Správa
o 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 28. septembra 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z poverenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky otváram rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím, aby sme sa prezentovali a zistíme prítomnosť poslancov na schôdzi Národnej rady.
Prezentovalo sa 89 poslancov, to znamená, že Národná rada je uznášaniaschopná.
O ospravedlnenie neúčasti na 21. schôdzi písomne požiadali títo páni poslanci: Ambróš, Hajdúk, Kandráč, Krumpolec, Lexa, Mészáros, Prokeš, Slobodník, Slota a Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady pán Jozef Migaš a poslanci a poslankyne Národnej rady: Belohorská, Delinga, Hoffmann, Hudec, Juriš, Kadlečíková, Klemens, Prokopovič, Švantner, Árpád Duka-Zólyomi a Weiss.
Navrhujem, aby na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi boli pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Hóka a pán poslanec Švantner.
Schôdzu zvolal predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 38 poslancov Národnej rady.
Žiadosť o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou.
Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Černákovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Predtým ako pristúpime ku konkrétnemu prerokúvaniu tohto bodu programu, s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
dávam v mene troch poslaneckých klubov procedurálny návrh, aby sme v rokovaní tejto schôdze pokračovali po 19.00 hodine, kým neskončíme rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kováča, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada nie je v tejto chvíli uznášaniaschopná.
Panie poslankyne, páni poslanci, keďže opticky vidím, že v rokovacej sále je dostatočný počet poslancov, odporúčam, aby sme hlasovali pomocou skrutátorov.
Prosím overovateľov a skrutátorov, aby zrátali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
Prosím skrutátorov, aby zrátali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
Prítomných je 106 poslancov.
Pani poslankyne, páni poslanci, dám hlasovať na základe zisteného počtu prítomných poslancov skrutátormi o procedurálnom návrhu pána poslanca Romana Kováča. Prezentujme sa a hlasujme. Budeme hlasovať zdvihnutím ruky, pretože hlasujeme pomocou skrutátorov, nie pomocou hlasovacieho zariadenia.
Kto je za návrh, ktorý podal pán poslanec Roman Kováč?
Prítomných je 106 poslancov.
Prosím skrutátorov, aby nahlásili počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, ktorý podal pán poslanec Roman Kováč.
(Ruch v sále.)
Prosím skrutátorov, aby nahlásili počet poslancov hlasujúcich za návrh pána poslanca Romana Kováča. Pán poslanec Mesiarik.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Pýtam sa, kto je proti?
Kto sa zdržal hlasovania?
Konštatujem, že na základe výsledkov zisteného počtu hlasovania skrutátormi tento návrh získal nadpolovičnú väčšinu, to znamená, že Národná rada sa uzniesla na tom, že bude rokovať aj po 19.00 hodine.
Panie poslankyne, páni poslanci, návrh ste dostali ako tlač 357.
Predseda Národnej rady uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Prosím teraz povereného člena skupiny poslancov pána poslanca Tarčáka, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ľudovítovi Černákovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Pán poslanec Tarčák, nech sa páči, máte slovo.
(Ruch v sále.)
Procedurálny návrh - pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni,
myslím si, že o tom, že je to dôležité zasadnutie parlamentu, niet pochyby...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o návrh, pán poslanec.
Poslanec D. Jarjabek:
Musím ho zdôvodniť, aby ste ma neprerušili ako minule.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Najprv návrh, potom zdôvodníte.
Poslanec D. Jarjabek:
Iste, procedurálny návrh existuje v tomto zmysle, aby vedenie parlamentu vzhľadom na to, že ide o dôležité zasadnutie, ku ktorému existuje uznesenie Rady Slovenskej televízie, prešlo do rokovania s vedením Slovenskej televízie, aby hlasovanie na záver tejto mimoriadnej schôdze bolo v priamom prenose Slovenskej televízie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na vašu absolútnu neochotu demokraticky komunikovať so snemovňou vzdávam sa svojho procedurálneho návrhu v prospech pána Engliša.
(Smiech a potlesk v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
I keď toto vedenie je nedemokratické, ja sa svojho procedurálneho návrhu nevzdávam a žiadam, aby sme odhlasovali, aby pán Roman Kováč bol priviazaný k stoličke, aby po 19.00 hodine neušiel k mamičke.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tarčák, prosím, aby ste za skupinu poslancov uviedli návrh.
(Šum a hlasy v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Pán poslanec Tarčák, máte slovo.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda vlády,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Černákovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý máte pred sebou ako tlač 357 aj s odôvodnením.
Chcem na začiatok hneď povedať, že tento návrh nepredkladáme zo žiadnej politickej kalkulácie, zo žiadnej politickej špekulácie, ale z dôvodu politickej zodpovednosti za veľmi zlú hospodársku situáciu, v ktorej sa nachádza Slovenská republika, za katastrofálny ekonomický stav...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci.
Poslanec J. Tarčák:
... do ktorého sa dostali občania Slovenskej republiky vďaka tejto vláde, a tiež preto, že evidentne čoraz viac výraznejšie sa prejavuje nespokojnosť verejnosti, čoho dôkazom, mohli ste to vidieť všetci na vlastné oči, bol míting odborárov v sobotu. Sme si plne vedomí toho, že za stav nie je zodpovedný sám pán minister, ale celá vláda, predovšetkým pán predseda, ktorý sedí v jej čele a, samozrejme, celá koalícia. Ale keďže ministerstvo hospodárstva vytvára v každej vláde istý makrorámec pre hospodárstvo ako celok, tak aj v našej krajine je to tak, že makrorámec pre hospodársku sféru vytvára predovšetkým ministerstvo hospodárstva, nevynímajúc ministerstvo financií. A tu aká miera, ktorému ministerstvu patrí, to nechám na zváženie každého z vás. Preto tento návrh.
Ak by som prešiel konkrétne k pánovi ministrovi, vo všetkých civilizovaných demokratických krajinách na verejného činiteľa sú kladené tri základné princípy, ktorými sa má riadiť každý verejný činiteľ, nevynímajúc pána ministra. A to je predovšetkým jeho odborná profesná zdatnosť, morálny kredit a politická vyspelosť, ktorá je prezentovaná tým, že daný činiteľ je charakterizovaný jeho dôveryhodnosťou, zásadovosťou a tým, že koná v mene verejného záujmu a pracuje na prospech občanov z plných síl a schopností tak, akými disponuje.
Ak mám prejsť k tomu prvému pilieru, a to je odborná profesná zdatnosť, tak tu musíme vychádzať z toho - a je to aj v odôvodnení, ktoré máte pred sebou -, do akej miery sa darí pánovi ministrovi plniť volebný program. Obmedzím sa len na niektoré časti, pretože som presvedčený o tom, že oveľa konkrétnejší, adresnejší budú moji kolegovia, ktorí vystúpia po mne.
V tomto programovom vyhlásení vlády ste si prijali, vy odsúhlasili, vláda navrhla, stojí, že vláda sa bude usilovať o to, aby miera nezamestnanosti v Slovenskej republike sa priblížila k úrovni 10 %. Ďalej tam stojí, že sa postará o to, aby slovenská ekonomika, alebo na Slovensku nastal zásadný obrat a že sa budeme hrdiť výsledkami, ktoré dosiahne táto vláda, tieto výsledky spôsobia to, že sa tu bude žiť lepšie.
Ďalej sa sľúbilo, že sa ozdraví podnikateľský priestor tak, aby bol zaujímavý predovšetkým pre zahraničných investorov, ktorí by tu mali prísť v oveľa väčšej miere investovať. A tiež je tam veľmi elegantne a krásne napísané, že bude minimalizovať také patologické javy, ako je korupcia, podvody, tunelovanie, zneužívanie postavenia, porušovanie zákonov. To stojí v programovom vyhlásení vlády, s ktorým prišla vláda, dostala dôveru od vás, páni poslanci.
Aká je skutočnosť dnes? Len keď si zoberieme tieto parametre, nezamestnanosť nesmeruje k 10 %, ale je už nad 20 %. Zásadný obrat nastal, bohužiaľ, ale smerom dozadu. Len základné makroparametre sú toho dôkazom. Inflácia nie je, tak ako bola za vlády pána Mečiara, v rozsahu 5 - 6 %, ale škriabe sa k 15 %. Devalvácia slovenskej koruny je len otázka, v ktorom období a ako sa vyšplhá vysoko cez 20 %. Hospodársky rast, úpadok, to je len hra štatistických čísiel, či je prepad o 4 - 5 %. Ďalej hrdiť sa výsledkami, že životná úroveň bude lepšia, no, bohužiaľ, občan Slovenskej republiky sa má horšie. Ceny energie, potravín, plynu rastú zo dňa na deň a hospodárska alebo ekonomická situácia občana sa zhoršuje zo dňa na deň, čoho dôsledkom je aj výrazný takmer 30-percentný prepad reálnej mzdy. Či chcete, či nechcete, musíte priznať, na Slovensku sa zvyšuje chudoba.
Ďalej ste sa zaviazali, že ozdravíte priestor pre podnikateľov, no, bohužiaľ, spustila sa kanonáda kriminalizácie, doslova pohonu na podnikateľov, čo spôsobila táto atmosféra aj toto prostredie, ktoré ste vytvorili, tú skutočnosť, že nie zahraničný kapitál čakal, kedy príde nová vláda, ale naopak, keď táto vláda prišla, zastavil svoje toky a prepad oproti roku 1998 je niekoľko desiatok percent.
Ďalej je paradoxné, že ste si dali minimalizovať vplyv takých patologických javov, ako je korupcia, tunelovanie, zneužívanie postavenia. Nehnevajte sa, život, nie názor nás opozície, ale v nezávislých médiách, ukazuje pravý opak. Korupcia tak neprekvitala v žiadnom období ako doteraz za tejto vlády. O tunelovaní ešte isto budeme hovoriť. Tieto termíny, bohužiaľ, nie sú mi blízke, ale používam ich z vášho slovníka, vy ste ich tu vniesli, aby sme sa rozumeli.
Takže aféry, ako je Nafta Gbely, deblokácia, najnovšie Priemyselná banka, sú známe. Vyjadrenia politikov vládnej garnitúry jeden na druhého, nie zase naše hodnotenie, ale vyjadrenia jedného, druhého, kto je za ktorý škandál, podvod zodpovedný, to sa iba rieši. Ak si myslíte, že tieto skutočnosti vyrieši nejaké politbyro, ste na omyle. Táto zodpovednosť sa môže vyriešiť jedine tu v slovenskom parlamente.
Tiež ak hovoríme o týchto skutočnostiach, musíme sa trošičku dotknúť aj úrovne riadenia, ktoré riadi minister na svojom úrade. A tu je taká ukážka toho, ako to tam beží, keď energetická koncepcia sa z ministerstva dostane skôr na internet k zeleným (Greenpeace) a neviem komu, ako sa prerokuje vo vláde. Samozrejme, ešte predtým ako zasadne vláda k rokovaniu tohto dôležitého materiálu, sa spustí enormný tlak predovšetkým zo zahraničia, predovšetkým z tých krajín, ktorí majú eminentný záujem na tom, aby Slovenská republika sa dostala do závislosti od energie, aby sme ju za drahé, ťažké miliardy nakupovali u našich susedov. Tu je tiež na počudovanie jedna skutočnosť, že i napriek tomu, že sme drasticky zvýšili ceny energie, tak dlh Slovenských elektrární vzrástol z 3,5 mld., keď sme odstúpili my z vlády, na dnešných 7 mld., ktorý sa pohybuje niekde v oblasti 7 mld.
Personálne záležitosti nebudem komentovať, sú verejnosti známe zo všetkých médií. Previazanie jednotlivých ministrov na konkrétne osoby včítane pána ministra Černáka sú taktiež známe, či už hovoríme, alebo by sme hovorili o pánovi Kinčešovi, Slávii kapitál a podobne.
Ak by sme prešli na to, že pre pána ministra ako verejného činiteľa je dôležitá politická vyspelosť a istá dôveryhodnosť, tak jedným z takých barometrov alebo ukazovateľov je dôveryhodnosť. Neviem, akým pričinením zase, nezávisí to od našej vôle, ale prieskumy verejnej mienky hovoria, že pán minister sa dostal v rebríčku nedôveryhodných ministrov dokonca ešte pred pána ministra zdravotníctva, a to je na pováženie.
Tiež zásadovosť, verejný záujem. Je veľmi ťažko hovoriť, keď celá vláda, činnosť jednotlivých ministrov presakuje jednou kauzou, druhou. A lobizmus je takpovediac pracovnou metódou takmer všetkých členov vlády. Tu už nehovorím o tom, že k politickej zrelosti každého politika patrí predovšetkým to, že ak nastupuje do funkcie, mal by plniť predovšetkým svoj volebný program. Som rád, že tu za mnou je pán predseda, ktorý sľúbil, že zvýši v priebehu štyroch rokov reálne príjmy každého občana o 100 %. Dneska sa už k tomu ani nechce hlásiť, o tom nehovorí. A, samozrejme, realita je taká, že reálny prepad príjmov je takmer 30 %. Ešte raz zdôrazňujem. Nehovorím, že všetko je len a len záležitosť pána ministra hospodárstva. Iste sa tam nájdu aj ďalší páni ministri, predovšetkým ministerka financií, ale, samozrejme, zastrešuje celý tento chaos pán predseda.
Záverom. Ak by niekto mal obavy, že konkrétne dôvody nie sú dostatočné, treba vydržať a iste ich budú tlmočiť moji kolegovia, ktorí vystúpia po mne. Ale záverom ešte jednu poznámočku si predsa len neodpustím. Celá politická scéna a vládna koalícia sa dostala do istého schizofrenického stavu. S pánom ministrom vyjadrili nespokojnosť alebo nedôveru, či už sa vám to páči, či nie, či viac otvorene alebo menej otvorene, niektoré strany i vládnej koalície. Údajne dnes tento návrh nebude podporený iba preto, že ho predkladáme my ako opozícia. No tak takýto schizofrenizmus, bol by som veľmi rád, keby mi niekto poukázal aspoň na jednu krajinu, na jednu vládu alebo na súvislosti s jedným jediným členom niektorej vlády normálneho štátu, kde základom demokracie je, prirodzene, to, že každá opozícia nie že má právo, ale povinnosť veľmi pozorne sledovať každý krok jednotlivých členov vlády a všade tam, kde má čo len podozrenie, že sa nekoná vo verejnom záujme a v súlade so zákonom, musí verejnosť o tom informovať. A ak sú dôkazy také ako v tomto prípade, žiadať a v súlade s rokovacím poriadkom sa vyjadriť k dôvere či nedôvere k jednotlivému ministrovi.
Vážení páni koaliční poslanci, nemyslite si, že sa schováte za alibizmus typu, že o tom rozhodne nejaké politbyro, či pozostáva zo 4, 12 alebo 20 členov. Tiež nepomôže ten argument, že vytvoríte nejaké politbyro, ktoré bude niečo skúmať, lebo tých politbýr by ste už museli mať toľko, že ak by ste chceli skutočne preskúmať jednotlivé kauzy, tak každý z vás musí byť v nejakom politbyre a už nevedno, kto koho by sledoval a čo skúmal. Nie, páni poslanci, ak si myslíte, že ešte je o päť minút dvanásť a že ešte vystačíte s demagógiou, kde budete všetko zhadzovať na predchádzajúcu vládu, ste na omyle. Je päť minút po dvanástej, a ak si to neuvedomujete, zodpovednosť za celú vládu i za pána predsedu nie tým, že ho prefackáte v médiách raz jedných alebo druhých, nesiete vy, lebo vy držíte chrbát, vy držíte túto vládu. A či chcete, či nechcete, súhlasíte so všetkým tým, čo títo páni vyvádzajú počas svojho pôsobenia vo vládnych funkciách.
(Reakcia z pléna.)
Nebudem zdržovať, pán Bajan.
Občania čakajú, svoju nespokojnosť vyjadrili, myslím, dosť jasne a vehementne v sobotu. Momentálne čakajú a som presvedčený o tom, že aj Slovenská televízia urobí zadosť našim občanom aspoň v tom, že keď sme im už tak pripravili zákon, že od nich vyberáme tvrdo, či sa nám páči, či nepáči program Slovenskej televízie, že si nájde aspoň toľko priestoru, že by odvysielala túto diskusiu, ktorá najlepšie dodá obraz o tom, kto kde je a aké argumenty použije. Ak sa nebojíte konfrontácie názorov, iste nie je problém požiadať riaditeľa Slovenskej televízie, aby tento prenos bol prenášaný priamo. Nech občan zhodnotí a posúdi sám, lebo - či chcete, či nechcete - občan čaká, ako sa rozhodne Národná rada, či poslanci sú schopní ešte načúvať jeho hlas, či poslanci sú schopní presadzovať záujmy občana, lebo ak to tak nie je, skôr či neskôr odídete do politického zabudnutia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím teraz povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Gabriela Palacku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu.
Pán poslanec Palacka, nech sa páči.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem za slovo.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
Pán poslanec Palacka, nech sa páči.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Černákovi.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie jednotlivým výborom. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na predloženie informácie o rokovaní výborov.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Černákovi, poverenému riadením ministerstva hospodárstva, neschváliť a prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k predloženému návrhu.
Uznesenie navrhujem prijať v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu poslancov podľa článku 88 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky nevyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Černákovi, ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky."
Ďakujem, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Palackovi, spoločnému spravodajcovi výborov. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Brhela, ktorý vystúpi za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko.
Pán poslanec Brhel, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Brhel:
Vážený pán predsedajúci,
vážený predseda vlády,
vážení páni ministri,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vychádzajúc z toho, že každá vláda, každý člen vlády, minister získava dôveru na základe jej programového vyhlásenia, táto vláda pôvodne dôveru získala, pretože v poslaneckých laviciach mala 93 poslancov. Klub poslancov za HZDS však zastáva názor, že pán minister Černák zďaleka nenapĺňa to, k čomu ho programové vyhlásenie vlády zaväzuje.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti tlač 288 - správu o rozpracovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky do konkrétnych a termínovaných úloh na roky 1999 až 2002, ktorú predkladá Národnej rade predseda vlády Mikuláš Dzurinda. V tomto materiáli sa hodnotí aj ministerstvo hospodárstva, ktoré vypracovalo a predložilo konkretizáciu zámerov programového vyhlásenia vlády v podmienkach ministerstva hospodárstva. Na strane 4 materiálu, ktorý predkladá predseda vlády Národnej rade, sa konštatuje: "Predložený materiál očakávania nesplnil, pretože v ňom absentuje systémový prístup zabezpečenia cieľov programového vyhlásenia vlády, ich vnútornej previazanosti. Ciele sú v úvodnej časti materiálu formulované nekonkrétne, všeobecne, bez ich dôsledného priemetu na celé obdobie do roku 2002." Už samotná citácia z toho materiálu jasne naznačuje, že ministerstvo hospodárstva nepracuje zďaleka tak, ako by malo, a že v zásade aj predseda vlády je kritický k činnosti svojho ministra. Tie oblasti, ktoré sú v pôsobnosti ministra hospodárstva, sa stále zmietajú v obrovských ťažkostiach a pán minister doteraz neponúkol žiaden prijateľný program, ktorým by naznačil, ako by chcel tieto problémy riešiť.
Už tu bolo spomínané, že návrh na odvolanie pána ministra dáva klub poslancov aj preto, že v médiách sa jeho meno spája s rôznymi aktivitami lobistických podnikateľských skupín, čo silne zaváňa klientelizmom.
Názor klubu poslancov za HZDS, že ministerstvo hospodárstva pod vedením terajšieho ministra zámery programového vyhlásenia vlády nenapĺňa, nie je osamotený a z rôznych dôvodov a príčin - možno aj iných, alebo určite aj iných ako má HZDS - s ním viac či menej súhlasia aj viacerí predstavitelia súčasnej vládnej koalície. Demokratická strana už dlhší čas signalizuje svoju nespokojnosť s pôsobením pána ministra a je presvedčená o potrebe jeho odchodu. Takisto oceňuje narastajúci súhlas stále väčšej časti koalície so svojím hodnotením.
Podpredseda vlády a predseda SOP pán Hamžík sa 20. septembra vyjadril, že s návrhom na odvolanie pána ministra Černáka vyjde najskôr na najbližšej koaličnej rade, pričom doplnil, že SDK už nejestvuje a premiér Dzurinda nemá podporu parlamentného klubu. Poslanci za Stranu maďarskej koalície sa rovnako kriticky vyjadrujú na adresu pána ministra. Vyhlásili, že predložia, resp. podporia v koaličnej rade návrh na jeho odvolanie z postu ministra. Celé toto vrenie v koaličnom zoskupení má svoj reálny základ v rôznorodosti politických subjektov vládnej koalície a ich politických programov, ktorá len s veľkými ťažkosťami umožňujú prijímanie rýchlych a perspektívnych rozhodnutí. Verejnosť destabilitu vládnej koalície citlivo vníma. Podľa prieskumu verejnej mienky realizovanej agentúrou Polis činnosť vládneho kabinetu Mikuláša Dzurindu veľmi sklamala 43 % občanov a čiastočne sklamala 39,2 % občanov. V každom prípade 80 % respondentov sklamala. Iba 12 % opýtaných si myslí, že vláda splnila ich očakávanie. Pozoruhodné pritom je, že až 23 % koaličných voličov súčasná vláda sklamala veľmi a 51 % čiastočne.
Programové vyhlásenie vlády zaviazalo pána ministra k vytváraniu zdravého podnikateľského prostredia s pozitívnym dosahom na ekonomiku, čo by malo v konečnom dôsledku viesť k narastaniu životnej úrovne a k zlepšeniu sociálneho postavenia občanov. Ja sa zameriam na tri oblasti, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. To je energetika, zahraničné investície a obchod.
V oblasti energetickej koncepcie a energetickej politiky pán minister viac akceptuje názory rôznych ekologických skupín a zoskupení ako oficiálnych autorizovaných inštitúcií a renomovaných odborníkov pracujúcich v energetike. Energetická koncepcia uvádza, že nebude dobudovaný tretí a štvrtý blok Mochoviec a to všetko na pozadí možného predčasného odstavenia bloku V1 v Jaslovských Bohuniciach, čo znamená výpadok 800 MW.
Ja som mal s pánom ministrom Černákom v roku 1998 jeden rozhovor, kde on reagoval na tlak Rakúska proti dostavbe Mochoviec tak, že je to len problém politického manažmentu a obchodnej diplomacie vlády, aby obhájila dostavbu prvého a druhého bloku Mochoviec. V tomto smere si myslím, že by to malo byť len vecou dobrej politickej a obchodnej diplomacie, aby sme dosiahli to, že V1 bude pracovať počas celej doby životnosti, to znamená do roku 2012, 2013, aby sme nepodľahli tlaku Európskej únie a neodstavili V1 skôr. Pán minister dobre vie, že ročná strata z odstavenia pred lehotou životnosti bude zhruba 5 mld. Sk, ak to bude napríklad 10 rokov, tak je to 50 mld. Bude si to vyžadovať dostavbu náhradného bloku. To je investícia za 50 - 60 mld. Sk. Pokiaľ je pravda, že sme ustúpili a že V1 bude odstavená v roku 2006, tak sme to jednoducho politicky nezvládli, resp. minister, vláda to politicky nezvládla. Je to jeho priama politická zodpovednosť, ktorá sa dá napočítať aj do konkrétnych čísiel, ktoré som už uviedol. Navyše do bezpečnosti Bohuníc sa investovalo 8 mld. korún, on to dobre vie. Spĺňame všetky požiadavky medzinárodných inštitúcií.
Sme ochotní, otvorení diskutovať s akýmkoľvek predstaviteľom inšpekčných orgánov ktorejkoľvek krajiny, ktoréhokoľvek medzinárodného spoločenstva. Myslím si, že nie je problémom obhájiť neodstavenie V1. Z tohto pohľadu znovu opakujem, je chybou natvrdo v koncepcii uvažovať o nedobudovaní tretieho a štvrtého bloku. Navyše odstavenie V1 znamená stratu pracovných príležitostí priamo alebo nepriamo zhruba pre 8 000 ľudí, ktorí tam pracujú a v danej lokalite žijú. Pričom o odstavení tretieho a štvrtého bloku sa hovorí bez analýzy trhu do roku 2000, 2010. Ako bude vyzerať liberalizovaný trh Európskej únie alebo vôbec liberalizovaný trh energetiky? A kde sa bude dať umiestniť vyrobená elektrická energia, ak vypadnú zdroje, ktoré dnes dožívajú v niektorých častiach trhu Európskej únie? Ako ich my vieme nahradiť? To všetko je možné, ale dodnes nepoznáme odpoveď.
Ďalej za chybu v oblasti energetiky považujeme aj prístup k transformácii, ktorá je skôr poznačená snahou o privatizáciu ako vecnými a časovými súvislosťami vývoja na trhu energetiky. Rozhodne si myslím, že najskôr treba vybudovať regulačný orgán, rozhodne neatomizovať výrobný park, ktorý by mal zostať ako celok, pretože bol budovaný ako súčasť celkovej koncepcie. Klasika, voda, jadro, to sa nedá rozbiť. Navyše v Európe budú prebiehať fúzie a koncentrácie energetických spoločností, a na Slovensku môže byť úspešná elektrárenská spoločnosť len ako integrovaná spoločnosť. Ako príklad uvádzam ohlasovanú fúziu nemeckých energetických spoločností WEBA a VIAG jednotky a trojky na nemeckom trhu, pričom fúzia bude mať hodnotu 15 mld. USD. Toľko k energetike.
Vo všetkých vládnych materiáloch sa tvrdí, že kľúčové pre ozdravenie podnikateľskej sféry sú v súčasnej situácii zahraničné investície, kde ministerstvo hospodárstva opäť nenaplnilo zámery programového vyhlásenia vlády ani očakávania expertov a zlyhalo. Čistý prílev zahraničných investícií na Slovensku dosiahol v 1. polroku v porovnaní so susednými krajinami iba 3,5 mld. korún, čo je oproti minuloročným prvým šiestim mesiacom roku 1998 nižšie takmer o polovicu, v dolárovom vyjadrení.
Podľa slov samotného ministra Černáka na prílev zahraničných investícii do našej ekonomiky je najdôležitejšie mimo iného politická stabilita a transparentnosť.
K politickej stabilite chcem povedať jednu poznámku. Symptomatické v tomto smere je vyjadrenie predsedu vlády pána Dzurindu v Poľsku, keď obvinil svojich koaličných partnerov z nenažranosti, na čo reagoval dnes pán Weiss článkom v Národnej obrode, kde hovorí o tom, že všetky tieto manévre majú slúžiť rozhádanej pravici len na to, aby sa zastrela hlavná prekážka integračného úspechu Slovenska a to je dlhodobý bratovražedný boj SDK, ktorý vzbudzuje dojem nestability vlády, dojem, na ktorý doplácajú nielen všetci koaliční partneri, ale aj občania Slovenskej republiky. Vláda je nestabilná, rozhádaná. Takto to vnímajú aj zahraniční investori, a preto sa na Slovensku neinvestuje. Dlhotrvajúci faktor pre zahraničného investora je politická stabilita a transparentnosť. Niekoľko administratívnych opatrení, ktoré vláda prijala, tento deficit politickej stability a transparentnosti nemôže odstrániť. Rating Slovenska je stále v špekulatívnom pásme o jeden stupeň nižšie ako investičný.
Pán minister Černák priznáva, že 1. štvrťrok bol z pohľadu prílevu zahraničných investícií katastrofou, a vyhlásil, že do konca roku 1999 bude na Slovensku rozostavaných desať nových tovární. Mám obavu, že aj niektoré nešťastné kroky samotného pána ministra nepomáhajú odstraňovať riziká spojené s investovaním na Slovensku, pričom predstavitelia vlády propagandisticky slávnostne poklepkávajú základné kamene investícií, ktoré sa pripravovali roky a boli výsledkom práce aj predchádzajúcej Mečiarovej vlády.
V zahraničnom obchode dochádza k znižovaniu deficitu, čo treba privítať. Pasívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo v auguste 1,4 mld., na kumulatívnej báze to bolo 30,3 mld., čiže po prvýkrát po troch rokoch sa dosiahla úroveň deficitu obchodnej bilancie nižšia ako 6 % meraná na HDP. Ale opäť sám pán minister Černák priznáva, že polročná obchodná bilancia je skôr výsledkom iných vplyvov ako účinnej proexportnej politiky. Rast exportu o 9 % bol určite podporený výrazne znehodnotením koruny a ekonomickým oživením v krajinách Európskej únie, čiže mimo reálnej politiky ministerstva hospodárstva. Pokles dovozov bol zase ovplyvnený zavedením dovoznej prirážky a nízkou kúpyschopnosťou obyvateľstva.
Chcem teda povedať, že zo strany ministerstva hospodárstva chýba konkrétny program podpory exportu, ktorý nebude len rétorickým cvičením, ale bude podporený konkrétnymi zdrojmi. Eximbanka nemá zdroje, Fond na podporu zahraničného obchodu sa rozpadá a nedarí sa integrovať tri inštitúcie: SNAZIR, Programovú a riadiacu jednotku na podporu zahraničného obchodu a treťou je Fond na podporu zahraničného obchodu. Štandardné stabilné podnikateľské prostredie, to je kľúč k hospodárskemu rozvoju. Nedarí sa ho vytvárať. Navyše toto prostredie musí byť podporené reálnymi rozvojovými programami. Ministerstvo hospodárstva doteraz nepredložilo žiadny rozvojový program a pokiaľ tieto rozvojové programy nebudú existovať, nebudeme môcť hovoriť o hospodárskom raste a zvyšovaní zamestnanosti.
Už som spomínal, že návrh na odvolanie pána ministra Černáka klub poslancov za HZDS podáva aj preto, lebo meno pána ministra sa v médiách spája s rôznymi aktivitami lobistických a podnikateľských skupín. Ja ich prebehnem len veľmi stručne. 22. júna 1999 prepukla kauza okolo Nafty Gbely, pričom nasledovalo okamžité odvolanie generálneho riaditeľa SPP, jeho následné vymenovanie späť do funkcie, respektíve roztrhanie odvolacieho dekrétu, potom vzájomné sa obviňovanie čelných predstaviteľov Fondu národného majetku a pána ministra Černáka zo zodpovednosti z toho, kto zlyhal. Nasledovalo zverejnenie tajného nahrávania telefonických rozhovorov, argumentácie dokumentmi, ktoré boli získané od vyšetrovateľov, čo je v právnom štáte neprípustné. Nasledoval tender na deblokácie ruského dlhu s tučnou províziou vo výške 4 mld., ktorý podpredseda vlády Mikloš navrhol zrušiť, pretože tender trval iba dva týždne a okrem Devín banky nemali šancu sa prihlásiť ďalší uchádzači, ktorých bolo podľa podpredsedu vlády sedem. Nie je podstatné, kto tender vyhral, ale ide o spôsob realizácie samotného tendra, ktorý má ďaleko od transparentnosti.
V posledných dňoch prepukla kauza Priemyselná banka, kde sa opäť vzájomne obviňuje pán minister Černák a pani ministerka Schmögnerová zo zlyhania štátnych inštitúcií pri obhajovaní záujmov štátu. Všetky tieto kauzy určite nepridávajú na dôveryhodnosti a stabilite vlády a majú priamy dosah na to, že na Slovensku sa nedarí získať dôveru zahraničných a domácich investorov.
I napriek tomu, čo som uviedol, je zarážajúce, že vládna koalícia zvolila čisté politikárčenie pred vecným riešením a v mene nechuti vypočuť si názor opozície vopred vyhlásila, že v žiadnom prípade nepodporí návrh opozície na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Černákovi a že sama prehodnotí činnosť všetkých ministrov a rozhodne o personálnych zmenách v najbližších dňoch. I napriek tomu klub poslancov za HZDS tento návrh predkladá a navrhuje vysloviť pánu ministrovi Černákovi nedôveru.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Brhel bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či pánov poslancov na svetelnej tabuli mám považovať za tých, ktorí sa hlásia s faktickými poznámkami alebo ústne prihlásených do rozpravy. Pán poslanec Maxon ústne do rozpravy, pán poslanec Krajči faktická poznámka. Pán poslanec Hofbauer do rozpravy, pán poslanec Danko do rozpravy. Kto ešte z pánov poslancov? Pán poslanec Húska a pán poslanec Cabaj.
Prečítam pánov poslancov: Maxon, Hofbauer, Danko, Húska, Cuper a Cabaj. Ešte niekto z tých, ktorí sú prihlásení? Nie. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok. Ostatní páni poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami.
Prvý - pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ľahko sa mi bude hlasovať za vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Černákovi, lebo podľa mojej mienky je to človek, ktorý klame vedome obyvateľov, používa to ako pracovnú metódu, tak taký človek nemôže byť ani ministrom, dokonca ani štátnym úradníkom. Pán Černák v roku 1993 veľkou hubou vykrikoval v médiách, že odišiel z vlády Vladimíra Mečiara kvôli tomu, že prezident republiky vymenoval mňa za ministra obrany. Ale v lete minulého roku pred voľbami, aby poškodil Mečiarovi, zas poskytol veľký rozhovor o svojom odchode z vlády Mečiara a pasoval sa do úlohy najväčšieho mečiarobijca. Na námietku novinára, že predsa prezentoval, že odchádzal kvôli mne, povedal, že to nebola pravda, že odišiel kvôli Mečiarovi, a zase si prihrieval polievočku pred voľbami. Teda kto sa klamstvom živí, nemôžeme mu veriť.
Ale teraz ten prípad s elektrárňami, s odstavením elektrární mi napadla taká myšlienka, keby pán Černák kandidoval do Európskeho parlamentu, lebo jemu záleží na Európe, nie na Slovákoch, za ktorýkoľvek štát, dávam verejný prísľub, že budem lobovať v poslaneckom klube HZDS, aby sme vás podporili. Choďte cigániť kamkoľvek, len to už nerobte na Slovensku.