Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi.

Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Ošváthovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

Poslanec P. Ošváth:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač číslo 258), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 262 zo 14. júna 1999 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ste dostali všetci v tlači 258a, takže nebudem ich všetky čítať. Prečítam vám len stanovisko gestorského výboru k týmto návrhom, ktoré znie:

Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

1. podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu,

2. odporúča Národnej rade

a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k druhému čítaniu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Andrejčák. Zatiaľ som do rozpravy nedostal žiadne iné prihlášky.

Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

novela zákona Národnej rady číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky nie je vynútená vnútornými podmienkami ani vonkajšími objektívnymi vplyvmi na Armádu Slovenskej republiky, ale politickým rozhodnutím ministra obrany pána Kanisa, respektíve SDĽ, ktorú zastupuje.

V predloženej novele, ktorú sme navrhovali pri prvom čítaní tu v pléne Národnej rady a aj vo výbore pre obranu vrátiť, nie je riešené nič pre armádu také dôležité, čo by podmienky armády zlepšilo. Skutočným dôvodom je zmena uvedená v odseku 7 § 2b, kde je vložené vytvorenie výsadného postavenia pre ministra obrany vo vláde Slovenskej republiky. Iba o toto v skutočnosti ide. Ostatné formulácie v novele sú len zahmlievanie tohto skutočného cieľa a snahou urobiť novelu priechodnou v pléne Národnej rady.

Prečo som proti uzákoneniu výnimočných právomocí pre ministra obrany, ktoré sú navrhované v odseku 7 § 2b. Citujem: "Náčelníka Generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh ministra." Vieme z minulosti o tom spore, keď minister dával návrh, s ktorým vláda nesúhlasila, a to je vlastne reakcia. Tak po prvé, ako prvý dôvod je ten, že takéto výsadné právo nemajú ani podpredsedovia vlády, ani podpredsedovia Národnej rady. Nemajú právo teda bez súhlasu svojich šéfov alebo kolektívnych orgánov dávať návrhy prezidentovi na rozhodovanie. Minister obrany takéto právo má mať.

Po druhé, v Slovenskej republike tak ako v štátoch NATO už v budúcnosti nebude vymenovaný za ministra obrany profesionálny vojak s odbornou prípravou a príslušnou vojenskou praxou na operačnej a strategickej úrovni. Minister obrany Slovenskej republiky teda bude vždy politik civil, a teda nie je žiadny predpoklad, aby vedel odborne rozhodnúť o osobných a odborných schopnostiach náčelníka Generálneho štábu. Vždy bude tento minister odkázaný na osobné názory a návrhy ľudí, ktorí okolo neho pracujú. Bude vyberať z viacerých kandidátov a bude len správne, aby k takej vážnej funkcii sa vyjadroval aj orgán, ktorý za štát zodpovedá, a to je vláda. Nebude teda tento ani budúci minister obrany lepším odborníkom na veci vojenské než ktorýkoľvek iný člen vlády, a preto výsadné právomoci nepotrebuje.

Po tretie, nepochybujem, že ministrom zdravotníctva bude na Slovensku vždy lekár alebo človek so zdravotníckym vzdelaním, a nie železničiar alebo vojak. Rovnako ministrom pôdohospodárstva nepredpokladám, že by bol policajt alebo lekár, ale že to bude niekto z odborníkov poľnohospodárov. Aj v týchto rezortoch sú dôležité funkcie. Sú dôležité právomoci a títo ministri by právom ako odborníci požadovali, pretože vláda im nerozumie, že budú dávať prezidentovi návrhy priamo. To chceme dosiahnuť u ministra obrany.

Po štvrté, v skutočnosti nevidím žiadny dôvod na to ani žiadny štandard na to, že náčelníka Generálneho štábu musí vymenovať prezident. Pri tvorbe zákona číslo 3 sme takúto formuláciu navrhovali my vojaci len preto, že sme chceli podporiť vážnosť a autoritu úradu náčelníka Generálneho štábu, vtedy ešte pod názvom veliteľ armády. Ale bolo to vlastne to isté.

Len ako poznámku uvediem, že náčelníka Generálneho štábu v Nemeckej spolkovej republike vymenúva minister obrany a nikomu to v Nemeckej spolkovej republike neprekáža a neprekáža to ani nikomu v NATO. Takže ako si to urobíme, to je naša vec.

Po piate, ak uzákoníme znenie výsadnej právomoci ministrovi obrany, ktorá mu umožní obchádzať vládu, takéto právomoci si určite budú vyžadovať v budúcnosti aj ďalší ministri. Viem si to veľmi dobre predstaviť u ministra vnútra, ministra spravodlivosti, ministra financií a ďalších. Nie vždy minister financií musí byť podpredsedom vlády. Je to oslabovanie vlády, je to vnášanie zo zákona podmienok na to, aby vláda mala rozpory, aby si ministri nectili svojho predsedu. Vláda musí zostať aj naďalej najvyšším výkonným orgánom na Slovensku, a preto nie je vhodné dávať túto právomoc ministrovi.

To je hlavný dôvod, prečo navrhujem vrátiť vládny návrh (tlač číslo 258) vláde Slovenskej republiky a ministrovi obrany na prepracovanie.

Sú ale aj ďalšie dôvody, ktoré cez ministrovu rétoriku o delení kompetencií zahmlievajú právomoci. Napríklad v bode 2 návrhu sa do § 2 navrhuje doplniť odsek 4, ktorý znie: "Pri zabezpečovaní úloh armády vo vymedzenom rozsahu za armádu koná služobný orgán určený ministrom." A prečo by sme dávali ministrovi právo zasahovať do armády? Náčelník Generálneho štábu velí armáde a on vie, či ten alebo onen funkcionár má jeho dôveru a dá mu zastupovať armádu. Nech mu minister do jeho právomocí nezasahuje. Inak mu na háklivú vec, ktorá môže mať vplyv na bojaschopnosť a osud armády, dá úmyselne hlupáka, aby mu poškodil. A úspešne sa vyhovorí. Tu netvrdím, že pán Kanis by to urobil, ale toto nebezpečenstvo môže pre budúcnosť byť. Preto nevidím dôvod, aby takáto formulácia bola, že zákon zabraňuje, aby o tom, kto za armádu má vystupovať, rozhodoval minister, a nie veliteľ, ktorý je za armádu zodpovedný.

Teda za armádu koná nie orgán určený náčelníkom Generálneho štábu, ale určený ministrom. To je nesprávne. To je podstatný zásah do jeho právomocí. Rovnako nezmyselný je aj obsah uvedený v bode 3 § 2b ods. 1, ktorý spresňuje zloženie, respektíve organizačné členenie Armády Slovenskej republiky. Nejdem citovať. Máte to všetci písomne. Chcem len povedať k tomu stanovisko. Prečo sa predkladateľ terminologicky nevyrovná s postavením vojenského spravodajstva, lebo o to ide, ktoré týmto zákonom, teda zákonom číslo 3/1993 Z. z. má zostať v armáde, ale zákonom o Vojenskom spravodajstve je podriadené ministrovi, a nie náčelníkovi Generálneho štábu, teda veliteľovi armády. Prečo pri novele zákona dávame trvalú výnimku a tento chaos podriadenosti a štruktúry ideme zakonzervovať ďalšou novelou zákona? Myslím si, že stojí za to, aby sa to prehodnotilo a riešilo jednoznačne. Prečo túto trvalú anomáliu predkladateľ nevyrieši, tak to je asi len kvôli tomu, že mal iné ciele.

Ďalším dôvodom na neprijatie novely je nepravdivosť a povrchnosť dôvodovej správy. Teraz už prepáčte, musím citovať, lebo by som mohol urobiť chybu. Podľa odseku 2 dôvodovej správy, ktorá je priložená k tomuto návrhu zákona, cieľom návrhu novely zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady na prípravu a vykonanie reorganizácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky s tým, že Generálny štáb Armády Slovenskej republiky sa stane súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Tak predovšetkým novela zákona niečo také nerobí. To nie je pravda. To pochopili aj koaliční poslanci výboru pre obranu a bezpečnosť a túto časť, teda legislatívne predpoklady, dávajú ako svoj návrh na hlasovanie. Máte ho uvedený v spoločnej správe. Takže už aj tam je klamstvo. Tento deklarovaný cieľ predložený vládny návrh neplní vôbec. Ale odsek bol vybratý a opísaný z úplne iného materiálu vypracovaného na ministerstve obrany a táto formulácia je už dosť stará.

Vieme, že takýto zámer začleniť Generálny štáb do ministerstva obrany pán minister obrany Kanis má. Keď klesá úroveň a hlavne už schopnosť Generálneho štábu a veliteľstiev armádnych zborov a leteckého zboru organizovať a riadiť prípadný boj, keď klesá bojaschopnosť útvarov a jednotiek protivzdušnej ochrany a letectva, lebo Armáda Slovenskej republiky necvičí, hľadá minister obrany inú náplň. Preto ide robiť zmeny. Teda chce robiť zmeny, ktoré by bolo vidieť a vydávať ich za úspech, za činnosť armády.

Ako vidím, v predloženej novele zákona okrem dôvodovej správy nič takéto nie je. Žiaľ, praktické formulácie vložil do návrhu gestorský výbor, teda výbor pre obranu a bezpečnosť, a to je ešte horšie. Pri prvom čítaní aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť sme navrhovali vrátiť novelu vláde na prepracovanie. Nestalo sa tak a koaličná časť nášho výboru nás prehlasovala. Uznávam, že je to spôsob demokracie, ale musím k tomu zaujať stanovisko teraz, lebo sme nemali dostatok hlasov, aby to bolo uvedené v správe.

Čo sa stane pri schválení návrhu gestorského výboru, tak ako je uvedené v spoločnej správe. Od 1. januára 2000 prestane existovať na Slovensku orgán velenia armády schopný naplánovať, pripraviť a riadiť vojenskú obrannú operáciu. Zrušením terajšieho Generálneho štábu a jeho roztrhnutie na dve časti, teda na časť do Bratislavy a v Trenčíne, sa nedá vytvoriť v Bratislave orgán schopný takúto činnosť zvládnuť. Ja v niektorých veciach, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem musieť použiť aj odbornejší termín, ale musím to povedať, pretože pre históriu musíme vedieť, že to bolo povedané. Nedá sa zobrať sto lekárov, dať im funkcie, dať im budovu a povedať - liečte pacientov v okrese a tvrdiť, urobili sme vám okresnú nemocnicu, ak päťdesiat zubárov je medzi tou stovkou a ďalších päťdesiat je psychológov. To je spolu sto lekárov, áno, ale nevedia operovať za chirurgov, nevedia liečiť za internistov, nevedia robiť röntgen, nevedia vyšetrovať oči a podobne.

Presne takto sa nedá spočítať počet občanov v uniforme, a úmyselne volím túto formuláciu, počet občanov v uniforme v Bratislave, pridať k nim istý počet občanov v uniforme z Trenčína a povedať, vytvorili sme Generálny štáb. Taký je totiž dnešný stav na ministerstve obrany. Na to sa chystáme. Preto sa hrozím 1. januára, keď týchto x občanov v uniforme z Bratislavy a z Trenčína má predstavovať orgán velenia. Okrem plukovníka Bartáka a jeho kolektívu z bývalej VPA, nikto na ministerstve nič konkrétne nevie ani sa nerobí. Keď k takému závažnému kroku, ktorý navrhuje gestorský výbor v spoločnej správe v bode 7, neboli okrem politického rozhodnutia ministra obrany vykonané žiadne teoretické ani praktické práce ani kroky, armáda, a to gestorský výbor navrhuje, aby 1. 1. 2000, teda za tri mesiace bol v armáde fungujúci Generálny štáb.

Dovoľujem si doslova prosiť Národnú radu, aby neschválila tento zámer, túto novelu, a varujem aj vojakov poslancov pred dôsledkami takto závažného kroku bez rozmyslu, hodnotenia, bez vyčlenenia finančných prostriedkov a v takom krátkom čase. Ak schválime, vážení kolegovia, vážené kolegyne, novelu, že od 1. 1. 2000 v Slovenskej republike má mať Generálny štáb, teda orgán velenia v Bratislave, schválili sme alebo sme legalizovali zákonom nebojaschopnosť Armády Slovenskej republiky, pretože jej rozbijeme orgány velenia. Divím sa SDĽ, že to tak chce dopustiť.

Dovoľte mi toto závažné vyhlásenie a tvrdenie trochu zdokumentovať argumentmi. Na použitie Armády Slovenskej republiky na základe využitia právomoci prezidenta republiky alebo na základe rozhodnutia Národnej rady je potrebné pripraviť rozkaz alebo smernicu hlavného veliteľa ozbrojených síl Slovenskej republiky. Kto toto môže v Slovenskej republike urobiť, ak prezident má vojenskú kanceláriu, ktorá svojím zložením je schopná zabezpečovať vojenský protokol prezidentovi a návštevám, ktoré idú k nemu, a sťažnosti adresované prezidentovi republiky v oblasti obrany. Na viacej nemá. Ani takú úlohu nemá.

Odbor obrany Úradu vlády svojím zložením a schopnosťami je schopný organizovať prípravu podkladov a priebeh rokovania Rady obrany štátu a má schopnosť vykonať istú mieru kontroly orgánov Rady obrany v krajoch a okresoch, prípadne na ministerstvách, ak takúto úlohu dostane.

Ministerstvo obrany malo pôvodne a dodnes má jednu zo sekcií, má ju členiť a člení tak, aby smernicu hlavného veliteľa, respektíve rozkaz hlavného veliteľa vypracovala, u hlavného veliteľa obhájila a po podpise prezidentom republiky doručila Generálnemu štábu na realizáciu.

Tu len pripomínam, že najmenej dva roky takýto dokument nebol robený a nie je istota, že terajší ľudia to hneď dokážu.

Druhý krok. Generálny štáb musí rozpracovať smernicu hlavného veliteľa na podmienky v rôznej závislosti. Čo bude musieť zvažovať Generálny štáb? To hovorím preto, aby ste pochopili hĺbku toho nebezpečenstva, ktoré je, ak my im dáme len tri mesiace. Musí zvážiť smernicu hlavného veliteľa a zvážiť miery a spôsob ohrozenia, potrebu a spôsob vojenskej reakcie, vytvorenie potrebných zásob, vyčlenenie príslušných orgánov velenia, potrebných síl, teda ľudských zdrojov stálych alebo zo zálohy, a potrebných prostriedkov. Musí naplánovať vojenskú operáciu na využitie časti pozemného vojska a letectva, pripraviť vojská na splnenie smernice alebo rozkazu hlavného veliteľa, vyviezť vojská a techniku a materiál do naplánovaných priestorov a cez Radu obrany zabezpečiť príslušnú reakciu orgánov štátnej správy, napríklad evakuáciu, zníženie hladiny vôd, odčerpanie plynov zo zásobníkov, preskupenie rôznych zásob vrátane štátnych hmotných rezerv, musí uviesť do pohotovosti vojská, a ak je potrebné, organizovať, riadiť mobilizáciu a vytvárať nové útvary.

Vážené dámy, vážení páni, to je obrovské množstvo práce, ktoré vie zorganizovať a riadiť kolektív dobre vycvičených a zladených špecialistov rôznych odborností. To nevie stovka vojakov, ktorí boli daní dohromady. Tam každý z nich má svoju úlohu, inak tento orchester nikdy hrať nebude. Na túto úlohu má armáda pripravených odborníkov. To predstavuje v každom druhu vojska niekoľko rôznych špecializácií vyžadujúcich naozaj špeciálne vojenské vzdelanie a špeciálnu vojenskú prax na rôznych stupňoch velenia. Takíto ľudia ešte v Generálnom štábe sú. Zriadenie Generálneho štábu v Bratislave teda znamená presťahovať väčšinu týchto odborníkov z Generálneho štábu do Bratislavy. Inak nebude tento štáb v Bratislave naplnený odborníkmi, ale počtom, a nedosiahne bojaschopnosť, pretože jednoducho nebudú tomu rozumieť. Ak schválime novelu a spoločnú správu gestorského výboru, ktorý navrhuje, aby to bolo už 1. 1. 2000, reálne rozbijeme velenie armády, urobíme armádny organizmus nebojaschopný.

Vážení, zastavme potom financovanie. To už nie je treba. Uisťujem vás, vážení poslanci a vážené poslankyne, že sa nedá žiadnym trikom bez odborníkov zriadiť orgán velenia armády. Presne tak ako zo spomínaných sto lekárov, z dvoch odborností neurobíte okresnú nemocnicu, zo sto ľudí neprimeraných odborností neurobíte orgán velenia. Hodnosti môžu mať, ale odbornosť nebudú mať.

Musím uviesť aj ďalší dôvod nesúhlasu s touto novelou zákona. Reorganizácia, ktorú chce časť terajšieho vedenia ministerstva obrany, žiaľ, so súhlasom aj niektorých poslancov - bývalých vojakov urobiť, predpokladá vytvorenie okrem terajšieho Generálneho štábu ešte novú úroveň velenia, a to Veliteľstvo pozemného vojska v Trenčíne a Veliteľstvo letectva vo Zvolene. Slovenská republika teda bude mať o ďalší stupeň velenia navyše. Čítal som vyhlásenia terajšieho pána ministra, keď nastúpil ako minister dočasnej vlády, ako sľuboval, ako zníži počet generálov, ako bude znižovať počty, a zatiaľ to narastá aj za neho. A teraz mu ideme legalizovať krok, aby mohol smelo povedať, veď mi to Národná rada dala zákonom. Tým na umelom operačnom stupni vznikne jeden orgán velenia navyše, ktorý nám nie je schopný naplánovať vševojskový boj a na vedenie samostatnej vzdušnej operácie letectvo ani počtom nemáme. Čo ale máme, vojdeme do histórie, tak ako som sa vo vojenskej histórii učil, že hlavnou chybou velenia Wehrmachtu v druhej svetovej vojne bolo, že nikdy nebolo vytvorené v nemeckej armáde spoločné veliteľstvo pozemných vojsk a letectva, a preto letectvo Nemecka bolo vymrhané nie v prospech pozemných vojsk. A my to ideme zavádzať.

Tento orgán velenia bude operačnej úrovne, teda na potešenie pánov plukovníkov pribudnú generálske a plukovnícke funkcie, a teda aj hodnosti a budeme mať zase viacej možností vytvoriť generálov, ale bude ich asi viacej ako lietadiel a tankov, pretože toto chceme znižovať. Dokonca som zachytil informáciu, že je zámer v budúcnosti zrušiť veliteľstvá zborov. Tak tomu už nerozumiem, pretože to, čo je zavedené, ideme rušiť, a to, na čo nemáme odborníkov, ideme tvoriť. To je ďalší zásah do života armády a priamy dôkaz nekoncepčnosti reorganizácie.

So všetkou vážnosťou vyhlasujem, že zamýšľané zmeny v Armáde Slovenskej republiky a na ministerstve obrany sú pre Slovensko v terajšej etape a v zamýšľaných časových lehotách škodlivé, povedú k ohrozeniu schopnosti štátu obrániť sa, a pritom sa vyčerpá veľké množstvo finančných prostriedkov. Dôkazom toho je, že Vojenská akadémia Slovenského národného povstania v Liptovskom Mikuláši ani Vojenská vysoká letecká škola Milana Rastislava Štefánika cez veľký a kvalitný vojensko-vedecký potenciál nedostali objednávku z ministerstva, ani z Generálneho štábu, aby sa zaoberali a dali odborné stanovisko k reorganizácii armády. Nevypracovali dokument a darmo by ste ho tam hľadali, ktorým by oponovali týmto zámerom, ktoré som prečíslil. Rovnako ani Generálny štáb neoponoval tieto zámery ministerstva, len veľmi úprimne sa zamýšľa, nad zamýšľanou zmenou nadáva, ale súkromne. Skúsení dôstojníci, ktorí sa cítia, že ako odborníci budú musieť odísť do Bratislavy alebo sa rozhodnúť a odísť z armády, hovoria to zatiaľ len na neoficiálnych úrovniach, ale chystajú sa odísť, ak sa budú musieť sťahovať. Vedia, že byty nedostanú, že to pre nich znamená až do skončenia ich vojenskej služby cestovanie každý týždeň.

Za vrchol arogancie voči poslancom Národnej rady hodnotím znenie ods. 2 a 3 na strane 2 dôvodovej správy, ktorá nám bola predložená. Je klamstvom, že novela nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Samozrejme, minister na to peniaze nemá, ale aj tie peniaze, ktoré má v rozpočte, sú štátne. Potreba finančných prostriedkov bude veľmi veľká a táto sa zamlčuje. Aby k 1. 1. 2000 bol Generálny štáb v Bratislave, musia sa už v tomto kalendárnom roku zaplatiť takéto práce: Vytvoriť nové tabuľky mierových počtov pre Generálny štáb v Bratislave, toto je schopný urobiť len Generálny štáb sám, vykonať personálne pohovory s vojakmi, zistiť, či v Bratislave bude dostatok špecialistov na funkčný Generálny štáb, ak ho nechceme úmyselne znefunkčniť, vyhľadať v Armáde Slovenskej republiky aspoň časť chýbajúcich špecialistov podľa odbornosti, vydať personálne rozkazy o preložení vojakov do Bratislavy, vykonať personálne rozhovory s občianskymi zamestnancami v Trenčíne a prijať opatrenia na ich prepustenie, predpokladám 50 percent počtu občianskych zamestnancov Generálneho štábu teraz sa to v Trenčíne dotkne, vyčleniť priestory v Bratislave na rozmiestnenie Generálneho štábu a zabezpečiť prostriedkami pre spojenie. Kúpiť priestory, zriadiť a zaplatiť spojenia všetkého druhu. Spočítať a vyčleniť finančné prostriedky na vyplatenie odchodného vojakom a civilom v Trenčíne, na vyplácanie odlučného už v decembri pre väčšinu vojakov terajšieho Generálneho štábu, ktorí budú v Bratislave na rozkaz pripravovať pracoviská, dokumentáciu a robiť nácviky, pokiaľ majú dosiahnuť bojaschopnosť. Vykonať zlaďovacie cvičenia novo usporiadaného Generálneho štábu. Prepracovať mobilizačnú dokumentáciu. Dosiahnuť pohotovosť Generálneho štábu ako orgánu velenia do 31. 12. Na konci svojho vystúpenia budem hovoriť o cenách.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, som profesionálny vojak, bol som veliteľom armády štyri roky, veliteľom armády, ktorá bola najväčšia v Československej armáde, prevzal som dobre vycvičený a zladený štáb, ktorý mal viac než 300 osôb. Každý mesiac sme po dva dni v mesiaci precvičovali vnútornú zladenosť a trénovali schopnosť naplánovať a riadiť operáciu. Viem teda spoľahlivo povedať, čo štáb, aby bol schopný veliť, pripraviť a riadiť boj, potrebuje. Dovolím si preto tvrdiť, že obsah úloh, ktoré má teraz za tri mesiace urobiť Generálny štáb, je nereálny, a ak by dnes bola úloha začatá bez straty schopnosti veliť vojskám, v januári, k 1. januáru je úloha nesplniteľná.

Moje vystúpenie sa pánu ministrovi Kanisovi asi iste nebude páčiť. Ani sa mu nedivím. Keď sa rozhodol presadiť sťahovanie Generálneho štábu, nemal šťastnú ruku. Buď sa s vojenskými odborníkmi neporadil, alebo sa poradil, ale s ľuďmi, ktorí vojenskému organizmu z operačného stupňa nerozumejú, alebo sa poradil s ľuďmi, ktorí ho vedome posmelili urobiť poriadnu chybu.

Dovoľte mi ešte niekoľko ďalších dôvodov, aby som vás presvedčil pre nesťahovanie Generálneho štábu. Ale je to vlastne odmietnutie spoločnej správy, ktorú gestorský výbor navrhuje.

Po prvé. Pri dnešných možnostiach komunikácie a vybavenosti ministerstva obrany a Generálneho štábu počítačovou technikou je takmer jedno, či pracovník ministerstva obrany a Generálneho štábu sedí v tej istej miestnosti, na tej istej chodbe, o poschodie vyššie alebo o 120 km ďalej. Neprekáža to Sociálnej poisťovni, neprekáža to Všeobecnej poisťovni, neprekáža to železnici ani telekomunikáciám. Nemusí to prekážať ani ministerstvu obrany a Generálnemu štábu, pretože vybavenie až v nadbytočnej miere má, je len potrebné naviesť systém do využívania počítačov a organizovať prácu.

Po druhé. V prípade ohrozenia štátu je dnešná dislokácia Generálneho štábu operačnou výhodou, než by bola v posádke Bratislava.

Po tretie. Nedostatok finančných prostriedkov je efektívnejšie, respektíve pri nedostatku finančných prostriedkov je tieto efektívnejšie využiť na iné potreby armády než na zbytočné sťahovanie a výplatu odlučného a odchodného.

Po štvrté. Zastavením terajšieho pokusu o presťahovanie dôjde k uspokojeniu sociálnych vzťahov na najvyššom orgáne velenia armády, a tu by som bol veľmi opatrný.

Po piate. Odloženie sťahovania Generálneho štábu vytvorí možnosti na dokonalé vypracovanie a po oponentskom riadení aj schválenie potrebných tabuliek a celého procesu sťahovania a transformácie, aj realizáciu v ekonomicky prijateľnom čase. Zároveň umožní pripraviť potrebné náhrady za tých špecialistov, ktorí musia byť, ale kvôli tomuto zámeru odídu z funkcií do civilu. Tým dosiahnu stav a záruku, že pri zmene Generálneho štábu kvôli zabezpečenej príprave a ostatným úlohám tento bude funkčný bez prestávky.

Po šieste. Odloženie sťahovania Generálneho štábu zároveň vytvorí priestor na odkúpenie alebo výstavbu potrebných tak služobných priestorov, ale aj systémov spojenia, ktoré v Bratislave nie sú na rozdiel od Trenčína vybudované, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie Generálneho štábu. Zároveň bude možné riešiť včas aj bytovú situáciu pre tých, ktorí budú ochotní a zostanú v tomto orgáne velenia slúžiť ako odborníci.

Už som hovoril, že je ohrozené fungovanie velenia armády stratou schopnosti na Generálnom štábe. Dovoľte mi aspoň najstručnejší argument. Dnešný Generálny štáb má reálne viac ako 500 profesionálnych vojakov. Nie je to tajné, pretože dnes všetky počty vojakov v kasárňach každoročne notifikujeme do Viedne a rozosielame 40 štátom zmluvy o konvenčných ozbrojených silách. Bez zabezpečovacích útvarov a zariadení je to 500 ľudí. Približne toľko sa vykazuje v tomto hlásení do Viedne. Z nich podľa počtu v jednotlivých odbornostiach je potrebné na zabezpečenie schopnosti práce Generálneho štábu ako orgánu velenia premiestniť z Trenčína do Bratislavy, prosím, to je môj odhad, môžem sa možno o 50, nie o viac mýliť, 400 až 420 dôstojníkov. To sú špecialisti. Na príslušnom úrade Generálneho štábu bude jediný odborník alebo je príbuzný pre dve odbornosti a dal by sa použiť za toho, ktorý vypadne. Nie je teda pravda, že jedna tretina pôjde do Bratislavy, pretože keď dáme jednu tretinu, tak je to ako s tými nemocnicami, kde sú iba zubári a psychológovia. Ak by všetci vojaci, ktorých potrebujeme mať na Generálnom štábe, do Bratislavy nastúpili, je nutné počítať mesačne s výplatou odlučného vo výške vyše 930 tis. korún už v decembri. Takže je to z rozpočtu. Ak bude musieť byť prepustených zhruba 200 občianskych zamestnancov, bude potrebné vyplatiť okolo 1,5 až 2 mil. korún, to znamená už v decembri, a to bez odchodného vojakom, kde si ani nedovoľujem odhadnúť, koľko ich odíde a do Bratislavy vôbec nepríde.

Chcem ale povedať skúsenosť, lebo som prežil, či už ako podriadený alebo ako veliteľ armády, niekoľko dislokácií a bez ohľadu na to, či bol preložený vojenský útvar z mesta na dedinu alebo z dediny do mesta, do dvoch rokov tam nezostalo viac než dve, tri percentá pôvodných vojakov a všetci ostatní sa rozišli. Ani na Slovensku podobný prípad nepoznám okrem toho, keď sme sťahovali útvary z Čiech na Slovensko, pretože jednoducho tu nemali kde a nemali tu ani sociálnu základňu. Hodnotím teda, že vytvorenie veliteľstva pozemného vojska v Trenčíne považujem len za krok, ktorý je zbytočný, a nazval by som ho dokonca propagandou.

Vojenské opodstatnenie pri armáde, ktorá má 30 tis., aspoň tak sa uvažuje, takýto orgán velenia nemá. A stručne to vysvetlím civilným spôsobom. Naša armáda má 30 tis. vojakov, z toho musíme počítať, že v letectve bude zhruba 5 tis. ľudí, v PVO bude 3 až 5 tis., v logistike, keď budeme žgrlošiť, 1 až 2 tis., to znamená, že spotrebujeme 9 až 12 tis. vojakov. Pozemné vojsko reálne by mohlo mať teda okolo 20 tis. ľudí. To znamená jednu americkú divíziu. Jednu americkú divíziu. A my budeme mať zbory, my budeme mať pozemné vojsko, my budeme mať Generálny štáb. Tak ako dnes máme najdrahšie letectvo na svete, pretože kvôli dvom lietadlám, ktoré lietajú, je 1 800 ľudí na základni, takže sme najdrahšie letectvo na svete, tak bude aj najdrahšia armáda, ak toto urobíme. Toľko orgánov velenia na jedného vojaka možno ani história nepozná.

Dovoľujem si ale tvrdiť, keď horlím za odloženie sťahovania Generálneho štábu, že som za, je to výhodné pre ministra, je to výhodné pre náčelníka Generálneho štábu. Aj pre Slovač je výhodné žiť v hlavnom meste. Ale je to výhodné teraz, keď nemáme peniaze na stravu, na zbrane, na platy, na sociálne dávky, na poistenia? Musíme to robiť teraz? Vážení, aby sme urobili Generálny štáb v Bratislave, je podľa môjho názoru a podľa kalkulácií, pokiaľ si spomínam, veď sme to prepočítavali a snažím sa istý koeficient nahodiť, vyčleniť zhruba okolo 400 bytov. Bisťubohu, pol miliardy. Spojenie treba vybudovať, prosím, to nie sú len telefóny, toho je veľmi veľa, nechcem robiť odbornú prednášku, rozhodne pol miliardy a menej to nebude. Ostatné služobné priestory, možno 300 - 400 mil., ďalšie náklady okolo 300 mil., organizačné zmeny, to znamená zámena osôb pre tých, ktorí odídu alebo budú neschopní, alebo kvôli odbornosti bude ich treba meniť, odchody do civilu, odchody občanov mimo armády. Keď to dohromady spočítame so zabezpečovacími útvarmi a zariadeniami, so zmenou mobilizačných oblastí, nejdem hovoriť podrobnosti, tak nám to vyjde na 2 mld. Je to treba? Je to treba hneď teraz, keď nám bezprostredne nehrozí vojenské ohrozenie? Je to treba teraz, keď armáda má 2 mld. dlhu za minulý rok? Lebo v inom materiáli nám to minister predkladá. Radšej ich venujme na zaplatenie dlhov, aby nám nevypínali elektrinu a vojaci nezbierali huby a netrávili sa.

V neposlednom rade, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to oblasť sociálnej istoty profesionálnych vojakov a občianskych zamestnancov. V Trenčíne je všeobecný názor na sťahovanie Generálneho štábu veľmi negatívny a ľudia aj vojaci, aj občianski zamestnanci odsudzujú časť generality, ktorá v kolégiu ministra podľahla politickému tlaku a neodmietla sťahovanie Generálneho štábu. Verejne sa hovorí, že to urobili preto, lebo bol šikovne odložený termín rozhodnutia o finančných odmenách pre hlavných funkcionárov ministerstva a Generálneho štábu pánom ministrom až na obdobie po kolégiu ministra. Oni si to vysvetlili asi zle. Funkcionári - vojenskí špecialisti, ktorých je v Generálnom štábe potrebné mať, sú ľudia, ktorí majú a potrebujú mať okrem vojenskej vysokej školy aj postgraduálne vzdelanie vo väčšine a potrebujú mať prax na rôznych stupňoch velenia. Inak nie sú schopní tie podriadené stupne velenia ovplyvňovať. Teda ide o ľudí vo veku okolo 40 rokov, ale v podstate väčšinou okolo päťdesiatky. Väčšina z nich má manželky zamestnané a kvôli ich zamestnaniu pri zmene Generálneho štátu sa musia rozhodnúť. Buď dochádzať do Bratislavy, a teda im budeme vyplácať najmenej 2 300 mesačne odlučné, alebo ak dostanú byt, presťahujú sa do Bratislavy a pripravia manželku o zamestnanie, pretože 400 žien vo veku okolo 40 rokov v Bratislave miesto nenájde a ani vláda také niečo nezabezpečí. Ideme vedome pripraviť dôstojníkov o podmienky, ktoré ich rodiny majú? A ktoré s ťažkým často sebazaprením si v Trenčíne udržujú zamestnanosť? Je to úmysel alebo len nerozvážnosť.

Preto hodnotím, že len politický dôvod sťahovania Generálneho štábu do Bratislavy je neprijateľný. Ľudia ho v Armáde Slovenskej republiky odsudzujú, aj keď málokto sa to bojí verejne povedať. Divím sa však SDĽ, že kvôli osobnému vrtochu ich funkcionára organizujú stratu vojenskej verejnosti, ale asi vedia, čo chcú.

Zostáva ešte krátko pohovoriť o politickej neprijateľnosti zloženia ministerstva obrany a Generálneho štábu. Pri prvom čítaní na námietku, že ide o pokus začleniť do politického ministerstva aj Generálny štáb, ktorý nesmie byť politický, teda stranícky, pán minister zľahčil túto výčitku tým, že vraj my sme v HZDS chceli takýto krok urobiť, pretože sme chceli náčelníka Generálneho štábu alebo zo štátneho tajomníka urobiť náčelníka Generálneho štábu. Pritom vedome ignoruje vyhlásenie tak bývalého premiéra, ako aj moje ako vtedajšieho predsedu výboru, tak štátneho tajomníka, že nejde o premenovanie alebo poverenie štátneho tajomníka funkciou Generálneho štábu, ale povýšenie úrovne funkcie náčelníka Generálneho štábu zo štvrtého miesta v hierarchii ministerstva podľa kompetenčného zákona na druhé miesto a že teda aj náčelník Generálneho štábu bude mať pomlčku štátny tajomník, teda priamo prístup k ministrovi a priamo prístup tam, kde má politický štátny tajomník. Možno našou chybou bolo, že sme mohli takúto rétoriku zastaviť, že v tomto návrhu malo byť povedané, že terajšieho štátneho tajomníka premenovať na funkciu politický štátny tajomník. Veď ministerstvá v Slovenskej republike dvoch štátnych tajomníkov majú a ja tvrdím, že ministerstvo obrany rieši toľko a také zložité úlohy, že dvoch štátnych tajomníkov tam treba.

Začlenenie Generálneho štábu do ministerstva obrany spôsobí v budúcnosti vždy posudzovanie z politickej angažovanosti pracovníkov Generálneho štábu a mám obavu, že Generálny štáb dopadne tak ako okresné a krajské úrady, kde ste urobili vyše 1 500 zmien. Preto, vážené poslankyne, vážení poslanci, navrhujem vládny návrh zákona neschváliť a vrátiť vláde Slovenskej republiky na prepracovanie. Písomné znenie odovzdávam.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

chcem sa spýtať pána ministra, ktorý nadväzoval mimikou na vystúpenie pána Andrejčáka a ukazoval na hodinky, či tým myslel, tým rozčúlením, že je nespokojný, že poslanec slovenského parlamentu, aj keď síce z opozície, ale si dovolil vo svojom časovo neobmedzenom vystúpení využiť svoje právo vyjadriť sa k veci v takom rozsahu, ako on uznal za vhodné. Teda sa pýtam pána ministra, že mimika, ktorá bude zrejme aj v televízii na zázname, či znamenala rozčúlenie člena vlády nad realizáciou práva poslanca Národnej rady.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

Poslanec A. M. Húska:

Chcem sa pripojiť a podporiť stanovisko pána poslanca Andrejčáka v tom zmysle slova, že nie je dobré vťahovať do politicky završovaného orgánu, akým je ministerstvo, aj Generálny štáb, pretože v danom prípade prekračujeme rámec, v ktorom armáda má byť nestranícka a nestranná. Všetky pokusy vťahovať a spolitizovať aj tieto štruktúry je naozaj nebezpečné a nebezpečné je to aj z hľadiska budúceho precedensu, lebo tento sklon má potom naozaj taký sklon, že sa chce opakovať.

A napokon chcem skutočne namietať proti netrpezlivosti pána ministra. Pán minister, poslanci nie sú na "apelpľaci", nerozčuľujte sa, keď vystupujú v rámci oprávnených časových limitov, nie sú v tomto smere obmedzovaní ani dodatkovo a účelovo upravovanými zásadami v rokovacom poriadku. Takže každopádne rátajte s tým, že poslanci budú využívať svoje neodňateľné právo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Andrejčák bol jediným písomne prihláseným do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Páni poslanci Sitek a Tuchyňa. Ďakujem. Ešte pred ich vystúpením o slovo požiadal pán minister. (Reakcia ministra.) Po nich?

Pán poslanec Sitek, nech sa páči.

Poslanec J. Sitek:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

budem hovoriť k veci, priamo k jednotlivým paragrafom, k paragrafovému zneniu predloženého návrhu zákona. Ale prv ako budem hovoriť k paragrafovému zneniu, ešte poviem, ako sa tvoril tento návrh zákona. My sme s poslancom Moricom už v novembri minulého roku predložili návrh zákona, novelu zákona, kde vlastne sme dali do súladu nález Ústavného súdu, to znamená, že náčelníka Generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh ministra. A vlastne sme aj definovali, že armáda je rozpočtová organizácia štátu, ktorej štatutárom je náčelník Generálneho štábu so sídlom v Trenčíne. Ja som vtedy dostal list pána premiéra aj predsedu výboru Palka, ktorí tu potom vystupovali, a koaliční poslanci odhlasovali to, že tento zákon bol odsunutý, že príde rozsiahla novela zákona. Ale neprišla. Prišiel práve ďalší zákon, ktorý je len pozmenený v určitom paragrafovom znení. Čo sa týka samotného zákona, tak mal byť predložený už v marci podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a prišiel neskoršie.

A teraz k samotnému zákonu. Tento zákon o zriadení Armády Slovenskej republiky, ktorý je predložený, tak ako som už povedal vo výbore pre obranu a bezpečnosť, obsahuje určité paragrafové znenie, kde vlastne sú dvojaké právne vysvetlenia, a preto som vo výbore navrhoval, aby bol tento zákon dopracovaný. Keďže neprešiel tento môj návrh, tak chcem upozorniť na nasledujúce paragrafové znenie. Ešte sa vrátim k tomu. To svedčí aj o tom, ten fakt, že pán predkladateľ, pán poslanec Ošváth predložil určité opravy, ktoré vlastne zlepšujú tento zákon, a dáva mi vlastne za pravdu, že tento zákon mohol byť podstatne lepšie pripravený.

A teraz k jednotlivým paragrafom. V § 1 sa hovorí, že armádu riadi a jej výstavbu zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ale v ďalšom § 2b sa hovorí, že Generálny štáb Armády Slovenskej republiky riadi činnosť armády. Tak teraz sa pýtam, kto riadi činnosť armády. Aby tu nebolo dvojaké znenie, lebo hovorím, že je tam jednoznačne napísané, armádu riadi a jej výstavbu zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Ja už mám ten opravený, pán minister, už ten opravený návrh zákona, ktorý predkladal pán spravodajca Ošváth, kde vlastne som si opravil jednotlivé paragrafové znenie, tak ako ho prijal výbor. Čiže vlastne je to duplicitné znenie a tieto kompetencie sú potom nepriamo vymedzené.

Ďalej by som chcel poukázať, že v § 1 ods. 6 sa hovorí, že hlavné druhy vojsk armády sú pozemné sily a vzdušné sily, na ich riadenie sa zriaďujú veliteľstvá. Ale pod § 2b je napísané, že armáda sa organizačne člení na vojenské zväzky, vojenské základne, vojenské útvary, vojenské jednotky a vojenské zariadenia. Tam absolútne nie sú uvedené veliteľstvá. Čiže vlastne je tu nesúlad medzi tým, čo je uvedené v § 1 ods. 6.

Ďalej by som sa chcel potom spýtať pána ministra, hovoril som s ním pred týmto zákonom, že vlastne tento Generálny štáb, ktorý je tu uvedený, nie je pod ním začlenené, lebo tam je presne vymedzené v ods. 5 § 1, čo tvorí armádu. A Generálny štáb sa tam nenachádza a potom sa uvádza 2b, že Generálny štáb armády je, že riadi činnosť armády a zabezpečuje koordinácie činnosti a úlohy jednotlivých druhov vojsk a príslušných vojenských zariadení. To znamená, podľa mňa bolo by lepšie, keby tam nebol uvedený vôbec Generálny štáb Armády Slovenskej republiky.

Teraz sa vyjadrím k tej dôvodovej správe, kde sa uvádza, že rieši začlenenie Generálneho štábu do štruktúr ministerstva obrany, ale nie je zrejmé v tom návrhu zákona, teda je nesúlad s dôvodovou správou, čiže nie je paragrafové znenie, kde je presne riešené, že sa začlení do štruktúr ministerstva obrany.

Čo sa týka samotného Generálneho štábu, myslím si, že ja mám iný názor ako môj predrečník a vlastne Generálny štáb by mohol byť v Trenčíne. Dnes sú také, by som povedal také komunikatívne a informatívne prostriedky, že vlastne nie je problém cez videokonferenciu komunikovať s hocikým a kdekým a myslím si, že Generálny štáb by mal ostať v Trenčíne. Môžem súhlasiť s pánom ministrom v tom znení, že jediná je Maďarská republika, kde Generálny štáb nie je súčasťou ministerstva obrany. Ale ak príde také politické rozhodnutie, že tento Generálny štáb sa má stať súčasťou ministerstva obrany, tak podľa mňa nie je podstatné, kde sídli, či sídli v Bratislave alebo v Trenčíne. Myslím si, že je pravda, že treba zjednodušiť štruktúru Generálneho štábu, aby vlastne nebola duplicitná s jednotlivými štruktúrami Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Čo sa týka ešte pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil vzhľadom na to, že som presvedčený, myslím si, že v § 2 ods. 4 pred súdmi ma nemôže zastupovať právnická osoba, ale by mal zastupovať minister alebo ním poverená osoba, tak predkladám pozmeňujúci návrh, aby v § 2 ods. 4 posledná veta znela nasledovne: "V konaní pred súdmi armádu zastupuje minister alebo ním poverená osoba."

Ďakujem pekne.