Šiesty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
16. septembra 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram šiesty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: Bauer, Benčat, Budaj, Drobný, Dubovská, Kovačič, Krumpolec, Lexa, Mušková, Palacka, Tkáč.
Žiadam všetkých pánov poslancov, aby prítomnosť na dnešnom rokovacom dni dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.
V prerušenej schôdzi budeme pokračovať druhým čítaním o návrhoch zákonov, pri ktorých Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním o návrhoch zákonov, ktoré sme už prerokovali.
Kým príde pani ministerka financií, ktorá má predkladať zákon o bankách, prosím, aby sme pristúpili k prerokovaniu zákona, ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní, a to
vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 231 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 231a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil podpredseda vlády pán Ivan Mikloš.
Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení ďalších zákonov. Cieľom tohto návrhu zákona je zabezpečiť ďalšie priblíženie slovenského súťažného práva súťažnému právu Európskej únie v rámci procesu aproximácie.
Tento zákon bol v uplynulých rokoch hodnotený zo strany zástupcov Európskej komisie pozitívne, ale vzhľadom na prijatie zmien právnych predpisov Európskej únie upravujúcich oblasť hospodárskej súťaže je nevyhnutné v záujme plnenia záväzkov vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z Národného programu na prijatie acquis communautaire, ako aj z Partnerstva pre vstup v rámci snáh o integráciu do Európskej únie prispôsobiť už v platnom zákone o ochrane hospodárskej súťaže upravené právne inštitúty, prípadne vniesť do zákona úplne nové. Ide najmä o zavedenie pravidla de minimis, ktoré znamená, že ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa nevzťahujú na subjekty, ktorých podiel na trhu nepresahuje 5 %, ďalej zavedenie inštitútu individuálnej výnimky. A dôležitým cieľom tejto novely je aj odstránenie deformácie, ktorá bola spôsobená nadobudnutím účinnosti zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Švec, pán poslanec Harach, zaujmite miesto, odôvodňuje návrh zákona pán podpredseda vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Takže ďalším cieľom tohto návrhu je odstrániť deformáciu, ku ktorej došlo nadobudnutím účinnosti zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve, ktorý zo všeobecného zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž vyňal presne definovanú skupinu dohôd v oblasti poľnohospodárstva. Práve v súvislosti s týmto významným zásahom do zákona o ochrane hospodárskej súťaže je tento zákon z hľadiska Európskej komisie hodnotený negatívne a uvedená deformácia je chápaná ako problém, ktorý bude nevyhnutné vyriešiť, pretože v opačnom prípade zostane zákon o ochrane hospodárskej súťaže vo vážnom rozpore s právnymi predpismi platnými v Európskej únii.
Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam o podporu tohto vládneho návrhu novely zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Hókovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec L. Hóka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní. Dostali ste to ako tlač číslo 231, spoločnú správu ste dostali ako číslo 231a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 345 z 29. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999.
Návrh zákona bol pridelený výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne. Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválili podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 133 z 8. septembra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedení v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 31. augusta 1999 a uznesením číslo 127 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 24. augusta 1999 a uznesením číslo 59 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 7. septembra 1999 a uznesením číslo 123 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a odporúčania gestorského výboru. Dostali ste to, ako som vám už spomenul, pod číslom 231a. Týka sa to bodov 1, 2, 3, 4, 5. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 1, 3 a 5 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich, o bodoch 2 a 4 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.
Gestorský výbor v súlade s § 89 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky pristúpiť ihneď k tretiemu čítaniu, lebo predložený návrh je prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 4, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor súčasne poveril mňa uznesením číslo 133 z 8. septembra 1999 ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu k návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za informáciu o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Do rozpravy sa ústne hlási pani poslankyňa Kadlečíková. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa zapojila práve v tomto bode do rozpravy aj ja, a to vo vzťahu k rezortu pôdohospodárstva. Predložený dokument schvaľujem ako celok, dá sa s ním súhlasiť, pretože naozaj pripravuje podmienky na to, aby Slovenská republika harmonizovala svoju legislatívu, svoje podmienky s krajinami Európskej únie. Napriek tomu vo vzťahu k rezortu pôdohospodárstva - a treba zvážiť, či to nie je aj k iným rezortom - si kladiem otázku, či sa príliš neponáhľame a či do istej miery nepenalizujeme tak svoje poľnohospodárstvo, ale aj priemysel. Totiž nepriaznivá ekonomická situácia rezortu pôdohospodárstva, ktorá, dá sa povedať, že od roku 1990 je v dôsledku neriešenia systematických opatrení, neprijímaním týchto opatrení, je dnes najhoršia. No a ak my ešte zhoršíme situáciu tým, že otvoríme už aj dnes slabú ochranu trhu ešte viac, tak v tom prípade naše poľnohospodárstvo môže úplne skolabovať.
Argumenty, ktoré sú uvedené v predkladacej správe, nie sú celkom opodstatnené a nevychádzajú zo skutočnosti. Totiž tento zákon bol prijatý - zákon číslo 240 o poľnohospodárstve -, bol prijatý pred rokom a vtedy index rastu potravín a poľnohospodárskych výrobkov predstavoval v našej krajine 5,4. Dnes tento index za podmienok fungovania uvedeného opatrenia, ktoré dnes chceme zrušiť, predstavuje 0,2. Takže chcem povedať, že v žiadnom prípade toto opatrenie nemalo monopolný charakter u nás na Slovensku, skôr naopak, že v našom už subtílnom poľnohospodárstve to opatrenie malo skôr podpornú funkciu, aj keď už veľmi slabú. Pretože ak Európska únia dotuje svoje poľnohospodárstvo 60 percentami z celkovej produkcie, tak my dotujeme len 19 percentami. Ale to nehovorím ani slovo o tom, že vlastne je tu ešte obrovská dotácia na export všetkých komodít, ktoré sa v krajinách Európskej únie neuplatnia. A my na to nemáme prostriedky. Ale ubezpečujem, že protiinflačne, a to sa dočítame aj v správe o menovom vývoji, pôsobil jediný rezort, a to bol rezort pôdohospodárstva v prvom polroku 1999. Takže argumenty uvedené predkladateľom v dôvodovej správe sú preto neopodstatnené.
Zároveň ak chceme harmonizovať, tak harmonizujme tak, ako sa postupne približujeme k Európskej únii. Preto aj pôdohospodársky výbor po dôkladnom oboznámení sa so Smerni-
cou Európskej únie 2200, ako aj so zmluvou o Európskej únii v článku 38 rozhodol, že vlastne nejde o podmienky, ktoré sa týkajú slovenského poľnohospodárstva. Tam sa totiž hovorí o podmienkach fungovania spoločnej poľnohospodárskej politiky. V Slovenskej republike zďaleka neuplatňujeme spoločnú poľnohospodársku politiku. A myslím, že ani nikdy sa nedostaneme do situácie, že by sme percentuálny podiel dotácií zo súčasných 19 % už vôbec niekedy zvýšili. Opakujem, to nehovorím o exportných dotáciách, ktoré sú v krajinách Európskej únie navyše.
Protimonopolným úradom predložený posudok pána Simona Dixa z Talianska v týchto súvislostiach tiež nemá vysokú vypovedaciu schopnosť, a to preto, že v časti Účel novely hovorí o poľnohospodárskom priemysle. Poľnohospodársky priemysel predsa zákon číslo 240 nereprezentuje, je to zákon o poľnohospodárstve. A osobne si myslím, že je to slabá stránka toho zákona v tom, že sa nezaoberá potravinárskym priemyslom. Ak si premietneme potravinársky priemysel do Smernice 2200 Európskej únie, tak v tej chvíli to je už o niečom inom, pretože tam sú opatrenia prísnejšie. Takže tento názor znovu hovorí o zreteľnej chybe, a ja neviem, či bola úmyselná, či neúmyselná, pretože v angličtine sa hovorí o potravinárskom priemysle, ale už v slovenskom preklade pána Simona Dixa sa hovorí o poľnohospodárskej prvovýrobe. Takže tento dokument nemôžeme brať ako smerodajný.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si vás dovolím poprosiť, aby ste akceptovali návrh pôdohospodárskeho výboru, ktorý je progresívny a akceptovateľný. To znamená, že k tejto novele zákona prijmeme opatrenie, že dôjde k zrušeniu článku VIII zo zákona číslo 240, ale toto opatrenie bude platné od 31. decembra 2002, lebo takýmto spôsobom aj naše poľnohospodárstvo si môže vytvoriť podmienky a azda sa to aj naučí, keď sa dokáže viac chrániť pred ostatnými vo svojich krajinách lepšie podporovanými producentmi ako poľnohospodárskych prvoproduktov, tak aj spracovateľských produktov. Ja sa len pýtam, prečo chceme trestať vlastné výrobné rezorty - poľnohospodárstvo - týmto unáhlením. Európska únia nás o to vonkoncom nežiada.
Čiže akceptovanie návrhu pôdohospodárskeho výboru by znamenalo vyjsť v ústrety aj požiadavkám WTO, aj Európskej únie. A chcela by som poprosiť na záver, aby na rozdiel od správy predkladateľa, spravodajskej správy v dokumente 231a bod číslo 2 bol vyňatý zo všeobecného celkového hlasovania a aby sa o ňom hlasovalo osobitne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť ďalších faktických prihlášok.
Pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Chcem podporiť vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej v tom, aby sa akceptovalo uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, aby účinnosť predkladaného vládneho zákona bola dňom 31. 12. 2002. Zdôvodnenie spočíva v tom, že Slovenská republika zatiaľ v Európskej únii nie je, pritom zmluva o Európskej únii, konkrétne článok 38 hovoriaci o poľnohospodárstve, predpokladá vytvorenie spoločného trhu, jeho fungovanie a rozvoj. Ak sa neupraví v predkladanej novele zákona článok I bod 8, t. j. nevloží sa na konci ustanovenia účinnosť dňom 31. 12. 2002, dôjde k zúženiu možnosti zabrániť neželaným dovozom potravín na Slovensko, a to dúfam nechceme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Vážené kolegyne, kolegovia,
gestorský výbor prijal stanovisko nepodporiť tento návrh výboru pre pôdohospodárstvo výlučne na základe jednostranného vyjadrenia pána predsedu Protimonopolného úradu bez toho, aby sa zoznámil s dôvodmi svojich kolegov z výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré ich viedli k podaniu tohto návrhu. Tvrdím zodpovedne, že napriek tomu, že sme hlasovali proti takémuto odporučeniu, iba poslanci opozície, i väčšina kolegov z vládnej koalície bola pri tomto hlasovaní v rozpakoch a hlasovali za predovšetkým po argumentácií, že tento zákon je potrebné prijať v časovom limite. Prosím preto takisto, aby sme ešte raz zvážili dôvody, ktoré tu boli prednesené pani kolegyňou Kadlečíkovou, a vôbec stanoviská pôdohospodárov, a podporili tento návrh pôdohospodárskeho výboru. Logika hovorí jednoznačne, že takzvané monopoly, ktoré naši prvovýrobcovia vytvárajú, zďaleka kapitálovo nemajú na to, čo sa už odohralo v tomto štáte, teda reagovať pružne, adekvátne na všetky cenové ataky silných nadnárodných spoločností, ktoré už na našom trhu pôsobia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Chcem podporiť súčasne prebiehajúci návrh v pléne, ktorý vychádza z dôkladnej rozpravy vo výbore pre pôdohospodárstvo aj v kontraverzií s predstaviteľmi Protimonopolného úradu a myslím si, že v žiadnom prípade v tomto prechodnom období pri príprave našej republiky na vstup do Európskej únie nemáme pocit, najmä poľnohospodárski prvovýrobcovia, že by sme ohrozovali či už obyvateľstvo, alebo spracovateľov nejakými spolkami, ktoré by vlastne krivili cenovú hladinu.
Chcem poukázať na to, že sú štáty, ktoré sa pripravujú do Európskej únie a sú povedzme o krôčik ďalej, ako Slovinsko, ktoré prijalo v tomto období cenový zákon, kde štát vlastne má totálnu ingerenciu nad cenami, ktoré považoval doteraz za liberalizované a kde v podstate jasným spôsobom zasahuje aj do trhového mechanizmu. V tomto prípade nejde o zasahovanie do trhového mechanizmu, ide o to, aby tí, ktorí majú najnižšiu ochranu na svojom článku pôsobenia, boli ochraňovaní tým najzákladnejším, a to je zákon. To znamená, my bojujeme o nič iné len o to, aby to zostalo v zákone, aby to neprešlo do rúk štátnej úradnej moci, ktorú, samozrejme, nespochybňujeme, ale vždycky je určitým spôsobom subjektívna, pretože musí rozhodovať z rôznych pohľadov a má k tomu potom aj rôzne dôvody z hľadiska lobizmu, že rozhodne nesprávne. Preto je namieste, aby snemovňa toto opätovne posúdila a pripájame sa k tomu, aby to bolo v osobitnom hlasovaní odsúhlasené tak, ako to navrhol výbor pre pôdohospodárstvo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán navrhovateľ. Áno.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem sa vyjadriť k tomu, čo bolo teraz vlastne predmetom rozpravy, a to je otázka, či to doterajšie vyňatie poľnohospodárstva z platnosti zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa má predložiť do konca roka 2002, alebo nie. Z hľadiska vecného posudky Európskej komisie sú, myslím si, jasné. Myslím si, že nemá veľmi zmysel argumentovať tým, či je preklad správny, alebo nie, pretože ten preklad nemožno prekladať doslovne. "Agricultural industry" sa používa v angličtine ako výraz pre poľnohospodárstvo, čiže celkom evidentne ten posudok sa týka poľnohospodárstva. A ja mám pred sebou dokument, ktorý je vlastne zhrnutím posúdenia nášho práva z hľadiska súladu s právom Európskej únie, kde sa jasne píše, že toto ustanovenie zákona číslo 240 je v rozpore s komunitárnym právom a že jednoducho je požiadavkou na jeho zmenu.
Ale chcem povedať, že z veckého hľadiska nepredpokladám, že zrušenie tejto časti zákona číslo 240 sa negatívne dotkne poľnohospodárstva, najmä preto, že táto novela zavádza pravidlo de minimis, ktoré znamená, že zákaz kartelových dohôd sa bude týkať len tých subjektov, ktoré majú menší ako 5-percentný podiel na trhu. Čiže pokiaľ viem a pokiaľ som bol informovaný aj zo strany Protimonopolného úradu, toto je v súlade s právom Európskej únie a podľa tejto výnimky pravidlá de minimis by mala ostať možnosť aj pre absolútnu väčšinu poľnohospodárskych subjektov, aby jednoducho tieto kartelové dohody mohli pri týchto menších subjektoch uzatvárať.
A ďalej je veľmi dôležité, že inštitút individuálnej výnimky bude existovať naďalej. Len tú individuálnu výnimku bude udeľovať Protimonopolný úrad na žiadosť. Podľa dnešného právneho stavu je to tak, že tento proces je absolútne nekontrolovateľný. Ale podľa právneho stavu, ktorý navrhuje aj vláda, pretože vláda schválila túto novelu, musím povedať, že všeobecným súhlasom, len rezort pôdohospodárstva mal výhrady, tak ako má dnes výbor pre pre pôdohospodárstvo. Takže považujem túto novelu za potrebnú aj v tej oblasti, ktorej sa týka, vlastne toho odstránenia výnimky pre poľnohospodárske subjekty, a preloženie tej výnimky, respektíve predĺženie do roku 2002, do konca roka 2002, predpokladám, že nie je potrebné a nevyhnutné aj z hľadiska tých vecných argumentov, ktoré som povedal, aj z hľadiska posudkov Európskej komisie. Jednoducho, ak chceme byť súčasťou Európskej únie, musíme rešpektovať, že musíme plniť kritériá, ktoré sú na nás kladené. Preto veľmi podporujem to stanovisko gestorského výboru, ktoré navrhuje tento pozmeňujúci návrh neschváliť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušuje rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.
Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 308, spoločnú správu výborov máte ako tlač 308a.
Vládny návrh zákona z poverenia vlády odôvodní pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia Národnej rady,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila z poverenia vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 o bankách v znení neskorších predpisov.
Zopakujem len hlavné zámery pri predkladaní tohto zákona, tak ako už pri prvom čítaní som mala možnosť vás s nimi oboznámiť. Ide o veľmi významnú novelu zákona, ktorá rieši niekoľko okruhov, ktoré sú čiastočne aj vzájomne previazané. Rieši jednak otázky smerov činnosti bánk, hypotekárneho bankovníctva, posilnenia a postavenia bankového dohľadu Národnej Národnej banky Slovenska a podobne.
V prvom rade by som chcela upozorniť na to, že skúsenosti niekoľkých rokoch z vykonávania bankového dohľadu si jednoznačne vynútili posilnenie postavenia bankového dohľadu a práve z hľadiska tohto pokladám predkladanú novelu zákona za veľmi dôležitú. Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska mohla priamo zvolať mimoriadne valné zhromaždenia, aby mohla uložiť odvolanie vedúceho zamestnanca, člena štatutárneho orgánu, člena dozornej rady a rozširuje sa aj jej kompetencia pri znižovaní základného imania banky.
Druhý okruh, ktorý je veľmi dôležitý aj z hľadiska podpory rozvoja bývania, je ten, ktorý sa dotýka úprav hypotekárneho bankovníctva. V časti o hypotekárnom bankovníctve sa navrhuje zavedenie štátneho príspevku na zníženie úrokov z hypotekárnych úverov, a to vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte. V prechodných ustanoveniach sa hovorí, ako to bude riešené v roku 1999. Myslím, že to sú tie najdôležitejšie body novely zákona, ale predsa by som ešte chcela upozorniť na ďalší bod, ktorý sa dotýka vykonávania bankových činností nebankovými inštitúciami. Aj keď pri predchádzajúcej novele zákona sa čiastočne aspoň podarilo zamedziť, aby nebankové finančné inštitúcie sústreďovali len peňažné prostriedky od obyvateľstva, predsa len prax ukázala, že legislatíva pokrivkáva za skutočnosťou. Práve z tohto dôvodu navrhujeme v § 2 ods. 3 ustanoviť ďalšiu legislatívnu prekážku, aby tieto nebankové finančné inštitúcie nemohli poskytovať úverové zdroje. Myslím si, že aj táto legislatívna úprava by sa mala zaradiť medzi ďalšie, ktoré sme už schválili a ešte budeme schvaľovať v snahe ochraňovať vklady individuálnych vkladateľov a zamedziť tomu, aby s nimi nakladali nebankové inštitúcie.
Tým som vlastne zopakovala tie hlavné zámery zákona, tak ako ich predkladateľ predložil na prerokovanie v Národnej rade. K výsledkom prerokúvania vo výboroch by som sa potom vyjadrila neskôr.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Maňkovi, spoločnému spravodajcovi výborov, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj s odporúčaním gestorského výboru.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som vás z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 308), v druhom čítaní informoval o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o stanovisku gestorského výboru obsiahnutom v spoločnej správe k tomuto návrhu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 420 zo dňa 7. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v termíne ihneď.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci, a počúvajte pána spoločného spravodajcu.
Poslanec V. Maňka:
Prvé bolo odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť od výboru pre sociálne veci a bývanie - uznesenie číslo 93 zo dňa 8. septembra 1999. Ďalej odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi od Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky - uznesenie číslo 140 zo dňa 9. septembra 1999. A Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 188 zo dňa 9. septembra 1999 odporúča návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov vznikli pozmeňujúce návrhy, ktoré všetky sú obsiahnuté v spoločnej správe, ktorú máte všetci predloženú. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Predmetná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 192 z 9. septembra 1999.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som túto spoločnú správu predniesol na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnom návrhu po ukončení rozpravy k nemu.
To je všetko.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či chce v rozprave vystúpiť niekto a prihlásiť sa ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
(Hlasy z pléna.)
Faktické poznámky nie sú. Pani poslankyňa, faktickou poznámkou môžete reagovať len na ostatného rečníka. V rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Rozpravu som vyhlásil za skončenú, pretože sa nikto neprihlásil do rozpravy ani ústne.
Pýtam sa pani ministerky, či sa chce ešte vyjadriť.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ak dovolíte, chcela by som sa vyjadriť k spoločnej správe, aspoň k niektorým bodom. Tie body spoločnej správy, ktoré spresňujú znenie, majú legislatívnotechnický charakter, treba podporiť, aby sa zlepšil návrh zákona.
Námatkovo by som aspoň uviedla, sú to, myslím, body 1, 2, 4, bod 5 vlastne iným spôsobom rieši tie pôvodné ustanovenia, ale v zásade nemení zmysel toho ustanovenia. Rovnako bod 6, to sú body legislatívnotechnického charakteru. Nemyslím si, že o tom treba nejako osobitne hovoriť.
Chcela by som sa trošku pozastaviť pri bode 3, ktorý nahradzuje slovo "obmedzenie" slovom "pozastavenie". Týka sa to ustanovenia § 29 ods. 7, kde sa hovorí o výkone vlastníckych práv. Chcem len upozorniť, že pozastavenie vlastníckych práv je, samozrejme, silnejšie ako obmedzenie vlastníckych práv, aby si navrhovateľ jednoznačne uvedomil, čo týmto návrhom sa sleduje, a preto by som prosila pri hlasovaní potom veľmi starostlivo zvažovať.
Ďalej, myslím, že k tým ďalším jednotlivým bodom sa nebudem teraz vyjadrovať, takže v zásade by som podporila všetky body, ktoré navrhoval gestorský výbor. Nemenia zásadným spôsobom zámer predkladateľa, takže je možné ich podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie spravodajskej správy.
Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1882 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z.
ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 298 a spoločnú správu k tomuto návrhu zákona máte ako tlač 298a.
Prosím teraz ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú, aby z poverenia vlády odôvodnila predmetný návrh zákona v pléne Národnej rady.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Áno, ďakujem pekne za slovo.
Vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vás v stručnosti informovala o predloženej novele zákona o stavebnom sporení, pôvodné číslo zákona 310/1992 Zb. v znení zákona číslo 386/1996 Z. z.
Vládny návrh zákona smeruje k zlepšeniu podmienok na poskytovanie stavebných úverov, prípadne stavebných medziúverov, to znamená, že jeho zámerom je podporiť rozvoj bývania a zároveň podporiť aj možnosti rozšírenia financovania, pomocou ktorého by sa malo realizovať vo väčšom rozsahu stavanie individuálnych domov alebo bytov.
V čom sú zásadnejšie zmeny v predkladanej novele? Upozornila by som hlavne na jednu, ktorá sa týka rozšírenia okruhu stavebných sporiteľov z fyzických osôb aj na právnické osoby, čím sa do bytovej výstavby budú môcť zapojiť predovšetkým, predpokladáme, obce, ale aj iné právnické subjekty. Tieto však nebudú môcť čerpať výhodu v podobe stavebnej prémie.
Ďalšia závažná zmena v predkladanej novele zákona je obnovenie inštitútu priateľského sporiteľa. Tento inštitút bol zrušený pri predchádzajúcej novele zákona o stavebnom sporení, čím sa vlastne vylúčil pomerne značný okruh sporiteľov, ktorí nepredpokladali čerpať úvery, resp. medziúvery, ale podporovali a umožňovali vlastne nazhromažďovanie prostriedkov, ktoré sa potom používali tými, ktorí skutočne vstupovali do stavebného sporenia so zámerom čerpať stavebné úvery na rekonštrukcie, prípadne výstavbu bytových domov a bytov. Je však samozrejmé, že rozšírenie na priateľských sporiteľov bude mať aj určité dôsledky na štátny rozpočet. Myslím si, že v tomto smere ste boli aj informovaní. Predpokladáme však, že stavebné sporiteľne už na základe tejto novelizácie zákona budú poskytovať niektoré zvýšené prídely finančných prostriedkov a vo väčšom rozsahu budú umožňovať poskytovanie úverových zdrojov, čím ešte do konca tohto roku by sa mohol prejaviť pozitívny efekt tohto zákona.
Opakovane by som sa k spoločnej správe vyjadrila až po uzavretí rozpravy.
Ďakujem.