky.

A, pochopiteľne, mohol by som hovoriť aj o mnohých ďalších otázkach vnútornej politiky, zahraničnej politiky, ale skončím tým, čo nie je príjemné, povedzme ani mne, ani nám v tomto období kauzy, ako vy hovoríte.

Za vás sa kauzy vyrábali a ututlávali, my sa snažíme jednoducho s nimi poctivo vyrovnať.

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Upokojte sa, páni poslanci!

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Nie je to jednoduché, áno, je to naozaj tak. Nie je to jednoduché, to klbko je veľmi spletité, veľmi veľké, ale konáme pred očami verejnosti, konáme s otvorenými kartami a súčasťou tohto konania bude aj Národný program boja proti korupcii, ktorý predložíme do konca tohto roku.

Ďakujem veľmi pekne za otázku.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán predseda vlády.

Čas vyhradený na odpovede na otázky poslancov predsedom vlády bol vyčerpaný.

Pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

Prvú z vyžrebovaných otázok položil poslanec Andrejčák ministrovi Kanisovi. Otázka znie: "Koľko občianskych zamestnancov armády v posádke Trenčín prepustíte zo zamestnania v Trenčíne v súvislosti so sťahovaním Generálneho štábu do Bratislavy a koľko finančných prostriedkov ste na ne vyčlenili z rozpočtu?"

Odpovedať bude za pána ministra obrany pán minister Magvaši.

Nech sa páči, pán minister.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vzhľadom na to, že pán minister obrany Slovenskej republiky je oficiálnym delegátom dnešných osláv 55. výročia Slovenského národného povstania v Strečne, požiadal ma a pán premiér ma určil, aby som odpovedal na otázku pána poslanca Andrejčáka.

Tvorba koncepcie reformy Armády Slovenskej republiky vstupuje do záverečného štádia a vy, pán poslanec Andrejčák, budete mať ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť možnosť sa zoznámiť aj s konkrétnymi údajmi, čo sa týka profesionálnych vojakov a občianskych zamestnancov Armády Slovenskej republiky. Zatiaľ takýmito presnými údajmi v súčasnosti sa nedisponuje a, prirodzene, že v prípade ukončenia pracovného pomeru z dôvodu reorganizácie Armády Slovenskej republiky budú všetky zákonné nároky ako aj občianskych zamestnancov uplatnené v plnom rozsahu.

Chcem vás zároveň aj informovať o tom, že v posádke Trenčín sa má vytvoriť veliteľstvo pozemných síl Armády Slovenskej republiky, kde bude zamestnaná rozhodujúca časť súčasných zamestnancov Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky. Vzhľadom na menšie náklady vynakladania na občianskych zamestnancov chceme všade tam, kde nemusia byť profesionálni vojaci, zamestnať práve občianskych zamestnancov.

V druhej časti otázky, koľko finančných prostriedkov sa na tento účel vyčlenilo z rozpočtu, pán poslanec, treba odpovedať, že rozpočet na rok 2000 sa tvorí, existujú len východiská rozpočtu. V súčasnosti sa spracúvajú na jednotlivých rezortoch, a preto dnes nie je možné uvádzať, koľko finančných prostriedkov sa vyčlení na tento účel. Určite v štádiu schvaľovania rozpočtu potom bude možné plne dať informáciu Národnej rade Slovenskej republiky.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Andrejčák, chcete dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za odpoveď.

Samozrejme, doplňujúcu otázku chcem položiť.

Tá otázka znie v tom, že pokiaľ je mi známe, nie je vypracovaná žiadna teória na spôsob reorganizácie, ktorú idete robiť. Upozorňujem vás, že rozhodne najmenej dve tretiny ľudí z Trenčína musí pracovať v Bratislave, lebo ľudia tejto odbornosti v Bratislave nie sú. Takže iba táraniny o tom, že podstatná časť zostane na veliteľstve. Vážení, veliteľstvo pozemného vojska kedysi sa volalo oddelenie bojovej prípravy a malo 19 ľudí. Takže táraniny, prosím vás, neberiem. A chcem povedať, že neviem, že by uznesenie Národnej rady alebo vlády rozhodlo, že Slovenskú republiku ide pán Kanis zastupovať na Strečno.

Takže pýtam sa a tá doplňujúca otázka znie: Musia členovia vlády ctiť zákon, ktorým sme prijali rokovací poriadok, že má tu byť, alebo nemusí?

Ďakujem.

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, nech sa páči.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

K tej prvej časti, myslím si, pán poslanec, ako som uviedol, že bude dobre, keď vo výbore, ktorého ste členom, sa bude táto otázka prerokúvať a zrejme sa vám aj teoreticky, aj prakticky vysvetlí celý tento manéver, ktorý ide s cieľom jednak zvýšenia bojaschopnosti slovenskej armády, jej prispôsobenia sa požiadavkám, ktoré sú potrebné pre slovenskú armádu, ale zároveň aj efektívnosti Armády Slovenskej republiky vynakladaním prostriedkov na ňu.

K tej druhej časti by som chcel povedať, že v rokovacom poriadku, v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je umožnené, aby člena vlády pri otázkach a odpovediach zastupoval člen vlády. To je po prvé.

Po druhé, myslím si, že pripomenutie si 55. výročia Slovenského národného povstania práve na Strečne, kde boli rozhodujúce boje pred 55. rokmi, je minimálne taká dôležitá a významná udalosť aj z hľadiska medzinárodného, pretože má charakter skutočne medzinárodnej účasti francúzskych partizánov na tomto boji, že minister Kanis na Strečne dôstojne reprezentuje Slovenskú republiku.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benčat podpredsedovi vlády Csákymu. Otázka znie: "Vážený pán podpredseda vlády, moja otázka znie, čo ste urobili vo svojej funkcii v prospech národnostných menšín iného než maďarského etnika a predovšetkým však pre rómsku národnostnú menšinu?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR P. Csáky:

Ďakujem pekne.

Vážená Národná rada,

vážený pán poslanec,

po nastúpení do funkcie som považoval za najdôležitejšie, aby vláda vybudovala korektné a partnerské vzťahy ku všetkým menšinovým komunitám. Snažíme sa podľa toho riadiť našu činnosť, a ak sa vyskytnú niektoré vnútorné problémy alebo problémy medzi niektorými menšinovými komunitami, vláda nevzťahuje alebo nevstupuje do ich vnútorných problémov, myslím na určité vnútorné problémy v rámci rómskej komunity alebo medzi lídrami rómskej komunity. Myslím na určité problémy medzi rusínskou alebo ukrajinskou menšinou, považujem niektoré za ich vnútorné záležitosti a rešpektujeme ich rozhodnutie.

V zmysle toho, čo som povedal, sme vypracovali vládny program. Programové vyhlásenie tu bolo prezentované pred Národnou radou Slovenskej republiky a odobrené hlasovaním v tejto vzácnej snemovni. Všetky základné princípy, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády, sa podľa môjho názoru realizujú a realizovali. V zmysle tohto som zrekonštruoval Radu vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Tá rada pracuje teraz na úplne inej filozofii, ako to bolo v uplynulom štvorročnom období. Vzhľadom na to, že včera sa tu objavili požiadavky, aby som zverejnil alebo prečítal menný zoznam členov Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, dovoľte mi, aby som vám to tak učinil.

Predsedom tejto rady som ja, podpredsedom tejto rady je minister kultúry pán Milan Kňažko a členmi Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny sú títo občania Slovenskej republiky: Péter Kollár za kultúrnu organizáciu Csemadok, Anna Hechtová za Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Gyözö Bauer za Fórum maďarskej inteligencie, Gejza Adam za Rómsku občiansku iniciatívu v Slovenskej republike, Pavol Traubner za Kultúrny spolok židovských občanov na Slovensku, Marta Hrušovská za Český spolok na Slovensku, pán Vasiľ Turok za Rusínsku obrodu, pán Juraj Cvečko za Chorvátsky kultúrny zväz, pani Gertrúda Grézerová za Karpatskonemecký spolok na Slovensku, pán Dimit Dimo za Kultúrny zväz Bulharov a ich priateľov na Slovensku, pán Tadeuš Blonsky za Spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku, pán Ivan Laba za Zväz Rusínov a Ukrajincov a pani Ing. Jaroslava Kovalčíková za Spolok Moravanov na Slovensku.

Chcem ešte povedať, že v tomto mennom zozname sa nenachádza zástupca Rómskej inteligencie za spolunažívanie, a to z toho dôvodu, že v tejto rómskej politickej strane došlo k rozštiepeniu a každá z oboch strán mi navrhla kandidáta. Ja som sa rozhodol, že počkám na súdne rozhodnutie. Vec je na Krajskom súde v Banskej Bystrici a po rozhodnutí súdu, samozrejme, budem akceptovať toho zástupcu, ktorého súd uzná za legitímneho.

Chcem vás ešte informovať, že na zasadnutia rady, rada, samozrejme, pracuje na základe štatútu a štatút bol odsúhlasený vládou Slovenskej republiky, sú prizývaní títo členovia: 1 poslanec z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny patriaci k národnostnej menšine alebo etnickej skupine určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny, 1 zástupca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky určený ministrom práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 1 zástupca Ministerstva školstva Slovenskej republiky určený ministrom školstva Slovenskej republiky, 1 zástupca Ministerstva kultúry Slovenskej republiky určený ministrom kultúry Slovenskej republiky, 1 zástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky určený ministrom vnútra Slovenskej republiky, 1 zástupca Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky určený ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a splnomocnenec vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny.

Ďalej som bol aktívny pri vytvorení sekcií na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky v zmysle vládneho programu a odboru pre menšinové školstvo na Ministerstve školstva Slovenskej republiky.

Ako som už vás včera informoval, na rozdelenie finančných prostriedkov, ktoré sú v štátnom rozpočte garantované na podporu menšinových kultúr, boli vytvorené rôzne komisie na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky na základe odporúčania menšinových komunít alebo menšinových kultúrnych zväzov. Dovoľte mi, aby som zverejnil aj kritériá prerozdelenia týchto finančných prostriedkov. Tieto kritériá sú zosúladené v piatich bodoch.

Prvé kritérium je počet príslušníkov národnostnej menšiny. Údaje sa používajú, samozrejme, z oficiálneho sčítania ľudu z roku 1991.

Druhým bodom sú možnosti rozvíjať svoju kultúru do roku 1989. Toto kritérium vychádza zo skutočnosti, že viaceré národnostné menšiny nemali vyše 40 rokov možnosť rozvíjať svoju kultúru a jazyk, čím nastala doslova situácia ohrozenia existencie postihnutej menšiny. Oproti podporovaným menšinám si tieto musia nanovo budovať organizácie, periodiká a vydávať vlastnú literatúru. To znamená, dostanú trošku viac ako iné menšiny.

Tretím kritériom je vnútorný potenciál národnostnej menšiny. Každá národnostná menšina má historickým vývojom a osídlením daný odlišný vnútorný potenciál pre rozvoj vlastnej kultúry. Tento potenciál je iný pri početnejšej, v kontinuitnom osídlení žijúcej menšine než pri málopočetnej menšine žijúcej v diaspóre. To znamená, menej početné menšiny dostávajú relatívne vyššie percento.

Štvrtým kritériom je financovanie v uplynulých štyroch rokoch. Je skutočnosťou, že niektoré kultúrne organizácie národnostných menšín boli v uplynulých rokoch vôbec alebo nedostatočne financované a táto skutočnosť sa zohľadňuje pri prideľovaní financií na tento rok.

A piatym a posledným kritériom je podpora spoločných projektov viacerých menšín. Táto komisia, a to aj pán minister kultúry veľmi víta, ak niektoré kultúrne zväzy spolupracujú a predložia spoločné projekty na realizovanie kultúrnych záležitostí.

Ďalej mi dovoľte, aby som vás informoval o tom, že môj úrad od februára do apríla vypracoval program tolerancie k menšinám. Je to program, ktorý sme predložili aj do programu Phare. Ten program bol podporený, dokonca bol uznaný ako modelovo veľmi pozitívny program. Takto bol hodnotený aj v Bruseli. A veľmi dúfam, že aj ďalší program, ktorý pripravujeme v týchto mesiacoch, a to je Minority Development Programme, to znamená Program rozvoja menšín, ktorý bude mať zhruba výšku 3 mil. euro, tiež dostane podporu v Bruseli.

Dovoľte mi, aby som vás veľmi stručne informoval aj o legislatívnych úlohách, ktoré sme si vytýčili na tento rok, rok 1999. Bol to zákon o používaní jazykov menšín. Ako určite viete, tento zákon bol niekoľkokrát prerokovaný aj v Rade vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny. A ja som rád, že niektoré návrhy, ktoré boli tam vypracované, sa dostali do finálnej verzie zákona. Aj keď nie som rád, že nebola akceptovaná Národnou radou Slovenskej republiky ani vládou Slovenskej republiky 10-percentná hranica, ktorá by skutočne prispela menej početným menšinám. Ďalej sú v tomto zozname zákon o Slovenskej televízii, kde by sa mala novelizovať časť o národnostnom vysielaní; zákon o Slovenskom rozhlase, taktiež časť o národnostnom vysielaní; zákon o divadelnej činnosti; zákon o zriadení Fondu národnostných kultúr; tlačový zákon; zákon o menšinových organizáciách a zákon o financovaní menšinových kultúr - aspoň základné črty tohto zákona.

Dovoľte mi, aby som vás informoval aj o tom, že všetky menšinové kultúrne organizácie majú teraz nových riaditeľov na základe konkurzov. Konkurzné konania boli realizované takým spôsobom, že o týchto osobách rozhodovali komisie, ktoré boli zostavené z pracovníkov ministerstva kultúry, z pracovníkov krajského úradu, ale hlavne zo zástupcov menšinových komunít, aby oni skutočne mohli ovplyvňovať tie rozhodovacie procesy.

Snažím sa udržovať tiež kontakty so všetkými organizáciami. Bohužiaľ, v tejto veci sa musím priznať, že sa mi nepodarí zúčastniť sa na všetkých podujatiach, na ktoré dostávam pozvánky. Na tento víkend napríklad mám 15 pozvánok a, samozrejme, nemôžem sa zúčastniť všetkých podujatí. Takže budem musieť si vyberať. Áno, v sobotu sa zúčastním osláv 55. výročia Slovenského národného povstania.

Dovoľte mi, aby som vás na záver ešte informoval o aktivitách ohľadne rómskej problematiky, na ktoré ste sa špecificky alebo špeciálne pýtali. Chcem úvodom zdôrazniť, tak ako som aj včera urobil, že riešenie rómskej problematiky je veľmi komplexnou úlohou, nielen pre vládu, nielen pre vládneho úradníka alebo pre vládnych úradníkov, nielen pre štátnu správu, ale pre celú spoločnosť. Súčasťou tohto riešenia musí byť hľadanie správneho modelu spolunažívania občanov rómskej a nerómskej národnosti v Slovenskej republike.

Chcem zdôrazniť, že ochrana práv občanov patriacich k rómskej národnostnej menšine v žiadnom prípade nemôže znamenať tolerovanie nedodržania zákona zo strany ktoréhokoľvek občana. Zákony Slovenskej republiky platia, samozrejme, pre každého občana Slovenskej republiky a akýkoľvek pozitívny prístup k riešeniu vo veci alebo v procese riešenia vecných problémov rómskej komunity nemôže znamenať tolerovanie nedodržania zákona. Ak dovolíte, odstránil som v decembri minulého roka a v januári tohto roka tie kritizované prvky, ktoré kritizovali samotní rómski lídri. Obnovili sme dialóg s rómskymi organizáciami. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky na túto oblasť už sa nevolá splnomocnenec pre občanov potrebujúcich osobitnú pomoc, pretože samotná rómska komunita a rómske organizácie to považovali za dehonestujúce. Pán splnomocnenec, ktorý bol vymenovaný vládou Slovenskej republiky, je občan rómskej národnosti. Domnievam sa, že má pozitívny vzťah k tej práci, ktorú vykonáva, a domnievam sa, že to robí dobre.

V týchto týždňoch dokončujem obsiahly vládny materiál na riešenie rómskej problematiky, koncepciu, ktorú vláda Slovenskej republiky mieni prerokovať v septembri. Po vybudovaní jeho sekretariátu som realizoval dva okrúhle stoly, kde som oslovil rómsku komunitu, rómske organizácie. Na prvom tomto okrúhlom stole sa zúčastnil aj pán Max Van der Stoel, vysoký komisár OBSE, ktorý sa vyjadril veľmi pochválnym spôsobom o tomto podujatí. Výsledky oboch okrúhlych stolov sú zakotvené v publikáciách, ktoré, samozrejme, vám môžeme dať k dispozícii, a na základe týchto dvoch okrúhlych stolov sa vypracovali konkrétne rómske projekty. Ako som vás už informoval, vláda Slovenskej republiky rozhodla podporiť konkrétne rómske projekty, na túto oblasť je vyčlenená určitá suma v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na tento rok.

Dovoľte mi, aby som na základe aj včerajšej požiadavky vás informoval aspoň o tých najvážnejších alebo najdôležitejších projektoch. Najdôležitejším projektom podľa môjho názoru je projekt Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorý bol vypracovaný na zavedenie tzv. nultých ročníkov pre rómske deti. Ide o to, že učitelia sa budú zaoberať špecificky rómskymi deťmi, ktoré majú 5 - 6 rokov. Pripravia ich na určité civilizačné návyky a aby si zvykli na to, akým spôsobom sa robí alebo vykonáva vyučovací proces v základných školách. Na tento projekt vláda Slovenskej republiky vyčlenia 2 mil. Sk na 1. polrok.

Ak si želáte, potom, samozrejme, v príslušnom výbore môžem dať k dispozícii aj zoznam tých základných škôl, kde to bude realizované. Zoznam bol zostavený Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a bude manažovaný ministerstvom školstva.

Druhým veľmi dôležitým programom je program vo výške 1 842 tis. korún a je to projekt realizácie ľudských práv Rómov. Tento projekt bol vypracovaný Kanceláriou splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie rómskej problematiky. Tento projekt pozostáva z troch častí a bude zabezpečovať sústavnú činnosť, výchovnú činnosť pre Rómov, poslancov samosprávy, pre starostov Rómov, pre starostov a poslancov Nerómov z tých regiónov, kde žije veľmi silná rómska komunita, pre príslušníkov mestskej polície, pre úradníkov samosprávy a pre úradníkov miestnej štátnej správy.

Tretím veľmi dôležitým projektom je podpora projektu Úradu vlády na zabezpečenie summitu Vyšegradskej štvorky v Bratislave 10. decembra. Ako je vám určite známe, 10. december je Deň ľudských práv. My sme si dovolili osloviť našich partnerov v krajinách Vyšegradskej štvorky a som veľmi rád, že prijali pozvanie. To znamená, 10. decembra bude summit Vyšegradskej štvorky v oblasti ľudských práv a v oblasti rómskej problematiky a toto stretnutie sa uskutoční pod záštitou pána prezidenta Slovenskej republiky.

Ďalším veľmi dôležitým projektom je podpora vydania učebnice pre základné a stredné školy pod názvom Kapitoly rómskych dejín. Výška tohto projektu je 1 157 000 Sk. Považujem, vážený pán poslanec, za veľmi dôležitý aj projekt Slovenskej televízie vo výške 452 000 korún, kde organizujeme alebo kde sa nahrávajú špecifické a špeciálne projekty jednak pre rómsku komunitu a jednak pre Nerómov o Rómoch, aby sa znížil stupeň, prípadne stupeň intolerancie v našej spoločnosti voči príslušníkom rómskej menšiny.

Ďalej podporujeme ďalšie menšie programy. Dovoľte mi, aby som len pomenoval projekt Jechnetane Roma, je to rómska organizácia v Moldave nad Bodvou, projekt Krajského úradu Prešov na podporu 6 pracovníčok Obecného úradu pre sociálnu terénnu prácu v obci Jarovnice, projekt Krajského úradu Trnava, je to veľmi zaujímavý projekt, podpora Kresťanského združenia Slovo života v Modre vo výške pol milióna slovenských korún, projekt Roma Novohrad, kde v Poltári na Strednom odbornom učilišti sa bude organizovať od 1. septembra špeciálna rómska trieda pre veľmi nadané rómske deti.

Vážený pán poslanec, o ďalších podrobnostiach, samozrejme, vás môžem informovať v prípade, ak budete mať záujem o osobné stretnutie v tejto veci.

Dovoľte mi na záver, vážené dámy, vážení páni, povedať ešte jednu vec. Samozrejme, na tomto poste veľmi starostlivo musím sledovať aj určité iné diania v spoločnosti a z titulu svojej funkcie občas považujem za potrebné reagovať na určité skutočnosti. Ako už aj včera som urobil, dostal som list, bol som oslovený jednou medzinárodnou organizáciou. Táto organizácia kritizovala určitý článok, ktorý bol zverejnený v Slovenskej Republike, v denníku Slovenská Republika. Ako včera, tak aj dnes cítim potrebu, aby som sa verejne ohradil proti všetkým formám intolerancie a antisemitizmu, ktoré sa objavili v akomkoľvek orgáne vrátane denníka Slovenská Republika, a domnievam sa, že aj do našich novín, aj do politiky, aj do Národnej rady Slovenskej republiky patrí určitý stupeň kultúry.

(Ruch v sále.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP