Druhý deň rokovania
19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. augusta 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram pokračovanie prerušenej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ambróš, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Baco, pán poslanec Drobný, pán poslanec Gajdoš, pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Hort, pán poslanec Ištván, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Kačic, pani poslankyňa Kadlečíková, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Lexa, pán poslanec Suchár, pán poslanec Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Kresák a Orosz.
Žiadam vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisov.
Overovateľov žiadam, aby hodinu po začiatku rokovania uzavreli prezenčnú listinu.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosil by som pána navrhovateľa, je už na svojom mieste aj pán spravodajca, čiže môžeme pokračovať v rozprave alebo začať rozpravu k tomuto bodu.
V rozprave najskôr vystúpia písomne prihlásení zástupcovia poslaneckých klubov a potom ďalší poslanci v poradí, ako sa písomne prihlásili. Ako prvý vystúpi pán poslanec László Nagy. Po ňom pani poslankyňa Tóthová za HZDS.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
slová návrhu na odvolanie podpredsedu vlády Pála Csákyho z funkcie, podľa ktorých podpredseda vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj z celej svojej agendy zahrnujúcej aj rómsku otázku sa venoval iba dvom problémom, a to zavedeniu dvojjazyčných vysvedčení a prijatiu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, sú nepravdivé a účelové. Odbornej, ale i laickej verejnosti na Slovensku je známe, že podpredseda Csáky je zodpovedný za vládnu politiku v oblasti ľudských a menšinových práv, ako aj v oblasti regionálneho rozvoja. Vytvoril a vedie Radu vlády pre národnostné menšiny, Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, Výbor ministrov pre drogové závislosti a Radu vlády pre regionálnu politiku. Koordinuje činnosť Sekcie menšinovej kultúry Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a odbor menšinového školstva Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ani laickú verejnosť netreba nijako presviedčať aj o iných aktivitách podpredsedu Csákyho, ako, z čoho ho obviňujú poslanci HZDS, lebo pán Csáky je aktívnym činiteľom našej mediálnej scény. Vďaka svojej aktívnej mediálnej politike všetci sme mohli byť informovaní o jeho každom politickom kroku, o všetkých jeho aktivitách v rôznych oblastiach.
Bez nároku na vyčerpávajúci zoznam vymenujem iba niektoré aktivity mimo už spomínanej problematiky dvojjazyčných vysvedčení a zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Napríklad pán Csáky ako podpredseda vlády hneď, ako sa ujala funkcie vláda, vypracoval vyhlásenie vlády o tolerancii vzájomného porozumenia a dobrého spolunažívania všetkých občanov z novembra 1998. Od svojho nástupu do funkcie vedie nepretržitý dialóg s predstaviteľmi rómskych občianskych organizácií a politických strán.
Bol autorom a organizátorom vyhlásenia vlády a aktivít pri príležitosti 50. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v decembri minulého roka. Rekonštruoval a vytvoril novú politickú filozofiu Rady vlády pre národnosti, ako aj nové zloženie tejto rady. Zorganizoval a realizoval konkurzné konanie pre čiastkové programy PHARE pre rómsku komunitu na Spiši. Viedol a uskutočnil výber a vymenovanie splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku.
Realizoval spolu so svojimi spolupracovníkmi, ale aj s ostatnými členmi vlády a ostatných organizácií príslušné časti Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Vytvoril spoluprácu a rokoval s predstaviteľmi celoštátnej samosprávy Slovákov z Maďarska.
Urobil všetko pre to a nakoniec úspešne sa podarilo vyčleniť samostatnú finančnú sumu zo štátneho rozpočtu na spolufinancovaní rómskych projektov.
Zorganizoval dva okrúhle stoly za účasti rómskych strán, organizácií a expertov a vypracoval analýzu situácie rómskej menšiny na Slovensku. Zorganizoval a zúčastnil sa na vypracovaní vládnej koncepcie riešenia problémov rómskej komunity. Vytvoril spoluprácu s predstaviteľmi českej vlády v oblasti ľudských práv národnostných menšín s osobitným zreteľom na rómsku menšinu. A nakoniec ako posledné spomeniem vytvorenie nového modelu spolupráce s predstaviteľmi tretieho sektora v našej krajine, spoluprácu, ktorú predchádzajúca vláda zanedbala.
A ako absolútne poslednú aktivitu pripomínam alebo spomeniem prípravu stretnutia okrúhleho stola vládnych činiteľov Vyšehradskej štvorky a expertov k rómskej problematike európskych inštitúcií.
Na základe aj uvedeného môžem konštatovať, že tvrdenie poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany o jednostrannom pôsobení podpredsedu vlády vecne neobstojí. Je zrejmé, že opozičným poslancom ide o politický účel zdiskreditovať predstaviteľov vlády, o čom svedčí okrem iného aj priebeh rozpravy vo výboroch a okrem iného aj vystúpenie predstaviteľa predkladateľov. Nejde teda o vecnú argumentáciu, ale vyjadrenie politického stanoviska politickej opozície vlády.
Poslanci Strany maďarskej koalície preto nepodporujú návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu, lebo podpredseda vlády Pál Csáky sa naďalej teší ich dôvere.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Nagya za SMK - pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Hudec a ako posledný pán poslanec Dušan Slobodník. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Mám len tri krátke poznámky k vystúpeniu pána poslanca Nagya.
Pán poslanec Nagy, my sa naozaj, verte mi, neusilujeme diskreditovať členov súčasnej vlády, myslím si, že oni sa svojou činnosťou diskreditujú sami. Vy ste tu spomínali niekoľko veľmi zaujímavých vyhlásení, ktorých autorom bol pán podpredseda vlády, a pripisovali ste to k jeho dobrým činom. Je to naozaj chvályhodné, keď sa pán podpredseda usiluje vydať napríklad vyhlásenie o dobrom spolužití. Myslím si, že by bolo oveľa prospešnejšie pre Slovensko, keby sa o to dobré spolužitie všetkých občanov Slovenska aj usiloval, nielen deklaroval to v nejakých vyhláseniach. Lebo vieme veľmi dobre, že aktivity pána Csákyho skôr smerujú k opaku.
A k tým okrúhlym stolom, ktoré organizoval pán podpredseda. Viete, jedna vec je niečo organizovať a druhá vec je, aké výsledky prinesú tie okrúhle stoly. Pán podpredseda organizoval okrúhle stoly, pri ktorých rokoval s predstaviteľmi Rómov a výsledkom bol exodus Rómov do Fínska.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Hudec.
Nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Rád by som podčiarkol niekoľko myšlienok z vystúpenia pána poslanca Nagya. Veľmi ma prekvapilo, že takto verejne priznal riadiacu činnosť podpredsedu vlády v dvoch suverénnych rezortoch - v rezorte kultúry a v rezorte školstva, hoci to zaobalil do veľmi jemného slova koordinuje, ale z tých poznatkov, ktoré mám, je jasné, že ich v podstate riadi, čiže sa vytvoril jeden nelegitímny ústredný orgán štátnej správy.
Druhá skutočnosť, ktorá je veľmi dôležitá, tu nejde o osobu pána Csákyho ako osobu. Iste, že môže mať dôveru, môžu si ho ľudia vážiť. Ide o výkon funkcie, ktorý je postavený na veľmi zlom programovom vyhlásení vlády, ktoré ešte aj tak deformuje skutočný výkon funkcií. Myslím si, že v tomto prípade ide naozaj o hodnotenie vecí v prospech alebo neprospech Slovenskej republiky, v prospech alebo neprospech tohto štátu. Ide o to, či po likvidácii, postupnej likvidácii ekonomickej nezávislosti a zvrchovanosti tohto štátu nepríde na rad aj likvidácia faktická, politická a zahraničnopolitická. Sú to veľmi vážne veci, ktoré nemožno prehliadať, a to, že bolo zle postavené programové vyhlásenie vlády, postavilo veľmi zlú pozíciu pre podpredsedu v tejto funkcii a výkon tejto funkcie v intenciách, v duchu programového vyhlásenia vlády je taký, aký je. Preto jednoducho my musíme na to upozorňovať, aby si voliči v budúcich voľbách dali veľký pozor na možný podvod, politický podvod, ktorý naň uskutočnili 11 predstavitelia politických strán, ktorí nepovedali, čo chcú urobiť, že si urobí jeden konglomerát, ktorý bude vlastne sprisahaním proti zvrchovanosti tohto štátu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Myslím si, že to, čo tu povedal pán poslanec Nagy, to skutočne je také krásne, že keby bolo nejaké poslanecké a ministerské nebo, tak rovno by bolo treba tam dopraviť pána Csákyho za to všetko dobré a vzletné, čo tu urobil. Pravda je však iná. Navyše sa rozhorčoval pán predseda výboru Nagy nad tým, že toto je politický útok. No ja si myslím, že funkcia ministra a podpredsedu vlády o to väčšmi a predsedu vlády ešte o to väčšmi, ale teraz ide o podpredsedu, je politická funkcia. A politické chyby, ktorých sa dopustil pán podpredseda vlády Csáky, sú také, že skutočne ich nemožno prehliadať.
Ja, samozrejme, jadro poviem vo svojom vystúpení, ale jednoducho, keď sa tu hovorí o regionálnom rozvoji, tak bolo by treba zopakovať a myslím si, že sa to tu ešte zopakuje veľakrát, že v regionálnom rozvoji urobil pán podpredseda vlády, pričinil sa o to prinajmenej svojou funkciou, že zo všetkých miest na južnom Slovensku, ktoré mali možnosť zasahovať do rozhodovacej funkcie, boli odstránení Slováci a zostali tam len predstavitelia buď povoľní maďarskej národnostnej menšiny, alebo priamo príslušníci tejto národnostnej menšiny. To je najväčšia zrada na Slovensku, ktorej sa dopustil a dopúšťa aj táto vláda ako celok, neuvedomujúc si, že sa jej to vráti ako bumerang a že tieto veci bude treba naprávať. Ja žiadam o poslanecký prieskum v južných okresoch, aby sa ukázalo, z akých postov boli odstránení nielen predstavitelia takpovediac "mečiarizmu", ale predstavitelia slovenského národa, ktorí tam zastávali dôležité funkcie. Pán predseda, to je aj vaša povinnosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová za klub Hnutia za demokratické Slovensko.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,
prichodí mi za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko v Národnej rade Slovenskej republiky bližšie ozrejmiť a zargumentovať návrh pána poslanca Cupera na odvolanie podpredsedu vlády Pála Csákyho. Pretože argumentov je neúrekom, rozvrhnem argumenty do troch skupín.
V prvej skupine budem hovoriť o pôsobení podpredsedu vlády Csákyho v oblasti rómskej otázky, ktorá je vlastne ťažiskom návrhu na jeho odvolanie, v druhom okruhu budem hovoriť o pôsobení podpredsedu vlády v oblasti regionálneho rozvoja a v treťom okruhu budem hovoriť o nenáležitom pôsobení podpredsedu vlády, ktoré je nedôstojné postavenia a poslania podpredsedu vlády samostatnej suverénnej a zvrchovanej Slovenskej republiky.
Možno niekomu sa bude zdať moje vystúpenie obšírne, možno sa najdú hlasy, ktoré povedia, že poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko zámerne predlžujú rokovanie Národnej rady, tak ako tieto hlasy zazneli pri našich vystúpeniach k štátnemu rozpočtu. A môžem len v stručnosti povedať, že, žiaľ, naše pripomienky, ktoré tu v tomto parlamente odzneli a ktoré boli takto charakterizované, sa dnes ukazujú ako reálne, naplňujú sa a možno je chybou práve tohto parlamentu, týchto poslancov, ktorí tu sedia, že nepočúvali názory našich poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko.
S pozornosťou som si vypočula vystúpenia pána poslanca Lászlóa Nagya, ktorý ako svoj hlavný argument uviedol, že náš návrh je politicky účelový. Už aj z tohto dôvodu budem argumenty bližšie podopierať práve stanoviskami nie poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, ale stanoviskami predstaviteľov práve rómskej komunity, ktorej sa pán podpredseda vlády Csáky mal venovať, ktorej problémy mal riešiť a ktoré otázky vlastne boli jeho náplňou.
Z doterajšej praxe v parlamente som nadobudla poznanie, že i napriek argumentom tlačidlová mašinéria poslancov vládnej koalície sa tvrdo presadzuje. No i napriek tejto skutočnosti budem tu za Hnutie za demokratické Slovensko argumentovať, pretože je tu ešte mienka občanov Slovenskej republiky, sú tu ešte stenografické záznamy z rokovania, a to pre históriu nie je zanedbateľné.
Prvý okruh, v ktorom budem hovoriť o pôsobení podpredsedu vlády Pála Csákyho v rómskej otázke, začnem konštatovaním, že pri zostavovaní vlády bol vytvorený ďalší post podpredsedu vlády, a to post pre národnosti a regionálny rozvoj. Viacero ekonomicky rozmýšľajúcich občanov vyjadrilo rozhorčenie nad zvyšujúcimi sa nákladmi výkonnej moci aj v súvislosti s väčším počtom ministerstiev, znásobením štátnych tajomníkov a tak ďalej. Iní verili vo väčší priestor pre aktivitu v tejto oblasti a dospeli k názoru, že i keď to bude viac stáť, aspoň riešenie problémov sa pohne dopredu. Žiaľ, realita je dnes úplne opačná. Pán podpredseda vlády vo sa svojom pôsobení zameral len na agendu, ktorú si Strana maďarskej koalície doniesla do parlamentu, všetci vieme, ktorá je to, a ďalšie otázky zostali po dlhšie obdobie mimo jeho záujmu. Mimo jeho záujmov ostala aj problematika rómskych občanov. Dokonca i keď vyvinul nejakú aktivitu a kontakt s touto komunitou, navštevoval iba lokality, kde žijú Rómovia s maďarskou národnosťou.
Pokiaľ by pán podpredseda Csáky chcel reagovať na toto moje konštatovanie, že je nepravdivé, dovolím si uviesť, že som len citovala názor hlavného vajdu Rómov na Slovensku pána Lakatosa. Teda samotní Rómovia túto skutočnosť konštatovali. Teda nielen opoziční politici, ale samotná rómska komunita, ktorá veľmi jasne vníma nečinnosť Dzurindovej vlády v tejto oblasti, je nespokojná s pôsobením pána podpredsedu Csákyho a v jeho postavení vlastne riešenie rómskej otázky je jeho pracovnou náplňou.
Podpredseda Rómskej inteligencie za spolunažívanie jasne uviedol, teraz citujem doslovne jeho vyjadrenie: "Vicepremiér neprejavuje záujem o riešenie problémov Rómov. Tento jeho názor okrem viacerých denníkov bol uverejnený v Národnej obrode naposledy 23. 8. 1999. Pán poslanec Nagy, môžem vám citovať ešte aj ďalšie názory, aj budem, z mimovládnych organizácií, pretože ste povedali, že poslanci opozície vytvárajú a robia z toho politický účelový problém. Nie je to tak. Nie je to tak, samotná rómska komunita je nespokojná. Ja môžem len konštatovať, že pán podpredseda vlády neuskutočnil žiadne vytypovanie základných problémov rómskej komunity. Neuskutočnil žiadne vytypovanie etapizácie riešenia týchto problémov. Nevytypoval postupnosť naliehavosti ich riešenia. Jednoznačne podľa môjho názoru možno ešte uviesť, že pán podpredseda vlády mlčal, keď vláda drasticky zastavila výstavbu diaľnic, hoci mu muselo byť zrejmé, že rómske etnikum týmto počinom bude do veľkej miery zasiahnuté práve pri získavaní pracovných príležitostí. Stavba diaľnic totiž, a to si Mečiarova vláda plne uvedomovala, bola aj jedným z kamienkov mozaiky vytvárania pracovných príležitostí pre toto rómske etnikum.
Ďalej by som mohla uviesť, že pán podpredseda Csáky nepresadzoval urýchlené plnenie vládneho programu výstavby bytov, a to práve mohol u svojho straníckeho kolegu. Pri riešení rómskeho problému, to jest zmeny ich sociálneho správania, významnú úlohu hrá zapojenie do pracovného procesu. Osobne som hlboko presvedčená, že riešiť problémy rómskej komunity bez riešenia ich zapojenia do pracovného procesu vrátane vytvorenia právnych predpisov, ktoré by minimalizovali možnosť na účelné vyhýbanie sa práce, nie je možné. Preto podľa môjho názoru pán podpredseda vlády mal byť aktívny aj pri riešení týchto otázok. Projekt výstavby bytov by sľubne pomohol vytvoriť pracovné príležitosti pre určitú časť rómskej komunity a v prvej etape predovšetkým pre tú, ktorá chce a vie pracovať.
Po ďalšie, čo by som chcela zdôrazniť v tomto parlamentu, osobne ma zarazila absolútna pasivita pána podpredsedu Csákyho pri rušení takzvaného inštitútu osobitného príjemcu sociálnych dávok. Inštitútu, ktorý zaviedla Mečiarova vláda a ktorý v spolupráci so samosprávami sa úspešne rozbehol a čo je podstatné, získal veľké sympatie u značnej časti obyvateľstva. Tento Inštitút osobitného príjemcu sociálnych dávok totiž spočíval v tom, že neprispôsobivé osoby, a to i veľká časť rómskej komunity, nedostávali sociálne dávky vyplácané štátom do vlastných rúk, ale ich preberal na to zmocnený pracovník obce, ktorý mal kompetenciu podľa miestnych pomerov buď financovať všetky platby príslušných neprispôsobivých občanov, alebo popri financovaní týchto platieb, ako je nájomné, byt, elektrina, zaplatenie stravy deťom, bytov a podobne mohol im dávať aj poukážky na základné potreby denného života. Tento pracovník bol financovaný sčasti z financií obcí, ktoré prispievali na jedného pracovníka plus mínus 3 tisíc korún, a sčasti z okresného úradu práce, ktorý taktiež prispieval plus mínus 3 tisíc korún na pokrytie finančného zabezpečenia týchto pracovníkov.
Ako som spomenula, tento inštitút si získal veľké sympatie, sympatie jednak obyvateľstva a bol aj vo veľkej časti rómskej komunity postupne pozitívne prijímaný. Súčasná vláda však vzhľadom na úsporné opatrenia vo verejnej správe, vzhľadom na jej jednoznačný postoj len všetko škrtať a robiť reštrikčné opatrenia nenašla financie na plat takýchto pracovníkov, a teda tento inštitút sa postupne ruší a opätovne jednorazovú mesačnú sociálnu úhradu budú dostávať neprispôsobivé osoby, teda i časť rómskej populácie priamo do rúk.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je exemplárna ukážka nerozumných reštrikčných opatrení súčasnej vlády, ktorá neuvažuje o negatívnych dôsledkoch reštrikcie, len škrtá a škrtá. Škrtá aj tam, kde sa vlastne našlo nie všeliečiteľné, ale aspoň ako-tak motivačné opatrenie na riešenie niektorých problémov rómskeho etnika, najmä tak často kritizovaného prelievania sociálnych dávok do krčiem a pohostinstiev. Pár sto tisíc korún sa na sociálnych pracovníkov nenašlo, ale 30 miliónov na skupinu 76 ľudí do Soule, tak to sa našlo. Ponechám to bez ďalšieho komentára. Ale nemôžem nepoložiť otázku: A čo pán podpredseda vlády na rušenie tohto inštitútu? Nuž nič, nič ani na viaceré nesúhlasné hlasy v médiách. Nič ani po apeláciách. Neozýva sa ani po opise situácie Svinia a Jarovnice, kde názory starostu a prednostky sú výzvou na riešenie. Pokiaľ by si to pán podpredseda chcel predsa len dodatočne pozrieť, bolo to odpublikované v Pravde 17. júna 1999.
Po štvrté. Pánovi podpredsedovi vlády sa nepodarilo na rokovanie vlády presadiť ani komplexné prerokúvanie rómskeho problému hneď vtedy, keď vznikol takzvaný fínsky rómsky problém. Vláda, ktorá síce do svojho programu zahrnula diskusiu o rómskej problematike, prakticky neprijala žiadne opatrenie. Aby som bola vlastne spravodlivá, predsa len prijala, dohodla sa, že sa zorganizuje konferencia na riešenie rómskych problémov. No to teda veľmi účinne a rýchlo pomohlo riešeniu a pomôže riešeniu rómskych problémov. S týmto rokovaním vlády vyjadril nespokojnosť aj splnomocnenec vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej menšiny Vincent Daniel, keď pre TASR a SITA uviedol: "Tomuto bodu bol vzhľadom na jeho závažnosť venovaný malý priestor." Podľa slov Vincenta Daniela sa o dôsledkoch emigrácie nehovorilo vôbec.
Vážený parlament, stojí za povšimnutie, že vláda, ktorá presviedča občanov, ako i celú Európu o tom, ako ona všetko a zo všetkých síl robí pre vstup do Európskej únie, sa vôbec netrápi a nezaťažuje si svoju myseľ analýzou možných politických dôsledkov emigrácie Rómov, ale s pokojom a elegantne sa prehupne cez tento problém a odíde si na dovolenku s tým, že veď potom v septembri. A to je vláda koalície, ktorej obľúbeným predvolebným logom bolo: "Voľte nás, aby ste nemuseli emigrovať." Kým vláda dovolenkuje a preberá sa z dovolenky, v Dánsku, respektíve v Nórsku, ako aj v ďalších štátoch začínajú uvažovať o povinnom víze občanov Slovenskej republiky. A čo pán podpredseda Csáky na takýto postoj vlády? Aj on ako Vincent Daniel označil rokovanie kabinetu za formálne. Ako pre TASR a SITA uviedol: "Vláda odložila materiál a vážne sa nezaoberala krokmi, ktoré by mohli byť promptnými a adekvátnymi reakciami na súčasný stav."
Stav problému však ozaj bol a je taký, že vyžadoval promptné reakcie, a keď nie vlády ako kolektívneho orgánu, tak aspoň jej podpredsedu zodpovedného za tento stav. Nedočkali sme sa však. Energia pána podpredsedu sa asi vyčerpala pri dvojjazyčných vysvedčeniach a zákone o používaní jazyka národnostných menšín a tá, čo ostala, bola venovaná rôznym iným akciám vrátane organizácie svätoštefánskej slávnosti v Dóme svätého Martina a na Novej scéne, o čom sa ešte zmienim. Ako členka dvoch vlád viem, že každý minister, nehovoriac o podpredsedovi vlády, ak veľmi chce, presadí prerokovanie naliehavej veci, aj keď na mimoriadnom zasadnutí vlády, ale musí si za problémom stáť a musí veľmi chcieť. Ja som to realizovala v prvej vláde v roku 1992, keď šlo o platy sudcov, keď som tento problém štyrikrát za sebou presadila na rokovanie vlády, a predsa sme dospeli k úspešnému záveru.
Postoj pána podpredsedu Csákyho k rómskej otázke však bol laxný. Nie je to len moje konštatovanie. Viaceré rómske organizácie vyslovili nespokojnosť s pôsobením pána podpredsedu Pála Csákyho na poste podpredsedu a žiadajú jeho rezignáciu, lebo zlyhal. Napríklad Rómske reformné mládežnícke hnutie - žiadajú jeho rezignáciu. Bolo to odpublikované v Práci 6. júla 1999. Rómska inteligencia za spolunažívanie vyslovila obdobnú požiadavku, pričom jej podpredseda Tibor Lóran uviedol, že vicepremiér neprejavuje záujem o riešenie problémov Rómov - Národná obroda 23. augusta 1999. Obdobne Rómske združenie z Košíc vyzvalo pána podpredsedu Csákyho, aby odstúpil, lebo obhajuje len záujmy Maďarov na južnom Slovensku - Národná obroda 3. júla 1999. Ešte v júli 11 najväčších rómskych združení registrovaných na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky žiadalo vo svojej výzve prehodnotiť pôsobenie Pála Csákyho vo funkcii podpredsedu vlády. Z tejto skupiny najväčšiu nespokojnosť prejavila rómska inteligencia, RIS, ktorá podľa informácií z tlače napísala šesť listov Pálovi Csákymu a štyri listy Mikulášovi Dzurindovi ako predsedovi vlády a vraj ani na jeden nedostala odpoveď.
Nespokojnosť RIS vyplýva aj z toho, že ešte pred voľbami RIS podpísala s SDK dohodu o spolupráci z 24. augusta 1998, ktorá sa dosiaľ podľa ich názoru vôbec neplní. Ja si myslím, nech je RIS pokojná, SDK má aj zmluvu s občanmi a tiež ju neplní. RIS vyjadrila názor, že ak by sa dohoda bola plnila, dalo sa predísť mnohým problémom. Nespokojnosť Rómov sa dokonca stala motívom pre kontakt rómskej organizácie na ministerku zahraničných vecí Fínska pani Tarju Halonenovú, ktorú Rómske reformné mládežnícke hnutie požiadalo o rokovanie s rómskymi mimovládnymi organizáciami. Bolo to odpublikované v Práci 6. júla 1999. Všetky tieto skutočnosti, ktoré som len príkladmo uviedla, ešte by sa dali ďalšie, boli plne dostačujúcim dôvodom na to, aby Pál Csáky požadoval od vlády Slovenskej republiky, aby nielen formálne, ako to súhlasne s Vincentom Danielom aj on uviedol, sa zaoberala rómskou otázkou, ale bol to dôvod pre to, aby urýchlene prerokovala túto problematiku s návrhmi na opatrenia, aj keď nie riešiace situáciu, ale aspoň ju zlepšujúce.
Dostatočným signálom o neúnosnom prerastaní problémov z exodov Rómov pre pána podpredsedu Pála Csákyho nebolo ani vyjadrenie rakúskeho denníka Die Presse zo dňa 18. augusta 1999, ktoré uviedlo, že v prvých augustových dňoch sa opäť začala vysťahovalecká vlna Rómov zo Slovenska a ich cieľom, cieľovou krajinou sa stalo Belgicko. Ďalej bolo uvedené, že sú obavy, že po Veľkej Británii, Fínsku, Nórsku bude Belgicko ďalšou krajinou, ktorá zavedie voči Slovenskej republike vízovú povinnosť. Pán podpredseda vlády sa nemôže predsa uspokojiť s vedomím, že v Slovenskej republike nie je politické prenasledovanie Rómov. On ako podpredseda vlády musí robiť všetko pre to, aby minimalizoval odchod Rómov, ktorí vo svete tvrdia, že sú politicky prenasledovaní a rasovo diskriminovaní s tým, že musí pôsobiť na prevenčné inštitúty, ktoré vylúčia politické prenasledovanie a zastrašovanie diskrimináciou.
Každý náznak treba sledovať a reagovať. Toto totiž je veľmi vážna vec. Už 10. júla 1999 denník Pravda uviedol: "Je neúnosné, ak o úmysle Rómov emigrovať príslušné štátne orgány" - to sa týka pána podpredsedu vlády tiež vrátane SIS - "nič nevedeli. Argumentácia, že napríklad Slovenská informačná služba nemôže nasadiť svoje sledovacie prostriedky na zisťovanie turistických úmyslov nejakého etnika, je pokusom obhajovať neobhájiteľné." Všeobecne sa vie, že nešlo a nejde predsa o žiadne turistické úmysly. Dokonca minister vnútra sa dal počuť, že centrum organizovania týchto aktivít je niekde v Maďarsku. Túto perličku nebudem komentovať. Znamená to však, že ktosi sa pokúša rómske skupiny zneužiť. Možno sú hromadné pokusy emigrovať organizované s úmyslom poškodiť tento štát. Ak je to tak, potom dupľom mala štátna exekutíva, teda aj vláda, teda aj pán podpredseda vlády vážny a plne zákonný dôvod nielen na zber informácií, ale i na včasnú prevenciu, ba dokonca v odôvodnených prípadoch aj na represiu. To by však naša vláda musela mať prioritu riešenie vecí verejných, a nie sa zaoberať bezdôvodnou kriminalizáciou predchádzajúcej vlády a Slovenská informačná služba by nemala mať plné ruky práce s inscenovanými politickými procesmi. Otázka prevencie, ba i prípadnej represie v otázke hromadného exodu Rómov však nevyvolala u pána podpredsedu takú reakciu, akú bol povinný vyvinúť.
Po piate. Pán podpredseda vlády Pál Csáky od svojho nástupu nebol schopný do vlády predložiť koncepciu riešenia rómskej problematiky. V posledných dňoch sa síce dozvedáme, že nejaká už existuje a je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, avšak tí, čo sa s ňou oboznámili, nevyjadrujú sa o nej veľmi pochvalne. Podpredseda RIS Tibor Lóran okrem iných pripomenul, že je vypracovaná neodborne. Ostáva otázkou, prečo Pál Csáky nepokračoval napríklad na plnení koncepcie riešenia rómskej otázky, ktorú prijala a začala úspešne realizovať Mečiarova vláda. Osobne, je to môj osobný názor, dovolím si uviesť, že táto koncepcia bola dobrá, pán podpredseda vlády Kalman jej venoval veľkú energiu, a bola aj prijímaná subjektmi, ktoré ju mali plniť. Možno však táto koncepcia nebola ideálna, no bolo možné ju zlepšiť. Alebo všetko z Mečiarovej vlády treba zavrhnúť? Veď aj v sobotných dialógoch 21. augusta 1999 štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo priznal, že projekt pomoci rómskemu obyvateľstvu v čase transformácie zapojiť sa do života spoločnosti bol dobrý. Mnohí to však nechcú vidieť, ba dokonca niektorí, ako včera v Národnej obrode pán Boris Zala, zavádzajú, že ani jedna z predchádzajúcich vlád nemala koncepciu riešenia rómskeho problému.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pre úplnosť treba uviesť, že rómsky problém je celoeurópsky problém a na jeho riešenie bude treba spojiť sily štátov Európy. To však neznamená, že treba liknavým postupom nechať problém napučať a čakať na celoeurópske riešenie. Liknavý postup riešenia doviedol Slovenskú republiku do veľmi nevýhodnej medzinárodnej situácie, a to za stavu, že pre túto a súvisiace otázky bol vytvorený vo vláde Slovenskej republiky osobitný post podpredsedu vlády Slovenskej republiky. Pál Csáky, ktorý tento post obsadil, svoju úlohu podľa názoru poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko jednoznačne nezvládol. Niekto po zrážke vlakov odstupuje, iný po medzinárodnej blamáži s eleganciou jemu vlastnou nereaguje na početné výzvy občanov hlavne rómskej komunity ani na návrhy poslancov Hnutia za demokratické Slovensko na jeho odstúpenie.
Nemožno nekonštatovať, že podpredseda vlády Pál Csáky vedel a vie byť aktívny v obhajobe a presadzovaní niektorých menšinových záujmov. Významne sa angažoval aj pri presadzovaní financií, presnejšie uvedené, financií na zvýšenie sumy pre menšiny v štátnom rozpočte. Ako členka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti som požadovala odpočet, ako bola doposiaľ suma vyčerpaná, koľko bolo z nej vyčlenené pre rómsku komunitu na riešenie, samozrejme, jej problémov. Dodnes som sa však k informáciám nedostala. Myslím si, že z týchto financií najväčšia suma by mala ísť tam, kde sú najväčšie problémy. Najväčšie problémy sú nesporne v rómskom etniku. Preto ma bude zaujímať sledovať čerpanie, koľko financií zo 150 mil. Sk pôjde na riešenie problémov rómskeho etnika.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o ďalších dvoch okruhoch, v ktorých vidím dôvody na odvolanie pána podpredsedu vlády Pála Csákyho, sa zmienim oveľa stručnejšie ako o predchádzajúcom okruhu. Vieme, že popri úlohách, ktoré pánu podpredsedovi vlády prislúchajú v otázkach menšín a etník na našom území, má aj kompetenciu v oblasti regionálneho rozvoja. Je plne objektívne konštatovať, že ani na tejto kompetenčnej parkete nedošlo k pozitívnym posunom. Neboli vypracované projekty pre najviac zaostalé oblasti Slovenska. Neboli pre ne vypracované rozvojové projekty na získanie pracovných miest. Výsledkom, ktorý má hádam nastúpiť v septembri, je zriadenie agentúry pre regionálny rozvoj. Osobne si dovolím uviesť, budeme mať ďalší orgán, ďalších platených pracovníkov, som zvedavá, aký bude výsledok tejto agentúry.
Dovoľte mi, aby som prešla k poslednému okruhu, v ktorom sa chcem vyjadriť, pretože nemožno nespomenúť určité kroky pána podpredsedu vlády, ktoré poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko považujú za nenáležité a nedôstojné. Už v minulosti sme upozorňovali na to, že pán podpredseda vlády ako podpredseda slovenskej vlády uskutočňuje korešpondenciu v maďarskom jazyku. V tejto otázke som interpelovala aj predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, ako môže bez odozvy akosi prejsť porušenie zákona o štátnom jazyku. Pán predseda vlády, škoda, že tu dnes nie je, včera tu bol, mi odpísal, kde uviedol: "List pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky z januára 1999 bol vnútrostraníckou pozvánkou na stretnutie členov ministerského klubu Strany maďarskej koalície s pedagógmi a išlo teda o korešpondenciu SMK." Neviem, či to pán predseda vlády myslel vážne alebo či ma podceňuje, že keď ho interpelujem, že si veci neoverím, ale chcem z tohto miesta uviesť, že mám kópiu listu, ktorý uvádzal pán podpredseda vlády. Tam je jasne vytlačená hlavička - podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky a je tam jasne odpublikovaný štátny znak Slovenskej republiky.
Pýtam sa, odkedy vnútrostranícka korešpondencia Strany maďarskej koalície sa uskutočňuje so štátnym znakom Slovenskej republiky. Pýtam sa, ako je možné vnútrostranícku korešpondenciu uskutočňovať na náklady štátneho orgánu, vlády. Je mi veľmi ľúto, že pán predseda vlády robí zo mňa hlupáka. Ďalej by som chcela upozorniť, že na tomto liste nie je napísaná Bratislava, ale Pozsony 20. januára 1999. Obdobne pri organizovaní akcií, osláv Svätoštefánskej koruny, kde pán podpredseda vlády rozosielal pozvánky pre účastníkov na túto oslavu, ktorá sa uskutočňovala v Dóme sv. Martina a na Novej scéne, pozvánky boli rozosielané len v maďarskom jazyku. Toto by som už akosi prešla bez ďalšej komentácie, ale nie je možné prejsť bez komentácie dve nasledovné veci.
Napriek tomu, že poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko v slovenskom parlamente protestovali proti tomu, aby pán podpredseda vlády uvádzal Bratislavu na úradných listinách ako Pozsony, opätovne Bratislava je označená ako Pozsony, a na tejto pozvánke je označené Slovensko ako Felvidék. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je Slovensko len Felvidék Maďarska? Je možné, aby podpredseda vlády takto postupoval? Je možné, aby podpredseda vlády takto prejavoval svoj postoj k samostatnej suverénnej republike? Podľa môjho názoru nie, a aj toto by bolo samostatne na jeho odvolanie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to je všetko.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej, ktorá vystúpila za poslanecký klub HZDS, sa hlásia traja páni poslanci. Posledný pán poslanec Tkáč. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Vážená pani poslankyňa Tóthová,
s niektorými vašimi návrhmi na riešenie rómskej otázky sa dá aj súhlasiť. Žiaľbohu, my na rozdiel od vás neriešime teoretický problém Rómov na východnom Slovensku, ale sme nútení s nimi žiť. Žijeme a zažili sme 40 rokov ich prevychovávania, kde naše deti i my sme chodili s nimi do škôl, kde nám ich dávali do bytových domov, aby sme ich prevychovávali a kde šesť rokov vašej vlády pokračovalo v tomto geniálnom riešení rómskej problematiky. Spýtajte sa svojho pána kolegu, pána ministra vnútra, ako bude vystupovať v obci, kde je jedna tretina alebo jedna polovica nerómskeho obyvateľstva na Spiši, a ako sa budú títo občania správať k tomu, čo vy tu hovoríte, ako títo chudáci teraz trpia, ako nezamestnaní chudáci nemajú 2 tis. korún na mobilný telefón a nezaoberáte sa vôbec riešením otázok nerómskeho obyvateľstva. Zoberte si reálne príklady z vašej vlády. Nechcem spomenúť Jarovnice, kde bola živelná pohroma, nechcem spomenúť Prešov, kde došlo k vyhoreniu rómskeho obyvateľstva, kde táto skupina ľudí nebola ochotná priložiť ruku k práci a bola zvyknutá len brať a nedávať. (Hlasy v sále.)
Áno, ja som v týchto obciach bol, ja som im tam niesol potravinovú pomoc a veľká časť rómskeho obyvateľstva sedela na brehu a pozerala, ako ostatní ľudia na nich pracujú. Takže toto, ak má byť tak, že vy teraz chránite rómske obyvateľstvo proti nerómskemu, ja sa musím postaviť na stranu nerómskeho obyvateľstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Naozaj je ťažké reagovať teraz na poznámku po excelentnom vystúpení pána poslanca Kužmu, ale vrátim sa k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, pokoj.
(Ruch v sále.)
Poslankyňa M. Podhradská:
Pán podpredseda, prosím vás, aby ste urobili poriadok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nevykrikujte jeden na druhého.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Podhradská:
Pani poslankyňa Tóthová tu spomínala koncepciu pomoci rómskemu obyvateľstvu v čase transformácie zapojiť sa do života spoločnosti, ktorá bola vypracovaná za Mečiarovej vlády a hovorila, že sa o nej pochvalne vyjadril aj súčasný štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí pán Chlebo. Ja by som chcela pripomenúť, že nielen on, ale dokonca aj jeden z tvrdých kritikov tejto koncepcie podpredseda rómskej inteligencie Tibor Lóran sa o nej dnes vyjadruje veľmi pochvalne, a dokonca tvrdí, že by bol veľmi šťastný, keby dnes táto koncepcia bola a realizovala sa, lebo z toho programu a z tej činnosti, ktorú robí pán podpredseda Csáky, mu práve takáto koncepcia absentuje.
A ešte jednu poznámku, prosím. Pani poslankyňa Tóthová tu hovorila o nevídaných praktikách pána podpredsedu vlády, keď zneužíva štátne financie na to, aby si vybavoval svoju vnútrostranícku korešpondenciu. Nie je to, prosím, nič nové, nie je to až také nevídané. Za minulého obdobia boli veľké buchoty na Slovensku, prečo nedostal Csemadok peniaze. Nuž jeden z dôvodov, prečo Csemadok nedostal peniaze z ministerstva kultúry, bol aj ten, že už vtedy sa robili také praktiky, že Csemadok za štátne peniaze financoval vnútrostranícky život niektorých politických strán našich maďarských spoluobčanov.
Ďakujem.